B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Takže ústne sa hlási, ako jediná, pani poslankyňa Rusnáková. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

E. Rusnáková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k bodu č. 1, ktorý navrhuje pán prezident pozmeniť, to znamená v čl. 1 v 3. bode § 146 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "zároveň súd určí primeranú náhradu". Toto ustanovenie pán prezident dáva v súvislosti s riešením domáceho násilia, a to s ustanovením, ktoré hovorí o tom, že v prípadoch domáceho násilia súd môže obmedziť užívacie právo násilníka na spoločný dom či bytu, prípadne ho z jeho užívania vylúčiť.

Týkalo by sa to domov a bytov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov podľa § 146 ods. 2 ako aj bytov v spoločnom nájme manželov. Pri opätovnom prerokovaní teda pán prezident odporúča, aby k tomu došlo tak, že zároveň súd určí primeranú náhradu.

Dovoľte dve poznámky. Prvá sa bude týkať bytov v správe bezpodielového spoluvlastníctva a náhrady ako takej a druhá pripomienka sa bude týkať skôr istého morálneho aspektu, ktorý by som tu chcela vyjadriť. Ide len o obmedzenie užívania časti majetku, nejde o obmedzenie vlastníctva a preto chcem poznamenať k návrhu pána prezidenta, že akákoľvek náhrada za toto obmedzenie by bola zase len z prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve. Poskytovanie náhrady jedným z manželov druhému za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva podľa niektorých právnikov nie je možné. Manžel, ktorý je obmedzený pri užívaní istej veci alebo časti majetku, totiž neprichádza o svoje vlastnícke právo a v prípade zániku bezpodielového spoluvlastníctva ho môže realizovať práve aplikáciou pri vyrovnaní podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Morálny aspekt, ktorý si takisto dovolím predložiť cteným kolegom, spočíta vlastne v tom, že návrh pána prezidenta istým spôsobom blokuje práve tú prevenciu, ktorá sa mala novým § 705a ustanoviť, a to je práve to, že ten, kto sa násilne správa voči svojej rodine, to znamená, pácha fyzické alebo psychické násilie, alebo hrozí týmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu, k blízkej osobe, ktorá s ním v tomto spoločnom byte býva, takže toto spoločné nažívanie je už neznesiteľné, súd môže jednému z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť toto užívacie právo pre druhého z nich alebo ho z neho úplne vylúčiť. Stane sa teda to, že dôjde k istému rozporu s dobrými mravmi, keď osoba, ktorá bola týraná a pre ktorú nažívanie v spoločnom byte alebo v spoločnom nájme je ďalej neznesiteľné, tak práve táto osoba má zabezpečiť pre násilníka náhradu. Opakujem, že § 705a by sa tým vlastne týmto stal paragrafom, ktorý by bol neúčinný a de facto by sa možno druhýkrát postihovala obeť. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa ústne prihlásila. Na jej vystúpenie s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Nech sa páči, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, plne súhlasím s tým, že domáce násilie máme zanedbané. Nemáme ho legislatívne upravené. Plne súhlasím s tým, že nemôžeme ďalej tolerovať, aby násilník žil ďalej v spoločnej domácnosti s osobou, ktorú fyzicky alebo psychicky týra. Ale ako právnička musím konštatovať, že ten, kto túto myšlienku stvárňoval, ju nesmierne zbabral a dal zlý legislatívny návrh. Preto mám veľké pochybnosti, či takto sformulované ustanovenie v prípade podania na Ústavný súd, či to Ústavný súd nezruší. Je to chyba tých, ktorí túto dobrú myšlienku zle legislatívne spracovali. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa vás, pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

Ďakujem, okuliare zatiaľ nepotrebujem. Materiál ste dostali ako tlač 1647. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 15. júla 2002 o vrátení zákona ako aj schválený zákon z 25. júna 2002.

Zákon bol rozhodnutím z 23. júla 2002 pod č. 1844 pridelený na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Teraz dávam slovo poverenému členovi výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Pavlovi Vrždákovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o prerokovaní vráteného zákona vo výboroch. Nech sa páči, máte slovo.

P. Vrždák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní zákona z 25. júna 2002 o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné rokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 1647, informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady k tomuto zákonu a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru, obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu, uvedenej ako tlač 1647a.

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 25. júna 2002 o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, bola schválená uznesením výboru pre životné prostredie a ochranu prírody č. 308 zo dňa 19. augusta 2002.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1844 z 23. júla 2002 pridelil zákon z 25. júna 2002 o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Zároveň určil k predmetnému zákonu gestorský výbor - výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady. Zákon z 25. júna 2002 o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcim návrhom tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplýva pozmeňujúci návrh, ktorý máte uvedený v časti IV spoločnej správy, tlač 1647a. Pozmeňujúce návrhy prezidenta Slovenskej republiky máte uvedené v spoločnej správe v časti V s príslušným odporúčaním gestorského výboru. O týchto pozmeňujúcich návrhoch pána prezidenta budeme hlasovať samostatne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k zákonu z 25. júna 2002 o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, uvedených bod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady č. 350/1996 Z. z., odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 25. júna 2002 o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu, uvedeného v tejto správe, schváliť.

Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Maxon a pán minister. Takže píšem si. Pán poslanec Maxon, pán poslanec Juriš, pán poslanec Ambróš a pán minister? Takže končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo.

Takže pán poslanec Maxon, potom pán poslanec Juriš, Ambróš a pán minister.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady a vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni. Celkom úvodom mi dovoľte, aby som poďakoval ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky za list, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou dostali všetci poslanci pri príležitosti blížiaceho sa ukončenia volebného obdobia Národnej rady, v ktorom sa nám poďakoval za podporu zákonov, ktoré súvisia s oblasťou životného prostredia. Považujem to za vyjadrenie istej slušnej formy spolupráce príslušného ministra aj s poslancami opozície. Na druhej strane, pán minister, vopred mi, prosím, odpustite, ak v niektorých veciach budem vo väzbe na tento zákon kritický.

Po prvé mám zásadnú pripomienku v tom, že vrátený zákon o obaloch, zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky, bol pridelený len výboru pre životné prostredie a ústavnoprávnemu výboru. Pán predseda Národnej rady by si mal uvedomiť, že je to zákon s veľmi vážnymi ekonomickými dopadmi, a som presvedčený, že vrátený zákon o obaloch, prezidentom vrátený zákon o obaloch mal byť v každom prípade prerokovaný aj vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a v každom prípade aj vo výbore pre financie, rozpočet a menu.

Okrem toho mi dovoľte zdôrazniť, že v oblasti legislatívy životného prostredia sa naozaj spravilo veľa, ale súčasne musím zdôrazniť, že spravilo sa naozaj najviac na konci funkčného obdobia a takzvané zelené zákony, na tých ostatných schôdzach Národnej rady boli veľmi intenzívne.

Pani kolegyňa a pán kolega, keby ste boli takí láskaví. Pani kolegyňa Záborská, aj pán kolega. (Hlas v rokovacej sále.) Tak ste džentlmen, zobrali ste to na seba. Tak dovoľte mi, aby som vás požiadal, aby ste odtiaľto odišli, aby som mohol... Ďakujem pekne. (Hlas v pléne.)

To už nechajte na mňa, či to bude stáť za to. Keď vy hovoríte, tiež to nemá vždy tie parametre.

Dobre, ďakujem pekne, že môžem pokračovať. Hovoril som jednoducho o tom, že na konci funkčného obdobia tohto parlamentu bolo príliš veľa zelených zákonov na to, aby sme mohli objektívne vystihnúť všetky ich dôsledky a nakoniec nie je tajnosťou, že pokiaľ ide o zákon o odpadoch, tak s najväčšou pravdepodobnosťou Ústavný súd rozhodne, že niektoré ustanovenia tohto zákona sú v rozpore s ústavou a predovšetkým...

Pani kolegyňa, keď máte nejaké problémy, tak choďte to komentovať von. Ja už som si na to zvykol, že väčšinou, teda keď ja rozprávam, tak to komentujete. Vy sa vydávate za takú madonu slušnosti. Tak buďte taká láskavá, aj sa podľa toho správajte.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči, pán poslanec Maxon, môžete pokračovať, ale nevyrušujte pána poslanca.

M. Maxon, poslanec: To som chcel povedať, že minimálne je teda legitímne podanie poslancov Národnej rady na Ústavný súd v súvislosti so zákonom o odpadoch, pretože viacerí sme sa domnievali a sme presvedčení, že sú tam niektoré ustanovenia v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a, nepochybne, zákon o obaloch istým spôsobom práve s týmito ustanoveniami zákona súvisí.

Na druhej strane chcem zdôrazniť, že ja asi naozaj veľmi vážim prácu ľudí, ktorí v oblasti životného prostredia pracujú. Vážim si prácu ekologických aktivistov. Vo väčšine prípadov teda verejnosť vníma túto prácu ako prácu dobrovoľnú, ako prácu záslužnú a ako prácu vyplývajúcu z istého presvedčenia a z nadšenia. Na druhej strane si verejnosť málokedy všíma, že niekedy, podotýkam niekedy a zdôrazňujem to, že niekedy za touto prácou a činnosťou sú aj záujmové, lobistické a finančné skupiny. A dovolím si teda tvrdiť, že takto je to čiastočne aj v súvislosti so zákonom o obaloch.

Dovoľte mi však povedať dôvody. Pán prezident má totiž niekoľko pripomienok k tomuto zákonu. Ale teda navrhuje, že buď zákon neschváliť ako taký alebo ak schváliť, tak s pripomienkami, ktoré navrhuje.

Nebudem rozoberať tie pripomienky z hľadiska obsahu, komplet, ale tie pripomienky veľmi jednoznačne smerujú k tomu, že v zákone nie je strašne veľa vecí doriešených. Otvára, v aplikačnej praxi zostáva strašne veľa vecí otvorených a nazdávať sa, že budúca legislatíva to nejakým spôsobom objektívne upraví, je podľa môjho názoru nesprávne.

Pokiaľ teda zákon o obaloch bol schválený, tak zavládla istá vlna nadšenia aj v tom smere, že teda akým významným spôsobom predbiehame implementáciu a vôbec legislatívne prostredie Európskej únie. No ja si myslím, že toto nadšenie naozaj nie je namieste, pretože predbiehať ekologickú Európu takýmto zákonom je nesprávne vo väzbe na ekonomickú a hospodársku situáciu Slovenskej republiky a vo väzbe na podnikateľské prostredie, ktoré v tejto krajine existuje.

Dovoľte mi teda upriamiť sa na možno dve - tri oblasti, ktoré súvisia s týmto zákonom. Nakoniec takéto stanovisko vyjadrila aj Slovenská poľnohospodársko-potravinárska komora, aj Únia podnikateľov a zamestnávateľov v potravinárskom priemysle na Slovensku, ktorí vyjadrili s týmto zákonom nesúhlas a tento nesúhlas vyplýva predovšetkým z obsahu tohto zákona. A podľa môjho názoru tieto dve relevantné inštitúcie dosť exaktne zdôrazňujú vo svojom stanovisku, že tento zákon deformuje podnikateľské prostredie Slovenska a je jednoznačne zameraný na podporu kumulovania finančných prostriedkov v neštátnom recyklačnom fonde.

A ak je teda takéto stanovisko, tak dovoľte mi povedať niekoľko úvah o recyklačnom fonde. Určite tu nebudeme v súlade s pánom ministrom. Nuž ale, prosím, pozná z vás, poslancov Národnej rady, niekto dopad tohto recyklačného fondu? Alebo pozitívny dopad tohto recyklačného fondu? Nazývame ho neštátny fond, ale zákon bol v účinnosti už pomerne dlhé obdobie a o podmienkach činnosti recyklačného fondu sa odborná verejnosť, ktorá má dočinenia s týmto inštitútom, dozvedela tesne pred Vianocami a výsledky tohto recyklačného fondu poslanci Národnej rady nepoznajú dodnes, nehovoriac o tom, že zaregistrovali sme veľmi zaujímavé budúce riešenie užitia zdrojov v recyklačnom fonde. Samotný tento zákon, pán minister, upravuje použitie prostriedkov recyklačného fondu a podľa môjho názoru teda to smeruje naozaj k mimoriadne vážnym a netransparentným možnostiam nakladania s týmito prostriedkami. Podľa tejto úpravy tá dikcia znie, že výdavky na správu recyklačného fondu okrem nákladov za vedenie bankových účtov a za bankové služby a nákladov na materiálno-technické vybavenie fondu nesmú prekročiť 3 % ročných príjmov fondu z predchádzajúceho roka.

Nuž, dámy a páni, tak takáto dikcia zákona, to ja dúfam, že nemyslíte naozaj vážne. Ešte raz opakujem, správa tohto fondu z celkových príjmov predchádzajúceho roku nesmie prekročiť 3 % okrem nákladov za vedenie bankových účtov a za bankové služby a nákladov na materiálno-technické vybavenie fondu. No ak takáto dikcia by mala byť, tak stretne sa rok s rokom a predstavitelia fondu sa budú voziť na bavorákoch a povedia, že všetko je v poriadku. Budú za chvíľočku vyrastať také budovy ako niektoré verejnoprávne fondy na Slovensku, ale opäť sa povie, že všetko je v poriadku. Možnože budete mať argument, že takéto nakladanie s prostriedkami recyklačného fondu musí schváliť správna rada. Nuž, naše skúsenosti hovoria, že v takýchto prípadoch správna rada vždy takéto riešenia podporila. Ja nechcem, samozrejme, za tým vidieť žiadne nekalé veci, ale je to absolútne neštandardné a netransparentné, aby takýmto spôsobom mohol recyklačný fond so svojimi prostriedkami nakladať, nehovoriac už o tom, a to odborná verejnosť vie a aj laická verejnosť, ktorá sa tomu venuje, že takéto riešenie, ktoré sme obhajovali, že je riešením Európskej únie, je výnimočné v tom, že ešte nie sme členmi Európskej únie a takéto riešenie existuje len na Slovensku.

Veľmi dobre viete, že ho zrušilo Maďarsko, že Poľsko o takomto riešení uvažovalo a nakoniec od neho ustúpilo. Vôbec, inštitút recyklačného fondu je mimoriadne komplikovaný a zložitý a veľmi súvisí aj so zákonom o obaloch. Celá európska legislatíva v oblasti odpadov a obalov smeruje k tomu, že ukladá producentom tieto životu nebezpečné odpady alebo teda odpady ako také, že im ukladá povinnosť ich likvidovať. Samozrejme zákonným spôsobom.

No my niečo robíme sčasti tak, že túto povinnosť im dávame a na druhej strane ešte musia odvádzať aj prostriedky do recyklačného fondu, takzvaného neštátneho fondu, ale nikto nevie, ako bude s tými prostriedkami naozaj naložené.

Samozrejme, že dôležitá pripomienka je aj tá, že v prípade, že výrobcovia obalov si splnia záväzné recyklačné limity stanovené na zber, separovanie a recykláciu odpadov z obalov, musia povinne, to je to, čo som povedal, povinne platiť do recyklačného fondu aj za obaly nad rámec záväzných limitov.

To je tá dvojkoľajnosť a dvojaké postihnutie podnikateľského sektoru. Treba zdôrazniť aj to, že realizácia ustanovení zákona o zálohovaní nevratných obalov, zákon veľmi zdôrazňuje zálohovanie nevratných obalov, ale zákon ani príloha k zákonu si nedali robotu s tým, aby povedali, ktoré sú tie zálohovateľné nevratné obaly. Sú to obaly z horaliek? Alebo sú to obaly z jogurtov? Alebo sú to fľašky, alebo sú to obaly z cukríkov? To je však zásadný, podľa môjho názoru, zásadný nedostatok tejto právnej normy, lebo, opakujem, hovoríme o zálohovaní nevratných obalov. Takáto nejasná dikcia zákona naozaj môže spôsobiť vážny kolaps obchodu, ktorý nie je schopný vytvoriť zákonom stanovené podmienky na zber, separáciu a evidenciu odpadu.

Napriek tomu, že už dnes je zrejmé, že zálohy sa budú uplatňovať len na vybrané obaly, ešte raz zdôrazňujem, zákonodarca v rozpore s princípmi trhovej ekonomiky nedefinuje nikde v zákone alebo v jeho prílohe, ktorá je nedeliteľnou súčasťou tohto zákona, o ktoré obaly pôjde, ani výšku záloh, a prenáša túto zodpovednosť bez definovania akýchkoľvek kritérií na ministerstvo životného prostredia. Takže ministerstvo životného prostredia v tomto prípade dostáva bianko šek, aby určilo, o ktoré obaly ide, a jednak teda aj finančné sumy.

Na tomto pléne Národnej rady budeme rokovať aj o zákone o obchodných reťazcoch. Istým spôsobom treba jasne a zrozumiteľne povedať, že je to zákon, ktorý by mal umožniť podnikanie v oblasti obchodu aj malým, predovšetkým teda malým a stredným podnikateľom a mal by to byť, povedal by som, intenzívny priestor hľadania podnikateľského prostredia predovšetkým pre túto skupinu ľudí, podnikajúcich v oblasti obchodu a mal by vytvoriť prísnejšie podmienky pre obchodné reťazce. No tento zákon jednoznačne ukladá povinnosti malým, celkom tým najdrobnejším, také isté ako obchodným reťazcom. Veľmi dobre vieme, že tí malí obchodníci sa s dikciou zákona, ktorá je zatiaľ postavená tak, ako je, v žiadnom prípade nedokážu predovšetkým z ekonomických dôvodov vysporiadať.

Takže, dámy a páni, predbiehame legislatívu tam, kde to nie je namieste. Nerešpektujeme ekonomické podmienky podnikateľského prostredia a ideme sa tváriť, ako strašne veľa sme spravili pre životné prostredie. Zákon, ktorý nebude možné v reálnej podnikateľskej praxi aplikovať pre nedostatok prostriedkov, pre nedostatok zdrojov, je horší ako zákon, ktorý sa ešte len tvorí.

Ja jednoducho na základe toho, čo som povedal, by som chcel ctenú snemovňu poprosiť, aj vo väzbe na zákon o odpadoch, aj vo väzbe na zákon o ochrane krajiny a prírody, aby sme už s tými ekologickými zákonmi neexperimentovali, rozhodnime, prosím, že táto snemovňa neodsúhlasí opätovne tento zákon o obaloch a dajme, prosím, šancu budúcej Národnej rade, aby sa dôkladne, bez nejakého zbytočného ponáhľania sa tejto vážnej norme súvisiacou so životným prostredím venovala, ale prosím a vyzývam k tomu všetkých, venujte sa tomuto zákonu aj z pohľadu ekonomického dopadu, ekonomického dopadu na podnikateľské prostredie, ekonomického dopadu na obchodníkov, ale aj ekonomického dopadu na spotrebiteľov. Pretože, dámy a páni, a to je koniec môjho vystúpenia, ak by sme prinútili podnikateľské prostredie aplikovať zákon v tomto znení, tak v konečnom dôsledku si to všetko vyinkasujú od občana Slovenskej republiky. Položme si, prosím, otázku, má občan Slovenskej republiky naozaj v tomto období na to, aby sme mohli byť v oblasti životného prostredia natoľko veľkorysí, ako nám to ukladá navrhovaný zákon? Z toho pohľadu treba prezidentovi Slovenskej republiky naozaj poďakovať, že tento zákon vrátil a že nám umožnil, aby sme sa tomuto zákonu so všetkou vážnosťou venovali ešte jeden raz. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktickým poznámok. Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán poslanec, zrejme tejto oblasti životného prostredia som za štyri roky venovala viac ako vy možno, môžete hovoriť o ekonomických dopadoch, ale chcem vám povedať zhruba tri poznámky. Ani prezident, ani nikto nenamietal protiústavnosť tohto zákona. To, že zákon stanovuje a odporúča nejaký systém zálohovania, nie je protizákonné, ani jedna pripomienka pána prezidenta nesmeruje k tomu, aby zákon určil ako protiústavný. Je potrebné akceptovať aj mnohé petície občanov za to, aby boli zálohované tieto obaly a aby tie obaly, ktoré sa dajú dnes zbierať a ktoré sa dajú spracovávať a ktoré budú určené vo vyhláške, tak ako stanovuje zákon, sú za to, aby boli spoplatňované a aby mali možnosť ich vrátiť na to miesto, kde ten tovar zakúpia a dostať zato svoje peniaze späť. Čiže nepoškodzuje tento zákon spotrebiteľa, nepoškodzuje ani podnikateľa a ochraňuje životné prostredie a sú to vyčísliteľné fakty, ktoré, ak chcete, mohli ste aj dnes na výbore u nás počuť. Ústavnoprávny výbor tejto Národnej rady odporučil zákon prijať v plnom znení, v pôvodnom znení tak, ako ho prijal parlament, jedine termín účinnosti, ktorý vlastne nevieme stihnúť k 1. augustu, upraviť ako zmenu, podobne aj gestorský výbor. Čiže ak vám chýbajú obaly, aké obaly, budú vo vyhláške a myslím si, že na to sú rezorty, ktoré určia to, čo je dnes možné a to, čo je dnes zberateľné a pomôže práve občanovi. Čiže ak chcem, hľadám dôvody na to, aby sme zákon neprijali, ale ak chcem, tak vychádzam v ústrety aj občanom, aj podnikateľom, hľadám dobrý zákon a možno je iný, ako je známy v Európskej únie, ale je určite primeraný dobe a primeraný ochrane životného prostredia.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Muránsky.

P. Muránsky, poslanec: Pán kolega Maxon, vy veľmi dobre viete, že nejde o obaly z cukríkov, ani o obaly z jogurtov, ale že ide o jednu komoditu, kvôli ktorej celý tento "povyk" tu je. A túto komoditu sme nespomenuli, ale z vášho vystúpenia razila, ide o PET fľaše. Ak kvôli PET fľašiam neprejde celý tento eurozákon o obaloch, tak je to veľmi smutné, a je zaujímavé, že práve vy podliehate takýmto lobingovým skupinám. Záujmom je chrliť, ale nie je záujem tieto obaly alebo odpady z obalov riešiť. Je to problém dlhodobý a ak má byť riešením odkladanie, stále odkladanie tohto riešenia, odkladanie tohto zákona na nejakú budúcu vládu, ktorá, kým sa zobudí a bude týmto zaoberať, tak budeme mať zahltené ďalšie čierne skládky plné PET fliaš, no tak to je naozaj veľký otáznik, ktorý si musí táto snemovňa položiť a musíme ho aj zodpovedne riešiť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ambróš.

L. Ambróš, poslanec: Poslanec Maxon, ja som sa chcel dotknúť len niektorých vecí, napadli ste tu takzvaný neštátny fond. To nie je takzvaný, je to neštátny fond a mrzí ma jedna vec, že ako ekonóm urážate zástupcov podnikateľského sektoru, ktorý boli riadne menovaný do správnej aj dozornej rady tohto fondu, ktorí by mali bez štátneho dirigovania rozhodovať o tom, ako sa využijú peniaze, ktoré sa vlastne budú akumulovať v tomto fonde, a budú sa akumulovať z dvoch dôvodov. Jednak aby sme zo Slovenska nespravili smetisko Európy a jedna aby naša ekonomika ukázala aj ostatným vo svete, že dokážeme veľmi hospodárne nakladať s tými komoditami, ktoré máme k dispozícii a že neukladáme hodnoty na skládky, ale naopak, že sa snažíme tieto peniaze znovu vrátiť do obchodného cyklu. Nepovedali ste to, že občania, keďže nemajú možnosť vrátiť tieto nevratné obaly, prichádzajú vlastne o možnosť nakúpiť ďalší tovar, možno o 60, možno o 100 miliónov korún viacej, čo bude samozrejme prijateľnejšie aj pre podnikateľov v obchode, pretože doposiaľ tieto peniaze nemohli od občanov získať, keďže tieto komodity, tieto obaly sa vlastne vyviezli buď na skládku, alebo sa vracali mimo obchodné reťazce. Čiže z môjho pohľadu tie argumenty ktoré ste uvádzali, sú veľmi nesprávne, zavádzajúce, ale v prvom rade sú totálne neekonomické.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Maxon, môžete reagovať na faktické poznámky.

M. Maxon, poslanec: Áno, ďakujem pekne, už mi to funguje. Ďakujem pekne, dámy a páni, ktorí ste reagovali na moje vystúpenie, prepáčte, v žiadnom prípade sa vás nechcem dotknúť, ale to, čo z hľadiska ekonomického prezentujete, tak to je insitný prístup k ekonomike, vy sa asi pohybujete, neviem v akom fluide, vy si myslíte že výkup a zálohu tie subjekty budú realizovať len tak zo vzduchu? Predsa budú na to finančné náklady a tie finančné náklady si musia v každom prípade premietnuť do spotrebiteľských cien. Tak prosím vás pekne, ja naozaj už musím použiť taký výraz, neoblbujte tu občanov, že si budú môcť o 100 mil. korún kúpiť tovarov viac. Jednoducho obchodníkov nútite, aby tieto peniaze premietli do spotrebiteľských cien. Pani poslankyňa Sabolová, ako vždy počúvate tak na 50 %. Ja som sa ani slovkom nezmienil o tom, že tento zákon, že máte teda indície, že tento zákon by mohol by v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ani slovkom. Spomínal som zákon o odpadoch a je podanie na Ústavnom súde, ktoré podpísali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí predpokladáme že vo svojich niektorých ustanoveniach nebude v súlade s Ústavnou Slovenskej republiky. No a celkom na záver, pán poslanec Muránsky, vážte slová. Ešte raz zopakujem, buďte taký láskavý, vážne slová. Ja principiálne odmietam, aby ste si dovolili spájať ma s akýmikoľvek lobingovými skupinami.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Juriš. Pripraví sa pán poslanec Ambróš.

A. Juriš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, kolegovia poslanci, vážení hostia. Pôvodne som myslel, že netreba vystúpiť, že veľmi rýchle pochopíme, že treba tento zákon prijať v pôvodnom znení, tak ako sme ho prijali na poslednej schôdzi. Nuž ale po tom prvom vystúpení som sa musel prihlásiť do rozpravy, i keď mám trošku ako hlasové problémy, ale... (Výkriky v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nechajte pána poslanca. Pán poslanec Juriš, nech sa páči.

A. Juriš, poslanec: Pán poslanec Maxon, sa mu nepáčilo, že mu tu niekto stojí chrbtom, že mu tu niekto komentuje, a on si bez udeleného slova len pokojne hovorí myšlienky, ktoré mal právo hovoriť, ja si myslím, že nemá ma čo prerušovať.

Ja si myslím, že v poslednej dobe sme stále častejšie svedkami toho, že príroda s nami začína trošku účtovať. Sebecké správanie človeka k životnému prostrediu sa začína vracať ako bumerang a stále častejšie počujeme v správach o nejakých katastrofách, o povodniach, momentálne o smogových kolapsoch, o zväčšujúcich sa ozónových dierach. Raz sú to obrovské suchá a neúroda, druhý raz sú to prudké zmeny teplôt, behom troch dní o 10 - 15 stupňov, či už sú to vysoké teploty alebo v zime zase nízke teploty, alebo sú to nejaké havárie v chemických továrňach, pozeráme televíziu a vidíme, že to je na dennom poriadku. Dokedy sa budeme nečinne prizerať a nechávať sa opíjať lacný rožkami zástupcami lobistických skupín. Teraz stojíme pred možnosťou v tomto smere niečo urobiť, niečo konkrétne a účinné. Netvrdím, že obaly ako také majú priamy vplyv na povodne alebo na tie suchá, ale majú vplyv na znečisťovanie životného prostredia, kvalitu spodných vôd, kvalitu ovzdušia a pozrime si teraz, ako vyzerá Slovensko, boli ste pri potokoch, riekach, samé PET fľaše plávajú tam. To je strašné, zastavte sa na nejakej priehrade, keď idete do Trenčína, v Hornej Strede, a pozrite si, čo je tam na tých cestách nanosené. Že sú to obrovské množstvá týchto PET fliaš, ale aj iných, ktoré sa tam nachádzajú a Slovensko, krásna krajina, je jedno smetisko. Popri železniciach, cestách, v lesoch, len si to popozerajte. Príroda, to je veľmi zložitý organizmus, v ktorom všetko so všetkým súvisí, a preto aj zníženie množstva odpadov z obalov, ukladaných na skládky alebo spaľovaných v spaľovniach a ich následné ekologické využitie s určitosťou prispievajú k celkovému zlepšeniu stavu životného prostredia. Pán prezident vrátil zákon, na ktorom jeden a pol roka pracovali odborníci zo všetkých zainteresovaných oblastí života, teda nielen z rezortu životného prostredia. Na tejto právnej norme sa podieľal v nemalej miere aj tretí sektor, ktorý reprezentoval veľké množstvo obyčajných ľudí. Výsledkov mnohých kompromisov bol návrh, ktorý sme dostali do Národnej rady a ktorý sme aj s niektorými úpravami schválili. Takto schválený zákon bol akceptovaný temer všetkými, okrem úzkej skupiny lobistov, ktorí vidia radšej plné peňaženky ako spoluzodpovednosť za stav životného prostredia.

Dôvody, pre ktoré pán prezident vrátil zákon o obaloch a odpadoch z obalov, nehovoria o tom, že by tento zákon bol v rozpore s ústavou alebo inými zákonmi. Vyjadruje len určité pochybnosti vhodnosti niektorých ustanovení s ohľadom na sociálnu situáciu obyvateľstva, jednoznačnosti výkladu zákona a spätné väzby na zákon o odpadoch. Vzhľadom na to, že problematika obalov a odpadov z nich je mi dobre známa, dovolím si tvrdiť, že obavy pán prezidenta sú neopodstatnené. Skôr naopak, uplatnením a prijatím jeho pripomienok celý zákon a systém, ktorý sa snažíme zaviesť, výrazne stratí na kvalite a účinnosti. Napríklad systém zálohovania a následného spätného odberu vybraných jednorazových obalov, ktorý zatiaľ u nás neexistuje, výrazne znižuje množstvo komunálnych odpadov a to podľa odborníkov až 40 000 ton ročne. O to menej musia obce a mestá vyvážať na skládky. Keď si to zrátane, tak to sú obrovské prostriedky, o ktoré sa môže znížiť poplatok za odvoz odpadov pre každého obyvateľa. Je to síce nepísané pravidlo, ale ten, kto s odpadmi pracuje, vie, že ide o jasnú väzbu, ktorej následok sa najneskôr v období jedného roka dostaví. Argument pána prezidenta, že platenie záloh za vratné obaly neúnosne zaťaží sociálne slabších obyvateľov tiež nie je namieste. Práve naopak, o priamy náklad ide len pri prvom zakúpení vratného obalu, pričom však následne odpadajú náklady na zneškodňovanie obalu ako odpadu. Takže v podstate občan platí za vratný obal len raz. Ani dôvod vrátenia, ktorý hovorí o nejasnosti zákona v tom, či bude môcť povinná osoba poveriť niekoho tretieho vykonávaním činnosti, ktoré pre ňu vyplývajú, nie je namieste. Veď zákon o obaloch nijako nezasahuje do obchodnoprávnej úpravy, teda ani nijako nevylučuje možnosť povinnej osobe uzavrieť na výkon určitých činností s iným podnikateľom zmluvný vzťah. Taktiež zákon nijako neobmedzuje právo povinných osôb sa združiť za účelom dosiahnutia spoločného cieľa.

Posledným dôvodom vrátenia zákona je názor, že zákon dostatočne neustanovuje, za ktoré jednorazové obaly sa budú platiť zálohy. Zákon však v § 7 ustanovuje, že ich presný zoznam bude ustanovený pod zákonnou normou, teda v tomto prípade je to vyhláška ministerstva životného prostredia, ktorá prechádza zložitým legislatívnym procesom a podieľať sa na jej konečnom znení budú mať možnosť všetky zainteresované strany, všetky rezorty, teda nemožno hovoriť o subjektívnom prístupe úradníkov z ministerstva životného prostredia. Ba práve uvedený model považujem za omnoho pružnejší z dôvodu, že v prípade zmeny zoznamu nebudú potrebné novely zákona, pretože obaly sa neustále inovujú, menia. Zakaždým by sme mali novelizovať zákon o obaloch a odpadoch? To je nezmysel, preto tam musí byť tá vyhláška, ktorá to bude upravovať.

A o tej sociálnej situácii tých občanov by som povedal, že otázka je, a to bude dohoda všetkých rezortov, ktoré obaly budú zálohované a akou sumou budú zálohované. Tu si dovolím tvrdiť, že tá suma by mala byť zaujímavá pre väčšinu obyvateľstva, aby boli finančné nútení vrátiť ten obal. A komu nebude záležať na tých pár korunách, tak bezdomovci to vyzbierajú a odovzdajú, čiže tá sociálne najslabšia skupina si ešte prilepší. A čo bude podstatné, budeme môcť hovoriť, že máme pekné, čisté Slovensko.

Vážené dámy a páni, po oboznámení sa so stanoviskom a pripomienkami pána prezidenta som presvedčený, že pri príprave jeho stanoviska absentovala dostatočná znalosť problematiky obalov ako aj značná miera skúsenosti a fundovanosti v tejto oblasti. Som preto presvedčený, že zákon o obaloch, ktorý sme schválili na júnovej schôdzi vo svojom pôvodnom znení, je oveľa lepší a účinnejší ako zákon, ktorý by bol upravený o pripomienky pána prezidenta. Verím, že ho schválime v pôvodnom znení. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca, nevyrušujte, prosím vás, na balkóne to nie je vôbec dovolené, ani tu dole! (So smiechom.). Na vystúpenie pána poslanca ako jediný pán poslanec Maxon a pán poslanec Húska. Takže nie jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Maxon, máte slovo.

M. Maxon, poslanec: Pán poslanec Juriš, opäť minimálne veľa nepresností, ak nemám odvahu to nazvať trochu inak. Nuž vôbec si neviem predstaviť model, že by sa na tvorbe vyhlášky mohli podieľať všetky politické strany. A asi ste nepochopili, kto je gestorom vyhlášky a kto je zodpovedný za vydanie vyhlášky, takže v žiadnom prípade, nakoniec ani by to nebolo správne, keby to bolo otázkou politického rozhodnutia, ale vo vašom vystúpení to tak odznelo. A to je dôvod, prečo som sa prihlásil. Táto predloha zákona, nakoniec neupozornil na to ani pán prezident a neupozornili sme na to ani pri predchádzajúcej rozprave, ale je v rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. A keby sme mali pristupovať principiálne, tak nemôžeme o tomto zákone rokovať! Predsa zákon o rokovacom poriadku jasne a zrozumiteľne hovorí, že ak má byť k zákonu vykonávací predpis, tak minimálne musí byť prílohou tohto zákona. A prosím vás pekne, my zákonodarcovia teraz ideme rozhodovať o takých veciach vážnych a vy poviete, že pár úradníkov na ministerstve životného prostredia po dohode s nejakou nedefinovanou skupinou určí, ktorých obalov sa to bude týkať a aká výška záloh sa bude požadovať? Veď to sú kľúčové veci zákona, ktoré dnes nemáme na stole a máme v takej vážnej veci rozhodnúť? Takže ja naozaj pri tých vašich rečiach sa stávam pomaly zeleným, ale nie z presvedčenia, ale od jedu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Húska, nech sa páči, máte slovo.

A. M. Húska, poslanec: Ďakujem. Ja chcem len upozorniť, že je samozrejme dobré, že máme, že máme hnutia, ktoré sa zapodievajú oblasťou ekológie, ktoré sa zapodievajú nebezpečiami, ktoré vyvoláva aj civilizácia, ale som zásadne proti tomu, aby sme postupovali takým skratovým spôsobom, že teraz hovoríme o povodniach, pričom vieme, že pri nich meriame, či ide o storočnú, päťstoročnú alebo tisícročnú vodu, teda cyklicky sa objavujúce alebo nepravidelne sa objavujúce javy a spájame ich bezprostredne s výsledkami posledného storočia. To jednoducho nie je celkom správne, veď len dôb zľadovenia, glaciálnych dôb a medzidôb bolo vyše tisícpäťsto medzidôb. Napríklad všetky púštne útvary, ktoré vznikajú zase nedostatkom vody, vznikali v minulých miliónoch rokov, jednoducho nespájajme veci, ktoré sú nie celkom bezprostredne spojiteľné, a nesmieme traumatizovať aj občanov stále hrozbami ďalšej a ďalšej vízie konca sveta.

Jednoducho máme problémy, samozrejme, civilizácia prináša so sebou naozaj veľké problémy, ale nemôžeme živelné pohromy spájať bezprostredne s činnosťou posledných päťdesiatich alebo sto rokov.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Juriš, môžete reagovať na faktické poznámky.

A. Juriš, poslanec: Ďakujem. Ja by som len povedal pánovi Maxonovi, ja som hovoril o vyhláške ministerstva životného prostredia, ktorú pripravujú jeho pracovníci a oponujú a pripravujú k nemu názory ostatné ministerstvá. Ja si myslím, že on ako bývalý minister o tom vie, čo je to pripomienkové konanie vyhlášok. Nič viac, nič menej. Ja som len o tom hovoril, že nedá sa dopredu povedať, ktoré obaly budú, a zákonom, pretože tie sa neustále menia, inovujú, a preto to treba upravovať vyhláškou, čo je bežné aj v iných sférach.

Čo sa týka pána poslanca Húsku. Ja viem, že aj v minulosti boli záplavy, aj v minulosti boli klimatické zmeny, ale teraz tie klimatické zmeny, či chceme alebo nechceme, sú globálne a sú tu. Môžeme si zatrieť oči a povedať, nevidíme, nie sú tu klimatické zmeny! Veď za posledných sto rokov sme obrovské množstvá uhlia vydolovali, spálili, ropy, plynu, jadrovej energie, to všetko spôsobuje otepľovanie atmosféry. A to spôsobuje úplne pokojne aj v určitých oblastiach sucho a v iných oblastiach zase veľké množstvá zrážok, pretože z tých morí a oceánov sa ďaleko viac vody vyparuje, viac energie sa dostáva do ovzdušia. Nemôžeme zatvárať pred tým oči a my našu krajinu by sme už teraz mali pripravovať na tie globálne klimatické zmeny. Mali by sme ďaleko viac tie svahovité terény zalesniť, a my stále čakáme. Ten les bude funkčný až o dvadsať - tridsať rokov. Keď ho vysadíme za rok - za dva, on nás nebude zachraňovať od povodní teraz, ale až po tých dvadsiatich - tridsiatich rokoch, preto hovorím, že životné prostredie je jeden celok. To sa nedá oddeľovať jedno od druhého. Ďakujem.