B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kačic, pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

P. Kačic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni. Vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu nerieši životné otázky spoločnosti, vysoké deficity verejných financií, platobnej a obchodnej bilancie, nezamestnanosť a pokles kurzu koruny. Výberové konania na privatizáciu SPP, Telekomunikácií, podiely v komerčných bankách, Transpetrolu sú netransparentné, pričom vo viacerých prípadoch zostal nakoniec jediný záujemca, ktorý si doslova nadiktoval nevýhodnú kúpnu cenu. Kritizujem Mikuláša Dzurindu a jeho vládu za skutočnosť, že korupcia rozkladá celý hospodársky systém Slovenska a že z podozrenia z korupcie museli odísť viacerí ministri tejto vlády. Za tejto situácie hrozba ďalších škôd spoločnosti počas každého týždňa vedenia vlády Mikulášom Dzurindom môže prehĺbiť negatívny vývoj.

Obrovské podozrenie z korupcie a klientelizmu hraničiace s istotou je v prípade megakauzy ľahkých motorových jednotiek, kde predsedom výberovej komisie bol Dzurindov brat. Počet korupčných škandálov a klientelizmus potvrdzuje, že hlavným cieľom činnosti predstaviteľov vlády nie je práca na prospech občanov, ale presadzovanie svojich vlastných a skupinových záujmov, najmä privatizácii a prerozdeľovaní verejných zdrojov.

Deň pred prvým zasadnutím Dzurindovej vlády, teda presne 30. októbra 1998, bol kurz amerického dolára 35 korún, presne o dva roky, teda 30. októbra 2000, určila Národná banka Slovenska kurz amerického dolára 52 korún. V Davose v roku 1999 vyjadril podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš očakávania, podľa ktorého výmenný kurz slovenskej koruny voči americkému doláru dosiahne 70 Sk za jeden americký dolár. Investori odvtedy vyčkávajú na naplnenie tejto predpovede, a preto súčasná vládna koalícia bola prinútená nahradiť prílev zahraničných investícií lacným výpredajom štátnych podnikov.

Vládna koalícia sa trestuhodne nestará o elimináciu negatívnych dopadov globalizácie, na ktoré je transformujúca sa slovenská ekonomika zvlášť citlivá. Najrukolapnejším dôkazom je ruinovanie poľnohospodársko-potravinárskeho sektora. Politici vládnej koalície nás denne presviedčajú o absolútnom podceňovaní a neschopnosti riešenia problému nezamestnanosti, pritom oficiálne udávaná miera nezamestnanosti vo výške 20 % zďaleka nie je konečná.

Reforma bankového sektora v podaní súčasnej vládnej koalície priniesla zbytočné a predražené zaťaženie občanov Slovenska na dlhé obdobie do budúcnosti a pre slovenských podnikateľov urobila pôžičky takmer nedostupnými. Rozhodujúci objem úverov z kedysi slovenských bánk, kde získava štát na platenie rozpočtových dier a zahraniční podnikatelia na zveľaďovanie lacno získaných podnikov. Reštriktívna politika súčasnej vládnej koalície nielenže utlmila rozvoj podnikania, ale vyvolala aj historický najväčší stupeň nedôvery voči vládnej politike zo strany obyvateľstva. Prezentovanie v úvodzovkách "dobrých, vyberaných ekonomických ukazovateľov" a ignorovanie negatívneho vývoja iných parametrov hospodárskeho vývoja vládnymi ekonómami je dôkazom ich slepej viery v univerzálnu platnosť receptov Medzinárodného menového fondu, ktoré sú Slovensku vnucované pri poskytovaní pôžičiek. Táto slepota však spôsobuje pád Slovenska do ekonomickej priepasti.

Terajší vládny zlepenec nie je schopný zvrátiť negatívne trendy v slovenskej ekonomike. Dokázať to môže len vláda opretá o dôveru obyvateľstva, ktorá sa dokáže postaviť proti samozvaným expertom a presadí rozhodnutia na prospech rozvoja ekonomiky Slovenska. Táto vláda však nemôže vzniknúť na deštruktívnom princípe boja proti HZDS, ako to bolo vo voľbách v roku 1998, ale na konštruktívnom programe rozvoja Slovenskej republiky.

Vládny zlepenec v rokoch 1999 - 2002 vydrancoval slovenskú ekonomiku. Vnútorná a zahraničná zadlženosť je v roku 2002 väčšia ako v roku 1998. Pred štyrmi rokmi však štát ešte vlastnil strategické podniky a najväčšie banky. Dnes je Slovensko bez majetku a s väčšími dlhmi. Po prejedení peňazí za predaj SPP čaká väčšinu občanov Slovenska zmena na žobrákov. Zabrániť tomu sa dá len zásadným obratom v spôsobe vládnutia a obhajoby slovenských záujmov. Byrokrati v zdravotných poisťovniach rozhodujú, komu možno poskytnúť lekársku starostlivosť a kto musí počkať. Spolu s nedostatkom peňazí na lieky, zdravotnícku techniku a ohodnotenie zdravotníckeho personálu tak nebezpečne ohrozujú zdravie a životy obyvateľov.

Vysoký úradník sedí vo väznici za korupciu, jeho kamarát v ministerskom kresle a pacienti sedia v čakárni a čakajú na smrť. Učitelia, ktorí majú rozhodujúci podiel na tvorbe najväčšieho bohatstva krajiny, na vzdelaní a perspektíve budúcich generácií, márne čakajú na zvýšenie svojich platov, ktoré im sľúbil predseda vlády a minister školstva. Namiesto toho bojujú so zatekajúcimi strechami škôl, ktoré sú čoraz deravšie.

Členovia strán vládneho zlepenca nemajú tušenie o reálnych problémoch a starostiach obyčajných ľudí. Sú uzavretí do svojho vlastného mediálneho sveta, v ktorom sa s novinármi hádajú o tom, či svoje sľuby splnili na 0 %, 40 % alebo 200 %. Existuje pre nich len to, čo je napísané v novinách alebo vysielané v televízii. Cez noviny a televíziu si posielajú odkazy, obvinenia a chvály, ako dobre vládnu. Netušia, že tento ich svet absolútne ignoruje reálny svet ich voličov. Po voľbách v roku 1998 SDK zostavila vládu. To znamená, že občania Slovenska zabezpečili jej volebné víťazstvo a splnili tak podmienku ich zmluvy s občanmi. Potom Slovenská demokratická koalícia zabezpečila zníženie reálnych miezd v národnom hospodárstve o 7 %. Nepostavila ročne 14 000 bytov, zvýšila nezamestnanosť na 20 %. Nezabezpečila zvýšenie dôchodkov, zabezpečila zníženie reálnych dôchodkov o 18 %. Znížila daňové a zvýšila odvodové zaťaženie, celkové zaťaženie podnikateľov sa v podstate nezmenilo. Zvýšila nezdaniteľnú časť základu dane na 60 000 slovenských korún. Nepredĺžila dobu poskytovania rodičovského príspevku do piateho roku dieťaťa. Zneužila políciu na diskreditáciu politických súperov. Priviedla zdravotníctvo do kolapsu, zasadila sa za vstup za cenu ekonomických krízy, ktorá sa stáva zároveň prekážkou nášho vstupu do Európskej únie. Ale urobila nad rámec to, že svojím rozpadom vyvolala na slovenskú politickú krízu, ktorej dôsledky pocítia občania Slovenskej republiky vo všetkých sférach života.

Vláda v tejto koalície sa stala vládou národného utrpenia. Práve záverečný rok Dzurindovej vlády zastihol políciu na vrchole morálneho rozpadu. Policajti ignorujú mimoriadne opatrenia ministra vnútra a pod vplyvom alkoholu ohrozujú nevinných účastníkov cestnej premávky. Od začiatku roku 2002 vyhaslo pod kolesami áut policajtov šesť ľudských životov. V súčasnom období Policajný zbor žne výsledky dlhodobého nesystémového a nekoncepčného riadenia, ako to aj uznal minister vnútra pán Ivan Šimko. Po voľbách v roku 1998 odišlo z polície obrovské množstvo vysokoškolských vzdelaných a hlavne skúsených policajtov, ktorých vládna garnitúra nahradila prijímaním nekvalifikovaných ľudí s nízkou disciplínou a psychickou labilitou. Uprednostňovaní a zvýhodňovaní sú známi a rodinní príslušníci. Tieto prejavy prispeli k výraznému poklesu kvality zákrokov a služobných úkonov pri objasňovaní protiprávnych konaní. Na tomto ste sa podieľali celá vládna garnitúra, všetci. A práve stabilizácia personálneho obsadenia v polícii bol jeden z vládnych sľubov, ktorý ako všetko ostatné ostane iba na papieri.

Boj proti korupcii bol tiež jedným zo strategických cieľov vlády Mikuláša Dzurindu. Skutočnosť však je iná. Korupcia a klientelizmus v terajšom období, za terajšej vládnej koalície sa tak rozbujnela, že sa stáva vážnym ohrozením našich integračných ambícií. Do podozrenia sa dostali dokonca členovia vládneho kabinetu. Praktická realizácia národného programu boja proti korupcii skrachovala. V odhaľovaní trestných činov, korupcie sme zaznamenali hlboký pokles. Sľubovali ste zvýšenie ochrany hranice - žiaľ, zdvojnásobil sa počet zadržaných utečencov. Sľubovali ste potlačenie korupcie - korupcia bujnie a ohrozuje integračné ambície Slovenskej republiky. Ak nebudeme prijatí do NATO a Európskej únie, tak nie pre Mečiara, ale preto, že kradnete ako straky. Sľubovali ste personálnu stabilizáciu polície, problém alkoholizmu a rodinkárstva v polícii, sľubovali ste zvýšenie bezpečnosti občanov, polícia stratila u občanov Slovenskej republiky úplnú dôveru. Preto vládna koaličná skupina na čele s Mikulášom Dzurindom, ďakujeme vám, radšej odíďte do histórie. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: No až také krátke to nebolo. Pani poslankyňa Tóthová, ešte vám ostalo 32 minút, nech sa páči, máte možnosť. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo, čas uteká.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, moje presvedčenie, že vládu Mikuláša Dzurindu nebude možné považovať za dobrú vládu, vzniklo už krátko po jej nastúpení. Ešte som bola vo funkcii podpredsedníčky vlády a pre tlač som už povedala, že taká široká koalícia môže vytvoriť na Slovensku len politický folklór, a nie riešiť problémy štátu. Vtedy bola ku mne tlač nemilosrdná. Čas potvrdil moje slová. Žiaľ, presvedčenie dozrelo po prieskume verejnej mienky, ktorý urobil Palmeho inštitút, keď 80 % občanov je za zmenu vlády a 82 % uviedlo, že príčinou súčasnej krízy je práve premiér Dzurinda. Tieto myšlienky uvádzam len preto, že opodstatnenosť návrhu poslancov vychádza nielen z ich vnútorného cítenia a skúseností v parlamente a videnia, kam tento štát vediete, ale aj z názorov občanov.

Jednoznačné je, že za vlády Mikuláša Dzurindu došlo k politickému chaosu, k ekonomickej kríze a vzrastajúcej biede väčšiny obyvateľov, že došlo k veľkej nezamestnanosti, máme ju vyššiu ako v Argentíne, kde viedla k vzbure občanov a k pozbaveniu vlády moci. Ďalej došlo k veľkému chaosu riadenia spoločnosti. Keďže spoločnosť sa riadi aj prostredníctvom práva, legislatíva mala veľký podiel na tomto chaose. Omeškávala sa, bola nekvalitná, nestála, novelizovali sa novely, prijímali sa zákony, ktoré v praxi znamenali zmätky a formulovali sa zákony, ktoré vytvárajú priestor pre korupciu, ktorú nám Európska únia často vytýka.

Argumentácii na obranu legislatívy tejto vlády boli viackrát položené myšlienky jednak podpredsedu vlády pre legislatívu a jednak aj predsedu Dzurindu, aká je táto legislatíva výborná, že žiadne rozhodnutia Ústavného súdu nevyriekli protiústavnosť. Také donebavolajúce klamstvo som ešte nevidela.

Dovoľte v rýchlosti len tri rozhodnutia Ústavného súdu citovať, pretože ich bolo viacej, ale tri vošli do povedomia občanov. Jednak to bola protiústavnosť novely exekučného poriadku, jednak protiústavnosť zákona o zhromažďovaní a združovaní politických strán a protiústavnosť niektorých ustanovení zákona o Fonde detí a mládeže. Preto nemá právo predseda vlády charakterizovať túto legislatívu ako v súlade s ústavou.

Ďalej dovoľte pár argumentov, aká bola nesystematická a ako sa omeškávala legislatíva tejto vlády, čím sa samozrejme sťažovalo aj riadenie spoločnosti. Zo začiatku to išlo. Zostali rozpracované návrhy, ktoré rozpracovala vláda Vladimíra Mečiara. V roku 2000 však už vzniká problém v legislatíve. Niet vládnych návrhov. Rokovanie parlamentu, ktoré napríklad malo trvať od 14. do 31. marca, pán poslanec Vavrík, lebo kývate asi hlavou tak, že nehovorím pravdu, sa končilo namiesto 31. marca už 22. marca z dôvodu nedostatku vládnych návrhov.

Ďalšie zasadnutie. Plánované od 9. do 26. mája sa končí 19. mája pre nedostatok vládnych návrhov. A tlač zaznamenáva výrok predsedu vlády Dzurindu: "Naliehavo som žiadal ministrov, aby sme plnili legislatívny plán." Neplnilo sa a meškalo sa. K čomu to viedlo? V závere sa nahromadil maratón legislatívnych predpisov. Maratón, z ktorého vyšli, dovoľte, aby som to tu zodpovedne povedala, pretože v budúcom období sa to veľmi rýchlo prejaví, legislatívne zmätky, za ktoré budete vy, vážení poslanci, s touto vládou zodpovedať. Pretože tie legislatívne zmätky a ich náprava bude stáť túto spoločnosť aj nemalé finančné prostriedky.

Spolu s mojím asistentom sme si dali prácu a spočítali sme materiály na minulé zasadnutie parlamentu. Paragrafovaného textu, kde je každé slovo dôležité, bolo do 2 000 strán. Textu vysvetľujúceho bolo vyše 4 000 strán. Tieto čísla sa stanú plastickejšie, keď si predstavíme, že jedna objemná kniha obsahuje 500 strán. To znamená, že poslanci na minulé rokovanie parlamentu museli preštudovať štyri hrubé knihy paragrafovaného znenia, a nielen prečítať, zvládnuť, systémovo zvládnuť a do praxe domyslieť.

Vážení, žiaden normálny človek toho nie je schopný. Ďalej prečítať 4 000 strán, čo znamená 8 objemných kníh, summa summarum dvanásť päťstostranových kníh táto vládna garnitúra pripravila pre parlament na schválenie. Veľká nekvalita, veľká nezodpovednosť, veľké neriadenie legislatívnej činnosti. Navyše bolo charakteristické pre toto vládnutie, že si nechávala zákony, legislatívne návrhy vypracúvať súkromnými advokátskymi kanceláriami a nemalé finančné prostriedky míňala, respektíve mrhala na túto činnosť, pretože vo svojich rezortoch platila, a dobre, platila legislatívcov.

Vôbec neobstojí argument, že nebol dostatok legislatívcov. Nedostatok legislatívcov bol po vzniku Slovenskej republiky, keď väčšina legislatívcov ostala v Čechách a na Slovensku sme sa borili s veľkým nedostatkom skúsených ľudí. Desať rokov po vzniku Slovenskej republiky už nemožno hovoriť o nedostatku legislatívcov. Neschopnosť tejto vlády zabezpečiť jednu dôležitú aktivitu štátu.

Ďalej napriek tomu, že sa dávali súkromným kanceláriám, mnoho dôležitých zákonov sa nevypracovalo a aj tie, ktoré sa vypracovali, nebol tento parlament schopný prijať. Napríklad zákon o strete záujmov, čo si táto vládna koalícia musí pripísať ako mínus, ďalej neprijal sa zákon, ktorým by sa reagovalo na zákon o zahraničných Maďaroch, navyše táto vláda, namiesto toho, ja som na to výslovne upozornila 27. júna 2001 v tlači, namiesto toho, aby sa priamo obrátila na Radu Európy, keďže to je referenčné miesto pre riešenie problémov v ľudských právach, robila plané diskusie s maďarskou stranou, ktoré dodnes neviedli k žiadnemu výsledku.

Za veľkú chybu tejto vládnej koalície považujem, že nenadväzovala na prácu bývalej vlády a ponechala nepovšimnutý vypracovaný kódex Trestného zákona, kódex Trestného poriadku a kódex Občianskeho zákonníka, ktorý sme predložili ku koncu bývalého volebného obdobia a problémy v týchto kódexoch riešila siedmimi novelizáciami Trestného zákona, štyrmi Trestného poriadku a šiestimi Občianskeho zákonníka.

Nekvalitnosť legislatívy najviac vidieť v novele ústavy. Nielenže sa znemožnilo právo občanov obracať sa na Ústavný súd, od 1. 7. do 1. 1. 2002, ale sa neupravili dostatočne aproximačné nariadenia, neupravili sa sudcovia na štyri roky prechodnými ustanoveniami a v budúcnosti, dovoľte, aby som uviedla, ešte táto republika bude mať na medzinárodných súdoch z tohto nedoriešeného problému touto vládou veľké problémy a finančné nároky.

Ďalej veľkým nepodarkom tejto vlády je zákon o vyšších územných celkoch. Najväčší problém bol 8 alebo 12 celkov. Po nadobudnutí účinnosti zákona sme sa začali presviedčať, že kritika opozície k tomuto zákonu bola opodstatnená a prax potvrdzuje pravdivosť našej kritiky. Veľmi dobre si pamätám, keď som vystúpila za Hnutie za demokratické Slovensko k tomuto zákonu, ako pán podpredseda Bugár pre Slovenskú televíziu kritizoval opozíciu, ako predlžuje rokovanie a doslova povedal, že Tóthová tam hovorí už jednu hodinu.

Pán podpredseda, vyberte si moje vystúpenie a uvidíte, že postupne, žiaľ, sa naplňujú všetky tie nedostatky, na ktoré som ja a moji kolegovia upozorňovali vo svojich vystúpeniach.

Takisto sme poukazovali na nekvalitu zákona o štátnom rozpočte. Koľko sa vás pán poslanec Kozlík, Maxon a ostatní naupozorňovali na chyby. Žiaľ, všetko sa napĺňa. A keď sme položili otázku pánu predsedovi vlády Dzurindovi, momentálne neprítomnému, čo sa stalo s financiami za predaj GSM, šarmantne sa usmial pod fúzy a povedal: "No predsa išli do rozpočtu." V Hodine otázok som opätovne kládla túto otázku. Išli do rozpočtu. Keď sme namietali, že to nie je možné, boli len úsmevy. A čuduj sa svete, naraz zahraničie hovorí o metodickej chybe, to jest o chybe, že tieto financie sa vkladali a vpočítavali do rozpočtu.

Pán podpredseda Mikloš, gombička - chybička a nič viac a ja mám otázku. A čo poradkyňa za 270 000 mesačne, expertka zo Svetovej banky? Tá neporadila? Neupozornila na malú metodickú chybičku?

Vážení kolegovia, dalo by sa o tejto nešťastnej legislatíve veľa hovoriť. V poslednom období v našich laviciach rezonovali nedorobky a nesystémovosť Zákonníka práce, zákona o štátnej službe, zákona o verejnej službe. Rozhovor so mnou mal vedúci Úradu pre štátnu správu a môžem zodpovedne povedať, že napočítali, podľa nich, 60 problémov, ktoré vznikajú v praxi z týchto zákonov. Je to veľmi smutné, že takto pripravujeme zákony, že takéto nedostatky majú legislatívne normy, ktoré prijíma predovšetkým vládna koalícia s hlasmi jej poslancov.

Zákonník práce zaviedol 48 hodín a vyriekol, viac ako 8 hodín nemôžu byť nadčasy. Áno, opravil to parlament. Ale, vážení poslanci, ako? Zvýšilo sa na 58 hodín, ale pozabudlo sa, že sa ponechalo ustanovenie v Zákonníku práce, že práca nadčas môže byť najviac 8 hodín. Teda nič sa nevyriešilo, v praxi sa chytajú za hlavu, pretože ak od 58 hodín odpočítame 8 hodín, vzniká povinný týždeň vo výške 50 hodín. A dalo by sa hovoriť o mnohých ďalších problémoch.

Najväčší problém je to, že schvaľované legislatívne návrhy nie sú finančne kryté. Na to upozornil už aj pán minister Hajnovič, upozorňovali sme aj my, naposledy pri zákone o osobných údajoch, kde ste nezmyselne vytvorili samostatný úrad, ktorý bude mať zvýšené náklady, aj keď sa nemení kompetencia zmocnenca a všetky administratívne úkony mohol naďalej robiť úrad vlády. No a čuduj sa svete, premiér v relácii O päť minút dvanásť chváli prácu legislatívy svojej vlády, aj keď sa celá republika už smeje, že sa prijímajú zákony a vzápätí sa menia, novelizujú, že sa prijímajú také perly ako zákon o gastrolístkoch, o majetkových vyhláseniach, zákon, na základe ktorého vznikajú zmätky v nemocenskom poistení a tak ďalej.

Za zmienku stojí aj veľký počet skrátených legislatívnych konaní a veľký počet vrátených návrhov zákonov prezidenta republiky, ktorý vyhlásil, že z počtu takmer 50 vyše 20 ich je a bolo protiústavných.

Posledná poznámka. Je veľmi smutné, že sa prijímali zákony, ktoré vytvárali priestor pre korupciu. Vedela by som ich menovať viacero. My sme sa pokúsili aspoň v jednom napraviť chybu, poslanecký návrh Hnutia za demokratické Slovensko opravil protikorupčné ustanovenia, teda ustanovenia, na základe ktorých mohla vznikať korupcia v zákone o vysielaní a retransmisii.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, viem, že sa vám to počúva zle. Pretože sú to konkrétne, (Hlasy v sále.) pretože sú to konkrétne veci s konkrétnymi argumentáciami a ja sa už teším na záverečné slovo pána predsedu vlády, ktoré nebude, a keby bolo, bolo by zmietnuté všetko zo stola, ako je to všetko vymyslené, aké je to krásne v zahraničí. A prečo je to krásne, posledná poznámka, pretože dávate skreslené informácie. Dovoľte, aby som vám ukázala posledné číslo talianskeho denníka, denník Il solo z 30. apríla 2002, kde pán podpredseda Mikloš chváli túto vládu, ako výrazne dosiahla zlepšenie verejných financií. Myslím, že to hovorí samo osebe, ako pracuje táto vláda s informáciami do zahraničia. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi, na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Mušková, nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pani poslankyňa hovorila, že vláda neplnila legislatívny plán. A ak aj niečo predložila, bolo to v chvate, nepripravené, a preto škodlivé. Ako príklad môžem použiť v hektike a narýchlo schválený zákon o kompetenciách, ktorý vniesol do oblasti samosprávy i školstva zmätok a obavy. Vláda nielenže poddimenzovala financovanie školstva i samospráv a tak spolu s problematickým zákonom, pripravila pôdu pre kolaps najmä v školstve. Spomínané nefinancovanie školstva spôsobilo, že sa prehĺbil skrytý dlh škôl a chýbajú peniaze i na prevádzku škôl. Obce i mestá i VÚC sa obávajú, že nebudú mať zdroje na likvidáciu dlhov, ktoré vzniknú po prechode kompetencií a že školy zostanú bez tepla, vody a telefónov. Je reálne možné, že menšie obce budú musieť zatvárať školy a žiaci budú musieť dochádzať do školy i niekoľko kilometrov.

Pán exminister Ftáčnik hovoril teraz vo Flontinuse v nedeľu, že toto dochádzanie nerobí deťom problémy. Ja by som mu odporučila, aby si vyskúšal denne v zime dochádzať z lazov do vzdialenej školy, či sa mu to potom nebude zdať problémom. Pán predseda, ja si myslím, že vraciate tento štát do čias prvej republiky, keď naši starí rodičia museli dochádzať kilometre do školy. Myslím si, že by ste za to mali niesť aj zodpovednosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Andrejčák, nech sa páči. Pripraví sa pani poslankyňa Dubovská.

I. Andrejčák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené poslankyne, vážení poslanci. Pretože už je pozdná nočná hodina, vzdal som sa myšlienky, že presvedčím koaličných poslancov, aby spolu s nami odvolali Mikuláša Dzurindu z vysokej vládnej funkcie, do ktorej sa doteraz nevpasoval. Je vás, koaličných poslancov, v sále trochu málo, a preto využijem čas, kým prídu ostatní, a vás trošku upútam ďalšími argumentmi. Pretože pochybujem, že by ste ostatným kolegom po ich príchode intenzívne vysvetľovali, aké argumenty sme uviedli, prečo treba odvolať a prečo ste sa k nám pridali. Vzdal som sa tejto myšlienky, že sa mi to podarí, a preto sa nič nezmení, budete hlasovať tak, ako vám to vaša politická centrála prikázala. To znamená odmietnuť náš návrh. Preto skrátim reč na maximum a dovoľte iba reagovať na niektorých kolegov, ktorým chýbali argumenty a uvádzali viac-menej trápne frázy o tom, aké je to povrchné, aké je to nanič.

Opriem sa teda o jeden z bodov, ktorý odznel v návrhu u navrhovateľa, a to bol bod, keď hovoril o tom, že predseda vlády nerešpektuje zákony. Predseda vlády Mikuláš Dzurinda ešte ako poslanec Národnej rady s jeho typickým cholerickým spôsobom horoval za demokraciu, za právny štát. Je takýto aktívny aj teraz? Slovne áno, v skutočnosti nie a správa sa farizejsky. Zákony tejto republiky porušuje s vysokou dávkou arogancie, vedome ich prekrucuje. Presne tak sa správa aj k samotnej Národnej rade, vlastne k vám, vážení kolegovia koalície. Ak chcete dôkaz, tak vám ho môžem uviesť.

Prijali sme ústavný zákon 227 v tomto roku a dňom 1. mája mal z titulu ústavného zákona osobne povinnosti ako predseda vlády, aj ako predseda bezpečnostnej rady. K zriadeniu bezpečnostnej rady ústavný zákon stanovil vymenovať predsedu bezpečnostnej rady, pardon, podpredsedu bezpečnostnej rady. Mikuláš Dzurinda nesplnil, ignoroval zákon. Vymenovať členov bezpečnostnej rady - nesplnené, zabránil prezidentovi vymenovať, pretože mu nedal návrh. Ignoroval zákon. Zriadiť na úrade vlády kanceláriu bezpečnostnej rady. Nesplnil, ignoroval zákon. Vymenovať riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady. Nesplnil. Znovu ignoroval ústavný zákon. Vláda mala schváliť štatút bezpečnostnej rady. Nesplnil, neorganizoval túto činnosť, ignoruje zákon. Mal schváliť rokovacie poriadky výborov bezpečnostnej rady, ktoré zákon stanovuje. Nesplnil, ignoroval zákon. Mal zriadiť najmä štyri výbory, citujem to najmä preto, že tak je to napísané, čiže keby aspoň dva urobil, už splní svoju povinnosť, nesplnil, pretože žiadny nezriadil. Všetky tieto úlohy, ktoré sú dané silou ústavného zákona, boli dané jemu ako predsedovi vlády alebo predsedovi bezpečnostnej rady. Keď nesplnil žiadnu, ale rozpustil personál úradu, ktorý zabezpečoval činnosť Rady obrany štátu, nie je to neúcta k zákonu, nie je to neúcta k ústavnému zákonu? Nie je to neúcta k ľuďom, ktorí v prípade katastrofy na Slovensku mohli prísť o životy a zdravie? Nie je to neúcta k vám, vážení kolegovia a kolegyne? Ja si myslím, že áno.

Ďaleko závažnejšia je však skutočnosť, že sme, respektíve Mikuláš Dzurinda a vláda, ktorej má česť predsedať, ako to pyšne hovorieva, dopustili stav, kedy sa výkonná moc porušením zákona, kedy výkonná moc porušením zákona ohrozila životy a zdravie občanov. Uvedomujete si, aké by vzniklo na Slovensku nešťastie, keby vznikla nejaká veľká pohroma alebo katastrofa? Nesiete za to zodpovednosť, pretože vy ste ho vo funkcii držali. My ho navrhujeme aj za toto odvolať. Aj keby už všetko ostatné robil vynikajúco. Za takéto verejné znevažovanie ústavného zákona, nerešpektovanie svojich povinností a zosmiešňovanie nás všetkých si zaslúži odvolať. Nezaslúži si byť predsedom už ani minútu. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Dubovská, ktorá tu nie je, (Hlasy v rokovacej sále.) (Smiech.) stráca poradie. Pán poslanec Danko, 7 minút, 22 sekúnd. Pán poslanec, nech sa páči.

J. Danko, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, (Hlasy a smiech v sále.) dnes prerokúvame vážnejší bod, ako by sme mohli usudzovať podľa vašich reakcií, odvolávanie, alebo návrh na odvolanie predsedu slovenskej vlády. O škandáloch okolo tendrov bolo povedané dosť, ja by som sa chcel zamerať na jednu vec. Predseda slovenskej vlády je aj predsedom Rady obrany štátu a z tejto funkcie úlohy, ktoré mu plynú, poukázal na to pán poslanec Andrejčák, ako ich neplní, ja by som chcel poukázať predovšetkým... No teraz už nejestvuje, ale bol tri roky, bol tri roky, čiže je čo hodnotiť! (Hlasy v sále.) Ako premiér slovenskej vlády, ako predseda koaličnej rady vlastne pripravil návrh programového vyhlásenia vlády, v ktorom ste sa vy zaviazali, vládna koalícia, vládna koalícia sa zaviazala k veľmi závažným úlohám v oblasti obrany štátu, a to je modernizácia ozbrojených síl.

Pán premiér verejne deklaroval v tejto poslaneckej snemovni, že ozbrojené sily budú reformované. Nedeklaroval v tejto poslaneckej snemovni, že vláda za štyri roky pripraví plán reformy ozbrojených síl.

Dámy a páni, zoberte si, ako ste postupovali pri schvaľovaní základných dokumentov reformy ozbrojených síl? Kedy sme prijali v tejto snemovni vojenskú stratégiu Slovenskej republiky, obrannú stratégiu Slovenskej republiky a bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky? Len prijatie týchto dokumentov trvalo celý rok a od času, keď Rada obrany štátu v decembri 1999 prijala toto opatrenie, prvý taký závažný dokument sme prijali za rok a pol. Byrokratická príprava zásadných dokumentov reformy ozbrojených síl vám toľko trvala! Teraz sme v situácii, keď na poslednom zasadnutí Národnej rady, asi na budúci týždeň, ak sa nám to podarí, prerokujeme Model ozbrojených síl Slovenskej republiky 2010.

Dámy a páni, tento premiér nám sľúbil, že zreformuje ozbrojené sily a jeho funkčné obdobie sa má končiť tým, že pripraví pre nasledujúcu vládu len projekt reformy ozbrojených síl. Ďakujem pekne. Ďakujem. Sľúbili ste v tomto zásadnom dokumente, že zavediete do armády obranné plánovanie. Obranné plánovanie je zásadná záležitosť pri tom, aby parlament a vláda mohla kontrolovať efektívnosť vynakladania finančných prostriedkov a regulovať reformu ozbrojených síl. Dámy a páni, každý rok nám sľubujete pri schvaľovaní rozpočtu Slovenskej republiky, že už na budúci rok zavediete obranné plánovanie. Dnes sa vám končí funkčné obdobie, a obranné plánovanie ste nezaviedli! Ďakujem. Tak tu niet času o tom rozprávať, ja vás nebudem školiť o tom, keď neviete, doučte sa. Poprosil by som vás, aby ste ma neprovokovali.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nevyrušujte pána poslanca. (Hlas v rokovacej sále.)

J. Danko, poslanec: Štyri dôležité procesy, ktoré ste sľúbili, že zavediete profesionalizáciu a výrazným spôsobom naštartujete profesionalizáciu armády, reštrukturalizáciu armády, modernizáciu armády a profesionalizáciu armády. Spytujte si svedomie, kde ste v týchto procesoch pokročili. Ako premiér pripisoval, akú váhu pripisoval premiér Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda úlohe, ktorá súvisí s najzávažnejšou úlohou Slovenskej republiky, a to je integrácia do NATO. To je základná zahraničnopolitická priorita, pán minister zahraničných vecí tu sedí a potvrdí mi to. Takto sa pristupuje zo strany zodpovedného premiéra k plneniu priority zahraničnej politiky, ktorá je deklarovaná v programovom vyhlásení vlády? Koľko mám ešte minút, poprosím vás. A k armáde... Musím skončiť, ale chcel by som poukázať ešte na jednu vec, dámy a páni, vo svojom programovom vyhlásení vlády pán premiér bral osobné záruky za to, že uskutočníte reformu verejnej správy. Pán Mikuláš Dzurinda je osobne zodpovedný za to, že reforma verejnej správy sa neuskutočnila, to nie je reforma, čo ste tu pripravili a čo ste vy tu schválili! (Výkriky v rokovacej sále.) Dnes ste v treťom roku svojho vládnutia pripravili zákony a vo štvrtom roku svojho vládnutia tieto zákony začínajú o reforme platiť, ale pozrite sa, pozrite sa, ako platia. Neurobili ste reformu daňového systému, neurobili ste reformu kompetencií tak, aby nevznikol chaos, na ktorý sme vás upozorňovali, spýtajte sa šéfov vyšších územných celkov, aké majú problémy. Tak ešte pol minúty? Tak zostaň. Spýtajte sa starostov obcí, aké majú problémy, ako ste na reformu pripravení personálne, ako ste na reformu pripravení materiálne, ako ste na reformu pripravení finančne! Pozrite sa, aký chaos nastáva v Slovenskej republike. (Reakcia z pléna.) Poprosím vás, aby ste mi to toho neskákali. Ja viem, že vás to znervózňuje, za to je osobne zodpovedný pán premiér, všade, kde sa robí reforma verejnej správy v okolitých štátoch, za to nesie osobne zodpovednosť premiér vlády. Mikuláš Dzurinda je za to zodpovedný. Keď sme vám vysvetľovali, aké riziká tu nastanú, čo treba urobiť, naše pozmeňujúce návrhy, tu potvrďte, koľko pozmeňujúcich návrhov pri reforme verejnej správy prešlo? Dva, jedna reforma.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Však vy ste to schválili, dokonca!

J. Danko, poslanec: To šťastie, že sme zahlasovali proti tým stredovekým župám, dvanástim, ktoré tu premiér aj s pánom Miklošom pripravili, lebo až vtedy by nastal chaos, keby tieto minižupy vznikli. (Hlasy v rokovacej sále.)

Dámy a páni, na záver, lebo zrejme už mám len 16 sekúnd, Mikuláš Dzurinda, ja si myslím, že všetci ste zodpovední ľudia, ale v týchto dvoch oblastiach, kde mala prebehnúť reforma, Mikuláš Dzurinda ako premiér Slovenskej vlády jasne zlyhal. Ak ste zodpovední poslanci, musíte hlasovať za vyslovenie nedôvery Mikulášovi Dzuridnovi, ja vás o to žiadam. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, popredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý v rozprave vystúpil. Pýtam sa pána premiéra, či chce zaujať stanovisko. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Takže, vážená Národná rada, pristúpime teraz k hlasovaniu, žiadam pána spravodajcu, aby uviedol jednotlivé návrhy. Bol aj procedurálny návrh, najprv budeme hlasovať.

J. Cuper, poslanec: Áno, ďakujem pán predsedajúci. Bol procedurálny návrh, ktorý vyplynul z rozpravy a ktorý predniesol pán poslanec Jasovský ako predkladateľ. Žiada v ňom, aby ste dali hlasovať v tajnom hlasovaní o vyslovení nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, či budeme hlasovať tajne.

(Hlasovanie.) Prítomných 98 poslancov, za návrh hlasovalo 47, proti 44, zdržali sa 6 poslanci, nehlasoval 1.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

Pani poslankyne, páni poslanci, podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. To znamená súhlas najmenej 76 poslancov. Pristúpime teda k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky. Takže pýtam sa, kto je za návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

J. Cuper, poslanec: Všetci sú za! (Smiech.) Za, za, za!

B. Bugár, podpredseda NR SR: (Hlasovanie.) Prítomných 106 poslancov, za vyslovenie nedôvery hlasovalo 52, proti 35, zdržalo sa 18, nehlasoval 1.

Tým sme program 62. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpali. Ďakujem za účasť a vyhlasujem 62 schôdzu za skončenú a zároveň vám oznamujem, že budeme pokračovať na budúci týždeň v utorok o 13.00 hlasovaním. Takže dovidenia budúci týždeň v utorok.

J. Cuper, poslanec: Vážení poslanci, ďakujeme aj my za spoluprácu, máme premiéra s historicky najnižšou podporou parlamentu, čo stačí v každej demokratickej krajine na odstúpenie. Ďakujem!

(Prerušenie rokovania o 01.53 hodine.)