M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, o slovo požiadal pán minister, nech sa páči. Pán minister, máte slovo.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, my sme sa nejako minuli, takže ja vás vlastne nepoznám, ani celkom neviem, čo ste predtým, než ste nastúpili do tejto ctenej snemovne, robili. Veľmi ma pobavilo toto, veľmi ma pobavilo toto, čo ste na konci čítali, lebo orgány SDKÚ nerobia zápisy zo svojich schôdzí, rozhodne nie také ako scenár. Zrejme máte nejaký odposluch, ktorý ste si zorganizovali, je to zaujímavé a mňa ako ministra vnútra to samozrejme musí veľmi zaujímať, ak je to vôbec autentické a ak ste si to nevymysleli sám, ale ja som chcel, ja som sa hlásil ešte pôvodne k tomu, čo ste hovorili o ministerstve vnútra. Rád by som vás pozval na ministerstvo vnútra, dám vám k dispozícii nejakého môjho asistenta, aby ste sa zoznámili s prácou ministerstva vnútra. Myslím si, že by sa vám to zišlo. Tieto propagandistické materiály, ktoré máte, nedávajú dobrý obraz o ministerstve vnútra. Takže vás pozývam. Ďakujem pekne. (Hlasy a pokriky v sále.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Priatelia, poprosil by som vás o pokoj v rokovacej miestnosti, i keď by som vám chcel poželať dobré ráno, pretože sme sa presunuli do nového dňa. Na faktickú poznámku chce vystúpiť sedem poslancov. Uzatváram možnosť podania ďalších faktických. Ako prvý má slovo pán poslanec Slafkovský. Pán kolega, nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, mňa zaujalo v tomto výpočte, kto dostal, koľko dostal akých peňazí pri rozdeľovaní, či zo životného prostredia alebo z iných fondov predovšetkým to, že ten výsek časový je veľmi krátky a treba sa pri týchto výpočtoch pozerať na časový výsek, ktorý je ďaleko dlhší, a tam by sa ukázalo, ako boli prostriedky na Slovensku rozdeľované. Ja uvediem len konkrétny prípad môjho mesta, kde sme do životného prostredia za posledných 12 rokov investovali minimálne, minimálne 300 miliónov korún a za posledných desať rokov sme dostali asi 5,5 milióna korún zo životného prostredia, z toho 4,5 milióna za posledné dva roky. To je všetko. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Sabolová. Prosím o pokoj v rokovacej miestnosti, dámy a páni.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán kolega poslanec, aj napriek tomu, že ste primátorom a že máte istý prehľad o poskytovaní týchto prostriedkov zo štátneho fondu, na rozdiel od vás osem rokov som vo výbore pre životné prostredie a myslím si, že za osem rokov viem urobiť časový, ale aj vecný a aj finančný prehľad. V poslednom období, za tie štyri roky, kedy bol ministrom pán minister Zlocha, som si robila tieto hodnotenia a za tie štyri roky percentuálne vychádzal podiel pridelených prostriedkov pre starostov a primátorov HZDS zhruba jednu tretinu, jedna tretina boli nezávislí, z toho možno polovica je vaša, polovica je iných a jedna tretina boli všetci ostatní. V tom čase bolo to KDH, DÚ a SDĽ a neviem, Strana maďarskej koalície. (Hlasy v sále.) Nie je to nula. Ja chcem povedať len toľko, že buď nemáte toľko starostov z HZDS, alebo boli už naplnené v roku 1994 a 1998 ich požiadavky a preto možnože neboli v prioritách a kritériách, ktoré si toto ministerstvo pripravilo, a po roku 1998 ostala sekera 700 miliónov korún po bývalom pánovi ministrovi za jeden rok, ktoré sme vlastne dobiehali v roku 1999 a nebolo vôbec možné poskytnúť prostriedky pre tento rok, pretože ostali po ministrovi Zlochovi. Čo sa týka ostatných, energetiky alebo plynárenstva, myslím si, že ak to porovnáte, sú mnohé obce, ktoré napríklad nemajú plyn a musia byť buď elektrifikované, sú mnohé, v ktorých vlastne tá plynofikácia nebola a tie obce, ktoré na južnom Slovensku, sa vám zdá, že dostali vyššie percento dotácií, boli bohužiaľ v minulosti postihované a nedostali žiadne prostriedky. (Zaznel zvuk časomiery.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Muránsky.

P. Muránsky, poslanec: Naozaj chcem povedať, pán kolega, že za minulého obdobia bol prekročený rozpočet štátneho fondu životného prostredia v poslednom roku o jednu tretinu, tak nehovorme o tom, ako boli poskytované prostriedky dnes a ako boli poskytované prostriedky predtým. A čo sa týka čítania tej správy, ktorú ste čítali, tak chcem vás upozorniť, že ste poslancom Národnej rady, nie členom štátnej bezpečnosti, to po prvé a po ďalšie to, čo ste tu predviedli, tak to ste predviedli to, že asi viete veľmi dobre čítať, ale neviem, čie materiály.

M. Andel, podpredseda NR SR: Pán poslanec Köteles.

L. Köteles, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie ako jediný výbor v Národnej rade každý rok kontroluje hospodárenie štátneho fondu životného prostredia. Doposiaľ len v roku 1998 sme to nedokázali urobiť, lebo pán minister vtedy tak dokonale vyčerpal štátny fond, že až dokázal to urobiť aj za rok 1999. Aj hospodárenie štátneho fondu aj za rok 2001 sme prebrali a náš výbor jednohlasne, aj s hlasmi opozície to odsúhlasil. Brali sme na vedomie určité kritériá. A ja osobne neviem, prečo ste sa tak chválili, ako ste získali tie údaje. Hospodárenie štátneho fondu životného prostredia je verejne prístupné na internete aj za minulé roky. Inak ja osobne by som bol zvedavý, hlavne na hospodárenie štátnych fondov, hlavne v hospodárstve, lebo pán Baco, žiaľ, ani pán Koncoš doposiaľ ani raz tu neboli ochotní to uverejniť. Toto ste mali urobiť!

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ošváth.

P. Ošváth, poslanec: Pán poslanec Lackovič ako tieňový minister vnútra HZDS ste vo svojom vystúpení prejavili, čo je vlastne náplňou vašej práce ako tieňového ministra. To, čo ste tu prečítali, nie je nič iné, ako systém eštebáckeho odpočúvania politickej strany. A keď už ste sa tak dobre rozbehli, tak ja vám pripomeniem ešte jednu nahrávku, ktorá bola zverejnená v minulosti a možno vám niečo pripomenie. To sa dvaja páni takto rozprávali: "Som hovoril so starým. - Áno? - Toho vyšetrovateľa nakopeme do gulí. - Áno? Tak keď ho nakopeš do gulí, dám ti pusu na čelo." Koniec citátu. (Ruch v rokovacej sále.) Potom istý ústav kriminalisticko-expertíznych stanovil s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že tí dvaja boli pán minister vnútra Hudek a riaditeľ SIS Ivan Lexa. Akurát netuším, kto mohol byť ten starý, ak by ste vedeli, tak mi to, prosím vás, povedzte.

M. Andel, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Rusnák.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán Lackovič, ja žasnem, že vy ste tieňový minister vnútra. Vaša kariéra bude veľmi krátka, my totiž žijeme v demokracii, to, čo ste predviedli, patrí pred nejaké iné roky a ja ako člen SDKÚ žijúci v košickom kraji sa čudujem, čo ste si vôbec dovolili, jednoducho je to niečo, čo v tomto parlamente ešte nezaznelo. Ja vám gratulujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bajan.

V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som si s úctou vypočul môjho kolegu z Považskej Bystrice, len chcem upozorniť na zvrátenosť niektorých argumentov. Poznáme spolu nášho kolegu Paľa Mertusa, ktorý bol tiež predsedom Fondu životného prostredia a tieto počty by sme mohli zo štyri roky dozadu. Jednoducho to znamená, že nebol dobrý systém. Som rád, že na to upozornil, že nebol dobrý systém, na druhej strane pýtam sa, ak mi nebohý Jožko Zlocha dal 4 milióny na likvidáciu skládky v Petržalke, dal to Bajanovi alebo tým 130 000 obyvateľom, ktorí tam bývali. Jednoducho, tieto argumenty sú také "zrúdné" a také sprosté, že nemá význam na to argumentovať, to nie je o starostoch a primátoroch, ale o tom, čo sa na tom území urobí. To je úplne, úplne, úplne hlúpe na to argumentovať, ale spýtam sa ešte jednu vec. Iné veci som nepočul, len o tom, že dotácia versus starosta a potom jeho stranícka príslušnosť. Pýtam sa, o tom je celá tá reforma, pán kolega, tieňový minister vnútra? (Hlasy v sále.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Na svojich predrečníkov chce reagovať pán poslanec Lackovič.

Ľ. Lackovič, poslanec: Ja len veľmi krátko, kolegyne, kolegovia. Dovolím si vám len ešte raz pripomenúť, že som urobil krátky exkurz do tém, ktoré vás tak veľmi zaujímali a veľmi bavili v roku 1998, keď ste presne takto argumentovali. Vy ste hovorili o straníckych tričkách, o poskytovaní dotácií Mečiarovou vládou starostom a primátorom za HZDS, teraz nemyslím vy, každého z vás osobne, ale vy ako vtedajšia opozícia, vy ste poskytovali médiám informácie takého charakteru, aké som tu ja dnes z vašej činnosti poskytol. Pokiaľ ide o odpočúvanie, pán poslanec Ošváth, a eštebácke odpočúvanie, nuž spomeňte si na reláciu v Slovenskej televízii, na pána novinára Hríba a pána advokáta Valka a na to, ako tvrdili, že ich pán premiér Dzurinda vydiera nelegálne získavanými nahrávkami ich telefonického rozhovoru, spomeňte si na obchodovanie s nelegálne získanými, údajne, nahrávkami telefonických rozhovorov okolo advokáta Kvasnicu, potom si odpovedajte na otázky ohľadom ŠtB. Samozrejme, že pri tých argumentoch, ktoré som tu čítal, som nehovoril o jednotlivých obciach. Asi ste si všimli, vážené kolegyne, kolegovia, že som čítal okresy a porovnával som teda, ako to vyzeralo v tomto volebnom období oproti obdobiu minulému. To je všetko.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. O slovo požiadal spravodajca pán poslanec Cuper a pripraví sa pani poslankyňa Belohorská. Konečne.

J. Cuper, poslanec: Pán kolega Šimko má tendenciu veci zjednodušovať. Samozrejme, pán kolega Šimko, ja zacitujem presne tiež zo SME a presne pána Kvasnicu, dnes už tu to meno bolo niekoľkokrát spomínané. Pýtajú sa ho, viem si predstaviť veľa osôb, ktoré sa tým cítia ohrozené. Mohlo to mať popri komplikácii mojej osoby aj takýto cieľ. Sú tieto lobistické skupiny privatizéri z HZDS? Nezužoval by som to na osoby súvisiace s privatizáciou. Lobistické skupiny majú bezproblémové spojenie skoro so všetkými politickými stranami. Šátek je určite pre nich nepohodlný. Čo súboj finančnej polície kontra Šátek? Vojna policajtov je veľmi zjednodušený pohľad, pán minister. Ako sa dá teda vysvetliť, že niektoré veci Finančná polícia nechala tak a teraz sa vyšetrujú. Finančná aj kriminálna polícia majú špecifické postavenie. Nepodliehajú konaniu podľa Trestného poriadku, čo je podľa mňa absolútna anomália. Ich činnosť nie je dozorovaná prokurátorom. Pán minister Šimko, na to sa vás pýtal pán poslanec Lackovič. Na to ste zahrali veci do autu. Pokiaľ ide o listy, netvrdil by som, že okresní a krajskí funkcionári SDKÚ nevedia písať a že by si zo svoje činnosti neviedli zápisnice, vari nemáte všetkých analfabetov vo vašej politickej strane, to hádam nie! Ja vám môžem osobne povedať, že som tiež istý čas dostával z Košíc zápisnice zo strany, ktorú reprezentoval pán Volf. Nečítal som ich tu, ale možno, že by som ich niekde doma našiel. Nebolo to až také zaujímavé ako to, čo čítal pán poslanec Lackovič.

Pokiaľ ide o tie korupčné škandály, ako veľmi rýchlo ste, vážená pani poslankyňa Sabolová, zabudli na škandáliky okolo bytov, okolo Štefana Vranovského, vášho prednostu krajského úradu. Alebo ďalší problém, ktorý bol okolo podozrenia z rodinkárstva a klientelizmu na štátnych hmotných rezervách alebo Kinčešove byty a mohol by som pokračovať, máme toho tu aj viacero, aby sme vám osviežili pamäť. Takže pán kolega Ošvárt, aj my vieme čítať, ale nepamätáme si sprostosti, ktoré vtedy vyprodukovali vaše paralelné tajné služby.

Pokiaľ ide o pána ministra vnútra, chcel by som mu pripomenúť, pán minister vnútra, že už aj politický štátny tajomník András Barsónyi dnes priznal, že maďarská vláda je rozhodnutá novelizovať zákon o zahraničných Maďaroch, a keď sme v tomto parlamente požadovali od pána Dzurindu a od vás, pán minister, aby ste urobili nevyhnutné opatrenia, aby tento zákon, ktorý je v rozpore so všetkými normami medzinárodného práva, urobili poriadok, tak jednoducho ste povedali, že nemáte na to prostriedky. To tiež svedčí o tom, ako je vaša vláda schopná riešiť problémy. Jednoducho, vy ste korumpovali Stranu maďarskej koalície tým, že ste im neustále ustupovali. A Strana maďarskej koalície tu tvrdo po niekoľko dní obhajovala zákon o zahraničných Maďaroch, aký je geniálny a aký je spravodlivý. Však, Jóžibáči, tak to je!

Takže zrazu teraz budete musieť zasa obhajovať to, že ho treba novelizovať. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Belohorská. Pripraví sa pán poslanec Brhel.

I. Belohorská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, dámy, páni, vážení členovia vlády, pridám sa k predrečníkom a nakoľko tu bolo spomenutých už veľmi veľa vecí, vyberiem si len tie, ktoré si myslím ja, že by bolo dobré spomenúť, pripomenúť alebo možno niektoré z nich sa vám budú zdať, že sa aj opakujú.

Poviem však prvú vec, pripadám si tu trochu v prostredí, ktoré ako keby si nechcelo rozumieť, lebo na jednej strane koalícia hlavne odhlasovala, že nebude televízny prenos, ani záznam nebude odvysielaný, ani nepožiadate riaditeľa, ktorého ste si vlastne vy sami zvolili, že zabezpečí občanom informáciu z dnešného stretnutia, lebo čo by mohlo byť lepším dôkazom kvality vašej správy, keď nás tu zosmiešňujete, že je to zbytočné odvolanie, ako taký televízny prenos. Prečo ste to nepripustili, aby občania videli, že HZDS zbytočne odvoláva alebo zbytočne žiada túto vládu alebo možno HZDS zabezpečilo to, čo ste neboli schopní, čo nebola schopná zabezpečiť táto vláda, že dá odpočet. Tak robíme ten odpočet jednoducho my.

Chcem sa zastaviť pri jednej veci, ktorá je pre mňa veľmi dôležitá z hľadiska budúcnosti národa, a to je mladá generácia a hlavne o podotknutí pána predsedu vlády, keď povedal, že ho veľmi potešilo, že sa znížila nezamestnanosť mladých absolventov škôl.

Pán predseda vlády, nefandite si. Ona sa neznížila, tí mladí ľudia odišli zo Slovenska. Odišli tak, ako odišli starí otcovia z tohto štátu v dobe krízy, tí odišli možno kosiť trávu, alebo odišli na žatevné práce, alebo ako sezónni robotníci, alebo ako železiari, tí dnešní odchádzajú ako budúcnosť tohto národa.

Keď a tu už spomínali všelijaké porekadlá, dokonca humoristické, mali sme tu humoristické vložky, tak aj ja vám pripomeniem niektoré, možno keď Turci napadli, či ako to bolo, že čo mladé mohlo, to mladé zutekalo. Zostalo tu len to staré, ktoré ešte kvárite zlou sociálnou politikou, zlou zdravotníckou politikou. Táto vláda sa nehanbila vložiť 120 miliárd do bánk, aby ich potom v bazárovom výpredaji ponúkla do zahraničia, ale nevedela sa rozhodnúť táto vláda, aby ponúkla zdravotníctvu peniaze, ktoré boli potrebné na uskutočnenie reformy, lebo bez nich akékoľvek opatrenia v zdravotníctve mohli byť len zbytočným vajataním.

Ak vo vašej odpovedi, pán predseda vlády, ktorú sme dostali ako poslanci na dnešné, teda na včerajšie rokovanie, píšete na strane 2, že ste vytvorili právne prostredie a predovšetkým vymáhateľnosť práva, nastolili ste podmienky pre štandardné transparentné podnikateľské prostredie. Musím sa usmiať. Musím sa usmiať práve preto, ak si predstavujete, že ste vytvorili vymáhateľnosť práva tým, ako ste ženám ukradli kaštieľ Brunovce. Kataster, zápis do katastra bol urobený na základe rozhodnutia nadriadeného orgánu. Zopakujem to vám ešte raz. Zápis v katastri, zmena vlastníka bola urobená na základe nariadenia nadriadeného orgánu. Tento papier s ostatnými dokumentmi som odovzdala na ďalšie pokračovanie.

Vážení páni, ktorí máte náhodou niečo v katastri napísané na svoje osoby, pozrite sa, či náhodou nadriadený orgán nerozhodol o tom, že vám váš majetok už nepatrí. Majetok v hodnote 62 miliónov, a táto vláda sa nehanbí a v tomto zariadení ide niekedy aj zasadať. Veľmi rada vám poskytnem, kto by mal záujem, faktúry zo zakúpenia hrncov, šálok alebo aj paplónov, v ktorých možno sa táto vláda vyspala. Aj to je v týchto papieroch. Čiže ak sumarizujeme celú túto vládu, to nie je len škandál, ktorý to bezprostredne vyvolal. To nie je len to, čo ste si tu vypočuli a šmahom ruky, elegantne dokázala táto vláda urobiť kultúru, že si urobila poriadok so svojimi ministrami, prepáčte, to kde je také právo, že pošpiníte človeka a potom po pol roku sa povie, pán podpredseda vlády, ktorý teraz odchádza, Hamžík, že sa nič nedokázalo. Kde je teda prezumpcia neviny, ak ste pošpinili niekomu meno? Kde je česť, ktorú má chrániť vláda pre všetkých svojich občanov, pokiaľ neboli odsúdení? Kde je prezumpcia neviny, ja som nie právnička, veď tu sedia právnici, ale toto je vymáhateľnosť práva? Že tu teraz počujem po pol roku, po skončení kariéry ministra obrany, takýmto spôsobom ste sa vyjednávali so svojimi vlastnými ministrami?

Veľmi ma mrzí, pán minister Kanis, že ste tieto veci, ktoré ste povedali teraz, nepovedali na tlačovke. Lebo vy ste sa tiež zapojili do tej hry. Predsa ste museli vedieť, o čom sa vtedy rokovalo, a nemohli ste to teda s úsmevom prejsť, že to bolo o nejakom tipovaní. Pravdepodobne to malo hlbšie korene a možno je to aj potom otázka bezpečnosti tohto štátu, ak sa takýmto spôsobom nahráva s ľuďmi. To vám potom možno fandiť, že je veľmi dobré, že ste dopadli tak, ako ste dopadli. Že ste nedopadli tak, ako dopadlo množstvo podnikateľov. Že ste nedopadli možno tak, ako dopadol náš minister.

A veľmi ma mrzí, ak tu niekto teraz ide hovoriť o drobnostiach, ktoré sa dejú v Policajnom zbore. Lebo myslím si, že občan ako svoju istotu potrebuje mať istotu v krajine, v ktorej žije. Ak sa hovorí o stabilite vlády a o tom, čo potrebujeme pre zahraničie, pre náš vstup do Európskej únie a do NATO, vážení páni poslanci, rozhovor nášho pána prezidenta s prezidentom Bushom ste určite počuli a potvrdil to aj pán prezident a aj členovia delegácie, ktorí boli v Spojených štátoch, predpokladám, že nás neklamali, keďže z opozície tam nemal šancu byť nikto. V tejto reči sa nehovorilo o Hnutí za demokratické Slovensko ani o Mečiarovi, ale sa hovorilo o korupcii a škandál, ktorý bezprostredne bol príčinou tejto našej dnešnej schôdze, to nebolo Hnutie za demokratické Slovensko, ale to bol váš vlastný škandál a vaši ľudia. A práve preto je to v záujme Slovenskej republiky a nášho vstupu do NATO a do Európskej únie, aby sme si vedeli poriadok urobiť tu. Aby sa nestalo, lebo to nie HZDS písalo prezidentovi tejto republiky. To prezident iného štátu písal, že tu nie je niečo v poriadku s tendrom. Takže ak sa hovorí o tom, že robiť to tri mesiace pred voľbami je zbytočné, potom nerozumiete, o čom je morálka štátu a morálka jej predstaviteľov. Pretože stačila len nečinnosť armády v období vraždenia v Srebrenici, aby vláda mesiac pred voľbami v Holandsku odstúpila. Čiže aj tom sú určité deklaratívne kroky. Nie o tom, že HZDS vám tu uberá na cti. Vy ste si na tej cti ubrali sami, vážení páni. A preto je potrebné, aby ste si uvedomili, že tieto veci treba vyčistiť a dať do poriadku.

A tie sa nedajú zbaviť tak, že si niekto myslí, že my vám znižujeme na cti, lebo či už podpredseda vlády Hamžík, či minister Kanis, či všetci ostatní, alebo aj minister Macejko, to sa nerobí tak, že odíde a zavrieme kauzu a potom si vlaky aj tak kúpime, či predáme, či porobíme, tak ako vlastne bolo dohodnuté. Len sme niekoho obetovali.

Tu treba a ja žiadam predsedu vlády, aby jasne odpovedal aj napriek tej pozdnej hodine a možno aj napriek realite, že tých hlasov dnes na jeho odvolanie nebude dosť. Lebo teraz bude obhajovať česť, teraz nebude obhajovať volebný program, v ktorom podviedol občanov tohto štátu s dvojnásobnými platmi a s inými volebnými pesničkami. Teraz to bude o niečom inom. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brhel a po ňom pán poslanec Húska. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Brhel, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na pokročilú nočnú hodinu budem sa snažiť byť stručný a začnem tým, čo mi je blízke, a to je hospodárstvo. Tá vláda pod vedením premiéra Dzurindu proklamuje to, že dosahuje v tejto oblasti veľké úspechy a snaží sa to podoprieť aj tvrdeniami zahraničných organizácií a inštitúcií a opakovane sa spomína OECD, Medzinárodný menový fond. Dokonca aj vo vládnom materiáli na obhajobu predsedu vlády je tu celá pasáž venovaná tomu, ako pozitívne vidí OECD a Medzinárodný menový fond situáciu na Slovensku. Tak dovoľte mi odcitovať niekoľko pasáží z tejto správy alebo ich parafrázovať. OECD tvrdí, že dlh verejných financií alebo deficit verejných financií sa môže v tomto roku vyšplhať cez 5 %, dokonca po započítaní reštrukturalizácie bánk a vládou garantovaných záruk to môže byť až 6,5 % HDP. Musíme si uvedomiť, že 1 % HDP je 10 mld. Sk, čiže deficit môže byť vyšší oproti plánovanému o 2 až 2,5 %, čo je 25 až 30 mld. korún. Ak zoberiete do úvahy, že výnosy zo SPP, ktoré boli odložené na oddlženie, predstavujú 65 mld. tak len v tomto roku vláda novými dlhmi prešustruje 30 mld. a neoddlží nič, len nové dlhy, ktoré vyrobí v tomto roku, budú predstavovať ďalších 30 mld., čiže tých 65, ktoré sú dnes v NBS-ke na účte, 30 miliárd zmizne už v tomto roku a nehovorím o starých dlhoch a starej dlhovej službe.

Rovnako OECD hovorí, že rozpočtové výdavky môžu byť prekročené až o 1 % HDP, čo je ďalších 10 mld. Ďalej hovorí o alternatívach vývoja verejného dlhu na Slovensku. V najhoršej alternatíve hovorí, že verejný dlh môže byť až 75 % HDP, Maastricht hovorí o 60 % ako maximálnom limite, ktorý je prípustné pre vstup do EÚ. V najoptimistickejšom variante v roku 2011 to môže byť, to bude 65 % na HDP. To sú skutočné čísla citované z OECD. Môžem vám povedať, čo hovorí menový fond. V poslednej správe z poslednej misie menový fond hovorí doslova: Vytýka vláde pomalosť v prijímaní nevyhnutných reforiem a vytýka to, že nedokázala vytvoriť podmienky pre vnútornú a vonkajšiu rovnováhu hospodárstva. Čiže to, čo tvrdí pán predseda vlády a podpredseda vlády Mikloš, že je tu rovnováha, menový fond priamo popiera a hovorí, že tu žiadna rovnováha neexistuje a logicky pri 20 % nezamestnanosti a takmer 10 % deficite zahraničného obchodu na HDP nemôže existovať žiadna rovnováha.

Skutočným problémom Slovenska teda je vysoký deficit zahraničného obchodu, ktorý sa premieta do vysokého deficitu bežného účtu platobnej bilancie, ktorý je kompenzovaný privatizačnými príjmami. Základná otázka, ktorá vzniká, čo sa udeje po privatizácií, tu nikoho nezaujíma., pretože vláda vie, že odchádza, štyri roky má za sebou a chce nejako dožiť a prežiť a nestará sa o to, čo bude v ďalších rokoch so Slovenskom. Národná banka Slovenska môže kompenzovať túto krízovú situáciu devalváciou, bráni sa tomu intervenciami v prospech koruny v poslednom období, ale to sa nedá donekonečna, pretože to niečo stojí, to sú ťažké miliardy, ktoré jednoducho púšťa, aby menu ako-tak ochránila pred voľbami, ale nechcem byť zlým prorokom, pri tejto situácií v zahraničnom obchode a verejných financiách dôjde k devalvácií slovenskej koruny, pretože mena je koncentrovaným výrazom ekonomiky. Všetci odborníci o tom hovoria, všetci to vedia, len predseda vlády a podpredseda pre ekonomiku to nevidia. Národná banka sa môže hrať s diskontnou sadzbou len do určitej miery, pretože za určitú hranicu už prestáva diskontná sadzba, alebo kurz už nie je citlivý na diskontnú sadzbu. Môžete zvyšovať akokoľvek, nereaguje ďalším posilňovaním koruny, jednoducho koruna sa ocitne v devalvačnom pásme.

Naopak, zvyšovanie diskontnej sadzby bude znamenať zvyšovanie úrokových sadzieb v komerčných bankách, to znamená drahšie úvery, zdraženie nákladov, zníženie konkurencieschopnosti slovenských podnikateľov, a tým aj zníženie tempa hospodárskeho rastu.

Znovu teda hovorím, úplný opak je pravdou, na Slovensku žiadny makroekonomický zázrak neexistuje, Slovensko stojí na prahu hospodárskej krízy, ktorá, ak vývoj pôjde týmto smerom ďalej, je úplne neodvratná, hovoria o tom všetky medzinárodné inštitúcie, nabádajú vládu k zásadnej veci a hovoria, že liečba neexistuje v monetárnej oblasti, v nástrojoch Národnej banky, ale vo fiskálnej oblasti, to znamená vo zvýšení rozpočtovej disciplíny. Vláda musí jednoducho šetriť. Do dnešného dňa neprebehla reforma výdavkovej časti všeobecnej vlády, štátneho rozpočtu a verejných rozpočtov obcí, miest, ale aj verejno-právnych inštitúcií a tam je kľúčový problém, tam sa generujú ďalšie deficity, neprebehla reforma v zásadných oblastiach, v sociálnej oblasti, dôchodková reforma, neprebehla reforma v zdravotníctve ani v žiadnych iných oblastiach. Čo sa týka územnej samosprávy, to je úplná katastrofa, pretože síce administratívne veci prebehli, ale finančne nijako. Všetci dobre viete, že ešte stále sú financované VÚC-ky preddavkovo z kapitoly krajských úradov a existuje v tejto oblasti obrovský neporiadok a vyzerá, že sa budú generovať ďalšie deficity. Záchrana nie je ani v Európskej únií, všetky štúdie, ktoré sa týkajú vstupu do EÚ, hovoria, že naopak, prvé 2 - 3 roky budú pre ekonomiku najzaťažujúcejšie a silná ekonomika sa s tým vysporiadať môže, slabá nie. Sú prepočty, ktoré hovoria, že minimálna úroveň HDP na obyvateľa pre vstup do EÚ je 70 % priemeru EÚ, Slovensko dlhodobo je pod 50 % priemeru HDP na obyvateľa, čiže je absolútne nepripravené na vstup do Európskej únie a vstup do EÚ bude pre naše podniky znamenať v prvých dvoch - troch rokoch len a len problémy, totálnu stratu trhov a nekonkurencieschopnosť.

Čo sa týka zahraničných investícií, treba povedať, že na Slovensku zahraničná investícia znamená predaj štátnych aktív alebo ľudovo povedané výpredaj majetku. Neexistujú reálne prílevy zahraničných investícií, neexistujú tu reálne veľké projekty, ktoré by generovali nové trhy, zamestnanosť a zisky. Celý proklamovaný prílev, to je len a len z predaja štátneho majetku. Treba povedať alebo sa spýtať, prečo teda zahraniční investori na Slovensko nejdú, keď hlavnou prekážkou investorov bola predchádzajúca vláda a štvrtý rok tu už táto vláda nie je. Treba povedať, že sú to zlé zákony, neprehľadná legislatíva, nesmierna korupcia, ktorá na Slovensku vládne na všetkých stupňoch štátnej správy, na ktorú sa sťažujú všetci podnikatelia, domáci, vrátane zahraničných. Nie náhodou tou témou, ktorá bola médiami prezentovaná a odznela medzi prezidentom Bushom a prezidentom Schusterom, bola práve otázka korupcie. Zahraničný investor sa zásadne vyhýba korupčnému prostrediu. Najväčšie pohyby svetových investícií sa dejú medzi priemyselne vyspelými krajinami, kde riziko korupčného prostredia je minimalizované. Slovensko sa posúva do úlohy banánovej republiky krajín tretieho sveta, kde sa nedá bežne, transparentne podnikať. Nechcem hovoriť o všetkých tých kauzách, ktoré túto vládu sprevádzajú, dovoľte mi spomenúť len VSŽ-ku. Predaj akcií VSŽ. Chcem to spomenúť preto, pretože sa to týka zahraničného investora, priamo americkej firmy US Steel. Na tú tému odznelo niekoľko vystúpení priamo prezidenta US Steel pána Goodisha, ktorý tento predaj nenazval inak ako úplne netransparentný, zmanipulovaný a v zásade znamenajúci likvidáciu kapitálového trhu na Slovensku. Nie je možné, aby štátny podnik predával akcie VSŽ takým spôsobom, akým sa to udialo na Slovensku. Posledný deň obchodovania na burze, keď pár dní predtým minister vyhlási, že obchod neprebehne, tento obchod prebehol bez toho, aby bola umožnená súťaž, pretože v záujme každého občana bolo dosiahnuť čo najvyššiu cenu, pretože tá išla priamo do Fondu národného majetku a tým pádom sa mala použiť na projekty, ktoré by pomohli občanom tohto štátu. Predaj za 170 Sk znamená poškodenie dvakrát. Prvýkrát, že to bolo predané za cenu jednoročnej dividendy, to treba povedať, za cenu jednoročnej dividendy, čo je neslýchané, druhýkrát poškodený je v tom, že ďalšie akcie, ktoré sú dnes vo vlastníctve Fondu národného majetku, nikto nekúpi drahšie! Len opäť za tú istú cenu. V interview, ktoré bolo uverejnené v médiách, a vyjadroval sa k nemu aj bývalý veľvyslanec na Slovensku pán Johnson, hovorí o tom, že nechce špekulovať, aký toto bude mať vplyv na naše prijatie do NATO, ale určite nie pozitívny.

Dovolím si ešte pripomenúť v tejto súvislosti privatizáciu slovenskej energetiky. A chcem odcitovať vládny materiál, ktorý hovorí o postupe vlády, o ďalšom postupe vlády pri privatizácií Slovenských elektrární. Vláda, to sme kritizovali sústavne, privatizovala energetiku nie podľa toho, čo je dobré pre energetiku, ale podľa toho, alebo len preto, že bola pod tlakom deficitov v obchodnej bilancii a vo verejných financiách a potrebovala peniaze do štátneho rozpočtu, preto sa rozhodla privatizovať to, čo bolo ľahšie, rozvodné podniky. Hoci logika hovorí, že najskôr mali byť privatizované Slovenské elektrárne a až potom rozvodné podniky, pretože tam je ďaleko menej problémov, sú ďaleko menej zaťažené, ďaleko lepšie fungujú a nepotrebovali zahraničného investora. Ak v energetike niekto potrebuje investora, tak sú to Slovenské elektrárne. Po privatizácii v rozvodných podnikoch sa vo vláde objavil materiál o ďalšom postupe privatizácie Slovenských elektrární, kde vláda hovorí alebo teda pán minister Harach predkladá materiál a hovorí, že existuje predpoklad, že noví investori v rozvodných podnikoch budú uvažovať o znižovaní nákladov. Prirodzene. Prvou možnosťou je hľadanie alternatívneho výrobcu energie, to znamená, že nebudú odoberať od Slovenských elektrární, ale od iných výrobcov elektrickej energie, možno od seba, pretože privatizátori rozvodných podnikov sú aj výrobcovia elektrickej energie, okrem iného. Preto sa odporúča v tomto materiáli, aby došlo k urýchlenej privatizácií SE skôr, teda Slovenských elektrární skôr, než bude ohrozená ich pozícia. No z tohto ohrozenia teda vyplýva pre nich nutnosť privatizácie Slovenských elektrární, čo len potvrdzuje, že postup privatizovať najskôr REP-y a potom SE bol celkom od začiatku zlý, pretože naopak, zhoršil pozíciu Slovenských elektrární, znížil cenu Slovenských elektrární a opäť núti vládu predať SE rýchlo, teraz, čiže každý kupujúci si povie, že vládu pekne vyžmýka a dosiahne cenu, ktorá bude opäť nie taká, aká by sa dala dosiahnuť pri inom postupe a inom spôsobe privatizácie Slovenských elektrární.

Na záver ešte chcem spomenúť BMG Invest, nebankové subjekty. Veľa sa hovorí o tom, že vláda rokovala, nebola legislatíva, Úrad pre finančný trh a podobne. To všetko môžeme odložiť bokom, pretože v prípade BMG Invest a Horizontu bolo jasné už od roku 1999, vláda o tom rokovala, aj v roku 2000, že ide o podvodné podnikanie. Dôkazom toho sú aktivity BMG Investu a Horizontu v Čechách, kde vláda vôbec nezasahovala, zasahovala okamžite finančná polícia, polícia a prokuratúra a BMG Invest sa snažil fungovať v Čechách mesiac alebo dva a doslova a do písmena ich odtiaľ vyhnali, museli zatvoriť všetky pobočky a na Slovensku veselo podnikali ďalší rok a pol a pritom už existovalo množstvo podnetov na finančnej polícií, na prokuratúre aj na polícii. To znamená, že je tu vážne podozrenie z prepojenia vládnych špičiek práve na BMG Invest a na Horizont, pretože i napriek podnetom represívne zložky štátu nekonali. To je len dôkazom toho, že reči o právnom štáte, o vymožiteľnosti práva, o tak často spomínanom slovíčku transparentnosť a tak ďalej sú len úbohým želaním a treba konštatovať, že Slovensko sa posúva v hodnotení stavu právneho prostredia a korupcie medzi krajiny tretieho sveta. Aj to je jeden z dôvodov, prečo si myslím, že návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády je úplne opodstatnený a určite ho podporím. Ďakujem pekne za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi... Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Brhela? Pán poslanec Benčat a pán poslanec Paška. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Benčat.

J. Benčat, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som chcel doplniť môjho predrečníka kolegu Brhela, že samozrejme prílev investícii je veľmi komplikovaný, ale ak spomenieme nedeklarovanú dlhodobú hospodársku politiku štátu, ktorá tu neexistuje, ak spomenieme trvalé problémy koaličných partnerov vo vláde, nestabilitu politickej scény, nejasnú legislatívu s permanentnými zmenami a minimálnu vymožiteľnosť práva, veď to sú hlavné príčiny toho, prečo sa sem tí naši investori nehrnú. Stabilita politická, stabilita hospodárska a stabilita ekonomická, to sú tie hlavné body, ktoré ťahajú investorov do krajín, kde chcú investovať, takže vážení, toto všetko nám chýba.

My tu hovoríme o nejakom prílive investícií. Tie investície sem prišli len v rámci privatizácie. My si predstavujeme investície také, ktoré sem prídu na rozvoj a zvyšovanie zamestnanosti, ale nie z privatizácie sa niečo odpredá, niečo tu zostane, ale to sú všetko peniaze skôr naše ako tie cudzie. My čakáme príliv investícii zvonku na rozvoj a investičný proces. Ďakujem za slovo.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Paška.

J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Jozef Brhel rozprával o problémoch, ktoré sú spôsobené nekompetentným vládnutím súčasnej koaličnej vlády. Pred krátkym časom bol odvolávaný minister dopravy a spojov a pán predseda vlády argumentoval tým, že keď nie je schopný tento minister sebareflexie a nie je schopný odstúpiť sám z funkcie, ktorú zastáva, tak je potrebného odvolať ho.

Pred krátkym časom zverejnili prieskumy verejnej mienky dôveryhodnosť politikov Slovenskej republiky a priečku najnedôveryhodnejších politikov viedol, obsadil predseda slovenskej vlády pán Dzurinda. Preto je na mieste otázka, či by predseda vlády tiež nemal urobiť sebareflexiu, keď mu nedôveruje viac ako 50% občanov tejto republiky, či by nemal z toho vyvodiť konzekvencie. Chcel by som sa ho opýtať, či sa nad tým nezamýšľal. Pán predseda vlády, pýtam sa vás, či poznáte prieskumy verejnej mienky a či nechcete urobiť sebareflexiu a vyvodiť konzekvencie z vašej dôveryhodnosti u občanov.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Húska a po ňom pán poslanec Kačic.

A. M. Húska, poslanec: Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia. Myslím, že tento problém, v ktorom teraz sme, je aj preto taký hlboký, že sa naozaj vláde podarilo realizovať také mediálne vákuum, lebo namiesto toho, aby sa vytvorilo v podmienkach novo sa formujúcej, informatizujúcej spoločnosti čo najvhodnejšie prostredie na šírenie informácií, tak práve z parlamentu sa vlastne nedostávajú poriadne informácie von. Jednoducho je vytvorená miesto rezonančnej skrinky, informačnej, je vlastne vytvorená skrinka, ktorú by som nazval tlmiaca. Jednoducho ste zariadili pomocou sily koaličnej veľkosti, že sa všetky formy pomocou verejných inštitúcií, ako je hlavne verejnoprávna televízia, nedostávajú priamo k ľuďom. A teraz, samozrejme, chvíľu na tomto vankúši vákua pohodlne oddychujete a hovoríte si, ešte to nie je také zlé, veď ľudia vonku sa to všetko nedozvedia, čo všetko pripravuje alebo akým spôsobom zadiera do nás opozícia. Ale vážení, nerobte si o tejto záležitosti ilúzie. Dokonca aj keď sa pokúšate pomocou organizácií, ktoré zisťujú verejnú mienku, postupne manipulovať a vytvárať zdanie, že pomocou trendov, ktoré budú stále, ako sa budú blížiť voľby, upozorňovať na to, že opozícia stráca dych, tak sa vám dostaví tak či tak efekt, aký sa dostavil napríklad v Maďarsku. Potom s hrôzou pán Orbán zbadal, že napriek avízam o 17-percentné prevýšenie vo volebných preferenciách naopak prepadol. Takže rátajte s touto okolnosťou a myslím, že príliš "štrapacírujete" slovenskú spoločnosť omylmi, ktoré táto vláda presadzuje.

Ale myslím, že je dôležité, aby sme nielen hovorili o jednotlivých kauzách, ja sa ešte niektorých dotknem, ale chcem upozorniť predovšetkým na to, že tu sa tvrdia niektoré bludy, ktoré sú jednoducho naozaj omylom a ktoré si nesmie dovoliť žiadna zodpovedná vláda. Napríklad neustále tvrdenie, že vraj štát je zlý vlastník, a teda treba čo najviac uskutočniť redukčnú diétu tomuto štátu vo forme privatizovania jeho potenciálu. Hlavne nebezpečné je to v takzvanom strategickom potenciáli, lebo ak stratí štát strategický potenciál, tak potom už nemá nijaký vankúš na prípadné riešenie problémov, ktoré vzniknú pred našou spoločnosťou. Takže to nie je vôbec pravda, že štát je zlý vlastník a súkromný vlastník je veľmi dobrý vlastník. Veď dokonca teraz sme svedkami toho, že sa pred polrokom napríklad u energetického gigantu Enron v USA vyparilo 100 miliárd dolárov. A chcem pripomenúť, že keď sa dôvodilo, že treba nechať takzvanú skrytú ruku trhu, ona to všetko vyrieši a štát nech sa do toho nepletie a naopak, čo najrýchlejšie zbavme štát prostriedkov, tak napríklad vo včerajšom príspevku Geoffreyho Sachsa doslova hovorí, citujem: "Takmer každý deň sa dozvedáme o ďalších nenásytných riaditeľoch a manažéroch amerických súkromných firiem, ktorí so svojimi účtovníkmi, právnikmi a investičnými bankami zosnovali plán, ako oklamať investičnú verejnosť". Treba niečo povedať? Áno, všade v každej spoločnosti, v ktorej štát zanedbá svoju regulačnú funkciu, dostaví sa celkom objektívne podvod a s týmto podvodom musíme pracovať, ale preboha nie tak, že to takzvane zjednodušíme a práve strategický potenciál odovzdáme do cudzích rúk, teda mimo dosahu a kompetencie vlastného štátu. Toto nerobí nijaký štát a to nemáme robiť ani my! Jednoducho neverte v takéto postupy, tak ako je legitímne aj v Spojených štátoch, že napríklad v energetickej sústave je vyše 30-percentné verejné vlastníctvo, či už municipálne, alebo jednotlivých štátov únie, alebo štátu bezprostredne ako únie, to je jednoducho fakt a tento máme držať a okrem toho pokúšali sa tu niektorí kolegovia dovolávať toho, no veď áno, keď viacej nedávajú, tak musíme predať za také podmienky, to nie je pravda!

Na jednej strane ste použili argumenty, ktoré povedal pán Dzurinda, že vidíte, ako u banky Slovakia sme dokonca trikrát opakovali tender a preboha, prečo sa to neurobilo pri telekomunikáciách, prečo sa to neurobilo pri plynárenstve, dovtedy opakovať tender, dokedy nevidí ten záujemca, že nemôže nás stavať k múru a jednoducho revolverovať neprimerane nízku cenu. Tento postup je veľmi potrebný a mali by sme ho bezpodmienečne zachovať.

Dovoľte, aby som upozornil aj na záležitosti, napríklad, to sú nielen straty z toho, že sme jednoducho rozpredali strategický potenciál. Straty sú napríklad aj v samotnej deblokácii. Veď vám pripomínam, že napríklad na základe opatrného postupu s hlavným dodávateľom surovín s Ruskou federáciou sme predsa dosahovali vysoké, niekde až 90-percentné deblokačné akcie. Na rozdiel od nás postupovala napríklad Česká republika úplne nerozumne, ústami jej prezidenta mala také výroky a také hodnotenie Ruskej federácie, že teraz už považujú za úspech, keď predali svoju deblokáciu za 25% a dokonca to si pochvaľujú ako veľmi dobré riešenie, ale riešenie, pri ktorom sme zaisťovali dokonca aj ochranu niektorých obranných funkcií a zároveň deblokáciu, ktorá nám dovoľovala potom hľadať riešenia pre rozvoj verejných investícií, tak tu sme to celkom stratili a už som čítal, že treba dohodnúť tak ako v Čechách na deblokáciu, ako sa to riešilo u nich. Veď je to skutočne jeden mizerný výsledok, ale samozrejme, predsa Ruská federácia nebude sama ponúkať, že sa vráti ku praxi, kedy 60% až 90% deblokácii akceptovala pri vzájomných obchodoch.

Pripomínam, že veľké sumy strát sú nielen z toho Transpetrolu, nielen z Telekomu, kde zakaždým pri každej strate ide o desiatky miliárd a pritom sa tu poskakovalo výrokmi, že hľadajme, kde, kto, aký dom postavil, ale tá skutočnosť, že sa tu strácajú miliardy a stovky miliónov úplne nezmyselným krokom, tak na tú sa vôbec neprihliada.

Uvediem ďalší prípad, aby som nezostal len pri privatizácii. Vezmime si ten prípad absolútne neprimeraného, neodborného správania sa vlády voči takzvaným nebankovým organizáciám. To nie je pravda, že to bola len nekompetencia tejto vlády, pravda je taká, ktorá celkom objektívne prichádza ako veľmi vážne podozrenie, že bolo veľmi vážne klientelistické prepojenie medzi predstaviteľmi vlády a týmito inštitúciami, lebo to, čo sa dialo, že sa masívne povoľovala reklama takého typu o nulovom riziku, o obrovskom a mnohonásobnom výnose, to všetko predsa bola len forma zakrývania obyčajných pyramidálnych hier. A tu mala vláda samozrejme zakročiť a dokonca vláda nesie zodpovednosť aj voči občanom, ktorí práve preto, že nevideli ochrannú ruku vlády, tak si mysleli, že robia naozaj dobrý kšeft s týmito podvodnými organizáciami.

Takže tento spôsob je naozaj neprimeraný a chcem povedať, že už len samotný tento prípad, ten zásah našich občanov, desaťtisíce z nich bolo okradnutých takýmto nehoráznym spôsobom pri nekonaní a nečinnosti vlády, tak to samotné je dôvod na to, aby sa predseda vlády úctivo uklonil parlamentu a aby čo najrýchlejšie odišiel.

Fakt je taký, že vôbec sa nedeje ani to o čom tu pán Dzurinda hovoril, že je preukázateľná konvergencia medzi nami a Európou, do ktorej, do Európskej únie sa máme dostať. Konvergencia, vážení, pripúšťam pokiaľ ide o postoje politické, ale ekonomicky prebieha divergencia. Z 53 % HDP priemeru, ktorý sme dosahovali z priemeru Európskej únie v roku 1998, je teraz 47 %! Takže treba jednoducho vidieť túto skutočnosť, tak ako sa má, v skutočnosti sa vzďaľujeme výkonnostne od Európskej únie a dokonca, keby sa usilovala k nám brzdením vlastného hospodárskeho rozvoja ísť, tak by to nedosiahla. Summa summarum vlastne tejto vláde na čele s pánom Dzurindom sa podarilo vyriešiť takzvané tri K, podporiť korupciu, podporiť klientelizmus a kmotrovstvo alebo možno, že by sme mali, aby to nebolo K, nazvať bratstvo, pretože bratia si takto pomáhajú, pán premiér. Ďakujem. (Potlesk.)