J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku.
(Hlasovanie.) Prítomných 99 poslancov, za 82, proti nie je nikto, zdržalo sa 15, nehlasovali 2.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o Horskej záchrannej službe.
Ďakujem spravodajcovi, ďakujem navrhovateľovi.
Panie poslankyne, páni poslanci, nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov (tlač 1591).
Spoločným spravodajcom je pán poslanec Prokopovič.
Hlási sa pán podpredseda vlády a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ivan Mikloš. Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som otvoril rozpravu opäť k tomuto zákonu z dôvodu doriešenia otvoreného problému, ktorý doobeda ešte zostal, a to je otázka obmedzenia platu riaditeľa štátneho podniku tým niekoľkonásobkom mesačného platu. Pán poslanec Orosz prednesie ten návrh.
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s rokovacím poriadkom podpredseda vlády a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií otvoril rozpravu.
Pristúpime k druhému čítaniu.
Je otvorená rozprava. Kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Orosz. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Jediný prihlásený do rozpravy je pán poslanec Orosz. Nech sa páči, máte slovo.
L. Orosz, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný.
Najskôr dám procedurálne návrhy. Navrhujem, aby na samostatné hlasovanie bol vyňatý bod 3 zo spoločnej správy, ten bude kolidovať s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložím. A ďalej sťahujem bod 2 z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré som predložil doobeda, pretože táto problematika je riešená v bode 2 spoločnej správy. Zároveň sťahujem bod 7, ktorý som doobeda predložil, ten sa práve dotýka tej problematiky horného limitu mesačného platu riaditeľa štátneho podniku.
Po dohode s navrhovateľom predkladám nový pozmeňujúci návrh, ktorý rieši túto problematiku, a to v tom smere, že v § 19 v novooznačenom odseku 10 bude tento odsek znieť nasledovne: "Mesačný plat a ročné odmeny z podielu na zisku riaditeľa určuje zakladateľ; výška mesačného platu riaditeľa nesmie presiahnuť 8-násobok priemernej mzdy dosahovanej v národnom hospodárstve a ročné odmeny z podielu na zisku nesmú presiahnuť 10-násobok priemernej mzdy dosahovanej v národnom hospodárstve."
To je všetko, ďakujem pekne za pozornosť.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií? Nie.
Chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca? Nie.
Panie poslankyne, páni poslanci, navrhujem pretože boli prednesené nové pozmeňujúce návrhy, aby o tomto vládnom návrhu zákona sme hlasovali zajtra o 11.00 hodine. Ďakujem pekne.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1624).
Spoločným spravodajcom je pán poslanec Ivanko. Nech sa páči, pán poslanec, uveďte hlasovanie.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Najskôr budeme hlasovať o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Budeme hlasovať spoločne k bodom 1 až 18, 20 až 32 a 34 až 37 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru tieto návrhy schváliť.
J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o uvedených návrhoch, hlasujeme. Odporúčanie gestorského výboru je tieto body schváliť. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 89 poslancov, za 86, proti nie je nikto, zdržali sa 2, nehlasoval 1.
Uvedené pozmeňujúce návrhy sme schválili.
Ďalej.
A. Ivanko, poslanec: Ďalej, pán predseda, dajte hlasovať spoločne k bodom 19, 33 a 38 s návrhom gestorského výboru tieto pozmeňujúce návrhy neschváliť.
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o bodoch 19, 33 a 38. Gestorský výbor odporúča tieto body neschváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných je 94 poslancov, za 12, proti 57, zdržalo sa 22, nehlasovali 3.
Tieto body sme neschválili.
Ďalej.
A. Ivanko, poslanec: Hlasovali sme, pán predseda, o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Z rozpravy nevyplynul ani jeden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh. Mám odporúčanie gestorského výboru postúpiť tento vládny návrh zákona do tretieho čítania.
J. Migaš, predseda NR SR: V princípe je to zákon v rámci skráteného konania, čiže my môžeme automaticky bez hlasovania prejsť k tretiemu čítaniu.
Čiže sme v treťom čítaní, panie poslankyne, páni poslanci.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto v súlade s § 85. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku, pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku. Hlasujeme o zákone ako o celku, nech sa páči.
(Hlasovanie.) Prítomných je 95 poslancov, za 88, proti nie je nikto, zdržalo sa 6, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona schválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, nasleduje hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alexandra Slafkovského na vydanie zákona o vojnových hroboch (tlač 1395).
Spravodajcom je pán poslanec József Kvarda. Nech sa páči, máte slovo.
J. Kvarda, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, informoval som o tom, že gestorský výbor neprijal spoločnú správu, ale v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci.
Vystúpil pán Sopko, ktorý predložil skôr námety na ďalšie riešenie v budúcnosti, ale nepredložil žiadne konkrétne pozmeňujúce návrhy.
Vystúpil pán poslanec Slafkovský, ktorý predložil 4 pozmeňujúce návrhy. Odporúčam o týchto návrhoch hlasovať en bloc.
J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Slafkovský. Hlasujeme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch spoločne.
(Hlasovanie.) Prítomných je 100 poslancov, za 95, proti nie je nikto, zdržali sa 2, nehlasovali 3.
Návrhy pána poslanca Slafkovského sme schválili.
To je všetko, áno?
J. Kvarda, poslanec: Áno. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh pána poslanca v treťom čítaní.
J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme. Hlasujeme o tom, aby sme prešli do tretieho čítania.
(Hlasovanie.) Prítomných je 101 poslancov, za 99, proti nie je nikto, zdržal sa 1, nehlasoval 1.
Návrh sme schválili.
Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto má návrhy v súlade s § 85. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.) Prítomných je 101 poslancov, za 98, proti nie je nikto, zdržali sa 2, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme schválili návrh poslanca Slafkovského na vydanie zákona o vojnových hroboch.
Ďakujem.
J. Kvarda, poslanec: Ďakujem veľmi pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme hlasovaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii (tlač 1427).
Hlasujeme o zákone 1427, o ústavnom zákone o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.
Spoločným spravodajcom je pán poslanec Ladislav Orosz. Nech sa páči, pán poslanec, uveďte hlasovanie.
L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Počas rozpravy bol predložený jeden pozmeňujúci návrh, týkajúci sa účinnosti zákona. Prosím, dajte o ňom hlasovať.
J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o danom návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 97 poslancov, za 61, proti 24, zdržalo sa 12.
Pri ústavnom zákone aj pozmeňujúce návrhy musia byť schválené ústavnou väčšinou.
Tieto pozmeňujúce návrhy neboli schválené.
Nech sa páči.
L. Orosz, poslanec: Áno, pán predseda, mám splnomocnenie, aby som predložil návrh, aby sa pokračovalo okamžite v treťom čítaní.
Vzhľadom na to, že nebol schválený pozmeňujúci návrh, de facto tento návrh je už nadbytočný, teda sme v treťom čítaní. Môžete dať hlasovať o návrhu ústavného zákona ako celku. Odporúčanie nemôžem vysloviť, pretože spoločná správa nebola schválená.
J. Migaš, predseda NR SR: Tak, prezentujeme sa a hlasujeme. Hlasujeme o ústavnom zákone ako o celku.
(Hlasovanie.) Prítomných je 96 poslancov, za 56, proti 26, zdržalo sa 14.
Konštatujem, že sme návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii neschválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Kovačiča a Ferdinanda Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov (tlač 1495).
Spoločným spravodajcom je pán poslanec Sopko. Nech sa páči, pán poslanec.
V. Sopko, poslanec: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, ako spravodajca určený gestorským výborom žiadam, aby hlasovanie o tlači 1495 bolo zajtra o 11.00 hodine. Pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Sabolovej upresňujem ešte stále s legislatívnym odborom. Prosím o pochopenie.
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, je všeobecná zhoda, aby sme zajtra o 11.00 hodine o uvedenom zákone hlasovali? (Hlasy v sále.)
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško má procedurálny návrh.
F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, o tom návrhu procedurálnom, aby sme vrátili návrh na dopracovanie, môžeme hlasovať dnes. Ak neprejde, potom má zmysel to, čo hovoril pán poslanec Sopko.
J. Migaš, predseda NR SR: Takže, panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, aby sme dopracovali uvedený zákon, a zajtra by sme hlasovali o tomto návrhu zákona.
Predneste návrh, pán poslanec.
V. Sopko, poslanec: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby návrh zákona bol vrátený navrhovateľom na dopracovanie. Prosím, pán predseda, dajte o tomto návrhu hlasovať.
J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme. Už teraz je to jasné. Hlasujeme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 98 poslancov, za 75, proti 14, zdržalo sa 7, nehlasovali 2.
Daný návrh sme schválili, teda bude vrátený navrhovateľom na dopracovanie.
Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 1550).
Spoločným spravodajcom je pán poslanec Gašparovič. (Hlasy v sále.) Kto ním bol? Pán poslanec Orosz. Pán poslanec Orosz, nech sa páči.
L. Orosz, poslanec: Áno, pán predseda. Z rokovania výborov vzišiel jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka opäť účinnosti zákona. Ústavnoprávny výbor ho, myslím, schválil, ale keďže neschválil spoločnú správu, tak nemôžem vyjadriť odporúčanie vo vzťahu k hlasovaniu o tomto návrhu. Dajte hlasovať, prosím, o tomto návrhu.
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pán spravodajca predniesol návrh o účinnosti tohto zákona. O tom budeme hlasovať, samozrejme, bez stanoviska gestorského výboru, pretože neprijal spoločnú správu. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 97 poslancov, za 80, proti 10, zdržalo sa 7, hlasovali všetci.
Tento pozmeňujúci návrh sme schválili.
Nech sa páči.
L. Orosz, poslanec: Áno, pán predseda, mám oprávnenie na to, aby som predložil návrh, aby sme o tomto návrhu zákona rokovali hneď v treťom čítaní.
J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme o tom, aby sme prešli do tretieho čítania. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 95 poslancov, za 78, proti 8, zdržalo sa 9, hlasovali všetci.
Návrh sme schválili.
Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto má návrhy v súlade s § 85 zákona o rokovacom poriadku. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.) Prítomných je 98 poslancov, za 51, proti 24, zdržalo sa 21, nehlasovali 2.
Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie novely Trestného zákona.
Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alexandra Slafkovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (tlač 1502).
Spoločným spravodajcom je poslanec Hajdúk. Nech sa páči, pán poslanec, uveďte hlasovanie.
P. Hajdúk, poslanec: Vážený predseda, najskôr, prosím, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Klemensa z rozpravy, že Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Klemensa, ktorý predniesol v rozprave, aby sme nepokračovali v hlasovaní o tomto návrhu zákona. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 94 poslancov, za 42, proti 41, zdržalo sa 9, nehlasovali 2.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Nech sa páči, ďalej.
P. Hajdúk, poslanec: Keďže tento návrh nebol schválený, budeme hlasovať o spoločnej správe. Spoločná správa obsahuje jeden bod. Dajte hlasovať o tomto jednom bode zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.
J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme o jedinom bode zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 92 poslancov, za 58, proti 20, zdržalo sa 12, nehlasovali 2.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Ďalej.
P. Hajdúk, poslanec: Tým sme odhlasovali spoločnú správu.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o 2 pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, ktoré podal pán poslanec Slafkovský.
Dajte, prosím, hlasovať o prvom z nich, ktorý sa týka doplnenia v bode 2 o slová "a osobitného predpisu 23ch".
J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme. Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Slafkovského.
(Hlasovanie.) Prítomných je 93 poslancov, za 66, proti 7, zdržalo sa 15, nehlasovalo 5.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Druhý.
P. Hajdúk, poslanec: Ďalej dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o druhom návrhu pozmeňujúcom pána poslanca Slafkovského. Tento sa týka dátumu účinnosti zákona.
J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu poslanca Slafkovského.
(Hlasovanie.) Prítomných je 89 poslancov, za 59, proti 11, zdržalo sa 16, nehlasovali 3.
Tento návrh sme schválili.
P. Hajdúk, poslanec: Keďže už sme hlasovali o bode spoločnej správy i pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že poslanecký návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o tom, aby sme uvedený návrh zákona prerokovali v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných je 87 poslancov, za 67, proti 7, zdržalo sa 8, nehlasovalo 5.
Návrh sme schválili.
Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
P. Hajdúk, poslanec: Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru neschváliť návrh.
J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.) Prítomných je 71 poslancov.
Panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada nie je schopná sa uznášať.
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2002 (tlač 1576).
Prosím spravodajcu poslanca Farkasa, aby uvádzal hlasovanie o návrhu uznesenia. Nech sa páči, pán spravodajca.
P. Farkas, poslanec: Pán predseda, odporúčam hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za prvý štvrťrok 2002 k 31. 3. 2002.
J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorý predniesol pán predseda výboru Farkas. Hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 86 poslancov, za 60, proti 3, zdržalo sa 19, nehlasovali 4.
Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2002.
Ďakujem.
Nasleduje hlasovanie o návrhu uznesenia k informácii o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 2001 (tlač 1600).
Pán poslanec Farkas, nech sa páči, uveďte hlasovanie.
P. Farkas, poslanec: Pán predseda, odporúčam hlasovať o návrhu uznesenia, v ktorom po prvé Národná rada berie na vedomie túto informáciu a po druhé že odporúčame predsedovi Národnej rady zverejniť túto informáciu.
J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o tomto uznesení. (Ruch v sále.)
P. Farkas, poslanec: Už je to zverejnené tým, že to má číslo tlače 1600. (Hlasy z pléna.) Nie, to majú politické strany za povinnosť.
J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 87 poslancov, za 64, proti nie je nikto, zdržalo sa 21, nehlasovali 2.
Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia Národnej rady k informácii o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 2001.
Panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som vás poprosiť, aby sme prerokovali... (Hlasy z pléna.) Dám vám slovo pán poslanec Tatár... ešte jeden bod: Milénium - Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov. Odhlasovali by sme tento bod po rozprave a potom by sme prerušili schôdzu do zajtra do 9.00 hodiny.
Pán poslanec Tatár, chcete dať procedurálny návrh?
Vy sa pripravte, pán minister.
Nech sa páči, pán poslanec Tatár.
P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne. Mám procedurálny návrh, v mene poslaneckých klubov SDK, SMK a KDH aby sme zaradili na hlasovanie tlač 1546, o ktorej sme nedohlasovali na minulej schôdzi. Ide o prechod do tretieho čítania a hlasovanie o návrhu zákona ako o celku. Je to poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Čiže navrhujú tri poslanecké kluby, aby sme to zaradili zajtra ako posledný bod hlasovania o 11.00 hodine na hlasovanie, lebo tam máme len hlasovať o prechode do tretieho čítania a záverečné hlasovanie. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme, návrh bol prednesený v súlade s rokovacím poriadkom, čiže budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Tatára. Hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca Tatára.
(Hlasovanie.) Prítomných je 52 poslancov.
Národná rada nie je schopná sa uznášať.
Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.
F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, dovoľte, aby som len v mene poslaneckého klubu vyjadril konštatovanie a uspokojenie nad tým, že hoci sme stále komunistická krajina, ale po dnešnom dni máme najantikomunistickejšiu legislatívu v postkomunistických krajinách. Takže vyjadrujeme uspokojenie nad týmto paradoxom slovenských dejín. (Potlesk.)
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, poprosil by som vás, aby sme ešte prerokovali jeden bod programu a odhlasovali ho. Čiže pristúpime k bodu programu
Milénium - Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov.
Túto informáciu alebo správu prednesie pán minister školstva. Nech sa páči, pán minister Ponický, máte slovo. (Hlasy z pléna.)
Nech sa páči, dajte slovo pánu poslancovi Cuperovi, má procedurálny návrh.
Pán minister, chvíľu počkajte.
Nech sa páči, zapnite mikrofón pánu poslancovi Cuperovi.
J. Cuper, poslanec: Pán minister, prepáčte, že vás trochu zdržím. Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať o tom, že tento bod programu sa bude prerokúvať až vtedy, keď bude prítomný v rokovacej sále pán exminister Ftáčnik. Nemyslím si, že by bolo vhodné prerokúvať tento bod programu bez prítomnosti exministra, keď sa tak zaslúžil o vytvorenie toho nezmyselného dokumentu. A to už je druhý z jeho dielne, pretože prvým bol zákon o vysokých školách. A okrem toho ešte mal také racionalizačné návrhy, akože máme tu sedieť do 21.00 hodiny. Tak bolo by dobré, aby ste buď ho dali zohnať, alebo teda dali hlasovať o tom, že jednoducho tento bod sa nebude prerokúvať.
J. Migaš, predseda NR SR: Je to procedurálny návrh, panie poslankyne, páni poslanci, aj keď rokovací poriadok nevyžaduje, aby poslanec sedel v rokovacej miestnosti pri určitom bode. Bol prednesený procedurálny návrh. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Cupera.
(Hlasovanie.) Prítomných je 64 poslancov.
Národná rada nie je schopná sa uznášať.
Nech sa páči, budeme pokračovať, pán minister, máte slovo.
P. Ponický, minister školstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný program obsahuje víziu rozvoja, výchovy a vzdelávania Slovenskej republiky na najbližších 15 až 20 rokov. Milénium odráža projekt človeka budúcnosti. Preto Milénium obsahuje tzv. životné kompetencie postmoderného človeka, ktoré sú výrazne iné, ako dnes akcentujeme. Pôjde napr. o také kompetencie, ako je kompetencia zdravo žiť, tvoriť zdravé životné prostredie, ako i kompetencia komunikačná, výučba cudzích jazykov, práca s internetom a podobne. Tomu by mala pomôcť aj kompetencia neustále sa učiť, zdokonaľovať sa a vzdelávať v rámci celoživotného vzdelávania.
Projekt Milénium vychádzajúc z perspektív človeka v postmodernom globálnom svete prezentuje 12 základných pilierov, na ktorých celý projekt stojí. Týchto 12 pilierov predstavuje 12 systémových a podstatných... (Ruch v sále.)
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, ak máte nejaké diskusie alebo rozhovory, buďte mimo rokovacej miestnosti. Pán minister, nech sa páči.
P. Ponický, minister školstva SR: Teda ak dovolíte, ja, pretože ten projekt je známy, vynechám veľkú časť vymenovávania tých pilierov.
Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, pri každej kompetencii, pri každom projekte je potrebné zvážiť ako víziu, ktorá v nich je naznačená, aj realizáciu. Isté garancie nám v tomto smere dáva uznesenie vlády k Národnému programu, kde vláda o. i. zobrala na vedomie aj realizačný plán k Národnému programu, ktorý obsahuje súbor krátkodobých a tak isto i dlhodobých úloh s tým, že spresňuje tieto úlohy vrátane ich finančného zabezpečenia, ktoré budú pravidelne zabezpečované prerokovaním vo vláde, a to každý nepárny rok začínajúc rokom 2003 až do roku 2015.
S týmto uznesením bezprostredne súvisí aj uznesenie, ktoré sa navrhuje prijať k Národnému programu po prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky. Sme presvedčení, že ak sa v súlade s navrhovaným uznesením bude Národná rada Slovenskej republiky v dvojročných intervaloch začínajúc rokom 2004 zaoberať správou o stave výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike, tak projekt Milénium nezapadne prachom. Ďakujem pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Tak ďakujem, pán minister. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz by som poprosil spravodajkyňu pani poslankyňu Dolník, aby podala informáciu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výbore. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
E. Dolník, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, dovoľte, aby som vám predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu, Milénia - Národného programu výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1483 z 28. januára 2002 pridelil Milénium - Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky vrátane Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zároveň určil lehotu prerokovania materiálu vo výboroch do 7. mája, v gestorskom výbore do 10. mája a uložil mu, aby predložil Národnej rady správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Určené výbory prerokovali Milénium - Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov v lehote stanovenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo materiál prerokoval, avšak neprijal uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nesúhlasila s ním nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Členov výboru je 12 poslancov, prítomných bolo 9 poslancov, za návrh uznesenia hlasovali 3 poslanci a 6 poslancov sa hlasovania zdržalo.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu taktiež materiál prerokoval, ale neprijal uznesenie, pretože nebol uznášaniaschopný.
Všetky výbory, ktoré uznesenia prijali, zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky Milénium - Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov (tlač 1296) vziať na vedomie.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, zahraničný výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky žiadať vládu, aby v roku 2004 a následne každý druhý rok do konca decembra predkladala na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky správu o stave školstva v Slovenskej republike, v ktorej bude obsiahnuté plnenie zámerov vyplývajúcich z Národného programu výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov.
Gestorský výbor na základe uvedených stanovísk odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Milénium - Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov a žiadať vládu Slovenskej republiky, aby v roku 2004 a následne každý druhý rok do konca decembra predkladala na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky správu o stave školstva v Slovenskej republike, v ktorej bude obsiahnuté aj plnenie zámerov vyplývajúcich z Národného programu výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov.
Ďakujem, vážený pán predseda, otvorte rozpravu.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Nech sa páči, zaujmite určené miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Švec, pani poslankyňa Rusnáková. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Švec ako prvý.
J. Švec, poslanec: Vážený pán minister, vážený pán predseda, dámy a páni, Milénium, ktoré prijímame v Národnej rade Slovenskej republiky, je iste krokom vpred. Podľa môjho názoru však je to skôr filozofia, ktorá predkladá istú víziu o tom, ako by malo vyzerať naše základné a stredné školstvo v období na najbližších 15 rokov, ale netýka sa celkom súčasnej situácie a vývoja, ktoré predpokladáme na najbližšie obdobie 5 až 10 rokov.
Je všeobecne známe, že základné, ale najmä stredné školstvo neprešlo takou reformou, ktorá by umožnila, aby všetci absolventi stredných škôl našli uplatnenie na trhu práce, aby sa nám nestávalo, že stredné školy naďalej produkujú veľmi veľké počty nezamestnaných absolventov, ktorí končia na úradoch práce a nemajú šancu sa ďalej vzdelávať, príp. sa zamestnať. V školstve, ako aj v iných oblastiach v modernej ekonomike sa prihliada na základné princípy ekonomických vzťahov - mal dať a dal alebo ponuka a dopyt.
Je všeobecne známe, že je obrovský rozdiel v tom, čo by naše deti chceli študovať a čo im náš školský systém poskytuje. Nehovorím nič nového, keď zdôrazním, že napr. žiadatelia o štúdium na gymnáziu päťkrát svojím počtom prekračujú možnú kapacitu gymnázií, a to roky sme svedkami toho, že stredoškolský systém nijakým spôsobom nereaguje na požiadavky mladých ľudí a ich rodičov, na typ vzdelávania, ktorý by si chceli vybrať. Okolo 30 000 miest na učňovských školách sa každým rokom obsadzuje čoraz ťažšie. A čoraz naliehavejšie sa tu javí potreba nájsť spôsob, ako reformovať rezort stredných škôl, pretože predovšetkým učňovské školstvo a stredné odborné školstvo bez maturity nám produkuje najviac nezamestnaných.
Je zarážajúce, že v období, keď končí svoj mandát súčasná vláda a keď 3,5-ročné úsilie pána exministra Ftáčnika hodnotíme aj v súvislosti s týmto Miléniom, musíme konštatovať, že ešte v apríli tohto roku Slovenský štatistický úrad zaznamenal 39 246 nezamestnaných absolventov stredných škôl, predovšetkým stredných škôl bez maturity. Pán minister nie je iste autorom Milénia a iste veľmi ťažko zasahoval do koncepcie tohto dokumentu vzhľadom na to, že tento dokument, ako mi je známe, bol dokončený a aj diskusia o ňom vlastne skončila odchodom pána exministra Ftáčnika z postu ministra školstva. Ja sa teda pýtam, pán exminister: Ako vy, pán exminister, vidíte budúcnosť nášho stredného školstva z hľadiska nezamestnanosti absolventov tohto rezortu? Ako si predstavujete zníženie tohto enormného počtu nezamestnaných stredoškolákov v budúcnosti? Akým spôsobom by Milénium mohlo vstúpiť do procesu transformácie stredného školstva v prospech našich mladých ľudí? Ako je možné zabezpečiť, aby sa zvýšil podiel stredoškolákov, ktorí budú študovať na stredných školách s maturitou a ktorým sa otvára ďalšia možnosť vzdelávania na vysokých školách? Pýtam sa, pán exminister, ako Milénium pomôže reformovať aj vysoké školstvo, pretože vieme dnes, že podiel vysokoškolsky vzdelanej populácie v našej ekonomicky činnej populácii je enormne nízky proti priemerom vyspelej Európy. Teda vidieť, že Milénium ako projekt, ako filozofia budúcnosti a reálny život, ktorým žijeme dnes a ktorým sme konfrontovaní každodenne, sú dve úplne rozličné cesty.
Reforma stredných škôl a reforma vysokých škôl so sebou súvisia a súvisia veľmi-veľmi úzko. Pokiaľ nebude reformované základné a stredné školstvo, ktoré by rešpektovalo požiadavky trhu práce, ale aj požiadavky mladých ľudí na štúdium, nebude možné reformovať ani vysoké školstvo. A vysoké školstvo ťažko možno reformovať bez toho, aby sme neprihliadali na potreby vysokých škôl naplniť kvalifikačné predpoklady na to, aby čím viacej ľudí mohlo študovať na vysokých školách.
Teda filozofia Milénia možno je dobrá, ale dopad na dnešný život a život v najbližšej dekáde nevidím veľmi ružovo. Ďakujem pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Rusnáková. Nech sa páči.
E. Rusnáková, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi len veľmi stručne sa vyjadriť k niektorým tézam, ktoré obsahuje Milénium, a možno niekedy aj trošku v rámci diskusie polemicky.
Vládou schválené Milénium - Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov tvorí koncepčné a zásadné východisko pre pozitívne a kvalitatívne zmeny, ktoré sa budú týkať základných a stredných škôl a školských zariadení a ktoré načrtávajú dôležité vízie do roku 2015 až 2020.
V súlade s Miléniom sa začala konštituovať a už sa vlastne aj ukončila konštitúcia Národnej kurikulárnej rady, ktorá má pomôcť nielen kontrole, ale aj sledovaniu tých kvalitatívnych zmien, ktoré by malo Milénium zabezpečiť.
Milénium by malo súčasne vytvoriť ten rámec, na základe ktorého sa vytvorí legislatíva pre nový školský zákon. Samozrejme, že o školskom zákone je potrebné hovoriť práve len na základe Milénia, pretože to je ten základ, od ktorého by sa mali odrážať všetky legislatívne zmeny v tých typoch a druhoch škôl, o ktorých je reč v Miléniu.
Základný cieľový stav výchovy a vzdelávania, ktorý si dovolím prejsť len veľmi stručne, veľmi správne upozorňuje na to, že je potrebné zvýšiť počet prijímaných študentov na vysoké školy, zvýšiť podiel maturantov, zvýšiť počet žiakov gymnázií, rozvíjať ďalej systém vyučovania cudzích jazykov, na čo by sme, samozrejme, mali dávať čím ďalej, tým väčší dôraz, a aj, samozrejme, od toho tretieho ročníka základných škôl, kde je úplne prirodzené, aby sa výučba cudzích jazykov začala rozširovať v tom väčšom množstve a zmysle, v akom sme tomu teraz svedkami dnes.
Milénium súčasne hovorí aj o tom, že dôraz treba klásť na počítačovú a informačnú gramotnosť. A myslím si, že v súlade s tým Národná rada sa snažila aj zvyšovať finančné prostriedky, ktoré išli napr. na Infovek. Ale je všeobecne známe, že tieto finančné prostriedky sú nedostatočné a že základné a stredné školy majú veľký problém s tým, aby teda všetky mali možnosť zabezpečiť pre svojich študentov túto informačnú a počítačovú gramotnosť. Treba povedať, že ona je pomerne nízka aj u tých, ktorí by ju mali v čo najväčšom množstve využívať a učiť svojich žiakov, študentov. To znamená, je veľký priestor ešte nevyplnený aj v počítačovej gramotnosti samotných učiteľov pedagógov.
Je potrebné upozorniť na to, že sa v Miléniu hovorí o potrebe zvýšiť pozornosť venovanú deťom zo znevýhodneného sociálneho prostredia a že nielen táto Národná rada v podstate už urobila istý krok v súvislosti s nultými ročníkmi a s asistentmi učiteľov, ale že jednoducho v tomto trende treba pokračovať ďalej.
Pri zvyšovaní počtu prijímaných študentov na vysoké školy dovolím si len upozorniť na to, že v tomto ohľade budem osobne považovať naozaj za nevyhnutné znovu v Národnej rade, v budúcej Národnej rade otvoriť diskusiu o spoplatnení vysokoškolského štúdia, pretože dôsledok bezplatného štúdia aj bezplatného externého štúdia sa odrazil práve v tom, že ten počet študentov klesol, aj keď ich záujem je neustále, samozrejme, vyšší.
Ak hovoríme o jednotlivých programových zmenách, ktoré sú potrebné na dosiahnutie týchto cieľov, chcela by som upozorniť na to, že možnože sa v niektorých momentoch budeme rozchádzať v názore na zaradenie predškolskej výchovy v súvislosti s tým, aby teda posledný rok predškolskej výchovy a vzdelávania bol povinný. Zaškolenosť detí v materských školách na Slovensku je veľmi vysoká, je jedna z najvyšších v Európe. Ak sa nemýlim, je to približne 95 %. Ak sa v Miléniu hovorí o tom, že by posledný rok pred nástupom na základnú školu tam mal byť povinný, možnože je to snaha riešiť práve tých 5 % nezaškolených detí, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ale myslím si, že by naozaj mala byť teda táto otázka vecou ešte ďalšej diskusie, pretože je možné to riešiť aj inými pákami, a nie tým, aby sme vlastne nútili rodičov dávať na povinnú predškolskú prípravu aj tie deti, ktorých to rodinné zázemie predsa len je dostatočne sociálne výhodné a ktorých rodičia vedia postarať o túto prípravu na vstup dieťaťa do prvého ročníka tak, že ono má všetky vedomosti, základné znalosti a zručnosti, ktoré ho predurčujú na to, aby ten prvý ročník dokázalo zvládnuť. Ale je to len téma na diskusiu a v tomto prípade aj môj iný názor na to, ako by sa mohlo v tejto otázke pokračovať.
Pri základných školách považujem za naozaj dobré návrhy tie, ktoré hovoria o tom, že je potrebné redukovať rozsah súčasného učiva tak, aby na jeho osvojenie bola potrebná 60-percentná časová dotácia ročného počtu hodín v jednotlivých predmetoch základnej školy, a že vlastne tá istá náročnosť, ktorá viac-menej pretrváva na základných a stredných školách, to znamená v osvojovaní si istých vedomostí, ktoré ani nemusia patriť medzi základné, ale napriek tomu sa neúnavne vyžadujú a v praxi možno ani nie sú také dôležité, aby ich žiak ovládal v takom rozsahu, ako je to vyžadované dnes, považujem za správne naozaj to, aby sme hovorili, že tie hodiny je potrebné odľahčiť aj v tom, aby boli zavádzané nielen alternatívne metódy, ale aby sa ten obsah vlastne transformoval tak, aby sme si povedali, čo patrí medzi základné vedomosti a čo bude potrebné vyžadovať na maturite a čo sa smie vyžadovať na prijímacom konaní na vysoké školy, čo v podstate ten vysokoškolský zákon do istej miery už rešpektuje. Štátne kurikulum pre základnú školu teda bude obsahovať len vymedzenie základného obsahu a oblasti činnosti, pomocou ktorých sa bude realizovať výchova a vzdelávanie.
Dovoľte mi teda povedať, že medzi pozitíva tohto Milénia - Národného programu výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov považujem aj návrh vypracovať štátny učebný plán pre základnú školu a štátne kurikulum pre základnú školu a, samozrejme, v nadväznosti na to aj obdobné plány, ktoré sa týkajú stredných škôl.
Pri základných umeleckých školách sa vedie diskusia o tom práve v nadväznosti na predložený školský zákon, ale ktorý sa do parlamentu nedostal, či základné umelecké školy poskytujú základný stupeň vzdelania v danej oblasti alebo nie. Patrím medzi tých, ktorí budú v každom prípade podporovať to, aby sa postavenie základných umeleckých škôl ponechalo v tom postavení, v ktorom je dnes, ale, samozrejme, s tým, že tá pomoc na rozvoj základných umeleckých škôl bude musieť byť aj po finančnej stránke vyššia, ako je dnes.
Oceňujem, že vlastne Milénium dáva dobrý základ na to, aby sa do budúceho školského zákona dostal súlad s plnením medzištátnych dohôd, aby sa podporoval rozvoj bilingválneho vzdelávania, to znamená, aby bilingválne vzdelávanie a bilingválne školy prestali byť v Slovenskej republike experimentom, experimentálnym projektom a aby sa stali súčasťou škôl a školských zariadení.
Ďalej si myslím, že je dôležité podporiť teda snahu o objektivizáciu štátnej maturitnej skúšky. Treba však povedať, že ako sa diskusia vedie medzi odborníkmi o tom, či by mali byť maturitné skúšky, tak sa vedie diskusia o tom, že ak by mali byť, tak v akej novej transformovanej podobe by mali byť.
Vidno vo verejnosti aj snahy o diskusiu o zmene prístupu k prijímaciemu konaniu na vysoké školy.
V každom prípade dúfam, že bude teda snahou ministerstva tieto dva dôležité momenty v živote mladého človeka uspôsobiť tak, aby neboli zbytočne stresujúce, ale aby sa pri nich vlastne mohlo odzrkadliť to, že je nielen maturitná skúška, ale sú aj štyri roky štúdia. A globálne by sa teda ten žiak mal hodnotiť tak, aby väčšia váha sa dávala jeho štvorročnej práci a aby teda to prijímacie konanie, ktoré vysoké školy budú robiť, bolo prijímacím konaním, ktoré bude odzrkadľovať jeho základné vedomosti a znalosti zo strednej školy.
Ďalej by som chcela upozorniť na to, že pri odbornom stredoškolskom vzdelávaní je dobrým odporúčaním Milénia prispôsobiť odborné vzdelávanie požiadavkám jednotného európskeho trhu práce. Tu by som teda chcela požiadať zároveň pána ministra, aby mal na pamäti to, že ešte stále nie je uzatvorená dohoda medzi ministerstvom školstva a Národným úradom práce, pretože tieto dve inštitúcie mali vypracovať spoločný postup, ako zabezpečiť v jednotlivých regiónoch Slovenska také študijné a učebné odbory, ktoré dané regióny potrebujú, to znamená presne to, aby sa teda otvárali také učebné a študijné odbory, ktoré v tom regióne majú najväčší zmysel, kde je dopyt po týchto študijných a učebných odboroch a kde vlastne sa zaručuje tým ustanovením istého zoznamu taká najväčšia potrebnosť študijných a učebných odborov v daných dnes vyšších územných celkoch. Je potrebné povedať, že bez vyšších územných celkov to nikdy nepôjde, a teda bude úlohou ministerstva školstva a ministerstva práce alebo Národného úradu práce, aby s predstaviteľmi vyšších územných celkov povedali, o čom je trh práce vo VÚC-kach a ako sa dá zabezpečiť aj práve takouto vzájomnou dohodou týchto troch orgánov.
Dovoľte mi súčasne upozorniť aj na to, že ak hovoríme o dôležitosti transformácie v školstve a novom financovaní v školstve, že tak ako je potrebné, aby na trh práce reagoval aj Národný úrad práce a aby povedal vo vyšších územných celkoch, aký je dopyt a aká je ponuka, že to isté platí aj pre reakciu zo strany ministerstva školstva, pretože na tento problém aj náš výbor upozorňuje už niekoľko rokov, že obidva rezorty hovoria o tom, že treba zvýšiť zamestnanosť, treba ju zvýšiť vo vzájomnej koordinácii s ministerstvom školstva, ale napriek tomu sa teda ticho toleruje to, že pomaly už ôsmy rok táto zmluva ešte stále medzi rezortmi nie je dohodnutá.
Dovoľte mi povedať, že považujem za dôležité, aby sme Milénium zobrali na vedomie, aby sme si povedali, že tento Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov je potrebné podporiť, aby sme každý štvrtý rok nevytvárali nové projekty na výchovu a vzdelávanie. A, samozrejme, pri budúcom školskom zákone už bude vecou aj diskusie budúcich predstaviteľov vo vláde a v parlamente, k akým konkrétnym legislatívnym záverom dospejú. Ďakujem pekne.