M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie návrhu zákona. Teraz prosím povereného člena výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pána poslanca Pavla Prokopoviča, aby podal informáciu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výbore Národnej rady. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 80, ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil pri rokovaní našej Národnej rady o návrhu vlády na spôsob privatizácie Slovenských elektrární, a. s., tlač 1638, ako spravodajca určený gestorským výborom Národne rady Slovenskej republiky a aby som vás informoval o stanovisku gestorského výboru.

Predložený návrh, tlač 1638, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 2. júla 2002 a zaradený na rokovanie 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh rozhodnutím č. 1829 z 2. júla 2002 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s termínom na prerokovanie ihneď s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá uvedený výbor správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca určeného gestorského výboru Národnej rady predkladám stanovisko gestorského výboru, ktorý uznesením č. 851 z 2. júla 2002 zobral na vedomie návrh spôsobu privatizácie Slovenských elektrární, a. s., a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh spôsobu privatizácie Slovenských elektrární, a. s., zobrať na vedomie a prijať k tomu príslušné uznesenie. V súlade s § 80, ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady budem odporúčať po rozprave prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave predložený návrh vlády zobrala na vedomie. Prosím, vážený pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu o návrhu vlády.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcu. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Keďže som nedostal písomne žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kolegyne, kolegovia, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Bohunický. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok. Pán kolega Bohunický, nech sa páči, máte slovo.

P. Bohunický, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, energetika je v každej krajine najviac investične náročné odvetvie. Je takmer najdôležitejším odvetvím, ktoré ovplyvňuje chod hospodárstva, ale aj celej spoločnosti. Spôsob privatizácie Slovenských elektrární, ako ho navrhuje vláda Slovenskej republiky, nie je koncepčným prístupom k riešeniu problémov, ktorými trpí energetika. Tým sú vysoká zadlženosť, krížové dotácie, nedostatočná platobná disciplína. Navrhovaný spôsob privatizácie Slovenských elektrární nekopíruje súčasné celoeurópske trendy v energetike. Nimi sú hlavne integrácia celého hodnotového reťazca s cieľom využiť čo najlepšie možné efekty zo synergie. Netreba preceňovať význam liberalizácie trhu s elektrickou energiou, pretože iba určitá časť výroby sa môže považovať za aktivitu podliehajúcu konkurencii a je potrebné sa zaoberať otázkami bezpečnosti, spoľahlivosti pri dodávke elektriny. Takmer škandalózne sa v materiáli, ktorý odsúhlasila vláda Slovenskej republiky, objavujú medzi potenciálnymi privatizérmi firmy ako napríklad EON, EDF a RWE, ktoré už čiastočne vlastnia naše distribučné spoločnosti. Veď predsa reštrukturalizácia energetiky, ktorú nám tu takmer pred rokom zdôrazňoval pán minister Harach, mala jeden z cieľov práve oddeliť výrobu, prenos a distribúciu. Nepochopiteľne diskriminačný prístup k domácemu výrobcovi, ktorému bolo zabránené zúčastniť sa privatizácie distribučných spoločností, čo mediálne škandalizoval podpredseda vlády Ivan Mikloš, vyznieva v súčasnosti takmer ako výsmech a nesvedčí o dobrej, koncepčnej práci ministerstva hospodárstva.

Rozdeľovať energetiku na jadrovú, vodnú a klasickú nemá pre zákazníka žiadny význam, pretože on nedokáže dobre identifikovať, akú elektrinu používa. Avšak takéto rozdeľovanie súvisí so stratou synergických efektov, a teda negatívne ovplyvní koncovú cenu. Usporiadanie energetiky, aké presadzuje ministerstvo hospodárstva aj prostredníctvom vyjadrení štátneho tajomníka pána Sabola, nemá v súčasnej Európe príklad, kde sa výroba integruje do väčších a väčších celkov. Takýto vážny krok, akým je privatizácia slovenských elektrární, ktoré majú majetok v účtovnej hodnote takmer 150 mld. Sk, by mal byť posúdený aj z pohľadu posúdenia štruktúr energetiky v Európe. Nič sa nehovorí o tom, že väčšina energetických firiem je vertikálne integrovaná a už umiestnené firmy RWE, EON, EDF sú vo svojich krajinách monopolom, ktoré majú vo svojom vlastníctve kompletný hodnotový reťazec, teda výrobu, prenos a distribúciu.

Prečo na Slovensku pristupujeme k energetike diametrálne odlišne? Slovenské elektrárne v súčasnosti vykonávajú pre štát činnosti, ktoré priamo nesúvisia s výrobou, a to hlavne sociálne riešenie zamestnanosti na Hornej Nitre, likvidácia jadrovej elektrárne A1, ktorá bola spoločným československým projektom, krížové dotácie medzi jednotlivými odberateľskými skupinami a iné činnosti, súvisiace s uviaznutými nákladmi v celkovej výške 44 mld. Sk. V návrhu spôsobu privatizácie Slovenských elektrární, a. s., sme si mohli prečítať, že tieto aktivity musia byť riešené iným spôsobom, a nie cez energetiku, čo možno považovať za správny postoj, avšak materiál už nehovorí nič o tom, ako sa tieto aktivity budú ďalej riešiť. Pritom ide o nemalé sumy v hodnote niekoľko desiatok miliárd slovenských korún.

Záver: Materiál o návrhu spôsobu privatizácie slovenských elektrární vyznieva veľmi kontroverzne, ako by sme sa za každých okolností chceli zbaviť energetiky, a to bez ohľadu na to, kto bude vlastníkom, aké bude usporiadanie, ako bude zabezpečená dostatočná spoľahlivosť, ako budeme mať vôbec možnosť ovplyvňovať energetickú budúcnosť krajiny. Pripadá mi to ako paralela so starou dievkou - nech sa už len rýchlo vydá, to je jedno, za koho.

Privatizácia môže vyriešiť rôzne problémy. Nemôže byť však považovaná za všeliek. Bolo by žiaduce materiál dopracovať o kapitolu riziká privatizácie, ktorej obsahom by bolo posúdenie súčasného prebytku disponibilného výkonu v Európe z pohľadu zvyšovania spotreby elektriny na Slovensku a v zahraničí. Dopad na koncovú cenu z dôvodu návratnosti investície potenciálneho privatizéra. V Maďarsku napríklad nastalo zvýšenie koncovej ceny po privatizácii 2,2-krát. Technické dopady z rozdelenia Slovenských elektrární, a. s., v prípade, že budeme privatizovať po elektrárňach. Dopady na zamestnanosť, hlavne na sekundárnu a terciárnu, dopady na zahraničnú obchodnú bilanciu z krátkodobého a dlhodobého pohľadu, posúdene prístupu nového vlastníka do energetiky, posúdenie energetickej situácie z 5- až 10-ročného výhľadu spotreby elektriny, dostupnosť primárnych palív na Slovensku a v okolitých krajinách ako potenciálnych konkurentov a v neposlednej miere vplyv na životné prostredie.

Dovoľte mi, aby som preto podal návrh na uznesenie, ktorý odovzdám písomne, ktorý som vlastne prečítal. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky dopracovať materiál o kapitolu riziká privatizácie v nasledovnej štruktúre, tú štruktúru som už prečítal, takže odovzdám pánu spravodajcovi návrh na uznesenie.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pán kolega, za vaše vystúpenie. S faktickou poznámkou sa nehlási nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca? Nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, len veľmi krátko budem reagovať vzhľadom na to, že ide o dlhodobejší proces, určite sa aj budúca Národná rada bude možno ešte nie na jednom zasadnutí venovať vlastne finálnej etape parciálnej, čiastočnej privatizácie Slovenských elektrární, ale ohradzujem sa proti tomu, že by prístup vlády či ministerstva hospodárstva bol nekoncepčný. Nakoniec v Národnej rade bola predložená energetická politika vlády Slovenskej republiky, ktorá predpokladala reštrukturalizačné, transformačné a aj privatizačné kroky v elektroenergetike spôsobom, akým ich nakoniec aj vláda Slovenskej republiky realizovala, ako ich ministerstvo hospodárstva v spolupráci so zainteresovanými rezortmi, Fondom národného majetku nakoniec aj pripravilo. Vôbec už by som nehodnotil, že sa nejakým spôsobom škandalózne objavujú mená renomovaných svetových európskych spoločností, ktoré prejavujú záujem o vstup aj do Slovenských elektrární, ktoré prejavovali záujem aj o vstup do rozvodných podnikov, a nakoniec aj v medzinárodnom tendri a medzinárodnej súťaži uspeli. Bude, samozrejme, vecou ďalších krokov privatizácie, a to pán poslanec má zas pravdu, keď aj on stavia otázku, akým spôsobom sa vlastne stanoví kritérium, podľa ktorého by ten, ktorý má istý podiel v distribúcii, sa mohol podieľať aj na výrobe. Na jednej strane si uvedomme, že štát má 51 % vo všetkých distribučných podnikoch a zostane mu 51 % aj v Slovenských elektrárňach. Má teda výraznú a jasnú, podľa našej legislatívy, našich zákonov majoritu akcionársku, ktorá mu umožňuje nieže ovplyvňovať, ale priam realizovať všetky strategické kroky, ktoré bude potrebné realizovať. Na to má silu majoritného akcionára. Po prvé.

Po druhé, na rozdiel od niektorých krajín v strednej Európe, ktoré menoval pán poslanec Bohunický alebo ktoré sa aj často objavujú v dennej tlači, ako je porovnávanie so situáciou v Českej republike. V Českej republike predsa došlo k privatizácii distribučných podnikov tak elektrárenských, ako plynárenských spôsobom, ktorý oni sami už vtedy videli ako problémový, keď sa u nás, dnes po našom povedané vyššie územné celky dostávali k balíkom, a mestá, a tieto boli naďalej predávané potom alebo sa s nimi obchodovalo a česká vláda a české ministerstvo priemyslu a obchodu bolo nútené robiť kroky, aby si obnovilo majoritu v niektorých kľúčových častiach elektroenergetiky.

Tou kľúčovou časťou, či chceme, či nechceme, je transmisia, teda prenosová sústava a dispečing. Zatiaľ má Slovenská republika stopercentne v rukách a podľa môjho, dovoľte mi povedať, osobného názoru, pretože to bude predsa len v kompetencii vládnych a iných orgánov budúcnosti, by táto majorita v rukách mala zostať dovtedy, pokiaľ nebudú vytvorené všetky pravidlá a nebudú fungovať všetky pravidlá trhu s energiami. To znamená na jednej strane pravidlá pre výrobcov elektrickej energie, na druhej strane pravidlá pre distribútorov elektrickej energie a na tretej strane pravidlá pre obchodníkov s elektrickou energiou. To je nástroj, by som povedal, technicko-štrukturálny, ktorý v rukách Slovenská republika, vláda, štát, použijem tento termín, má. Okrem toho má v rukách nástroje, z ktorých časť je už vytvorená, legislatívne, to znamená zákon o regulácii v sieťových odvetviach a z neho vyplývajúce inštitucionálne, ako je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý môže výrazne ovplyvňovať podmienky tak, aby do istej miery vytváral vhodnú klímu pre domáceho výrobcu. Kroky, ktoré v koncepčnej oblasti, pán poslanec, a to sa neurazte, ale čokoľvek by ste mohli vyčítať, ale tu sa predsa len musím ohradiť, kroky koncepčné, ktoré boli pripravené a ktorých realizácia a praktické uvedenie do života, no veď to nie je taký jednoduchý systém, elektroenergetika si určite vyžiada aj dlhšie obdobie, ako je funkčné obdobie jednej vlády. Objektívne si tieto kroky a ich praktická realizácia v živote vyžiadajú takéto dlhšie obdobie. Tieto kroky zakladajú dostatočne dlhý čas na to, aby, opakujem, na jednej strane výrobca mal vytvorený časový, legislatívny priestor, aby sa etabloval už v nových podmienkach postupne, podčiarkujem slovíčko postupne sa liberalizujúceho trhu a na druhej strane, aby bol vytvorený dostatočný tlak a priestor pre vznik konkurencie a pre tlak na výrobcu, na distribútorov, aby takéto kroky vnútornej reštrukturalizácie, ktorá, si myslím, že aj nastúpila a aj nové vedenie alebo teda vedenie Slovenských elektrární uskutočnilo enormný kus roboty. A to aj pri tejto príležitosti chcem oceniť z hľadiska vnútornej stability, vnútornej efektívnosti Slovenských elektrární, ale aj činnosti do vonkajšieho energetického priestoru.

Ja som ich chápal, nebolo pre nich jednoduché zbavovať sa, povedzme, alebo odovzdávať také aktíva, alebo taký majetkový podiel, aký tvorí slovenská prenosová sústava, ani nie tak z hľadiska objemu prostriedkov, ako by som povedal skôr z hľadiska významu tejto akciovej spoločnosti teraz alebo keď chceme, tohto závodu vtedy, v akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne, a myslím si však, že sa to urobilo dobre, a to je ten rozdiel oproti Českej republike napríklad, len pre zaujímavosť, kde Česká republika nemala majoritu nad prenosovou sústavou a túto majoritu sa snažila dosiahnuť tým, že, na jednej strane, pretože ona stratila aj majoritu v distribučných podnikoch, tak sa snažila si zabezpečiť cez ČEZ vlastne akýsi majoritný vstup, alebo aspoň rozhodujúci, alebo kontrolný vstup do distribučných podnikov. Ale, dámy a páni, my ho máme! My máme 51 % v jednej časti a 51 % vo výrobe. Kedykoľvek môže štát cez svojich zástupcov použitím zákonov, ktoré má k dispozícii a ktoré môže tvoriť, regulovať celý proces elektroenergetiky tak, aby bol na prospech tých troch pilierov, o ktorých hovorí, a myslím si, že aj budúca vláda bude hovoriť vo svojej energetickej politike. To znamená trvalo udržateľný rozvoj, bezpečné zásobovanie a rozvoj vlastného sektora energetického, na prospech Slovenskej republiky a na prospech zákazníkov.

A úplne naposledy, prosím, všetky tieto kroky sa robia predovšetkým, to ja musím vždy narovinu povedať, s ohľadom na zákazníka. Je jedno, či tým zákazníkom je domácnosť alebo je ním priemysel a rovnako výrobcovia u nás, a to je jedno, či to budú noví výrobcovia cez kogeneračné jednotky a podobne, malé vodné elektrárne si budú musieť uvedomiť, že musia vyrábať konkurencieschopným spôsobom.

Veľmi dôležitá bola poznámka o tej celoeurópskej integrácii. Určite aj po novej situácii, tak ako sa ona prejavila teraz vo vzťahu medzi Ruhrgaz-om a EON-om, sa aj my budeme týmto spolu s týmito veľkými investormi zaoberať. Ja som požiadal o stanovisko, predovšetkým spoločnosť EON, aby sa vyjadrili k tejto novovzniknutej situácii z hľadiska jej vzťahu k novým akvizíciám vlastne, ktoré robia v energetike Slovenskej republiky. Dôležité je, a to ste nepovedali, pán poslanec, alebo možno to tak nevyznelo, že k tej integrácii nedochádza len regionálnym spôsobom, ale že k tej integrácii dochádza, dá sa povedať, celoeurópskym spôsobom, čo nemusí však znamenať, že to je fyzicky kompaktná spoločnosť z pohľadu jej umiestnenia, na teritóriu Európy. A z tohto pohľadu ak pristúpite k integrácii, tak naopak, pán poslanec, my tie integračné ambície napĺňame, my spájame časti našej elektroenergetiky integrujúcim spôsobom s tými najvýznamnejšími spoločnosťami na teritóriu Európskej únie a verím, že na tom teritóriu, ktorého členom a právnym subjektom takpovediac v budúcnosti bude aj Slovenská republika.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že návrh uznesenia, ktorý predložil pán poslanec z pohľadu predkladateľa materiálu, akceptujem a prihováram sa za to, aby takéto uznesenie Národná rada prijala, a nerobím to preto, že to bude predkladať budúca vláda, predpokladám, zhodnotenie tých rizík, ale určite budú vždy ďalej a ďalej spresňované.

Ako jeden príklad ešte na záver mi dovoľte uviesť, a to sú uviaznuté náklady, nespracovaná štúdia na uviaznuté náklady. Prebehlo množstvo konzultácií v Európskej únii, postupne sa spresňuje objem uviaznutých nákladov a hľadáme tak finančné, ale najmä legislatívne, dobré legislatívne riešenie uviaznutých nákladov. Objem, v akom sú uviaznuté náklady, ale aj celkové úverové portfólio Slovenských elektrární bude určite efektívnejšie riešiteľné v rámci procesu vstupu silného investora respektíve investorov do Slovenských elektrární. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám za vystúpenie, pán minister. Pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem vám. Prerušujem rokovanie o tomto našom bode programu. Teraz pokračujeme druhým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1402 a informáciu o výsledku rokovania výborov máte ako tlač 1402a. Teraz dávam slovo poslankyni pani Kataríne Tóthovej a prosím ju, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnila, ale vidím, že kolegyňa sa momentálne nenachádza v rokovacej miestnosti.

Poprosím pani poslankyňu, ak sa pripravuje v klube, aby prišla do rokovacej miestnosti. Nevidím tu ani pána poslanca Kresánka. A ten je tu, pardon. Vždy to zle prečítam. Mýlim si vás k Kresákom, a pritom mám okuliare. Minule som nemal.

Takže dámy a páni, nedá sa nič robiť, budeme musieť pokračovať ďalej druhým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského a Petra Tatára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov v znení neskorších predpisov.

(Hlas v rokovacej sále.) Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1406 a spoločnú správu výborov, schválenú gestorským výborom, máte ako tlač 1406a. Teraz dávam slovo poslancovi Petrovi Tatárovi a prosím ho, aby návrh zákona odôvodnil.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi v krátkosti predložiť poslanecký návrh novely zákona o súdoch a sudcoch, ktorého zmyslom je naplnenie pravidla, aby každý mal zákonného sudcu a aby sa, jednoducho, tak ako je to v zmysle dôvodovej správy, ale zároveň aj tých rokovaní, ktoré mali, ale najmä gestorský výbor, tak predkladám v druhom čítaní tento návrh zákona a prosím o jeho podporu a vlastne týmto odovzdávam slovo spravodajcovi. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne za uvedenie návrhu zákona. Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi ústavnoprávneho výboru pánovi Petrovi Brňákovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán kolega.

P. Brňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte, aby som oznámil spoločnú správu alebo stanovisko gestorského výboru k predmetnému návrhu poslaneckej novely zákona. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor zaujal k tomuto návrhu zákona stanovisko a v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky podáva spoločnú správu. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 11. apríla 2002 pridelila predmetný návrh poslaneckej novely zákona na Petra Osuského a Petra Tatára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov trom výborom Národnej rady Slovenskej republiky - ústavnoprávnemu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva. Všetky tri výbory prerokovali uvedený návrh v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanoviská v zmysle ustanovenia § 75 ods. 2 zákona NR SR o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

K návrhu poslancov tohto poslaneckého návrhu novely zákona prijali určené výbory nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 932 z 3. mája 2002 odporúča, po prvé, Národnej rade Slovenskej republiky nepokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona v súlade s ustanovením § 79 ods. 4 písm. f) zákona NR SR o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Odporúča, po druhé, predkladateľom Petrovi Osuskému a Petrovi Tatárovi vziať späť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov z dôvodov, že v predmetnej veci ide o duplicitnú právnu úpravu, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva svojím uznesením neprijal platné uznesenie, nakoľko prednesený návrh nepokračovať v rokovaní podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku nepodporila potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Posledný, výbor pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením odporučil Národnej rade Slovenskej republiky nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

Na základe uvedených stanovísk, keďže doteraz nebolo naplnené odporúčanie ústavnoprávneho výboru smerujúce k predkladateľom, aby uvedený návrh stiahli späť, odporúča postupovať v zmysle návrhu pod bodom 1 a zároveň pod stanoviskom, ktorý vyjadruje aj výbor pre obranu a bezpečnosť, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona. Toto stanovisko aj gestorské stanovisko bolo prijaté riadnym uznesením a v rámci rokovania ústavnoprávneho výboru. To je všetko, pán predsedajúci.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcu. Otváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Keďže som nedostal písomne do rozpravy žiadnu prihlášku, pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Ak to tak nie je, uzatváram rozpravu o tomto bode rokovania a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode. (Hlas v rokovacej sále.)

Dámy a páni, teraz nasleduje čítanie, druhé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1412 a informáciu o výsledkoch rokovania výborov máte ako tlač 1412a. Teraz dávam slovo poslancovi Malchárkovi a prosím ho, aby návrh zákona odôvodnil.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení poslanci, dámy poslankyne tu nie sú, alebo už je? Rozhodol som sa zhruba viac ako po troch rokoch opäť sa vrátiť k novele zákona o daniach z príjmov v niektorých bodoch, ktoré už boli upravované v priebehu tohto volebného obdobia. V prvom bode tohto zákona sa venujem takzvanej dani zo straty, ktorá bola odsúhlasená už, jej zrušenie bolo odsúhlasené v zákone, ktorý predkladal pán poslanec Slafkovský s pánom poslancom Kužmom. Takisto som hlasoval za toto zrušenie dane zo straty. Pre prípad, že by práve ten ich zákon nebol priechodný alebo by neprešiel, tak som mal pripravenú kompromisnú formuláciu, ktorá je momentálne bezpredmetná. A je na dohode potom s predsedajúcim, akým spôsobom ju stiahnem alebo mám predložený pozmeňujúci návrh, ktorý môžem predniesť potom v rozprave a nakoniec snemovňa rozhodne o tomto stiahnutí týmto spôsobom, alebo možno bude stačiť len moje vyjadrenie o tom, že tento tohto zákona sťahujem.

Ale čo je dôležitejšie v tejto malej novielke zákona o daniach z príjmov číslo 366/1999, je takzvané zvýšenie limitov odpisov motorových vozidiel, ktoré využívajú daňovníci pravidelne aj na účely, ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb, a to z pôvodných 450 000 na 800 000 Sk pri priamom nákupe a z 550 000 na 950 000 Sk pri lízingu. Tieto takzvané odpisové limity pre nákup osobných automobilov, ktoré sa v mnohých krajinách západnej Európy vôbec neuplatňujú, ani nie sú známe, v niektorých zase majú podstatne vyššiu, niekoľkonásobne vyššiu hodnotu, sú neodôvodnene reštriktívne. Na základe tohto podnikatelia nie sú motivovaní investovať do nákupu bezpečnejších a kvalitnejších automobilov, pričom táto skutočnosť sa negatívne odráža na technickom stave motorových vozidiel jazdiacich na území Slovenskej republiky. A, samozrejme, aj na bezpečnosti všetkých účastníkov cestnej premávky.

Jedným z hlavných argumentov predovšetkým bývalej ministerky financií pani Schmögnerovej bol práve nízky príjem do štátneho rozpočtu, možný nižší príjem do štátneho rozpočtu, ale realita práve po zvyšovaní týchto limitov ukázala už v tomto volebnom období po prvom roku tejto koalície, že presný opak je pravdou, že reštrikcia naopak znižuje príjmy do štátneho rozpočtu, ktoré sa pozitívne prejavujú práve vo výbere cla, DPH a spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív, cestnej dane a ďalších.

Rozhodol som sa pre predloženie tohto návrhu zákona preto, že si myslím, že u drvivej väčšiny poslancov Národnej rady nájde táto zmena zákona podporu. Preto prosím, aby ste v druhom čítaní a samozrejme aj v treťom čítaní tento zákon podporili. Len pripomeniem, že v gestorskom výbore aj vo výbore pre privatizáciu a podnikanie tento zákon našiel podporu a je doporučený na schválenie Národnou radou Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za uvedenie návrhu zákona. Prosím teraz pána poslanca Maňku, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby aj odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán kolega, nech sa páči.

V. Maňka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto informáciu výborov: Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2059 zo dňa 11. apríla 2002 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, tlač 1412, týmto výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tlači č. 1412 stanoviská poslancov v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská, po prvé, odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 956 zo dňa 3. mája 2002, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 761 zo dňa 25. apríla 2002. Ústavnoprávny výbor neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, pretože nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených pod bodom III, nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k tlači č. 1412, vyjadrených v ich uzneseniach, ktoré sú uvedené pod bodom III, tieto informácie, a v stanoviskách poslancov gestorského výboru, ktoré budú vyjadrené v rozprave, neschválil uznesením spoločnú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1412. Predmetná informácia výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu, tlač č. 1412, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 970 zo dňa 14. mája 2002.

Výbor ma poveril, aby podľa § 80 ods. 2, § 81 ods. 2 a § 82, § 83, § 84 príslušné odseky som podal túto informáciu a predložil návrh na ďalší postup. K tomuto všetkému musím ešte povedať, že je potrebné, aby vystúpil poslanec Národnej rady v rozprave, aby predložil pozmeňujúci návrh kvôli tomu, že dnes sme už prijali, schválili sme návrh zákona, ktorý odstraňuje daň zo straty. Nie je možné, aby navrhovateľ stiahol túto časť zo zákona, to nie je legislatívne možné. Čiže je potrebné riešiť to v rozprave a predniesť pozmeňujúci návrh, v ktorom sa táto časť vypustí zo zákona. Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za upozornenie. Skutočne je to tak. Otváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Malchárek, pán poslanec Prokopovič, nech sa páči.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, tak ako naznačil pán kolega, poslanec Maňka, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorým, po prvé, vypúšťa sa bod 1 návrhu, ktorý hovorí o tom, že nechceme zmeniť už teraz novelizovaný zákon o dani zo straty, ktorý sa podarilo prijať pred pár hodinami a ktorý bol z dielne pána poslanca Slafkovského a pána poslanca Kužmu. Ostatné body tohto návrhu zákona o dani z príjmov zostávajú nedotknuté. Samozrejme, že súhlasím aj s prípadnými legislatívnotechnickými pripomienkami legislatívneho odboru Národnej rady. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. V tomto momente prerušujem rokovanie o tomto bode programu, nakoľko, skutočne, sú tam niektoré závažné... Aby sme nedajboh zase nevyprodukovali nejaký nepodarok. Čiže je prerušená rozprava, ale je prerušené aj rokovanie o tomto bode programu. Ak budeme pokračovať v rokovaní, tak bude pokračovať vo svojom vystúpení pán poslanec Propokovič. Tak sme sa dohodli, áno? Ďakujem. Teraz nasleduje druhé čítanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alexandra Slafkovského na vydanie zákona o vojnových hroboch.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1395 a spoločnú správu výborov, schválenú gestorským výborom, máte ako tlač 1395a. Tu ma požiadal o vystúpenie predseda gestorského výboru pán Dušan Kovačič. Pán predseda, máte slovo.

D. Kovačič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, výbor neprerokoval gestorskú správu z dôvodov, že neboli predložené správy výborov. Niektoré výbory prerušili rokovanie o tomto návrhu, preto by som odporúčal a žiadal, aby bol odsúhlasený návrh, aby sme uvedený bod programu prerokovali v piatok ako bod č. 1 po odstránení tých nedostatkov, ktoré som uviedol. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, čiže skutočne z objektívnych dôvodov nemôžem pokračovať ďalej v našom rokovaní. Budeme sa musieť vrátiť k tomuto návrhu zákona. Len neviem teraz si dobre predstaviť, či môžeme presne určiť, o tom by sa malo hlasovať, či od 10.00 v piatok, ale ak by bol všeobecný súhlas, nemusíme hlasovať. Áno, vidím, že je tu všeobecný súhlas, takže v piatok o 10.00 h. (Hlasy v rokovacej sile.)

Takže opäť trošku zmeny. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäte národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa).

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1398 a spoločnú správu výborov, schválenú gestorským výborom, máte ako tlač 1398a. Teraz dávam slovo poslancovi Langošovi a prosím ho, aby návrh zákona uviedol a odôvodnil. Nech sa, páči pán kolega, máte slovo.

J. Langoš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, dámy a páni, ja zopakujem dôvody, ktoré ma viedli k predloženiu takéhoto návrhu zákona a nakoniec budem komentovať zmeny, ktoré sú v spoločnej správe výborov, ktorú predkladá spravodajkyňa za gestorský výbor, ktoré z toho pôvodného znenia robia zákon, ktorý je v súlade s naším právnym poriadkom. Poviem štyri zásadné dôvody pre potrebu prijatia takéhoto zákona.

Prvý dôvod. Štátna bezpečnosť nebola orgánom štátu, ale orgánom komunistickej strany. Dovoľte, aby som citoval z dvoch dokumentov dobových z roku 1951, z prejavu ministra národnej bezpečnosti Ladislava Kopřivu k veliteľom piatych oddelení, to je operatíva Štátnej bezpečnosti, KV ŠtB z 5. januára 1951. Príznačný citát. "Ministerstvu národnej bezpečnosti dala naša komunistická strana a vláda ako hlavnú úlohu strážiť vymoženosti nášho ľudovodemokratického poriadku, odhaľovať agentov cudzích spravodajských služieb a vnútornú reakciu a v súvislosti s tým ochraňovať vedúcich pracovníkov strany a vlády."

Druhý citát je zo smerníc pre prácu druhého oddelenia Krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti, ktoré vydal 18. júna 1951 veliteľ Štátnej bezpečnosti podplukovník Jaroslav Hora. Citujem: "Zo zasadnutia ÚV KSČ a vývoja posledných udalostí vyplývajú pre nás konkrétne úlohy. Boj proti trockistom, nepriateľom v strane, buržoáznonacionalistickým živlom, dedinským boháčom, protištátnym skupinám politického podzemia, cirkevnej hierarchii, teroristom a rozširovateľom letákov. Preto je nevyhnutné vybudovať kvalitné agentúrne siete, zlepšovať pracovné metódy, vyhľadať a odborne spracovať nové robotnícke kádre." Teda Štátna bezpečnosť bola orgánom komunistickej strany.

Druhý dôvod. Príslušníci represívnych orgánov totalitného štátu nemajú slúžiť v bezpečnostných orgánoch demokratického štátu. Ak budeme zhovievaví pri práci bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti vo verejnej službe, potom sa však nevyhnutne táto podmienka musí vzťahovať na tajné služby, ktoré nie je možné občiansky kontrolovať. Ohrozenie záujmov štátu spočíva vo vyzrádzaní a obchodovaní so strategickými utajovanými národnobezpečnostnými informáciami a obchodnými informáciami, získavanými zneužívaním utajovaných prostriedkov práce tajnej služby.

Tretí dôvod. Kádroví pracovníci štátnej bezpečnosti boli priamo riadení, niektorí v intenzívnom pracovnom styku, s príslušníkmi sovietskej GRU a KGB. Zotrvávanie Slovenskej republiky v tomto riziku ohrozuje naše členstvo v NATO.

Štvrtý dôvod. Účinnosť práce tajných služieb v demokratickom právnom štáte v podstatnej miere závisí na ich dôveryhodnosti v spoločnosti. Tých niekoľko desiatok príslušníkov Štátnej bezpečnosti v tajných službách Slovenskej republiky nestojí za to, aby ohrozovali dôveryhodnosť tajných služieb. Urobme už konečne raz koniec podozrievaniu.

Dámy a páni, v spoločnej správe sú pozmeňujú návrhy k môjmu návrhu zákona, ktoré spočívajú na zavedení nového mechanizmu. Riaditeľ Slovenskej informačnej služby alebo minister obrany pre svoje tajné služby, vojenské tajné služby, požiada Národný bezpečnostný úrad, aby preveril na podmienku spoľahlivosti každého z príslušníkov týchto služieb, ktorí boli podľa ustanovenia § 1, ktorí boli kádrovými pracovníkmi bezpečnostných orgánov štátu v rokoch 1948 - 1989. Ak Národný bezpečnostný úrad vydá súhlasné stanovisko k podmienke spoľahlivosti, potom príslušný príslušník Slovenskej informačnej služby alebo vojenského spravodajstva môže naďalej slúžiť a už definitívne má potvrdené miesto v tajných službách. Ak však Národný bezpečnostný úrad v konkrétnom prípade príslušníka SIS alebo vojenského spravodajstva nevydá dobrozdanie o dôveryhodnosti, potom tento príslušník, navrhuje sa, aby do troch mesiacov mohol požiadať o ukončenie služobného pomeru a budú mu vyplatené všetky náležitosti. Ak takýto nepreverený príslušník SIS alebo vojenského spravodajstva nevyužije túto možnosť, potom bude prepustený a odchodné sa zníži o jednu tretinu.

Preto prosím, aby ste pri hlasovaní podporili všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe výborov pripravené na hlasovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pán kolega, za odôvodnenie návrhu zákona. Teraz dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni z výboru pre ľudské práva a národnosti poslankyni Marcele Pčolinskej a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Pani kolegyňa, máte slovo.

M. Pčolinská, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci. Dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Jána Langoša na vydanie zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäte národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa), tlač 1398, ktorú podáva Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti ako gestorský výbor k uvedenému návrhu v súlade s § 79 ods. 1 rokovacieho poriadku. (Hlasy v rokovacej sále.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Takže máme tu jeden technický nedostatok, ale hneď ho napravíme.

Takže áno, ešte raz. Čiže je to návrh poslanca Národnej rady Jána Langoša na vydanie zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa), tlač 1398. Dobre, pán kolega? Takže ešte raz, nech sa páči, máte slovo. A buďte taký dobrý, odôvodnite návrh zákona.

J. Langoš, poslanec: Ďakujem pekne. Ja sa ospravedlňujem, ale došlo k nedorozumeniu a my sme si prehodili vlastne tie dva moje body.

M. Andel, podpredseda NR SR: Lebo skáčeme, to je objektívne, pretože skáčeme zákony a potom trošinku, akosi...

J. Langoš, poslanec: Ja si dovolím uviesť návrh zákona o sprístupnení dokumentov bezpečnostných orgánov štátu v rokoch 1939 - 1989, zákon, ktorý, v podtitule sa navrhuje ako zákon o pamäti národa.

Dámy a páni, náš kolega, ctený poslanec HZDS Peter Brňák pred niekoľkými dňami tu v parlamente povedal, že schválenie zákona o odškodnení politických väzňov komunizmu bude dôstojnou bodkou za týmto funkčným obdobím slovenského parlamentu.

Iste je schválenie tohto zákona správne, ale nezavršuje nápravu krívd z rokov komunistickej diktatúry. Sú tu násilne presídľované rodiny z akcie B, deti, ktoré boli odňaté rodinám kulakov a odovzdané do výchovy triedne uvedomelých rodín, príslušníci PTP, osoby zavlečené do sovietskych koncentračných táborov a ich blízke osoby, ktoré dodnes nevedia, kde zahynuli ich príbuzní. Ponúkam slovenskému parlamentu zákon o otvorení tajných archívov ŠtB a jej predchodcov, zákon o pamäti národa, ako zavŕšenie vyrovnávania sa s nacistickou a komunistickou minulosťou našich národných dejín, ktoré začal slovenský parlament v roku 1996 prijatím zákona o protiprávnosti a nemorálnosti komunistického systému.

Dámy a páni, dovoľte mi obsiahlejšie uviesť túto navrhovanú predlohu. Povahu obdobia rokov 1939 - 1989 na Slovensku usvedčujú obete. Obete, sú to obete nemeckého národného socializmu na Slovensku a obete sovietskeho komunizmu v Československu, pretože dnes je ťažké rozlíšiť, kto je kto. V roku 1938 žilo na Slovensku asi 90 - 90 000 osôb židovského vierovyznania, ktoré sa stali terčom stupňujúceho sa štátneho antisemitizmu. Počas rokov Slovenského štátu 1939 - 1945 predstavovalo židovské obyvateľstvo extrémne prenasledovanú skupinu. V priebehu nasledujúcich viac ako šiestich rokov prežili slovenskí Židia nepredstaviteľnú mieru utrpenia, ktorá sa pre podstatnú väčšinu z nich skončila mučeníckou smrťou.

V priebehu jestvovania Slovenského štátu boli Židia zbavení prakticky všetkých občianskych a ľudských práv, vystavení trvalému ponižovaniu, nezákonnostiam všetkého druhu, brutálnemu násiliu, vulgárnej antisemitskej propagande. Vyvrcholením antisemitskej politiky Slovenského štátu bolo úradné rozhodnutie o vysťahovaní Židov zo Slovenska. Deportovaných bolo 58 000 ľudí všetkých vekových a sociálnych kategórií, mužov, žien aj detí. Po skončení prvej vlny deportácií ostalo na Slovensku okolo 25 - 30 000 Židov. Mnohí žili v pracovných táboroch, ktoré mali charakter väzenských ustanovizní. Časť Židov nútene narukovala do 6. robotného práporu a manuálne pracovala v stavebníctve. Uvádza sa, že v období jesene 1944 až jari 1945 zahynulo alebo bolo deportovaných okolo 20 000 Židov.

Z celkového počtu Židov na území Slovenska bolo v priebehu holokaustu zavraždených okolo 80 % ich počtu. Po vojne zabavený majetok slovenských Židov ostal v rukách arizátorov a ich potomkov, až do dnešných dní.

Ďalšie obete boli obete sovietskeho komunizmu v Československu. Represie v Československu zasiahli priamo alebo nepriamo približne 1,5 až 2 milióny ľudí, vrátane postihov rodín väznených, popravených, emigrantov, prepustených zo zamestnania, zákazom štúdia, konfiškáciou majetku a iných represií.

Súdne rehabilitácie sa vzťahovali na približne 250 000. občanov. Približne 200 občanov bolo popravených. Okolo 8 000 - 10 000 občanov bolo umučených, zavraždených, zastrelených na úteku z väzenia alebo pri prechode československých hraníc, alebo zahynuli pri nútených prácach v uránových baniach a inde. Približne 246 000 občanov Československa bolo nútených emigrovať len v prvom desaťročí, teda v období rokov 1948 - 1958. Celkový počet emigrantov za celých 42 rokov komunistickej totality sa odhaduje na 360 000 - 410 000 občanov. Približne 48 000 občanov bolo bez súdu zaradených do táborov nútených prác.

Asi 120 000 mladých mužov bolo počas vojenskej služby zaradených do pomocných technických práporov ako politicky nespoľahliví. Približne 2 800 občanov bolo väznených bez súdu, na základe rozhodnutí takzvaných zvláštnych komisií. Väčšine postihnutých bol tiež skonfiškovaný majetok. V predlohe sa teda navrhuje, aby doba neslobody bola ohraničená rokmi 1939 - 1989. Ak by boli nejaké pochybnosti o súvislom trvaní doby neslobody, dovolím si citovať z jedného z mnohých archívnych dokumentov o činnosti bezpečnostných orgánov štátu. Oddelenie druhého zemského odboru bezpečnosti ZOB II v roku 1946, OB II ORG v Prahe dňa 20. 1. 1946 s hranatou pečiatkou ministerstva vnútra. Z IX/V došlo 21. 1. 1946 č. j. 2/46. Dokument je možné nájsť v archíve.

Vec, ktorej sa tento dokument týkal, bola správa o doterajšom výsledku organizovania oblastných pobočiek CZO. Pripomínam, rok 1946. Citujem. "Spravodajská služba nebola pôvodne v KVNB vôbec organizovaná v zemskom merítku. Väčšinou tu boli jednotlivci, laici, ktorí vykonávali politickú spravodajskú službu v určitých obmedzených miestach. Skutočné spravodajské oddelenie KVNB vzniklo až v júli 1945. Postupne boli pre túto službu prijímaní odporučení členovia strany a ich prvé spravodajské školenie bolo získané pôsobením v subkomisiách ústredného vyšetrovacieho výboru. Ich úlohou bola politická kontrola vyšetrovacieho aparátu, ktorý sa skladal zo sudcov z povolania a ktorému bolo politické hodnotenie väčšinou cudzie. Tu si tiež osvojili základy vyšetrovacej techniky. Keď túto svoju úlohu v subkomisiách splnili, boli odvolávaní, aby im boli zverené iné, už čisto spravodajské úlohy." Toľko citát z dokumentu z roku 1946 a práci komunistickej strany v tajnej službe na národnej bezpečnosti. Toto obdobie našich národných dejín dnes charakterizuje skutočnosť, že je približne známy počet obetí, hlavne vykonávaním porevolučných zákonov o súdnych a mimosúdnych rehabilitáciách a zákonov reštitučných.

Ale podstatné je, že, a) nie sú známi stranícki a štátni funkcionári, ktorí nesú zodpovednosť za tieto zločiny, b) nie sú známi tí, ktorí aktívne bojovali proti komunistickej diktatúre, ktorí sú v Čechách známi ako príslušníci takzvaného tretieho odboja, c) nie sú známe spôsoby a mechanizmy legalizácie páchaných zločinov.

O tom, že zmienené údaje sú len približné údaje o obetiach, svedčí napríklad aj tajný rozkaz ministra národnej bezpečnosti Karola Bacílka z 8. novembra 1952 o tajnom pochovávaní agentov a teroristov usmrtených v boji s bezpečnostnými orgánmi. Citujem z tohto dokumentu: "V boji bezpečnostných orgánov proti vnútornej a zahraničnej reakcii dochádza niekedy k usmrteniu agenta alebo teroristu. Ich mŕtvoly bývajú po vykonanom šetrení a ohľadaní odovzdané príbuzným, ktorí potom vykonávajú usmrteným teroristom a agentom honosné pohreby, ktoré sa stávajú manifestáciou reakcie. Na pohrebe sa zúčastňujú ľudia, ktorí nemajú žiadny osobný vzťah k pochovávanému a svojou účasťou dávajú len výraz svojmu nepriateľskému postoju voči ľudovodemokratickému zriadeniu. Ak je verejne známe miesto, kde usmrtený agent a terorista bol pochovaný, majú príslušníci reakcie možnosť kladením vencov alebo kytíc a podobne vyjadriť manifestačne svoj súhlas a sympatie s činom a zámerom pochovaného. Nariaďujem preto tým náčelníkom alebo veliteľom, ktorí prípad zastreleného agenta alebo teroristu spracovávajú, aby zariadili ihneď po súdnej pitve prevoz do najbližšieho krematória, ak je to technicky možné. So správou krematória treba prerokovať spálenie mŕtvoly bez akejkoľvek účasti verejnosti vrátane príbuzných. Urnu s popolom odovzdá správa krematória náčelníkovi okresného oddelenia VB v mieste, ktorý zariadi zaslanie urny ministerstvu národnej bezpečnosti, správe nápravných zariadení, ktorá zariadi uloženie urny na väzenskom cintoríne. Odvoz mŕtvoly do krematória treba zariadiť tak, aby bol utajený pred verejnosťou. Ak nie je možné z akýchkoľvek príčin vykonať prevoz mŕtvoly do krematória, treba uvažovať o možnosti pochovať zastreleného agenta alebo teroristu v inej obci, ako bolo jeho posledné bydlisko. V mieste posledného bydliska je možné vykonať pochovanie iba v prípadoch absolútnej nevyhnutnosti. Pri pohrebe do zeme je treba vstúpiť do styku s predsedom toho miestneho národného výboru, v obvode ktorého má byť mŕtvola pochovaná, a prerokovať s ním pochovanie tak, aby a) mŕtvola bola pochovaná pokiaľ možno ihneď po vykonaní súdnej pitvy prípadne po vykonaní prevozu do obce, b) doba pohrebu bola úplne utajená, t. j. aby hrobárovi bol daný len pokyn vykopať hrob bez udania mena pochovávaného a doba uloženia rakvy do hrobu sa mu oznáme tesne pred pochovaním, c) umiestnenie hrobu na cintoríne bolo urobené nepoznateľným, teda pochovanie v spoločnom hrobe alebo aspoň neoznačenou hrobe, rakvu zasypať okamžite po uložení a hrob zrovnať so zemou tak, aby nebol poznateľný. S úradným lekárom, ktorý vykoná ohľadanie mŕtvoly treba prerokovať, aby ohľadací a úmrtný list zaslal jednak príslušnému národnému výboru, jednak príslušnému súdu na začatie pozostalostného konania.

Ak bol terorista alebo agent usmrtený a pochovaný v inej obci ako v obci svojho posledného bydliska, treba za 7 dní po jeho pochovaní oznámiť predsedovi MNV obce posledného bydliska usmrteného, že usmrtený agent alebo terorista toho a toho dňa zomrel a že je teda potrebné vykonať jeho odhlásenie z evidencie obyvateľstva a z evidencie zásobovacej. Súčasne sa oznámi, že ohľadací a úmrtný list je na okresnom súde. Súčasne sa predseda požiada, aby vyrozumel o úmrtí najbližších príbuzných s tým, že zomretý bol už pochovaný a miesto pochovania nemôže byť zo závažných bezpečnostných dôvodov oznámené. Ináč ich odkáže na príslušný okresný súd ako súd pozostalostný. Ak bol terorista alebo agent usmrtený v obci svojho posledného bydliska, oznámi predseda národného výboru týždeň po jeho pochovaní najbližším príbuzným usmrteného, že usmrtený bol už pochovaný a miesto pochovania nemôže byť zo závažných bezpečnostných dôvodov oznámené. Inak ich odkáže na príslušný okresný súd. Výdavky spojené s pohrebom alebo spopolnením usmrteného teroristu alebo agenta sa hradia z prostriedkov ministerstva národnej bezpečnosti, a to ústrednou hospodárskou správou MNV, ktorej sa príslušné účty zašlú na preplatenie. Hospodárska správa uplatní v pozostalostnom konaní náhradu vzniknutých výdavkov." Toľko citát.

Fakty o týchto významných skutočnostiach našich národných dejín sú stále obsahom utajovaných dokumentov a písomností o činnosti bezpečnostných orgánov štátu. Navrhuje sa preto zákonom o pamäti národa sprístupniť tieto dokumenty pod dohľadom parlamentu každému, o kom je v nich zmienka, a bez akýchkoľvek podmienok okrem ochrany údajov o súkromí osôb ich otvoriť na štúdium historikom a bádateľom.

Dámy a páni, spomeniem ďalší dôvod, pre ktorý je správne, aby slovenský parlament, parlament demokratického právneho štátu sprístupnil tajné archívy ŠtB. Podľa nášho názoru a presvedčenia je otvorenie tajných archívov ŠtB a jej predchodcov procesom prístupu ku kolektívnym a individuálnym právam. Kolektívne práva, ku ktorým má mať verejnosť prístup, je právo národov zvoliť si vlastnú cestu. Bez poznania minulosti neexistuje skutočná sloboda voľby. Bez prístupu k tajným archívom neexistuje skutočné poznanie. Ďalším právom je právo na úplnosť národnej pamäte. Keď sme zvolili ako spôsob politickej premeny po roku 1989 na Slovensku odpustenie, nesmie to vyústiť do straty pamäte, teda do straty dokumentačného dedičstva, do straty archívnych dokumentov.

Aj keď žijúca generácia má právo rozhodovať o politických procesoch, za ktoré nesie zodpovednosť, nesmie rozhodovať za ďalšie generácie. Ďalším kolektívnym právom je právo na pravdu. Je to právo všetkých na čo najúplnejšie informácie o aktivitách predchádzajúceho režimu a jeho predstaviteľovi. Tam, kde bol tento prístup zabezpečený už pred rokmi, občania pochopili, ako bola totalitná minulosť podmienená činnosťou tajných a represívnych inštitúcií štátu. Posledným právom kolektívnym je právo na identifikáciu osôb zodpovedných za zločiny proti ľudskosti, ľudským právam a slobodám. V demokratickom štáte majú občania právo dozvedieť sa mená verejných činiteľov nacistického a komunistického režimu a agentov a spolupracovníkov politickej tajnej polície, ktorí boli zodpovední za porušovanie ľudských práv a občianskych slobôd, aby neboli zvýhodňovaní len preto, že občania nepoznajú ich minulosť. Právo na hľadanie a odhaľovanie takýchto osôb je nezávislé na politickom rozhodnutí o následkoch ich zodpovednosti.

Individuálne práva, ku ktorým týmto zákonom má byť zabezpečený prístup, je právo na zisťovanie osudu príbuzných, ktorí zmizli v období totality. Archívne podklady musia byť uložené a sprístupnené tak, aby bolo zabezpečené toto právo, právo osôb nachádzajúcich sa v archívoch zoznámiť sa s týmito dokumentmi. Toto právo je známe ako habeas data. Každý má právo zistiť, čo o ňom bezpečnostné orgány zhromažďovali a vyhodnotiť, akým spôsobom bol ovplyvnený jeho osobný, rodinný či profesionálny osud.

Ďalším individuálnym právom je právo na historický výskum. Všetci majú mať právo na prístup k prameňom, aby mohli študovať históriu svojho národa. Takéto sprístupňovanie musí brať ohľad na súkromie prenasledovaných a iných osôb. Ďalším právom je právo na rehabilitáciu väzňov a obetí politickej pomsty. Je potrebné vrátiť slobodu, postavenie v zamestnaní alebo poskytnúť odškodnenie osobám, ktoré boli poškodené režimom v dobe neslobody z politických, náboženských, etnických alebo rasových dôvodov. Často sa potrebné dôkazy nachádzajú len v dokumentácii bývalých bezpečnostných orgánov štátu.

Právo na odškodnenie. Podklady pre rozhodnutie štátu o odškodnení alebo náhrade škody obetí represie bývalých režimov sa často nachádzajú len v dokumentácii bývalých bezpečnostných orgánov štátu, ktorá je na Slovensku utajená.

Právo na vrátenie konfiškovaného majetku napokon. Dokumentácia bezpečnostných orgánov štátu často obsahuje informácie o rozsahu a mieste majetku občanov, ktorý im komunistický režim zhabal pre ich vieru alebo iné politické presvedčenie.

Dámy a páni, dovoľte mi teraz povedať niekoľko slov k samotnej predlohe. Návrh je inšpirovaný nemeckou zákonnou úpravou z roku 1990, poľskou úpravou z roku 1997 a českými úpravami z rokov 2000 a z minulého roka. Slovensko je poslednou zo stredoeurópskych krajín, ktorá ešte nesprístupnila archívy štátnej bezpečnosti. Dokumenty ŠtB o prenasledovaní občanov Slovenskej republiky sú vo vlastníctve alebo držbe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, neoprávnene v držbe, vo vlastníctve Slovenskej informačnej služby, vo vlastníctve Ministerstva vnútra Českej republiky a Ministerstva obrany Českej republiky na základe dohody medzi vládami Slovenskej republiky a Českej republiky z roku 1992.

Slovenská informačná služby má dokumenty v správe od roku 1993, kedy sa tam dostali na základe uznesenia vlády o vykonávaní lustračného zákona delimitáciou z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Podľa riaditeľa SIS sú súčasťou informačných fondov Slovenskej informačnej služby. Slovenská informačná služba však nie je oprávnená viesť archív, len informačné fondy, a teda uchovávať dokumenty alebo skartovať. Stali sa nimi aj dokumenty, ktoré už boli kedysi zaradené do archívu a Slovenská informačná služba ich usporiadala. Podľa zákona o SIS ich môže služba využívať len vtedy, ak z dokumentov získava a vyhodnocuje informácie o možnom ohrození bezpečnosti štátu, teroristických akcií alebo organizovaného zločinu zo strany bývalých príslušných ŠtB a ich agentov.

Slovenská informačná služba už desiaty rok usporadúva a vyhodnocuje, no koľko trestných oznámení na príslušných ŠtB na základe tohto skúmania už podala, nevie nikto. Zákon má sprístupniť tajnú časť našich národných dejín v období doby neslobody každému, kto bol prenasledovaný a tiež historikom a bádateľom, teda širokej verejnosti pod dohľadom Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh plne rešpektuje ochranu utajovaných skutočností a tiež ochranu údajov o súkromí osôb v sprístupňovaných dokumentoch. Je tu však trvalý ústavný spor medzi právom na súkromie a právom na informácie o činnosti štátu. Treba povedať, že aj podľa splnomocnenca vlády pre ochranu osobných údajov meno a priezvisko osoby nie je osobný údaj, rovnako nie je osobným údajom meno a priezvisko osoby spojené s údajmi o jej činnosti v štátnej alebo verejnej funkcii alebo poskytujúcej služby štátu. Ústava zaručuje právo na takúto informáciu.

Treba pripustiť, že zložky ŠtB a armádna špionáž do roku 1989 pri svojej tajnej činnosti v zahraničí poškodzovali záujmy cudzích štátov, s ktorými má alebo mieni uzavrieť Slovenská republika úzke spojenecké zmluvy aj v oblasti obrany a ochrany národnej bezpečnosti. Je tiež pravda, že tieto zložky pracovali na príkazy ruskej KGB a GRU, ale Slovenská republika je právnym nástupcom komunistického Československa a iné štáty by na základe týchto informácií mohli oprávnene požadovať od Slovenskej republiky reštitučné náhrady škôd. Tiež zverejnenie mien niektorých osôb by mohlo ohroziť i život, preto je v zákone zavedená procedúra opätovného utajenia niektorých konkrétnych dokumentov. Na žiadosť ministra obrany alebo riaditeľa SIS výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Národnou radou určený, rozhodne o utajení konkrétnej písomnosti.

Za dobu neslobody sa v zákone považuje obdobie rokov 1939 - 1989, ako som už povedal, keď nedemokratické režimy vnútené nemeckou Treťou ríšou a Zväzom sovietskych socialistických republík porušovali prirodzené práva ľudí, rodín, národa a národnosti na území dnešnej Slovenskej republiky, využívajúc pritom bezpečnostné orgány štátu.

V § 2 sú definované pojmy použité v zákone. Pre potreby tohto zákona sa definujú nacistické zločiny a komunistické zločiny a zločiny proti ľudskosti, ktoré v rozhodnom období spáchali stranícki a štátni činitelia.

V novele Trestného zákona sa rozširujú trestné činy, pre ktoré nezaniká trestnosť uplynutím premlčacej doby, takto: v § 67a sa doplňuje novým písmenom d), ktoré znie: "Nezaniká trestnosť iných trestných činov spáchaných v dobe od roku 1939 do 29. 12. 1989, pri ktorých je možné uložiť výnimočný trest, ak z politických dôvodov, nezlučiteľných so zásadami právneho poriadku demokratického štátu, nedošlo k právoplatného odsúdeniu alebo zbaveniu obžaloby a boli spáchané verejnými činiteľmi, alebo boli spáchané v súvislosti s prenasledovaním jednotlivca alebo skupín osôb z dôvodov politických, rasových alebo náboženských.

V § 7 sa ustanovuje predmet sprístupnenia, definuje sa dôvod hodný osobitného zreteľa pre vyňatie niektorých dokumentov zo sprístupnenia. Takýmto dôvodom je ohrozenie bezpečnosti štátu alebo života určitých osôb. Dôvod hodný osobitného zreteľa posudzuje výbor Národnej rady Slovenskej republiky na žiadosť ministra obrany Slovenskej republiky alebo riaditeľa SIS. Upravuje sa tiež kontrola výboru nad procesom sprístupňovania.

Druhý oddiel upravuje vznik, organizáciu a činnosť verejnoprávnej inštitúcie, Ústavu pamäte národa, ktorá má vlastniť a sprístupňovať všetky dokumenty podľa tohto zákona a pre potreby tohto zákona. Právne postavenie tejto verejnoprávnej inštitúcie, pôsobnosť a oprávnenia sú v právnom slova zmysle obdobné, ako to bolo pri zriadení inštitucionálnej zložky Matice slovenskej. Je to zásadná zmena v návrhu zákona, ktorá je uvedená v spoločnej správe k tomuto návrhu zákona.

Tretí oddiel upravuje sprístupnenia a zverejnenie dokumentov obdobne, ako je to upravené v Českej republike, v Nemecku a Poľsku.

Štvrtý oddiel upravuje postup sprístupnenia dokumentov rovnako, ako je upravený v Českej republike.

Všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v spoločnej správe sú zmeny a opravy, ktoré vyplynuli z pripomienok legislatívnych orgánov vlády a legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady, preto vás, dámy a páni, prosím, aby ste ich všetky pri hlasovaní o spoločnej správe schválili.

Dámy a páni, chcem vás požiadať o podporu pre prijatie zákona o sprístupnení archívov ŠtB, zákona o pamäti národa pre dôvody, ktoré som tu uviedol, ale napokon chcem povedať, že podstatné je to, že je to naša vlastenecká povinnosť. Ďakujem za pozornosť.