B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako jediný písomne prihlásený je pán poslanec Ľudovít Macháček. Nech sa páči, máte slovo.
Ľ. Macháček, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v úvode môjho vystúpenia by som si dovolil predniesť požiadavku, a to, že žiadam vyňať na osobitné hlasovanie body zo spoločnej správy, a to 4, 11, 12, 13, 145, 15, 16, 18, 25, 30, 36, 39, 40, 47 a 49. To sú body, ktoré pán spoločný spravodajca uvádzal ako na spoločné hlasovanie schváliť a žiadam, aby bolo o týchto bodoch hlasované spoločne v jednom bloku.
Ďalej žiadam, aby boli vyňaté na osobitné hlasovanie ďalej body číslo 5, 17, 19, 20, 21, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 55 a 56, ktoré boli spoločným spravodajcom uvedené na spoločné hlasovanie s odporúčaním neschváliť, a žiadam, aby bolo o týchto bodoch spoločne hlasované v jednom bloku.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, musím vás upozorniť, že to tu ešte nebolo, že by niekto vyberal body a hovoril alebo odporúčal, aby sa o nich hlasovalo spoločne v jednom bloku. Vy keď vyberiete bod, samozrejme, o tom sa bude hlasovať, ale jednotlivo. No, samozrejme, toto je absolútna novinka, ktorá nemá oporu v rokovacom poriadku.
Ľ. Macháček, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ja som to hľadal v rokovacom poriadku. Ja vás žiadam, aby to bolo osobitne hlasované, aby to bolo vyňaté z hlasovania. Vy ako predsedajúci...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, vyňaté, to áno, to je absolútne v poriadku, ale nie hlasovať ako en bloc o týchto bodoch. O tých sa bude hlasovať jednotlivo, vyňaté, ale o tých sa bude hlasovať jednotlivo.
Ľ. Macháček, poslanec: Ja len chcem vysvetliť, prečo som chcel, aby sa hlasovalo spoločne, lebo to sa týka pozmeňujúcich návrhov, ktoré prerokoval výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. A tieto jednotlivé body spoločnej správy na seba nadväzujú, čiže v prípade, že by hlasovanie u jednotlivých bodov nebolo kontinuálne, tak môže dôjsť k omnoho väčšiemu zmätku, ako keď sa bude hlasovať o nich ako o celku. To bolo jediné riešenie, nič viac, nič menej. Takže, pozrite sa, ja tu nebudem usmerňovať hlasovanie, toto je môj návrh. Chcel by som vysvetliť, čo ma k tomu vedie. S pánom ministrom Miklósom sme mali "spoločný rozhovor" nielen vo výbore, ale aj v kuloároch, kde sme sa snažili nájsť spoločné riešenie na otázku zákona o obaloch.
Chcel by som podotknúť, že treba brať do úvahy nielen environmentálne hľadisko, ktorého zástancom v prvom rade je minister Miklós, a takisto chápem aj spoločnú správu, ktorú pripravil gestorský výbor. Je to úplne prirodzené a logické a k tomuto prístupu absolútne nemám žiadne výhrady. Ja som aj v našom výbore argumentoval tým, že treba si uvedomiť, že hospodárstvo Slovenskej republiky je v určitom stave, že sme transformujúca sa ekonomika, ktorá má svoje problémy. A jednoducho v tomto priestore sa hýbeme aj s hospodárskou politikou na jednej strane a s hospodárstvom, či už je to v oblasti výroby alebo v oblasti obchodu. Túto skutočnosť nesmieme opomínať. Pán minister hovoril vo svojom úvodnom slove, že chce rozložiť vplyv cez ekonomický tlak na väčšiu šírku občanov a väčšiu šírku organizácií pri zodpovednosti za vznik a likvidáciu odpadov.
Keby sme išli do jednotlivých paragrafovaných znení zákonov tohto zákona, tak by sme ľahko zistili, že sa to jednoducho netýka celej šírky, ale je to jednoducho vybratá len určitá časť. My na jednej strane hovoríme, že odpad vzniká a najviac sa tu diskutovalo o nejakých fľašiach alebo tetrapaku alebo o týchto druhoch obalového materiálu, ale na druhej strane zaväzujeme v jednotlivých paragrafovaných zneniach výrobcov nápojov alebo teda média, ktoré sa do toho dáva, a na druhej strane zaväzujeme obchod, ktorý robí distribúciu.
Čiže do tohto smeru smerovali naše pozmeňujúce návrhy, ktoré boli, znova opakujem, prijaté vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej, tiež sa mi páčila veta, ktorú pán minister použil a použil to v súvislosti s ekonomickým tlakom. Treba si uvedomiť, že ekonomický tlak tiež musí mať určitým spôsobom svoje hranice a jednoducho my ako predstavitelia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, kde, nechcem tým povedať, že bol absolútny konsenzus, aj tam boli, povedzme, rôzne názory, ale v konečnom dôsledku sme prijali návrhy, ktoré boli prednesené v pozmeňujúcom návrhu. A jednoducho cez systém hlasovania, tak ako je navrhnutý v spoločnej správe, by tieto pozmeňujúce návrhy boli absolútne zamietnuté.
Keď si zoberiem pozmeňujúci návrh, ktorý schválil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, tak v podstate vo všetkých bodoch, či základných alebo aj súvisiacich, ktoré sú legislatívnotechnické nadväznosti, bol zamietnutý, okrem § 6 odsek 2, kde bolo prijaté slovo "primerane", kde som v našom výbore poukázal na použitie materiálov. Ešte by som chcel povedať jednu vec a tá sa týka zapojenia sa celej škály procesu do likvidácie a výroby odpadov.
Hospodárstvo, podnikateľská sféra, občania platia dane v tomto štáte a jednoducho je nemysliteľné, aby sme ďalej zaťažovali a vytvárali prekážky v podnikaní pre podnikateľské subjekty, ktoré zamestnávajú občanov Slovenskej republiky, ktoré vytvárajú hodnoty, ktoré vytvárajú hrubý domáci produkt a ktoré určitým spôsobom cez daňovú povinnosť, či už sú to priame, alebo nepriame dane, odvádzajú svoj príspevok štátnemu rozpočtu a takisto aj štátu. Čiže táto diskusia logicky by mohla byť ďaleko širšia. Ja akceptujem aj to, čo ste povedali, pán minister, že zálohovaním fliaš vlastne zabezpečíte separovaný zber s najmenšími nákladmi, čiže na každú vetu, ktorú ste povedali, alebo na každú vetu, ktorú ja tu teraz poviem, je logicky možné nájsť aj odpoveď, ale ja som vám to na výbore povedal asi dvakrát alebo trikrát. Ja som nič iné od vás nechcel, chcel som len to, aby prišlo k zmierneniu dopadov tvrdosti zákona v takej miere, v akej by bola prijatá podľa vládneho návrhu zákona.
Chcel som požiadať, že my sme boli, predstavitelia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, a našou úlohou je vytvárať podmienky pre to, aby zákonné normy, ktoré sa prijímajú v Slovenskej republike, nebránili alebo nekomplikovali či už administratívnou náročnosťou alebo svojimi nariadeniami výkon tej činnosti, ktorou vlastne my sme poverení, aby sme gestorovali, a to je hospodárstvo v Slovenskej republike. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili zatiaľ štyria páni poslanci? No ale zatiaľ som neotvoril možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy, takže vás prosím, aby ste sa zatiaľ vypli. Kto sa hlási? Jediný pán poslanec Juriš sa hlási s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
A. Juriš, poslanec: Ja si myslím, že ustanovenie o zálohovaní jednorazových obalov je veľmi podstatné v tomto zákone a to sa nemôže vypustiť. Jednoznačne potrebujeme tieto jednorázové obaly zozbierať a spracovať ako druhotnú surovinu. Ak to nespravíme, tak budeme mať Slovensko jedno smetisko. To čo vidíme teraz, PET fľaše sú u nás používané zhruba 11-12 rokov a vidíme, aký je stav. Popri cestách, železniciach, potokoch v mestách, všade, všade sú už PET flaše. Čiže my to musíme nejako zorganizovať, aby sa to zbieralo, aby sa to zužitkovalo. A vidím ako najvhodnejšiu cestu takou minimálnou zálohou tieto výrobky zaťažiť, aby ľudia to vracali späť. Keď to aj niektorý nevráti, že to zahodí, pokiaľ je to do odpadových košov, tak zvyšujeme si len poplatky za odpad. Pokiaľ to zahodí mimo, nájdu sa takí, ktorí to vyzbierajú a vrátia tam, kam to patrí. Čiže bude to plniť svoj účel, preto by som bol za, aby sme prijali pozmeňujúce návrhy tak, ako boli uvedené v spoločnej správe. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Macháček, môžete reagovať na faktickú poznámku.
Ľ. Macháček, poslanec: Pán predsedajúci, dovolím si reagovať na vystúpenie pána Juriša. Vzhľadom na to, že hovorí o jednorazových obalov, o spracovaní, na výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie nikto nepovedal, že jednorazové obaly aby sa nespracovávali. Dokonca my si uvedomujeme, že to je druhotná surovina, že vlastne cez separovaný zber, jednoducho vieme cez regranuláciu, keď hovoríme konkrétne, povedzme o PET fľašiach, vieme získať druhotnú surovinu, ktorá sa spätne môže vrátiť do výrobného procesu. Čiže my to podporujeme. Na druhej strane však jednoducho ten návrh, v pozmeňujúcom návrhu hovoril o tom, aby každý robil to, čo má, a jednoducho, aby sme neprenášali ďalšie náklady na výrobnú a obchodnú sféru, ktoré sa v konečnom dôsledku prejavia v cenách a jednoducho, aby sme riešili na tých miestach problémy, ktoré vznikajú tam, kde sa riešiť majú. To znamená, že ak niekto tu má zabezpečovať separovaný zber a následne na základe toho spätne získava druhotnú surovinu, tak nech to aj robí. Čiže toľko k tomu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Ústne do rozpravy sa hlási pán poslanec Muránsky, Abróš a pani poslankyňa Angelovičová. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Muránsky, máte slovo.
P. Muránsky, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na úvod chcem podporiť vládny návrh zákona o obaloch a doplnení niektorých zákonov. Chcem podporiť naozaj tú filozofiu, ktorú tu hovoril aj pán minister, že niekde jednoducho musíme začať, a tak, ako sme museli začať v minulom roku na jeseň v odpadovom zákone, ktorý je absolútne tesne previazaný so zákonom o obaloch, respektíve zákon o obaloch nadväzuje na zákon o odpadoch, tak musíme začať niekde aj v obalovej problematike. A dokonca vtedy boli mnohé návrhy aj z výboru a z mnohých jednotlivcov, aby boli tieto zákony prijímané paralelne, tak ako to bolo napríklad v susednej Českej republike. Samozrejme, že aj tento zákon má mnohé svoje úskalia a nedostatky a bude ho potrebné niekoľkokrát možno v mnohých aj detailoch novelizovať, rovnako ako s tým sa stretávame pri rôznych poslaneckých alebo vládnych novelizáciách odpadového zákona. Aj v tomto zákone o obaloch je článok 2, v ktorom sa teda nepriamo novelizuje zákon o odpadoch a tu si aj ja dovolím do tohto článku 2 mať nejaké pozmeňujúce návrhy. Konkrétne 2 a potom do obalového zákona ako takého, teda do článku 1 predloženej tlače 1, pozmeňujúci návrh. Keďže až teraz ho odovzdám spravodajcovi, tak musím tento návrh prečítať. V čl. 2 navrhujem zmeniť, doplniť text takto: Bod 20 v § 63 ods. 4 znie: "Výdavky na správu recyklačného fondu okrem nákladov za vedenie bankových účtov a za bankové služby a nákladov za materiálno-technické vybavenie fondu nesmú prekročiť 3 % ročných príjmov fondu z predchádzajúceho roka. Hradia sa podľa rozpočtu schváleného správnou radou z prostriedkov všeobecného sektoru. Vedú sa na osobitnom účte." Tu chcem podotknúť, že je to rovnako 3 %, ako je v pôvodnom zákone, nové je tam z predchádzajúceho roka. Ide o to, že rozpočet akejkoľvek inštitúcie predsa musí vyznačovať sa istou stabilitou a jeho definitívna výška nemôže byť premenlivá v čase.
V čl. 2 doplniť text takto, navrhujem bod 23 v § 64, prvá veta ods. 7 znie: "Správna rada rozhodne o poskytnutí prostriedkov z recyklačného fondu do 60 dní od doručenia žiadosti, v odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia žiadosti." Ide o to, že doterajšia úprava neposkytuje dostatočný časový priestor na seriózny výber a posúdenie žiadostí o poskytnutie prostriedkov z recyklačného fondu, ktoré môžu ísť až v niekoľkomiliónových sumách.
V čl. 2 doplniť text takto, to súvisí s termínmi, to je 24. bod v § 61 ods. 3 písm. g) zmeniť dátum 15. február na 31. marec. Bod 25 § 61 ods. 3 písm. h) zmeniť dátum 1. marca na 30. apríla. A ešte v čl. 2 doplniť text takto: Nový bod 26 v § 41 ods. 15 znie: "Ods.15, výrobca a dovozca sú povinní zaregistrovať sa v recyklačnom fonde a umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve podľa § 73 kontrolu ich registrácie v recyklačnom fonde, kontrolu správnosti výpočtu príspevku a kontrolu jeho platenia. Tu chcem vysvetliť, že doterajšie znenie v tomto § 41 ods. 15 rozširuje povinnosť výrobcov a dovozcov registrovať sa na recyklačnom fonde. Takáto povinná registrácia potencionálnych platiteľov príspevkov do recyklačného fondu prispeje k informovanosti povinných osôb o záväzkoch voči recyklačnému fondu a na druhej strane zvýši informovanosť fondu v očakávanej sume príspevkov, pretože ťažko robiť plány potom alebo aj dodržiavať istú platobnú disciplínu, pokiaľ nie je celkom zjavné, kto je povinný do tohto recyklačného fondu odvádzať a nie je možné ani kontrolovať správnosť výpočtu príspevku, ktorý si táto organizácia sama vypočíta, už potom vôbec nie kontrolu platenia. Toto podávam ako jeden návrh s 15 podpismi.
Ďalej znovu v čl. 2 navrhujem bod 27 nový a tam v nadpise pod § 45 nahradiť slová "výrobky spotrebnej elektroniky" za slová "elektrické a elektronické zariadenia". Chcem tu vysvetliť, že keď sme v minulom roku v odpadovom zákone prijali vytvorenie sektora takzvanej spotrebnej elektroniky, použili sme tam tento terminus technicus spotrebná elektronika, ktorý de facto neexistuje. Je to viac-menej slengové slovo a nie je preto možné tento zákon akoby uviesť v tomto bode v prax a terminus technicus elektrický a elektronické zariadenia uvádza aj smernica Európskej únie a je aj použitá v katalógu odpadov. Proste je to technická zmena, ktorá umožní vykonateľnosť tohto odpadového zákona v oblasti elektronického odpadu. To podávam ako cez 15 podpisov.
Teraz by som sa rád vyjadril jedným pozmeňujúcim návrhom k otázke, ktorá sa priamo týka obalového zákona. V hospodárskom výbore prešli niektoré zmeny, ktoré navrhla skupina obalárov, ktoré, keby však takým spôsobom prešli, ako ich tu aj prečítal alebo predstavil aj pán poslanec Macháček, tak by de facto prijatím celej tejto skupiny zmeny paragrafov, de facto by to negovalo zákon o obaloch ako taký.
Zmysel prijatia zákona o obaloch bez týchto paragrafov si dosť dobre neviem predstaviť a myslím, že aj ministerstvo vyjadrovalo teda svoje rozčarovanie, že by takýto zákon o obaloch nemal veľmi účinok a nemal by význam. Ja tu dávam medzi jedným bodom, ktorý prijal hospodársky výbor, a tým, čo bolo v návrhu zákona vládneho, jeden kompromisný návrh, a to v čl. 1 v § 3 ods. 6 sa posledná veta: "Táto povinnosť sa nevzťahuje na toho, kto uvádza tieto nápoje do obehu na predajnej ploche menšej ako 100 m štvorcových", mení nasledovne. "Táto povinnosť sa nevzťahuje na toho, kto uvádza tieto nápoje do obehu na predajnej ploche menšej ako 200 m štvorcových." Zvýšil som túto plochu o dvojnásobok. Takáto plocha, 200 m štvorcových, je aj v obalovom zákone Českej republiky a myslíme si, že pôvodne navrhovaná predajná plocha do 100 metrov je taká malá, že na nej nie je možné ponúkať primerané základné druhy potravín vrátane nápojov a proti filozofii návrhov niet pripomienok. Ale on mal zmysel bez narušenia zásobovania základnými druhmi potravín vrátane nápojov, prípadne obmedzovania jedného druhu na úkor druhého je potrebné upraviť predajnú plochu na 200 metrov štvorcových.
Myslím si, že mnohé tie predajne proste nemajú to vybavenie alebo nemajú tie priestory na to, aby boli schopné spätný výkup týchto fliaš robiť a 200 metrov štvorcových je lepšia plocha.
To je všetko, to je tiež samostatne cez 15 podpisov. Nech sa páči.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ambróš, pripraví sa pani poslankyňa Angelovičová.
L. Ambróš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení páni poslanci, panie poslankyne. Chcel by som sa na vás obrátiť so žiadosťou o podporu a schválenie vládneho návrhu zákona o obaloch bez zmien aj v mene petície 13 000 občanov, ktorá bola doručená na výbor pre životné prostredie a ochranu prírody v minulých dňoch. Osobitne chcem zdôrazniť, že podporujem a dovoľujem si vás poprosiť o schválenie nasledovných ustanovení vládneho návrhu zákona o obaloch, ktoré sú súčasťou vládneho návrhu zákona. Chcem to zdôrazniť preto, lebo predo mnou v rozprave vystúpil pán poslanec Macháček, ktorý vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie presadil pozmeňujúce návrhy, ktoré zásadne menia charakter a zmysel predkladaného zákona.
Po prvé, v § 3 ods. 6 povinnosť pre obchody s predajnou plochou nad 100 metrov predávať nápoje v opakovane používaných obaloch uvádzané na trh v Slovenskej republike, pokiaľ predávajú nápoje aj v jednorazových obaloch. Uvádzam to preto, lebo existuje tu viac návrhov. Predo mnou v diskusii vystúpil pán poslanec Muránsky, ktorý navrhuje zvýšiť túto plochu na 200 metrov štvorcových. Po pravde treba povedať, že je to identický návrh zo zákona, ktorý platí, myslím, v Českej republike, kde je takisto 200 metrov štvorcových. Toto opatrenie má za cieľ zaistenie práv a spotrebiteľov na výber nápojov aj v ekonomických a environmentálne výhodných vratných, opakovane používaných obaloch. Takéto legislatívne opatrenie má prijaté v Európskej únii Portugalsko a v okolitých štátoch Česká republika, tak ako som to spomenul.
Po druhé, v § 7 ods. 3 stanoviť povinnosť zálohovať jednorazové obaly nápojov, ktoré nadmerne zaťažujú prostredie z hľadiska množstva, myslí sa tým odpadov, v pevnej výške a povinnosť zabezpečiť 80-percentnú mieru ich zberu a recykláciu. Zdôvodnenie: Toto ustanovenie odstráni diskrimináciu vratných, opakovateľne používaných fliaš. Musím pripomenúť, že v súčasnosti je situácia taká, že sú už obchody, kde vám vlastne vratné fľaše dnes nezoberú a jednoducho vzhľadom na to, že zákon to neupravuje, dostávate sa do situácie, že ani vratné obaly sa nedostanú vlastne naspäť do obehu, ale dostávajú sa tam, kde nechceme, to znamená dostávajú sa na smetiská alebo do voľnej prírody. Vratné, opakovane používané obaly tak majú v cene aj ekologickú zodpovednosť, starostlivosť o 96 - 99 %. Nevratné jednorazové obaly nápojov nemajú v cene starostlivosť o obal po použití. Odvoz a zneškodnenie obalov, odpadov z jednorazových nápojových nápojov musia občania zaplatiť a to znamená aj obce, vlastne vývozom na skládky. To sú nerovnomerné a diskriminačné podmienky na trhu voči ekologickejším, opakovane používaným obalom. Prínos pre životné prostredie: Zálohový zber a výška miery recyklácie odpadov z jednorazových PET fliaš a sklenných fliaš zníži spotrebu prírodných zdrojov, zníži množstvo odpadov a ak by sa stanovila vo vykonávajúcom predpise zamýšľaná miera 80 %, tak znížime tieto odpady o cca 35 000 až 40 000 ton ročne. Obnovíme tým obehové hospodárstvo a tu chcem podotknúť jednu vec, že nie je pravda to, čo pán Macháček povedal, že by sme ohrozili hospodárstvo. My teraz nedostatkom v teraz platnej legislatíve vlastne ohrozujeme hospodárstvo, pretože prijatím tohto zákona o obaloch zavedieme poriadok jednak v krajine s tým, že každý ten materiál, každý ten obal bude mať svoju cenu. Hovoríme o tom, že sme trhovo orientované hospodárstvo. To znamená, že našim cieľom, respektíve cieľom predkladaného zákona je stanoviť pre každý ten obal určitú cenu, to znamená dať mu určitú hodnotu, za ktorú sa oplatí tento obal recyklovať respektíve vrátiť do obehu.
Po tretie, v § 7 ods. 4, 5, 9, povinnosť zálohovať opakovane použiteľné obaly z nápojov v pevnej motivačnej výške. Odôvodnenie návrhu: Stanovením pevnej výšky zálohy predídeme ekonomickým špekuláciám s náhlymi zmenami výšok záloh za vratné obaly zo strany niektorých výrobcov nápojov. Spotrebitelia, malí obchodníci môžu a v Slovenskej republike už mnohí utrpeli kvôli tomu ekonomické straty, keď jeden deň zaplatili za fľaše zálohy vo výške napríklad 4 Sk, ale o niekoľko dní pri vracaní fliaš im vrátili už iba zálohu vo výške napríklad 10 halierov. Špekulácie s výškou záloh niektorí zneužívajú k netrhovému vytláčaniu vratných obalov. V trhovej ekonomike sa totiž ponuka má riadiť dopytom. Avšak znižovaním záloh napríklad na 50 halierov respektíve 10 halierov či na nulu zámerne odrádzajú sa spotrebitelia od vratných obalov. Niektorí výrobcovia tak činia pri zámernom prechode na jednorazové, nevratné obaly. Náklad na odvoz a zneškodňovanie odpadov z týchto obalov následne musia znášať občania a obce.
Bod č. 4. Paragraf 3, ods. 2, 3, 4. Povinnosť pre priemysel stanoviť ciele a opatrenia pre znižovanie vzniku a škodlivosti odpadov z ich obalov. Kontrolné mechanizmy. V rámci opatrení pre prevenciu stanoviť povinnosť znižovania používania jednorazových riadov v stravovacích zariadeniach inštaláciou teplej vody s výnimkou kompostovateľných riadov a automatov a obalov z PVC. Zdôvodnenie: Ustanovenie podporuje prevenciu, pričom liberálne necháva veľký priestor pre výrobcov, aby si sami stanovili pre neekonomicky a technicky prijateľné opatrenia na prevenciu a dokonca aj na ich mieru. V legislatíve ho má z členských štátov Európskej únii v podobnej forme napríklad prijaté Španielsko. Doplnené je o konkretizáciu postupného znižovania obalov z polyvinylchloridu a jednorazového riadu. Znižovanie jednorazových riadov by znížilo vznik odpadov, z tejto komodity celkovo sa odhaduje na cca asi 1 000 ton ročne. Znížila by sa aj ekonomická záťaž spotrebiteľov, pretože umývaný, opakovane používaný riad je viac ako 20-krát lacnejší, náklady na riad pri priemernom obede sú v prípade použitia jednorazového riadu 6,57 hal., v prípade používania umývaných riadov sú náklady na riad u rovnakého obeda iba 31 hal. Analýza životného cyklu, porovnávajúca dopady porcelánového, umývateľného riadu a jednorazového polystyrénového preukázala, že opakovane používané riady sú výrazne šetrnejšie k životnému prostrediu.
Obmedzovanie a zákaz polyvinylchloridu je medzinárodným trendom. Už v roku 1992 vo Švajčiarsku zakázali PVC pre obaly z minerálnych vôd. Rôzne obaly z PVC má zakázané aj Kanada. Dánske ministerstvo životného prostredia v roku 1999 zdanilo PVC, celú komoditu, jeho škodlivé prísady ftaláty a zásadne obmedzilo spaľovanie PVC. Alternatívy k obalom z PVC sú ľahko dostupné a v súčasnosti aj omnoho rozšírenejšie v podobe iných druhov plastov alebo iných materiálov.
K tomu, čo som povedal, chcem ešte podotknúť znovu, že tento zákon, ktorý sa predkladá do Národnej rady, nemá za cieľ poškodiť podnikateľskú sféru. Naopak, má zaviesť poriadok do hospodárenia s odpadmi a s obalmi v tom zmysle a tu musím podotknúť, že na rokovaní výboru pre životné prostredie a ochranu prírody vystúpila aj pani inžinierka Norváková, ktorá zastupovala Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení, ktorá zásadne odmieta filozofiu, ktorú predkladá do Národnej rady pán Macháček v zastúpení spoločnosti Slicpen, ktorá, keby som to chcel tak expresívne povedať, znamená asi toľko, že by sme zaťažili občanov, minimálne 60 mil. korún ročne by museli zaplatiť viacej za obaly ako v prípade, keď by sme schválili zákon v tom predkladanom znení, ktoré predkladá vláda Slovenskej republiky. Týmto by som chcel na záver ešte raz požiadať o podporu, ctené kolegyne, kolegovia, aby sme schválili zákon v tom znení, ktoré predkladá ministerstvo, a s tými odporúčaniami, ktoré vlastne vyplynuli aj z rozpravy, s výnimkou, ako som už povedal, pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložil pán poslanec Macháček. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Macháček.
Ľ. Macháček, poslanec: Ďakujem. Nedá mi, aby som nereagoval. Pánovi Ambróšovi musím toľko povedať, že ja som nepovedal, že by sme ohrozili hospodárstvo Slovenskej republiky. Ja som len povedal, aby sme zohľadnili stav hospodárstva Slovenskej republiky, a to je zásadný rozdiel. Ďalej, chcel by som povedať, že tento zákon nehovorí o tom, že niečo zakazovať, ale hovorí o tom, aby sa jednorazové obaly používali v menšej miere ako opakovateľne použiteľné. Ďalej veľmi sa ma dotýka, keď pán predseda výboru povie, že ja tu predhadzujem nejaký návrh nejakej skupiny Slicpen. By som mu rád pripomenul, že to, čo čítal, čítal tiež z nejakého papiera, ktorý mu niekto dal do ruky. Ja som na našom výbore povedal jednu vec pánovi ministrovi, že ma navštívil pán Hedi, ktorý je predstaviteľ Spoločnosti priateľov zeme a jednoducho, on ma na to upozornil, že takáto vec tu je a začal na mňa argumentačne hovoriť o tom, že sa pripravuje taký a taký pozmeňujúci návrh, o ktorom ja som ani nevedel. Čiže, pán predseda výboru, to by som bol rád, aby bolo medzi nami v tomto smere jasno.
Ja som tu nehovoril o žiadnych skupinách a jednoducho sa bavíme pragmaticky o zákone a o jednotlivých uzneseniach. Ja tu presne môžem začať vymenúvať jednotlivé paragrafové znenia, som napríklad na výbore položil otázku, čo to je, nebezpečné pre životné prostredie, v paragrafe myslím 8 ods. 3. A jednoducho som dodnes na to nedostal odpoveď. Čiže môžeme sa baviť aj o paragrafových zneniach, čiže nehnevajte sa na mňa, ale takéto vystúpenie sa ma trošku dotýka.
V každom prípade by som chcel povedať ešte jednu vec, vy ste povedali vetu "trhovo orientované", a to by som tu rád zdôraznil. Trhovo orientované neznamená, že teraz tu budem predpisovať a jednoducho zabezpečovať nové administratívne alebo byrokratické požiadavky, ako aj napríklad, keď ste spomenuli bufety, vypracúvať program prevencie v bufetoch a jednoducho dávať to na okresný úrad a som zvedavý, koľko budeme mať ešte úradníkov na okresných úradoch, aby spracúvali takéto podklady. Takže poprosím, aby sme naozaj veci nazývali pravým menom. Ja mám iný názor, vy máte iný. Ja vám environmentálny názor neberiem, prosím vás pekne, zohľadnite názor výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďakujem pekne. (Zaznel zvuk časomiery.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Juriš. Nech sa páči.
A. Juriš, poslanec: Ďakujem za udelenie slova. Ja by som mal len takú pripomienku k tomuto návrhu zákona, že veľmi vítam, že bude záloha na jednotlivé obaly jednotná pre celú republiku, to je ohromné plus, to, čo doteraz sa deje s rozličnými typmi záloh a najmä ich menením. Raz je to koruna, potom sú to štyri koruny a obchodníci na tom doslova ťažia. Pred Vianocami štyri koruny za pivovú fľašu, po Vianociach korunu. Vieme, kedy sa koľko čoho kupuje a ten rozdiel kto zhrabne. Ďalej veľmi pozitívne vidím aj to, že sa stanovuje doba 6 mesiacov od skončenia predaja určitého obalu, že sa musí ten obal, záloha vrátiť, čiže nie vykúpiť, ale záloha že sa musí vrátiť, pretože ja nie som povinný vypiť hneď fľašu vína, keď ju dnes kúpim a zajtra, aby som mohol ísť vrátiť. Ja to víno môžem mať doma skladované aj tri - štyri mesiace v prípade potreby. No a v mnohých prípadoch, skutočne, tí obchodníci neinformujú spotrebiteľov, že prestanú vykupovať určitý druh obalu.
Preto vítam aj tú zmenu, že to nebude výkup obalov, ale bude to odber obalov a že tá záloha bude jednotná pre celú republiku pre jeden a ten istý druh obalu. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ambróš, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.
L. Ambróš, poslanec: Ďakujem pekne. Na pána poslanca Macháčka chcem povedať len toľko, že vlastne tie návrhy, ktoré predkladá, sú identické s tými návrhmi, ktoré predložil aj v našom výbore zástupca pán Pekník zo Slicpenu, to znamená, že nemám dôvod, aby som pochyboval o tom, že on oslovil aj vás, pán Macháček, a druhá otázka je postavená naozaj, znova to zdôrazňujem, tento zákon má zaviesť alebo má za cieľ zaviesť poriadok v obalovom hospodárstve. Ja sa pýtam, prečo sa vytvára tlak proti tomuto. Veď v konečnom dôsledku ide o to, aby ľudia zaplatili menej za tie obaly, ako platia doteraz, a som povedal, je prepočítané, že pri zavedení rovnakého systému alebo režimu pre vratné obaly respektíve nevratné obaly je vypočítané, že by občania tejto republiky mohli usporiť na nákladoch asi 60 mil. korún. Čiže z tohto pohľadu my ako zelení podporujeme vládny návrh zákona a samozrejme podporujeme respektíve akceptujeme aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z diskusie s výnimkou jedného návrhu, ktorý dal pán poslanec Muránsky, čo sa týka zväčšenia tej plochy zo 100 metrov na 200 metrov štvorcových, pretože by výrazne boli poškodení vlastne tí podnikatelia, ktorí majú tie obchody v tom rozmedzí medzi 100 a 200 metrami štvorcovými.
Nám ide o to, aby boli vytvorené rovnaké podnikateľské podmienky pre tie subjekty, ktorých sa týkajú komodity, ktoré sú zahrnuté do recyklačného fondu, a preto podporujeme vnesenie poriadku. Tu to environmentálne hľadisko je len podporné. Základné hľadisko je ekonomické a ak chceme ísť do Európskej únie, tak musíme tieto pravidlá akceptovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Angelovičová. Nech sa páči, máte slovo.
M. Angelovičová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1515.
V čl. 2 v § 23 vložiť nové znenie ods. 3 takto: "Odpad vzniknutý v Slovenskej republike určený na zhodnotenie musí byť prednostne zhodnotený v Slovenskej republike, keď sa na území Slovenskej republiky nachádza zariadenie s technológiou na zhodnotenie odpadu, ktorá spĺňa kritériá najlepšej dostupnej technológie."
Odôvodnenie. Odpad vzniknutý v Slovenskej republike musí byť prednostne zhodnotený v tejto krajine. Sleduje sa tým zefektívnenie hospodárstva. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh je podpísaný 17 poslancami. Ďakujem pekne za pozornosť. Všetko.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.
L. Miklós, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, chcel by som len celkom krátko reagovať na tú základnú debatu, ktorá tu prebieha, a to predovšetkým je ten ekonomický aspekt tohto zákona. Predovšetkým by som chcel povedať, že rokovania s pánom poslancom Macháčkom boli veľmi korektné, aj napriek tomu nesúhlasím s názorom, ja nemám žiadny problém s tým, ani osobný, ani myslím si, že ľudský, že takýmto spôsobom vyjadrujeme naše názory. Len k tomu by som chcel povedať, že na výbore pre hospodárstvo za mojej prítomnosti, respektíve za prítomnosti predkladateľa nedošlo k rozhodnutiu a ja som nepociťoval tam, že by bol býval taký výrazný, by som povedal, nesúhlas s týmto návrhom.
Ale to je už v tomto momente jedno. Aj tam sme prezentovali viac-menej tie isté názory, ako aj teraz prezentujeme, len k tomu by som chcel povedať, že tie pozmeňujúce návrhy, ktoré znovu tu odzneli a ktoré pán poslanec Macháček plným právom presadzuje, keď je to jeho názor, my poznáme, samozrejme, a to je už vlastne len zvyšok toho, čo boli pôvodné a my sme už vyčistili z tých pôvodných návrhov na zmenu jednotlivých paragrafov to, čo bolo možné.
Čiže ten zvyšok, ktorý tu ste predložili, ten je už viac-menej taký vyčistený a prečistený, že s tými veľmi ťažko vieme súhlasiť, čiže nejde tu o to, že by sme boli výrazne alebo ostro proti návrhom ekonomickej sféry, pretože sme akceptovali množstvo návrhov, ktoré boli predtým, toto je len zvyšok toho.
Druhá vec, ktorú by som chcel povedať, o tom rozložení zodpovednosti na trhu. No jednoducho, a znovu prosím vás, toto berte nie ako blamovanie nejakej sféry ekonomiky alebo spoločnosti, len konštatovanie faktu. No v súčasnosti stav je taký, že niekto vyrobí výrobok, z čoho bude prípadne obal, hej, a on ten výrobok predá a má z toho zisk aj obchod, aj obchod to predá a má z toho zisk. Ale ani výrobca, ani obchod doteraz sa nestará o to, čo bude s tým výrobkom alebo obalom potom, keď skončí svoju púť. To už zostalo naozaj na spotrebiteľovi. Ten, kto kúpil ten výrobok, napríklad neviem, či si uvedomujeme, že za fľašu coca coly, my za ten obal tej coca coly, nie za nápoj, ale to je jedno teraz, že o aký nápoj... Aha, teraz by som sa mal ospravedlniť, že som vyslovil konkrétny názov nápoja, skutočne sa ospravedlňujem, nešlo tu o to, aby som niekoho blamoval. Za konkrétny nápoj alebo jedlo, ktoré my kúpime a má obal, my za toto platíme, za ten obal. Len si to neuvedomujeme! A potom, najprv ho zaplatíme, aj ja, aj ktokoľvek iný, zaplatíme a potom nám zostane na krku a potom ešte raz zaplatíme, aby sa odniesol tento obal. Čiže v tom je podstata rozloženia tej zodpovednosti na trhu, aby aj ten, kto pôvodne vyrobil a má na tom nejaký zisk, čo samozrejme, proti tomu neprotestujeme, na to sa vyrába, aby bol z toho nejaký profit, ale ide tu len o to, aby sa z toho zisku alebo z toho profitu trošku venovalo aj na to, aby sa ten koncový člen celého reťazca trošku oslobodil od tých nákladov.
Takže doteraz to, čo bolo tu povedané, že 50 až 60 mil. Sk zaplatí obyvateľstvo tohto štátu za to len, že sa tieto obaly uložia na odpady, na skládky, tak to je skutočnosť a my chceme len rozložiť, aby sa táto zodpovednosť a tieto náklady dostali aj na tých, ktorí vlastne sú na začiatku tohto reťazca. Čiže toto by som chcel povedať, ako na to rozloženie zodpovednosti a z tohto hľadiska by som chcel povedať, že z tých pozmeňujúcich návrhov máme mimoriadne veľké problémy, a navrhovali by sme naozaj neodporučiť najmä body 17, 21, 55. Samozrejme, aj ďalšie, ktoré výbor pre životné prostredie a ochranu prírody neodporúča. S tými návrhmi, ktoré predniesol pán poslanec Muránsky, v zásade nemáme veľké problémy, ani to, čo predniesla pani poslankyňa Angelovičová. Toľko, pán predsedajúci. Ďakujem
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Vrždák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Aj rozprava dokázala, teda ukázala, potvrdila to, že vlastne všetci cítime, že tento zákon je potrebné prijať, len líšime sa v názoroch či pohľadoch, aký by tento zákon mal byť. Ja teraz opakujem čosi, čo som povedal na výbore pre životné prostredie, keď sme prerokúvali tento návrh, keď tam zástupcovia Slicpenu vystúpili so svojimi návrhmi, ktoré sú totožné s tými, ktoré podal pán Macháček na výbore pre hospodárstvo, ja som vtedy povedal, že pokiaľ zrušíme v § 3 ods. 3, 4 a 6, čo bol teda prvý bod tohto ich pozmeňujúceho návrhu, tak môžeme, odpustite mi za výraz, ten zákon pokrčiť a hodiť do koša a som o tom presvedčený, pretože skutočne by sme z toho spravili paškvil a toto sú veľmi závažné veci. Veľmi ma mrzí, že práve zástupcovia výrobcov, a teda distribútorov, ktorých na výbore vtedy zastupoval hlavne Slicpen, tak stavali to do polohy a stavajú to polohy, to sa nedá, to bude chaos, to padne "na hubu" a podobne. Presvedčený som o tom, že opak je pravdou, presvedčujú ma o tom aj poznatky zo zahraničia. Vieme, ako sa Nemecká spolková republika zaoberala prípravou na toto 3 roky, 3 roky sledovali, skúšali rôzne momenty aj záloh. Dnes to spúšťajú a vedia, majú to prepočítané, presne vedia, čo to bude pre nich znamenať, a vedia i to, že na hlavu za rok na jedného občana to bude záťaž maximálne 3 marky, lebo to bolo ešte počítané minulý rok pred zavedením eura, čiže toto je pravda. To je presne to, čo hovoril pán minister, ja sa s ním absolútne stotožním, že ide tu o to, aby sme všetko netlačili iba na hlavu občana, na občana, že vlastne on si toto celé ponesie.
Tým, že budeme robiť tlak na to, aby sme zaviedli obaly vratné, ktorých obrátkovosť je veľká, tak tým vlastne budeme pomáhať aj tvorbe pracovných miest. Áno, nebude to, ja neviem, desaťtisíce, ale tiež je to istá pomoc, tiež je to jedna konkrétna vec. Dnes veľkí výrobcovia dovážajú až 80 % týchto nevratných obalov zvonku. Ak pôjdeme na vratné obaly, tak v prípade Skla Nemšová bude môcť zvýšiť výrobu a určite budú aj pracovné miesta, ktoré sa teda na to naväzujú, čiže pozerajme trochu tak, by som povedal, ako Slováci na Slovensko, ale nie v tom smere, že teda vlastne nejaké nadnárodné spoločnosti nás kdesi budú tlačiť, to ja sa nechcem nikoho dotknúť ani nikoho nechcem uraziť, ale takto to vnímam.
Na záver by som len chcel v podstate tak "pridupľovať", že skutočne, odosobnime sa od tých momentov a od toho, aby sme akosi neboli pod tlakom, ja neviem, áno, to sa nedá, určite sa dá, len musíme všetci chcieť. Neviďme v tom hneď, áno, nemáme s tým skúsenosť, to sa hovorilo aj pri zákone o odpadoch, zle, lebo toto alebo toto, ale dnes, áno, niektoré veci sme zmenili, možno ešte niečo budeme musieť na odpadoch zmeniť, ale je dnes zákon, ktorý platí, podľa ktorého ideme, ak by nebol, tak je ten stav ďaleko horší a ja verím, že nikto z nás nechce, aby Slovensko bolo zasypané PET fľašami a podobne, aby, ako to ktosi dnes povedal, aby aj na niekde na Lomničáku boli PET fľaše, čiže z tohto pohľadu vás chcem všetkých poprosiť a požiadať o podporu tohto zákona s pripomienkami, tak ako ich schválil gestorský výbor. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje druhé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1393 a informáciu o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch máte ako tlač 1393a. Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Vladimír Faič. Nech sa páči, máte slovo.
V. Faič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave o hlasovaní o postúpení návrhu zákona o obchodných reťazcoch do druhého čítania tento parlament preukázal, že sú hodnoty, ktoré dokáže uznať a ctiť bez rozdielu straníckej príslušnosti a zaradeniu ku koalícii alebo opozícii. Medzi takéto hodnoty podľa môjho názoru patria i národné záujmy Slovenskej republiky v oblasti hospodárstva, ktoré súvisia s návrhom zákona o obchodných reťazcoch.
V mene navrhovateľov zákona prejavujem teda úctu a vďaku všetkých vám, kolegyne a kolegovia, ktorí ste podporili snahu o vytvorenie tohto legislatívneho rámca, umožňujúceho prežiť a prosperovať drobným maloobchodným prevádzkam, pekárňam rodinného charakteru, ale i iným prevádzkam, slovenským poľnohospodárom, ale aj veľkým potravinárom s domácim i zahraničným kapitálom.
Vás ostatných zdvorilo žiadam a prosím o hlbšie zamyslenie sa nad dopadmi obchodných praktík vyvinutých a používaných reťazcami, ako nových foriem protisúťažného správania sa, obchádzajúcich štandardné nástroje ochrany hospodárskej súťaže. Konkrétnu podobu a finančné vyjadrenie praktík so stavom k roku 2000 som uviedol pri prvom čítaní podľa analýzy správania sa obchodných reťazcov, vypracovanej Protimonopolným úradom Slovenskej republiky.
Informácie získané za posledné týždne z ciest k výrobcom, predovšetkým potravinárov, od Skalice po Košice, ale i z niektorých vašich vystúpení vo výboroch oprávňujú konštatovať, že praktiky obchodných reťazcov sú v tomto roku omnoho agresívnejšie. Pre porovnanie len niekoľko príkladov. Ak v roku 2000 poplatok za zaradenie do evidencie dodávateľov sa pohyboval vo výške od 10 do 100 000 Sk, respektíve 200 za jednu prevádzku, v dnešnej dobe je v rôznych modifikáciách až 700 000 pre jeden reťazec. Obdobne poplatok za zaradenie tovaru do predaja sa pohyboval v rozmedzí 5 - 25 000 Sk alebo určité percento z predaja, v dnešnej dobe táto suma činí až 100 000 Sk, čo je štvor- až dvadsaťnásobný nárast. Pri zaknihovaní napríklad 12 000 položiek u hypermarketu, ak by sme išli len na nízke sumy, sa vlastne zinkasuje skoro miliarda korún, skôr ako sa otvorí brána takejto prevádzky zákazníkom.
Pri tejto príležitosti sa nám natíska otázka, ide vôbec o toľko ospevované investície alebo ide o vysávanie financií od výrobcov. A ďalšia otázka, či neprispievajú tieto praktiky, tieto vynucované poplatky ku kapitálovej poddimenzovanosti dodávateľov a nemožnosti potom ich technickej reprodukcie.
Analýza jedného zahraničného investora z hľadiska podnikového hospodárstva upozornila tohto silného investora z bankového sektoru na ohrozenie jeho investícií práve spomínanými praktikami, ako investora a akcionára jednej potravinárskej firmy. Prvú objednávku zdarma, prvé vyloženie regálu zdarma, čo v praxi znamená darovanie a teda možno i potrebnú daň z darovania. Ktorý z domácich reťazcov podal daňové priznania a zaplatil daň z darovania? Väčšina zahraničných má sídlo v Prahe, a preto je podľa zákona daň z darovania paradoxne povinný platiť teda náš výrobca. Napríklad pri poslaneckom prieskume sme zistili aj taký počin alebo takú požiadavku v združeniach alebo v zväze mlynárov, pekárov a cestovinárov, že napríklad podmienkou začatia rokovania s jedným so zahraničných reťazcov bola požiadavka bezplatnej dodávky 30 ton múky bez garancie uzatvorenie zmluvy o dodávke tovaru. Vynucovanie praktík, podľa ktorých tovar zostáva vlastníctvom dodávateľa až do predaja tretej osobe, opäť podľa poslaneckého posledného prieskumu, si reťazce vynucujú takzvaný záručný a pozáručný servis, podľa ktorého sú dodávatelia pekárenských výrobkov povinní až do záverečnej doplňovať tovarom regály reťazca a ďalšie ráno nepredaný tovar bez zaplatenia odobrať späť. Tu je, prosím, základ problému, prečo sa tento predmetný návrh zákona dáva. Verejnosť je prekvapená z existencie takýchto praktík a v prevažnej miere ich považuje za amorálne.
Predstavitelia super- a hypermarketov o týchto praktikách svorne mlčia a odvádzajú pozornosť na 70-percentné zastúpenie výrobkov vyrobených na Slovensku, ktoré sú v predloženom návrhu zákona, tak ako bol v prvom čítaní.
V zákaze praktík, ale je podľa nášho názoru podstata predloženého návrhu zákona, a nie v toľko diskutovaných 70-percentnom zastúpení výrobkov vyrábaných na Slovensku.
Otvorene si treba povedať, či chceme, aby na Slovensku existovali v maloobchode malí a strední podnikatelia, poľnohospodári, potravinári a na nich sa nabaľujúce činnosti. Pri prieskume sme tiež zistili, že napríklad na strednú firmu s 300 zamestnancami, potravinársku, je v odvetviach, ktoré kooperujú, nabalených ďalších 1300 až 1700 pracovných miest. Ak znie odpoveď, áno, že chceme, aby fungovali strední, malí podnikatelia, poľnohospodári, potravinári, z národohospodárskeho hľadiska riešme to, čo ich vlastne likviduje. Ak nie, môžeme nerobiť nič, aj takéto rozhodnutie je možné. Považovať za dôležité zachovanie uvedených podnikateľských subjektov a nevytvoriť pre ne existenciu podmienky je ako keby sme chceli pestovať zemiaky v súčastnom období a tvárili sa, že pásavka zemiaková neexistuje.
Možno by stálo za úvahu poučiť i z chýb bývalých federálnych vlád v hospodárskej politike, ak si môžem dovoliť aj takýto exkurz, v čase keď jej kľúčoví ekonomickí ministri prijímali ovácie na zahraničných univerzitách za úvahy o československej hospodárskej reforme, prednesené v brilantnej angličtine, si zabudli všímať, ako vlastne svetový trh v dôsledku ich vlastných chýb pohlcuje napríklad naše strojárstvo. Uvoľnené miesto v konkurenčnom boji samozrejme všetci s radosťou prijali a práve v chybnej hospodárskej politike bola napísaná aj prvá stránka záverečnej kapitoly existencie podnikov podobných Podpolianskym strojárňam v Detve. Práve v období, keď sa zamestnanci zúčastňujú pohrebného aktu uvedenej akciovej spoločnosti a sami na vlastnej koži znášajú následky, ma listom oslovil výrobca tovarov, ktorému reťazce svojou obchodnou politikou s nekalými praktikami zlikvidovali 50 maloobchodných odberateľov. Na prvú bezplatnú dodávku, zaplatenie zalistovacích poplatkov a všetkých ostatných plnení súvisiacich s predajom tovarov supermarketom nemal. Čo by som mu mal odpovedať na jeho list, ak by som nebol v skupine poslancov, ktorí predkladajú takýto návrh zákona. Mám svedomie pokojné, pretože sa usilujeme vytvoriť právny rámec. Samozrejme, že tu je na mieste aj otázka, aká je vlastne reálna hospodárska politika nášho štátu? Hospodárska prax nás teda postavila pred rozhodnutie, či budeme slovenské hospodárstvo ako celok a jeho jednotlivé subjekty považovať za dostatočne silné, aby si pomohlo s uvedenými novými formami protisúťažného správania samoregulačnými trhovými mechanizmami, alebo uznáme potrebnosť regulovať ujdené vzťahy normatívnym spôsobom.
Znovu chcem zdôrazniť aj jednu skutočnosť, ktorú som aj dnes na rokovaní legislatívnej rady vlády k tomuto návrhu zákona uviedol, že podľa záverov konferencie OECD, konanej 29. - 30. októbra 1998, ukazuje sa potrebným vytvárať v národnej legislatíve priestor na zachovanie princípov súťaže a tým chrániť aj účastníkov súťaže, teda ako dodávateľov, obchodníkov, aj spotrebiteľov. Predmetom doterajšej súťažnej legislatívy bola len ochrana hospodárskej súťaže, a nie ochrana jej subjektov. Ide o nový prvok.
V tejto súvislosti si dovolím poznamenať, že tak Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ako i Slovenská živnostenská komora už od roku 1999 navrhujú výkonným orgánom štátnej moci prijať normatívne regulácie niektorých otázok, súvisiacich s predajom tovarov v obchodných reťazcoch. Poukazujú na národohospodárske riziká, spojené s absolútne neregulovaným pôsobením reťazcov na trhu Slovenskej republiky.
K podaniu práve poslaneckého návrhu zákona prispel i nasledovný záver Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, vyslovený k spracovanej analýze správania sa obchodných reťazcov na trhu Slovenskej republiky, ktorý bol vypracovaný práve na základe uznesenia porady ekonomických ministrov v roku 2000, hlavne po poukázaní na ich možný dopad.
Dovolím si zacitovať záver Protimonopolného úradu z tejto analýzy: "Ak by bolo prijaté rozhodnutie, že problematiku obchodných reťazcov je nutné riešiť zákonom, Protimonopolný úrad zastáva názor, že problematika obchodných reťazcov a kontrola praktík, ktoré tieto obchodné reťazce používajú, nespadá pod problematiku hospodárskej súťaže a do kompetencie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky." Toľko citát. To je pre tých kolegov, ktorí zdôrazňujú to, že zákon o hospodárskej súťaži a kompetencie Protimonopolného úradu vlastne by mali postačovať aj na postihnutie pôsobenia reťazcov Slovenskej republiky. Že to tak nie je, to bolo v predchádzajúcej časti a je to aj v návrhu zákona.
Podpredseda vlády pre ekonomiku v roku 2000 zastavil iniciatívu ministrov hospodárstva a pôdohospodárstva prijať právnu úpravu predmetných vzťahov. Do dnešného dňa nebola vypracovaná dopadová štúdia. Predovšetkým z pohľadu dôsledkov pôsobenia reťazcov na útlm ekonomických aktivít regiónov a znižovanie i daňovej výnosnosti, nárast nezamestnanosti v poľnohospodárstve, potravinárskom, spracovateľskom priemysle i obchode. Až navrhovatelia zákona dali istú analýzu o zaťažení podnikového hospodárstva praktikami. Ak teda Protimonopolný úrad nie je kompetentný v danej problematike, je možné likvidačné a amorálne praktiky zastaviť inak ako poslaneckým návrhom zákona? Ak objektívne sa pozrieme na vec, všetci vieme, že nie.
Chcem zdôrazniť ešte jednu veľmi vážnu skutočnosť. Podstata návrhu zákona sa veľmi často účelovo prezentuje i politikmi, ale i časťou médií, ako keby išlo, a znovu to zopakujem, len o 70-percentné zastúpenie výrobkov vyrábaných v Slovenskej republike. My, predkladatelia, zdôrazňujeme, že tento návrh zákona ráta s piatimi základnými nástrojmi.
Prvý je zákaz praktík vychádzajúcich zo zneužitia ekonomickej sily, druhý, zákaz praktík vychádzajúcich zo zneužitia ekonomickej závislosti, tretí hovorí o skladbe ponuky, to znamená povinnej konkurencie výrobkov, čo, treba povedať celkom otvorene, modifikácia štandardných nástrojov, používaných vo viacerých zahraničných úpravách, uspôsobených v celkovej filozofii zákona. Napríklad v talianskom osobitnom zákone č. 192/1998 o ekonomickej závislosti, viacero portugalských právnych predpisov zakazuje zneužitie ekonomickej závislosti. V nariadení prezidenta Francúzskej republiky č. 86/1243, platnom od decembra 1986, ktorý zakazuje poskytovanie darov alebo bezodkladných služieb v súvislosti s dodávkami tovarov a služieb, čím sa dostávajú praktiky vlastne mimo zákon. V § 26 nemeckého zákona o hospodárskej súťaži je zakázané zneužitie významného postavenia na trhu pre zjednávanie podmienok bez opodstatneného odôvodnenia. Ďalej v španielskom zákone proti nekalému obchodu z 10. januára 1991 a ďalších.
K prvým trom základným nástrojom nemá alebo nemal výhrady tak odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady, vyjadrený vo svojom stanovisku, ani orgány Európskej únie. Dokument, ktorý z Európskej komisie prišiel, mal jedinú výhradu, a to bolo ku skladbe ponuky, k § 5, ktorý, ako som už povedal, je riešený. To znamená, ak hovoríme o štvrtom nástroji a ak hovoríme, že je v pôvodnom návrhu 70-percentné zastúpenie vybraných druhov tovarov, vyrobených v Slovenskej republike, iste, ako neštandardný nástroj v prechodnom období, je nahradený po rokovaní vo výboroch a najmä v gestorskom výbore ustanovením, ktoré hovorí o proporcionálnom zastúpení tovarov vyrobených v Slovenskej republike. Nazdávam sa, že táto textácia vlastne dáva alebo do istej miery vyrovnáva tú požiadavku, o ktorú sa Európska únia oprela.
Pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v informácii, ktorá je tu predložená, podstatne vlastne aj zmierňujú niektoré navrhované znenie a dopracúvajú ho do podoby, ktoré zrejme by malo vyhovovať, alebo nemalo by kolidovať s namietanými kvantitatívnymi obmedzeniami dovozov.
Piaty nástroj je povoľovanie obchodných prevádzok. Chcem tu zdôrazniť, že po podaní návrhu zákona po prvom čítaní, najmä záujmové združenia a zväzy obchodníkov vzniesli požiadavku regulácie zriaďovania obchodných prevádzok, rovnako ako je to napríklad v Belgicku, Francúzsku, Luxembursku, Nemecku, Poľsku, Portugalsku, Španielsku a Taliansku. Ak poviem jednu argumentáciu, ktorú sme mali pri jednom rokovaní, že napríklad v zaujímavej lokalite Nemecka alebo Rakúska by si možno slovenský obchodný reťazec ani za sto rokov nevymohol povolenie na zriadenie novej obchodnej prevádzky, svedčí o tom, aká je územno-plánovacia legislatíva uvedených štátov, že totiž obsahuje regulatívy pre ich výstavbu.
Aj novelizovaný zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, majúci podobu európskeho štandardu, rovnako zaviedol pojem regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich prvkov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území. Stavebný zákon obsahuje vymedzenie a spôsob používania regulatívov. Presné číselné určenie nie je však jeho obsahom. To má byť pre jednotlivé odvetvia konkretizované buď osobitnými zákonmi, ako navrhuje pozmeňujúci návrh § 7 nášho návrhu zákona alebo konkrétnymi územno-plánovacími dokumentmi.
Navrhuje sa v tomto zákone, pri zriaďovaní alebo zmene veľkých obchodných prevádzkarní a obchodných prevádzkarní, patriacich do obchodných reťazcov, číselne vyjadrený regulatív pod písm. b) § 7 celkovú predajnú plochu obchodných prevádzkarní tak, aby v prepočte na jedného obyvateľa okresu a kraja zároveň nebola väčšia ako jeden meter štvorcový, čo sa ráta k európskemu priemeru.
Ďalej pri povoľovaní príslušné orgány by mali zohľadniť štruktúru existujúcej siete obchodných prevádzkární, spotrebné a nákupné zvyklosti obyvateľov, kúpnu silu, počet novovytvorených pracovných miest, ale aj stanoviská Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Slovenskej živnostenskej komory ako profesijných samosprávnych korporácií, čo je moderný prvok, využívaný v národnej legislatíve v štátoch Európskej únie. Navrhované ustanovenie približuje podmienky zriaďovania uvedených nových obchodných prevádzok v podmienkach vo väčšine štátov Európskej únie.
Návrh zákona predpokladá upraviť aj ďalšie, vedľajšie nástroje ako vedenie registra obchodných prevádzkární, oznamovaciu povinnosť prevádzkovateľov a aj dozor nad dodržiavaním zákona.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tvrdenia, že na prijatie návrhu zákona doplatí spotrebiteľ, nie sú pravdivé. Dôvodom prijatia normatívnej regulácie zriaďovania a činnosti obchodných reťazcov v národnej legislatíve niektorých krajín Európskej únie bol práve dopad cieľavedomej obchodnej politiky reťazcov na národné hospodárstvo ako celok, regióny, jednotlivé podnikateľské subjekty a občana ako spotrebiteľa a daňového poplatníka v jednej osobe. Mnohé domáce a zahraničné analýzy naznačujú riziká pri neriešení spomenutého problémy zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. Práve na prípadné neprijatie návrhu zákona doplatí v konečnom dôsledku občan.
V záujme hospodárskeho rozvoja odolajme, prosím, tlaku i situácii, ktorá je v tomto predvolebnom období. Je úplne pochopiteľné, že sa reťazce nechcú vzdať nadštandardného zisku, dosahovaného za použitia praktík. Preto sa dalo očakávať hľadanie iného priestoru pre jeho neprimerané navýšenie. Práve niektoré reťazce a, povedzme si otvorene, i tí, ktorí lobujú proti návrhu zákona, sú toho dostatočným dôkazom.
Tak ako som predpokladal a uviedol v prvom čítaní pri predkladaní návrhu zákona, dotvorili určené výbory Národnej rady svojimi návrhmi celkové znenie zákona a pritom vlastne nenarušili jeho zameranie alebo jeho filozofiu. V mene predkladateľov vás teda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.