Panie poslankyne, páni poslanci, teraz by sme sa vrátili k prerušenému rokovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1476, druhé čítanie. Rokovanie o tomto bode sme prerušili pred rozpravou, otváram rozpravu v rámci tohto bodu. Teraz sa pýtam, panie poslankyne, páni poslanci, kto sa hlási do rozpravy. Pán poslanec Brocka, Mesiarik, Engliš, Rusnáková, Krajči. Panie poslankyne, páni poslanci, uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Prvý vystúpi pán poslanec Brocka a ako posledný pán poslanec Tuchyňa.

Ďalšie rokovanie bude viesť podpredseda Národnej rady Béla Bugár.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som s podporou 16 poslancov predniesol jeden drobný pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona. Z návrhu vypustiť bod 99, t. j. § 362. Ide o legislatívnotechnickú úpravu vzhľadom na návrh na vypustenie peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely z inštitútu zmieru, to je bod 95 § 309 ods. 1 písm. c), je potrebné v prípade jeho schválenia zároveň vypustiť z návrhu zákona aj bod 99, ktorý s týmto ustanovením súvisí. Ďakujem za vašu podporu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ak som dobre rozumela pánu poslancovi, nesúhlasí s tým, aby mimovládnym organizáciám išli peniaze z pokuty. Ja si myslím, že toto ustanovenie je skutočne nie dobré a navyše celú konštrukciu, ktorú tu predniesol pán minister Čarnogurský, o systéme zmieru bez záznamu do registra trestov, ak niekto je ochotný zaplatiť a prizná svoju vinu, nepovažujem za konštruktívnu novelizáciu. Dostávame sa totiž do situácie, že v tomto štáte ten, kto bude mať peniaze, nebude trestný. Je to amorálne, porušuje sa zásada rovnosti pred zákonom, pretože ten, kto bude mať financie a bude mať na to, je menej postihnuteľný, respektíve sa môže vyviniť financiami. Podľa môjho názoru je to diskriminačné ustanovenie a diskriminácia spočíva v rôznom finančnom zabezpečení toho ktorého jednotlivca. Ten, kto má peniaze, bude mať čistý trestný register. Ten, kto financie nemá, za také isté činy bude mať trestný register naplnený a bude, samozrejme, aj inak posudzovaný. Takže takéto ustanovenie mne sa nepáči a ja zaň nemôžem hlasovať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik a pripraví sa pán poslanec Engliš.

M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci. Vládnym návrhom v znení § 14 ods. 1 písm. b) sa príslušníci Policajného zboru a ostatných ozbrojených zborov zaraďujú pod jurisdikciu vojenských súdov. Chcel by som zdôrazniť, že s takýmto návrhom nesúhlasím a odporúčam, vystupujem zároveň v mene 16 poslancov, tento návrh, tento § vypustiť. Z toho dôvodu, že nakoľko zaradenie príslušníkov Policajného zboru a ostatných ozbrojených zložiek pod jurisdikciu vojenských súdov je v rozpore s odporúčaním Rady Európy, podľa ktorého polícia pri vykonávaní policajných povinností v občianskej spoločnosti má podliehať občianskym orgánom. Zaradenie policajtov pod vojenskú jurisdikciu je v rozpore s už Slovenskou republikou ratifikovanou rezolúciou Rady Európy č. 690 z roku 1979. Je to deklarácia o polícii, ktorá už zjavne určuje civilný, teda občiansky štatút polície.

Pristúpením Slovenska k Rade Európy sa odporúčania tejto inštitúcie stali aj pre Slovensko smerodajnými a preberajú ich do svojej legislatívy aj členské štáty Európskej únie, ktoré sú členmi Rady Európy. V čl. 15 písm. b) štatútu Rady Európy sa dokonca uvádza, že Výbor ministrov Rady Európy môže požiadať vlády členských štátov, aby ho informovali o krokoch, ktoré podnikli v súvislosti s odporúčaniami. Vo vzťahu k jurisdikcii nad policajnými ozbrojenými zbormi je smerodajnou aj skutočnosť, že žiadny z členských štátov Európskej únie nemá podriadené policajné sily pod vojenskú jurisdikciu vojenských súdov, ba dokonca v susednom Rakúsku nespadajú pod túto jurisdikciu vojenských súdov ani vojaci, nakoľko sa dopúšťajú takzvaných civilných trestných deliktov ako iní občania, a nie vojenskí.

V týchto prípadoch sú, samozrejme, súdení civilnými trestnými súdmi. Tendencia v členských štátoch Európskej únie je demilitarizovať políciu, čoho dôkazom je aj výčitka Rumunsku v strategickom dokumente na rozšírenie Európskej únie, že nezačalo z touto demilitarizáciou. To, čo sa navrhuje vo vládnom návrhu, nie je v podstate zavedené nikde v Európe, nikde nie je zavedená vojenská jurisdikcia v rámci policajných síl, ktoré sú zriadené civilnou správou, teda ministerstvom vnútra alebo spravodlivosti. Toto neexistuje skutočne v žiadnej európskej krajine. Pokiaľ ide o tvrdenia v dokumente a v návrhu zákona o probléme preťaženia civilných súdov a voľných kapacít vo vojenských súdoch, ja si myslím, že adekvátnym riešením by bolo skôr zvýšiť počet zamestnancov na civilných súdoch a znížiť počet vo vojenských súdoch. Keďže vláda vyhlasuje, že pokiaľ ide o rozdiel medzi vojenskými a civilnými sudcami vo vzdelaní a aplikovaní zákonov, že rozdiel tam nie je a nemal by byť problémom na personálne presuny. Nevidím teda dôvod, aby k takýmto personálnym presunom z vojenských na civilné súdy došlo. Nástroje, ktoré umožnia prísne potrestanie trestných činov spáchaných počas služby, poskytuje aj v súčasnosti súčasné trestné právo. Okrem určitých trestných činov, ktoré si vyžadujú prísnejšie rozsudky pre ľudí činných v určitých úradoch, všeobecné princípy trestného práva umožňujú pri stanovení rozsudku zobrať do úvahy individuálne aspekty, t. j. charakteristiku činnosti policajného dôstojníka. Brať do úvahy osobné dispozície odsúdeného nie je iba možné, ale myslím si, že je to aj povinné. Okrem toho umiestnenie policajných síl pod vojenskú jurisdikciu by sa javilo ako akt svojvoľného vládnutia, pretože by sa stanovilo silné narušenie procesných práv dôstojníkov a bola by zavedená neospravedlniteľná diskriminácia policajtov od ostatných občanov. Skutočne nie je žiaden solídny dôvod na podriadenie policajtov špeciálnej jurisdikcii. Fakt, že policajti vykonávajú špeciálne služby a majú špeciálne úlohy v spoločnosti, sa musí zohľadniť v stupni viny v riadnom súdnom procese. Podľa zákona nie je prípustné vopred posúdiť faktory viny oddelene od jednotlivca podriadením určitých jedincov špeciálnemu súdu. Chcel by som vás preto vyzvať, vážené poslankyne, poslanci, aby sme zvážili tento pozmeňujúci návrh, pretože vidím tu aj politické hľadisko a vidím tu aj, žiaľbohu, skúsenosti zo sveta, že nie je správne, ak by sme podriaďovali vôbec našu políciu vojenským súdom. Ďakujem a prosím o podporu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Ošváth.

P. Ošváth, poslanec: Pán poslanec Mesiarik, musím vám povedať, že ten, kto vám dal podklady pre toto vystúpenie, vás zavádza. Nie je pravdou ani tvrdenie, že takéto ustanovenie o podriadenosti Policajného zboru pod vojenskú jurisdikciu nemá žiaden štát v Európe a nie je pravdou ani tvrdenie, že ho nemá žiaden štát Európskej únie. Majú ho štáty Taliansko, Španielsko, Rumunsko napríklad v Európe a sú to teda aj dva členské štáty Európskej únie. Žiadna právna norma nezakazuje takéto konanie a predovšetkým by som chcel vyjadriť svoje počudovanie nad tým, prečo majú policajti taký veľký strach z tohto kroku. Veď predsa nikto nemôže spochybniť, že by sa vojenské súdy riadili iným právom ako civilné súdy. Vychádzajú z rovnakých zákonov a z rovnakých procesných postupov. Tak ja sa pýtam, z čoho je tu ten veľký strach? Zrejme bude pravda asi v tom, že sa tu chce pristúpiť k určitému systémovému kroku, ktorý má zabrániť tomu, aby sa vyvinuli alebo pokračovali akési vzťahy medzi políciou, vyšetrovateľmi, prokuratúrou a súdmi na miestnych úrovniach v regiónoch, ktoré v niektorých prípadoch majú za následok zakrývanie práve tejto protiprávnej činnosti, čo by sa v prípade vojenskej jurisdikcie asi veľmi ťažko mohlo stať.

Spomeňme si na prípad sudcu magistra Juraja G. z Piešťan, čo sme tu prednedávnom riešili, sudcu, ktorý jazdil pod vplyvom alkoholu, spôsobil niekoľko problémov a práve polícia tieto problémy s ním neriešila aj možno z podobných dôvodov. (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Langoš. Zapnite mikrofón pánu poslancovi.

J. Langoš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mesiarik, keď chodia do výboru pre obranu a bezpečnosť policajní odborári zlepšovať sociálne postavenie policajtov, väčšinou im vyhovieme, ak sú na to finančné prostriedky. Dokonca sme im niekoľkokrát vyhoveli, aj keď neboli v rozpočte finančné prostriedky, ale keď chodia odborári do parlamentu lobovať na ochranu policajtov, ktorí páchajú trestné činy, tak to už je pozoruhodné. Odvolávať sa na deklaráciu Rady Európy o polícii: je to odporúčanie, nie je to nič záväzné, nie je to záväzný dokument. My sme od roku 1990 veľmi ďaleko v demilitarizácii polície nezašli a množiace sa trestné činy policajtov priam vyzývajú, aby sme napravili tú chybu, ktorú sme urobili v roku 1990, a aby sme podriadili policajtov pod oveľa rýchlejšiu vojenskú jurisdikciu a jurisdikciu troch súdov, kde vlastne miestne známosti už odpadajú. Teda kým nedokončíme skutočnú demilitarizáciu Policajného zboru, keď Policajný zbor v podstate je oprávnený používať vojenské zbrane, používať automatické zbrane, keď Policajný zbor zabezpečuje priamy boj proti terorizmu s využitím vojenských zbraní, potiaľ v tejto dobe a v tejto situácii ja budem osobne podporovať vrátiť políciu a policajtov pod vojenskú jurisdikciu. Keď dokončíme dôslednú demilitarizáciu Policajného zboru a policajných zložiek, potom v poriadku, môžeme sa opäť vrátiť k úvahe o civilnej jurisdikcii.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Osuský.

P. Osuský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na margo kolegu Mesiarika musím skutočne povedať, že na prvý aj na druhý pohľad existujú mnohé paralely medzi armádnymi a policajnými zložkami. Tie paralely, samozrejme, existujú v oblasti charakteru činnosti, charakteru rizík, ktoré sú s ňou spojené, charakteru práv a aj charakteru sociálnych výhod, ktoré z nej plynú. Ja, samozrejme, nemám problém akceptovať rizikovosť a závažnosť činnosti, ktorú koná armáda a polícia, a tým pádom by som iste bol na strane pozitívneho riešenia finančného ohodnotenia dobrých policajtov. Musím ale povedať, že ma neteší, aký má tento parlament postoj k porušovaniu zákona. Ako sme neprijali už v podstate v druhom pokuse to, že človek, ktorý trikrát spácha závažný trestný čin bude podľa zásluhy zo spoločnosti odstránený. Recidivisti nám očividne neprekážajú. Koho teda chránime? Chránime ťažkých zločincov? Chránime tých, ktorí v uniforme porušujú zákony? To sa nám zdá primerané a za to sa nám vyplatí lámať kopiju? Argumentovať tu nepravdivými faktmi o tom, že to v Európe tak nie je, je ďalší problém, a argumentovať rezolúciami, ktoré majú odporúčajúci charakter i pre členské krajiny Európskej únie, je skutočne využívaním všetkých možných demagogických argumentov, ale dobrej veci to neslúži. A preto tak, ako povedali moji predrečníci, som ochotný hlasovať za čokoľvek, čo ocení prácu dobrých vojakov a policajtov, nepovažujem za primerané, aby sme sa oháňali európskymi rezolúciami, keď ide o potrestanie tých, ktorí sami ako strážcovia zákona zákony porušujú.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči, môžete reagovať.

M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja ďakujem za vecné pripomienky. Samozrejme, že ste názorovo iného názoru alebo ste iného názoru na tento problém. Ja si myslím, že nie je to, pán poslanec, pán kolega, čo ste posledný diskutovali, správne, ak takto hovoríte, argumentovať rezolúciami, veď keď sa vám to hodí, keď ide o iné veci, tak veľmi tvrdo argumentujeme všetci rezolúciami. Ak chceme ísť do únie, tak to takto nehovorme. Potom ich zahoďme všetky cez hlasu. Je iná otázka, či som mal dobré podklady, či som nemal dobré podklady, či som vás dostatočne presvedčil, a to je už na vašom rozhodnutí pri hlasovaní. Ja si myslím, že podstata v tom je. Podstata je v tom, že prechod pod vojenskú justíciu nevyrieši problém vnútorných vzťahov polície. Ja si myslím, že to treba riešiť komplexne, treba to riešiť vzťahovo, výberom k polícii, mravčou drobnou prácou, ale to, že ich automaticky presunieme pod vojenskú jurisdikciu, to zrejme nevyrieši ten problém, ktorý dnes dennodenne počúvame, a nemyslím si, že je mimoriadny stav v polícii. Skutočne si nemyslím. Mnohé veci sa stávali aj predtým, ale sa tutlali, nedávali sa von. Takže treba pomôcť polícii v tom, a týmto jej nepomôžeme, keď ju automaticky zaradíme iba pod túto jurisdikciu. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán spravodajca, ktorý podľa rokovacieho poriadku má, samozrejme, vždy právo.

Takže pán poslanec Orosz, nech sa páči, máte slovo, a potom pán poslane Engliš.

L. Orosz, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, nechcel som vystúpiť v rozprave, lebo môžem zareagovať až v závere, ale vzhľadom na to, že zaznievajú demagogické vystúpenia zo strany niektorých poslancov, tak považujem za potrebné zareagovať na túto problematiku, ku ktorej je v súčasnosti diskusia, ktorá nadväzuje na vystúpenie pána poslanca Mesiarika.

Budem citovať zhodou okolností z Národnej obrody 23. máj 2002. Ide o rozhovor s Hermanom Putzom, prezidentom Medzinárodného združenia policajtov. Pán prezident Medzinárodného združenia policajtov v reakcii na otázku, že sa u nás pripravuje návrh, ktorý by podriadil policajtov pod jurisdikciu vojenských súdov, odpovedá. "Takýto zákon nemôže zmeniť správanie policajtov. Okrem toho by sa Slovenská republika stala jedinou krajinou v Európe, kde by civilná polícia podliehala vojenskej jurisdikcii. Takto je to len v Číne, Severnej Kórei, na Kube, ale predsa to nie sú demokratické štáty." Chcem v tejto súvislosti povedať, že naše stále zastupiteľstvo pri Rade Európy diskutovalo o tejto otázke s generálnym sekretárom Rady Európy. Chcem povedať, že táto otázka zďaleka nie je jednoznačná. Áno, treba súhlasiť s tým, že to nie je v priamom rozpore s určitými záväznými smernicami trebárs Európskej únie alebo s dokumentmi Rady Európy, fakt je ale ten, že je v rozpore s tendenciou, ktorá je v súčasnosti aktuálna v Európe. To je jedna stránka veci. Budeme z tohto hľadiska pravdepodobne s výnimkou, budeme odklonení od odporúčajúcich noriem Rady Európy a predovšetkým si myslím, že je to unáhlená reakcia na konkrétnu situáciu v snahe niečo riešiť, ale podstata problému je oveľa zložitejšia. Myslím si, že nie je potrebné vyslovovať nedôveru vo vzťahu k civilným súdom. Niektoré veci, ktoré sa chcú týmto návrhom riešiť, sa dajú riešiť aj tým, že sa určia špeciálne senáty civilných súdov na riešenie tejto problematiky.

V závere chcem povedať, že táto otázka je otvorená, budeme o nej rozhodovať hlasovaním, sú určité plusy a mínusy aj jedného, aj druhého riešenia, ale myslím si, že netreba vyťahovať fakty, ktoré nezodpovedajú pravde.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca pán poslanec Ošváth ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

P. Ošváth, poslanec: Pán poslanec Orosz, ale ja musím konštatovať, toto vaše posledné, čo ste povedali, že netreba vyťahovať fakty, ktoré nezodpovedajú pravde, práve to, čo ste čítali vy, ten výrok pána prezidenta európskych policajných odborov nie je pravdivý. Nie je pravdivý, pretože nie je pravdou, že nikde v Európe nie je vojenská polícia podriadená pod vojenskú jurisdikciu, je to Taliansko, Španielsko, Rumunsko, čiže treba argumentovať pravdivými informáciami aj tu v parlamente.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave... včas treba stlačiť...

L. Orosz, poslanec: Ja som citoval z rozhovoru s pánom prezidentom Medzinárodného združenia policajtov, ale netvrdil som, že hovorí jednoznačne. Ja som hovoril o tom, že argumentoval dokumentmi Rady Európy, takže aby nám bolo jasné, pán poslanec.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na tretí pokus, pán poslanec Engliš, nech sa páči, máte slovo a už nikomu nedám slovo, len vám. (Smiech.) A pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

A. Engliš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Ja sa chcem práve vyjadriť k problematike, ktorá ma tu pred pár minútami trikrát zastavila. V návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. Trestného poriadku, sa v článku 1 bod 5 § 14 ods. 1 písm. b) navrhuje znenie: "Príslušníci Policajného zboru, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Zboru colnej správy, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby." Teda uvedeným znením § 14 ods. 1 písm. b) sa navrhuje, aby sa právomoc vojenských súdov vzťahovala aj na príslušníkov Policajného zboru a ostatných uvedených ozbrojených zložiek, ktorých služobný pomer je upravený zákonom č. 73/1998 Z. z. Tento postup vyplýva z opatrení ministra vnútra, ktoré navrhuje prijať v súvislosti s dopravnými nehodami policajtov pod vplyvom alkoholu. Čiže to je prvá myšlienka, ktorá ma zarazila, že pokiaľ sa policajti opíjajú, tak treba všetkých hodiť do jedného vreca. Ja si osobne myslím, že to nie je správne a v každom prípade ide o veľmi citlivý problém z hľadiska medzinárodnej organizácie a postavenia Policajného zboru Slovenskej republiky. Myslím si, že toto zaradenie je len zámienka a skutočnosť je úplne iná. Ja ju tu nemienim nejako podrobne rozoberať. Podstatné je totiž úplne niečo iné a osobne si myslím, že to súvisí aj s tým, aby sa po transformácii armády zachovala nadbytočná inštitúcia vojenských súdov a prokurátorov a so všetkými osobitosťami, ktoré tieto inštitúcie majú, a že totiž hlavná činnosť týchto vojenských orgánov, teda vojenskej jurisdikcie bola hlavne na riešenie deliktov vojakov základnej služby. Keď to zoberiete percentuálne, tak jednoznačne mám tu pravdu a vy, ktorí v tom robíte, aj pán Ošváth, tak veľmi dobre viete, o čom rozprávam. A keď už o to ide, keď pán minister odišiel, hovoril, že sú spojení s prokurátormi a sudcami a podobne, tak sa pýtam, prečo aj títo nejdú tam. Samozrejme, že tam je trošku rozdiel medzi ozbrojenými zložkami, áno, ale hovorím, pýtam sa tak isto, ak je dôvodom korupcia a zneužívanie svojho postavenia, tak prečo tam nie sú zaradení prokurátori alebo aj sudcovia. V každom prípade, ako som spomenul, ide o veľmi citlivý problém z hľadiska medzinárodnej orientácie a postavenia Policajného zboru v Európe. Ja si dobre pamätám, že jednou z podmienok, zásadnou podmienkou prijatia slovenskej polície a slovenských policajných odborov do Medzinárodnej európskej organizácie policajtov bolo práve naplnenie základného princípu, že polícia a policajti majú civilný, teda občiansky status a nepodliehajú pod pôsobnosť vojenskej jurisdikcie tak, ako je to vo všetkých, ja tvrdím, že vo všetkých štátoch v Európskej únie. Pokiaľ tu bolo spomínané Rumunsko a podobne, mám z toho zmiešaný pocit, aby sme sa my prirovnávali k Rumunsku a v každom prípade tento základný krok otvoril vlastne príslušníkom Policajného zboru cestu k demokracii spoločnosti a určil miesto a postavenie polície medzi policajnými zbormi v Európe.

Slovenská republika takisto ratifikovala aj rezolúciu č. Rady Európy 690/1979 deklarácia o polícii, ktorá už zjavne určuje civilný, teda občiansky status polície. Aj keď tu nie sú kritici, pán Ošváth, je tu len pán Langoš, pán Osuský tu nie je, tak tvrdím, že tam, kde je to pre vás výhodné, páni poslanci, tak je to záväzné, tam, kde je to pre vás nevýhodné, tak je to len odporúčajúce alebo opačne, áno. Čiže tam, kde vám to vyhovuje, tam, samozrejme, sa zmieňujete o tom, že deklarácia má len odporúčajúci charakter. Chcel by som podporiť aj myšlienku, ktorú povedal pán poslanec Orosz, že civilné súdy sú schopné to riešiť. Schopné sú to riešiť a, samozrejme, povedali ste aj určitý návrh, čiže policajné jednotky, zbory sú vytvorené zákonom a sú súčasťou verejnej správy zodpovedné za zachovanie a realizáciu zákonov. Čiže mali by podliehať nie vojenskej, ale jurisdikcii, tak ako ste spomenuli aj vy, čiže civilnej. Zaradenie príslušníkov Policajného zboru a ozbrojených zborov pod jurisdikciu vojenských súdov je v rozpore s odporúčaním Rady Európy, podľa ktorého polícia pri vykonávaní policajných povinností v občianskej spoločnosti má podliehať občianskym orgánom. A smerodajná je aj skutočnosť, že pokiaľ tu bolo spomínané, aby som nehovoril, že všetci, ale prevažná väčšina členských štátov v Európskej únii nemá podriadené policajné sily pod vojenskú jurisdikciu vojenských súdov. A tendencia členských štátov v Európskej únii je demilitarizovať políciu, a to si myslím, že aj pán Langoš tu spomenul. Tento návrh teda nie je v súlade s normami Rady Európy a policajti nemajú podliehať právomoci vojenských súdov, ale majú byť v právomoci civilných súdov. Preto vás žiadam, pani poslankyne a páni poslanci, predložil tu návrh, čiže nebudem tu ja s tým operovať, ale predložil návrh pán poslanec Mesiarik, aby ste nepodporili návrhy, že Policajný zbor a tieto ozbrojené zložky, o ktorých som hovoril, podliehali vojenskej jurisdikcii. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rusnáková, pripraví sa pán poslanec Krajči.

E. Rusnáková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi posledné vystúpenie v súhrne zákonov, ktoré obsahujú aj riešenie domáceho násilia a dôsledkov, ktoré vznikajú násilnými trestnými činmi. Dovoľte mi v podstate sa poďakovať za to, že v článku 8 sa nachádza novela zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, pretože doterajšia právna úprava vlastne bola diskriminačná, a to z toho dôvodu, že v § 5, ktorý obsahoval možnosť finančného odškodnenia obetí znásilnenia v menšej sume, to je 30-násobok minimálnej mzdy ako poškodeným, ktorým bolo spôsobené ublíženie na zdraví alebo ťažká ujma na zdraví, alebo smrť, to bol 50-násobok minimálnej mzdy, tak v tejto právnej úprave dochádza k tomu, že je to vo všetkých spomínaných prípadoch 50-násobok minimálnej mzdy. Súčasne mi teda na záver dovoľte poďakovať za všetky tie paragrafy, ktoré ministerstvo spravodlivosti a vláda zapracovali na základe návrhu výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport do predkladaných návrhov zákonov a skonštatovať, že Slovensko sa vďaka týmto úpravám dostáva na úroveň krajín, ktoré riešia domáce násilie právnymi úpravami už dlhšie roky, to znamená Rakúska a Nemecka. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči a ako posledný sa pripraví pán poslanec Tuchyňa.

G. Krajči, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi v krátkosti už reagovať na diskusiu, ktorá sa tu rozvírila v súvislosti s novelou tohto zákona, kde sa snažíme dostať články týkajúce sa preradenia Policajného zboru pod vojenskú jurisdikciu. Povedzme si prv, prečo táto snaha vznikla. Je to reakcia na trestnú činnosť policajtov, ktorá sa v poslednom období objavovala a predovšetkým pod tlakom médií sa verejná mienka obrátila v neprospech policajtov tým, že sa poukazuje na trestnú činnosť, ktorá sa v podstate páchala aj v predchádzajúcom období, len nebola stredobodom pozornosti, tak ako sa to stalo za posledné obdobie. Ja v podstate súhlasím s tým, že policajti musia byť takisto zodpovední za páchanie trestnej činnosti ako každí iní občania, ale nesmú byť diskriminovaní a musia byť na úrovni ostatných občanov Slovenskej republiky, to znamená, dodržiavať sa musí zákon a že sme si všetci pred zákonom rovní. Vracať sa späť k tomu, aby sme Policajný zbor dávali pod vojenskú jurisdikciu, je krokom späť. To by sme mohli rovno do Policajného zboru zaviesť princíp nedeliteľnej veliteľskej právomoci a urobili by sme z neho vojenskú zložku, tak ako to bolo v predchádzajúcom období, čo by zrejme nebolo pokračovaním demokratizačného procesu, ktorý v Policajnom zbore nastal. Čo sa týka toho, že operujeme niektorými krajinami , kde ešte Policajný zbor je zaradený pod vojenskú jurisdikciu, treba si povedať, že tam je Policajný zbor organizovaný iným spôsobom. Spomínalo sa tu Španielsko a Rumunsko. Navštívil som tieto krajiny. Bol som v Rumunsku, ktoré sa takisto uchádza o to, aby bolo členskou krajinou Európskej únie a jednou z podmienok je, aby pretransformovali Policajný zbor, pretože súčasťou Policajného zboru u nich je aj takzvaná žandarméria, to je polovojenská zložka, kde vykonávajú aj základnú vojenskú činnosť mladí chlapci, ktorí sú vlastne vojakmi a ktorí v podstate túto vojenskú službu vykonávajú ako v žandarmérii. Čiže je to úplne iné organizovanie policajnej činnosti, ako je na Slovensku, a práve preto sa nedajú tieto krajiny porovnávať so Slovenskou republikou. Čo ma zaráža pri tejto diskusii, a niektorí predrečníci to už povedali, je to, že zrazu odporúčania Rady Európy sú pre nás akýmisi odporúčaniami, sú nezáväznými odporúčaniami, ale pokiaľ to vyhovuje niektorým poslancom, tak sú zrazu pre nás záväznými a sú životne dôležitými. Myslím si, že tu by sme si mali postaviť rovný meter a povedať, že pokiaľ sa do tej Európy chceme dostať, tak musíme tieto odporúčania buď rešpektovať, alebo ich nerešpektovať.

Čo sa týka riešenia týchto problémov a zarážajúce je to, že chceme riešiť trestnú činnosť alebo priestupky policajtov, ktoré sú páchané mimo výkonu služby, tak je to zarážajúce, že takýmto spôsobom chcem tieto priestupky riešiť. Veď si uvedomme, kde sme sa dostali, že za to, že policajt v dobe mimo výkonu služby spácha trestný čin, že má autonehodu pod vplyvom alkoholu, jeho nadriadeného vyhodíme zo zamestnania a nič nám tomu nebráni, aby to bola vojenská alebo civilná jurisdikcia. Zoberme si prípad krajského riaditeľa z Trenčína, kde minister vnútra bez mihnutia oka za to, že jeho podriadený v dobe mimo služby spáchal dopravnú nehodu, ho vyhodí zo služobného pomeru. Tak kde sa dostávame? Chceme Policajný zbor dostať znovu pod politický tlak a takýmto spôsobom ich zastrašovať alebo chceme nechať Policajnému zboru jeho rozhodovaciu právomoc v zmysle zákona a pokračovať v demokratizačných procesoch, ktoré sme už v Policajnom zbore zaviedli. Nemyslím si preto, že by bolo dobré v tomto období podriadiť Policajný zbor vojenskej jurisdikcii a máme pred sebou niekoľko odporúčaní ľudí, ktorí sa touto problematikou zaoberajú. Nespochybňoval by som stanovisko pána Lutza, prezidenta Konfederácie policajných odborov v rámci Európy, nespochybňoval by som európsky kódex policajnej etiky, ktoré hovoria o týchto záležitostiach, a myslím si, že v tejto fáze by som neodporúčal, aby sme prešli na takýto spôsob, že by sme Policajný zbor podriadili vojenskej jurisdikcii. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Tuchyňa.

Nech sa páči, máte slovo.

J. Tuchyňa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, páni ministri. Chcem vo svojom vystúpení reagovať na takisto ten problém, ktorý tu odznel v rozprave, teda prevedenie polície pod vojenskú jurisdikciu.

Chcem hneď v úvode povedať, že rešpektujem a uznávam odporúčania Rady Európy, ako aj demilitarizáciu polície, myslím si, že mám dostatok argumentov, že i s týmto problémom som začal zápasiť už v roku 1992 i stanoviská, že keby sa v tom bolo pokračovalo, tak sme niekde inde, ako sme teraz. Chcem však zároveň aj položiť otázku, či je skutočne tomu tak z hľadiska demilitarizácie polície. Chcem povedať len niekoľko faktov. Celý systém Policajného zboru, a predovšetkým uniformovaných zložiek, zostal v organizácii centrálneho direktívneho riadenia, čoho dôkazom sú celé štruktúry Policajného zboru a hierarchia Policajného zboru. Dokonca hodnosti, ktoré v Policajnom zbore sú, sú priamo totožné s vojenskými hodnosťami, keď pominiem, že tri najnižšie hodnosti - strážny, strážmajster a nadstrážmajster sú adekvátne hodnostiam - rotný, rotmajster, nadrotmajster. Celý systém riadenia systémom rozkazov, teda i rozkazov ministra vnútra ako hierarchicky najvyššie postaveného civilného funkcionára, ktorý riadi, zodpovedá systému vojenského riadenia tejto zložky. Veď je dobre známy len nedávny rozkaz o boji s alkoholom.

No a ešte poslednú poznámku si nemôžem odpustiť, na čele úradu ministerstva vnútra stojí generál. Na čele úradu ministerstva vnútra stojí generál, teda hierarchicky jednoducho je to inak a systémovo, ako to deklarujú odporúčania Rady Európy, teda o demilitarizácii polície. Myslím si, že ale toto nie je podstatné, to sú len argumenty proti tým, o ktorých sa tu hovorí. Ja si myslím, že podstatné je to, že je zvláštna situácia v Policajnom zbore, ktorá vyžaduje zvláštne opatrenia, a ja budem citovať z toho listu, ktorý tu prednášal pán poslanec Orosz alebo citoval z neho, teda zo stanoviska sekretariátu Rady Európy, oddelenia trestného práva a spravodlivosti a v jednej časti sa hovorí, vyberám len jednu vetu, len pod vplyvom mimoriadnych okolností sa možno oprávnene obrátiť na mimoriadne súdnictvo.

Ďalej chcem hovoriť o tom, že skutočne situácia v Policajnom zbore je charakterizovaná ako zvláštna a ja by som ju charakterizoval tým, že predovšetkým Policajný zbor stratil dôveru tých, ktorých bezpečnosť má práve Policajný zbor zabezpečovať. To je najvážnejší moment tejto zvláštnej situácie, nehovoriac o tom, že, a už to hovorili moji predrečníci, že je tu množstvo prepojení na mafie, organizovaný zločin, na úplatkárstvo, korupciu a tak ďalej.

Ďalšia taká zvláštna situácia je v neplnení povinností a nedisciplinovanosti. Sme toho svedkami a v neposlednom rade teda je to otázka požívania alkoholických nápojov a predovšetkým dôsledkami, ktoré toto požívanie alkoholu so sebou nesie. Teda odstránenie týchto problémov na určitú dobu vyžaduje od nás a ja som toho názoru, vyžaduje podporiť vládny návrh zákona, tak ako je formulovaný i s touto časťou. A keď dovolíte, tak to podporím ešte i tým, že prečítam z toho listu z 30. mája oddelenia trestného práva a spravodlivosti generálneho sekretariátu Rady Európy: "Vojenské súdy Slovenskej republiky v najvyššej možnej miere sa približujú k bežným súdom. Vojenské súdy Slovenskej republiky uplatňujú rovnaké právo, dodržiavajú rovnaký postup, uznávajú právomoci rovnakých odvolacích súdov ako bežné súdy. Ich účasť v bežnom súdnictve nemôže vážne ohroziť princíp jednoty súdnictva."

A celkom na záver plánované opatrenia by spôsobili prípustný dočasný, opakujem prípustný dočasný, krátkodobý odklon od noriem Rady Európy. Preto som vystúpil, aby som upozornil na ostatné aspekty posudzované sekretariátom Rady Európy. Rozhodneme hlasovaním o tomto odporúčaní. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Krajči ako jediný.

Nech sa páči, máte slovo.

G. Krajči, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel reagovať na vystúpenie pána Tuchyňu s tým, že v niektorých častiach jeho vystúpenia môžem s ním absolútne súhlasiť, pretože nakoniec ako minister vnútra niektoré kroky uskutočňoval a som rád, že spomenul niektoré veci, ktoré, keby sme boli urobili v tomto volebnom období, tak možno by sme sa o tomto probléme ani nebavili. A chcel by som práve upozorniť na to, čo on vo svojom vystúpení hovoril. V rokoch 1994 až 1998 bol pripravený v polícii proces po prvé, prenosu kompetencií na orgány štátnej správy, po druhé, proces scivilňovania policajných dôstojníkov a policajtov, a po tretie, to bola otázka civilného riadenia ministerstva vnútra, kde minister, štátny tajomník a vedúci úradu boli civili. Žiaľbohu, po nástupe generálskej chunty na toto ministerstvo vnútra sa tam začala prejavovať tendencia vytvárať nových a nových generálov, oživovať ich, sčiňňovať ich do funkcií, a tak sa vlastne z Policajného zboru znovu stala akási organizovaná polovojenská jednotka fungujúca na princípe generálskej chunty. Všetci ste to mali možnosť vidieť, a tak sa stal aj z vedúceho úradu, úradníka, ktorý riadi úradníkov na ministerstve, generál, ktorého potrebovali sčiňniť do služby, aby dostal výhody zo zákona o Policajnom zbore. Všetko to súvisí s peniazmi, a tak teda, keď sa nepristúpi k tým krokom, o ktorých som hovoril, či už ide o scivilňovanie, prenos kompetencií, zbytočne sa tu budeme vyhrážať policajtom vojenskou judikatúrou. Tieto opatrenia v žiadnom prípade neprinesú ten efekt, ktorý od tohto kroku očakávame ani prechodne, ani dlhodobo, práve naopak, vyvolajú opačnú reakciu zo strany policajtov, a to by som bol veľmi nerád. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

Nech sa páči, máte slovo.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada. Vyjadrím sa len ku problému vojenských súdov a polície, respektíve ďalších ozbrojených zborov. Už na dôvažok vlastne chcem povedať, že naozaj toto podriadenie polície a ďalších ozbrojených zborov pod vojenské súdy žiadnym spôsobom sa neprieči princípom rovnosti občanov a ani princípom, ktoré vládnu či v priestore Rady Európy alebo v štátoch Európskej únie. Vojenské súdy na Slovensku sa riadia a uplatňujú tými istými zákonmi, to znamená súdia podľa toho istého Trestného poriadku a na základe toho istého Trestného zákona. Sudcovia vojenských súdov majú to isté vzdelanie, sú vyberaní rovnako ako sudcovia civilných súdov. Podliehajú personálne, alebo ako by som to nazval, pod tú istú súdnu radu ako sudcovia civilných súdov a na vrchole súdnej sústavy aj vojenských súdov je Najvyšší súd Slovenskej republiky z hľadiska myslím rozhodovania, eventuálne opravných prostriedkov a podobne, to znamená civilný súd. Z toho hľadiska naozaj podriadenie polície pod vojenské súdy sa žiadnym spôsobom neprieči princípom, ktoré platia v Rade Európy alebo v Európskej únii. A keď pán poslanec Mesiarik povedal, že to treba riešiť komplexne, teda problém nedostatočnej disciplíny alebo priestupkov voči disciplíne v Policajnom zbore, že to treba riešiť komplexne, no tak to znamená nič neurobiť? Prakticky to znamená momentálne nič neurobiť. Sme svedkami toho, že naozaj ministerstvo vnútra aj minister vnútra robili opatrenia a robia opatrenia proti takým ako verejne známym alebo mediálne vďačným porušeniam či zákona alebo aspoň disciplíny, keď policajti jazdia pod vplyvom alkoholu a je zrejmé vzhľadom na to, že stále tieto porušenia zákona pokračujú, je zrejmé, že je potrebné jednoducho ráznejšie zakročiť proti tomuto porušovaniu jednak disciplíny, a jednak oslabovaniu dôvery verejnosti všeobecne v činnosť štátneho aparátu všeobecne a osobitne ozbrojených zložiek. A preto, keď niektorí kritici vlády hovoria, že vláda nerobí opatrenia, ale keď súčasne či tí istí kritici vlády alebo ich politickí reprezentanti tu v parlamente odmietajú podrobiť políciu vojenským súdom, tak to vyvoláva dojem jednoducho logickej a politickej nedôslednosti. Z hľadiska toho, že je to v súlade s normami Európskej únie, pán poslanec Tuchyňa už citoval list zo sekretariátu Rady Európy, máme ešte aj z Európskej komisie od pána Lacroa, mám tu otázku alebo list, ktorou ho žiadal o zaujatie stanoviska pracovník našej misie v Bruseli pri Európskych spoločenstvách. Nebudem to pre krátkosť času citovať, ale je to k dispozícii a odpovedá pracovník sekretariátu, ktorý má na starosti ozbrojené zložky, políciu a podobne pán Lacroa a píše, je to šesť riadkov, prečítam ich: "Keď sme hovorili o vojenských súdoch v rámci Európskej únie, je potrebné vedieť, že neexistuje žiadny taký týkajúci sa tejto problematiky. Je potrebné brať zreteľ na Európsky dohovor o ľudských právach, aby sme mohli posúdiť, či takéto súdy sú v súlade s čl. 6 právo na spravodlivý proces. Skutočnosť, že tieto súdy patria pod všeobecný a národný súdny systém u nás, a patria, je všeobecne považovaná za dôkaz dobrého vládnutia gut governans. Niektoré z našich členských štátov, napríklad Taliansko, majú takéto súdy a sudcov vymenovaných a vykonávajúcich činnosť v rámci takéhoto súdneho systému. Dúfam, že tieto krátke úvahy budú pre vás užitočné." Čiže vidíte, že naozaj sme venovali veľkú pozornosť tomu, aby sme preverili prijateľnosť tejto právnej úpravy a myslím si, že jednoducho v tomto historickom období transformácie štátneho systému Slovenskej republiky a jednoducho nastolenia systému naozaj dobrého vládnutia aj smerom k dobrému fungovaniu zložiek štátneho aparátu, k akým patrí aj Policajný zbor Slovenskej republiky, je potrebné a je užitočné podriadiť Policajný zbor a ďalšie ozbrojené zložky, to patrí aj pod Zbor väzenskej a justičnej stráže, ktorý je v rezorte ministerstva spravodlivosti, podriadiť ich pod vojenské súdy, a preto navrhujem, aby ste jednoducho podporili toto ustanovenie novely, tak ako je navrhované. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko.

Nech sa páči, máte slovo.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Budem veľmi stručný. Diskusia bola pomerne jednostranná, venovala sa problematike podriadenia policajtov vojenským súdom. Myslím si, že je možné použiť argumenty pre aj proti, v každom prípade mne na tom najviac to prekáža, že sa vytvára zdanie, že práve toto opatrenie celý problém zvýšenej kriminality policajtov vyrieši. Myslím si, že nevyrieši, ak tento návrh schválime, tak si myslím, že realita ukáže, že som mal pravdu. Vo vzťahu k ďalším vystúpeniam chcem povedať, že aj návrh pána poslanca Mesiarika spĺňa všetky náležitosti podľa zákona o rokovacom poriadku, takže môžeme o ňom hlasovať. Čo sa týka návrhu pána poslanca Brocku, on je legislatívnotechnický, v prípade, že by sme schválili zo spoločnej správy body 10 a 11, tak je nevyhnutné ho schváliť, aby nenastali zmätky. Ďakujem pekne.