M. Andel, podpredseda NR SR: Pán kolega, skutočne rozpráva pani poslankyňa, vážme si jeden druhého. Ďakujem.

K. Tóthová, poslankyňa: Veď orgány štátnej správy ukladajú sankcie, aj miliónové. No ja chcem vidieť tie podniky, ktoré nevyužijú všetky tieto systémy vrátane súdneho preskúmania plus ešte teraz, keď dávate odvolanie a potom ja vám garantujem, že tie sankcie už budú nevyužiteľné, pretože vy ako právnik viete, že na realizáciu určitých rozhodnutí máme subjektívnu a objektívnu lehotu a takto sme boli zavedení aj v otázke ukladania pokút Radou pre vysielanie a retransmisiu, kde prišiel poslanec s fantastickou novelou zákona, kde vlastne dal také "polepšováky", že vlastne každá sankcia sa minula účinku, pretože súd mal možnosť súdne preskúmať a nedomyslelo sa, čo je to preskúmanie pri zmene, ktorá sa urobila, čiže systémové súvislosti sa nedomysleli. Čiže ja upozorňujem na systémové súvislosti v oblasti štátnej správy, aké negatívne dopady to bude mať na zvýšenie počtu sudcov, ktoré k tomu budete potrebovať, na predlžovanie rozhodnutia, to znamená znefunkčnenie štátnej správy, ktorá plní svoje úlohy aj prostredníctvom individuálnej rozhodovacej činnosti, a po tretie, upozorňujem na negatívne dopady čo do vymožiteľnosti práva, lebo kým sa zrealizujú na súde ešte tie dve inštancie, dávno už sankcia nebude vymožiteľná, dávno už subjekt nebude existovať, poprípade dávno uplynú objektívne lehoty na aplikáciu napríklad sankcií u fyzických osôb za priestupky a podobne. A navyše nechápem zmysel, čo vlastne bude skúmať druhá inštancia a vonkoncom už teda nemôže ísť do merita veci, pretože by prechádzala kompetencia štátnej správy a najmä samosprávy na súdne orgány.

Pán minister, už aj presun kompetencie z orgánov štátnej správy na samosprávu, kde jediným opravným prostriedkom je súdne preskúmanie rozhodnutia samosprávneho orgánu, je sťaženie situácie občana tak z finančnej stránky, lebo v oblasti štátnej správy neplatí poplatky, v oblasti súdov ste to nedomysleli a vlastne budú musieť platiť na druhom stupni poplatky podľa platného sadzobníka.

Takže ja osobne neodporúčam tieto veci prijať. Nedávam pozmeňujúci návrh, pretože vlastne toto sa pozmeniť nedá, je to zlá konštrukcia pre občanov, nevýhodná, zaťažuje súdy navyše a priechodnosť našich súdov. Vašou povinnosťou, pán minister, bolo zlepšovať, urobiť opatrenia, ktoré by zrýchlili súdne konanie, áno, prosím, vytvorenie vyšších súdnych úradníkov prispeje k urýchleniu súdneho konania, ale toto, čo zároveň predkladáte, zase zaťaží súdy, budete potrebovať vytvoriť viac správnych senátov, a tým, že nie sú senáty špecializované, tým chápajúc sudcov to rozhodovanie je pomalé.

Pán minister, moje otázky sú tieto. V čom vidíte pozitívum dvojstupňového správneho súdnictva? Ďalej. Čím odôvodňujete, že druhý stupeň by poprípade mohol ísť do merita veci? Tretia otázka, aké sú prepočty na zvýšený počet sudcov? A ďalej, ktoré krajiny, ktoré majú zákon o správnom konaní v západnej Európe, majú aj dvojstupňové súdnictvo v rámci všeobecných súdov? Pretože správne súdnictvo vo veľkom počte štátov je špecializované a v tom je ich výhoda. Napríklad Anglicko, ktoré nemá tiež predpisy o správnom konaní, si pomáha s takzvanými správnymi komisiami, ktoré oveľa rýchlejšie ako správne súdnictvo riešia kauzy, kde sú právnici a odborníci z príslušného odvetvia, z určitej oblasti, napríklad z kultúry, z daňových problémov, z colníctva a podobne.

Ja vás prosím, keby ste boli taký láskavý odpovedať na tieto moje otázky tak, aby som prípadne mohla ešte faktickou poznámkou reagovať. To znamená, keby ste v diskusii vystúpili, a nie v záverečnom slove, kde dostanem odpovede, ktorým buď nebudem rozumieť, alebo nebudem s nimi súhlasiť a vezmete mi možnosť mojej reakcie.

Teda vás prosím, pán minister, keby ste boli taký láskavý a v rámci rozpravy mi zodpovedal tieto otázky.

Váženým paniam kolegyniam a pánom kolegom ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani kolegyňa, za vaše vystúpenie. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

R. Hofbauer, poslanec: Vystúpenie pani profesorky Tóthovej som počúval s veľkou pozornosťou, lebo z nášho štátu sa skutočne stáva sudokratická demokratúra. Model, ktorý sa tu zavádza v rámci správneho súdnictva, nie je len pre občana nevýhodný, ako uvádzala pani profesorka, ale domnievam sa predovšetkým, že je úplne neprehľadný, nezrozumiteľný a pre laika právne džungľový. Takže v podstate sa modeluje taký rámec spoločnosti, kde ľudia budú pozostávať buď z odporcov, alebo advokátov na ich oporu a na pomoc ich rozhodovania. To je americký spôsob spoločnosti, kde vlastne prevažná väčšina amerických občanov pracuje preto, aby mali peniaze na advokátov. No ak toto má byť model pre nás, tak by som odporúčal zvážiť, či minister spravodlivosti by nemal byť radšej z inej profesie, a nie advokát, pretože to vo mne vyvoláva podozrenie, že v podstate sa pripravuje len rozvoj tohto justičného smeru takým smerom, aby pre rádového občana bol hlbokou džungľou, v ktorej sa zamotá či už s pomocou advokácie, alebo bez nej, ale rozhodne nie za prispenia správneho súdnictva.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Podľa § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky udeľujem teraz slovo pánovi ministrovi.

Pán minister, máte slovo, nech sa páči.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Pani poslankyňa, vyhovujem vášmu námetu, aby som odpovedal v rámci diskusie, a nie v rámci záverečného slova, aby ste mali možnosť prípadne na to reagovať.

Pani poslankyňa, najskôr sa budem zaoberať s tou vecou, s tým vaším podnetom, kde hovoríte prečo, že správne súdnictvo by malo byť samostatné, prečo je v rámci všeobecného súdnictva, čiže inými slovami, prepáčte, že to, ale hádam aj pre neprávnikov tu, pani poslankyňa Tóthová povedala alebo navrhla, alebo považuje za lepšie, keby boli správne súdy samostatne osobitná línia správnych súdov, kdežto u nás je taký systém, že sú všeobecné súdy, čiže okresné a krajské, kde sú len senáty, ktoré rozhodujú správne veci. Tento systém, pani poslankyňa, chceme podržať a považujeme ho za lepší, pretože keby boli správne súdy samostatné, no tak v krajine ako Slovensko, ktoré má 5 miliónov obyvateľov, si myslíme, že to nie je odôvodnené, aby boli samostatné správne súdy, pretože to znamená samostatné budovy spravidla, samostatného predsedu, samostatné autá, samostatné sekretárky, proste zvýšené náklady na správu takýchto súdov, ktoré by neišli na vlastné rozhodovanie, čiže na výkon spravodlivosti, ale vlastne na manažovanie týchto súdov. Je to systém, ktorý vlastne už desaťročia tu je, teda ešte v bývalom Československu a aj u nás, a považujeme ho za vyhovujúci z toho hľadiska, minimálne proste tá alternatíva, že samostatné súdy považujeme za horšiu.

Ale teraz podstata vašich námietok spočívala v tom, prečo je súdna kontrola správnych rozhodnutí dvojstupňová, a nie iba jednostupňová, že to predlžuje konanie, zvýšený počet sudcov a krajiny, ktoré majú správne konanie, správny poriadok, tak podľa vašich slov nemajú dvojstupňovú súdnu kontrolu správnych rozhodnutí. Tak na toto vám odpovedám, že ako prvý a základný podnet, prečo pristupujeme k tomuto modelu, je Európsky dohovor o ochrane základných práv a slobôd, ktorý požaduje od členských štátov, teda od štátov, ktoré k nemu pristúpili, plnú jurisdikciu súdnej kontroly správnych rozhodnutí a plná jurisdikcia správnych rozhodnutí znamená rozhodovanie aj o merite veci, ale k tomu ešte treba povedať, že rozhodovanie o merite veci bolo zavedené už predchádzajúcou novelou, ktorú vypracovalo ministerstvo vnútra, ktoré má v kompetencii oblasť samosprávy. Ale vo väčšine štátov Európy rozhodujú správne súdy nielen o postupe, ale aj o merite veci, ale tu chcem povedať toľko, že nie vo všetkých správnych veciach budú súdy rozhodovať plnou jurisdikciou aj o merite veci, takže zase až k takému predĺženiu súdnych konaní, znásobeniu počtu sudcov a podobne nepôjde. No, ale základná odpoveď na vašu otázku je, že takéto dvojstupňové rozhodovanie vyplýva z Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, a preto v podstate musíme na to prejsť, a ak na to prechádzame, ale okrem toho, že musíme na základe dohovoru, má to aj svoju racionalitu, a tak napríklad z minulosti máme jeden, myslím si, minimálne jeden rozsudok zo Štrasburgu, keď polícia dávala blokovú pokutu v doprave, povedzme, a nepodliehalo to plnej súdnej kontrole, niektorý, ktorý musel zaplatiť takýmto spôsobom pokutu, to napadol a teraz neviem, či sme už boli za to odsúdení, ale v každom prípade z toho okrem iného vyplynulo, že musíme zmeniť svoj systém súdnej kontroly správnych rozhodnutí a na vašu otázku, vy ste povedali, že štáty, ktoré majú správny poriadok, nemajú dvojinštančné správne súdnictvo. Pani poslankyňa, Španielsko má aj správny poriadok, aj dvojinštančné správne súdnictvo. No, čiže na túto vašu otázku, v čom sú pozitíva dvojstupňovej súdnej kontroly správnych rozhodnutí. V tom, čo som povedal, predpokladám, že to považujem za odpoveď na túto vašu otázku. Ďalej ste sa pýtali, prečo zavádzame druhý stupeň do merita veci. Nie je to vo všetkých prípadoch, je to len vo vymedzených prípadoch. Nie je to napríklad v stavebnom konaní, čiže stavebné konanie zase sa až tak nepredĺži. Aké sme urobili prepočty na zvýšenie počtu sudcov, to sme nerobili, ale tieto počty sudcov budú závisieť, ale však už teraz závisia a budú závisieť a koniec koncov aj v minulosti záviseli nakoniec od zaťaženosti súdov, čiže keď po zavedení tejto novely predpokladám, že bude prijatá, prípadne, že ma moja odpoveď presvedčí, že by ste za ňu aj hlasovali, tak v takom prípade, keď dôjde, naozaj dôjde k istému zvýšenému počtu súdnych konaní v rámci tohto správneho súdnictva, keď to presiahne určitú medzu z hľadiska zaťaženosti súdov, no, samozrejme, tak v podstate je to len na základe dohovoru alebo rozhodnutia vlády a na základe v podstate de facto dohovoru medzi ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom financií o tom, že sa, povedzme, zvýši počet sudcov z hľadiska finančných nákladov a takýto zvýšený počet sudcov môže byť. My sme to nerobili doteraz z toho dôvodu, ako pred chvíľou bol na programe na tejto schôdze napríklad zákon o vyšších súdnych úradníkoch. V uplynulých týždňoch všetci sudcovia dostali počítače, zavádzame iné nakoniec aj legislatívne zmeny, to znamená, že neviedlo by k ničomu nejako mechanicky prepočítavať počet sudcov, zvýšené nároky na počet sudcov na súdoch na základe, povedzme, tejto novely, keďže tu ide o celý reťazec zmien v rozhodovaní súdov, hovorím vrátane vyšších súdnych úradníkov a podobne, takže takýto prepočet by asi neviedol k žiadnym nejakým spoľahlivým číslam. A po druhé, hovorím, veď na to nie je potrebné meniť zákon, povedzme, aby sme, dajme tomu, zaviedli vyšší počet sudcov. Je to prakticky iba rozhodnutie ministra spravodlivosti, samozrejme, alebo rozhodnutia vlády na základe návrhu ministra spravodlivosti a prakticky na zvážení najmä finančných, materiálnych a iných organizačných záležitostí, ktoré sú všetky v rozsahu exekutívy.

Pani poslankyňa, myslím si, že som odpovedal na všetky vaše otázky vrátane tej poslednej, že ktoré krajiny majú správne súdnictvo. Posledná je, ktoré krajiny majú správne súdnictvo v rámci všeobecného súdnictva. Na toto vám presne neviem povedať, ale trošku provokatívne odpoviem, takže až tak veľmi ma to nezaujíma, že ktoré krajiny majú v rámci všeobecného súdnictva. Povedal som v úvode, že tento model považujeme za lepší a aj za úspornejší, pretože keby sme mali, hovorím, správne súdnictvo, to sú ďalšie budovy, ďalší predsedovia, ďalšie autá, ďalšie sekretárky, nehovoriac o tom, že požiadavky na osobitné druhy súdov sú viaceré nie iba na správne súdnictvo, predsa odbory nás bombardujú už roky, aby sme zaviedli osobitné pracovné súdy, a odmietame to z týchto istých dôvodov. Čiže toto sú moje odpovede na vašu otázku, pani poslankyňa.

M. Andel, podpredseda NR SR: Pán minister, ďakujem vám za vaše vystúpenie. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som privítal v našom parlamente žiakov zo Základnej školy z Novej Ľubovne. Chlapci a dievčatá, vitajte. (Potlesk.) S faktickou poznámkou chcú vystúpiť traja páni poslanci. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči, pani kolegyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán minister, ani ste nemali hovoriť, že ste prepočty nerobili, lebo každý legislatívny návrh musí mať v dôvodovej správe finančné zdôvodnenie. A vy mi nehovorte, že keď vytvárate druhý stupeň, to znamená na 75 okresoch alebo koľko ich máme, musíte vytvoriť odvolacie senáty, aj keď nie pre všetky veci, tak si vypočítajte, koľko sudcov je, čiže nemáte splnenú legislatívnu podmienku finančných dopadov na rozpočet. To je po prvé. Po ďalšie. Pokiaľ hovoríte o medzinárodnom dohovore, áno, ja to nejdem celé hovoriť vzhľadom na čas, áno, bola bloková pokuta, ale nie preto, že sme nemali dva stupne súdnictva, ale preto, že bloková pokuta nebola pri každej pokute, ale len od určitej výšky. A Štrasburg vytýkal, že v určitom druhu konania nemajú všetci právo opravného prostriedku a toto je im odňaté vtedy, keď je daná menšia pokuta. A v tom bol problém, a preto bola aj urobená zmena, že sa môžu odvolať na súd bez ohľadu na to, aká pokuta je, aj pokiaľ by bola desať korún. To je po ďalšie, čiže nesúhlasím s vašou odpoveďou. Ďalej hovoríte, že špeciálne správne súdy sú množstvo sekretariátov a tak ďalej. Choďte do histórie, v bývalej Československej republike bol jeden správny súd, ktorý mal množstvo senátov a tie nemali žiadne sekretariáty, mali len pisárky a podobne. Čiže sa to dá zvládnuť aj bez takého megalomanského videnia. A po ďalšie, ešte ste spomínali, že nie vo všetkých veciach. No ja neviem, kto bude potom rozhodovať, či v tých veciach áno alebo nie, a keď existuje, a k dohovoru, ktorého sa dovolávate, a podľa mňa to tak nie je, tak potom nemôže platiť len pre jeden druh konania.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem pani kolegyňa.

Slovo má pani poslankyňa Podhradská.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja naozaj budem reagovať veľmi krátko na vystúpenie pána ministra. Pán minister, ja som predpokladala, že vo svojom vystúpení chcete odpovedať na otázky, aspoň ste tým začali, ktoré vám tu položila pani poslankyňa Tóthová. Prepáčte, pán minister, ale ani na jednu z tých otázok ste neodpovedali. Pýtala sa vás napríklad, prečo považujete tento návrh za lepší a vy ste povedali, že vy jednoducho tento návrh považujete za lepší. Ale prečo ho považujete za lepší, takejto odpovede na túto otázku sme sa naozaj nedočkali. Jednoducho ste len konštatovali, že ho považujete za lepší. A je už neuveriteľné, že si trúfnete povedať, že ho považujete zároveň aj za úspornejší, ale pritom sa zároveň priznávate, že ste nerobili žiadne prepočty, teda neviete, aký bude mať tento váš návrh dopad na zvýšenie rozpočtu alebo finančných nákladov. Ale celkom pokojne si poviete, že ho považujete za úspornejší. Ja si myslím, že váš pokus odpovedať na otázky, ktoré vám tu položila pani poslankyňa, bol veľmi neúspešný a, žiaľ, musím ho hodnotiť ako prejav nezodpovednosti ministerstva, a nie ako prejav zodpovednej práce. Len toľko.

M. Andel, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Pani poslankyňa Podhradská, ja som odpovedal pani poslankyni Tóthovej, viete, právnici niekedy používajú takú, v nemčine sa tomu hovorí právnická čínština, čiže pre iných nezrozumiteľný jazyk, ale som presvedčený, že s pani poslankyňou Tóthovou sme si rozumeli a ja som jej odpovedal. Môj predchádzajúci príspevok opravujem v tom smere, že naozaj ja tu mám v rukách prepočet, čiže robili sme istý prepočet finančných dopadov a ekonomických vplyvov na zamestnanosť a tak ďalej a z tohto prepočtu vyplýva, že od 1. 1. budúceho roku, kedy nastáva účinnosť tejto novely, bude potrebné posilniť personálne krajské súdy o dvadsať sudcov a štrnásť zamestnancov a tu je potom finančný prepočet relatívne podrobný. Spolu je to 24 miliónov korún aj nejaké drobné, pani poslankyňa.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. S faktickou poznámkou, keďže je rozprava, pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán minister, vidíte, 24 miliónov, aj keď to nie je zrejmé tá správna suma, pretože platy sudcov poznám, ja mám aký-taký prehľad a myslím si, že tých 24 miliónov by sme mohli lepšie využiť, pretože tu už skutočne nejde o ochranu práva, keď náš právny poriadok proti rozhodnutiam orgánov štátnej správy dáva toľko možností nápravy, ako je odvolanie, použite podnetu na mimoriadny opravný prostriedok, obnovu konania, kde je povinná, ak preukáže, že sú splnené dôvody, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, podanie protestu prokurátora a aj možnosť súdneho preskúmania. Takže tu robíme preskúmavačov, preskúmavaných preskúmavačov. To vlastne nemá zmysel. V určitom zmysle toľko inštancií deneruje občanov, a pokiaľ takto budeme postupovať, že to presunieme na súdy bez toho, aby sme tie otázky, ktoré v oblasti štátnej správy boli bezplatne preskúmavané, zaťažíme občanov aj finančne. A dospejeme potom k záveru, že pravdy sa dovolá len ten, kto bude mať peniaze a tento moment je aj vo vašom Trestnom zákone, ktorý predkladáte s novým inštitútom, k čomu sa tiež budem chcieť vyjadriť, ak bude možné. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani kolegyňa. Chcem sa spýtať pána poslanca Cupera a pani poslankyne Rusnákovej, lebo ste boli na tabuli, či chcete vystúpiť s faktickou. Áno. Dobre, takže budeme pokračovať v rozprave. Teraz pani kolegyňa Rusnáková.

Nech sa páči, máte slovo.

E. Rusnáková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som vystúpila k tomuto návrhu zákona trošku obšírnejšie, nie tak ako pri Občianskom zákonníku, a povedala, v čom vidím prínos z hľadiska témy, ktorá ma v ňom najviac zaujíma, a to je téma eliminácie domáceho násilia. Za najväčší prínos považujem dve nové ustanovenia, ktoré hovoria o vydaní predbežného opatrenia do siedmich dní v prípade maloletého dieťaťa a súčasne obmedzenie vstupu do bytu alebo do domu v prípade násilníka vo vzťahu k osobe, ktorá mu je blízka alebo zverená. Napriek tomu k niektorým bodom tohto návrhu zákona predkladal výbor pre vzdelanie, vedu, mládeže a šport pozmeňujúce návrhy, ktoré sa nachádzajú v spoločnej správe. Z hľadiska formálneho chcem podotknúť, že o bodoch 4, 5 a 9, tak ako ich gestorský výbor navrhuje schvaľovať v osobitnej skupine, tento postup akceptujem, pretože tieto návrhy sú prepojené tak, že nie je možné o nich dať hlasovať osobitne a následne aj doba účinnosti pod bodom 15 spoločnej správy bude vyplývať z toho, ako zaujme parlament k našim pozmeňujúcim návrhom stanovisko.

Pozmeňujúce návrhy sa týkajú predovšetkým § 76 ods. 1. Ja si dovolím len veľmi stručne sa vrátiť k obsahu pozmeňujúcich návrhov, v ktorých sa hovorí o novom predbežnom opatrení, ktoré bude dopĺňať predbežné opatrenia dočasného vstupu do domu alebo bytu s tým, že by sa zavádzalo nové opatrenie o nepribližovaní sa na vzdialenosť najmenej päť metrov k osobe blízkej alebo k osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Niektoré krajiny tento inštitút využívajú úplne bez problémov, aj keď oponenti často využívajú argument, že toto nové opatrenie môže priniesť riziko jeho nedodržiavania. Pokiaľ s jeho dodržiavaním nie je problém v iných krajinách, to znamená, že má svoj pragmatický zmysel aj dosah, myslím si, že by bolo vhodné zamyslieť sa nad tým. Mnohí odborníci považujú toto dočasné opatrenie za vhodné, a tak ako v Rakúsku prinieslo predbežné opatrenie obmedzenia alebo dočasnosť vstupu do domu alebo bytu, kde bolo takýchto opatrení za rok vydaných 2005, nedošlo k tomu, že by sa bol zvýšil počet bezdomovcov, alebo nedošlo k tomu, že by toto opatrenie nebolo rešpektované. Bolo rešpektované, dodržiavané a malo svoj zmysel. Myslím si, že nepribližovanie sa do vzdialenosti najmenej päť metrov svoj osobitný zmysel by malo aj v tom prípade, že k napádaniu, o ktorom hovoríme medzi blízkymi osobami alebo medzi zverenými osobami a osobami, ktoré sa o ne starajú, môže dôjsť aj na verejnosti. Môžu sa stretnúť na ulici, môžu sa stretnúť pri nákupoch v obchodnom dome, v prostriedkoch hromadnej dopravy. Cieľom je, aby sa násilník snažil urobiť všetko pre to, aby nastal pôvodný stav, teda aby nebol v blízkosti osoby, pri ktorej mu súd vydal predbežné opatrenie, že sa nemá v jej blízkosti zdržiavať, pretože to vzájomné napätie, agresivita môžu okamžite prepuknúť do toho, aby ju napadol a aby domáce násilie pokračovalo ďalej aj na verejnosti.

Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka nového § 77a, ktorý hovorí o osobitnom predbežnom opatrení, a to v prípade, že sa maloleté dieťa ocitne buď bez akejkoľvek starostlivosti, alebo sa ocitne v ohrození života a zdravia, alebo v domácom prostredí môže byť negatívne ovplyvnený jeho priaznivý vývoj. Predseda senátu môže predbežným opatrením nariadiť, aby dieťa bolo odovzdané do starostlivosti osoby, ktorú v uznesení určí. O predbežnom opatrení rozhodne súd bez zbytočného odkladu najneskôr do 24 hodín od podania návrhu.

Vláda predkladá návrh tak, že toto predbežné opatrenie, ktoré sa týka maloletého dieťaťa, by malo byť vydané najneskôr do 7 dní. Ja len chcem upozorniť na to, že na Slovensku boli prípady, keď sa nedalo okamžite konať, pretože toto rozhodnutie súdu chýbalo, a upozorňujem najmä na isté právne vákuum, ktoré vzniklo, pretože prijatím novely zákona o rodine boli vypustené ustanovenia od 1. 4. 2002, ktoré jednak súviseli so zosúladením tejto novely s ústavou, ale súčasne odobrali právo pracovníkovi okresného úradu oddelenia sociálnych vecí, aby mohol konať okamžite. Konať je možné len na základe rozhodnutia súdu. Lehota najneskôr do siedmich dní sa nám zdá vo výbore nedostatočná z toho dôvodu, že sú prípady, keď treba konať okamžite, keď týrané dieťa je potrebné vyňať z prostredia, kde mu môže hroziť ohrozenie života a zdravia. Sú prípady, keď deti boli týrané a aj na následky týrania umreli, a preto navrhujem spolu s výborom, aby sme akceptovali termín "najneskôr do 24 hodín". Pracovníci ministerstva spravodlivosti argumentujú, že toto predbežné opatrenie nie je realizovateľné. Myslím si, že realizovateľné je, pretože koniec koncov toto predbežné opatrenie bolo konzultované aj s Národnou asociáciou sudkýň, teda so sudcami samotnými, ale z hľadiska legislatívneho chcem povedať, že sa máme o čo oprieť, aj čo sa týka legislatívy iných krajín. Od roku 1996 existuje v Českej republike zákon, ktorý hovorí o činnosti súdov, kde v § 75 je nasledujúci text: "Predbežné opatrenie nariadenia vydá súd na návrh okresného úradu. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie v riadení alebo v rozhodovaní, kde môže súd rozhodnúť začať rozhodovanie aj bez návrhu. O návrhu musí byť rozhodnuté bezodkladne najneskôr do 24 hodín po tom, ako bolo podané." § 76a českého zákona hovorí presne o tom istom postupe, ktorý navrhuje výbor pre vzdelanie, to znamená, aby súd rozhodol na základe návrhu okresného úradu najneskôr do 24 hodín v prípade maloletého dieťaťa, ktoré je ohrozené na živote. Prosím teda, aby sme akceptovali právnu úpravu, ktorú sa len pokúšame prevziať z inej legislatívy, kde to funguje bez problémov od roku 1996.

K poslednému návrhu, ktorý predkladá výbor pre vzdelanie, je návrh, ktorý potom reaguje na nové predbežné opatrenie, o ktorom sme hovorili v prípade vzdialenosti najmenej päť metrov a reaguje na nový § 77a, kde súd rozhodne o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na vydanie spomínaných predbežných opatrení.

Vážený pán minister, napriek tomu, že zatiaľ v diskusii, ktorú sme absolvovali s pracovníkmi ministerstva spravodlivosti, boli rôznorodé názory, prosím, aby sme o tejto veci diskutovali ďalej, a prosím ctený parlament, aby podporil pozmeňujúce návrhy výboru pre vzdelanie, ktoré sa nachádzajú pod bodmi 4, 5, 9 a 15 spoločnej správy. Ďakujem pekne. Hovorila som k bodom spoločnej správy, o ktorých budeme rokovať a kde gestorský výbor odporúča tieto body spoločnej správy neschváliť.

Pán predsedajúci, ja som nedávala žiadne nové návrhy, ktoré by som musela predkladať v písomnej podobe.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne za objasnenie. S faktickou poznámkou chcú vystúpiť dvaja poslanci. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok.

Ako prvý má slovo pán poslanec Brňák.

P. Brňák, poslanec: Pozorne som si vypočul vystúpenie pani kolegyne a chcem povedať, naopak, že pevne dúfam, že v tomto parlamente prevládne ratio a že uvedené návrhy, ktoré sú navrhované, vlastne ako celá spleť návrhov mediálneho alebo kultúrneho výboru, budú odmietnuté. Chcem povedať pani poslankyni, že tvorba zákonov by mala byť predovšetkým logická a racionálna činnosť, pričom vaše päťmetrové a všelijaké iné návrhy v zákonoch sú nepodarenou beletriou, ktorá v právnom poriadku nemá čo robiť. Samozrejme, že môže vás k tomu viesť pekný úmysel, ale takýmto spôsobom zahatiť alebo neustále ešte väčším spôsobom vytvárať nové prekážky v našom právnom poriadku, väčšiu neprehľadnosť takýmito univerzálnymi frázami a podobnými, to je cesta, ktorá právny poriadok Slovenskej republiky bude rozvracať a určite mu nepomôže. Čiže držme sa, pani poslankyňa, každý toho, čomu rozumieme, a držme sa v zásade vecí, ktoré sú skutočne racionálne a logické a nepokúšajte sa právom a zákonom riešiť problémy, ktoré sú síce možno z hľadiska ľudského a individuálneho do istej miery problematické, ale ktoré sa nedajú zovšeobecniť do podoby nejakého zákonného predpisu. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ja zasa, naopak, by som chcela podporiť návrh pani poslankyne Rusnákovej a nášho výboru, pretože, myslím si, že reálne skutočne sa nachádzajú deti vo veľmi ťažkom ohrození, ak by zostal ten návrh, ktorý je pôvodne v návrhu zákona, pretože tak, ako je formulovaný, nič nerieši. Ak dieťa, ktoré bolo zneužívané a nechá sa v tej rodine ďalej aj tých sedem dní, tak dochádza alebo môže dôjsť k ďalšiemu poškodeniu dieťaťa aj na psychike, ako aj fyzicky. Takže skutočne dívať sa na to, ako povedali právnici, že sa poškodí niečo ako legislatívny systém, je nezmysel. Myslím si, že každý si vie vyrátať aj tých päť metrov, a ak chcete aj 24 hodín. Takže, naopak, podporujem návrh pani poslankyne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani kolegyňa, máte slovo.

E. Rusnáková, poslankyňa: Chcem sa vyjadriť k stanovisku pána poslanca Brňáka. Každý poslanec Národnej rady, samozrejme, má právo dávať pozmeňujúce návrhy aj k iným legislatívnym normám ako len k tým, ktoré kompetenčne prislúchajú niektorému z výborov, to len na margo vašej poznámky. Tie návrhy, ktoré som predostrela, sú návrhy, ktoré nie sú výplodom fantázie niektorých sudcov, ale sú to návrhy, ktoré majú svoje miesto už aj v iných legislatívnych normách v iných krajinách - v Českej republike, v Spojených štátoch, v Rakúsku, Nemecku. Prosím teda, aby sme to zvážili. Ja budem akceptovať názor parlamentu, ak tieto návrhy neprijme, a budem pri tomto zákone tvrdiť, že domáce násilie, ktoré sa v ňom rieši, je riešené dobre. Sú tu návrhy navyše, ale ja si myslím, že parlament sa rozhodne a ja to budem akceptovať. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa, pán minister, chcete sa vyjadriť?

Nech sa páči, máte slovo.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Áno. Pani poslankyni Tóthovej som to povedal pred chvíľou len tak, ale chcem to zopakovať, že požiadavka úplnej jurisdikcie, čiže aj dvojstupňovosti súdnej kontroly z právnych rozhodnutí vyplýva z čl. 13 Dohovoru o základných právach a slobodách, ktorý bol uverejnený pod č. 209/1992 Zb. Čiže, prosím, každý sa môže presvedčiť jednoduchým nazretím do tejto Zbierky zákonov, že sa tam požaduje úplná jurisdikcia, a to znamená, že z tohto hľadiska novela Občianskeho súdneho poriadku ide v súlade s týmto medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky.

A pokiaľ ide o pani poslankyňu Rusnákovú, ja chcem poukázať na to, ako aj pani poslankyňa už povedala, že proste mnohé návrhy výboru pre kultúru, šport a tak ďalej, týkajúce sa domáceho násilia, boli prijaté a sú zapracované do Občianskeho súdneho poriadku, Trestného zákona, Trestného poriadku, ďalšie dva body, s ktorými sa budeme zaoberať, čiže všetky tie návrhy týkajúce sa domáceho násilia, ktoré, povedal by som, ako tak zodpovedali požiadavke racionality, o ktorej hovoril pán poslanec Brňák, tak sme zapracovali do samotného návrhu. Tie ďalšie sme nemohli, pretože naozaj by neboli vhodné a proste sťažovali by práve aj postih domáceho násilia, a preto musím konštatovať, že akékoľvek ďalšie návrhy, teda výboru pre kultúru, šport a mládež, vedu, pardon, áno, neprijímam, prepáčte, ja sa to naučím večer doma, tak neprijímam a navrhujem, aby ste ich neschválili.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Máte pravdu, tie výbory sa tu pomerne často menia, ťažko si zapamätať tie názvy. Pýtam sa, pán spravodajca, chcete vystúpiť? Nie. Ďakujem.

Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode nášho programu.

Teraz nasleduje druhé čítanie o

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 1459 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1459a. Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Ján Čarnogurský.

Pán minister, prosím, ujmite sa slova.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada. Novela Trestného zákona predpokladám, že je to už posledná novela pred rekodifikáciou, čiže pred úplne novým Trestným zákonom. Opätovne môžem povedať iba toľko, že sme plne v súlade s odporúčaniami gestorského výboru v spoločnej správe výborov. To znamená, tie body spoločnej správy, ktoré gestorský ústavnoprávny výbor navrhuje schváliť, navrhujem schváliť aj ja, ktoré navrhuje neschváliť, navrhujem neschváliť aj ja. A opätovne sa tu vyskytuje problém domáceho násilia. Zopakujem, že kde sa to len trochu dalo, tak sme to zapracovali už priamo do návrhu tejto novely. No medzi nami, občas mám pocit, že sme až príliš ďaleko zašli, čo ja viem, znásilnenie vlastnej manželky a podobne je tam, ale hovorím, snažili sme sa maximálne vyjsť v ústrety výboru, a teda trošku módnemu trendu postihovať domáce násilie. Čiže uzatváram tým, čo ústavnoprávny výbor navrhuje schváliť, navrhujem schváliť aj ja, čo neschváliť, navrhujem neschváliť aj ja. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu zákona. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi a predsedovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Oroszovi. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby aj zároveň odôvodnil stanovisko gestorského výboru.

Pán kolega, máte slovo. A vás, páni kolegovia, prosím.

Pán Halmeš. Ďakujem.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia, dovoľte mi veľmi stručne vystúpiť ako spoločnému spravodajcovi výborov k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní novely Trestného zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Máte túto správu ako tlač 1459. Uznesením č. 2102 z 15. mája 2002 bol tento návrh pridelený na prerokovanie trom výborom - ústavnoprávnemu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnosti. Tieto tri výbory prerokovali tento vládny návrh v lehote, ktorá bola stanovená uznesením Národnej rady a prijali k nemu rozhodnutie. Okrem toho pani poslankyňa Eva Rusnáková predložila na rokovanie gestorského výboru sedem pozmeňujúcich návrhov. Jeden z poslancov gestorského výboru si tieto návrhy osvojil a výbor o nich hlasoval. Chcem konštatovať, že tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nezískali podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ale sú, samozrejme, zaradené do návrhu spoločnej správy a budeme o nich hlasovať. Takisto členovia výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport sa zaoberali predmetným návrhom zákona a prijali uznesenie z 13. júna 2002 č. 391, ktorým odporúčajú návrh schváliť v znení pozmeňujúcich návrhov, ktoré máte v obsahu spoločnej správy. Ide o tie isté pozmeňujúce návrhy, ktoré predložila pani poslankyňa Rusnáková.

Čo sa týka výborov, ktorým bol tento návrh pridelený, ústavnoprávny výbor schválil tento návrh zákona uznesením č. 1026 z 13. júna 2002, výbor pre ľudské práva a národnosti uznesením č. 376 z 11. júna 2002 a výbor pre obranu a bezpečnosť rokoval o tomto návrhu, ale neprijal platné uznesenie, nakoľko nebol uznášaniaschopný.

V ďalej časti spoločnej správy máte uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je ich celkove 13. Gestorský výbor odporúča prijať 8 z nich a 5 z nich neodporúča schváliť. V tomto smere budem navrhovať aj postup pri hlasovaní. V konečnom dôsledku gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky novelu Trestného zákona schváliť v znení tých pripomienok, pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré máte obsiahnuté v spoločnej správe výborov.

Pán podpredseda, to je všetko z mojej strany, môžete otvoriť rozpravu.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem spravodajcovi Oroszovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Palko. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Jediný prihlásený je pán poslanec Palko.

Nech sa páči.

Panie poslankyne, páni poslanci, prerokujeme ešte jeden zákon, ktorý... Pani poslankyňa Rusnáková ako posledná. Chcem vás upozorniť, že prerokujeme ešte jeden zákon, ktorý predkladá pán minister spravodlivosti a potom by sme podľa dohody pristúpili k hlasovaniu o všetkých návrhoch, ktoré sme prerokovali popoludní.

Tak nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

V. Palko, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia poslanci. Dovolím si vám predložiť na základe podpisu viac ako 15 poslancov Národnej rady dva doplňujúce návrhy k predloženému vládnemu návrhu novely Trestného zákona. Prečítam prvý pozmeňujúci návrh. § 43 Trestného zákona znie: "Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin teroru § 93, § 93a, všeobecného ohrozenia § 179, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a civilného plavidla § 180a, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny § 180c, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny § 185a, nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu, prekurzora a obchodovania s nimi § 187, výroby detského pornografického diela § 205b, týrania blízkej osoby a zverenej osoby § 215, obchodovania s deťmi § 216a, vraždy § 219, ublíženia na zdraví § 222, lúpeže § 234, brania rukojemníka § 234a, vydierania § 235, hrubého nátlaku § 235a, hrubého nátlaku k plneniu povinností zo záväzku § 235b, obmedzovania slobody vyznania § 236, útlaku § 237, znásilnenia § 241, sexuálneho násilia § 241a, pohlavného zneužívania § 242 alebo obchodovania so ženami § 246, hoci už bol za takéto trestné činy dvakrát odsúdený, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie." Toľko znenie prvého doplňujúceho návrhu.

Pani poslankyne, páni poslanci, ako ste už zistili, ide teda o opätovné predloženie zásady, takzvanej zásady trikrát a dosť, ktorá predstavuje jednu z foriem prísneho postihu recidivistov, teda osôb opakovane páchajúcich trestnú činnosť. Je založená na pravidle, na základe ktorého súd pri treťom odsúdení za násilný trestný čin z okruhu činov, ktoré boli vymenované, povinne ukladá trest odňatia slobody na doživotie. Zásada trikrát a dosť je založená na predpoklade, že pri opakovanej recidíve je prevýchovný účinok trestu minimálny. Dôkazom tohto predpokladu je aj fakt, že predchádzajúce právoplatne uložené tresty zrejme nemali žiaden vplyv na prevýchovu páchateľa. Musí teda nastúpiť represívny účinok trestu spočívajúci v dlhodobej izolácii takýchto páchateľov. Okrem toho aplikácia tejto zásady pôsobí aj preventívne na potenciálnych páchateľov násilnej trestnej činnosti. Podľa kriminálnych štatistík existuje v prevažnej väčšine štátov relatívne malá skupina osôb, ktoré sústavne páchajú násilnú trestnú činnosť. Táto malá skupina osôb sa však výraznou mierou podieľa na celkovom množstve násilnej kriminality v štáte. Cieľom zásady trikrát a dosť je identifikovať túto skupinu páchateľov a dlhodobo trvalo ju od spoločnosti izolovať.

Aplikácia zásady trikrát a dosť by nemala mať veľmi výrazný vplyv na celkový počet odsúdených. Vo väčšine štátov, ktoré sú veľkosti Slovenska, čo do počtu obyvateľov bol tento inštitút zaplikovaný na 100 až 300 recidivistoch. Podľa štatistických ukazovateľov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky by sa aplikácia tejto zásady týkala 284 osôb, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú vo výkone trestu odňatia slobody. Celkový počet osôb vo výkone trestu sa však zvýši, samozrejme, iba o určitú časť z toho počtu 284. Schválenie zásady trikrát a dosť nevytvára ani problém neprípustnej retroaktivity, zakázanej podľa našej ústavy, Trestný zákon totiž bude vopred stanovovať podmienky trestnosti aj výšku trestu. Bude teda predstavovať jasnú a zrozumiteľnú výstrahu aj pre osoby, ktoré už boli v minulosti odsúdené pre dva a viac násilných trestných činov.

Pani poslankyne, páni poslanci, toľko prvý a teraz prečítam druhý pozmeňujúci návrh. Znie takto: Za § 246 Trestného zákona sa vkladá nový § 246a, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 246a klonovanie ľudskej bytosti. Odsek 1. Kto v úmysle vytvorenia umelej zygoty nahradí jadro v ženskom vajíčku jadrom z ľudskej somatickej bunky s plným počtom chromozómov, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom. Odsek 2. Odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky sa páchateľ potrestá po a), ak spácha čin uvedený v ods. 1 ako člen organizovanej skupiny, alebo po b), ak získa činom uvedeným v odseku 1 pre seba alebo iného nie nepatrný prospech." Toľko znenie návrhu.

Pani poslankyne, páni poslanci, štát sa musí starať o bezpečnosť. Jednak o bezpečnosť svojich občanov, ich majetku, jednak o bezpečnosť štátu samotného, a jednak o bezpečnosť civilizácie, ktorej je súčasťou. V civilizácii, ku ktorej patrí aj Slovensko, býva zvykom istá základná ochrana ľudskej dôstojnosti, ľudskej rodiny. Klonovanie ľudí je dozaista experimentovanie s ľudským životom, je to spôsob vytvárania ľudskej bytosti, ktorá buď nemá otca, alebo nemá matku. Ako také je teda v rozpore s princípmi našej civilizácie. Dnes vývoj vedy je už v takom štádiu a tak rýchlo pokračuje, nie po rokoch, ale po mesiacoch, že nastáva čas, aby sa štáty vyjadrili k tomuto problému. V našom právnom systéme je zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Ten obsahuje zákaz klonovania ľudí, ale sankciu podľa tohto zákona možno uložiť len zdravotníckemu zariadeniu, a to do výšky 500-tisíc Sk. Za takéto konanie nie je možné postihovať fyzickú osobu. Okrem toho tento zákon, ktorý som citoval, zrejme v takom znení, v akom je, bol vydaný, nezakazuje takzvané terapeutické klonovanie. Zatiaľ čo návrh, ktorý som predložil, stanovuje ako trestný čin akékoľvek klonovanie ľudskej bytosti. Teda i takzvané reprodukčné i takzvané terapeutické. Navrhujeme, aby teda, ak sa klonovanie ľudskej bytosti stalo trestným činom, ktorý bude zakotvený v druhom oddiele siedmej hlavy Trestného zákona, ktorá má priliehavý názov Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti. Toľko znenie týchto dvoch návrhov.

Pani poslankyne, páni poslanci, tieto návrhy boli súčasťou novely Trestného zákonu, ktorú som predložil pred niekoľkými mesiacmi. Túto novelu vtedy Národná rada neschválila s odôvodnením, že v parlamente je predložených priveľa súbežných noviel Trestného zákona a že by bolo dobré, keby sa k novele Trestného zákona neprikračovalo tak často. Prosím, podávam teraz tieto návrhy ako doplňujúce návrhy k vládnej novele Trestného zákona. Je zrejmé, že ide o doplňujúce návrhy, ktoré sú nad rámec predloženej novely, ale predkladateľ tejto novely, pán minister spravodlivosti, podľa mojich informácií súhlasí s tým, aby sa hlasovalo o týchto návrhoch. A preto sa obraciam na vás s prosbou, aby ste tieto návrhy podporili. Ďakujem za pozornosť.