A. Juriš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci. Nepodali pozmeňujúce návrhy, ale požiadali o vyňatie na samostatné hlasovanie zo spoločnej správy body 7, 11 a 12. Čiže môžeme hlasovať o ostatných bodoch spoločnej správy 1 až 6, 8, 9, 10 a 13.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S odporúčaním gestorského výboru...
A. Juriš, poslanec: Schváliť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, okrem bodov 7, 11 a 12. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 116 poslancov, za 109 poslancov, zdržali sa 2 poslanci, nehlasovalo 5.
Uvedené body sme schválili.
A. Juriš, poslanec: Teraz by sme mali hlasovať o bode 7, 11 a 12, i keď pôvodne gestorský výbor odporúčal schváliť ich.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ale spoločne o týchto bodoch.
A. Juriš, poslanec: Áno.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Lebo boli navrhnuté na... (Reakcie v sále.) Páni poslanci, páni poslanci, ruším toto hlasovanie. (Hlasy z rokovacej sály.)
Páni poslanci, budeme teraz hlasovať spoločne o bodoch 7 a 12 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. (Hlas poslanca pána Juriša a reakcie z pléna.)
(Hlasovanie.) Prítomných je 118 poslancov, za 42, proti 45, zdržalo sa 26, nehlasovalo 5.
Návrh sme neschválili.
Teraz budeme hlasovať o bode 11 zo spoločnej správy.
Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Stanovisko gestorského výboru...
A. Juriš, poslanec: Bolo schváliť, bolo schváliť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím o pokoj, páni poslanci, v rokovacej sále.
(Hlasovanie.) Prítomných je 109 poslancov, za 44, proti 36, zdržalo sa 27, nehlasovali 2.
Neschválili sme bod 11 zo spoločnej správy.
Pán poslanec, ďalší návrh.
A. Juriš, poslanec: Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a v rozprave nezazneli žiadne pozmeňujúce návrhy, mám splnomocnenie výboru hlasovať o tom, aby sme návrh zákona prerokovali v treťom čítaní.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o odporúčaní prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných je 112 poslancov, za 88, zdržalo sa 21, nehlasovali 3.
Návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...
A. Juriš, poslanec: Schváliť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci. Fero, Fero.
(Hlasovanie.) Prítomných je 119 poslancov, za 73, proti 3, zdržalo sa 42, nehlasoval 1.
Návrh sme schválili.
Ďakujem, pán poslanec Juriš.
Teraz poprosím pána poslanca Klemensa, aby uvádzal hlasovanie k prerokovanému vládnemu návrhu zákona o opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
Pán poslanec Klemens.
J. Klemens, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia. V rámci rozpravy k predmetnému návrhu zákona vystúpil jeden pán poslanec, a to pán poslanec Tatár, ktorý predložil jeden pozmeňujúci návrh, ktorý máte písomne. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy.
Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy pod č. 1 až 10 s návrhom gestorského výboru tieto body schváliť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 1 až 10 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.
(Hlasovanie.) Prítomných je 110 poslancov, za 101, zdržalo sa 8, nehlasoval 1.
Návrh sme schválili.
J. Klemens, poslanec: Týmto sme odhlasovali body zo spoločnej správy a teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Tatára.
Pán predsedajúci, dajte hlasovať o ňom.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Tatár.
(Hlasovanie.) Prítomných je 109 poslancov, za 70, proti 2, zdržalo sa 35, nehlasovali 2.
Návrh sme schválili.
Ďalší návrh.
J. Klemens, poslanec: Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy vrátane pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Tatára a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme ihneď v treťom čítaní.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v treťom čítaní ihneď.
(Hlasovanie.) Prítomných je 96 poslancov, za 93, zdržal sa 1, nehlasovali 2.
Návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...
J. Klemens, poslanec: Návrh schváliť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) Prítomných je 111 poslancov, za 101, zdržalo sa 7, nehlasovali 3.
Návrh sme schválili.
Páni poslanci, zostáva nám ešte hlasovať o návrhu uznesenia k návrhu vlády na vyslanie ženijnej jednotky. Tento bod sme prerokúvali na neverejnom rokovaní, preto prosím technikov, aby zabezpečili rokovaciu sálu tak, aby sme mohli hlasovať na neverejnom rokovaní. Páni poslanci, je to neverejné zasadnutie, treba procedurálne až do skončenia prerokovania tohto bodu postupovať v zmysle zákona o rokovacom poriadku.
(V rámci hlasovania sa uskutočnilo tajné hlasovanie o návrhu na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do operácie mimo územia Slovenskej republiky, tlač 1610.)
(Prerušenie rokovania o 12.22 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 15.04 hodine.)
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, nech sa páči do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať popoludňajším rokovaním, a keby pán minister Čarnogurský tiež prišiel do rokovacej miestnosti.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1494 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1494a. Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti pán Ján Čarnogurský.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, mal by som mať vcelku jednoduchú pozíciu, pretože od svojich poradcov som dostal ako materiál, že súhlasíme so spoločnou správou, s čím gestorský výbor súhlasí, a nesúhlasíme, s čím gestorský výbor nesúhlasí s jednou malou výnimkou, ale nie pri tomto zákone, pri inom. Cieľom tohto návrhu zákona o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka je vytvorenie takého právneho a inštitucionálneho rámca pre záložné právo, ktorý povedie k rozšíreniu možnosti financovania podnikateľských aktivít najmä v sektoroch malého a stredného podnikania. Navrhovaná právna úprava rozšíri možnosti zriadiť záložné právo k hnuteľným veciam, najmä umožní zriadenie takzvaného neposesórneho záložného práva. Neposesórne je také, keď záložné právo síce trvá, ale ten, komu svedčí, v prospech ktorého záložné právo je zriadené, nemá vec v držbe, ale majiteľ si naďalej ponechá vec v držbe. Čiže inými slovami, svojím autom napríklad, hnuteľnou vecou založím, poistím svoju pôžičku v banke, ale auto nemusím dať banke, ale si ho ponechávam a naďalej na ňom jazdím. Vznik takéhoto práva, čiže neposesórneho záložného práva hnuteľných vecí bude viazaný na registráciu v novo zriadenom registri záložných práv. Možnosť zriadiť posesórne právo, čiže aj s odovzdaním veci, zostáva zachovaná. Výraznou zmenou reformy záložného práva je zriadenie notárskeho centrálneho registra záložných práv, ktorý na rozdiel od ostatných registrov, napríklad katastra nehnuteľností, bude mať len informatívnu povahu. Register bude plniť funkciu publicity, t. j. výpisom z neho bude možné zistiť, že na určitom zálohu nie je zriadené záložné právo, nebude však osvedčovať záložné právo v registri zapísané napríklad tak, ako je to v prípade zápisov v katastri nehnuteľností. Poradie záložných práv zapísaných v registri bude rozhodujúce na uspokojenie záložného práva. Register bude nevyhnutný na stanovenie priority vzniku záložného práva. Navrhuje sa možnosť zriadenia záložného práva na všeobecne vymedzený predmet zálohy pozostávajúci z vecí, práv a iných majetkových hodnôt, napríklad podnik alebo jeho časť, ktoré patria záložnému dlžníkovi, najmä z vecí určených čo do druhu a množstva. Výsledkom zmien obsiahnutých v návrhu zákona bude efektívna možnosť zabezpečenia záväzkov, čím sa zmenší riziko spojené s poskytnutím úveru a zvýši sa šanca, vyhliadka na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov priamo zo zábezpeky. V súvislosti s reformou záložného práva sa menia aj príslušné dotknuté právne predpisy, to je Notársky poriadok, Obchodný zákonník, zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a zákon č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a ďalších. V samostatnom návrhu zákona sa komplexne upraví vykonanie záložného práva ku hnuteľnému a nehnuteľnému majetku dražbou. V návrhu zákona, čiže novely Občianskeho zákonníka sa ďalej upravujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné upraviť v súvislosti s občianskoprávnym dohovorom o korupcii. Občianskoprávny dohovor o korupcii vypracovala multidisciplinárna komisia pre korupciu a 9. septembra 1999 ho prijal Výbor ministrov Rady Európy na svojom 678. zasadnutí. Slovenská republika pristúpila v júni 2000, čím sa zaviazala zosúladiť svoju právnu úpravu v zmysle tohto dohovoru. Ďalej. Pôvodne predložený poslanecký návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport týkajúci sa domáceho násilia, ďalej návrh zmien Občianskeho zákonníka, ktoré sú potrebné vo vzťahu k zákonu o prevodoch peňažných prostriedkov, o elektronických platobných prostriedkoch a o platobných systémoch (zákon o platobnom styku) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďalej poistné zmluvy s cieľom dosiahnuť plnú kompatibilitu s direktívami Európskej únie upravujúcimi poistnú zmluvu z dôvodu prispôsobovania sa práva Slovenskej republiky s právom krajín Európskej únie. Návrh novely zákona bol vypracovaný v nadväznosti na nový zákon o poisťovníctve, ktorý nadobudol účinnosť 1. marca tohto roku a jeho zámerom bolo predovšetkým vytvoriť štandardné, medzinárodne akceptované legislatívne prostredie poistného trhu zodpovedajúce požiadavkám OECD a EÚ. Vzhľadom na zámer predkladaného návrhu zákona odporúčam túto novelu Občianskeho zákonníka postúpiť na ďalšie ústavné prerokovanie. Stanovisko ku spoločnej správe výborov: Súhlasíme so stanoviskom ústavnoprávneho výboru ako gestorského výboru, ktorý je uvedený v spoločnej správe. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, aby informoval o prerokovaní uvedeného zákona vo výbore a predniesol stanovisko.
Pán poslanec Ivanko, máte slovo.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výboru Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1494, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 2100 z 15. mája 2002 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1494, odporučil Národnej rade schváliť výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, a to ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 1024 z 13. júna 2002, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením 988 zo 4. júna 2002, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 816 z 12. júna 2002 a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo svojím uznesením z 5. júna 2002. Z uznesení výborov Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Tých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je celkom 14, sú uvedené v spoločnej správe v časti IV, preto ich nebudem čítať. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1494, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a o stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu, ktorým a mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v druhom čítaní bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru na svojom zasadnutí dňa 18. júna 2002.
Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, nech sa páči, zaujmite svoje miesto. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pani poslankyňa Rusnáková a pán poslanec Tatár. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pani poslankyňa Eva Rusnáková.
E. Rusnáková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Nebudem predkladať žiadny pozmeňujúci návrh, pretože návrhy, ktoré predkladal výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport sú obsiahnuté vo viacerých návrhoch zákona, ktoré pán minister predkladá, chcem sa mu len poďakovať za to, že vláda bola schopná presunúť do svojich vládnych návrhov zákona tie momenty, na ktoré upozorňoval výbor pre vzdelanie a na ktoré upozorňovala Národná asociácia sudkýň Slovenska spolu s ďalšími občianskymi združeniami, a preto chcem predovšetkým privítať ustanovenie, ktoré sa týka bodu 10 a bodu 11 návrhu zákona, a to je nový § 705a. Oceňujem, že toto ustanovenie sa dostalo do zákona a myslím si, že je to prelom v pomoci obetiam domáceho násilia, ktoré boli často vystavené nielen ohrozovaniu zdravia, ale aj života. Tým, že museli naďalej užívať spoločný byt alebo užívali byt, v ktorom boli spoločne v podnájme, nedokázali si riešiť svoje životné problémy a nedokázali riešiť domáce násilie, ktoré aj po rozvode pokračovalo. Preto je prínosom tohto paragrafu to, že súd môže na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich alebo ho z užívania úplne vylúčiť, prípadne, že súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí. V tomto prípade sa povýšilo právo obete nad právo násilníka. Riešenie toho, aby domáce násilie nepokračovalo ani po rozvode, je v tomto návrhu zákona vyriešené skutočne spôsobom, ktorý bude v praxi znamenať obrovský prínos. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár.
Nech sa páči.
P. Tatár, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni. Predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1494. Navrhujeme, aby § 801 ods. 2 znel: Odsek 2. Poistenie zanikne ďalej tým, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do troch mesiacov od jeho splatnosti. Poistná zmluva musí obsahovať upozornenie, že poistenie zanikne v prípade nezaplatenia ďalšieho poistného do troch mesiacov od jeho splatnosti. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného, to je pozmeňujúci návrh. Navrhujeme zmeniť úpravu dĺžky lehoty, po uplynutí ktorej poistenie automaticky zanikne, ak v tejto lehote poistné nebolo zaplatené. Poistiteľ môže napriek tomu tieto lehoty dohodou s klientom predĺžiť. Len na informáciu, dnešná lehota je platná šesť mesiacov, a teda navrhujeme to skrátiť na polovicu. Prosím o podporu. Ďakujem pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Tatára pán poslanec Kresák. Nech sa páči. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy s faktickou poznámkou.
Nech sa páči.
P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predseda, ja by som iba chcel upozorniť na to, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán kolega Tatár, v sebe skrýva jedno úskalie, ktoré ja pokladám za veľmi významné, a to, že vlastne neobsahuje povinnosť upozorniť tú stranu na to, že nedošlo k platbe. Nielen moja osobná skúsenosť, ale i viacerých je taká, že keď poisťovne dnes chcú nejakým spôsobom zrušiť poistné zmluvy, ktoré boli uzatvárané dávno v minulosti. Trebárs na byt alebo na nehnuteľnosť, pretože dnes sa už tie zmluvy uzatvárajú v iných cenových reláciách, v iných plneniach, často práve trebárs niekedy aj dobromyseľné opomenutie platby môžu využiť na to, že zrušia zmluvu a ponúknu zmluvu za iných podmienok bez upozornenia. Chcem iba povedať, že skrátenie lehoty a vypustenie povinnosti upozorniť na to, môže priniesť vlastne zánik zmluvy, ktorý nebol úmyselný, alebo zánik takej zmluvy, ktorej druhá strana nemala v úmysle, aby tento následok vznikol. Takže mali by sme zvážiť, či by sme nemali do tohto ustanovenia, tak ako ho navrhuje kolega, ale predsa len zaradiť povinnosť upozorniť druhú zmluvnú stranu na to, že nedošlo k plneniu pred tým, ako zmluva zanikne. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: No, pán poslanec, ale potom musíte vyhotoviť alebo keď je taká vôľa u pána poslanca Tatára, tak by musel zmeniť písomný návrh, lebo budeme po piatej o tom hlasovať, ale musí zaznieť teraz v rozprave, čiže ja sa môžem spýtať poslancov, či je všeobecná vôľa, aby sa... Panie poslankyne a páni poslanci, legitímne predniesol pán poslanec svoj návrh, ako chcete, zrejme vy musíte dať iný návrh, nech sa páči, potom, samozrejme, nech sa vyjadrí minister a spravodajca, ako sa potom poslanci majú zachovať, aké budú odporúčania pri hlasovaní.
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce minister k tomu zaujať stanovisko, vôbec k rozprave.
Nech sa páči.
J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážená Národná rada. Už z obsahu tohto pozmeňujúceho návrhu je zrejmé, týka sa poistenia, je zrejmé, že sa to týka miliónov ľudí v tomto štáte každý rok. Keď som si to vypočul, ako však to neznie zle na prvé počutie, že skrátiť lehotu zo 6 mesiacov na 3 mesiace, z takého teoretickoabstraktného hľadiska to vlastne znamená krok smerom k väčšiemu poriadku ale, a to by som chcel zdôrazniť, že jednoducho každý, každý paragraf, každý odsek paragrafu Občianskeho zákonníka sa týka miliónov ľudí, uvedomme si to, a preto proste každú zmenu každého paragrafu treba dôkladne premyslieť, dôkladne zoponovať, prediskutovať vo viacerých kolách, aby sme sa nedopustili chyby, že v jednom slovíčku urobíme chybu a až sú nedozerné následky. A z týchto dôvodov proste nesúhlasím s týmto návrhom a neodporúčam ho prijať, pretože proste meniť Občiansky zákonník tak, že sa tu prečíta za päť minút jeden pozmeňujúci návrh a ten by sa mal odsúhlasiť a hovorím, bude platiť pre milióny ľudí roky, to je proste príliš riskantné. A z týchto dôvodov navrhujem neprijať, pozrite sa, veď obávam sa, že toto nie je posledná novelizácia Občianskeho zákonníka. Keď tento návrh bude daný v rámci nejakej budúcej novely Občianskeho zákonníka v rámci normálneho postupu, to znamená vo výbore, ak už nie skôr, ale minimálne teda vo výbore, aby sa s tým dalo zaoberať a opakujem zoponovať a zvážiť dôsledky takéhoto ustanovenia, potom možno o tom uvažovať, ale teraz sa mi to zdá príliš riskantné, a preto opakujem, neodporúčam ho prijať.
J. Migaš, predseda NR SR: Spravodajca, chce sa vyjadriť? Ďakujem ministrovi, ďakujem spravodajcovi, o tomto zákone budeme hlasovať po 17.00 hodine.
Nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o vyšších súdnych úradníkoch a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1435 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1435a.
Vládny návrh zákona odôvodní opäť pán minister Ján Čarnogurský.
Nech sa páči.
J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda, vážená Národná rada. Opäť sa vraciame k návrhu zákona o vyšších súdnych úradníkoch. V súčasnosti dochádza na Slovensku k preťaženosti súdov. Súdy nestačia plynulo vybavovať občianskoprávnu a trestnoprávnu agendu, čím dochádza k častým prieťahom v konaní. Základným zámerom predkladaného návrhu zákona je zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania tak, aby ústavnosť a zákonnosť v priebehu tohto konania zostala zachovaná. Zriadením uvedeného inštitútu sa sudcovia budú môcť viac sústrediť na rozhodovanie vo veci samej než na technickú a formálnu stránku veci. V zmysle čl. 142 ods. 2 ústavy zákon má ustanoviť, v ktorých veciach môže rozhodovať aj zamestnanec súdu poverený sudcom, čiže vyšší súdny úradník. Vychádzajúc z tohto ustanovenia bude vyšší súdny úradník na základe predloženého návrhu oprávnený vykonávať niektoré rozhodovacie činnosti súdu na základe poverenia predsedom senátu, prípadne samosudcom. Vyšší súdny úradník bude ďalej v taxatívne vymedzených prípadoch oprávnený vykonávať samostatne úkony súdu prvého stupňa v občianskom súdnom konaní a trestnom konaní. Tieto úkony bude vykonávať priamo na základe rozvrhu práce bez predchádzajúceho poverenia sudcom. V týchto prípadoch nie je zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi žiadna rozhodovacia právomoc. V súvislosti s predloženým návrhom zákona je potrebné novelizovať v ustanoveniach týkajúcich sa najmä rozvrhu práce aj zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch. Pokiaľ ide o spoločnú správu výborov, súhlasíme so stanoviskom ústavnoprávneho výboru ako gestorského výboru, ktorý je uvedený v spoločnej správe. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi. Spoločným spravodajcom je Peter Brňák. Nech sa páči, informujte o prerokovaní tohto zákona vo výbore a predneste stanovisko.
Nech sa páči, pán poslanec.
P. Brňák, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som podal spoločnú správu k návrhu zákona o vyšších súdnych úradníkoch a novelizácii zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k tomuto vládnemu návrhu zákona podáva nasledujúcu spravodajskú správu. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 2103 z 15. mája 2002 pridelila vládny návrh zákona o vyšších súdnych úradníkoch a o doplnení a zmene zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Všetky tri výbory prerokovali tento vládny návrh zákona v lehotách určených uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, tak ako o tom hovorí ustanovenie § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Predmetný vládny návrh zákona o vyšších súdnych úradníkoch a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento návrh zákona tak ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 1027 z 13. júna 2002, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti svojím uznesením č. 377 z 11. júna roku 2002. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie, pretože výbor nebol uznášaniaschopný. Z rokovania výborov vyplynulo celkom šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, z ktorých všetkých šesť si gestorský ústavnoprávny výbor osvojil a navrhuje v rámci spoločnej správy, aby Národná rada Slovenskej republiky s nimi vyslovila súhlas v rámci samotného en bloc hlasovania. Samotný gestorský výbor na základe uvedených stanovísk jednotlivých výborov odporúča plénu Národnej rady Slovenskej republiky, aby predmetný materiál bol schválený a táto spoločná správa bola prerokovaná na rokovaní ústavnoprávneho výboru a tam aj schválená 18. júna 2002 v rámci svojho uznesenia č. 1059.
To je všetko, pán predseda. Skončil som.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Nie je to tak.
Pán minister, prerušujem rokovanie o tomto bode.
Ďakujem, pán spravodajca. Budeme hlasovať neskôr.
Ďalej nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1521, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1521a. Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.
Nech sa páči, pán minister.
J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda, vážená Národná rada. V predloženom návrhu zákona sú zapracované viaceré vládne a poslanecké návrhy noviel Občianskeho súdneho poriadku. Ide o novelizácie vyplývajúce zo zákona o azyle, zákona o rozhodcovskom konaní, návrh Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport na vydanie zákona, ktorý sa týka domáceho násilia, novely Občianskeho zákonníka, zákona o vyšších súdnych úradníkoch. Podstatná časť tohto návrhu novely OSP sa však zaoberá novou úpravou správneho súdnictva, ktorú odôvodňuje najmä skutočnosť, že Slovenská republika je viazaná Dohovorom o ochrane základných práv a slobôd č. 209/1992 Zb. Návrh zákona predpokladá vytvorenie správneho súdnictva v dvoch inštanciách. V tom je zmena, pretože doteraz vo väčšine prípadov bolo iba v jednej inštancii. Čiže dve inštancie, táto skutočnosť je zároveň vyjadrením požiadavky čl. 13 dohovoru. Správny senát krajského súdu rozhodujúci v prvom stupni bude súdom s plnou súdnou jurisdikciou a o opravnom prostriedku bude rozhodovať senát správneho kolégia Najvyššieho súdu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a bývalej Európskej komisie pre ľudské práva je evidentné, že súčasná právna úprava správneho súdnictva nezabezpečovala štandard ochrany v intenciách dohovoru. Súčasná kontrola zákonnosti správnych rozhodnutí súdov iba z hľadiska ich zákonnosti, a nie takzvanej plnej jurisdikcie, čiže vrátane dokazovania a vrátane možnosti vyniesť iné rozhodnutie, je v rozpore s čl. 6 ods. 1 citovaného dohovoru. Tieto požiadavky plnej jurisdikcie predložený návrh novely Občianskeho súdneho poriadku zabezpečuje. V nadväznosti na zavedenie preskúmavania správnych rozhodnutí správnymi súdmi v dvoch stupňoch sa vypúšťa možnosť aplikovania inštitútu mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora vo veciach správneho súdnictva. Mimoriadne dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nemá v dvojinštančnom systéme opodstatnenie, keďže tento systém plne zabezpečuje dôsledné preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve.
Ponechaním mimoriadneho dovolania v správnom súdnictve by bola ohrozená právna istota účastníkov právnych vzťahov. Prakticky to znamená, že vlastne teoreticky, ale aj prakticky bude možné rozhodovať až v štyroch stupňoch o nejakej veci, a síce najskôr správne orgány, čiže, povedzme, okresný úrad o niečom rozhodne, účastník podá odvolanie, o odvolaní teda rozhodne krajský úrad, a to možno napadnúť na súde a súd bude opäť rozhodovať v dvoch stupňoch, čiže spolu to budú štyri stupne, a preto je odôvodnené, aby sa vynechala možnosť mimoriadne opravného prostriedku, čiže mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom, pretože to by bol už vlastne piaty stupeň rozhodovania. S cieľom zabezpečiť účinnú ochranu fyzických a právnických osôb pred nečinnosťou orgánov štátnej správy, návrh novely Občianskeho súdneho poriadku v štvrtej časti zakotvuje konanie proti nečinnosti orgánov verejnej správy. Návrh zakotvuje oprávnenie fyzickej a právnickej osoby obrátiť sa na súd v prípade nečinnosti správneho orgánu a zároveň zakotvuje oprávnenia správneho súdu uložiť správnemu orgánu povinnosť vydať rozhodnutie. Návrh výrazne obmedzuje princíp generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, to je v zásade všetky akty správnych a samosprávnych orgánov budú v preskúmavacej právomoci správneho súdnictva, výnimku by mali tvoriť len akty organizačnej a mobilizačnej povahy. Novela ďalej ponecháva možnosť vylúčiť preskúmavanie správnych rozhodnutí v správnom súdnictve osobitnými zákonmi, ktoré sú v gescii jednotlivých rezortov. Novela reaguje na rozšírenie preskúmavajúcej právomoci súdov v oblasti správneho súdnictva ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z., ktorým došlo k zmene a doplneniu ústavy zakotvením procesnej úpravy konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Návrh zákona je v súlade s ústavou, s inými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, osobitne s Európskou dohodou pridružení. Súlad zákona s právom Európskej únie je upravený v doložke zlučiteľnosti. Pokiaľ ide o spoločnú správu, súhlasíme s navrhovaným znením spoločnej správy gestorského ústavnoprávneho výboru. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi Alexejovi Ivankovi, aby predniesol informáciu o prerokovaní uvedeného zákona vo výbore a predniesol stanovisko.
Nech sa páči.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som podal spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 1521. Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, predkladá spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada svojím uznesením č. 2099 z 15. mája 2002 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslankyňa Eva Rusnáková predložila na rokovanie výboru päť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k § 76 ods. 1, k § 76 ods. 4, ďalej nový § 77a, k § 217a a k čl. 2 k účinnosti zákona. Po ich osvojení jedným poslancom výbor o nich hlasoval. Pozmeňujúce návrhy nezískali podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Právo vyjadriť sa podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorý nebol pridelený, využil aj poslanec Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, prijal uznesenie z 13. júna 2002 pod č. 392, ktorým odporúčajú Národnej rade schváliť vládny návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, tak ako sú formulované v bode 4 tejto spoločnej správy. Podobne postupoval Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý svojím uznesením z 12. júna 2002 odporúča schváliť vládny návrh zákona bez pripomienok. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, odporúčal Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 1023 z 13. júna 2002.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je ich celkom 16 a sú uvedené v časti IV, preto ich nebudem čítať na rokovaní pléna Národnej rady. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúčam hlasovať v zmysle uznesenia gestorského výboru, a to spoločne k bodom 1, 2, 3, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 13, 14 a 16 s návrhom gestorského výboru tieto návrhy schváliť; spoločne k bodom 4, 5 a 9 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich; osobitne k bodu 15 s návrhom gestorského výboru tento bod neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach vedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z., odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady, schváliť. Spoločná správa bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady č. 1055 18. júna 2002.
Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto, ústne pani poslankyňa Tóthová a pani poslankyňa Rusnáková. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová ako prvá.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predovšetkým vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k predloženému legislatívnemu návrhu, najmä k časti správne súdnictvo. Správne súdnictvo je dlhodobý problém nášho právneho poriadku. Už po zmene politického zriadenia v roku 1998 bola otázka vytvorenia správneho súdnictva jeden z aktuálnych bodov pretransformúvania našich štátnych orgánov a vytvárania spoločenského systému v Slovenskej republike. V tom čase bolo viacero vládnych uznesení, ktoré okrem iného vtedajšiemu generálnemu prokurátorovi pánovi doktorovi Bachovi a nebohému predsedovi Najvyššieho súdu profesorovi Plankovi uložili preskúmať túto otázku. Títo urobili viacero zahraničných ciest, z ktorých správy jednoznačne urobili záver, že správne súdnictvo v dvoch inštanciách je tam, kde nie sú zákony o správnom konaní, a tam v štátoch, kde sú zákony o správnom konaní, ako je Rakúsko, Nemecko, sú správne súdy jednoinštančné. Ďalej bola vytvorená komisia, ktorú určil vtedajší minister spravodlivosti Košťa a predsedom tejto komisie som mala česť byť ja a skúmali sme túto otázku s viacerými návrhmi. Vtedajší návrh celej komisie bol, aby sa vytvoril oddelený systém správneho súdnictva od všeobecných súdov. Toto oddelenie sme zdôvodňovali tým, že správne súdnictvo je samostatná štruktúra a viacero argumentov sme toho času uviedli. Ešte v minulosti, keď som robila na Katedre správneho a finančného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského, mala som česť byť na katedre, ktorú viedol profesor Juraj Hromada, ktorý bol v minulosti prezidentom Najvyššieho správneho súdu, ktorý sídlil v Brne. Čiže už od počiatkov svojho právneho pôsobenia som bola vychovávaná týmto vedúcim katedry na ideách správneho súdnictva, ktoré mali tradíciu v bývalej Československej republike.
Prvý princíp. Správne súdnictvo je oddelené od všeobecných súdov. Je to samostatná buď sústava, alebo samostatný orgán s celoštátnou pôsobnosťou so špecializovanými senátmi. Len ten, kto nepozná správne právo, jeho šírku, jeho rozmanitosť a množstvo problémov, môže sa domnievať, že jeden sudca môže zvládnuť problematiku všetkých káuz v oblasti tohto odvetvia práva.
Pán poslanec, keby ste nezabávali pána ministra, pretože budem mu chcieť položiť niektoré otázky a nebude mi vedieť odpovedať.
Samozrejme, je to možné zvládnuť, ale s veľkým časovým penzom, ktorý si žiada takéto zvládnutie. Preto už v bývalej Československej republike boli vytvorené špeciálne senáty, respektíve špecializované senáty správneho súdu, a to finančné osobitne, pre výstavbu osobitne, pre zdravotníctvo, pre školstvo, ktoré vedeli zvládnuť problematiku.
Pán minister, keď ste hovorili o správnom súdnictve, v právnickej literatúre už viackrát okrem niektorých sudcov Najvyššieho súdu, bolo zdôraznené, že dnes na Slovensku správne súdnictvo nemáme a týmto ho ani nezavádzate, máme len správne senáty všeobecných súdov. No, preto nehovorme o správnom súdnictve, lebo to je terminus technicus pre samostatnú sústavu špecializovaných súdov na túto problematiku.
Čo je podstatou správneho súdnictva alebo ak chcete súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov štátnej správy a samosprávy, respektíve verejnej správy. Správne súdy neriešia meritum veci, a to je veľký rozdiel od všeobecného súdnictva, správne súdy majú jedinú jednu úlohu, že preskúmavajú zákonnosť. A teda meritum rozhodnutia správneho súdu je, či rozhodnutie orgánu štátnej správy bolo vydané v súlade so zákonom alebo nebolo vydané. Ak by tomu bolo inak, dochádzalo by k presunu kompetencie zo štátnej správy na súdy, pretože ak orgán štátnej správy by rozhodol, že stavebné konanie bude na lokalite tej a tej povolené a s takými a takými parametrami, tak správny súd môže urobiť len kontrolu, či to rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, ale nemôže skúmať vhodnosť, či na tom mieste je možné povoliť výstavbu alebo nie. Ak by to robili súdy, preberali by kompetenciu orgánov štátnej správy. A pri orgánoch samosprávy je to ešte vypuklejšie, pretože samosprávu nemôže prevziať ani vyšší orgán samosprávy, nieto súd. Tak preto, čo ste tu hovorili, že budú posudzovať nielen zákonnosť, ale budú mať širšiu kompetenciu s meritom veci, tak ak sa tento parlament odhodlá toto prijať, tak nasledujúca vláda to musí zrušiť, pretože je to právny nezmysel a ide to proti zásadám právneho štátu, deľby moci v ňom a rozdelení kompetencie. Nie je možné, aby rozhodovaciu kompetenciu samosprávy preberali orgány súdu. To je po prvé. Po ďalšie, pán minister, hovorili ste tu niečo o štyroch stupňoch rozhodovania. Dovoľte mi, aby som vám povedala, že sa veľmi mýlite. Tá variabilita stupňov môže byť ešte vyššia. Prvoinštančné konanie okresný úrad, druhoinštančné konanie krajský úrad, ministerstvo preskúmanie rozhodnutia podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb., je to rozhodovanie mimo preskúmania rozhodnutia, mimo odvolacieho konania, ktoré môže začať ex offo. To máte tretí stupeň. Voči rozhodnutiu vydanému mimo odvolacieho konania má právo účastník konania podať odvolanie. To je štvrtá inštancia. V prípade, ak by došlo k zmene a prokurátor by bol mal pochybnosť o zákonnosti tohto rozhodnutia, teoreticky je možné podať protest. Ten protest je štvrtá, piata, prepáčte, piata. Čiže je päť a vy na toto ešte máte odvahu prísť s návrhom, aby preskúmanie súdom bolo dvojinštančné? Prosím vás pekne, čo to robíte, pri zaťažení súdov? Také, ako je dnes? To vám kto dal takýto návrh v rezorte? Prepočítali ste to, čo to bude znamenať? Ak správne súdnictvo preskúmava zákonnosť, tak potom tie inštancie, ktoré prebehnú v oblasti štátnej správy, vlastne budú preskúmané prvoinštančným správnym senátom, ktorý konštatuje, či vec je zákonná alebo nie. A ešte voči tomuto je odvolanie? Pretože predmetom odvolania v správnom súdnictve nie je nič iné. Čiže keď je v súdnom konaní odvolanie, chápem, pretože v rámci odvolania opätovne niekto preskúma nielen zákonnosť, ale aj obsahovú zhodnosť v občianskosúdnom konaní. Ale tu bude v prvej inštancii preskúmavať správny senát a v druhej inštancii znovu správny senát, ktorý bude posudzovať, či prvoinštančný dobre preskúmal zákonnosť alebo nie.
Vážený pán minister, takýto systém funguje vo Francúzsku a v ďalších krajinách, kde nie je rozhodovanie v oblasti štátnej správy upravené zákonom o správnom konaní. Mala som možnosť chodiť po cudzine, mala som možnosť sa oboznámiť so situáciou a vo viacerých štátoch konštatovali, že úprava správneho konania s opravnými systémami v rámci štátnej správy s pružným konaním do 30, poprípade 60 dní je veľmi výhodná. A viaceré štáty uvažujú o zavedení zákona o správnom konaní aj tam, kde tento zákon nie je. A ja mám veľké pochybnosti, že je tu opačná tendencia. Chce sa navŕšiť dvojstupňovosť súdneho konania a kresať v oblasti štátnej správy konanie. Je to veľký nezmysel, navyše je to finančne oveľa nákladnejšie, a už nehovorím o tom, že pre občana z hľadiska časového faktora nesmierne nevýhodné. Nevýhodné preto, že súdne konanie trvá rok, dva, tri.
Pán minister, keď dáte voči rozhodnutiu správneho senátu ešte možnosť odvolania, predĺžite rozhodovanie v oblasti štátnej správy o jeden aj dva roky a uvedomte si, že individuálne rozhodnutia v štátnej správe nie sú len riešením vecí občanov, ale sú vlastne realizáciou funkcií štátu. Tu sa plnia úlohy štátu a v rámci toho sa dávajú občanom aj nejaké práva alebo povinnosti.
Pozrime si také priestupkové konanie. V prvej inštancii rozhodnú o priestupku, potom sa odvolá, samozrejme, ten, kto sa dopustil priestupku, poprípade protestuje prokurátor, áno, ďalej bude možnosť podať opravný prostriedok, ten je aj teraz, na súd, preskúmanie rozhodnutia súdom, a ešte ďalší opravný prostriedok, aké to bude mať systémové nadväznosti, keď napríklad zákon o priestupkoch jasne hovorí, dokedy môžete uložiť pokutu. Po určitom čase spoločnosť stráca záujem na realizácii sankcií. Máte to domyslené? Tieto dvojinštančnosti, ktoré navrhujete, ako vlastne pomôžu tomu, aby sa sankcie uložené v oblasti štátnej správy vôbec nerealizovali? Veď orgány štátnej správy rôznym podnikateľom pre neplnenie rôznych povinností, pre porušenie zákona v oblasti štátnej správy ukladajú sankcie, pán poslanec, keby ste trošku tichšie, mňa to vyrušuje. Mňa to vyrušuje.
Ďakujem vám, že ste taký láskavý.