B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon. Nech sa páči. Máte slovo. Nie? Pán poslanec Maxon, faktickú poznámku. Nech sa páči, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Maxonovi. Nech sa páči.
M. Maxon, poslanec NR SR: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Maňka, vy ste naozaj presvedčený o tom, že by mali mať poisťovne a banky aj v tomto smere úplne rovnaké podmienky? Veď v poisťovniach existuje iný režim. Poviem len taký príklad. Dozor nad bankami má predovšetkým bankový dohľad. Dozor nad poisťovňami je vykonávaný prostredníctvom štátneho dozoru, to je jeden základný rozdiel. V tom prípade teda by mohli aj do poisťovní vstupovať Národná banka Slovenska. Ale skôr by ma zaujímalo, že keď hovoríte, že aby sa to zjednotilo, tak koho sa to týka? Keby ste na tú otázku vedeli odpovedať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, máte možnosť, samozrejme, sa vyjadriť ako k reakcii. Máte 2 minúty. Nech sa páči. (So smiechom.)
V. Maňka, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec, tieto veci sme prebrali na výbore a do spoločnej správy sa dostala chyba, kde bola dohoda o praxi, a ja som to vysvetlil. Je to jednoznačné z toho článku, koho sa to týka. Týka sa to navrhnutých fyzických osôb za členov štatutárneho orgánu banky, za vedúceho pobočky zahraničnej banky alebo za jeho zástupcu, za vedúcich zamestnancov priamo podriadených štatutárnemu orgánu banky, alebo vedúcemu pobočky, alebo zástupcovi vedúceho zahraničnej banky. A za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu. Bola dohoda vo výbore a bola jednoznačná, len v spoločnej správe sa stala chyba. Ja tú chybu naprávam tým, že v časti banky upravujem jednu vetu, aby bola rovnaká ako v časti poisťovne. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Takže pán poslanec Maxon v rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem. Ja by som len chcel podporiť všetky odporúčania tak, ako sú v spoločnej správe, s výnimkou toho jedného, ktoré vlastne svojím pozmeňujúcim návrhom opravil pán poslanec Maňka.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Pán spravodajca, nechcete sa vyjadriť? Ďakujem pekne. Takže budeme pokračovať druhým čítaním a, samozrejme, budeme hlasovať tak, ako sme sa dohodli, o piatej. Teraz pokračujeme druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o účtovníctve.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1484 a spoločnú správu výborov, schválenú gestorským výborom, máte v tlači 1484a. Vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky František Hajnovič. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte, aby som stručne v druhom čítaní uviedol vládny návrh zákona o účtovníctve.
Cieľom návrhu zákona je dosiahnuť úplnú porovnateľnosť obsahu tejto právnej normy s príslušnými smernicami Európskeho spoločenstva a tiež umožniť používanie medzinárodných účtovných štandardov v prípadoch, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Základná filozofia zákona o účtovníctve sa nemení, avšak niektoré hľadiská, zapracované do návrhu, majú zásadný význam. Ide o zásadu verného a pravdivého obrazu predmetu účtovníctva a vernej a pravdivej prezentácie skutočnosti prostredníctvom účtovnej závierky. Používaním medzinárodných účtovných štandardov sa zásadne mení prístup k posudzovaniu jednotlivých hospodárskych operácií a daňové hľadisko je druhoradé. To si vyžiada definovať daňové povinnosti v daňových zákonoch inak ako doteraz.
Taktiež štandardy uprednostňujú ekonomické hľadisko pred právnou formou, čo je v prístupe pre povinnosť účtovať a prezentovať zásadne nový prístup. Zavádza sa spôsob oceňovania takzvanou reálnou cenou, čo je požiadavka vyplývajúca nielen z medzinárodných účtovných štandardov, ale aj požiadavka finančných trhov pre oceňovanie vybraných druhov majetku, čo sa použije v prípadoch vybraných cenných papierov, derivátov, finančného umiestnenia a technických rezerv v poisťovniach.
V súlade so siedmou smernicou Európskych spoločenstiev sa upravili aj ustanovenia o konsolidovanej účtovnej závierke, sú definované metódy, ktoré je možné na konsolidáciu použiť, a umožňuje sa konsolidovanú závierku zostavovať podľa medzinárodných účtovných štandardov pre tie spoločnosti, ktorým to ustanoví osobitný zákon, zákon o burze.
Zapracovaním týchto odporúčaní smerníc Európskeho spoločenstva ako aj možnosti používať medzinárodné účtovné štandardy je vytvorený právny rámec pre oblasť účtovníctva tak, aby účtovné závierky boli porovnateľné a čitateľné a povinnosti z nich vyplývajúce obdobné, ako to vyžadujú uvedené odporúčania.
Vážená Národná rada, dovoľte, aby som vás požiadal o podporu pre predložený vládny návrh zákona o účtovníctve. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu. Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Vladimírovi Bajanovi, a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.
V. Bajan, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávneho výboru o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o účtovníctve, tlač 1484, v druhom čítaní, podľa § 88 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 2081 zo 14. mája 2002 pridelila tento vládny návrh zákona o účtovníctve výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru s tým, že obidva výbory uvedený návrh zákona prerokovali. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona o účtovníctve stanoviská poslancov v zmysle § 75 zákona o rokovacom poriadku s tým, že k uvedenému návrhu zákona zaujali výbory stanoviská nasledovné, a to, že odporúčajú uvedený návrh zákona, ja tvrdím, veľmi dôležitého zákona, schváliť, s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s tým, že výbor pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 1047 zo dňa 13. júna a ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 976 zo dňa 11. júna 2002. V časti 4, nebudem čítať, máte pred sebou spolu 9 pozmeňujúcich návrhov, kde všetky budem odporúčať schváliť a budem žiadať hlasovať o nich spoločne. Súčasne gestorský výbor odporúča Národnej rade uvedený návrh schváliť s týmito pozmeňujúcimi návrhmi. Mňa určil za spoločného spravodajcu a zároveň ma poveril prednesením spoločnej správy na tejto schôdzi a súčasne navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle rokovacieho poriadku. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto prerokovávanom zákone. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode. Pristúpime teraz k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1481 a spoločnú správu výborov, schválenú gestorským výborom, máte v tlači 1481a. Vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky František Hajnovič. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte, aby som uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní.
V súčasnosti uplatňovaná zmluvná spolupráca Slovenskej republiky s ostatnými štátmi je v daňovej oblasti obmedzená len na výmenu informácií v rozsahu, ktorý umožňujú príslušné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku. Vzhľadom na to, že spolupráca v takomto rozsahu nie je dostačujúca a nevyhovuje ani požiadavkám Európskej únie, kladeným na pristupujúce štáty, prijatím právnej úpravy sa vytvoria legislatívne predpoklady pre medzinárodnú pomoc a spoluprácu, určia sa základné pravidlá pre poskytovanie pomoci do zahraničia a pravidlá pri nakladaní s informáciami získanými zo zahraničia.
V predkladanom vládnom návrhu zákona sa s prihliadnutím na uvedené navrhuje upraviť postup a podmienky, za ktorých budú príslušné orgány Slovenskej republiky poskytovať, požadovať alebo prijímať medzinárodnú pomoc a spoluprácu v daňovej oblasti, čiže pri správe daní s cieľom správneho vymerania alebo určenia daňovej povinnosti.
V porovnaní s doteraz uplatňovanou spoluprácou na základe zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku sa v predkladanom vládnom návrhu zákona navrhuje rozšírenie spolupráce pri výmene informácií aj na ostatné druhy daní, najmä na daň z pridanej hodnoty a na spotrebné dane. Výmena informácií vo všetkých formách uplatňovaných v jednotlivých krajinách OECD a v členských štátoch Európskej únie, a to na žiadosť, automaticky alebo spontánne, pričom sa kladie dôraz na zaobchádzanie so získanými alebo poskytnutými informáciami, najmä pokiaľ ide o povinnosť zachovať daňové tajomstvo a ochranu osobných údajov. Za orgán príslušný na spoluprácu so zahraničnými partnermi je určené Ministerstvo financií Slovenskej republiky, alebo ním poverený daňový orgán, alebo poverený colný orgán.
Vážená Národná rada, dovoľte, aby som vás požiadal o podporu pre predložený vládny návrh zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo teraz určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto vládneho návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, tlač 1481.
Vládny návrh prerokovali výbory pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu a výbor pre ľudské práva a národnosti. K tomuto návrhu zaujali výbory nasledovné stanoviská: Výbor pre financie, rozpočet a menu navrhuje zákon schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, rovnako ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aj výbor pre ľudské práva a národnosti. Výbor pre verejnú správu neprerokoval predložený vládny návrh zákona, lebo podľa rokovacieho poriadku nebola prítomná potrebná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov.
Z výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe uvedené, je ich 17. Môžeme hlasovať o nich jedným hlasovaním a gestorský výbor ich odporúča prijať. Gestorský výbor rovnako odporúča Národnej rade takto s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť vládny návrh zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní. Zároveň ma poveril tým, aby som predniesol túto spoločnú správu a navrhol postup pri hlasovaní, čo už som, pán podpredseda, urobil. Môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som žiadnu písomnú prihlášku nedostal. Ako jediný pán poslanec Tatár. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.
P. Tatár, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi predložiť tri pozmeňujúce návrhy k tlači 1481. Prvý - za úvodnú vetu sa vkladá označenie článku ako článok 1. Pretože ďalšie návrhy rozčleňujú návrh na články, tak sa rozčleňuje celý návrh potom na články. To je prvý návrh. Druhý - on je v tom písomnom materiáli očíslovaný ako č. 3, ale je to druhý pozmeňujúci návrh. Za § 13 sa vkladá článok 2, ktorý znie: Článok 2. Zákon č. 366/1999 Z. z.. o daniach z príjmov v znení zákona č. 358/2000 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., teda prvý bol 358, druhý 385, zákona č. 466/2000 Z. z., zákona č. 154/2001 Z. z., zákona č. 381/2001 Z. z., zákona č. 561/2001 Z. z. a zákona č. 565/2001 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: Prvý bod: V§ 4 sa ods. 2 dopĺňa písm. v), ktoré znie: v) finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Druhý bod. V § 19 sa ods. 1 dopĺňa písm. i), ktoré znie: i) finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Tretí bod, v § 35 sa ods. 4 dopĺňa písm. c), ktoré znie: c) je jeho poskytnutie v súlade s osobitným predpisom, odkaz 123a. Poznámka pod čiarou k odkazu 123a znie: 123a - zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení zákona č. 434/2001 Z. z. Štvrtý bod, v § 35a ods. 11 znie: Odsek 11: Pri uplatňovaní daňového úveru podľa odseku 1 - 9 musia byť splnené aj ustanovenia osobitného predpisu, odkaz 123a. Bod 5, v § 58b ods. 8 sa vypúšťa druhá veta. Bod 6, za § 58c sa vkladá § 58d, ktorý znie: § 58d. Ustanovenia § 35 ods. 4 písm. c) a § 35a ods. 11 sa použijú na daňovníka, ktorý si po prvýkrát uplatní daňový úver najskôr za zdaňovacie obdobie roku 2002.
Odôvodnenie k týmto návrhom je také, že sa navrhuje oslobodiť od dane finančné prostriedky z grantov, ktoré sa poskytujú zo zahraničia podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napríklad podľa rámcovej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Európskymi spoločenstvami zo dňa 10. mája 1994. Je to jednoducho v tomto prístupovom procese a v celej sérii eurozákonov veľmi potrebné, odôvodnené a žiaduce doplnenie. Tretí bod tohto pozmeňujúceho návrhu, označený písomne ako bod č. 4, hovorí, že vypúšťa sa § 14 a za čl. 2 sa vkladá nový článok 3, ktorý znie: čl. 3, tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2002, okrem čl. 1 § 1 písm. b) a § 13 ods. 3 a 4 ktoré nadobudnú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii. S odôvodnením, že zmeny v čl. 3 sú vykonané v nadväznosti na úpravy vykonané v predchádzajúcich bodoch. Je to teda, ešte raz hovorím, veľmi potrebné doplnenie v rámci prístupového procesu. Ďakujem veľmi pekne. Prosím o podporu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave? Nie, ďakujem pekne. Pán spravodajca nie, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1485 a spoločnú správu výborov máte v tlači 1485a. Vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky František Hajnovič. Pán minister, nech sa páči.
F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte, aby som stručne uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona o dani z pridanej hodnoty. Zámerom predloženého návrhu je predovšetkým dosiahnutie ďalšieho pokroku v prispôsobovaní právnej úpravy dane z pridanej hodnoty v Slovenskej republike sekundárnej legislatíve Európskej únie. Návrh zákona obsahuje novú úpravu uplatňovania odpočtov dane v súlade s čl. 17 - 20, šiestej smernice, ktorá je základným právnym normatívom sekundárnej povahy, tvoriaci právny základ pre koncepciu harmonizácie legislatívy členských štátov o dani z pridanej hodnoty. Šiesta smernica stanovuje rozsah pôsobností režimu dane z pridanej hodnoty, definíciu ekonomickej činnosti zdaniteľných osôb a zdaniteľných činností, miesto zdanenia, zdaniteľné plnenia, splatnosť dane, základ dane, princípy určovania sadzieb dane, základné oslobodenia od dane, realizáciu odpočítania vstupnej dane, osoby, na ktoré sa vzťahuje daňová povinnosť a administratívne povinnosti zdaniteľných osôb. Predložený návrh zákona obsahuje najmä tieto úpravy v dani z pridanej hodnoty: Predovšetkým je to nová úprava odpočítania dane z majetku u novo registrovaného platiteľa dane. Ďalej je to zmena systému pri odpočítavaní vstupnej dane pri nákupe tovarov a služieb, ďalej je to zmena podmienok pre odpočítanie vstupnej dane pri nákupe tovarov a služieb, kde sa predovšetkým zavádza vypustenie podmienky zaplatenia dane. Zmena systému týkajúceho sa nadmerných odpočtov je ďalšia úprava, ktorú táto novela prináša. Ďalej táto novela upravuje odpočítanú daň pri investičnom majetku, tá bude rozložená do obdobia 5 rokov po odpočítaní dane v prípade, ak dôjde k zmene účelu použitia investičného majetku.
Vážená Národná rada, dovoľte, aby som vás požiadal o podporu pre predloženú novelu zákona o dani z pridanej hodnoty. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odôvodnenie tohto návrhu. Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Ferdinandovi Petrákovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch.
F. Petrák, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výboru pre financie, rozpočet a menu, tlač 1485. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2083 zo 14. mája tohto roku pridelila tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, tlač 1485, týmto výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory tento návrh zákona prerokovali. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, tlač 1485, stanoviská poslancov v zmysle rokovacieho poriadku podľa § 75 ods. 2. K predmetnému návrhu zákona zaujali jednotlivé výbory nasledovné stanoviská: Po prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť - výbor pre pôdohospodárstvo uznesením č. 416 zo dňa 5. júna tohto roku, po druhé - odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 1031 z 12. júna tohto roku, ústavnoprávny výbor uznesením č. 978 z 11. júna tohto roku a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 806 z 11. júna tohto roku. Z uznesení výborov vyplynuli štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré máte v predmetnej správe k dispozícii na stoloch. Gestorský výbor na základe týchto stanovísk odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa bola v gestorskom výbore schválená uznesením č. 1052 z 13. júna tohto roku. Výbor určil poslanca Petráka za spoločného spravodajcu a súčasne ho poveril, aby predniesol spoločnú správu na schôdzi výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko žiadnu písomnú prihlášku som nedostal. Ako jediný pán poslanec Kanis. Nech sa páči, máte slovo. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.
P. Kanis, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, plne súhlasím so slovami, ktoré tu predniesol pán minister, že proces aproximácie práva postupuje ďalej aj v oblasti dane z pridanej hodnoty. Ja by som sa chcel vyjadriť k problému, ktorý je záležitosťou suverénneho rozhodovania Slovenskej republiky a nespadá pod proces aproximácie, a to je otázka dane z pridanej hodnoty v súvislosti s právnou úpravou prevádzkovania lotérií a iných podobných hier. Už v jednom z predchádzajúcich bodov, ktoré sa týkali zákona o lotériách, pán minister predkladal vládny návrh novely zákona, kde však treba pripomenúť to, že došlo k postupu, ktorý nie je celkom korektný z hľadiska koncepcie prevádzkovania lotérií. Došlo k tomu, že najskôr v zákone o dani z pridanej hodnoty sa postúpilo od koncepcie charakteristiky prevádzkovania lotérií k prevádzkovateľovi, tam sa zmenili podmienky zdaňovania účastníkov prevádzkovania lotérií, kým v zákone o lotériách bola definícia prevádzkovania lotérií, tak v zákone o DPH sa nanovo definovala cez prevádzkovateľa, a keďže nielenže to bolo nekorektné, ale bolo to aj v rozpore s obsahom zákona o lotériách, tak pozmeňujúcim návrhom, ktorý prednášal pán minister, sa vlastne spätne vracalo do zákona o lotériách iné chápanie tohto procesu. Táto koncepčná zmena, o ktorú sa veľa sporili odborníci z ministerstva financií a tí, ktorí boli prevádzkovateľmi, sa teda vyriešila vlastne takým obchvatom, povedal by som, a až následne, až dodatočne, po istých problémoch vôbec, kto je platiteľom DPH a aká daň sa má platiť, či 10-percentná alebo 23-perecntná. Ministerstvo financií, aby malo v súlade obidva zákony, tak vlastne až teraz prináša novelu zákona o lotériách, čím sa istým spôsobom napráva to, čo sa stalo v zákone o dani z pridanej hodnoty. Čo sa týka dane z pridanej hodnoty v oblasti prevádzkovania lotérií, treba povedať, že posledná novela zákona o DPH, ktorá zmenila znenie § 34, spôsobila výraznú zmenu v tomto procese s dôsledkami, ktoré aj z hľadiska tvorby zákonov nie sú celkom korektné. Pretože až do zmienenej novely sa podľa platných slovenských zákonov o prevádzkovaní lotérií služby poskytované inými osobami pre prevádzkovateľa v rámci prevádzkovanej lotérie považovali za prevádzkovanie lotérií a boli oslobodené od DPH. Touto zmenou formulácie § 34 tým, že sa do textu dostalo iba to, že sú oslobodené od dane iba osoby, ktoré majú povolenie, v tomto prípade to povolenie, ak zoberieme tie najširšie hrané lotérie a hry, tak je Tipos, jedine Tipos je tou spoločnosťou, takže vlastne to, čo sa prijalo v § 34 potom dopadlo v podstate iba na tri spoločnosti, ktoré sú mandatármi Tiposu, a to na Slovenskú poštu, š. p., Kasinvest, s. r. o., a Športka plus, a. s. Všetci ostatní mandatári, ktorí pôsobia v tejto oblasti, ich odmeny, ktoré tvoria 10 % z celkových tržieb, vlastne nie sú platiteľmi DPH alebo ich príjem nepresahuje 750 000 za tri mesiace. Čiže celá novela, ktorá sa uskutočnila v § 34, v prípade lotérií sa dotkla iba troch týchto právnických osôb. Pritom chcel by som upozorniť, pán minister, na to, že ak argumentuje niekto z ministerstva financií tým, že odmena za činnosti, ktoré sú v mandátnej zmluve uvedené, to je 10 % z celkových tržieb, že akoby v tejto odmene, ak sa má počítať akoby aj DPH, tak je to dosť násilná interpretácia, pretože táto odmena bola určená v prostredí, v ktorom tieto spoločnosti neplatili DPH. Boli oslobodené od dane. To znamená, ak sa úplne kvalitatívne zmení prostredie, ktoré vymedzuje platiteľov DPH, tak potom jednoducho nemožno si pomôcť iba zákonom o cenách, ale treba vidieť tú otázku v širších súvislostiach aj preto, že Tipos ako monopolný subjekt v podstate práve cez týchto troch, cez tieto tri právnické osoby, ktoré som spomenul, má vlastne zabezpečené pomerne vysoké tržby, ktoré sú potom odvádzané štátu a ktoré sú potom ďalej prerozdeľované.
Treba povedať, že takáto zmena daňového prostredia, to že sa z neplatiteľa dane stane platiteľ dane, sa týka niektorých týchto spoločností tak, že jednoducho majú problémy, aby hospodárili bez straty. Ba naopak, prepočítanie podľa štatisticky vyhodnotených tržieb, aké boli dosiaľ, znamená, že napríklad spoločnosť Kasinvest, ak bude fungovať v tomto režime, bude sústavne produkovať každý týždeň svoju stratu. No potom sa nemožno čudovať, že takáto spoločnosť jednoducho musí zanechať také podnikanie, v ktorom jednoducho produkuje svoju stratu, a treba povedať, že tým je potom ohrozený príjem pre štát vo výške 150 mil. Sk. Pretože 90 % všetkých tržieb ide vlastne pre štát, desať je tá odmena. Lenže tá odmena nie je iba pre spoločnosti, ktoré to robia, pretože v mandátnej zmluve Tiposom bolo vlastne určené, že z tejto odmeny polovicu musia dávať majiteľom príslušných priestorov, v ktorom tieto terminály sú. Ďalšia časť tejto odmeny je na ľudí, ktorí zabezpečujú v podstate, aby tieto platby neboli problémové. A to je veľmi riskantná oblasť, ak si Tipos predstavuje, že miesto týchto veľkých mandatárov budú stovky, dajmetomu, nejakých jednotlivcov, tak bude ohrozená istota štátnych príjmov z tejto oblasti. A treba otvorene povedať, že táto oblasť v podobe väčších právnických osôb práve zabezpečovala istotu a zamedzovala priestor mafii, pretože dnes nie je problém tieto spoločnosti a hry, ktoré oni prevádzkujú alebo spoluprevádzkujú, ale problém je množstvo čiernych rôznych hracích výherných prístrojov, ktoré nie sú vôbec kontrolované a ktoré, keby sme to odhadovali, tak tvoria takú veľkú časť úniku zdrojov, ktoré by mohol získať štát, že možno by si to zaslúžilo oveľa širšiu pozornosť. Nie je možno neznáme, že príjem z priemyslu hier je v Spojených štátoch amerických ďaleko väčší ako zo zbrojného priemyslu. A to už je čo povedať. Čiže je to oblasť, ktorá potrebuje aj isté precízne právne vyjadrenie. No a práve preto, že v dôsledku iste dobrých zámerov, pretože tá novelizácia § 34 sa uskutočnila preto, aby si mnohé právnické osoby, napríklad Telekomunikácie nenárokovali z tej všeobecnej definície v § 34, že ani oni nemusia byť platiteľmi DPH. Čiže ten úmysel ministerstva financií bol nepochybne správny, ale nakoniec ten reálny dopad je v podstate proti tým spoločnostiam, ktoré zabezpečujú stabilitu príjmu štátu. No dalo by sa skoro povedať, že mieril na líšku, trafil Elišku, v tomto prípade.
Čiže, pán minister, napokon ja som informoval aj vás o tomto probléme, a myslím si že by bolo možné spoločne, možno výmenou názorov alebo ten pozmeňujúci návrh, ktorý dám, riešiť tento problém tak, aby nebola ohrozená stabilita príjmu štátu z tejto oblasti. Pretože je to zabehaný systém a ak by malo dôjsť k jeho zmene alebo ak by mandatár mal vypovedať túto zmluvu, samozrejme, podľa zákonných predpokladov a podmienok, tak bude trvať pomerne dlhý čas, aby opäť nejakým spôsobom zaujal niekto ten priestor, a myslím si, že práve v dnešnom stave verejných financií je to absolútne zbytočný krok, treba ho ošetriť v tejto novele. Preto si dovolím dať pozmeňujúce návrhy.
Ešte aby som pripomenul, že celý tento problém platenia DPH je problémom práve preto, že Tipos nie je platiteľom DPH. Ak to porovnávam napríklad s českou Sazkou, tak česká Sazka je platiteľom DPH, a teda potom je možný aj odpočet DPH. V tomto prípade tí, ktorí sa stali platiteľmi DPH alebo hoci o tom ani daňové úrady, v podstate majú veľký problém určiť, kto je platiteľom DPH. Keby bol Tipos platiteľom DPH, tento problém po novelizácii § 34 nie je. Ale keďže Tipos nie je platiteľom DPH, jednoducho, títo prevádzkovatelia alebo spoluprevádzkovatelia sú vlastne v takejto situácii, že Tipos nie je platiteľom DPH, nemôžu to tam odpočítavať a samotní majitelia priestorov, v ktorých sa tieto hry uplatňujú, obyčajne nie sú platiteľmi DPH z titulu, že ich príjem neprevyšuje 750 000 za tri mesiace. Čiže v podstate ich podmienky finančného ocenenia odmeny sa zmenili takým spôsobom, že nie je to špekulácia, ale jednoducho im ide o prežitie. Napokon sú o tom štatistické dôkazy, že je to tak. Preto mi dovoľte, aby som práve pre túto, istým spôsobom iracionálnu situáciu, ktorá nastala, a ktorá sa nedomyslela práve pri texte § 34, aby som dal niektoré pozmeňujúce návrhy.
Prvý pozmeňujúci návrh - súčasný text § 34 pod názvom prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier označiť ako odsek 1. Doplniť § 34 o nový odsek 2 v tomto znení: "Od dane je oslobodené aj sprostredkovanie a zabezpečenie prevádzkovania lotérií alebo iných podobných hier, vykonávané pre osobu uvedenú v odseku 1," teda tá, čo má povolenie, "právnickou osobou na základe rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky." Táto formulácia vyjadruje, že nie je tento obsah pre hociktorú právnickú osobu, ktorá sa podieľa v tomto priestore na prevádzkovaní, ale je to len pre tie, ktoré sú presne uvedené v príslušnom rozhodnutí ministerstva financií. Túto formuláciu som zvolil práve preto, aby sa neinterpretovala táto zmena ako nejaká lobystická záležitosť, ale ako vec, ktorá je naďalej v rukách ministerstva financií. Ministerstvo financií rozhodovalo o niektorých veciach, to znamená, ono keď rozhodovalo menovite o niekom, jednoducho malo svoju agendu, na základe čoho sa mohlo rozhodnúť, že sa dotyčná právnická osoba ocitla v tomto rozhodnutí. Myslím si, že táto formulácia vytvára aj podľa môjho názoru dobrú zákonnú úpravu aj pre ďalšie rozhodovanie o týchto veciach v budúcnosti. A chcel by som v tejto súvislosti upozorniť ešte, pán minister, že tento problém, o ktorom hovorím, vyskočí výrazne do popredia od 1. januára, ak sa stane Slovenská pošta platiteľom DPH. Slovenská pošta je vlastne najväčším, ďaleko najväčším mandatárom v tejto oblasti. To znamená, že podľa môjho názoru treba alebo vopred riešiť tento problém, napokon, je vecou, samozrejme, či sa to rozhodne alebo nerozhodne, to je len, ale predstava je o tom, že by aj Slovenská pošta mala byť platiteľom DPH, kde tento problém plne vyskočí, ak Slovenská pošta bude ako mandatár Tiposu ešte musieť platiť DPH bez toho, aby si ju mohla odpočítať. To si myslím, že je iracionálna situácia.
Čiže toľko ako zdôvodnenie k tomu pozmeňujúcemu návrhu dva. No a napokon pozmeňujúci návrh tri, ktorý vychádza aj z toho, čo si Tipos teda predstavuje. Tipos by chcel rozšíriť svoje podnikanie v tejto oblasti, a preto aj pre platiteľov DPH, myslím si Sazka v Česku to má riešené podobným spôsobom a možno je to aj od nich odpozerané, že vlastne určovanie potom výšky DPH sa vypočítava podľa istého koeficientu, takže toto je istým spôsobom od Tiposu v podstate, alebo ich názor, ktorý bol vyslovený tým, aby sa doplnil v § 21 ods. 2, doplniť teda o nové písm. e) v tomto znení: "Zdaniteľné plnenia podľa § 34." To by teda potom znamenalo, že odpočet dane sa vypočítava aj na základe istého koeficientu a v menovateli koeficientu sa neuvádza, po a) úrok peňažných prostriedkov na účte v banke, ak platiteľ nie je bankou, po b) cena bez dane pri predaji podniku alebo jeho časti, po c) výnos z obchodovania na vlastný účet pri termínovaných obchodoch a opciách , ak platiteľ nie je bankou alebo obchodníkom s cennými papiermi, po d) cena, za ktorú bol obchodný podiel prevedený, a to nové písm. e), ktoré navrhujem, aby sa tam zaradilo, "zdaniteľné plnenia podľa § 34." To znamená, že potom ten odpočet sa bude vypočítavať aj v tejto oblasti pomocou koeficientu, ktorý je uvedený v § 21 zákona o DPH. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kanis bol jediný, ktorý sa ústne prihlásil do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko v rozprave. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
F. Hajnovič, minister financií SR: Ja by som chcel požiadať o podporu tých odporúčaní, ktoré sú v spoločnej správe, a chcel by som tiež zaujať stanovisko k návrhu pána poslanca Kanisa. My sme sledovali tou úpravou, to znamená zrušením toho oslobodenia určitú systematizáciu tej právnej úpravy, čo sa týka vlastného dopadu na rozpočet. Podľa môjho názoru ten dopad bude len neutrálny, bude najviac neutrálny, pretože tá nezaplatená daň bude, respektíve tá zaplatená daň, ktorá zníži zisky, pravdepodobné zisky Tiposu, tak prakticky neutralizuje ten samotný akt zrušenia toho oslobodenia. Môj názor je, že je lepšie upraviť tieto veci systematicky a nevnášať do systému zdanenia deformácie. Som si vedomý toho, že každá zmena mení podmienky, ale verím, že je v záujme Tiposu, tak ako to nakoniec aj pán poslanec Kanis tu povedal, aby si udržal týchto mandatárov a aby teda riešil vzájomným rokovaním stanovenie príslušnej odmeny. Preto si myslím, že by sme mohli pristúpiť k zrušeniu toho oslobodenia. A navrhujem, aby tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko v rozprave. Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto návrhu. Hlasovať budeme tak, ako sme sa dohodli aj pri ostatných zákonoch, až od piatej.
Ďalším bodom je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1487 a spoločnú správu výborov, schválenú gestorským výborom, máte ako tlač 1487a. Vládny návrh zákona odôvodní minister financií pán Hajnovič. Nech sa páči, máte slovo.
F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte, aby som stručne uviedol pomerne krátku novelu zákona o spotrebnej dani z piva. Návrhom sa zabezpečuje v zmysle harmonogramu negociačnej pozície a Národného programu pre prijatie acquis communautaire ďalší stupeň čiastočnej aproximácie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov, ktorý spočíva v zosúladení štruktúry predmetu dane a zavedenie sadzby dane na stupeň plató. V úrovni minimálnej sadzby dane je ustanovenie príslušnou smernicou Európskej únie, čím sa zabezpečí ďalší pokrok v aproximácii.
Uvedenými úpravami možno očakávať dopad, teda zvýšenie ceny jedného litra piva, desaťstupňového, o korunu až o korunu desať, čo predstavuje päťdesiat halierov na fľašu. Zároveň v rovnakej úrovni zníženie dopadu na cenu piva vyššej stupňovitosti. Z uvedených úprav možno očakávať zvýšenie príjmu štátneho rozpočtu o 70 až 80 mil. Sk.
Vážená Národná rada, dovoľte, aby som vás požiadal o podporu pre predloženú vládnu novelu zákona o spotrebnej dani z piva. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie tohto návrhu. Dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Farkasovi, a prosím ho aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu vo výboroch. Nech sa páči.
P. Farkas, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2084 zo dňa 14. mája 2002 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov, tlač 1487, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona zo strany pánov poslancov žiadne podnety. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory nasledovné stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť výbor pre pôdohospodárstvo, uznesením č. 419 zo dňa 54. júna, odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 1032 zo dňa 12. júna a ústavnoprávny výbor uznesením č. 979 zo dňa 11. júna. V bode IV sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prijaté v týchto výboroch, pod bodom 1 a 2 sú uvedené tieto návrhy, oba body gestorský výbor odporúča schváliť. Taktiež aj výbory odporúčali schváliť predložený vládny návrh zákona s týmito pozmeňujúcimi návrhmi. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Delinga a pán poslanec Maxon a pán poslanec Fedoročko. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Takže pán poslanec Delinga, nech sa páči, máte slovo.
P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci. Pán minister uviedol vo svojom vystúpení, že s takouto úpravou zákona, ktorou sa aproximujeme v daňovom probléme u veľmi dôležitého alkoholického nápoja, ako je pivo, získa štátny rozpočet zhruba 70 až 80 mil. Sk. Chcem sa opýtať, pán minister, či je to v rámci aj zvýšenej sadzby DPH na toto množstvo alebo je to len bez DPH, lebo ako vieme, DPH sa počíta vrátane spotrebnej dane. Ďalej chcem upozorniť na to, že výrobcovia piva, ktorí sú združení vo svojej organizácii, majú iné reálne prepočty a argumentujú pre túto snemovňu tým, že ak by sme ponechali takéto možnosti alebo to, čo chce ministerstvo financií, prišlo by do štátnej pokladne minimálne naviac 260 mil. Sk plus ešte daň z pridanej hodnoty, ktorá by tvorila aspoň 55 mil., čiže by to bolo viac ako 300 mil. Sk, iste nie je zanedbateľná záležitosť, pritom keď za rok 2001 odviedli pivovary spotrebnú daň vo výške 1 mld. 233 mil. Sk. Preto tu bola požiadavka, aby sme pristupovali k úprave spotrebnej dane trošku kvalifikovanejšie a obozretnejšie, pretože z pohľadu, samozrejme, našich reálnych príjmov občanov je aj tak potom veľký problém s umiestnením spotreby a, samozrejme, export piva do zahraničia dnes, pri vysokej konkurencii, aj keď máme dobrú kvalitu, je tiež ťažké zabezpečiť.
Výbor pre financie a rozpočet sa snažil túto problematiku upraviť, áno, čo považujem samozrejme za dobrý prístup a išiel na polovičaté riešenie, keď navrhol základnú sadzbu u toho piva, ktoré vo všeobecnosti vlastne všetky, takmer všetky naše pivovary vyrábajú, ten stupeň plató, hektoliter, zdaňovať sadzbou 30 Sk, to znamená, že o dve koruny išiel dole, ale pivovarníci požadovali 28 Sk za hektoliter. U tých pivovarov, ktoré sú zvýhodnené zníženou sadzbou dane, máme v spoločnej správe návrh na zdanenie o jednu korunu nižšie, ako navrhovalo ministerstvo financií. Je to akýsi ústretový prístup, ale myslím, že nie celkom jasný a ťažko by som mohol povedať, že týmto môžeme dokázať to, že aj to slovenské príslovie sa naplní, že aj vlk vlastne bude sýty, aj koza celá. To znamená, že aj sa pokryje vnútorná spotreba, aj do daňovej kasy bude akési zvýšenie daňového príjmu a v rámci obratu vlastne pokryjeme alebo dáme možnosť tým malým pivovarom. Myslím si, že tento návrh je podľa mňa nedostatočný, a predsa by ma zaujímalo, prečo výbor pre financie a rozpočet išiel na takéto riešenie, prečo nezohľadnil to stanovisko, ktoré dala jednak Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a ktoré je vlastne pretlmočením stanoviska Slovenského združenia výrobcov piva.
Pri predchádzajúcich úpravách spotrebnej dane som vystupoval tu v tejto snemovni s jasným zhodnotením neopodstatneného zvyšovania spotrebných daní pri pive, kde i vtedy boli prepočty od týchto verejnoprávnych alebo od týchto samosprávnych inštitúcií, že teda tým, že budeme zvyšovať úpravu daní neúmerne, nedocielime príjem do štátnej pokladne taký, ako si štátne orgány vytýčia. To sa to títo pivovarníci aj jasne dokázali potom a tu som dokumentoval tým, že predchádzajúca ministerka financií v podstate nemala pravdu s tým, keď môj návrh, ktorý som vtedy predkladal, zamietla. Keďže asi by bolo zbytočné ísť na nový návrh, keďže finančný výbor posúdil túto situáciu tak, že dáva tento kompromisný návrh, nie je asi nič múdrejšie, buď za to zahlasovať alebo nie. Ale predsa by som len chcel vedieť, prečo vlastne nebolo akceptované stanovisko tých najdôležitejších, ktorí pivo vyrábajú a ktorí zabezpečujú finančné zdroje pre štátny rozpočet.
Pokiaľ ide o to, že sa mení ten systém, teda z hľadiska výpočtu zdaňovacej hodnoty, teda od jedného hektolitra, teda nie od stupňovitosti, ale od toho takzvaného nového systému plató, myslím, že tam musíme túto záležitosť jasne deklarovať, že je správna a že máme sa z pohľadu prispôsobovania sa európskym normám aj my toto odsúhlasiť. Takže tieto dva problémy, ktoré som mienil naniesť v rozprave v druhom čítaní, vážený pán minister aj vážený pán predseda výboru, by som bol rád, keby ste nám objasnili. Ďakujem pekne.