J. Migaš, predseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča sa hlási pán poslanec Šebej. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Pán poslanec Šebej, nech sa páči.
F. Šebej, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Len dve krátke poznámky.
Neviem, či si spomínate, pán poslanec, ale bolo na túto tému publikované množstvo článkov. Jeden je z pera jedného najvýznamnejších amerických ústavných právnikov, ktorý hovorí, že ale áno, samozrejme, v čase, keď je potrebné narovnať právny systém, parlament štátu, najvyšší volený orgán štátu, nielenže môže, ale má morálnu povinnosť niečo takéhoto napraviť.
Po druhé. Prezident Clinton dal tie amnestie, ktoré boli pochybné, samozrejme, nie bez pozornosti médií a tiež nie bez toho, aby nebol za to odsúdený. A pravdepodobne aj platí jeho povesť svoju cenu za to, ale prezident Clinton neurobil jednu vec, nezbavil viny človeka, ktorý bol vo vedení tajnej služby štátu, a nezbavil viny potenciálne sám seba. Takúto obludnosť, akú urobil pán Mečiar vo funkcii prezidenta, neurobil dosiaľ, pokiaľ sa pamätám, v demokratickom štáte nikto.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Gašparovič chce reagovať na faktickú poznámku. Nech sa páči.
I. Gašparovič, poslanec: Pán poslanec Šebej, k tomu, že Clintona morálne odsúdili. Kto ho odsúdil? Americký ľud? Kongres USA? Senát USA? Ak ho odsúdil v poriadku. Ale odpovedzte mi: Kongres USA alebo Senát USA zrušil tieto rozhodnutia Clintona? Nezrušil, pretože ich nemôže zrušiť.
A pokiaľ ide o to, čoho sa dopustil Mečiar vo funkcii prezidenta. Prečo hneď nepoviete, ak je to skutočne tak, váš názor aj na prezidenta Kováča? To nie je to isté s jeho synom? Teraz som hovoril o tom, že viny zbavený nebol. Skutok sa stal. Nemôžu ho len súdiť v Nemecku, pretože ho tam nemôžu dostať. Takže nepleťte morálku, právo. Tieto vaše argumenty skutočne spolu nesúvisia.
Povedzte mi, kedy Kongres Spojených štátov zruší amnestie prezidenta Clintona. Potom vám poviem, mali ste pravdu, je tu jedna krajina, ktorá to urobila. Ale neurobí to.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Húska, nech sa páči, po ňom pani poslankyňa Tóthová.
A. M. Húska, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, predkladateľ tu použil určitý taký oslovovací spôsob, veľmi účinný hlavne v kázňach, kde sa hovorí opakovane jedna téma a vždycky na základe nej sa stupňuje záležitosť ináč, naozaj účinná aj krásna. Najkrajší výraz tohto opakovaného postupu dokonca môžem uviesť. Bol práve vo vystúpení veľkého bojovníka za ľudské práva Martina Luthera Kinga, ktorý hovoril, I have Dream (Mám sen.). A potom povedal určitú myšlienku o tom a potom znova opakoval, tak dúfam, že toto nebol sen, lebo tu ste stále opakovali, tvárime sa, akoby sme nevedeli.
Tak vám chcem povedať, tvárime sa, akoby sme nevedeli, že človek, ktorý telefonoval vo Viedni, že kde je umiestnený Kováč ml., bol človek a je človek veľmi blízky práve vášmu politickému hnutiu a doteraz generálnym konzulom v Mníchove. Z toho jasne vyplýva, že to bola spravodajská hra, ale kohosi inakšieho a odkiaľsi inde. Tvárime sa, akoby sme nevedeli, že ide naozaj o návrh zrušenia nezrušiteľného postupu. Kľudne ignorujete samotný fakt, že právne je to neriešiteľná otázka, ale z dôvodov, aby ste buď kľudne to ignorovali, alebo jednoducho využívali to na politické vytĺkanie, ktoré je nie naozaj namieste. Tvárime sa, akoby sme nevedeli, že dôvodne podozrivý, ktorý bol práve s týmto spojený a na ktorého bol vydaný medzinárodný zatykač, vlastne nepreukázal svoju nevinu a skutočne bol zrejme v rôznej podvodnej hre za ťažké milióny, a dokonca svedkovia, ktorí okolo toho hrali, ako Fegyveres a pod., mali určité vzájomné pripojenia aj s tými ľuďmi, ktorí práve boli dôvodne podozriví. Tvárime sa, akoby sme nevedeli, že keď obhajujeme niečo z titulu nejakej fundamentalistickej idey, že takáto idea má veľmi blízko, keď je tvrdo presadzovaná bez ohľadu na zákonné postupy, k radikalizmu, ktorý nakoniec vyúsťuje do terorizmu, a dokonca, chcel by som povedať, že samotný postup napr. použitia výbušniny na predvolanie predsedu najväčšej opozičnej strany pri vstupe do jeho domu je niečo, čo je celkom regulárne a v poriadku, a pritom to naozaj hraničí so štátnym terorizmom. A aj vyhlásenie generálneho prokurátora, aj vyhlásenie krajského prokurátora celkom zrejme povedali, že išlo o postupy, ktoré prestupujú zákonné opatrenia a primeranosť použitých prostriedkov.
Takže z takýchto dôvodov jednoducho nemôžeme prijať tento postup. Môžete sa síce tváriť, že nás môžete opakovaným spôsobom pribíjať na kríž. Ale vás ubezpečujeme, že sa vám to nepodarí. Je to záležitosť, ktorá je svojím spôsobom hrubo-hrubo nemorálna. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Húsku sa hlási pán poslanec Husár. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči.
S. Husár, poslanec: Ak sa niekto pousmial nad možno aj emotívnym vystúpením pána Húsku, ja mu dám možnosť sa pousmiať aj nad mojím.
Ja, vážené kolegyne, kolegovia, hádam do svojej smrti nezabudnem na moje začiatky vo veľkej politike, keď som práve s pánom Húskom, pani Keltošovou ako posledný vyjednávači z KDH sa skoro rozplakal v centrále KDH od úprimnej snahy presvedčiť našich priateľov, aby sme robili všetci a spoločne a pre Slovensko.
Poviem veľmi otvorene, či mi to pridá alebo nepridá, že za tie ďalšie roky stále úplne súkromne a tajne dúfam, že sa raz všetko zmení a bez toho chrapúnenia a všetkého ostatného začneme robiť všetci pre Slovensko. Je mi preto veľmi ľúto, že na záver volebného obdobia sa týmto návrhom kladú takéto základy budúcej spolupráce a umierňovania toho, čo sme všetko dokázali za tých 10 rokov povyvádzať. Myslím, že to naozaj veci nepridá.
Aj z tohto pohľadu bolo, páni a dámy, treba rozmýšľať pred opätovným podaním tohto návrhu, ak vaša snaha ukončiť to čo sa na Slovensku deje, ak vaša snaha a záujem o Slovensko je naozaj úprimný a skutočný.
J. Migaš, predseda NR SR: Tak, nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová a po nej excelencia Mikloško, pán poslanec.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som konštatovala, že tento legislatívny návrh je v tomto momente súčasťou predvolebnej kampane, ale v celej jeho histórii vlastne prezentáciou sa KDH ako samostatného politického subjektu, ktorý sa má odlíšiť od SDKÚ a má nabrať voličov práve z radov tých občanov, ktorí nie sú nadšení politikou Hnutia za demokratické Slovensko. Čiže tým chcem povedať, že je to politický legislatívny návrh, ktorý už viackrát bol tu v parlamente a vytrvalo svedčí len o tom, že sa opätovne predkladá, že tento politický subjekt chce bodovať aj pred voľbami.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, preto podľa § 73 ods. 3 písm. b) navrhujem, aby snemovňa hlasovala o tom, že sa v rokovaní o tomto legislatívnom návrhu nebude pokračovať.
Ďalej, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem uviesť niekoľko stručných dôvodov, prečo nemáme pokračovať v prerokúvaní tohto návrhu. Prevažne už v tejto snemovni bolo vysvetlené predkladateľovi, tu prítomnému pánovi poslancovi Palkovi, že vlastne tu ide o retroaktivitu, ďalej bolo uvedené, že riešenie zrušenia konkrétnych rozhodnutí štátnych orgánov, o čom hovorí čl. 2, nie je možné. Ústavný súd už v minulosti rozhodol, že zákonom, resp. ani ústavným zákonom nemožno rušiť konkrétne rozhodnutia. Citovali sme tuto rozhodnutie Ústavného súdu. Čiže aj keby to prijala snemovňa, obrátením sa na Ústavný súd musí toto konštatovať opätovne. Takže pán poslanec Palko by si mal uvedomiť, že vlastne takéto rušenie konkrétnych rozhodnutí v dôsledku tohto ústavného zákona tiež nie je možné.
Lenže, neviem či pán poslanec, treba to viac vysvetliť. Ja sa o to teraz vzhľadom z časových dôvodov nebudem pokúšať, pretože my sme sa raz stretli v jednej televíznej relácii už neexistujúcej televízie, kde ste vy mne niečo citovali z rozhodnutia Ústavného súdu a ja som vám vysvetľovala, žiaľ, márne napriek tomu, že to pochopili tisícky divákov, že to, čo je citované v rozhodnutí, je názor predkladateľa, a nie názor Ústavného súdu. Bolo to márne. A viem, že hovoríte mi, že som zlá, ale tým vlastne vysvetľujem, prečo tu nebudem rozvádzať tie argumenty, že ide o hľadisko časové, lebo keby som chcela, aby sme si porozumeli, musela by som hovoriť oveľa dlhšie.
Chcem však uviesť jedno. Zrušiť amnestiu, to by bol svetový unikát. Keď som tento zámer osobne tlmočila pánu riaditeľovi Tomovi Devinovi, ktorý viackrát bol na Slovensku, a tlmočila som to hneď pri vašom prvom legislatívnom návrhu, ten úplne zamrkal očami a povedal: "Také niečo nie je možné a ak sa to stane, Slovensko nie je právnym štátom." Tento jeho výrok vyšiel aj v dennej tlači. Teraz vám neviem povedať kde. Nový Deň vtedy neexistoval ešte. Vyšiel v dennej tlači a bol autorizovaný článok aj samotným riaditeľom inštitútu, ktorý sleduje prešľapy štátnych úradníkov a vlády. To je po prvé.
Po druhé, veľmi stručne. Pán poslanec, keby sme aj prijali tento ústavný zákon a zrušili amnestie, súdy by museli zastaviť konanie. A zastaviť konanie by museli z toho dôvodu, že raz uložená amnestia znamená zánik trestnosti. A doposiaľ žiadne právo nevytvorilo konštrukciu na obnovenie trestnosti. Takže aj keby sme ho prijali museli by sme konštatovať, že síce amnestie boli zrušené, ale trestnosť už zanikla a tým pádom súdy by opätovne museli zastaviť konanie už vzhľadom prvýkrát na amnestiu, teraz na zánik trestnosti.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, opätovne chcem uviesť, že pokiaľ ste chceli a mali záujem riešiť túto otázku, táto snemovňa dala právny základ, a to základ na aktivizáciu sa Michala Kováča mladšieho podaním na Ústavný súd, ktorý mohol opätovne rokovať a prehodnotiť rozhodnutie senátu Jozefa Šafárika, ktorý vyriekol to, čo by vyriekol každý právnik, ktorý sa nedá kúpiť, že uloženou amnestiou trestnosť zaniká a pokračovať v konaní sa nedá. Ale vy ste tento zákon nevyužili, resp. Michal Kováč ho nevyužil aj keď ste mu túto možnosť na tácke doniesli. Prečo to asi nevyužil? No asi preto, že by vedel, že keby sa to konalo, nebolo by to v jeho prospech.
A naviac chcem povedať, že napriek amnestii vyšetrovacie orgány konali a nevedeli zhromaždiť argumenty, ktoré by usvedčili Ivana Lexu, o ktorého vlastne tu ide, alebo Hnutie za demokratické Slovensko z takých konaní, ktoré by ste mohli zverejniť. Preto bol celý spis daný na prísne tajný a nič sa z neho nezverejňovalo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja ľutujem, že v snemovni, ktorá má pred sebou veľa úloh, opätovne prichádzajú tančeky, o ktorých dopredu je zrejmé, že nikam nevedú, a ja som presvedčená, že táto snemovňa tento ústavný zákon ani nepodporí, a uchádzam sa u vás z hľadiska domáhajúceho sa zdravého rozumu a vedomostí právnych zásad, aby sme v tomto konaní v ďalšom čítaní nepokračovali. Je to aj môj návrh na hlasovanie. Ďakujem vám za pozornosť.
J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa, treba dať návrh potom spravodajcovi, aby sa potom mohlo hlasovať, lebo hneď...
Ja chcem upozorniť panie poslankyne, pánov poslancov, že budeme hlasovať o tomto zákone, potom by sme hlasovali o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny, potom budeme hlasovať o správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2001 a zameraní zahraničnej politiky na rok 2002, potom o správe o plnení úloh Slovenskej informačnej služby za rok 2001 a o správe o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2001 a nakoniec by sme uskutočnili tajnú voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky za Národnú radu Slovenskej republiky. A týmto by sme dnešné rokovanie ukončili. Takže taký asi bude priebeh. Samozrejme, to závisí od toho, ako to zvládneme, pokiaľ ide o ďalšiu diskusiu.
Pani poslankyňa Podhradská ako prvá a pán poslanec Hofbauer ako posledný sa prihlásili s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja chcem vyjadriť podporu návrhu pani poslankyne Tóthovej, a síce návrh, aby sa nepokračovalo ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona.
A chcem súčasne vyzvať poslancov KDH, aby sa stotožnili s jej návrhom a hlasovali za jeho prijatie. Ak bude KDH hlasovať za tento návrh, tak to bude dôkaz, že KDH sa naozaj zmenilo a že chce robiť v budúcnosti politiku, ktorá bude riešiť skutočné problémy občanov tohto štátu. Aj sám Boh vie, že je týchto problémov neúrekom, len vy, páni poslanci KDH, sa tvárite, ako keby ste to nevedeli.
J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Roman Hofbauer.
R. Hofbauer, poslanec: Ďakujem. Trpezlivý a vyčerpávajúci výklad pani profesorky Tóthovej v smere k pánovi poslancovi Palkovi neprekvapuje jeho nechápavosťou, pretože zrejme uvažovanie tohto pána poslanca je mimo rámca právnej chápavosti nielen jeho samotného, ale aj samotného KDH, bohužiaľ, pretože zatiaľ KDH iba dokumentuje, že to nie je stav politickej strany, ale stav diagnózy. Neurazte sa, kolegovia, poslanci, že toto konštatujem, ale ak navrhujete zrušenie amnestie, tak ste úplne mimo rámca reality právneho štátu a možno sa vraciate niekedy do 12. storočia. Navrhnite potom aj zrušenie amnestie v kauze Technopol. To by bolo veľmi zaujímavé, koľkí ľudia by začvirikali na túto tému, pretože viete, o čom je reč.
Táto vaša nenápaditosť je svojím spôsobom až dojímavá, pretože v podstate dokumentuje vašu fantastickú predvolebnú nenápaditosť s predstúpením s niečím konkrétnym, čo sa týka občanov. Týmto neoslovujete prakticky nikoho, nanajvýš znevažujete sami seba. Ale to je váš problém.
J. Migaš, predseda NR SR: Posledný je prihlásený do rozpravy pán poslanec František Mikloško. Nech sa páči.
F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pokúsim sa byť veľmi stručný.
Po prvé chcem povedať niečo, čo nie je ani podstatné. K celej tejto kauze chcem sa spýtať na motívy, ktoré viedli pána Mečiara k tomu, že udelil túto veľkú amnestiu. (Hlasy z pléna.) Môžeš mi odpovedať, ale až potom, keď ja skončím. Pán Mečiar povedal, že preto, aby sa veci nejatrili, aby došlo k zmiereniu. Ako vidíte, k zmiereniu neprichádza. Čiže úmysel pána Mečiara, ktorý vtedy vyslovil, nebol asi celkom úprimný. Naozaj by ma zaujímal jeho vnútorný motív preto, že túto kauzu chcel takýmto spôsobom zahladiť.
Pokiaľ si pamätám, v časoch, keď pán Michal Kováč ako prezident dal amnestiu v kauze Technopol, predtým Michal Kováč vyhlásil, že jeho synovi bol odobratý pas a nikde nepokračovalo vyšetrovanie. A on povedal, že ak vyšetrovanie nebude pokračovať, on dá amnestiu. Čiže takýmto spôsobom dopredu to vyhlásil. A pamätám sa... (Hlasy z pléna.) Pani kolegynka, nie vy ste tam boli, ale ja som tam bol, keď to hovoril pán prezident Kováč. Ale opakujem, toto nie je podstatné. O motívoch nech hovorí pán Mečiar a nech hovorí pán Kováč.
Ale čo je podstatné. Kolega Cuper povedal: "Zhoďme to do histórie." Kolega Cuper, ty si neuvedomuješ, že je súčasťou histórie už raz navždy únos prezidentovho syna? Vy hovoríte: "Zabudnime na to." Vážené kolegyne a kolegovia, na to sa nedá zabudnúť. V prvých rokoch slovenskej štátnosti prezidentovho syna niekto uniesol do Rakúska a tam ho našli, fotografie o tom boli, jednoducho sa to nedá zmiesť. A, vážené dámy a páni, prepáčte mi, teraz to neberte ako obvinenie, ale podozrenie padá na vás, lebo vy ste boli pri moci. Akým spôsobom vy chcete vyriešiť tento problém, ktorý sa stane naprosto trvalým problémom slovenskej štátnosti?
Masaryk povedal... (Hlasy v sále.) Gusto Húska kričieval: "Naša zrada." (Neustále hlasy v sále.) Gustinko, nebol väčší federalista ako váš guru. Zmenil názory, prosím, veď... (Krik v sále.). Ale chcem povedať inú vec. Masaryk povedal: "Národy žijú z tých ideí, na ktorých vznikajú." Dámy a páni, ako chcete vyriešiť problém, že v prvé dva roky slovenskej štátnosti prvému prezidentovi slovenskému po 40 rokoch, teda komunizmu, uniesli syna? Čo chcete s týmto robiť? Vy hovoríte: "Zbavme sa toho a zmierme sa." My hovoríme: "My sa chceme zmieriť, ale tento problém nedá sa zhodiť zo stola." Tento problém nejako treba vyriešiť, aby sme sa pohli ďalej. Navrhnite lepší spôsob.
A v tomto smere ja si vážim, samozrejme, pána budúceho ústavného sudcu Orosza a pani profesorka Tóthová je moja slabosť (Potlesk a smiech.), ale právna diskusia je úplne mimo. Tu nejde o žiadny právny problém. Čo chcete spraviť s týmto problémom, ktorý bude trvalým problémom slovenskej štátnosti? My sme boli v opozícii a vy ste mali moc a všetky tieto vyšetrovania smerujú k tomu, že bola pritom prítomná Slovenská informačná služba, bezpečnosť, hraničná polícia. Ako to chcete vyriešiť? (Hlasy v sále.) Tak to odtajnime, doriešme to a potom skúsme to nejakým spôsobom prekonať. Ja hovorím veci, ktoré sú indikáciami, ja nehovorím tuná tvrdenia, ale vyriešme tieto náznaky.
A teraz už len posledné, čo chcem povedať. Tohto problému, či chceme alebo nechceme, či ho budeme riešiť dneska, odsúhlasíme amnestiu alebo nie, sa nezbavíme, tak ako sa nezbavíme niektorých problémov druhej svetovej vojny, ako sa nezbavíme niektorých problémov päťdesiatych rokov, nejde to. Sú neuralgické problémy, ktorých sa nezbavíme. Čiže môžeme strčiť hlavu do piesku. A v tomto smere je KDH tá strana, ktorá má nos (Smiech v sále.), vie, čo je podstatné (Hlasy a smiech v sále.), a vo svojej všeobjímajúcej láske aj vás chce doviesť k tomu, aby aj vám sa trošku oči otvorili. (Potlesk.)
J. Migaš, predseda NR SR: Tak, pán poslanec, bolo to šarmantné.
Poďme teraz k faktickým poznámkam na vystúpenie pána poslanca Františka Mikloška. Hlásia sa pán poslanec Hofbauer ako prvý, pani poslankyňa Mušková ako posledná. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.
No, nech sa páči, pán poslanec Hofbauer, ideme na to.
R. Hofbauer, poslanec: Pán Mikloško, v tom nebolo šarmantné nič, ale groteskné dosť. Ale to je váš osobný problém a problém zaťaženosti KDH. Michal Kováč mladší nebol unesený, ale zavlečený. A nebol ešte tuším ani v Rakúsku, keď KDH už vystúpilo s tým, že to odvliekla SIS, Lexa a Mečiar. Ešte sa ani nezohrial v Rakúsku a už ste to vedeli s jasnozrivosťou. Čarnogurský videl Mečiara na hranici, vypytoval sa, čo tam robil, proste tieto historky sú tak staré ako vaša plešina na hlave. (Smiech.)
Prosím vás, nestrápňujte svoj vlastný poslanecký klub, lebo myslím, že si to nezaslúži, a nevychádzajte z toho, že my nemáme pamäť. My si to pamätáme veľmi dobre. My si pamätáme veľmi dobre kauciu, na ktorú bol prepustený Michal Kováč mladší v Rakúsku, kauciu, na ktorú bol prepustený Michal Kováč mladší v Nemecku. Tieto kaucie tam prepadli. Ak by neprepadli, tak by to bolo len v dôsledku toho, že by sa tam dostavil pred súd a ten súdny proces by sa konal, on sa nekonal. Čiže to sú rukolapné fakty a argumenty. Pamätáme si na celý stoh amnestií, ktoré udelil Michal Kováč, od Kočnera počnúc a cez Fegyveresa a sériu všetkých komplicov, vzdialených, blízkych, budúcich i súčasných. Ten prípad sa nedal uzavrieť, pretože bol zablokovaný sériou amnestií z jednej strany.
To, čo spravil Vladimír Mečiar, to bola akcia z núdze, z núdze, pretože sa to nedalo uzavrieť nijakým spôsobom. Tí, ktorí mali vypovedať, boli amnestovaní a mohli klamať ľubovoľným spôsobom, na nich sa vzťahovala amnestia otca zavlečeného, nie uneseného. Vy to veľmi dobre viete, ale vám je to zbytočné opakovať, pretože vy ste presvedčený o svojich tvrdeniach a navyše máte jednu obrovskú výhodu. Vy keď ste sa dopustili ešte za prvej Národnej rady jedného nehorázneho klamstva a Milan Sečánsky sa vás spýtal, ako ste to mohli spraviť, vy ste povedali: "Ja už som sa z toho vyspovedal."
J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
J. Cuper, poslanec: Vzhľadom na to, že pán kolega Mikloško má dnes 55 rokov, musíme ho trocha aj šetriť. Ale len predsa mu odpoviem. Pán kolega Mikloško, práve preto museli prísť Mečiarove amnestie, a v tom možnože sme trochu podcenili vašu schopnosť neustále byť konfrontační, lebo boli udelené amnestie hlavnému poškodenému aj hlavnému svedkovi. Takže jednoducho tí ostatní, ktorých ste poobviňovali vrátane kolektívnej viny celého hnutia, museli byť omilostení, aby bolo fifty-fifty, aby jednoducho ste si uvedomili, že takto sa nehrá.
Ja vám nebudem hovoriť, pán kolega Mikloško, čo sú to dvojití agenti, to vám porozpráva pán Palko aj s pánom Pittnerom lepšie, lebo ja som dvojitého agenta nikdy nehral, ale možnože v tomto parlamente takí ľudia sedia. Samozrejme, nie je problém v nijakej spravodajskej službe nájsť dvojitých agentov. Možnože boli vtedy aj v SIS-ke. Bolo to plánované, bolo to jednoducho zrealizované a nám prišité, ale samo osebe to ešte nedokazuje našu vinu. A tú vinu nevedia dokázať ani na súde vyšetrovatelia.
Snáď mi, pán kolega Mikloško, nechceš povedať, že kolegyňa Škarbová a Hezounová sú tie odborníčky, ktoré to mali urobiť? Poznám ich, robotnícke kádre, zo štúdia na fakulte. Také ste si povyberali, aby to vyšetrili, aby to dokázali. Ale ja neviem, prečo tým traumatizujete tento parlament štyri roky. Veď ste vyhrali, vládli ste, odvďačili ste sa svojim zahraničným mecenášom, v záujme čoho ste chceli vládu. A prečo s tým otravujete tento národ? Ja sa ti divím, máš 55 rokov, už by si mohol mať aj rozum, naozaj. Ďakujem. (Smiech.)
J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová a po nej pán poslanec Brňák.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Po komplimente pána poslanca Mikloška asi budem trochu koktať, ale mám takéto otázky. Pán poslanec, ako sa dalo vyšetriť celé zavlečenie, keď vlastne hlavné výpovede boli zablokované Kováčovými amnestiami? Keď hovoríte, že Mečiar chcel zmierenie, tak práve preto, lebo bez týchto výpovedí by došlo len k rôznym dohadom, ktoré by sa nedali preukázať. A práve v prvých rokoch Slovenskej republiky takúto kauzu sme mali rozmazávať?
Ďalej sa pýtam: Komu a čomu zavlečenie slúžilo, keď tak vehementne hovoríte, že bolo organizované HZDS? Nuž celé zavlečenie slúži a slúžilo na očierňovanie Hnutia za demokratické Slovensko, a to bez dôkazov a očierňovanie Ivana Lexu. A v komplexe ďalších káuz, ktoré proti nemu sa vedú, veľmi evidentne trčí čertovo kopýtko, že sa hľadá chomút, do ktorého by sa on mohol navliecť. Ja si pamätám tu jeden návrh na odňatie imunity, kde za trestný čin zneužitia funkcie verejného činiteľa sa predkladal prípad, kde podľa zákona sa mohol riaditeľ SIS, konkrétne Ivan Lexa, zachovať pozitívne aj negatívne. Čiže ten zákon nemohol byť porušený a vy ste s tým sem prišli.
J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Peter Brňák, po ňom pani poslankyňa Podhradská.
P. Brňák, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel reagovať na pána poslanca Mikloška. Chcem povedať, že nebolo to Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré po týchto voľbách urobilo z tejto kauzy predmet politického zápasu. Myslím si, že táto kauza bola do istej miery akýmsi uholným kameňom predvolebných a volebných sľubov tejto vládnej koalície, ktorá mala dokázať zverstvo a svinstvo, ktoré sa páchalo z pozície ja neviem individuálnej alebo kolektívnej predchádzajúcej vlády.
Ale mám dojem, že sa točíme v celej tejto kauze v začarovanom kruhu, pretože zmiešavame tam veľa vecí, ktoré jednoducho tam nepatria. A pán poslanec Mikloško to dosť sugestívne podal tak, ako isté fátum do budúcnosti, že ako to bude znieť, únos prezidentovho syna, do budúcnosti, ak to nebude vyriešené. Len veď už v tom je to mystifikujúce, pretože nemusí sa to nazývať únos prezidentovho syna, ale môže sa to nazývať napr. aj zavlečenie do cudziny Michala Kováča mladšieho, podozrivého zo spáchania trestného činu podvodu. A takýto obsah takéhoto slovného vyjadrenia už je ďaleko odlišný a ďaleko iný od toho, než sa, povedzme, prezentuje práve v tejto podobe.
My od začiatku, ako táto kauza bola na pôde parlamentu, sme nenamietali, pokiaľ ide o veci, by som povedal, právneho charakteru šetrenia a podobne. Ešte raz poviem, bola možnosť, aby mladý Kováč sa do istej miery obrátil nieže z hľadiska svojej rehabilitácie, ale z hľadiska zistenia páchateľa, zistenia pravdy na súdne orgány, ktoré sú jediné kompetentné, nie parlament, nie poslanci, nie pán Palko ani žiadny politik. A nič mladý Kováč neurobil. Bola zaplatená za neho miliónová kaucia v šilingoch, prepadla, nie preto, že bol oslobodený. V Nemecku bolo zastavené konanie nie preto, že bol nevinný.
J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.
M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Mikloško vo svojom vystúpení niekoľkokrát apeloval na nás, aby sme boli zodpovední a aby sme si uvedomili, čo znamená vlastne tzv. únos Michala Kováča mladšieho do zahraničia. Veď to bol syn prvého prezidenta Slovenskej republiky po totalitnom režime. Pán poslanec Mikloško, a vás netrápi, že súčasťou histórie je aj to, a už to nikto z tej histórie nezmyje, že syn prvého prezidenta Slovenskej republiky bol obvinený zo spáchania trestného činu a že bol na neho vydaný medzinárodný zatykač? Mňa ako občana tohto štátu, práve tento fakt znepokojoval a znepokojuje doteraz. A za to, že sa to nevyšetrilo, môžu aj Kováčove amnestie. Ale vám je to, zdá sa, v tomto prípade jedno.
A ešte jedna poznámka, ktorá naozaj vyjadruje môj úžas nad spôsobom vášho myslenia, teraz vás budem citovať. Vy ste povedali: "Však to je samozrejmé, že ten únos ste spáchali vy. Bol unesený syn prezidenta, vy ste boli pri moci, tak vy ste ten únos spáchali." To ste presne povedali, pán poslanec, pred chvíľou. Ak by som mala vlastne aplikovať spôsob vášho myslenia, tak poviem rovnako - bol zavraždený exminister a exposlanec Slovenskej republiky Ján Ducký, ste vrahovia, lebo vy ste boli pri moci.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Gašparovič.
I. Gašparovič, poslanec: Pán poslanec Mikloško, ja som počúval, ako ste hovorili, a trošinku aj tak na city a históriu, ale fakt si myslím, že ide vyslovene zo strany KDH o predvolebnú kampaň. Ale je táto predvolebná kampaň vo vzťahu k občanom spravodlivá? Pán poslanec, koľko aj za bývalej vlády, aj za tejto vlády bolo unesených mladých dievčat? Koľko neznámych osôb bolo zavlečených a unesených? A nevidím žiaden protest z vašej strany, aby ste takouto formou sa dožadovali nápravy týchto skutkov, ktoré sa stali.
Viete, pokiaľ ste povedali, že to bolo za našej vlády, ja mám na to svoj názor. Mám na to svoj názor asi aj taký, že buď to urobili vyslovení amatéri a takto to spackali na príkaz niekoho, kto chcel dostať to postavenie, ktoré sme vtedy mali vo vláde do tohto smeru, alebo to boli skúsení profesionálni, ktorí presne chceli, aby takáto situácia nastala, pretože vedeli, že ju budú môcť využívať. Takže nedával by som to nikdy, pokiaľ je niečo nepreukázané, do súvislosti s niekým. Čas to už dneska asi ťažko vyrieši, ale čas môže vyriešiť to, že nieže sa na to zabudne, ale že proste budeme brať tento fakt, ktorý sa stal a ktorý sa stal v dobe, keď na Slovensku bolo veľmi veľa problémov, problémov s tým, aby sme do budúcnosti už nikdy niečo takéto si neželali a neuskutočnili zo žiadnej strany, zo žiadneho názoru aby nevznikol len návrh takéto niečo urobiť. V tomto by sme mali hľadať určitý konsenzus, ako sa hovorí. Ale dávať to za vinu niekomu a nemať dôkaz, to, myslím, nepatrí do parlamentu.
J. Migaš, predseda NR SR: Žiadam poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti budeme za chvíľu hlasovať.
Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. Po mojich predrečníkoch nemám už moc čo dodať, ale napriek tomu zdá sa mi, že vystúpenie pána poslanca Mikloška bolo skôr také viac-menej šoumenské, a k tým jeho celým vyjadreniam môžem dodať, že súhlasím jedine s jediným jeho výrokom, a to s tým, že právna diskusia je úplne mimo. A chcem ubezpečiť pána poslanca Mikloška, že ani nos nemá taký dlhý, ako si myslí. (Smiech v sále.)
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec František Mikloško chce reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.
F. Mikloško, poslanec: Bude veľmi stručná. Argumenty, ktoré tu odzneli ako poznámky na moje vystúpenie, ma nepresvedčili, boli dosť slabé. Takže by som sa len chcel spýtať pána poslanca Cupera, či to mám chápať ako gratuláciu k tej päťdesiatpäťke alebo ešte niečo chystá ako nejaký darček.
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Áno.
A ešte raz žiadam poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.
V. Palko, poslanec: Panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave bola reč teda o všeličom, napr. o tom, kto počúva príkazy Washingtonu. Prosím vás, všetci sme videli, všetci sme počuli spôsob, akým pán predseda HZDS rokoval vo Washingtone, a to nie s prezidentom, ale so subalternými úradníkmi. Plazil sa pred nimi ako taký leguán. Tak o čom tu rozprávate, o akom plazení? To je na margo plazenia.
Čo sa týka opakovaných argumentov o protiústavnosti tohto ústavného zákona, ktoré spomínala pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Gašparovič, tak, ešte raz, ústavný zákon, to je ústava. A ústava nemôže byť protiústavná. To je veľmi jednoduché a veľmi prosté.
Panie poslankyne, páni poslanci za HZDS, k vašim opakovaným argumentom alebo poukazovaniu na prípad amnestií, ktoré udelil prezident Kováč. Tento návrh, ktorý teraz prednášame, sme tu prednášali pred rokom. Bol aj v druhom čítaní. Aj vtedy ste poukazovali na Kováčove amnestie a ja som vám ponúkol - je druhé čítanie, dajte doplňujúci návrh, ktorým zrušíme aj Kováčove amnestie. A povedal som, že ja to podporím. Ale nikto z vás v tom druhom čítaní taký návrh nepodal, aj keď sa domáhate toho, aby to tam bolo. Nikto z vás to tam nepodal. A keď teraz na to poukazujete, tak proste iba podvádzate.
Ešte by som chcel reagovať na to, čo povedal pán poslanec Husár, pretože to bol v podstate jediný príspevok, ktorý má z vašich radov trošku upútal, pretože pán poslanec Husár reagoval aj na to, čo som hovoril vo svojom úvodnom vystúpení. On totižto hovoril o potrebe spolupráce. A ja vám hovorím úplne otvorene, že Slovensko už veľakrát potrebovalo za posledné mesiace aj v budúcnosti bude potrebovať spoluprácu KDH a HZDS a možno aj iných strán pri mnohých významných hlasovaniach v Národnej rade, ktoré sa budú týkať záujmu Slovenska. A toto tu bude. Ale, bohužiaľ, napriek tomu, že mnohé naše postupy sú spoločné a názory sú spoločné a mnohokrát budeme hlasovať spoločne, nebudeme môcť s vami vstúpiť do vlády, z jednoduchého dôvodu, že šancu na to ste zmarili vašimi hlúposťami, hlúposťami vášho predsedu v roku 1995. A túto šancu maríte doteraz vaším hlúpym postojom a vašimi hlúpymi a nezmyselnými rozprávkami.
Čo sa týka toho únosu, čo sa týka páchateľov tohto trestného činu, prosím vás, veď v tom vyšetrovacom spise to všetko je. Veď čo sa týka pána zástupcu vášho poslanca pána Lexu, veď pán Svěchota to verejne priznal, že tento trestný čin zorganizovala Slovenská informačná služba. Ale, prosím, keď chcete, pokojne pokračujte v tých vašich rozprávkach. Ale, bohužiaľ, je to tak trošku tragédia nielen vaša alebo tohto parlamentu, ale celého Slovenska. Prosím, budeme hlasovať o tomto zákone, možno prejde, možno neprejde. Ak neprejde, pre nás problém zostáva otvorený a budeme ho riešiť aj v budúcom parlamente a je možné, že nakoniec tieto amnestie zrušíme spoluprácou alebo v spolupráci s budúcou generáciou poslancov za HZDS, ktorá vás tu už zakrátko vystrieda. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán spravodajca, chcete vystúpiť?
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, o návrhu pani poslankyne Tóthovej, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu.
Uvedie ho spravodajca, je to prvé čítanie, najprv podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Nech sa páči.
L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len chcem dodať, že po tých rétorických cvičeniach, ktoré tu zazneli pred chvíľou, myslím si, niet už čo dodať.
Pani poslankyňa Tóthová predložila návrh, o ktorom treba dať hlasovať v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, a to je návrh, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu ústavného zákona.
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý odznel v rozprave, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona. Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Tóthovej.
(Hlasovanie.) Prítomných je 98 poslancov, za 41, proti 44, zdržalo sa 12, nehlasoval 1.
Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne sme neschválili.
Nech sa páči, hlasujeme o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, o jeho postúpení do druhého čítania.
L. Orosz, poslanec: Keďže nebol schválený tento návrh, tak dávam návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) o tom, aby sa Národná rada uzniesla, že bude rokovať o tomto návrhu v rámci druhého čítania.
J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme v súlade § 73, aby sme tento návrh zákona prerokovali v druhom čítaní. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 99 poslancov, za 50, proti 33, zdržalo sa 15, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme schválili návrh do druhého čítania.
Nech sa páči, ďalej.
L. Orosz, poslanec: Keďže tento návrh bol schválený o jeden hlas, tak je mojou povinnosťou predložiť aj druhý návrh, a to v tom smere, aby tento návrh ústavného zákona bol pridelený na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre európsku integráciu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Ďalej navrhujem, aby funkciu gestorského výboru plnil ústavnoprávny výbor, aby prerokovali tento návrh výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor, teda ústavnoprávny výbor v lehote do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o pridelení uvedeného návrhu zákona výborom, určení gestorského výboru a lehoty výborom na jeho prerokovanie. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 77 poslancov, za 63, proti 2, zdržalo sa 9, nehlasovali 3.
Aj tento návrh sme schválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny.
Návrh vlády ste dostali ako tlač... (Hlasy z pléna.)
Panie poslankyne, páni poslanci, asi pred pol hodinou som oznámil, že ďalší postup pri hlasovaní bude takýto... (Hlasy v pléne.) Ja som to povedal. Povedal som, že budeme hlasovať o uvedenom návrhu zákona, o ktorom sa práve rokovalo. Potom som povedal, že prerokujeme návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny a v prvom čítaní tento návrh zákona. Potom som povedal, že budeme hlasovať o správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2001 a zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2002. Potom som povedal, že budeme hlasovať o správe o plnení úloh Slovenskej informačnej služby za rok 2001 a správe o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2001 a že potom bude tajná voľba člena Súdnej rady Slovenskej republiky za Národnú radu Slovenskej republiky, ktorú som chcel urobiť na záver tak, aby bolo tajné hlasovanie. Týmto by sme dnešné rokovanie skončili. Ja si myslím, že to je veľmi racionálne.
Nech sa páči, pán poslanec Cabaj, máte slovo.
T. Cabaj, poslanec: Pán predseda, beriem, že vy uvažujete racionálne, ale nie je vo vašej právomoci, aby ste parlamentu povedali, ako to bude. Ak tento parlament odhlasoval, že sa bude hlasovať o 11.00 hodine a 17.00 hodine, nedokončili sme hlasovania, potom po odhlasovaní môžeme pokračovať. Nemáte právomoc na to meniť to, darmo o tom budete hovoriť.