M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pán kolega, za vaše vystúpenie.

Teraz slovo dávam pani poslankyni Záborskej.

A. Záborská, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia poslanci, vo svojej interpelácii sa chcem obrátiť na podpredsedu vlády pre ekonomiku.

Vážený pán podpredseda, dovoľte mi, aby som v úvode povedala niekoľko faktov. Nechcem diskutovať o genéze, ale splatnosť faktúr Všeobecnej zdravotnej poisťovne voči verejným lekárňam v roku 1998 bola 3 mesiace. V roku 2002 je táto splatnosť 5 až 6 mesiacov a dlh lekárňam po dobe splatnosti faktúr je približne 6 mld. Sk. Tento stav nastal jednak neustálym zadlžovaním rezortu zdravotníctva, ale aj nedoplatením starých dlhov, tak ako to vyplývalo z uznesení vlády Slovenskej republiky aj z vašich osobných ubezpečení.

Osobne som sa niekoľkokrát stretla a rokovala so zástupcami Slovenskej lekárnickej komory a vyzývala ich k rozumnému konaniu, aby nebola ohrozená zdravotná starostlivosť občanov Slovenskej republiky. Vychádzala som aj zo spoločného rokovania predsedu vlády, vás ako podpredsedu pre ekonomiku a ministra zdravotníctva so zástupcami Slovenskej lekárnickej komory a následne aj s poslancami výboru pre zdravotníctvo v júni roku 2001.

Dovoľte mi, aby som odcitovala zo zápisu z rokovania s premiérom: "Premiér Dzurinda deklaroval dobrú vôľu skrátiť splátkový kalendár, nakoľko to bude možné podľa situácie, aj do konca roku 2001. Zdroje bude možné získať z privatizácie strategických podnikov. K vyhodnoteniu splátkových možností sa bude konať 15. 12. 2001 opätovné stretnutie zúčastnených, na ktorom sa prehodnotia možnosti skrátenia splátkového kalendára."

Krátky citát z listu ministra zdravotníctva Slovenskej lekárnickej komore: "Finančné prostriedky v sume 2,8 mld. získané z privatizácie Piešťanských kúpeľov budú poskytnuté na oddlženie liekového reťazca tak, ako bolo prisľúbené. Ako som vás uistil viackrát, získanie týchto finančných prostriedkov je viazané na privatizáciu. V prípade posunu privatizácie Piešťanských kúpeľov sa posunie aj termín oddlženia neštátnych verejných lekární. Kúpele Piešťany boli sprivatizované v roku 2001. Tieto finančné prostriedky však neboli použité na oddlženie rezortu zdravotníctva a ani snaha členov Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo upraviť rozpočet Fondu národného majetku minulý týždeň a vyplatiť dlh zdravotníctvu na základe uznesení vlády z roku 2001 v sume 900 mil. Sk nebola na pléne akceptovaná."

A dovoľte mi ešte odcitovať z vášho listu Slovenskej lekárnickej komore: "Vláda si uvedomuje zložitú finančnú situáciu slovenského zdravotníctva a v júni 2001 schválila prostriedky na riešenie starých dlhov. Žiaľ, niektoré privatizačné projekty sa nepodarilo k dnešnému dňu zrealizovať ani prostriedky, ktoré boli určené na tento účel, získať," list bol napísaný 30. septembra roku 2001, "vláda z tohto dôvodu nemohla načas splniť uznesenie zo 6. júna 2001. Chcel by som vás informovať, že minister zdravotníctva v spolupráci s ministerkou financií a prezidentom Fondu národného majetku pracujú na alternatívnom nahradení týchto príjmov. Chcel by som vám poďakovať za doterajšiu trpezlivosť a ubezpečiť vás, že som si vedomý zložitej situácie, v ktorej sa členovia vašej komory nachádzajú, a naďalej budem podporovať vyriešenie problému starých dlhov spolu s odstránením ekonomických deformácií v slovenskom zdravotníctve."

Vážený pán podpredseda, obchodníci nakupujú z veľkodistribúcie tovar a ten následne predávajú v obchodoch občanom. Lekárnici tiež nakupujú u dodávateľov lieky, t. j. musia za objednané a dodané lieky zaplatiť a tieto základe platných zákonov v lekárni rozdávajú na základe lekárskeho predpisu. Pritom v Národnej rade bola viackrát predložená novela zákona č. 140/1988 Z. z., kde sa žiadalo alebo chcelo, aby lekáreň bola braná ako obchod ako ktorýkoľvek iný, liek ako tovar ako ktorýkoľvek iný a lekárnik ako obchodník ako ktorýkoľvek iný. Podľa platnej legislatívy by lekárnikom mali za vydané lieky zaplatiť zdravotné poisťovne. Činnosť zdravotných poisťovní je zo zákona garantovaná štátom. Je neetické, nespravodlivé a, dovolím si povedať, protizákonné, ak štát núti lekárnika zo zákona vydávať lieky a zdravotnícke pomôcky a nezabezpečí finančné zdroje na ich úhradu. Rezort zdravotníctva sa zadlžuje mesačne len vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni približne v sume 250 mil. Sk. Znížením počtu pracovníkov v zdravotníctve o 6 000 a počtu lôžok o 3 000 za toto volebné obdobie - a pritom ani v jednom parametri sme sa veľmi neodlišovali od počtov v štátoch Európskej únie, hlavne ak zo zákona máme garantovaný približne rovnaký rozsah zdravotnej starostlivosti - sa fiktívne ušetrilo približne 2,1 mld. Sk, čiže zadlženie asi za obdobie 10 mesiacov.

Pán podpredseda, rezort zdravotníctva je podfinancovaný, a preto si dovolím položiť vám otázku, ako chce vláda Slovenskej republiky a ako vy chcete ako podpredseda vlády pre ekonomiku zabezpečiť rozsah zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona o Liečebnom poriadku, z čoho vyplývajú aj vydané lieky, ak nechcete dofinancovať rezort zdravotníctva, ako chcete splniť vami dané sľuby Slovenskej lekárnickej komore a ako chcete, aby sa o Slovenskej republike nehovorilo ako o štáte, kde je nevymožiteľnosť práva. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Dámy a páni, keďže vystúpila poslankyňa, ktorá bola písomne prihlásená do interpelácií, potom som dal možnosť vystúpiť ústne do interpelácií a prihlásenie do interpelácií som uzatvoril... (Hlasy z pléna.) To je podobné ako ústne.

Pán poslanec Gašparovič má procedurálny návrh. Nech sa páči.

I. Gašparovič, poslanec: Teraz sú skutočne interpelácie?

M. Andel, podpredseda NR SR: Áno.

I. Gašparovič, poslanec: Ak sú interpelácie, ja by som vás chcel poprosiť, interpelácie sú pre členov vlády. Ako sa dívam, tak sa dívam, ale nevidím tu ani len nohavice z nejakého ministra. Preto vás prosím, aby ste ako jeden z vedenia tejto Národnej rady požiadali pána premiéra a predsedu Národnej rady, aby zabezpečili účasť ministrov. Ak sa tak nestane, tak nech predseda Národnej rady prostredníctvom riaditeľa Úradu vlády zabezpečí a kúpi bútľavú vŕbu, ktorú cez interpelácie vždycky postavíme do stredu, a budeme do nej hučať, pretože toto je výsmech, čo táto vláda robí s poslancami ako zástupcami občanov, najmä pokiaľ ide o interpelácie, kde sa predkladajú žiadosti a návrhy občanov tejto republiky vo vzťahu k vláde. Preto vás prosím, urobte prestávku, čo musíte podľa rokovacieho poriadku, a požiadajte o prítomnosť vlády.

M. Andel, podpredseda NR SR: Áno, dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto našom bode programu. (Hlasy v sále.)

No tak skutočne je to smutné, je to neúcta členov vlády k parlamentu. To je jedno, či sú to poslanci z opozície alebo z koalície. Áno, vidím, že aj poslanci z koalície súhlasia, že je to svojím spôsobom veľké podcenenie a poníženie parlamentu. Takže... (Hlasy z pléna.)

Pani Mušková, chceš vystúpiť?

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem, pán podpredseda. Ja myslím, že nič nebráni tomu, aby sa pozvala vláda, pretože skutočne je to neúcta k tomuto parlamentu, čo sa tu deje.

Ak dovolíte, vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, interpelujem z tohto miesta pána predsedu vlády v súvislosti so zákonom o kompetenciách, a tým aj s plnením uznesenia vlády o oddlžení škôl.

Pán predseda, je nezodpovedné to, že vláda celú ťarchu vnútorne zadlžených škôl, ktoré už roky chátrajú, prenáša na podfinancované obce. Je však absolútne neprípustné, ak sľub vlády o oddlžení vonkajšieho dlhu škôl chce vláda odbiť tak, že povie, že tento dlh prechádza na štát a školy neoddlží v skutočnosti ani jednou reálnou korunou. V rozpočte sa totižto nevyčlenilo dosť financií na fungovanie škôl do konca školského roka a tieto od septembra budú potrebovať kúriť, telefonovať a tak ďalej. Tieto školy teda začnú od septembra nevyhnutne robiť dlhy.

Pán predseda, myslíte si, že obce budú môcť povedať, že dlhy škôl prechádzajú na ne, a reálne nevyplatiť za tieto dlhy financie, ako to robíte vy? Čo sa stane, ak sprivatizované plynárne, energetika, telekomunikácie zastavia energiu do škôl? Túto vládu netrápi, že po nej zostane potopa? Prosím, poraďte, pán predseda vlády, ako sa majú v budúcnosti zachovať obce, ak k takémuto stavu skutočne dôjde. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Binder.

J. Binder, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcem snáď intervenovať, by to bolo lepšie vyjadrenie, ako interpelovať ministra životného prostredia ohľadom čistenia odpadových vôd z Istrochemu Bratislava.

Pri listovaní stanovísk 19 podmienok komisie ministerstva životného prostredia a návrhov ekologických aktivistov i pracovníkov ministerstva životného prostredia, ochrany povrchových a podzemných vôd Vodného diela Gabčíkovo zaujal ma názor Dr. Jána Ardóa a Ing. Anny Zekeovej o bilancii poklesu kyslíka vo vode Hrušovskej nádrže na rozklad organických látok vypúšťaných odpadovými vodami z bývalého štátneho podniku CHZJD Bratislava, dnes Istrochemu. Údaje sú už po vybudovaní čistiarne odpadových vôd v Istrocheme. Autori správy vykreslili vplyv nepolárnych extrahovateľných látok, ktoré sú tvorené ťažkorozložiteľnými látkami na báze benzénu, ako zdroj prieniku kontaminátov do podzemných vôd. Údaje správy sú už po vybudovaní neutralizácie na čistiarni, ktorá je honosne nazývaná ako mechanicko-chemicko-biologická čistiareň odpadových vôd (MCHBČOV) Istrochem.

I keď mi je známe, že množstvá sa znížili oproti roku 1988, Vodohospodárska výstavba s ohľadom na nebezpečný zdroj znečistenia riešila čistenie odpadových vôd z dnešného Istrochemu vo voľnej kapacite MCHBČOV Slovnaft. Lobistické skupiny i na ministerstve životného prostredia odporučili budovať samostatnú čistiareň odpadových vôd v Istrocheme a zariadili, že Istrochem dostal povolenie na vypúšťanie odpadových vôd podľa § 8 zákona č. 138/1973 Zb. v znení zákona č. 238/1993 Z. z. Posledne tak učinil Krajský úrad v Bratislave, odbor životného prostredia, rozhodnutím č. W/99/324/1999-ONR, a to zo dňa 18. 5. 1999. Povolenie je termínované do 20. 9. 2002. Desať rokov po uvedení Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky je znehodnocovaná dunajská voda so súhlasom Krajského úradu v Bratislave a s vedomím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Vedúci inšpektorátu Ing. Stanislav Babjak v informácii zo dňa 5. 5. 2002 píše: "V súčasnom období nie sú v akciovej spoločnosti Istrochem Bratislava vytvorené podmienky na splnenie zmeny vypúšťania v ukazovateľoch najmä BSK₅ a CHSKCR."

Pýtam sa, pán minister, či Istrochem dostane ďalšiu výnimku. Veď prečo aj nie? Odplaty za znečistenie sú rádovo nižšie než náklady na ich vyčistenie. A v prípade znehodnocovania podzemných vôd je tu Vodné dielo Gabčíkovo, ktorému sa môže pripísať ešte i tento hriech. Ono to znesie. Kdeže sú tí ochrancovia čistoty povrchových i podzemných vôd, ktorí znemožňovali výstavbu Vodného diela Gabčíkovo. Stretávam niektorých ešte aj dnes v dresoch ministerstva životného prostredia a ním riadených organizácií.

Ako perličku chcem povedať, že v roku 1988, keď ešte maďarská strana budovala odpadový kanál a objednala si práce v juhoslovanskej firme, tí istí pracovníci zakázali použiť záchody na tejto súprave. Urobili to, že privarili dvere, aby nemohli byť používané. Išlo o piatich pracovníkov a Istrochem 10 rokov znehodnocuje podzemné vody chemickými látkami a inými látkami so súhlasom ministerstva životného prostredia. To je tá dvojaká tvár našich ochrancov a tých, ktorí bojujú o čistotu toku. Ak sa to vyplatí, a vyplatí sa to cez odplaty alebo nejakým iným spôsobom, potom sú benevolentní, ale malá skupina ľudí musela používať na Dunaji chemický záchod.

Žiadam, aby pán minister v odpovedi odpovedal, ako bude riešiť znemožnenie vypúšťania nedostatočne čistených odpadových vôd do recipienta Dunaj z Istrochemu Bratislava. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie.

Mal by som sa spýtať ministrov, či chcú okamžite odpovedať alebo poslať odpoveď písomne. Bohužiaľ, nie sú tuná.

Takže, dámy a páni, vyhlasujem tento bod nášho programu za skončený.

Teraz budeme pokračovať, pretože ešte máme čas do hlasovania, prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1427. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1587.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Palkovi a prosím ho, aby uvedený návrh predniesol.

Zároveň žiadam, aby sa poslanci dostavili do rokovacej miestnosti, pretože po tomto uvedení návrhu zákona budeme hlasovať.

Takisto by som prosil pána poslanca Orosza, ktorý je spravodajca k tomuto zákonu a je mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavil na rokovanie pléna. Ďakujem.

V. Palko, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prichádzam v mene poslaneckého klubu KDH opäť pred vás s takým evergreenom, návrhom ústavného zákona na zrušenie amnestií, ktoré udelil Vladimír Mečiar.

V podstate ide o veci, ktoré každý z nás dobre pozná. Každý pozná, ovláda základné fakty. Každý z nás vie, že v roku 1995, áno, je tomu už 7 rokov, v lete došlo k únosu slovenského občana do zahraničia. Každý z nás, čo sme tu, si pamätá, že už pred 3 rokmi vyšetrovatelia Policajného zboru vzniesli obvinenie voči 10 príslušníkom Slovenskej informačnej služby za tento trestný čin. Každý z nás vie, že už pred 2 rokmi prokurátor podal obžalobu na súde za tento trestný čin. Každý vie z nás, čo sme tu, že jeden z tých desiatich je náš tu neprítomný kolega Ivan Lexa, bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby. Každý z nás vie, že pred rokom Okresný súd Bratislava III zastavil trestné stíhanie, a to z dôvodu amnestie, ktorú udelil, a to tiež každý z nás vie, pán Vladimír Mečiar v roku 1998 ako zastupujúci prezident. Každý z nás vie, že to, že tento parlament, ktorý sa zaoberal amnestiami už teraz po tretíkrát, to, že nezrušil tieto amnestie ústavným zákonom, ktorý predkladáme, má za následok, že aj niektoré iné trestné činy nie sú posudzované súdom, ale súd zastavuje vzhľadom na amnestie, trestné stíhanie. Naposledy sa tak stalo včera pri trestnom čine odcudzenia služobného mercedesu príslušníkmi Slovenskej informačnej služby, a to z toho dôvodu, že amnestia sa vzťahuje aj na to, lebo amnestia hovorí o trestnom čine zavlečenia a trestných činoch s týmto trestným činom súvisiacich. Panie poslankyne, páni poslanci, tieto fakty každý z nás dobre pozná a už netreba o nich nejako sa viacej rozširovať.

Čo ma trápi, je to, že sú zrejme aj iné veci, pri tých sa však tvárime, ako keby sme o nich nevedeli, ako keby sme im nerozumeli, a pritom sú tiež nad slnko jasné. A teda tvárime sa, ako keby sme nevedeli, že tým, že nedošlo k vyšetreniu týchto závažných trestných činov v minulosti, že táto skutočnosť súvisí so súčasnými problémami slovenskej politiky, že táto skutočnosť nevyšetrenia súvisí s vývojom Slovenska po budúcich parlamentných voľbách. Tvárime sa, ako keby sme si neuvedomovali, že nevyšetrenie trestných činov priamo súvisí s tou skutočnosťou, že sa tu vytvára tlak na vytváranie vládnych koalícií z parlamentných strán, ktoré často majú protichodné programy napr. v oblasti ekonomiky. A potom takéto vlády nevedia tieto svoje programy plniť. Tvárime sa, ako keby sme nevedeli, že nevyšetrenie trestných činov z minulosti súvisí s tým, že teraz po rokoch stále sme nútení počúvať niekedy dosť ponižujúce odporúčania zo zahraničia o tom, kto má, kto nemá byť vo vláde po budúcich parlamentných voľbách a ako to bude súvisieť s naším pozvaním alebo nepozvaním do NATO. Pritom táto súvislosť je samozrejmá. Táto súvislosť je evidentná.

Panie poslankyne, páni poslanci, ak tieto amnestie nebudú zrušené, tak tieto problémy budú pretrvávať a budú naďalej brzdou v slovenskej politike. Naďalej sa tu budú vytvárať širokospektrálne vlády všetkých proti jednému, vlády, ktoré budú proti niečomu a budú mať problém dohodnúť sa na niečom pozitívnom. Takýto stav, keď bude pretrvávať, tak bude aj mariť akúkoľvek nádej na zmenu v slovenskej politike. KDH nevidí žiadnu inú cestu, iba tieto problémy vyriešiť a vrátiť sa k podstate, to znamená zrušiť Mečiarove amnestie.

Teraz si dovolím pár slov voči kolegom z Hnutia za demokratické Slovensko. Pozrite sa, panie poslankyne, páni poslanci, vy môžete chodiť do Washingtonu, môžete chodiť presviedčať nás na State Departement, že ste sa zmenili, a bude to márne, pokiaľ nebudete ochotní zrušiť Mečiarove amnestie. Nikto vám neuverí, že ste sa zmenili. Ak tieto amnestie zrušíte, ak nám pritom pomôžete, tak potom ušetríte peniaze za letenky. Nemusíte nikam cestovať a všetci budú vedieť, že k nejakej zmene došlo. V podstate chápte aj tento opakovaný návrh KDH ako podanie istej ruky, poskytnutie šance, poskytnutie príležitosti pre vás, aby ste ukázali Slovensku a svetu, že ste sa naozaj zmenili.

Panie poslankyne, páni poslanci, ja myslím, že každému je všetko jasné, netreba už ďalšie argumenty uvádzať. Ak túto ponuku využijete, tak môže to byť istým začiatkom novej politickej scény na Slovensku, začiatkom stavu, keď sa tu budú vytvárať vlády na základe príbuznosti programov, na základe toho, že hlasujú rovnakým spôsobom pri predkladaní návrhov v parlamente, pri riešení problémov v parlamente. Ak túto šancu nevyužijete, tak budú pokračovať súčasné problémy slovenskej politiky. Panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada o všetkom rozhodne. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda, za uvedenie návrhu zákona. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov, pán predseda.

Teraz dávam slovo predsedovi povereného ústavnoprávneho výboru poslancovi Ladislavovi Oroszovi. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v rámci prvého čítania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, ktorý máme pod tlačou 1427.

Môžem konštatovať, že tento návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako aj náležitosti, ktoré sú uvedené v legislatívnych pravidlách. Ide o návrh ústavného zákona, ktorý je po tretí raz v tomto volebnom období v legislatívnom procese.

V oboch predchádzajúcich prípadoch som vystúpil v rozprave a uviedol svoj postoj k tomuto návrhu ústavného zákona, chcem zdôrazniť, nie politický, ale odborný, postoj právnika.

Navrhovatelia nesporne navrhujú neštandardné riešenie, pričom ide o riešenie, ktoré ak nie je v kolízii, tak je minimálne v napätí, pokiaľ ide o určité princípy demokratického a právneho štátu. Naviac už len samotná skutočnosť, že bol predložený tento ústavný zákon, vytvára barličku na rozhodovaciu činnosť súdov, pretože spochybňuje právny výklad, právny názor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorá vychádza z toho, že platí len prvá amnestia Vladimíra Mečiara, resp. vlády Slovenskej republiky a tá v tom znení, v akom bola prijatá, nevylučuje trestné stíhanie trestného skutku zavlečenia občana do cudziny. Nechcem ďalej rozvádzať vecnú stránku. Opakujem, ja som o tom hovoril obšírnejšie pri prvom a druhom prípade.

Napriek môjmu osobnému postoju, budem navrhovať, ak nepadne iný návrh, štandardné uznesenie v rámci prvého čítania, to znamená v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku v tom smere, že sa odporučí prerokovať tento návrh v rámci druhého čítania v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

V súlade aj s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1587 zo 14. marca 2002 odporúčam, aby sa tento návrh pridelil na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre európsku integráciu a osobitných kontrolných výborov na kontrolu činnosti SIS a kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. V súlade s návrhom predsedu Národnej rady ďalej chcem navrhnúť, aby úlohu gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam ďalej, aby výbory, ktorým bude pridelený tento návrh, prerokovali ho v lehote do 30 dní a ústavnoprávny ako gestorský výbor ho prerokoval v lehote do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážený pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

J. Migaš, predseda NR SR: Medzitým som predseda.

Tak, pán predseda výboru, ďakujem za prednesenie stanoviska výboru.

Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne, pretože nikto sa neprihlásil do rozpravy písomne. Pán poslanec Cuper ako prvý, pán poslanec Mikloško ako posledný. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

Nech sa páči, pán poslanec, Ján Cuper.

J. Cuper, poslanec: Milé dámy, vážení páni, vážený pán predseda, dovoľte, aby som povedal pár slov k predlohe poslaneckého návrhu KDH na zrušenie amnestií, ktoré udelila predchádzajúca vláda.

Keďže ide o návrh KDH, tak si neodpustím jedno podobenstvo, aby sme zachovali dekórum. Pán poslanec Palko, musím vám povedať, že vaše vystúpenie mi strašne pripomenulo jednu redaktorku Markízy nazývanú tiež Bibiána Gunišová, ktorá rozohnená ako 15-ročná tínedžerka sa ma prišla dnes spýtať, prečo sme pokrikovali na pána Dzurindu. Nezaujímalo ju, že nám neodpovedal na vážne otázky, ktoré sme mu položili. Pána Dzurindu som sa pýtal, ktoré mediálne agentúry, s prepáčením za výraz, rozflákali vládne peniaze určené na propagáciu vstupu do NATO. Neviem, o čom je tá propagácia, keď väčšina občanov aj tak vstup do NATO Slovenskej republiky podporuje. Takže peniaze boli naozaj minuté alebo minuli sa svojho cieľa. Ale to pani Gunišovú nezaujíma. Samozrejme, ju zaujímajú predovšetkým poslanci opozície. A to bude vtĺkať cez televíznu stanicu Markíza občanom Slovenskej republiky zase do hlavy, že my sme tí, kto spôsobuje to, že pán Dzurinda neplní programové vyhlásenie vlády.

Takže, pán Palko, aj vy skúšate šťastie s niečím, čo jednoducho nie je priechodné, pretože v každej učebnici trestného práva je napísané, že každá amnestia, či už v podobe abolície, agraciácie alebo milosti jednoducho je právo štátu upustiť od potrestania. Toto právo vykonáva, samozrejme, nejaký štátny orgán. Toto právo je absolútne okamžite vykonateľné a nikdy nikým nezrušiteľné. Takže ak vám hovoria z Washingtonu, že my máme zrušiť amnestie nejaké, tak, samozrejme, sú proti 5 000-ročným dejinám. Nech to nahovárajú možno africkým vládcom alebo asi vás pokladajú za nejakého predstaviteľa bábkovej vlády, ktorá v nejakom štáte vládne. Inak by ste to ani vy nemohli brať vážne. A ak by ste boli právnikom, tak rozhodne by ste sa pod to nepodpísali. To je po prvé.

Po druhé. Pán Palko, ja by som možnože zahlasoval aj za váš návrh ústavného zákona, dúfam, že to nepočúva jedna redaktorka Slovenskej televízie Ľuba Lesná, ktorá zostrihala moje vystúpenie v televízii tak, že malo vyznieť, akože ja súhlasím s tým. Nie, nesúhlasím s tým, ale možnože by som zahlasoval za to, pán Palko, keby ste doplnili váš návrh aj o zrušenie amnestií, ktoré udelil pán predchádzajúci prezident Michal Kováč. O čo tu totižto ide, pán Palko. Ide o jednu špinavú politickú hru, ktorú ste začali vy tým, že ste vy vyrábali kauzy, možno ste sa na nich podieľali aj vy, pán Pittner, a ďalší, možnože pán Mitro, možnože niektorí iní členovia spravodajskej služby, ktorá mala tieňový charakter. Vyrábali ste ich na diskreditáciu vtedajšej vlády, tajných služieb, politických protivníkov. Samozrejme, tieto kauzy vy potrebujete spasiť zo sveta. A nepriamo vaše vystúpenie naznačuje, ktorým ste sa nám vyhrážali s Washingtonom, že vari nechcete povedať, že sa na nich podieľal aj niekto iný alebo nejaké iné spravodajské služby. To by od vás nebolo príliš rozumné, lebo tým prezrádzate príliš veľa. Samozrejme, tieto kauzy zo sveta nespasia vaše amnestie.

Ide to, pán Palko, až tak ďaleko, že dokonca sa vyhrážate sudkyniam, nie preto, že by išlo o to, že museli vrátiť tieto kauzy z titulu toho, že platia Mečiarove amnestie, ale z titulu nedostatku dôkazov, pán Palko. A to je veľmi vážna vec. Nikoho bez dôkazov nijaký sudca v tomto štáte neodsúdi. Ale vaši predstavitelia vašich politických štruktúr sa chodia vyhrážať sudcom, sem do tohto parlamentu ich rodičia chodia plakať, aby sme im pomohli. Je to tragédia, ak toto chcete vydávať za demokraciu a právny štát. Áno, stalo sa to pred týždňom, pán Palko. Sudkyňa nemôže alebo sudca nemôže odsúdiť niekoho na základe nepriamych dôkazov, na základe dôkazov, ktoré ste získali nezákonným spôsobom, keď ste jedného z bývalých príslušníkov Slovenskej informačnej služby zavreli do vyšetrovacej väzby do Leopoldova a bez prítomnosti advokáta ste z neho vytĺkali nejaké dôkazy. Povedzte mi, pán Palko, v ktorom štáte demokratickom a právnom na základe takýchto dôkazov sudca odsúdi niekoho do väzenia. Asi v nijakom, aj keby sa mu vyhrážali z Mesiaca, nie z Washingtonu. To nemá nič spoločného s civilizovaným prístupom. Ja, pán Palko, na vašom mieste by som urobil jedno, jednoducho by som nedráždil občanov tohto štátu.

Vy dobre viete, že kauza triptych bola objasnená, vyriešená a že na nej Slovenská informačná služba nemala nijakú zásluhu, že ľudia, ktorí v nej účinkovali, boli agentmi či už domácich alebo cudzích rozviedok, že Slovenská informačná služby si plnila len svoju psiu zákonnú povinnosť, aby zabránila vývozu takéhoto vzácneho diela do cudziny. Vy viete dobre, že som navrhoval už pred rokom, aby sa táto kauza civilizovaným spôsobom spasila zo sveta, aby ste dali biskupskému úradu 10 mil. a aby triptych bol prevezený na Bratislavský hrad do kaplnky, aby ho mohli obdivovať ľudia ako jeden zo skvostov kultúry na Slovensku. Nechcite, aby sme sa ospravedlňovali niekomu z cirkevných hodnostárov za túto kauzu. Nemáme s ňou absolútne nič spoločného.

Obdobne by som mohol hovoriť aj o únose Michala Kováča ml. do cudziny. Pán Palko, pýtam sa vás, prečo nežiadate aj zrušenie Kováčových amnestií, pretože na tie sa viaže návrat svedka Fegyveresa. Civilná komisia, ktorú tu zriadil kedysi pán Pittner, čoby vtedy poslanec opozície, odpovedala v médiách, že nemôže jednoducho doviesť Fegyveresa ako korunného svedka, pretože údajne by ho dal odpraviť, nedajbože, pán Mečiar alebo vtedajšia vláda zo sveta. Štyri roky ste pri moci, kde je Fegyveres ako korunný svedok, ktorý mal dosvedčiť všetky obvinenia, ktoré ste vzniesli na bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby. A zapamätajte si, pán Palko, že ste zodpovedný prvýkrát v dejinách tohto demokratického štátu, že jeden politik opozície musí sedieť už takmer tri roky v exode, ja neviem, či doma alebo v zahraničí. Samozrejme, zneužívali ste pritom a zneužívate či už médiá súkromné alebo, žiaľbohu, ako to dosvedčuje prípad redaktorky Ľuby Lesnej, aj médiá, ktoré sú platené občanmi tohto štátu.

Takže na vašom mieste, pán Palko, by som jednoducho zbalil tento nepodarený ústavný zákon alebo jeho návrh a zmizol s ním do dejín, nedráždil by som občanov, nedráždil by som opozíciu, pretože nič, absolútne nič ním nedosiahnete. Jednoducho to, čo ste upiekli, nech sa stratí. U nás to prebolelo, vy ste dostali vládu do rúk, to, čo ste chceli, občanov Slovenskej republiky to už ani nezaujíma. A ja vás ubezpečujem, že z toho nevtlčiete ani nijaký politický kapitál, pravý opak je pravdou. Takže zabudnime na váš ústavný zákon. Radím vám tak, ako najlepšie viem. Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Cupera sa hlásia pán poslanec Brňák ako prvý, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Tatár, pani poslankyňa Tóthová ako posledná. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

Nech sa páči.

P. Brňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel reagovať na vystúpenie môjho kolegu pána Cupera a tiež by som chcel zdupľovať tú otázku, ktorú položil aj on vo svojom vystúpení, pretože mám taký dojem, že hovoriť odborne k tejto téme už nemá význam, už sme hovorili dvakrát na pôde tohto parlamentu a už sa veľa popísalo na túto tému aj v médiách a v novinách a mám dojem, že z hľadiska práva je tá vec pomerne jasná.

Ale predsa len by ma zaujímalo, pán poslanec Palko, keď vám ide o ten vyšší stupeň spravodlivosti, prečo ste nerozšírili tento návrh ústavného zákona aj na amnestiu alebo individuálnu milosť, ktorú poskytol exprezident Kováč svojmu synovi. To je prvá otázka, veľmi vážna, ktorá do istej miery by mala vysvetliť vaše počínanie ako univerzum, a nie ako nejaká pinzetovú selektívnu metódu.

A druhá otázka je: Prečo v rozsahu asi jedného roka sa mladý pán Kováč, terajší konzul v Indii, neobrátil na príslušné súdne orgány, ktoré mohli začať konať v tejto veci? Mám na mysli účelovú novelizáciu zákona o organizácii Ústavného súdu, ktorá toto umožnila mladému Kováčovi, aby preklenul rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky a aby sa domáhal iného rozhodnutia buď Ústavného súdu alebo Medzinárodného súdu pre ľudské práva v tom smere, ak sa domnieval, že vtedajšie rozhodovanie vtedajšieho senátu Ústavného súdu bolo nejaké politické alebo účelové. Asi rok trvala v účinnosti uvedená úprava zákona o organizácii Ústavného súdu, mladý pán Kováč mlčal, neobrátil sa na súd a vy chcete takto principiálne a radikálne riešiť vec, ktorú mohol veľmi elegantne on zmiesť zo stola, že by uplatnil svoj nárok na príslušných súdnych orgánoch.

J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Podhradská.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som chcela pánovi poslancovi Cuperovi povedať k jeho vystúpeniu, že pochybujem o tom, že pán Palko na to, aby tu dnes vystúpil, tak ako vystúpil, dostal nejaké pokyny z Washingtonu, lebo si myslím, že Spojené štáty asi sotva by presadzovali také princípy riešenia, ako ich predstavuje tento návrh KDH. Chcem pripomenúť napr. názor renomovaného amerického právnika Toma Devina, ktorý stojí na čele úradu, ktorý kontroluje činnosť americkej vlády, Kongresu USA a dodržiavanie zákonov zo strany týchto inštitúcií. A keď sa dozvedel o tejto aktivite KDH ešte v tom čase, keď predkladalo takýto návrh prvý raz do slovenského parlamentu, tak vlastne charakterizoval tento návrh, že takéto niečo, čo chce dosiahnuť KDH týmto návrhom zákona, by sa mohlo stať iba v totalitnom režime. Nuž, pán Palko, ak chcete, aby si napr. niektorí americkí právnici mysleli, že tu na Slovensku vládne totalitný režim, trvajte na tom, aby sa tento návrh zákona v tomto parlamente schválil, určite vylepšíte tým meno Slovenska.

A keď ste tu hovorili o tom, ako sa tvárime, ako keby sme niečo nevedeli, tak my sa rovnako tvárime. A tvárite sa najmä vy tak, ako keby ste nevedeli, že Michala Kováča ml. , tento človek, bol dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu a že bol naňho vydaný medzinárodný zatykač. Ale bohorovnosť, s ktorou vystupujete napr. aj pri predkladaní tohto návrhu zákona, svedčí o tom, že by ste sa možno nerozpakovali, keby vyhovovalo vašej strane predložiť návrh aj na zmenu Desatoro Božích prikázaní.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Tatár, nech sa páči.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Cuper, žiadnym vaším ani podobným rozprávaním nemorálne činy, ktoré spáchala vláda Vladimíra Mečiara vrátane týchto amnestií, sa nedajú ani teraz, ani v budúcnosti ospravedlniť ani zastrieť. Tento návrh, ktorý predkladá pán poslanec Palko, sa snaží právnym spôsobom očistiť tento štát od oných nemorálnych činov. A ja si myslím, že je našou naozaj povinnosťou sa pokúsiť o očistu. A v tomto prípade hovorím aj za ten návrh, ktorý predkladá KDH, hovorím aj sám za seba a hovorím zrejme za všetkých, ktorí naozaj by sa radi zbavili takejto minulosti, aby sa už nikdy takáto minulosť neopakovala. A, opakujem, všetky právne, morálne, iné a podobné vaše pseudoargumenty to dodatočne nemôžu ospravedlniť. A či nám vyjde tento pokus alebo nevyjde, tak pokiaľ sa nezbavíme takého správania, kde jednoducho ste prejavili, zdá sa, celoživotnú otrlosť k tomu, čo sa patrí a sluší, tak jednoducho v takejto krajine sa bude veľmi ťažko potom žiť. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, chcem vyjadriť obdiv pánovi poslancovi, keďže už viackrát sme o tom rokovali v parlamente, uvádzali sme argumenty právne, že tento legislatívny návrh je nezmyselný, že je proste nezmyslom ústavným zákonom riešiť takúto situáciu, nech sa týka kohokoľvek. A pán poslanec Palko tu prichádza opätovne.

Pán poslanec, pripomeniem to, čo už tu povedal pán poslanec Brňák. Vy ste účelovo zdeformovali zákon o Ústavnom súde, len aby ste vytvorili priestor pre Kováča ml., aby mohol začať kauzu oživovať. Mal možnosť sa očistiť. Bola možnosť zrušiť ustanovenie, uznesenie Ústavného súdu. Konkrétne ja som vypracúvala ten návrh na Ústavný súd, že vami navrhnuté ustanovenie zákona je v rozpore s ústavou, a vy ste rýchlo vypracovali návrh, ktorým ste to ustanovenie zrušili. Je nehorázne, že pred voľbami takýmto zákonom opätovne zamestnávate parlament.

Ja som sa prihlásila do rozpravy a budem opakovať to, čo som už povedala, a budem dokumentovať to, čo povedala pani poslankyňa Podhradská, pretože pán riaditeľ Devine sa so mnou stretol a mne osobne uviedol, že v prípade, ak by došlo k zrušeniu amnestie, nejde o právny štát.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Cuper chce reagovať na faktické poznámky.

J. Cuper, poslanec: Na tie vystúpenia našich poslancov nebudem reagovať. Chcem zareagovať na pána Tatára, aj to mi už nestojí za to, ale budiž.

Pán poslanec Tatár, už len pár teplých slov, lebo tak ste sa očisťovali morálne, až ste sa prečistili na smetisko dejín. Nakoniec ste ostali na ťarchu všetkým. Všetkým ste sa ponúkali ako politické prostitútky. Nikto vás nechce. Už nechce vás ani maďarská koalícia. A nechce vás preto, pán Tatár, lebo nič iné v živote ste nerobili, iba protislovenskú, protinárodnú politiku.

Nespoliehajte sa na to, že večne budete mať pána veľvyslanca Bútoru v Spojených štátoch. Ja pevne verím, že politika slovenských politických strán musí raz byť na platforme takej, že všetky budú zajedno v zahraničnej politike a že prestanú zneužívať centrály v zahraničí na to, aby odrovnávali svojich politických protivníkov.

Pán Tatár, ja vám môžem zodpovedne povedať, že vy ste nijakú inú politiku celý život v tomto parlamente nerobili. Vy o morálke radšej nekážte, lebo jednoducho, ak vás človek počúva aj na Rádiu Nitra, opakujete donekonečna frázy o morálke a o etike, ale reálnej politickej praxe ste sa nikdy nedržali. Vždy ste podrážali nohy svojim politickým protivníkom a, žiaľbohu, pán Tatár, aj občanom tohto štátu.

Pokiaľ ide o amnestie - jednoducho, pán Tatár, vy to nikdy nepochopíte, lebo ste z práva nič neprečítali -, sa zrušiť nedajú. Taká je, chvalabohu, prax, pretože ide morálne právo najvyššej hodnoty, pán Tatár, morálne právo upustiť od potrestania. Práve preto sa nemôže zrušiť. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gašparovič, nech sa páči, a po ňom pán poslanec Húska.

I. Gašparovič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, ja skutočne týmito pár vetami chcem povedať, že pristupujem k tomuto problému ako k evergreenu, tak ako to povedal pán poslanec. Je to skutočne takáto predloha.

Chcem len konštatovať jedno. Ak by došlo k situácii, že Národná rada by pristúpila a rozhodla v ústavnom zákone, že ruší rozhodnutia prezidenta, ktoré vydal vo forme amnestií, tak to bude prvý parlament na svete, ktorý takto rozhodol. Nikde v histórii nenájdete, a môžete hľadať, koľko chcete, aby boli zrušené práva prezidenta v tejto forme, v ktorej ich podáva ústava. Ústava Slovenskej republiky v tom čase túto formu pripúšťala. Pripúšťa ju aj dnes v čl. 102 zákona, kde sa hovorí o prezidentovi, o jeho právach. Sú tam tri odseky a prvý odsek od písmena a) až pod písmeno t) hovorí o právach prezidenta, ktoré nie je možné zrušiť nijakým rozhodnutím ani rozhodnutím súdu ani Ústavného súdu. Takže z tohto pohľadu si myslím, že to je už prvý chybný krok.

Po druhé. K rozhodnutiam, ktoré sú niekedy pochybné alebo sa zdajú nesprávne, môže autor pristúpiť tak, že ich zruší sám. V tomto prípade formou autoremedúry prezidentovi ústava nedáva ani žiadny zákon. Čiže ak by aj sám prezident chcel zrušiť toto rozhodnutie, nemôže ho zrušiť, pretože mu to zákon nedovoľuje. Preto chcem na vás apelovať: Skončime už prosím vás, s tým, aby sme rozhodli o niečom, čo nejde.

Pokiaľ ide o morálku, ja viem, že pán poslanec Palko možno bude reagovať na amnestiu prezidenta Kováča, že Kováčov syn bol oslobodený v Nemecku nemeckým Spolkovým súdom. Lenže tento bol oslobodený nie z titulu nedopustenia sa viny, ale z titulu, že nie je ho možné predviesť pre Spolkový súd. A to je veľký rozdiel.

A len tak na okraj. Pozrite sa do dnešného internetu, kde sa píše o 103 alebo 130 amnestiách, ktoré prezident Clinton dal pár hodín predtým, ako mu skončila funkcia. A išlo o drogových dílerov a neviem kohokoľvek. A nikomu to nevadí? Ale nechcem, aby sme sa na túto kauzu pozerali z tohto pohľadu, ale pozerajme sa na túto kauzu z pohľadu, že ide o ústavné právo prezidenta, ktoré je právoplatné a nezrušiteľné. Ďakujem.