J. Brocka, poslanec: Pán kolega Ošváth, tak nejako som sa dostal ako pilát do kréda, lebo viacerí tu hovoria, že môj návrh a v našom výbore som presadil. Chcem to dať na pravú mieru, že to nie je môj návrh, ja som členom výboru pre financie, rozpočet a menu a návrh, o ktorom vy hovoríte, prešiel v gestorskom výbore, vo výbore pre sociálne veci. Je to návrh vypracovaný ministerstvom sociálnych vecí, ktorý bol v pôvodnom vládnom návrhu. Len po tlaku silových rezortov odtiaľ tie paragrafy vypadli. Pán kolega, mňa tiež zaráža, kde beriete tie silné slová, kolaps armády a bezpečnostného systému. Ja som sa tých, ktorí u mňa lobovali, spýtal, kam pôjdu, keby odišli z armády? A oni zrazu mlčali, lebo som si uvedomil, že jeden by šiel do dôchodku a jeden by bol možno nezamestnaný, a mne zastáva rozum, ak je lepšie byť nezamestnaným v tejto krajine ako byť zamestnaným v armáde.

Ja som si dokonca prečítal v jednom regionálnom reklamnom týždenníku, kde sú na druhej strane rozhovory s politikmi, kde sa jeden náš kolega poslanec pochválil, že keď odišiel z armády, za odstupné si kúpil octaviu, a musím smutne povedať, že ak by toto vedeli dôchodcovia alebo naši spoluobčania, že my máme taký rozšafný systém, ktorý umožňuje takéto benefity a, samozrejme, na úkor tých chudobných, že chudobní sa skladajú skôr tým solventnejším, no to je zvrátený systém. Taký tu bol kedysi, som myslel. Ale vidím, že my ho ideme ďalej betónovať.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Pittner.

L. Pittner, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcem podporiť práve ten výrok pána poslanca Ošvátha, ktorý tu tak vyvolal pochybnosť, či do troch mesiacov, áno alebo nie. Mám tú skúsenosť z roku 1999, keď sa rozšírila fáma medzi policajtmi, že táto vláda im siahne na tieto výsady, vyše 1 500 policajtov okamžite dalo rozviazanie služobného pomeru a odišli do SBS-iek a odišli do detektívnych kancelárií a tak ďalej, kde nasávacia schopnosť ešte stále je nedoplnená. A chcem povedať, že zo zákona o štátnej službe policajt, ktorý požiada o rozviazanie služobného pomeru, tak takejto žiadosti musí byť vyhovené. Tam neexistuje to, že by sa s ním naťahoval. Je to v zákone o Policajnom zbore.

Záverom. Mne je paradoxné, že ako bývalý politický väzeň sa práve za tieto zložky angažujem, ale je to paradoxné len zdanlivo, lebo na druhej strane si uvedomujem, že za predpokladu, že budú demokratické, a oni chcú byť demokratické, chcú slúžiť tejto spoločnosti, bez nich sa nezaobídeme. A alebo im bude platiť štát vyššie mzdy, alebo bude za nich platiť to doplnkové poistenie. Inej cesty, vážení, niet!

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Krumpolec.

J. Krumpolec, poslanec: Ďakujem. Ja som dobre počúval pána poslanca Ošvátha aj pána poslanca Brocku. Faktom zostáva, že v koncepcii reformy sociálneho poistenia, ktorú schválil tento parlament, sme v roku 2 000 občanom sľúbili, že v sociálnom poistení nebudú zvýhodňované žiadne sociálne skupiny a takisto nebudú iné sociálne skupiny diskriminované. Tým, že vojakov a policajtov v tomto systéme zvýhodňujeme, porušujeme to, čo sme v roku 2 000 schválili, to znamená, že za rovnako odvedené peniaze do systému budú aj rovnaké dôchodky. Vláda respektíve štát má možnosť riešiť dôchodkovú situáciu vojakov a policajtov inými spôsobmi, buď platmi, alebo osobitným dôchodkovým poistením. Ale v základnom systéme by sme v diskriminácii väčšiny občanov pokračovať nemali.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ošváth chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov.

P. Ošváth, poslanec: Mňa mrzí, že tu znova pán poslanec Brocka nie je, keď sa mu chcem prihovoriť, že odišiel zo sály, ale zatiaľ budem reagovať na vystúpenie pani poslankyne Sárközyovej, ktorá sa pýtala, akí sú to príslušníci armády, ak odídu po schválení takéhoto zákona a nebude ich zaujímať obranyschopnosť krajiny. Pani poslankyňa, to je proste platnosť zákona, my nemôžme brať legitimitu rozhodnutia týchto ľudí. Ak prijmeme také ustanovenie, ešte raz ho vysvetlím, ktoré priepastným rozdielom rozdelí na dve kategórie profesionálnych vojakov a policajtov tým spôsobom, že tí, ktorí odišli, respektíve stihnú odísť ešte pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, budú mať ďaleko výhodnejšie podmienky ako tí, ktorí odídu potom. To je predsa úplne legitímne, ak sa ten príslušník po splnení, zdôrazňujem, po splnení podmienok, to znamená odslúžením povedzme 20 rokov, má na to právo, aby sa rozhodol a odišiel od tej ozbrojenej zložky! Preto tam predsa takú dlhú dobu vykonával službu.

Čo sa týka konštatovania pána poslanca Brocku, ja neviem, ale pán kolega, ja som čítal spoločnú správu a tam je naozaj napísané, že pod návrhom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, nie sociálneho. Tak si to treba prečítať alebo vydiskutovať.

Ďalej k tomu tvojmu konštatovaniu, že ide o zvrátený systém sociálneho zabezpečenia, ktorý je teraz u nás a takýto rozdiel robí. Tak ja sa ťa pýtam, či je teda zvrátený ten sociálny systém aj v krajinách Európskej únie, ako je, znovu opakujem, Francúzsko, Spolková republika Nemecko, Veľká Británia, Benelux, Taliansko aj USA, pretože aj tam je taký! (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, o vystúpenie požiadal pán podpredseda Národnej rady Andel. Po ňom vystúpi pán poslanec Šepták.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za udelenie slova. Ja skutočne iba veľmi krátko by som chcel reagovať. Uvedomme si, že táto kategória, ktorej sa týka tento zákon, je kategória ľudí, ktorí vlastne dennodenne riskujú svoj život preto, aby chránili bezpečnosť našich občanov.

Chcel by som len podotknúť, že určite nielen peniaze, ale aj peniaze sú veľmi dôležitý faktor, ako hovorila kolegyňa, či ide im len o peniaze? Ja sa pýtam, a komu z nás dnes nejde o peniaze? Peniaze potrebuje každý. Dobre, dajme im 10 000 Sk a budeme tam mať len samých vagabundov a ja neviem čo všetko. Sám pán kolega Pittner naznačil, že okamžite 1 500 ľudí odišlo z rezortu ministerstva vnútra a že tá nasakovacia schopnosť SBS-iek je ešte stále väčšia.

Ale prečo by sme nemohli mať pre týchto ľudí, ktorí, opakujem, dennodenne riskujú svoj život, tak ako povedal pán kolega Ošváth, a je to bežné vo vyspelých európskych krajinách, no prečo by títo ľudia tieto výhody nemali mať! Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Šepták.

R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni! Nezapojil som sa do debaty, ktorá sa rozprúdila, či už po príspevku pána poslanca Brocku alebo pána poslanca Ošvátha, ale takisto si dovolím mimo svoj príspevok povedať môj názor na tento problém.

Ja som tiež ten, ktorý svojho času robil v ozbrojených zložkách armády a chcem povedať, že je to služba národu, služba vlasti a títo ľudia majú predsa len určité špecifikum a pokiaľ chce štát udržať tieto mocenské zložky, ktoré potrebuje, jednoducho potrebuje, je povinný vytvoriť aj určitý nadštandard pre týchto ľudí, aby sme sa potom nestretávali s tým, čo je dnes tak strašne kritizované aj v polícii, že policajti jednoducho nie sú takí disciplinovaní, ako by mali byť, a nepožívajú takú dôveru verejnosti, akú by polícia mala požívať.

Čiže štát nejakým spôsobom musí riešiť tento problém a pokiaľ sa nenašlo iné riešenie, pravdepodobne toto riešenie bude musieť byť zachované, ako je to doteraz. To, že padli kategórie, aj to sa stretlo s veľmi obrovským odporom hlavne u ľudí, ktorí ich poberali, samozrejme, s pozitívnym ohlasom u ľudí, ktorí boli proti nim. Ale všetko sa vyvíja. Ja verím, že aj táto problematika v budúcnosti príde na pretras a bude sa určite hľadať riešenie a nemusí to byť riešenie také tvrdé ako teraz, buď áno alebo nie.

V každom prípade vojakov a policajtov treba riešiť špeciálne a ja osobne budem hlasovať proti návrhu pána poslanca Brocku.

Teraz sa vrátim k svojmu návrhu, k zákonu o sociálnom poistení, tlač 1381. Dámy a páni, ide o návrh, ktorý rieši ťažko zdravotne postihnutých, či už distrofikov, nevidiacich, nepočujúcich a ľudí, ktorí majú iné zdravotné problémy, a dovoľuje im vlastne pracovať a zlepšiť si životné podmienky. Týmito malými zmenami umožníme zaradiť sa týmto zdravotne postihnutým ľuďom do riadneho, reálneho života. Keďže vidím, že o tento zákon je veľmi veľký záujem, pretože ho aj ja sám považujem za veľmi dôležitý, a zasahuje do života ľudí a prihlásilo sa veľmi veľa poslancov, nebudem zdržiavať túto snemovňu ďalšími zdôvodneniami, ktoré tu mám, ale v nádeji, že tieto moje zmeny budú podporené, prejdem priamo na konkrétne zmeny konkrétnych piatich bodov.

Po prvé, v § 74 ods. 4 písm. b) sa za slovo "činnosť" vkladá čiarka a vkladajú sa slová, citujem: "Schopnosť vykonávať činnosť zamestnanca na ustanovený týždenný pracovný čas, nad tým číslovka 54," koniec citátu. Poznámky pod čiarou sa dopĺňajú o odkaz 54, odkaz 54 § 85 zákona Národnej rady SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Následne prečíslovať ďalšie odkazy.

Po druhé, v § 87 ods. 2 sa na koniec prvej vety pripája táto veta, citujem: "Ak tento zákon neustanovuje inak." Koniec citátu. A druhá veta z tohto odseku sa presúva do odseku 3. V § 87 ods. 2 bude znieť, nové znenie: "Nárok na výplatu invalidného dôchodku zaniká, ak poberateľ tohto dôchodku začne vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistený, ak tento zákon neustanovuje inak."

Po tretie, v § 87 sa vkladajú nové odseky 3 - 12, ktoré znejú: Tretí odsek, ustanovenie ods. 2 tohto paragrafu neplatí, ak poberateľ invalidného dôchodku vykonáva činnosť zamestnanca v pracovnom pomere na kratší pracovný čas, nepresahujúci 20 hodín týždenne.

Ods. 4, ustanovenie ods. 2 tohto paragrafu neplatí, ak je poberateľ invalidného dôchodku napriek svojmu dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu spôsobujúcemu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 66 % výnimočne schopný vykonávať činnosť zamestnanca v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, odkaz 56, ďalej len poberateľ invalidného dôchodku so schopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť bez obmedzenia.

Odkaz 5, ak bol invalidný dôchodok priznaný v období od 1. januára do 30. júna, poberateľ invalidného dôchodku so schopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť bez obmedzenia má nárok na jeho výplatu do 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bol priznaný invalidný dôchodok.

Odkaz 6, ods. 6, ak bol invalidný dôchodok priznaný v období od 1. júla do 31. decembra, poberateľ invalidného dôchodku so schopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť bez obmedzenia má nárok na jeho výplatu do 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho 2 roky po kalendárnom roku, v ktorom bol priznaný invalidný dôchodok.

Odsek 7, po uplynutí obdobia uvedeného v odsekoch 5 alebo 6 poberateľ invalidného dôchodku so schopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť bez obmedzenia má nárok na výplatu invalidného dôchodku do 30. júna každého nasledujúceho kalendárneho roka, ak tento občan nevykonáva zárobkovú činnosť alebo ak tento občan začne vykonávať zárobkovú činnosť a ak je osobný mzdový bod určený ako podiel pomernej časti príjmu zo zárobkovej činnosti, z ktorej bol poistenec povinne dôchodkovo poistený za rozhodujúce obdobie a pomernej časti všeobecného vymeriavacieho základu nie je vyšší ako 1,25.

Odsek 8, po uplynutí obdobia uvedeného v ods. 5 alebo 6 poberateľ invalidného dôchodku so schopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť bez obmedzenia má nárok na výplatu invalidného dôchodku v polovičnej výške do 30. júna každého nasledujúceho kalendárneho roka, ak tento občan začne vykonávať zárobkovú činnosť a ak je osobný mzdový bod určený ako podiel pomernej časti príjmu zo zárobkovej činnosti, z ktorej bol poistenec povinne dôchodkovo poistený za rozhodujúce obdobie a pomernej časti všeobecného vymeriavacieho základu, je vyšší ako 1,25.

Odsek 9, po uplynutí obdobia uvedeného v ods. 5 a 6 poberateľ invalidného dôchodku so schopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť bez obmedzenia nemá nárok na výplatu invalidného dôchodku do 30. júna každého nasledujúceho kalendárneho roka, ak tento občan začne vykonávať zárobkovú činnosť a ak osobný mzdový bod určený ako podiel pomernej časti príjmu zo zárobkovej činnosti, z ktorej bol poistenec povinne dôchodkovo poistený, za rozhodujúce obdobie a pomernej časti všeobecného vymeriavacieho základu je vyšší ako 2.

Odsek 10, pre výpočet osobného mzdového bodu podľa ods. 7 až 9 platí § 79. ods. 7, 8, 9 a 15 rovnako.

Odsek 11, rozhodujúce obdobie, za ktoré sa prvýkrát zisťuje výška osobného mzdového bodu po uplynutí obdobia nároku na výplatu invalidného dôchodku uvedeného v ods. 5, je obdobie od priznania invalidného dôchodku do konca kalendárneho roka, v ktorom bol tento dôchodok priznaný. Pri ďalšom zisťovaní výšky osobného mzdového bodu rozhodujúce obdobie je vždy obdobie od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa zisťuje výška osobného mzdového bodu.

Odsek 12, rozhodujúce obdobie, za ktoré sa zisťuje výška osobného mzdového bodu po uplynutí obdobia nároku na výplatu invalidného dôchodku uvedeného v ods. 6, je vždy obdobie od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa zisťuje výška osobného mzdového bodu. Poznámky pod čiarou sa dopĺňajú o odkaz 56, 56, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 311/2001. Následne prečíslovať ďalšie odkazy.

A bod 4. V §, to je ďalší pozmeňujúci bod, v § 150 ods. 3 písm. a) sa na koniec pripája táto veta, citujem: "Schopnosť vykonávať činnosť zamestnanca na ustanovený týždenný pracovný čas, odkaz 82." Nové znenie, a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a schopnosti vykonávať činnosť zamestnanca na ustanovený týždenný pracovný čas, odkaz 82.

Piaty pozmeňujúci návrh. Do prechodných ustanovení zákona sa vkladá § 274, ktorý znie, citujem: "Invalidný občan, ktorý podľa doterajších predpisov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok, sa do 30. 6. 2004 považuje za invalidného občana, ktorý napriek svojmu dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu spôsobujúcemu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 66 % je výnimočne schopný vykonávať činnosť zamestnanca v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas. Odkaz XY, ktorý, podľa toho, aký po tom prečíslovaní vyjde. Odkazy pod čiarou doplniť. Zákon Národnej rady č. 311/2001. Odôvodnenie k bodom 1 - 5 tohto návrhu.

Vládny návrh znenia § 87 ods. 2 vychádza z predpokladu, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu presahujúcom 66 % umožňuje invalidným osobám vykonávať zárobkovú činnosť len na skrátený pracovný úväzok, nepresahujúci 20 hodín týždenne. U občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím ako predovšetkým ťažko zrakovo, ťažko telesne postihnutí občania, ale i niektoré skupiny s iným zdravotným postihnutím, sa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť prejavuje predovšetkým vo výraznom zredukovaní možnosti uplatnenia v niektorom povolaní, v povolaniach, v ktorých nachádzajú uplatnenie sú, ale obvykle schopní vykonávať činnosť zamestnanca na plný pracovný úväzok. Vo väčšine týchto povolaní sú dosahované zárobky porovnateľné alebo len o 1 000 - 2 000 Sk vyššie, ako je výška poberaného invalidného dôchodku vrátane jeho zvýšenia pre bezvládnosť. Invalidný dôchodok tejto skupine ťažko zdravotne postihnutých občanov kompenzuje teda stratu príjmu. Nie je to kompenzácia zdravotného postihnutia, ako sa uvádza v dôvodovej správe. Dosahované príjmy nie sú natoľko motivujúce, aby sa ťažko zdravotne postihnutý občan kvôli nim vzdal poberania invalidného dôchodku, čo by musel urobiť ak by chcel zostať pracovne činný. Navrhovanými zmenami a doplnením § 74, § 87 a § 150 sa umožní občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím popri výkone zárobkovej činnosti na plný pracovný úväzok v obmedzenom rozsahu poberať invalidný dôchodok.

Navrhuje sa, aby súčasťou posúdenia zdravotného stavu občana a posúdenia zachovaných schopností vykonávať zárobkovú činnosť bolo i posúdenie a vydanie rozhodnutia o tom, či občan napriek dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu spôsobujúcemu pokles zárobkových činností o viac ako 66 % je alebo nie je schopný naďalej vykonávať činnosť zamestnanca na ustanovený týždenný pracovný čas, teda na neskrátený pracovný úväzok. Toto kritérium bude nahrádzať doposiaľ používané kritérium vykonávania sústavnej zárobkovej činnosti za celkom mimoriadnych podmienok.

Navrhnutý model rešpektuje princípy poisťovníctva, je v súlade s cieľmi politiky zamestnanosti a zároveň dáva ľuďom, ktorí trpia celý život za svoje zdravotné postihnutie, šancu zaradiť sa do normálneho života. Ďakujem veľmi pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Keďže aj kolega Šepták sa priznal, že je bývalý vojak z povolania, a povedal, že bude hlasovať proti môjmu návrhu, tak ak pán minister nebude proti, tak ja to zoberiem na seba, že to je môj návrh o tom univerzálnom princípe, ktorý by mal byť v dôchodkovom systéme. Ale teraz som si uvedomil, aké je ťažké vystupovať za dôsledný a spravodlivý dôchodkový systém, keď sa postavia proti všetci vojaci, policajti, colníci, SIS-kári, a to len v tomto parlamente!

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šepták chce reagovať na vystúpenie pána poslanca Brocku.

R. Šepták, poslanec: Je to veľmi pekné. Ja osobne si myslím, že spravodlivosť neexistuje a ešte dlho nebude existovať, pretože aj v Amerike má zaviazané oči, ale ja som za, pán poslanec Brocka, všetkými desiatimi. Nebol som našťastie vojak z povolania, len som sa naňho pripravoval a odišiel som dostatočne v skorom čase, ale chcem povedať, že ja si uvedomujem, že štát potrebuje ozbrojené zložky a práve preto je povinný vytvoriť možno aj nadštandardné podmienky voči ostatným, ale to nezabraňuje tomu, aby budúca vláda nezačala - a možno aj tá terajšia - nezačala rozmýšľať nad tým, akým spôsobom budeme riešiť túto problematiku tak, aby bol ten sociálny systém spravodlivý, ako vy hovoríte. Ale môj príspevok bol úplne iný. To bolo len na margo veci, ktorá sa tu prerokovávala, či áno alebo nie policajti a vojaci. Ja by som chcel skôr poprosiť, aby sme pri týchto mojich pozmeňujúcich návrhoch mysleli na ťažko zdravotne postihnutých ľudí, ktorým môžeme umožniť sa zaradiť do normálneho života, pretože tie príspevky, ktoré dostávajú zo štátu, im neumožňujú plnohodnotne žiť a možnosť dať im pracovať je asi našou morálnou povinnosťou. Ďakujem

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Slafkovský ako ďalší prihlásený ústne do rozpravy.

A. Slafkovský, poslanec: Vážené dámy a páni, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi v krátkosti predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý vychádza z určitej analýzy, ktorú som si urobil, v ktorej sa možno mýlim, v takom prípade ho stiahnem späť, ale predpokladám, že je to tak, ako som tomu porozumel, ako sme tomu porozumeli pri čítaní.

Za všeobecný vymeriavací základ sa považuje priemerná mzda v národnom hospodárstve v uplynulom minulom roku alebo v predchádzajúcich dvoch rokoch a v tomto návrhu zákona sa uvažuje o tom, že vymeriavací základ pre vyrátanie všeobecného poistného sa bude násobiť koeficientom 3,25, čo je 3,25-násobok priemernej mzdy, v tomto roku je vlastne 40 180 Sk a zákon má platiť až od 1. júla 2 003, tak už bude zase priemerná mzda vyššia a tým pádom narastá vymeriavací základ až o 25 % oproti súčasnému stavu. To považujeme za neprijateľné zvyšovanie daňového zaťaženia, a preto si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh podporený 16 podpismi a tento pozmeňujúci návrhu znie, že v § 136 ods. 15 vymeriavací základ podľa ods.1 - 12 je najviac 32 000 Sk mesačne. Toľko pozmeňujúci návrh. Totiž dnes je strop 32 000 Sk mesačne, takže ponechať na súčasnej výške. Ďakujem za vypočutie.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tuchyňa ďalší ústne prihlásený do rozpravy.

J. Tuchyňa, poslanec: Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, prerokúvané významné legislatívne normy, tykajúce sa, dá sa povedať, prakticky všetkých občanov, lebo nielenže tiež budú starí, ale podľa tejto normy budú na to musieť myslieť od počiatku, aby sa svojím dôchodkovým zabezpečením a poistením jednoducho na svoju starobu zabezpečili. Myslím si, že je potrebné schváliť túto normu, ako ju predkladateľ navrhuje, a v zmysle spoločnej správy mimo jej časti IV B.

Chcem upriamiť vašu pozornosť na dopady prijatého, prípadne schválenej spoločnej správy i s bodom IV B. Prečo? Hovorí sa tu, prečo odlišovať. Vážení, keď prijmeme takúto normu, tak sa práve budeme odlišovať od absolútnej väčšiny demokratických štátov, teda ich ozbrojených zložiek a síl, pretože v absolútnej väčšine je tento systém jednoducho oddelený. Nebudem tu opakovať to, čo už hovorili niektorí moji predrečníci. Tam, kde nie je, tak je iná úprava, povedal by som nadstavba, ktorú však my teraz jednoducho netvoríme. Nie je ani dobré prijímať takúto normu bez znalosti dopadov do štruktúr tých, ktorých sa to dotýka a tými sú vojaci ozbrojených síl, teraz už podľa nového zákona sú to príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a neviem, či som ešte niekoho nevynechal. No a jednoducho tieto rezorty nám svoje dopady v prípade prijatia takto navrhovanej normy tu nepredložili a nevyčíslili. Isteže je našou chybou, že sme sa jednotlivých ministrov, vedúcich týchto rezortov na to neopýtali.

Prijatím tohto návrhu by príslušníci ozbrojených síl a zborov prišli, poviem to rovno, o odchodné, výsluhový príspevok. My sme minulý týždeň prijali zákon o ozbrojených silách, v ktorom hovoríme, že dokonca nie je možné pokračovať v službe ozbrojených silách po päťdesiatom piatom roku fyzického veku, pretože v tejto dobe už jednoducho tých, ktorí mali brannú povinnosť, vypíšeme, povedané ľudovo, z vojska, takže v tomto pracovnom pomere jednoducho nebudú môcť zotrvať podľa tohto zákona. Teda nie až do dôchodkových vekov, tak ako sa to jednoducho navrhuje v tejto zákonnej norme.

Inak je riešené nemocenské, nie je riešená rehabilitácia ako nutný predpoklad pre zdravotný a psychický stav príslušníkov týchto ozbrojených zborov a ozbrojených síl. V konečnom dôsledku by to znamenalo stratu určitých doterajších vymožeností prípadne výhod, ktoré vyplývajú zo zložitosti tejto služby. Ja len pre poriadok chcem niektoré zdokumentovať, ale najprv len pre ilustráciu poviem svoje osobné pocity a postrehy, keď sa púšťame do kategorizácie, kategórií a podobne.

Viete, vo svojom vojenskom živote som prakticky skoro každý rok strávil 3 mesiace vo výcvikových priestoroch mimo akéhokoľvek dosahu a podobne, predo mnou kategórie ešte podstatne vyššie, pretože sa slúžilo pol roka v týchto výcvikových priestoroch. Jednu tretinu svojho rodinného života som žil odlúčene od rodiny, teda žena vychovávala deti a starala sa o celú rodinu. Príklad poviem, už v našej demokracii, 31. decembra 1989 som dostal úlohu od ministra obrany, podotýkam 31. decembra 1989 od ministra obrany, mi hodil na stôl rozkaz prezidenta a hovorí, rob si v tom, čo chceš, v tej dobe, všetci si možno na to pamätáte, keď sa začali vzbury vo väzniciach. A vrátil som sa domov 5. januára. Pochopiteľne so mnou nehovorili ani dvere, vulgárne povedané, od chlieva. A to už som bol generál, náčelník štábu Východného vojenského okruhu.

Jedenásťkrát som sa vo svojom živote sťahoval, menil bydlisko rodiny, malo to množstvo finančných dopadov, či chcete alebo nechcete, tam vám nepasujú koberce, tam záclony, čiže musíte vynakladať na to množstvo finančných prostriedkov, ktoré vám nikto nevráti. Či chcete alebo nechcete, znížila sa vám životná úroveň, pretože v rodine sme pracovali spravidla dvaja, ale manželka začínala vždy od začiatku, začínala so základným platom, takže v konečnom dôsledku to u mňa vždy znamenalo zníženie určitej životnej úrovne. Ani to, čo som dostal viac, sa nikdy, jednoducho, nevyrovnalo. Viete, dcéra mi raz povedala, otec, tebe je ľahko, ty prídeš, všade, kam prídeš, všade máš známych, akoby by si prišiel v podstate domov, ale ja začínam všade odznova, než ma prijmú do kolektívu, než ma otestujú učitelia, jednoducho, nielen pre nás, ale predovšetkým pre deti to je značná trauma. Syn v ôsmej triede, menili sme bydlisko, bol jednotkár, učil sa na samé jednotky, a preto, aby náhodou na novej škole učiteľky neboli hodnotené, a učitelia, zle, tak pre istotu na polroka mu dali dvojky, a to nastupoval z ôsmej triedy na strednú školu, teda ako čistý jednotkár, nemusel robiť prijímacie skúšky, ale s takýmito známkami sa už musel podrobovať prijímacím skúškam. Viete, keď tu hovoríme o platovom zabezpečení, isteže, to tiež stojí za úvahu. Môj nástupný plat vo funkcii dôstojníka bol tisíctristodvadsaťpäť korún a dvadsať halierov, to si budem pamätať do smrti. Tisíctristodvadsaťpäť korún aj dvadsať halierov! Iste, plat náčelníka generálneho štábu, ktorý som vykonával posledné štyri roky, bol desaťkrát nižší ako platy manažerov tejto kategórie, desaťkrát! Keď som bol náčelníkom generálneho štábu, mal som štyridsaťtisíc podriadených, materiálne hodnoty, neexistuje v tomto štáte, aby mal niekto z výrobných podnikov alebo organizácií také hodnoty, ako som ja jednoducho obhospodaroval. Ale to, myslím si, že to je jedna skupina. To len pre ilustráciu, ja nechcem tu robiť ani nejaké nátlaky, ale aby sme si uvedomili, že nie je všetko zlato, čo sa blyští, a keď teda budem hovoriť o tom, čo som tu načal, to znamená, aby sme prihliadali aj na určité zvláštnosti týchto služieb. Viete, sú príslušníci ozbrojených zborov na to pripravení a koniec koncov k zabezpečeniu bezpečnosti štátu, ale dokonca skladali a boli pripravení nasadzovať i život v záujme tejto bezpečnosti a nie je zvláštnosťou, že i v tejto dobe, bol som ministrom vnútra, zahynuli traja príslušníci polície v boji so zločinom. V nedávnej minulosti teraz zahynuli dvaja vojaci, len teraz nedávno, v mierových misiách. Všetko je to v záujme bezpečnosti tohto štátu, lebo my ich tam dobrovoľne vysielame, nikto nás k tomu, tento štát, nenúti, a títo ľudia tam tiež idú dobrovoľne, v záujme bezpečnosti tohto štátu.

Príslušníci týchto ozbrojených zborov nemajú, alebo prišli o časť dobrovoľne, lebo sami to na seba prevzali, časť občianskych práv a dokonca aj politických práv. Často musia vykonávať službu tam, kde to vyžaduje záujem štátu. Je tu teda ich častá odlúčenosť od rodín. Nemôžu sa priviazať k jednému miestu a budovať si tam svoje zázemie. Často, tak ako som uvádzal vo svojom osobnom príklade, sa im pri zmene miest mení ich životný štandard, životná úroveň a podobne.

Vážené kolegyne, kolegovia, isteže, tento systém je určitá výhoda, ktorá kompenzuje tie záporné stránky života príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov. Ja osobne by som pripustil a bol by som za univerzalitu, veď to nie je nová myšlienka, ktorá sa tu teraz v podobe návrhu výboru pre sociálne veci a bývanie prezentuje. Tento návrh je starý už desať rokov! Spomínam si, keď v roku 1993 sa tu pripravoval zákon, ktorý tieto veci riešil s Policajným zborom, s takouto myšlienkou vtedy prichádzala pani poslankyňa, vtedy ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Keltošová aj s Vojtkom Tkáčom, nakoniec sme sa zhodli a našli sme spoločné riešenie. Takže nie je to, skutočne, nová myšlienka.

Prijatím návrhu IV B spoločnej správy, skutočne, a musím potvrdiť, že by to znamenalo značný odchod príslušníkov, tých, ktorí spĺňajú nároky podľa doterajších legislatívnych noriem, aby si tie výhody, ktoré im z toho vyplývajú, jednoducho zachovali a znamenalo by to oslabenie štruktúr či už ozbrojených síl alebo bezpečnostných zborov, a to, podotýkam, v dobe, keď v krátkej budúcnosti čakáme na samit NATO a prípadné naše pozvanie do tohto zoskupenia. Preto i v tomto záujme vás, vážené kolegyne, kolegovia, vyzývam, aby sme zvážili a nepodporili body spoločnej správy parlamentnej tlače 1590a, časť IV B. Inak zákon ako celok bez toho podporím. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie. S faktickou poznámkou chcú vystúpiť dvaja poslanci. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlásení sa s faktickou poznámkou. Ako prvý má slovo pán poslanec Ošváth, nech sa páči.

P. Ošváth, poslanec: Súhlasím najmä s tou časťou vystúpenia pána poslanca Tuchyňu, v ktorej konštatoval, že pri takomto závažnom návrhu mali príslušní rezortní ministri vypracovať materiál, ktorým by akosi oboznámili poslancov s dôsledkami schválenia takéhoto návrhu. To je teda, týka sa to jednak rezortu obrany a vnútra, ale bez toho, že by sme mali spracované tieto podklady, dá sa určitým spôsobom vydedukovať, čo všetko by to mohlo spôsobiť. Ja mám údaje napríklad od odborníkov z ministerstva obrany, ktoré hovoria, že len z armády by v takomto prípade odišlo najmenej 4 000 profesionálnych vojakov, ktorí spĺňajú podmienky pre odchod do výsluhového dôchodku, a to sa týka predovšetkým tých skúsených profesionálnych vojakov, ktorí vlastne sú oporami na svojich miestach. Treba myslieť na to, že vlastne vláda schválila koncepciu, ktorú navrhol minister obrany, a ktorá hovorí o modeli 2010 s tým, že do roku 2006 sa počíta s úplnou, teda stopercentnou profesionalizáciou armády. Ja sa chcem opýtať na tomto mieste, ako chceme získať tých vojenských profesionálov do tejto profesionálnej armády, keď im teraz zoberieme všetky tieto sociálne výhody, ktoré by ich mohli eventuálne motivovať k tomu, aby do takejto armády vstúpili? Ja si dovolím veľmi silne zapochybovať o tom, že koncepcia modelu armády 2010 a jej profesionalizácie do roku 2006 by bola týmto ohrozená.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, slovo má pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Je len by som chcela nejakú poznámku. Pán poslanec, v mnohom máte pravdu o výhodách a nevýhodách povolania vojakov, policajtov, ale máme rôzne kategórie pracovné, kde by sme mohli hovoriť presne o podobných výhodách, nevýhodách, o platoch, o úmrtiach, pretože to sa nedá povedať, že to je len tam. Je to rizikové povolanie, za ktoré berú dnes tieto kategórie ľudí vyššie príjmy, ako berú možno iné kategórie, a ja si myslím, že tento systém by mal byť skôr v tom, že sa bude nejako doplnkovo poisťovať. Nie tým, že my budeme priznávať niektorej kategórii nejaké veľké, a teda odlišné výhody. A ja, keď si spomínam pár rokov dozadu, za osem rokov v tomto parlamente, koľkokrát sa rokovalo o vojakoch, policajtoch a o priznávaní výhod, tak vždy to skončilo pri prerokúvaní tým, že ak urobíme nejakú zmenu, odídu do dôchodku, lebo tie výhody, ktoré im budú odobraté, a vždy to skončilo tou istou témou, ako dnes rokujeme a nikdy sme sa nedostali k zásadnému nejakému zrovnoprávneniu, pretože sa vždy práve v tejto oblasti či policajných zložiek, alebo vojenských zložiek, ktoré boli zastúpené v parlamente, operovalo tým, že odídu, a čo keď tam nebudú takíto odborníci. Ja si myslím, že toto nie je dobrý názor na to, aby ste nás presviedčali o argumentoch, prečo tento systém, ktorý je navrhnutý v spoločnej správe, nie je dobrý. Je to skôr také nekonečné vyhrážanie, pretože dnes, a myslím, že mnohí z vás viete a pociťujete výhody, ktoré v tomto stave boli a sú a máte, mnohí z vás, sú úplne odlišné od bežného dôchodcu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tuchyňa, nech sa páči.

J. Tuchyňa, poslanec: Ja chcem reagovať predovšetkým na pani poslankyňu Sabolovú. Ja som i vo svojom vystúpení hovoril, že áno, že som, bol by som zástanca i univerzality tohto sociálneho zabezpečenia a dôchodkového systému, ale ruka v ruke by sme museli zohľadňovať tieto špecifiká a zvláštnosti, tak ako je to zohľadnené v iných krajinách a armádach demokratických štátov. My často hovoríme len, alebo porovnávali sme, že sme prevzali nejaký model, ale my sa k nejakému modelu chceme priblížiť a my sa chceme do tohto modelu dostať. Tak preto musíme porovnávať aj niektoré ďalšie zvláštnosti, ktoré z týchto systémov vyplývajú. A je len na škodu veci, keď sme chceli robiť univerzalitu, tak prečo sme nezačali aj s týmito zvláštnosťami a robili iný, teda ten systém, povedzme, doplnkového poistenia a podobne, ale nemôžeme jednoducho jednu normu zrušiť a v druhej tieto veci neriešiť. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Budeme pokračovať v programe rozpravou. Teraz vystúpi pán poslanec Halmeš, pripraví sa pán poslanec Tatár.

F. Halmeš, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, vážený pán minister, skôr ako predložím tri pozmeňujúce návrhy, dovolím si povedať dve alebo tri vety na úvod k materiálu, ktorý je predmetom druhého čítania zákona o sociálnom poistení. Predovšetkým podľa koncepcie a časového harmonogramu koncepcie reformy sociálneho systému sa predpokladalo, že tento návrh zákona bude posudzovaný v parlamente o niekoľko mesiacov skôr. Môžeme síce kritizovať rezort, ale po tom, čo tu teraz odznieva, ten principiálny spor o univerzalitu, to je aj čiastočne pochopiteľné, že nedošlo na medzirezortnom pripomienkovom konaní k dohode, ktorá by sa prezentovala v parlamente.

Možno povedať, pán minister, aj keď ste to niekoľko mesiacov skúšali, tak ten problém je tu na stole a budeme o ňom rozhodovať nakoniec hlasovaním. Princíp univerzality, ktorý bol ambíciou koncepcie a vytýčený v programoch niektorých strán, a myslím, že vo vládnom programe, je otvorenou záležitosťou a hlasovaním vlastne o pozmeňujúcich návrhoch budeme o ňom opäť rozhodovať.

Druhá poznámka, tá spočíva v dotiahnutí reformy v tomto volebnom období. Možno povedať, že neschválením návrhu zákona, ktorý predložil pán poslanec Tatár, a ja som sa tiež zdržal hlasovania, ktorý, myslím, dvoma hlasmi neprešiel, sme nepotiahli reformu do predpokladaného štádia. Je však, k tomu treba povedať, že táto kolosálna zmena, ktorú pán minister nazval generačnou legislatívnou zmenou, ktorá sa robí naozaj raz za generáciu a pre ktorú sú na Slovensku teraz historické podmienky, lebo je k dispozícii 65 mld. Sk z privatizácie SPP, čo vytvára prvý predpoklad na reformu a vybudovanie druhého kapitalizačného pilieru dôchodkového poistenia, je taká citlivá záležitosť, že som s určitou obavou a s obavou nedotiahnutosti nielen legislatívnym spôsobom, ale hlavne finančným a možnými nárokmi na štátny rozpočet v budúcnosti nehlasoval za ten návrh zákona, ktorý pán poslanec Tatár predložil. Faktom je, že základňa pre druhý pilier sa vytvára schválením tohto návrhu zákona o sociálnom poistení. A potom, či už to bude v tomto volebnom období alebo do 30. 7. budúceho roku, je vždy ešte čas schváliť kvalitný zákon, ktorý bude vybalansovaný a samozrejme aj finančne vybilancovaný.

Teraz, prosím, predložím tri pozmeňujúce návrhy, z ktorých dva majú charakter spresnenia niektorých paragrafov v návrhu zákona o sociálnom poistení, ktoré umožnia, jeden z nich, umožní vypočítavanie dôchodkov po nábehu tohto návrhu zákona do života po 30. 6. v budúcom roku. Prečítam prvý pozmeňujúci návrh, kde navrhujem, aby sa v § 257 v prvej vete na konci pripojili tieto slová: "a to vrátane úpravy dôchodku prislúchajúcej podľa osobitného predpisu".

Ďalej v § 258 sa v prvej vete na konci pripájajú tieto slová: "a to vrátane úpravy dôchodku prislúchajúceho podľa osobitného predpisu". Toto doplnenie navrhujem z dôvodu, že pri výpočte dôchodkov podľa predpisov určených do 30. júna 2003, teda budúceho roku, to je podľa zákona číslo 100/1988 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, bola aj úprava novopriznaných dôchodkov podľa osobitného predpisu, ktorú v prechodnom období - to je do 30. júna 2006 - treba zachovať.

Ďalej z dôvodov novely Zákonníka práce, ktorý sme pred niekoľkými mesiacmi schválili a ktorý je účinný od 1. 4., a keďže tento návrh zákona už bol písomne k dispozícii a došlo k zmenám formulácií, ale aj k vecným zmenám, s cieľom zosúladiť obidve právne normy, navrhujem ďalšie dve zmeny v tomto návrhu zákona.

Prvá je v § 5 ods. 2, slová "dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov" sa nahrádzajú slovami "dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru," to je formulácia, ktorá sa používa v Zákonníku práce, a druhá zmena má obdobný charakter. V § 10 ods. 2 sa slová "dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov" nahrádzajú slovami "dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru". Myslím, že zdôvodnenie som vlastne povedal pred predložením tohto pozmeňujúceho návrhu.

Ako tretí pozmeňujúci návrh predkladám návrh, ktorý sa týka kúpeľnej starostlivosti, a to je naozaj vecné rozšírenie alebo vecná zmena v návrhu zákona o sociálnom poistení. Po jednotlivých formuláciách budem jednoduchým a krátkym spôsobom aj čítať zdôvodnenia.

Po prvé, k prvej hlave, tretí diel, § 14 písm. a) navrhujeme vložiť bod 5 kúpeľná starostlivosť s tým, že navrhujeme prebrať doterajšiu úpravu poskytovania kúpeľnej starostlivosti ako nesystémovej nemocenskej dávky. Je totiž odborne overené a dokázané, že účasť na kúpeľnej starostlivosti ovplyvňuje násilné znižovanie pracovnej neschopnosti a tým dochádza k úsporám na iných druhoch nemocenských dávok.

Po druhé, k prvej hlave, tretí diel, § 14 písm. b) navrhujem vložiť bod kúpeľná starostlivosť. Teda navrhujeme prebrať doterajšiu úpravu poskytovania kúpeľnej starostlivosti ako nesystémové dávky poskytované poberateľom dôchodkov z dôchodkového poistenia. Ročne sa na kúpeľnej starostlivosti v rozsahu asi 80 000 klientov alebo občanov zúčastňovalo zhruba 70% poberateľov dôchodkov. Ak by bol schválený predložený návrh zákona, zdroje na financovanie kúpeľnej starostlivosti uvedené v § 264 by nemali vecný podklad na uplatnenie, v celom návrhu zákona nie je upravená možnosť poskytovania kúpeľnej starostlivosti a poistenci, ktorí nemajú ochorenia hradené zo zákona o zdravotnej starostlivosti, by sa nemohli zúčastňovať kúpeľnej starostlivosti, pričom ide prevažne o chronicky chorých.

Zdravotné poisťovne nemajú zákonom upravenú možnosť vysielať na kúpeľnú starostlivosť v rozsahu všetkých chorôb uvedených v indikačnom zozname.

Po tretie k hlave dva, k druhej hlave. Navrhujeme nové znenie pre šiesty diel a následne prečíslovať ostatné diely. Nové znenie šiesteho dielu kúpeľná starostlivosť.

Po prvé, kúpeľná starostlivosť môže byť poskytnutá poistencovi, ktorý má v dôsledku choroby pokles pracovnej schopnosti a podľa návrhu ošetrujúceho lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poistenca do pracovného pomeru.

Po druhé, o výbere poistencov na kúpeľnú starostlivosť sa rozhoduje na základe lekárskeho návrhu.

Po tretie, pri kúpeľnej starostlivosti náleží poistencovi nemocenské, ak sa táto starostlivosť poskytuje mimo dovolenky na zotavenie u chorôb uvedených v indikačnom zozname ako X-ky.

Ubytovanie a cestovné výdavky nie sú súčasťou nákladov hradených Sociálnou poisťovňou.

Po štvrté, náklady spojené s kúpeľnou starostlivosťou hradí Sociálna poisťovňa zo základného sociálneho poistenia, pričom ich súčasťou sú náklady na liečebnú zložku a stravovanie. Ešte raz opakujem tú poslednú vetu, ubytovanie a cestovné výdavky nie sú súčasťou nákladov hradených Sociálnou poisťovňou.

Po piate, kúpeľnú starostlivosť zabezpečuje Sociálna poisťovňa v kúpeľných zariadeniach, ktoré spĺňajú podmienky osobitného zákona. Na zabezpečenie vykonávania uzatvára Sociálna poisťovňa s týmto zariadením zmluvu, ktorá obsahuje najmä podmienky, zameranie, rozsah a sumu nákladov spojených s poskytovaním kúpeľnej starostlivosti. Odvolávame sa pritom na zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a zákon č. 98/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Po štvrté, k hlave tri. Navrhujeme nové znenie pre ôsmy diel a následne prečíslovať ostatné diely. Nové znenie ôsmeho dielu kúpeľná starostlivosť z dôchodkového poistenia.

Po prvé, kúpeľná starostlivosť z dôchodkového poistenia môže byť poskytnutá poberateľom dôchodku za podmienok ako poberateľom nemocenských dávok.

Po druhé, náklady spojené s kúpeľnou starostlivosťou hradenou z dôchodkového poistenia zahŕňajú náklady na liečebnú zložku, stravovanie, ubytovanie a cestovné náklady.

Po piate, v § 102 ods. 4 navrhujeme nasledovné znenie, nahradiť slová "v zariadení na pracovnú rehabilitáciu" slovami "v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu", to podľa § 24 zákona č. 267/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Navrhujeme tiež upresniť typ zariadenia, kde sa poskytuje rehabilitácia tak, aby bola garantovaná odborná starostlivosť o poberateľov dávky.

A po šieste v § 175 ods. 3 navrhujeme nasledovné znenie, navrhujeme doplniť nové písmeno i), uzatvára zmluvy o kúpeľnej starostlivosti a pracovnej rehabilitácii s príslušnými zdravotníckymi zariadeniami. Tu navrhujeme doterajšiu úpravu uzatvárania zmlúv ústredím poisťovne a konkrétnu organizáciu vydania na kúpeľnú liečbu zabezpečia pritom pobočky poisťovne. Bude tak zabezpečený aj kontrolný mechanizmus s účelom poskytovania kúpeľnej starostlivosti. Tu zdôrazňujem, že doterajší systém fungovania, ktorým som zdôvodnil zmenu v príslušnom paragrafe, sa osvedčil a možno povedať, že hladko doteraz fungoval.

Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť a prosím, aby ste všetkým predloženým návrhom, pozmeňujúcim návrhom venovali pozornosť, ktorá zodpovedá ich obsahu. Ďakujem.