J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite svoje miesto.
Písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne k tomuto bodu programu. Nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o výrobe a uvádzaní liehu na trh.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1460. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v mojom rozhodnutí pod č. 1640.
Vládny návrh uvedie minister pôdohospodárstva pán Koncoš. Nech sa páči, pán minister.
P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, tento návrh zákona o výrobe a uvádzaní liehu na trh vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky mimo plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2001. Predkladaný návrh zákona však nevyhnutne reaguje na skúsenosti získané z aplikácie platného zákona v praxi, ktoré predovšetkým poukázali na potrebu zmeny podmienok výroby liehu a spracovania liehu.
Predkladaným návrhom zákona sa menia podmienky na získanie povolenia na výrobu liehu, spracovania liehu a manipuláciu s ním, pričom Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vydá povolenie vlastníkovi alebo nájomcovi liehovarníckeho závodu, v ktorom sa má lieh vyrábať alebo spracovávať. Precizujú a upresňujú sa podmienky na vydávanie povolenia na výrobu a uvádzanie liehu na trh, predovšetkým ustanovením o podmienkach, ktoré musí spĺňať zodpovedný zástupca žiadateľa, ďalej, predkladanie dokladu o splatenom vklade na základe imania žiadateľa vo výške 20 mil. Sk. Navrhovanými zmenami sa v predkladanom návrhu zákona sleduje zjednodušenie vydávania dokladov na prevádzkovanie liehovarníckeho závodu vydávaním jedného dokladu za podmienok, ktoré znižujú daňové riziko súvisiace s výrobou a uvádzaním liehu na trh.
Veľmi úprimne poviem, že pôvodne sme predpokladali podstatnejšie sprísnenie jednak vydávania povolení na výrobu a obeh liehu, ale aj na jeho označovanie. Niektoré kompetencie sú však nevyhnutne spojené s kompetenciami ministerstva financií. Keďže s ministerstvom financií je dlhodobo nemožné sa dohodnúť na tomto sprísnení, už teraz sa obraciam predovšetkým na pánov poslancov z výboru pre pôdohospodárstvo, aby konzultovali návrhy, ktoré sú už spracované na ministerstve pôdohospodárstva, a aby sme spoločne tento zákon obohatili o návrhy výboru pre pôdohospodárstvo. Je to v záujme toho, aby sa znížili daňové úniky pri výrobe a obehu liehu. Zdôrazňujem, že nedoplatky na spotrebných daniach z liehu dosiahli čiastku takmer 7 mld. Sk a od roku 1998 sa zvýšili takmer o 3 mld. Sk. A to sú, prosím, len evidované nedoplatky.
Aj z týchto dôvodov sa s dôverou obraciam na vás s požiadavkou a prosbou o podporu tohto návrhu zákona a o jeho prerokovanie aj v druhom čítaní a konečné schválenie ešte v tomto volebnom období. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie tohto návrhu.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, pánovi poslancovi Jaroslavovi Slanému. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Slaný, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o výrobe a uvádzaní liehu na trh (tlač 1460) v prvom čítaní.
Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 400 zo dňa 9. mája 2002.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znační, že vládny návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním dosiahnuť.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dopadu vplyvu na štátny rozpočet, finančného dopadu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona je upravená iba okrajovo rôznymi smernicami a nariadeniami Rady.
Vychádzajúc z oprávnení , ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhnem, aby tento návrh zákona bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pričom odporúčam, aby výbory uvedený predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor ho prerokoval do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Ako jediný pán poslanec Delinga. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, v tomto volebnom období sa zákonom o výrobe a uvádzaní liehu na trh zaoberáme, myslím, už po tretíkrát. Vieme veľmi dobre, že tu bola rozporná rozprava pri úprave existujúceho zákona a nakoniec tento rozpor bol určitým spôsobom uzatvorený. Myslel som, že v tomto návrhu zákona v podstate tento rozpor, ktorý vznikal pri prevádzkovaní alebo pri prenajímaní liehovarníckych objektov príslušnými fyzickými osobami, bude v podstate vyriešený. Zdá sa mi z podstaty tohto zákona, že zatiaľ to nie je celkom v poriadku.
Pán minister tu hovoril o tom, že tento návrh zákona by mal v značnej miere riešiť aj problémy nedoplatkov, ktoré sú z titulu obehu liehu alebo na trhu v našom štáte. Ja si osobne myslím, že to tento návrh zákona vyriešiť nemôže, že je tu otázka teda daňového zákona, zákona o spotrebnej dani a predovšetkým orgánov, ktoré sú za to zodpovedné. V žiadnom prípade by som nebol za to, aby za toto bolo zodpovedné ministerstvo pôdohospodárstva a aby to riešil tento návrh zákona, ktorý dáva zodpovednosť príslušnému rezortu pôdohospodárstva za výrobu a uvádzanie liehu na trh. Takže v tomto asi ťažko budeme vedieť potom aj pri posudzovaní v druhom čítaní dôjsť k nejakej jednotnej platforme alebo názoru. Pred niekoľkými dňami sme posudzovali novelu zákona o spotrebnej dani liehu. Myslím, že bolo potrebné riešiť to tam a ak teda ešte nie je táto problematika uzatvorená, tak treba v tomto ohľade pristúpiť k takej novele, aby tieto nedoplatky nevznikali.
V dôvodovej správe sa uvádza z pohľadu ministerstva financií, že na dozeranie finančných orgánov na to, či sa neporušujú predpisy pri liehovarníckych podnikoch, pri ich spravovaní, pri výrobe týchto druhov liehu, sa nepredpokladajú nejaké zvýšené nároky na finančné zdroje. To znamená, že ministerstvo financií podľa tohto je spokojné s tým, ako sa v súčasnosti prevádzkuje vlastne výroba a uvádzanie liehu na trh.
Takže ak teda nemáme iné požiadavky na to, tak si myslím, že toto, čo je v tomto návrhu zákona, ja osobne som si myslel, sme ani nemuseli novelizovať. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi.
Na vystúpenie pána poslanca Delingu nikto nechce reagovať.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, nech sa páči, keď sa chcete vyjadriť k rozprave, máte možnosť.
P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: Pochopiteľne, pán poslanec, kontrolu nad obehom liehu by malo mať zverené ministerstvo financií. Ministerstvu pôdohospodárstva by mala byť prislúchať len kontrola nad výrobou liehu z hľadiska dodržiavania, samozrejme, technologických procesov a zdravotnej nezávadnosti, ak pri liehu možno hovoriť o zdravotnej nezávadnosti. Ale treba povedať, že tie nedoplatky na daniach som uviedol ako príklad. To sú len známe nedoplatky. Musí ich vymáhať ministerstvo financií. My navrhujeme a budeme navrhovať aj v ďalších opatreniach, preto som sa obrátil predovšetkým na poslancov z výboru pre pôdohospodárstvo, aby sa ministerstvu financií aj v tomto zákone vymedzili povinnosti. Ministerstvo financií veľmi naliehavo žiadalo zriadenie finančnej polície alebo daňovej polície. Ona sa zriadila. Takže treba zainteresovať aj tieto štruktúry do pravidelnej a systematickej kontroly nad uvádzaním liehu do obehu. Nazdávam sa, že nájdeme spoločné riešenie.
A myslím, že aby sme sa vyhli aj tomu, že budú narastať nedoplatky na daniach, je tu veľmi dôležité ustanovenie o tom, že povolenie môže získať právnická či fyzická osoba, len ak preukáže doklad, že má splatené vklady do základného imania vo výške minimálne 20 mil. korún. Už tým je daná záruka, že má finančné zdroje potrebné na výrobu liehu a na platenie spotrebných daní.
Na základe tohto zákona sa predpokladá, že aj doterajší výrobcovia liehu budú musieť predložiť novú žiadosť o vydanie nového povolenia na základe tohto zákona. To je, myslím si, tiež veľmi dôležité opatrenie, ale nechcem teraz, aby sme tu viedli rozpravu, na to bude priestor vo výbore.
Som presvedčený, že tento zákon je potrebný, je podporovaný aj Asociáciou výrobcov liehu a predovšetkým Asociáciou platiteľov spotrebnej dane z liehu. Takže nazdávam sa, že treba, aby sme si aj my, či už politici vo vláde alebo panie poslankyne a páni poslanci, osvojili tento návrh zákona. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.
Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 26/2002 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1526. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1745.
Vládny návrh zákona uvedie pani ministerka Machová. Nech sa páči, máte slovo.
M. Machová, ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni poslanci, dôvodov na vypracovanie návrhu zákona bola skutočnosť, že doterajšie znenie zákona č. 179/1998 Z. z. neriešilo niektoré problémy, ktoré pri obchodovaní s vojenským materiálom sa vyskytujú. Ide napr. o sprostredkovateľskú činnosť, tranzit a podobne. Ďalším dôvodom na jeho vypracovanie bola skutočnosť, že niektoré ustanovenia dávali možnosť rôzneho výkladu alebo ich obchádzania. Nebola tiež jasná úloha a postavenie licenčnej komisie, keďže rozhodnutie musí vydávať príslušný orgán štátnej správy prostredníctvom svojich zamestnancov. Celkovo pôvodné znenie zákona vytvára neadekvátne ľahké podmienky na obchodovanie s takým strategickým a z medzinárodného hľadiska citlivým tovarom, akým vojenský materiál bez sporu je.
Na niektoré skutočnosti v súvislosti s obchodovaním s vojenským materiálom poukazujú aj stanoviská medzinárodných orgánov, akými sú OSN, Rada Európskej únie a pod., hlavne po teroristických útokoch uskutočnených 11. septembra 2001 v Spojených štátoch. Predkladaný návrh sa snaží riešiť tieto problémy, a preto sprísňuje podmienky na obchodovanie s vojenským materiálom, nanovo upravuje licenčnú komisiu, a to tak z procesnej stránky, ale aj novým vymedzením povinností ústredných orgánov štátnej správy, ako aj tým, že sa špecifikuje možnosť dovozu vojenského materiálu pre potreby tuzemského výskumu, vývoja, výroby a marketingu.
V častiach, v ktorých sa dotýka vojenského materiálu, sa návrhom tohto zákona obchodovanie s vojenským materiálom zosúlaďuje s protokolom proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom doplňujúcim Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.
Návrh zákona bol prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky 24. apríla tohto roku a vláda ho predložila na ďalšie ústavné konanie.
Vážení páni poslanci, žiadam vás vzhľadom na potrebu riešiť právnu úpravu obchodovania s vojenským materiálom z hľadiska nových medzinárodnopolitických podmienok, aby ste po prerokovaní posunuli vládny návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pani ministerke.
Teraz dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Bartošovi. Nech sa páči.
S. Bartoš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako spravodajca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 26/2002 Z. z., vás informoval, že predložený návrh (tlač 1526) bol doručený poslancom Národnej rady 26. apríla tohto roku, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady.
Predseda Národnej rady podľa § 70 ods. 1 usúdil, že predložený návrh spĺňa príslušné náležitosti, a zaradil ho na rokovanie schôdze Národnej rady na prvé čítanie.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené aj v § 67 a v § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady, a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady budem odporúčam prijať uznesenie, aby Národná rada po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.
Prosím, pán podpredseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pán poslanec Kanis ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec Kanis, nech sa páči, máte slovo.
P. Kanis, poslanec: Vážená pani ministerka, vážená Národná rada, návrh novely zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom je reagenciou na pretrvávajúce problémy pri predaji tejto špecifickej komodity. Slovenská republika so svojím zbrojárskym priemyslom už v podmienkach česko-slovenskej federácie mala veľmi významné miesto v tom, že práve tu sa vyrábali predovšetkým ťažké zbrane. Ak vychádzame z vtedajších historických realít, tak slovenský zbrojársky priemysel bol orientovaný na tú časť sveta, ktorá bola aj v istom politickom vzťahu a v istej politickej spolupráci s krajinami Varšavskej zmluvy. Veľké svetové zmeny na konci osemdesiatych rokov a začiatkom deväťdesiatych rokov vytvárali rozhodujúce podmienky aj pre možnosť uplatnenia sa slovenského zbrojárstva. Pokles zbrojárskej výroby si vynucoval oveľa premyslenejší a efektívnejší postup výrobcov vojenského materiálu na Slovensku. Celý tento proces možno charakterizovať ako sústavné klesanie produkcie zbrojárskych firiem. A dnešný stav je len zlomkom toho, čo bolo kedysi, pričom často v povedomí širšej verejnosti sa v slovenskom zbrojárstve hovorí o tom stave, ktorý bol v časoch pred novembrom 1989. Treba povedať, že slovenské zbrojárstvo a export vojenského materiálu Slovenskej republiky je v podstate v takom rozsahu, že možno hovoriť o Slovensku ako krajine, ktorá je druhoradá pri exporte vojenského materiálu. Chcem upozorniť na to preto, že často sa na Slovensku vyvolávajú rôzne šumy, často dezinformácie o skutočnom rozsahu tohto obchodovania a o skutočnom mieste slovenského zbrojárskeho priemyslu či už v európskom rámci alebo vo svetovom rámci.
Keďže vzniklo niekoľko problémov v tejto oblasti obchodovania, treba privítať vládny návrh a treba privítať predovšetkým zámer precizovať doterajší zákon. V tejto súvislosti treba upozorniť aj na vládny návrh zákona, ktorý tu bude dnes opäť prerokúvaný, a to je vládny návrh zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť. Aj túto novelu zákona o obchodovaní s vojenským materiálom treba vidieť práve v tejto súvislosti, že sa vytvára zákonný základ na vykonávanie medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť. Čiže zámer ministerstva, zámer vlády treba oceniť. Na druhej strane treba sa na obsah tohto návrhu dívať aj objektívne a vecne.
Isté skúsenosti z obchodovania s vojenským materiálom zároveň hovoria, že základným kritériom na posudzovanie tohto obchodovania je to, či bolo medzinárodnou organizáciou, a to Bezpečnostnou radou OSN alebo kompetentnou štruktúrou Európskej únie, vyjadrené rozhodnutie či už o embargu pri obchodovaní s vojenským materiálom s tou-ktorou krajinou alebo či to bola dajaká iná medzinárodná sankcia. Myslím si, že v tomto prípade Slovenská republika ako člen svetového spoločenstva združeného či už v OSN alebo ako kandidát na členstvo v Európskej únii jednoducho chce dodržiavať tieto medzinárodné sankcie a embargá. Na druhej strane z praxe však vidieť, že často táto sféra obchodovania je aj predmetom tvrdého konkurenčného zápasu, do ktorého vstupujú nielen obchodné firmy, ktoré obchodujú s vojenským materiálom, ale aj rôzne iné štruktúry, kde, treba otvorene povedať, Slovensko nevyniká dajakou silou a, naopak, sa stáva často predmetom rôznych hier, v ktorých prehráva. V dôsledku toho aj slovenské zbrojárske firmy alebo prehrávajú medzinárodné tendre, alebo sú kompromitované pri operáciách, ktoré sú v podstate čisté. Ale vzhľadom na čas, v ktorom sa majú uskutočniť, jednoducho slovenské zbrojárske firmy a obchodné firmy strácajú príležitosť sa presadiť.
A z tohto hľadiska aj tento vládny návrh podľa môjho názoru v tom znení, ako je predložený, si zasluhuje, aby bol v ňom precizovaný predovšetkým postup štátnej správy v celom tomto procese. Čím presnejšie bude vymedzená povinnosť práva štátu v tomto procese, tým jasnejšie pravidlá budú aj pre všetkých, ktorí v oblasti obchodovania s vojenským materiálom sa pohybujú. Aj v poslednom čase v médiách, a médiá chápem ako zakončenie iných ekonomických a finančných záujmov, boli otvorené rôzne kauzy, z ktorých viaceré skončia tým, že dosiaľ nebolo povedané vlastne, prečo bol ten zásah, na základe čoho bol ten zásah, aké budú konzekvencie z týchto zásahov, ak sa ukáže, že nebolo nič porušené, ak isté štruktúry fungovali na podnety, o ktorých my presnejšie nevieme, odkiaľ vyšli, a nevieme ani, prečo tak konali. Isteže chápeme vždy dôvody istého preventívneho postupu, ale treba zas povedať, že nemôže všetko byť iba na ťarchu tých obchodných organizácií, ktoré strácajú možnosti efektívne obchodovať.
Chcel by som zdôrazniť, že nemôžu jednotlivci, ktorí pôsobia v príslušných štátnych štruktúrach, rozhodovať niektoré veci tak, ako rozhodujú. Táto novela by mala aj do kompetencií štátnej správy priniesť jednak precíznu deľbu práce, ako aj precízne kompetencie týchto štruktúr alebo ľudí konajúcich za tieto štruktúry. Budeme si musieť asi zvyknúť, že v prípadoch, že sa nepreukáže to, z čoho zasahovali niektoré štruktúry, sa tieto obchodné spoločnosti budú brániť žalobami na súdoch, pretože je to obchod, ktorý musí byť synchronizovaný v čase. To znamená, ak celá operácia vyžaduje, dajme tomu, aj prepravu tohto materiálu, čo je obyčajne záležitosť aj námornej dopravy, tak jednoducho tieto dôsledky nemôžu byť riešené len tak, ako je to v tomto zákone, že vlastne rizikom podnikania takejto firmy je vlastne akýkoľvek zásah, ktorý štát uskutoční v procese takejto dajakej akcie alebo operácie. To, si myslím, je obsah novely, ktorý môže byť zneužívaný a ktorý treba veľmi presne vyjasniť.
V tejto novele sa spravidla narába tak, že pre každú akoby problémovú situáciu je rozhodujúce, či je to v záujme slovenských zahraničnopolitických alebo bezpečnostných záujmov. To je princíp nepochybne správny. Avšak treba opäť precízne vyjadriť, kto je vlastne tým, kto rozhoduje, že to je z rozpore so záujmami Slovenskej republiky alebo že to neslúži záujmom Slovenskej republiky. Myslím si, že postavenie ministerstva zahraničných vecí napr. aj v licenčnej komisii je plne namieste, kde zástupca ministerstva zahraničných vecí má práve veta v takýchto operáciách. Čiže bolo by treba potom aj v novele konkretizovať ešte, ako sa vlastne rodí vyjadrenie o tom, že príslušná operácia nie je v intenciách slovenských zahraničnopolitických alebo bezpečnostných záujmov.
Ak sa bude postupovať na základe tejto novely, tak ako sa postupovalo dosiaľ v niektorých prípadoch, tak podľa môjho názoru sa ten priestor na obchodovanie s vojenských materiálom výrazne zhorší. A toto chcem dať do pozornosti aj v súvislosti s tým, ako stojí slovenský export. Treba otvorene povedať, že na medzinárodnom obchodnom poli s vojenským materiálom nie je mi známe, že by bola Slovenská republika porušila nejaké princípy embarga. Naopak, aj s krajinami, ktoré sú embargované alebo s ktorými Slovenská republika neobchoduje, veselo obchodujú členské štáty NATO. To je v dôsledku toho, že Slovenská republika podpísala niektoré bilaterálne zmluvy, kde sa zaviazala niečo ešte naviac, ako je vlastné rozhodnutie medzinárodných organizácií.
V tejto súvislosti vzniká aj otázka, či je úplne správne alebo či nie je to predmetom na diskusiu, ak sa v tejto novele sprísňujú kritériá, čo sa týka výšky základného imania pre obchodné spoločnosti, ktoré môžu obchodovať s vojenským materiálom. Ja chápem tento návrh, že skutočne počet týchto spoločností je veľký. A skúsenosti hovoria, že často práve s tými akoby zanedbateľne malými sú pomerne veľké problémy. Ale v podstate na Slovensku ide maximálne o 10 väčších obchodných firiem, ktoré jednoducho v tejto oblasti tvoria rozhodujúci objem celých týchto obchodov. Zdá sa mi, že isteže treba prijať tu dajaké sprísnené kritériá. Ale či týmito kritériami je práve stanovovanie výšky základného imania, tak ako je to v tejto novele, podľa môjho názoru je to na diskusiu.
Keďže ide iba o prvé čítanie chcel by som podporiť filozofiu tohto návrhu zákona, že má ambíciu spraviť v týchto veciach poriadok, že má ambíciu precizovať riešenie problémov, ktoré vznikli na základe obsahu dosiaľ platného. Na druhej strane domnievam sa, že viaceré otázky v tejto novele treba ešte v priebehu druhého čítania prediskutovať a že treba navrhnúť aj príslušné upresnenia. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Gajdoš ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Gajdoš.
J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som aj súhlasil s názormi a vystúpením pána poslanca Kanisa, chcel by som len podotknúť, že zákon sám osebe nespasí zbrojársku výrobu a jej export do zahraničia. Skúsenosť je taká, že silné vojensko-priemyselné komplexy západných štátov využívajú pozitívny lobing vládnucich kruhov, aby sa presadili na svetových trhoch. Ja som nezaregistroval za toto volebné obdobie, aby sa členovia vlády Slovenskej republiky nejakým razantnejším spôsobom zasadzovali o presadenie tých výrobkov slovenskej strojárskej výroby, ktoré sa zúčastnili na svetových zbrojárskych výstavách, získali ocenenia a majú svojimi parametrami predpoklad úspešne sa umiestniť na svetových vojenských trhoch. Takže všetko so všetkým súvisí. Je dobré že sa prijme legislatívna norma, ktorá stransparentní isté kroky v oblasti obchodu aj výroby, ale na druhej strane sa musí robiť aj istá osveta, bez tej osvety ten zákon sám osebe nemá cenu. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pani ministerky, či chce zaujať stanovisko. Nie. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1509. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1729.
Vládny návrh zákona uvedie znovu pani ministerka Machová. Nech sa páči, máte slovo.
M. Machová, ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zákonom č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov sa zrušila doterajšia právna úprava zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektrickej energie v znení neskorších predpisov vrátane niektorých jeho vykonávacích predpisov. Po nadobudnutí účinnosti tohto zákona však vznikla neštandardná právna situácia, pretože bolo ponechané v platnosti vládne nariadenie č. 29/1959 Zb. o oprávneniach k cudzím nehnuteľnostiam pri stavbách a prevádzke podzemných potrubí pre pohonné látky a ropu, ktoré bolo vydané na základe § 38 a § 39 ods. 1 zrušeného zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny. Tento stav je potrebné urýchlene uviesť do súladu so zásadami právneho poriadku Slovenskej republiky, pretože právna úprava obsiahnutá vo vládnom nariadení je pre prax potrebná, avšak v danej situácii by mohla byť napadnutá pre rozpor s čl. 2 ods. 2 a čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Z týchto dôvodov sa predkladá návrh zákona, ktorým sa preberajú podstatné a v praxi potrebné ustanovenia vládneho nariadenia priamo do zákona, pričom sa ich obsah súčasne zosúlaďuje s platným právnym poriadkom.
Návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 24. apríla tohto roku.
Vážená poslanecká snemovňa, dovoľujem si vás požiadať o posúdenie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona a jeho postúpenie do ďalšieho ústavného pokračovania. Ďakujem veľmi pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pani ministerke.
Dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Jánovi Rusnákovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som teda vystúpil v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1509), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený návrh (tlač 1509) bol doručený poslancom Národnej rady 26. 4. 2002, čím boli splnené všetky podmienky § 72. Predseda Národnej rady posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 a zaradil ho na rokovanie 60 schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru konštatujem v zmysle § 67 a § 68, že uvedený návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona.
V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.
Zároveň na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 1729 budem odporúčať, aby Národná rada návrh pridelila na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a za gestorský výbor určila výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v lehote na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní v ústavnoprávnom výbore do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. Ďakujem pekne. Prosím o otvorenie všeobecnej rozpravy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Pán poslanec Hofbauer ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec, máte slovo.
R. Hofbauer, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dámy a páni, z vystúpenia ministerky pre privatizáciu pani Machovej, ako aj z vystúpenia spravodajcu pána poslanca Rusnáka som očakával, že sa dozvieme skutočnú podstatu, prečo s takým chvatom treba novelizovať práve tieto dva zákony a práve v tomto období. Nedozvedeli sme sa to, pretože skutočnou podstatou je rozpredaj energetiky, nie privatizácia, ale rozpredaj energetiky, tak ako to chce táto vláda. A rozpredaj má začatý najcitlivejším prvkom - cievnou sústavou -, to znamená elektrickými rozvodmi. Takýto postup nezvolil žiadny štát na svete s výnimkou Argentíny. Ideme cestou Argentíny a napĺňajú sa všetky kroky nášho argentínskeho konca. Pani ministerka, keby ste to otvorene tu povedali, otvorene priznali a nezakrývali tieto kroky a tieto záujmy pod frázy o akomsi zosúlaďovaní čohosi. Ak sa budeme zosúlaďovať, tak Slovensko sa zosúlaďuje jedine so štandardom ekonomiky Argentíny. To sa tejto koalícii úspešne darí.
Rozpredaj rozvodných sietí je tým najväčším nezmyslom, aký existuje, pretože sa rozpredáva cievna sústava a nervová sústava štátu. Výsledky sú evidentné. Ako sa realizovali výsledky odpredaja Slovenských telekomunikácií štátnemu monopolu Deutsche Telekom? No tak, že sa zvyšujú ceny systematicky, že sa zhoršujú služby a že sa neinvestuje do rozvoja tohto odvetvia absolútne nič, ale znižuje sa zamestnanosť v tomto odvetví na polovicu. Takže kde sú tie sľubované obrovské úspechy tohto kroku, keď za smiešnu sumu tento štátny podnik, štátny monopol sa odpredal nemeckému štátnemu monopolu? Ako funguje monopol UPC, teda rozvoj káblových sietí televíznych? Občania sú vydaní napospas tomuto monopolnému vlastníkovi, ktorý zdiera všetkých občanov a vysmieva sa z celej legislatívy štátu a z celého postupu Štátneho úradu pre telekomunikácie. Akým spôsobom budú postupovať rozvody plynárenstva a ropovodov? Ešte to nie je ani vyplatené, vlastník ešte nezaplatil tú výpredajovú sumu do štátneho rozpočtu a už všetci naši ekonómovia avizujú, no veď však, samozrejmá vec, príde k zvýšeniu ceny plynu. No, samozrejme, aj príde. Veď ten, kto to distribuuje, bude určovať ceny. A presne to isté sa ponúka v oblasti energetiky, keď nie privatizácia, ale výpredaj sa uskutočňuje, výpredaj rozvodných distribučných sietí. Toto je nie otázka privatizácie, to je, pani ministerka, skutočne zločin. Budete sa za to zodpovedať, verte tomu.
Takže, dámy a páni, hlasujte o tomto návrhu v súlade s vaším zdravím rozumom. Platiť za energetiku budete vy všetci aj vaše deti.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Húska ako jediný. Nech sa páči, máte slovo.
A. M. Húska, poslanec: Chcel by som nadviazať na slová pána poslanca Hofbauera a upozorniť na to, že najmä rozvodné siete by sa nemali jednoducho dávať do rúk zahraničných partnerov. Je to vlastne spojené s vnútornou štrukturálnou sieťou. A čo je dôležité pre nás, je to, že vždy je nebezpečie, že aj keď teraz dáme zákonné záklopky, tak vždy je možné, že sa budúci majiteľ rozvodných sietí rozhodne nakupovať energiu kdesi inde než napr. u nás. Myslím, že ani pani ministerke, ani našim poslancom koalície nestojí už za to, aby kvôli posledným trom mesiacom neurobili rozhodnutia, ktoré bude treba naprávať a pri ktorých sa nevyzujú zo zodpovednosti pri takomto postupe. Každopádne som presvedčený o tom, že po vzore iných krajín nerobí sa rozpredaj rozvodnej siete, naopak, treba ju úzko zviazať s územím a, keď už, regionálnym riešením, ale vždy výhradným vlastníctvom tohto územia.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa vás, pani ministerka, či sa chcete vyjadriť. Áno. Nech sa páči, máte slovo.
M. Machová, ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR: Ďakujem veľmi pekne. Aj keď tá diskusia nebola priamo k predkladanému návrhu zákona a diskusia o privatizácii rozvodných energetických závodov je naozaj veľmi živá, ja si dovoľujem pozvať obidvoch pánov poslancov v pondelok o 9.00 hodine ráno na ministerstvo, aby sme mali priestor s odborníkmi, so zástupcami regulačného úradu a ďalšími ľuďmi z praxe pokračovať v diskusii na túto tému. Budem veľmi rada, ak prídete a ak to bude priestor, kde môžeme o týchto otázkach hovoriť. Ďakujem veľmi pekne. (Výkriky.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer, nekričte, slušne ste dostali pozvanie. Nech sa páči, môžete to akceptovať, nemusíte to akceptovať.
Pán spravodajca.
J. Rusnák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Hofbauer, keďže sme v prvom čítaní, v druhom čítaní aj v rokovaní vo výboroch bude dostatok času, aby sme sa k tejto téme mohli vrátiť. Teším sa na rozpravu v hospodárskom výbore. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1525. Rozhodnutie pána predsedu Národnej rady na prerokovanie výborom máte pod č. 1744.
Vládny návrh zákona uvedie pani ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku. Nech sa páči, pani ministerka Machová, máte slovo.
M. Machová, ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR: Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, panie poslankyne a páni poslanci, Slovenská republika ako jeden z nástupníckych štátov po bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike bola 19. januára 1993 prijatá za člena Organizácie Spojených národov a okrem práv, ktoré plynú pre Slovenskú republiku z členstva v OSN, prevzala aj záväzky. Jedným z najdôležitejších záväzkov je záväzok vykonávať rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN na základe čl. 41 Charty OSN.
Slovenská republika sa rozhodla akceptovať aj spoločné pozície Rady Európskej únie na základe jej výzvy, ktorá sa opiera o Európsku dohodu o pridružení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a o Akčný plán Európskej únie pre boj proti terorizmu prijatý v Bruseli 21. 9. 2001, ku ktorému sa Slovenská republika pripojila 22. 9. 2001.
Vykonávať medzinárodné sankcie na území Slovenskej republiky možno v súčasnej dobe na základe obsolétnych ustanovení zrušeného zákona č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím. Protiústavnosť týchto opatrení vyrieši prerokovávaný návrh zákona.
Návrh zákona prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, v rámci ktorého sa pripomienkujúce orgány vyjadrovali k možnostiam prijatia a schválenia predmetného zákona.
Vláda návrh zákona prerokovala 24. 4. tohto roku a odporučila ho po zapracovaní pripomienok do ďalšieho ústavného pokračovania.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, verím, že Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona ako jeden z prioritných zákonov v prvom čítaní prerokuje a odporučí ho do ďalšieho ústavného pokračovania tak, aby mohol vstúpiť do účinnosti 1. augusta 2002, za čo vám vopred ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Teraz dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Bartošovi. Nech sa páči.