B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, ja si myslím, že nakoľko to je doplnenie uznesenia, takže najprv budeme hlasovať o návrhu uznesenia a až potom o doplnkoch.
Nech sa páči.
P. Finďo, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Áno, urobíme to tak. Takže navrhujem, aby sme hlasovali o návrhu uznesenia, ktorý znie: Národná rada Slovenskej republiky po a) berie na vedomie doplnenie zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých do 2. etapy privatizácie a po b) žiada vládu Slovenskej republiky vyňať zo zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých do 2. etapy privatizácie Polikliniku na Ulici Zoltána Fábryho č. 20 07 901 Veľké Kapušany.
Prosím, dajte hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.) Prítomných je 119 poslancov, za 58, proti 35, zdržalo sa 21, nehlasovali 5.
Konštatujem, že návrh uznesenia nebol schválený. (Potlesk.)
Pán poslanec, pán spravodajca, ale o návrhu pána poslanca Brňáka, ktorý...
P. Finďo, poslanec: Ospravedlňujem sa pánovi poslancovi Brňákovi. Pán poslanec Brňák v rozprave predniesol návrh uznesenia, ktoré znie: Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu Národnej rady o zabezpečenie realizácie uznesení tohto parlamentu č. 1757 a č. 1956.
Prosím, dajte hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Brňáka.
(Hlasovanie.) Prítomných je 117 poslancov, za 66, proti 1, zdržalo sa 32, nehlasovali 18.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Brňáka bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky.
Pani poslankyňa Sabolová, vy ste dali doplňujúce návrhy do uznesenia, ktorý ale neprešiel. Dám vám slovo, ale o tomto hlasovať nebudeme.
Nech sa páči, máte slovo.
Čo je s tými mikrofónmi? Nepočuť.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, ja žiadam hlasovať o tom, ak sa rozhodnete nedať hlasovať o mojom návrhu. Ja som žiadala doplniť uznesenie, ale to uznesenie je zmysluplné aj bez toho, či berie alebo neberie na vedomie, pretože žiadam, aby v uznesení Národnej rady boli všetky informácie o prvej a druhej etape privatizácie a aby sme informovali o tom, ktoré zariadenia pôjdu ako neziskové verejnoprospešné, čiže je to uznesenie zmysluplné, pretože žiadame predložiť do Národnej rady materiál a nie, či berieme alebo neberieme na vedomie materiál. On nie je pripomienkou k druhej etape a doplnku k druhej etape a pán minister v rozprave súhlasil s týmto mojím návrhom uznesenia. To nie je doplnenie druhej etapy privatizácie.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, ešte predtým, ak dovolíte, pani poslankyňa namieta, to znamená, dala námietku, aby sme predsa hlasovali o tomto návrhu. Takže budeme hlasovať o tejto námietke. Ak chcete, samozrejme, pán poslanec Cabaj, dám vám slovo, ale... Takže, nech sa páči, budeme hlasovať o námietke. Nekričte, páni poslanci, nekričte. Budeme hlasovať o námietke pani poslankyne, ktorá namietala, aby sme predsa hlasovali o jej návrhu.
Nech sa páči, hlasujme.
P. Finďo, poslanec: O námietke teraz hlasujeme, či sa bude hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Hlasuje sa o námietke. Ak to poslanecký zbor odsúhlasí, bude sa hlasovať o návrhu pani poslankyne.
(Hlasovanie.) Prítomných je 111 poslancov, za 104, zdržali sa 3, nehlasovali 4.
Konštatujem, že Národná rada súhlasí s tým, aby sme hlasovali o návrhoch pani poslankyne.
Nech sa páči, môžete to spustiť.
Pani poslankyne Sabolovej, pardon, som nepovedal.
P. Finďo, poslanec:
Ďakujem, pán predsedajúci. Takže budeme to formulovať ako samostatné uznesenie, pretože nebolo prijaté to pôvodné uznesenie. Takže Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky zoznam všetkých zdravotníckych zariadení z prvej a druhej etapy privatizácie, ktoré boli doteraz sprivatizované s uvedením ponukovej ceny a skutočne uzatvorenej zmluvnej ceny pre jednotlivé zdravotnícke zariadenia, termín 31. máj 2002, a bod druhý tohto uznesenia, ktorým žiada vládu predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky zoznam zdravotníckych zariadení, ktoré podľa kompetenčného zákona prejdú od 1. 1. 2003 na obce a vyššie územné celky. Prosím, dajte hlasovať o tomto uznesení. Aha, pardon, ešte tu to pokračuje na druhej strane, a ktoré budú pretransformované na neziskové verejnoprospešné organizácie a ktoré budú sprivatizované. Čiže to druhé uznesenie ešte raz prečítam.
Žiada vládu predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky zoznam zdravotníckych zariadení, ktoré podľa kompetenčného zákona prejdú od 1. 1. 2003 na obce a vyššie územné celky, ktoré budú pretransformované na neziskové verejnoprospešné organizácie a ktoré budú sprivatizované.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, dám o tom hlasovať, ale ešte raz upozorňujem, že takto návrh uznesenia sformulovaný nebol, ale nakoľko Národná rada sa rozhodla.
Nech sa páči, prezentujme sa hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 114 poslancov, za 111, proti 1, zdržali sa 2.
Konštatujem, že dané uznesenie Národná rada prijala.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku a po obede budeme pokračovať o 14.00 hodine po prestávke ďalším rokovaním o návrhu doplnku č. 2 k použitiu majetku Fondu národného majetku.
(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)
J. Migaš, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram bod programu
hodina otázok.
Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť.
Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne bude odpovedať on sám. Nech sa páči, predseda vlády.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Dobrý deň prajem, srdečne vás pozdravujem.
Vážený pán predseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, namiesto neprítomného vicepremiéra Fogaša, pána ministra zahraničných vecí Kukana som pripravený odpovedať ja, ale nemajú otázky. Namiesto pána vicepremiéra Mikloša bude odpovedať pán minister Harach. Pani Kadlečíková nemá otázky, ale formálne ju zastupuje pán vicepremiér Csáky. Pána Romana Kováča bude zastupovať pán minister Ponický. Pána ministra Hajnoviča, ktorý nemá otázky, zastupuje pán minister Magvaši, rovnako pána Koncoša pán minister Magvaši. Pána ministra Lászlóa Miklósa, ktorý nemá otázky, zastupuje pán minister Harna a namiesto neprítomného pána ministra Kňažka bude odpovedať pán minister Harach.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda vlády. Teraz pristúpime k otázkam poslancov, ktoré položili predsedovi vlády.
Prvú otázku položil pán poslanec Fedoročko. Je prítomný. Otázka znie: "V akom štádiu je výstavba tunela Branisko? Bude dodržaný termín odovzdania tunela do prevádzky, tak ako sa predpokladá - august 2002?" Nech sa páči, pán premiér.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán poslanec, tejto verejnej alebo štátnej investícii venujem dlhoročnú trvalú pozornosť. Dnes môžem konštatovať, že táto veľmi unikátna stavba, súčasť našej slovenskej diaľničnej siete je pred dokončením. Po mojej ostatnej návšteve v ostatnom kontrolnom dni v apríli bol vlastne tunel stavebne skončený a 25. apríl možno považovať za začiatok montovania technologického zariadenia, technologického vybavenia, čo je vlastne finálna etapa celej príslušnej stavby. Pôvodne bol predpoklad, že skúšobná prevádzka bude spustená v júli, ale po mojom kontrolnom dni bol aktualizovaný harmonogram, ktorý hovorí, že by mohla byť spustená 15. septembra.
Myslím si, že nie je dôležité, či to bude 15. septembra, 30. septembra, 1. septembra alebo to bude v niektorom z iných mesiacov tohto roku. Považujem za veľmi dôležité, aby už najbližšia zima prebiehala tak, že kamióny nebudú chodiť po kopci, ale využijú túto unikátnu stavbu. Skutočnosť je taká, že nie sú skúsenosti na Slovensku s takýmito umelými stavbami. Vlastne je to prvý diaľničný tunel, aj preto istá opatrnosť a isté komplikácie najmä v súčasnej etape, keď sa montuje príslušné technologické vybavenie. To, čo chcem ale povedať z pozície vlády, azda je to, že celý proces financovania tejto stavby je plynulý. Už za ostatné roky nepočuť, že by neboli výplaty, alebo štát by si neplnil svoje povinnosti. Celý proces financovania nielen tohto úseku, tejto umelej stavby tunela cez Branisko, ale celá výstavba slovenskej diaľničnej siete má hladké, plynulé financovanie. A to je, myslím si, dobrá výzva aj pre dodávateľov, ktorí dosiaľ viac-menej veľmi úspešne fungovali na tejto stavbe, aby zvládli aj záverečnú finálnu fázu.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem predsedovi vlády. Pán poslanec Fedoročko.
D. Fedoročko, poslanec: Ďakujem pekne za otázku. Som rád, že vláda má zabezpečené finančné prostriedky na dokončenie tejto stavby, pretože tým pádom tam vzniknú aj nové pracovné miesta, ktoré v tomto regióne sú veľmi potrebné. Ale chcem dať doplňujúcu otázku trošku iného smeru, aj keď o to dôležitejšiu.
V posledných dňoch na severovýchode Slovenska sa zasa prehnala búrka a mnohé obce hlavne v Bardejovskom a Prešovskom okrese boli postihnuté povodňami. Vznikli tam veľké materiálne škody a chcem sa spýtať, pán premiér, či vláda sa nezaoberala myšlienkou pomôcť týmto obciam pri odstraňovaní škôd, pretože z informácií, ktoré mám, nemajú dostatok vlastných finančných zdrojov, aby v krátkom čase odstránili škody, ktoré tam vznikli.
J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán predseda.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vláda sa nezaoberala, ale sedia tu relevantní ministri, takže predpokladám, ak by došlo k takému rozsahu škôd, ktorý by si zásah vlády vyžadoval, že sa tým, samozrejme, zaoberať budeme.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem.
Druhú otázku položil pán poslanec Klemens. Je prítomný. Otázka znie: "Pred dvoma dňami ste navštívili Veľkú Britániu. Aký je jej výsledok a v čom je prínos pre Slovenskú republiku?" Nech sa páči, pán predseda vlády.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vycestoval som na jednodňovú návštevu Londýna na pozvanie svojho partnera predsedu vlády Spojeného kráľovstva pána Tonyho Blaira. Obsahom našich rozhovorov boli štyri témy. Po prvé proces rozširovania Severoatlantickej aliancie, po druhé proces rozširovania Európskej únie, po tretie bilaterálna spolupráca, predovšetkým spolupráca ekonomická, prílev ďalších priamych zahraničných investícií a napokon, nie v poslednom rade, vízová povinnosť, ktorá stále medzi Spojeným kráľovstvom voči Slovensku pretrváva.
K prvej téme azda nemusím siahodlho hovoriť. Vieme veľmi dobre, akú rolu hrá Spojené kráľovstvo v procese rozširovania Severoatlantickej aliancie. Mojou úlohou bolo žiadať o podporu a tejto podpore Slovensku sa z pozície Spojeného kráľovstva dostáva. Rovnako by som mohol hovoriť o procese európskej integrácie. Tohto roku budú finalizované rokovania ašpirantských krajín. Ktorá krajina tieto rokovania skončí, bude mať šance. Môže občanov Slovenskej republiky len potešiť konštatovanie pána premiéra Blaira, ktorý sa vyjadril v tom zmysle slova, že Slovensko urobilo obrovský pokrok a občania si za to zasluhujú to najvyššie ocenenie. Spojené kráľovstvo podporuje ambície Slovenska včas zavŕšiť rokovania a využiť budúci rok ako rok ratifikačný.
Čo sa týka tretej témy, hovorili sme o možnostiach, ktoré sa dnes na Slovensku ponúkajú, aby bolo viac britských investícií. Z jednej strany Spojené kráľovstvo je na 6. mieste z pohľadu priamych zahraničných investícií, ale ten podiel je veľmi nízky, iba 4,7 %. Využil som svoju návštevu na to, že som informoval pána Blaira o opatreniach v legislatíve, v ekonomike, v hospodárstve, ktoré vytvárajú dobrý priestor, dobrý rámec, aby sa britské investície výraznejšie interesovali o Slovensko. A napokon, odovzdal som pánu premiérovi Blairovi ucelený materiál o opatreniach, ktoré sme prijímali od konca roku 1998, aby sa neželaná migrácia, ekonomická turistika zo Slovenska voči krajinám Európskej únie znižovala, aby sa situácia stabilizovala do tej miery, že Spojené kráľovstvo zruší vízovú povinnosť. Aby som dlho nehovoril, priamo som požiadal pána Blaira, aby Spojené kráľovstvo nečakalo až do vstupu Slovenskej republiky do únie, lebo vidíme situáciu tak, že je stabilizovaná. Použil som príklad Belgicka, kde dlhé týždne to bolo na vážkach, ale dobrou vzájomnou spoluprácou belgických úradov a slovenských úradov sa situácia normalizovala, stabilizovala, dnes vlastne nie je problém. Pán premiér Blair sa veľmi živo o túto tému zaujímal a na záver mi prisľúbil, že sa ňou bude veľmi starostlivo zaoberať. Asi o mesiac príde na návštevu Slovenska minister zahraničných vecí Spojeného kráľovstva pán Straw a očakávam, že počas jeho návštevy by sme sa mohli dozvedieť, aké je aktuálne stanovisko vlády Spojeného kráľovstva voči tejto téme. Ak to zhrniem, myslím si, že rozhovory boli konkrétne a prospešné. Ešte doplním tento výpočet, aby som vás informoval, že som sa stretol rovnako s kancelárom Lordom Irvinom, s ktorým som hovoril o podobných témach a na záver svojho pobytu som vystúpil v Kráľovskom inštitúte pre medzinárodné vzťahy. Hovoril som o vývoji na Slovensku, o tom, ako my vnímame proces európskeho rozširovania, prehlbovania európskej spolupráce a potom som asi hodinu odpovedal na otázky tam prítomných ľudí. Všetko, pán predseda.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda vlády. Pán poslanec, zapnite mikrofón pánu poslancovi.
J. Klemens, poslanec: Ďakujem, pán predseda vlády, za odpoveď. Nemám doplňujúcu otázku, ďakujem pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Peter Bohunický: "Kedy a v akom rozsahu budú obciam preplatené finančné prostriedky, ktoré investovali v predchádzajúcom období do SPP, a. s.?" Nech sa páči, pán predseda vlády.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán poslanec, touto témou sme sa zaoberali na rokovaní vlády 25. apríla tohto roku a prijali sme uznesenie pod číslom 446. Tri veci sú relevantné a dôležité. Ak mi dovolíte, prečítam vám ich, lebo to ponúkne základnú časť odpovede na vašu otázku.
V prvej časti uznesenia vláda vyslovila súhlas s použitím majetku fondu podľa príslušných paragrafov relevantného zákona o privatizácii, to čítať nebudem, s použitím peňazí vo výške 4 mld. 73 mil. korún v prospech miest a obcí ako náhradu časti nákladov za plynárenské zariadenia podľa zoznamu spracovaného Ministerstvom hospodárstva SR, ktoré sa použijú na zníženie ich zadlženosti voči peňažným ústavom a dodávateľom energií. V ďalšej časti uznesenia, v ukladacej časti ukladá ministrovi hospodárstva do 30. mája tohto roku v spolupráci s ministerstvom financií...
J. Migaš, predseda NR SR: Prepáčte mi, pán predseda vlády. Poprosil by som v pravom rohu poslancov aj členov vlády, aby sa venovali hodine otázok, a nie osobným konzultáciám. Nech sa páči, pán predseda vlády.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Chvályhodná požiadavka. Zopakujem, v druhej ukladacej časti je úloha pre ministra hospodárstva, aby v spolupráci s ministrom financií a prezidentom Prezídia Fondu národného majetku predložili na rokovanie mechanizmus uvoľňovania prostriedkov podľa bodu, ktorý som predtým citoval, súčasťou čoho budú aj kritériá pre výber miest a obcí, zoznam miest a obcí, vrátane rozpisov konkrétnych nárokov do 30. mája, teda do konca tohto mesiaca. A napokon je v uznesení aj odporúčacia časť, kde sa odporúča prezidentovi Prezídia Fondu národného majetku v zmysle schváleného postupu uvoľňovania, použitia, evidovania a zúčtovania finančných prostriedkov z privatizácie a na základe kladného stanoviska ministerstva financií k záväznému použitiu finančných prostriedkov uzavrieť obchodné zmluvy s príjemcami týchto prostriedkov do 30 dní po úhrade kúpnej ceny za akcie SPP.
Ak to zhrniem, pán poslanec, do 30. mája budeme mať presný postup ako oddlžovať jednotlivé obce, jednotlivé mestá podľa konkrétnych kritérií, konkrétneho poradia, ale nesmierne dôležité je aj to, aby bola úspešne zavŕšená celá transakcia. To znamená, aby sa konzorcium, o ktorom sme na rokovaní vlády rozhodli, že sa stáva víťazom príslušného medzinárodného tendra, aby toto konzorcium sa stalo reálnym majiteľom a mohlo potom vzápätí previesť na naše účty príslušné peniaze. Ten proces je trošku komplikovaný. Je viacero inštitúcii, ktoré majú do toho čo povedať, najmä napríklad Protimonopolný úrad, ktorý skúma podľa zákona všetky relevantné oblasti a aj pozitívne rozhodnutie Protimonopolného úradu je veľmi dôležité na to, aby v konečnom dôsledku celá transakcia bola úspešne zavŕšená, nadobúdateľ mohol zaplatiť, a potom cez ministra financií budú tieto peniaze distribuované jednotlivým mestám a obciam. Toľko, pán predseda.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Bohunický chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.
P. Bohunický, poslanec: Pekne ďakujem, pán predseda. Pán predseda vlády, schválne som položil dve časti - kedy a koľko, lebo kedy sa určitým spôsobom dosť odsúva. Na sneme ZMOS sme dali prísľub, či už parlament alebo aj vláda o tom, že tieto veci urobíme čo najrýchlejšie. V tomto prípade naozaj kto rýchlo dáva, dvakrát dáva, pretože táto samospráva bude končiť, mala s tým veľké problémy investičné. A určite starostovia nechcú tieto financie na chlebíčky pre svoje zastupiteľstvo, ale na opätovné investovanie do obcí. Preto by som poprosil, aby sme naozaj urobili všetko preto, aby to bolo rýchlo, teda kedy bolo čo najrýchlejšie. A koľko? Nastali určité šumy o tom, že budú preplatené iba financie úverové, ktoré si zobrali obce na základe úveru, ale mnohé aj zo svojich zdrojov, ktoré si ukladali do svojich účtov, teda účtov obcí, robili tieto investičné akcie. Preto by som bol nerád, a preto rád počujem, že sú to 4 mld. korún aj niečo, ktoré boli odsúhlasené jednotlivými prevádzkami SPP. Chcel by som poprosiť, aby sme takéto šumy veľmi odblokúvali a zároveň by som naozaj chcel poprosiť, aby sme aj z časti tej úhrady, z prvej časti úhrady od vybratého investora preplatili.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, máte už dve minúty.
P. Bohunický, poslanec: Pekne ďakujem za odpoveď. Chcel by som len poprosiť, kedy a koľko.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán predseda vlády teraz bude odpovedať. Môžete položiť otázku v rozmedzí dvoch minút. Dobre? Nech sa páči, pán predseda.
M. Dzurinda, predseda NR SR: Pán poslanec, to koľko som, myslím si, povedal celkom presne. Môžem to len zopakovať, 4 mld. 73 mil. Neviem, ako vznikli tie šumy. Možno vznikli preto, lebo predsa len väčšia časť týchto peňazí bude použitá na oddlženie, čo nám napríklad umožní aj nezaťažiť deficit verejného okruhu. Tu niekde zrejme vznikli tieto šumy alebo nedorozumenia. Neviem, možno pán minister hospodárstva by vedel tú čiastku rozdeliť, aké sú dlhy voči peňažným ústavom a aké sú priame investície obcí a miest, ale dovolím si odhadnúť, že je to rozhodujúca, zásadná väčšina, lebo väčšinou obce toľko peňazí nikdy nemali, aby z vlastných zdrojov budovali tieto siete. Takže preto sa aj v uznesení prednostne píše, že je to na splatenie dlhov.
Veľmi dobre rozumiem aj tomu politiku a viem veľmi dobre, že starostovia by vedeli tie peniaze iste efektívne využiť, ale niektoré momenty sa nedajú obísť. To, že Protimonopolný úrad musí rozhodnúť a bez toho to nejde, to je objektívne. Poviem to verejne, je to nezávislá inštitúcia, ale asi pred 10 dňami som sám rozprával s pani predsedníčkou v tom zmysle slova, kto včas dáva, dvakrát dáva. Iste, nikto nebude Protimonopolnému úradu diktovať, ako má rozhodnúť, ale že rýchle rozhodnutie je v záujme nás všetkých a občanov, o tom, myslím si, niet najmenších pochýb. Preto som si dal záležať aj v tom uznesení, aby som vám povedal jednotlivé relevantné dátumy. Ak by všetko dobre išlo, tak sa pokúsim odhadnúť ten čas a niekedy v priebehu júna by sme mohli začať. Toto je asi moja zásadná odpoveď na to, čo ste sa pýtali.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda vlády. Čas vymedzený na odpovede predsedu vlády na otázky poslancov Národnej rady uplynul. Ďakujem pekne.
Teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky členov parlamentu.
Prvú otázku položil pán poslanec Oberhauser. Otázka znie: "Aké sú výsledky Generálnej prokuratúry v šetrení predaja akcií VSŽ z portfólia Transpetrolu?"
Mal by odpovedať pán generálny prokurátor. On je momentálne v zahraničí. Pán poslanec, tú otázku buď písomne položíme alebo bude položená na ďalšej hodine otázok. Momentálne pán generálny prokurátor nie je prítomný. On nemôže byť nikým zastúpený, čiže, buď sa dohodneme na tom, že to pošlete písomne, alebo potom na ďalšiu hodinu otázok. Dobre. Požiadam aj generálneho prokurátora, aby odpovedal na vašu otázku písomne.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Halušková. Otázka je pre ministra zdravotníctva Romana Kováča. Odpovedať bude pán minister školstva v zastúpení. Otázka znie: "Pán minister, môžete vysvetliť, ako je možné, že po úprave platov v zdravotníctve sú platy zdravotných sestier v Nemocnici akad. Dérera nižšie, pretože sú od nich požadované rôzne špecializácie, z ktorých veľa v posledných 8 - 10 rokoch neboli otvárené a do 1. 4. 2002 neboli požadované. Nariadenie vlády č. 156 a § 249/92 z vyhlášky 158 podľa vedúcej PaMU na túto nemocnicu neplatí, čím sa mnoho zdravotných sestier stalo nekvalifikovanými." Nech sa páči, pán minister.
P. Ponický, minister školstva SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa Halušková,
v zastúpení k tej otázke uvediem, že zaraďovanie do platových tried je vo výlučnej kompetencii a zodpovednosti zamestnávateľa, nakoľko len ten vie posúdiť, či zamestnanec na výkon pracovných činností plní stanovené kvalifikačné predpoklady. To znamená, stupeň vzdelania a osobitný kvalifikačný predpoklad. V zdravotníctve sa na výkon špecializovaných pracovných činností vyžadovalo a aj vyžaduje plnenie osobitného kvalifikačného predpokladu, to je u sestier pomaturitné špecializačné štúdium, z plnenia ktorého nebolo možné a nie je možné udeliť výnimku. Katalóg pracovných činností je pre duševnú prácu v časti 21 zdravotníctvo, ktorý je v súčasnosti ustanovený nariadením vlády 111/2002 Z. z. Obsahuje príklady pracovných činností s kvalifikačnými predpokladmi stanovenými podľa rezortného právneho predpisu a vyhlášky ministerstva zdravotníctva č. 79/1981 Zb. o zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve, ktorá bola zrušená k 27. 3. 2002.
V súčasnosti Ministerstvo zdravotníctva pripravuje nový katalóg pracovných činností, v ktorom budú kvalifikačné predpoklady stanovené podľa nariadenia vlády č. 156 z tohto roku o odbornej spôsobilosti pracovníkov v zdravotníctve a nariadenia č. 157/2002 Z. z. o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve. Sestrám a pôrodným asistentkám, ktoré vykonávajú odborné pracovné činnosti, na ktoré sa vyžaduje podľa nariadenia vlády o odbornej spôsobilosti pracovníkov v zdravotníctve vyššie odborné vzdelanie, v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra má zamestnávateľ udeliť výnimku. Podľa zákona o verejnej službe patrí zamestnancovi plat minimálne vo výške platu priznaného k 1. aprílu 2002 pri zachovaní a dodržaní rovnakých podmienok, za akých bol zamestnancovi priznaný. Ďakujem pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa.
J. Halušková, poslankyňa: Vzhľadom na to, že tu nie je osobne pán minister, ďakujem za odpoveď, ale budem interpelovať pána ministra, pretože mám také poznatky, že práve Dérerova nemocnica bola oslobodená od výnimky a jednoducho tam spokojnosť zdravotných sestier nie je. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán minister.
Teraz otázku položil pán poslanec Federočko, je prítomný, pre pána ministra Harnu, je tiež prítomný. Otázka znie: "V akom štádiu je príprava tendra na čerpanie zdrojov z PHARE na projekt Veľká Domaša?" Odpovedá minister Harna, nech sa páči.
I. Harna, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec, odpovedám na vašu otázku, v akom štádiu je príprava tendra na čerpanie zdrojov z PHARE na podporu projektu Veľká Domaša. Projekt Veľká Domaša bol schválený v projektovom období na rok 2001 medzi ďalšími projektmi, ako je priemyselný park Rožňava, priemyselný park Špišská Nová Ves, priemyselný park Humenné, rozvoj cestovného ruchu Zemplínska Šírava a rozvoj cestovného ruchu Veľká Domaša. Všetky tieto projekty boli predložené Európskej komisii na schválenie, ktorá mala zasadať v júni minulého roka, ale riadiaci výbor nezasadal v júni, ale zasadal až na jeseň a na jeseň všetky tieto projekty boli schválené. Projekty sa dostali do finančného memoranda. Boli odsúhlasené vládou spolu s týmito ďalšími projektmi. Účelom tohto projektu je poskytovať finančnú podporu regiónu, a to zo štátnych zdrojov v hodnote 1,968 mil. eur a z prostriedkov PHARE v hodnote 2,7 mil. eur. Spolu teda 4 mil. 668 mil. eur. Cieľom projektu je vytvorenie podmienok trvalého rozvoja turistického ruchu v Prešovskom kraji, zníženie zamestnanosti a sociálnych disparít v okresoch Vranov nad Topľou a Stropkov, ďalej rozvoj malých a stredných podnikov podnikajúcich v sektore turistického ruchu, výsledkom ktorého bude modernizácia dopravnej infraštruktúry, kanalizácie a čističiek odpadových vôd v regióne Veľká Domaša, čo prispeje k ochrane a k zlepšeniu kvality životného prostredia a rozvoju cestovného ruchu.
Podľa uvedeného uznesenia vlády Slovenskej republiky zadávacie podmienky tendra, teda tendrová dokumentácia musí byť hotová najneskôr do 15. júla v tomto roku. Odborná skupina zahraničných expertov a slovenských technických expertov v zmysle technickej asistencie podporovanej zo zdrojov PHARE začala pracovať na projekte 14. januára v tomto roku. Účelom tejto technickej asistencie je urýchliť proces vypracovania technickej dokumentácie na získanie potrebného stavebného povolenia a v konečnom dôsledku vyhotovenia kvalitného tendrového dokumentu v súlade s pravidlami PHARE, teda na vypísanie tendra na verejné obstarávanie.
Úvodná správa bola predložená podľa harmonogramu prác technickej asistencie dňa 5. februára tohto roku, podľa ktorého sa preskúmala projektová dokumentácia na základe zistení skutočného stavu. Prostredníctvom konzultácií s autorizovanými projektantmi tohto projektu sa vytýčil harmonogram prác smerujúci až k dodaniu hotovej tendrovej dokumentácie. Podľa tohto harmonogramu bude dodaná tendrová dokumentácia k 30. júnu tohto roku, čo je potvrdené aj súčasným prieskumom technickej asistencie. Možno konštatovať, že tendrová dokumentácia bude dodaná včas, aby následne mohol byť vypísaný tender, teda verejné obstarávanie na dodávateľa prác.
J. Migaš, predseda NR SR: Všetko, pán minister? Nech sa páči, pán poslanec Fedoročko.
D. Fedoročko, poslanec: Veľmi pekne ďakujem za odpoveď na otázku.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Oberhauser generálnemu prokurátorovi. Prečítam otázku, ale generálny prokurátor nie je prítomný, ani pán poslanec Oberhauser nie je prítomný. Čiže na otázku sa nebude odpovedať.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Bohunický pánu ministrovi Harachovi. Otázka znie: "Kedy a v akom rozsahu budú obciam preplatené finančné prostriedky, ktoré investovali v predchádzajúcom období do SPP, a. s.?" (Hlasy z pléna.) Dobre.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Muránsky ministrovi školstva Petrovi Ponickému. Otázka znie: "Pán minister, ako sú financované na žiaka základné cirkevné a základné štátne školy a stredné cirkevné a štátne školy podľa typu školy (gymnázium, umelecké a podobne) vzhľadom na zákon o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení. Koľko dostali tieto cirkevné školy od 1. 1. 2002 percentuálne v porovnaní s minulým rokom za rovnaké obdobie dodnes a percentuálne koľko dostali štátne?" Odpovedá minister školstva, nech sa páči.
P. Ponický, minister školstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,
financovanie štátnych a neštátnych škôl sa zabezpečuje podľa spomínaného zákona č. 506/ 2001 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a v doplnení zákonom Národnej rady č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
Rok 2002 je z hľadiska prideľovania finančných prostriedkov čiastočne odlišný od toho, ako to bolo v predchádzajúcom období. Z úrovne ministerstva školstva boli pripravené podklady v dvoch etapách. V prvej etape s termínom 31. januára 2002 sa rozpočtovali finančné prostriedky na žiaka na jeden štvrťrok pre cirkevné a súkromné školy v nasledujúcej štruktúre:
- pre materské školy je to 6 019 korún na žiaka a na štvrťrok,
- základné školy je to 4 445 korún na žiaka a štvrťrok,
- gymnáziá 4 781 korún,
- stredné odborné školy 6 261 korún,
- stredné odborné učilištia 7 584 korún,
- umelecké školy 14 305 korún.
Vzhľadom na to, že výnos č. 293/2002 Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje normatívny spôsob určovania počtu pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov a jeho uplatňovanie finančné normatívy a prideľovanie finančných prostriedkov štátneho rozpočtu v školách, v školských zariadeniach a v školách pre záujmové vzdelávanie, v strediskách praktického vyučovania a v školských zariadeniach, nadobudol účinnosť až k 1. aprílu 2002. Výpočet pre štátne školy na prvý štvrťrok sa z úrovne ministerstva školstva nemohol zabezpečiť. Štátne školy a verejné školské zariadenia preto boli financované podľa rozhodnutia krajských a okresných úradov, a to do výšky pridelených finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
V druhej etape s termínom do 31. mája 2002 sa budú rozpočtovať finančné prostriedky pre štátne a neštátne školy a pre verejné a neštátne školské zariadenia, pričom sa budú zohľadňovať aj finančné prostriedky na zvýšenie tarifných platov v súvislosti s uplatňovaním zákona o verejnej službe. Súčasne pri rozpočtovaní sa bude rozpúšťať aj rezerva zo Všeobecnej pokladničnej správy, ktorá na rok 2002 bola vytvorená vo výške 5 % z pridelených finančných prostriedkov pre školy a školské zariadenia.
Pri výpočte finančných prostriedkov pre neštátne školy a neštátne školské zariadenia sa bude vychádzať z rozpočtovaných finančných prostriedkov pre tieto školy a školské zariadenia. A na základe týchto výpočtov sa potom určia finančné prostriedky pre neštátne školy a neštátne školské zariadenia.
Spôsob výpočtu je nasledovný. Napríklad celková výška pridelených finančných prostriedkov pre štátne základné školy sa delí počtom žiakov v štátnych základných školách a výsledok predstavuje objem finančných prostriedkov na jedného žiaka v štátnej škole. Táto čiastka potom predstavuje príspevok na jedného žiaka v cirkevnej základnej škole. Počet žiakov cirkevnej školy násobený príspevkom na jedného žiaka predstavuje potom celkový objem pridelených finančných prostriedkov na cirkevnú základnú školu. V tomto sú premietnuté i mzdové prostriedky aj finančné prostriedky na prevádzku.
Obdobným spôsobom prebieha aj výpočet v ostatných typoch škôl a školských zariadeniach. Podľa výsledkov prieskumu na jednotlivých krajských úradoch je objem pridelených finančných prostriedkov pre cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia nepostačujúci a navyše v prvom štvrťroku bolo ešte aj krátenie o spomínaných 5 %, čo zapríčinilo, že cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia mali pokrytý rozpočet od 70 do 85 %, a to rozdielne v jednotlivých krajoch a okresoch.
Pri druhej etape rozdeľovania rozpočtu sa z úrovne ministerstva školstva vypočíta celkový objem finančných prostriedkov na celý rok 2002, pritom sa zohľadní zásada, že základná škola s príspevkom na žiaka v cirkevnej škole a v cirkevnom školskom zariadení je 100 % bežným výdavkom na žiaka v porovnateľnom druhu a type štátnej školy alebo verejného školského zariadenia, ak príslušný orgán štátnej správy, príslušná obec alebo príslušný vyšší územný celok nerozhodne o znížení tohto príspevku. Z takto určeného objemu sa odpočítajú predtým pridelené finančné prostriedky a zostatok sa pridelí na cirkevnú školu alebo cirkevné školské zariadenie.
Kvôli úplnosti je potrebné dodať, že v podkladoch, ktoré boli k výpočtom rozpočtu na rok 2002 zaslané z úrovne krajských a okresných úradov, boli niektoré nepresnosti, ktoré mohli mať vplyv na stanovenie výšky príspevku na žiaka v cirkevných školách a cirkevných školských zariadeniach. Ministerstvo školstva v prvom štvrťroku 2002 osobne preverovalo podklady a všetky nepresnosti týkajúce sa počtu škôl, počtu školských zariadení, ako aj počtu žiakov. Budú tieto nedostatky odstránené v nadchádzajúcej druhej etape. Ďakujem pekne za pozornosť.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec chce položiť otázku. Nech sa páči, doplňujúca otázka pána poslanca Muránskeho.
P. Muránsky, poslanec: Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister.
Ja túto otázku kladiem v súvislosti s tým faktom, že mám informácie, že napriek tomuto prijatému zákonu, ktorý platí od 1. 1., kedy by malo dôjsť k istému zrovnoprávneniu financovania neštátnych a štátnych škôl, faktom je, že ho dostali cirkevné školy za prvý štvrťrok tohto roka menej ako za porovnateľné obdobie v minulom roku, konkrétne z môjho kraja Banskej Bystrice Cirkevná základná škola v Banskej Štiavnici o 680 tisíc, Katolícke gymnázium v Banskej Bystrici taktiež okolo pol milióna menej. Preto by som prosil, aby to bolo ešte podrobnejšie. Ja som túto otázku položil ako interpeláciu, potom písomne by som si to rád prezrel. Veľmi ma to zaujíma, pretože táto otázka je veľmi, veľmi aktuálna v súčasnosti, lebo, myslím si, platíme dane rovnako a aj zabezpečovanie práv občanov v tomto štáte by malo byť rovnaké pre všetkých rodičov a pre všetky deti rovnako.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister bude reagovať?
P. Ponický, minister školstva SR: Ja len pripomeniem. Áno, to, o čom hovoríte, sa objavilo aj v mojom vystúpení. Tá nezrovnalosť vznikla týmto spôsobom a že bude odstránená, samozrejme, na interpeláciu budem reagovať.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem ministrovi.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Dušan Jarjabek. Seďte na svojom mieste, lebo potom vás nevidím, pán poslanec. Otázka je položená pánu ministrovi kultúry Kňažkovi. Odpovedať bude pán minister Harach. Otázka znie: "Ministerstvo kultúry zodpovedá zo zákona za kontakty so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Aká je koncepcia ústredného orgánu štátnej správy v tejto oblasti?"
Za ministra kultúry odpovedá minister Ľubomír Harach, nech sa páči.
Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán poslanec,
dovoľte mi, aby som vám tlmočil odpoveď ministra kultúry na vami položenú otázku.
Medzi základné koncepčné zámery vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí zaraďuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky podporu kultúrneho života a zachovania kultúrneho dedičstva zahraničných Slovákov, ktoré sú základným predpokladom uchovania národnej identity a celkového rozvoja slovenských národnostných komunít žijúcich v kultúrno-spoločenskom rámci iných národov.
V rámci týchto cieľov ministerstvo sústreďuje pozornosť hlavne na podporu projektov krajanských organizácií a inštitúcií zahraničných Slovákov, ktoré smerujú k posilneniu identity krajanov v zahraničí a ich vzájomných vzťahov so Slovenskom a propagujúcich Slovenskú republiku v oblastiach, akými sú, vymenujem: tvorba a šírenie kultúrnych hodnôt najmä výstavy, prezentácie slovenskej kultúry prostredníctvom krajanských spolkov, tvorba programov, literárno-dramatické, hudobné kompozície, jazykové a vlastivedné súťaže o Slovensku, podpora krajanských festivalov, prehliadok pôvodného slovenského umenia. Ďalej ochrana a zachovanie kultúrneho dedičstva, napríklad podpora kurzov majstrov ľudovej umeleckej výroby, výskumná činnosť, podpora zameraná na zachovanie slovenského jazyka v krajanských komunitách. Ďalej výmenné kultúrne projekty zamerané na jednotlivé oblasti kultúry. Ďalej všetky oblasti života umenia posilňujúce národnú identitu zahraničných Slovákov alebo ich vzájomné vzťahy s domovskou krajinou a ktoré smerujú k integrácii ich kultúry do slovenského kultúrneho kontextu, napríklad kurzy tvorcov kultúry choreografov, dramaturgov, režisérov, tvorivé pobyty zamerané na prácu s mládežou. Ďalej oblasť kultúrnych projektov podporujúcich krajanskú periodickú i neperiodickú tlač a elektronické médiá, vzdelávacie programy v kultúre, najmä sympóziá, semináre, diskusné programy a prednášky. Nakoniec oblasť kultúrnych projektov združujúcich zahraničných Slovákov z viacerých krajín.
Hlavným nástrojom podpory zahraničných Slovákov je popri priamych kontaktoch a edičnej činnosti finančná podpora aktivít zameraných na uvedené oblasti. Ďakujem za pozornosť.