B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Cabaj ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických.

Pán poslanec, máte slovo.

Zapnite mikrofón a trošku aj pridajte hlas, lebo nepočuť, čo hovorí pán poslanec Cabaj. A čas vráťte tiež na dve minúty.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Naša kolegyňa pani Aibeková už hovorila o skutočnostiach, ktoré potvrdzujú vlastne dve uznesenia, ktoré mám zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Topoľčanoch. To prvé je z 26. marca tohto roku, kde mestské zastupiteľstvo nesúhlasí s prechodom pôsobnosti zriaďovateľskej funkcie NsP Topoľčany cestou privatizácie. Trvá na zachovaní nemocnice druhého typu so zriaďovateľskou pôsobnosťou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky od 1. 1. 2003 vo VÚC podľa zákona č. 416/2001 Z. z. Samozrejme, pán minister povie, že o tom momentálne nehovoríme, ale tu uznesenie pokračuje, kde odporúča primátorovi mesta požiadať ministerstvo zdravotníctva o bezplatný prevod, privatizáciu zdravotného stredisku na sídlisku Juh budovy Poliklinky na Ulici 17. novembra, to je tá, ktorá je uvedená v tomto zozname. Ďalšia budova na Ulici 17. novembra, popisné číslo, všetky náležitosti, a ďalšia budova v užívaní základnej umeleckej školy. Tým len potvrdzuje, že mestské zastupiteľstvo prejavilo záujem o tieto zdravotnícke zariadenia a pán minister neplní sľub, ktorý dal ZMOS-u, že v prípade, že obce budú mať záujem, že bude sa to riešiť prevodom tak, aby to dostali obce. Takže tam sú vymenované, môžem vám to dať a takisto sa zišli 29. apríla poslanci mestského zastupiteľstva na mimoriadnom zasadnutí, kde vlastne potvrdzujú svoje pôvodné stanovisko a žiadajú primátora ihneď rokovať s predsedom vlády, ministrom zdravotníctva a ministerkou pre správou a privatizáciu národného majetku, aby sa dosiahla akceptácia uznesenia toho, ktoré som pred chvíľou čítal z 26. marca. Osloviť poslancov Národnej rady, aby interpretovali ministra zdravotníctva o zastavenie procesu transformácie Nemocnice s poliklinikou v Topoľčanoch.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil, takže ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brňák. Predtým chcem oznámiť, že pán predseda Národnej rady zvoláva na 12.00 hodinu poslanecké grémium. Takže prosím účastníkov grémia, aby sa zúčastnili na tomto rokovaní.

Pán poslanec Brňák, máte slovo.

P. Brňák, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada Slovenskej republiky. Chcem pokračovať v línii, ktorú naznačila pani poslankyňa Aibeková vo vzťahu k tomuto materiálu. Ja osobne si myslím, že je nedôstojné, doslova nedôstojné, aby pán minister Kováč predkladal uvedený materiál, ktorý má hovoriť o privatizácii niektorých zdravotníckych zariadení už len na základe toho faktu, s akou zanovitosťou ochraňoval svojho veľmi blízkeho vysokého pracovníka na ministerstve spravodlivosti a nechcel vo vzťahu k nemu vyvodiť príslušné konzekvencie. Myslím si, že v slušnej krajine by samotný minister musel padnúť, ak by bolo také vážne podozrenie vo vzťahu k jeho veľmi blízkemu pracovníkovi na ministerstve zdravotníctva a nieto už, že pán minister bude pokračovať v tejto línii ďalej a že vláda vlastne tým, že jeho poverí, aby zdôvodňoval v parlamente potrebu privatizácie ďalších zdravotníckych zariadení za veľmi čudných okolností, myslím z hľadiska finančného usporiadania a vôbec ceny týchto zariadení, vlastne inými slovami znamená, že vláda urobila v danom prípade capa záhradníkom.

Ja sa tiež chcem dotknúť v rámci tohto vystúpenia jedného konkrétneho príkladu, ktorý sa týka inštitúcie Slovterma, ktorá spravuje liečebný dom Diamant v Dudinciach. Len pre vašu pozornosť chcem uviesť, že ide o, nazvime ho, "zlaté vajíčko" v oblasti kúpeľníctva a že už v minulosti boli pomerne rozsiahle snahy o privatizáciu tohto zariadenia, týchto kúpeľov v Dudinciach. Treba povedať pre tých, ktorí nepoznajú tieto pomery bližšie, že ide o zariadenie, ktoré od štátu nechce ani nezískava žiadne finančné prostriedky. Ide o zariadenie, ktoré je samofinancované, dokonca odvádza do štátneho rozpočtu niekoľko desiatok miliónov slovenských korún a veľmi vysokú čiastku takisto používa na vlastnú investičnú činnosť, teda na rozvoj samotného liečebného domu. Ak vystupujem ja, ktorý sa nezaoberám zdravotníctvom v tejto záležitosti, vystupujem tak preto, že som poznal bývalého primára tohto zariadenia, už dnes nebohého primára Tomáša Kaisera, ktorého považujem a som považoval za priateľa a ktorý v podstate vybudoval tieto kúpele v Dudinciach a dal im aj do istej miery svoju životnú filozofiu a ktorý ma veľakrát o to prosil ešte počas jeho života, keď vykonával túto funkciu primára.

Chcem povedať, že tento postoj, ktorý navrhuje pán minister Kováč aj s v spojitosti s privatizáciu tohto Liečebného domu Diamant, ktorý v minulosti je trocha ideologicky postihnutý tým, že vykonával funkciu akéhosi štátneho sanatória a vlastne že dnes je veľmi zaujímavým sústom pre mnohých privatizérov, a podotýkam a hovorím to tu verejne, že veľmi často u osôb, ktoré poznajú prípad tohto Liečebného domu Dudince, práve sa často používajú slová alebo používajú priezviská, ako je Štefanovič, Štefanovičová, minister Kováč a podobne, hovorím to aj so zodpovednosťou, ale hovorím to aj preto, že si viem predstaviť vo svetle širších súvislostí, že tento liečebný dom skutočne môže byť veľmi, povedal by som, veľmi dobrým sústom v tejto oblasti, pretože okrem možného úveru vlastne tento šliape bez akýchkoľvek problémov a navyše prináša značný zisk.

Čiže chcem povedať, že už počas uplynulej vlády sme snažili viacerí, ktorí sme poznali tento prípad, zachovať akési triezve úsudky vo vzťahu aj k tomuto liečebnému domu a snažili sme sa, aby sa vytvoril nejaký mechanizmus, na základe ktorého by bolo možné viac využiť služby a pomerne dobré služby tohto liečebného zariadenia v akomsi verejnoprospešnom záujme. Myslím si, že je možné dnes uvažovať aj o takomto začlenení tohto liečebného domu aj vo svetle napríklad novovzniknutých zdravotníckych zariadení pre ústavných činiteľov a iných z hľadiska istej reprezentácie, mám na mysli konkrétne zdravotnícke zariadenia. Iba podotýkam, že v minulosti, povedzme, veľmi často navštevoval aj tento liečebný dom prezident Kováč. Sú tam skutočne vytvorené také predpoklady, aby mohol spĺňať aj pomerne náročné kritériá na štátnu reprezentáciu, pretože sú tam doslova prezidentské apartmány v tomto liečebnom dome. Takže vlastne toto všetko, ale predovšetkým úcta k pamiatke zakladateľa týchto kúpeľov pána Tomáša Kaisera ma vedie k tomu, že som vlastne vystúpil a že chcem apelovať nielen na pána ministra, myslím si, že ten apel je už o ničom, pretože po viacerých vlastne zaangažovaniach sa v tomto probléme mám dojem, že pán minister skôr sa snaží urýchliť proces privatizácia tohto zariadenia, takže naňho už ani v tomto smere neapelujem, ale chcem apelovať predovšetkým na Národnú radu Slovenskej republiky a aj na samotného predsedu tohto parlamentu aj v rámci ponúkaného procesného uznesenia v tejto záležitosti, pretože si myslím, že je vhodné sa usilovať o to, aby sa touto privatizáciou nespľundrovalo to, čo je dobré, reprezentatívne a čo môže slúžiť ešte svojmu účelu veľmi dlho.

Práve v tejto spojitosti chcem upriamiť vašu pozornosť na tú skutočnosť, že výbor pre zdravotníctvo ešte v septembri roku 2001 svojím uznesením č. 196 požiadal ministra zdravotníctva pána Kováča, aby vyňal z druhej etapy privatizácie práve túto inštitúciu Slovthermu, teda Liečebný dom Diamant a aby ho nezaradili do privatizácie. Je to uznesenie v podstate gestorského partnerského výboru pre zdravotníctvo, ktoré podľa môjho názoru by mal pán minister rešpektovať a jednoducho si myslím, že je to aj jeho povinnosťou. Toto samotné uznesenie ale nie je jediným v celom tomto procese, pretože, prepáčte, rušíte ma, pretože následne po tomto rozhodnutí samotného výboru aj Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z novembra 2001, je to uznesenie č. 1757, požiadala ministra zdravotníctva prostredníctvom vlády, aby z druhej etapy privatizácie vyňal toto zariadenia a aby nepodliehal privatizácii. Tak ako som už uviedol, pán minister, naopak, nerešpektoval túto požiadavku už nie iba výboru, ale dokonca samotného parlamentu a, naopak, aj podľa mojej otázky, keď bol v ústavnoprávnom výbore, mi odpovedal tak, že vlastne ten proces privatizácie tohto zariadenia už je vlastne pred spustením, projekt je pripravený a že ho postupujú pani ministerke Machovej na ďalšiu realizáciu. Čiže chcem povedať, že pán minister podľa môjho názoru pomerne cynickým spôsobom reaguje na stanovisko a postoj vo vzťahu k uzneseniu samotného parlamentu.

Chcem povedať, že aj keď uznávam, že existuje tu isté spornosť samotného výkladu, aký je vzťah parlamentu a vlády aj v týchto záležitostiach, jednoducho ak vychádzame z Ústavy Slovenskej republiky a zo základnej premisy, že Slovenská republika má parlamentnú formu vlády, kde najvyššie zo štátnych orgánov stojí skutočne parlament, ktorý kontroluje vládu a že súčasťou tejto kontroly môže byť aj jeho záväzný pokyn alebo postoj vo vzťahu k ministrovi alebo k samotnej vláde, tak si myslím, že jednoducho ten cynizmus prejavený nerešpektovaním takéhoto uznesenia parlamentu si zaslúži možno aj niečo viac. A osobne v tomto smere zazlievam aj vedeniu tohto parlamentu, predovšetkým pánovi predsedovi, že by sa mal väčšmi okrem cestovania po svete venovať aj problémom tohto parlamentu a mal by zabezpečiť autoritu a silu tohto parlamentu ako najvyššieho orgánu štátnej moci aj v zmysle plnenia jednotlivých uznesení, ktoré v parlamente sú schválené a ktoré ukladajú nejaké povinnosti. Toto z hľadiska uznesenia ale ešte nie je všetko. Počas 57. schôdze, bola to predminulá schôdza, keďže existovali náznaky toho, že pán minister nechce rešpektovať tento postoj Národnej rady Slovenskej republiky, inicioval na tejto pôde podpredseda parlamentu pán Presperín nové uznesenie č. 1956, ktoré bolo na tejto 57. schôdzi odobrené, schválené a ktoré do istej miery uložilo výboru pre vzdelanie, aby sa zaoberalo dôvodmi, prečo vlastne nedochádza k realizácii a, by som povedal, k uskutočňovaniu tých pôvodných dvoch uznesení, či už uznesenia výboru pre zdravotníctvo, alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ako takej s tým, že výbor pre zdravotníctvo mal teda podať informáciu o výsledku svojho zistenia na tejto schôdzi. Myslím si, že tu práve pri tomto bode je priestor na to, aby sme boli možno vedením výboru pre zdravotníctvo informovaní, či sa niečo urobilo na základe tejto požiadavky Národnej rady Slovenskej republiky, a teda aké sú skutočné zistenia a závery.

Keďže už osobne nemám veľmi dôveru v predkladanie takýchto uznesení, ktoré by podľa môjho najhlbšieho presvedčenia mal jeden člen vlády plniť ako niečo normálne, pretože jeho postavenie aj pána ministra je odvodené od parlamentu a od nikoho iného, tak jednoducho ja si dovolím na záver svojho vystúpenia navrhnúť aj uznesenie, ale to už by malo smerovať práve k tej hlave pomazanej, a to predsedovi tohto parlamentu. Toto uznesenie by malo znieť:

Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o zabezpečenie realizácie uznesení tohto parlamentu č. 1757 a 1956. Je to skutočne troška zvláštne, že takýmto uznesením poslanec musí iniciovať vo vzťahu k vedeniu parlamentu to, čo by malo byť absolútnou a normálnou povinnosťou vedenia tohto parlamentu, pretože uznesenia parlamentu, to nie je nejaký trhací kalendár, ale majú svoj stupeň záväznosti nielen vo vzťahu k poslancom, ale aj tých, ktorých sa týkajú. A preto, keďže sa nič doteraz v tejto veci neurobilo, dovoľujem si predostrieť aj toto netradičné uznesenie, ale myslím si, že je v celku legitímne a hovorí len to, že pán predseda Národnej rady by mal zabezpečiť to, čo najvyšší orgán, teda vyšší, ako je predseda Národnej rady Slovenskej republiky, pretože plénum je vyšším orgánom, aby splnil to, čo si Národná rada Slovenskej republiky želá a čo žiada. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána sa faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Pán minister, v tejto súvislosti som sa vás chcel opýtať, aké výhody prinesie to, keď Kúpele Dudince budú riadené z Budapešti a budú patriť budapeštianskej loby, tak ako im už patria Kúpele Piešťany, pretože ste neuveriteľným spôsobom zneužívali skutočnosť, že boli privatizované za Mečiarovej vlády a teraz ste ich strčili pod budapeštiansku vládu. Chcete to urobiť aj s Kúpeľmi Dudince.

Ďalej by som sa vás chcel opýtať, za akých zázračných okolností sa istým svojráznym spôsobom transformovala Bardejovská nemocnica na neziskovú, teda prevod na neziskovú organizáciu nadačného charakteru nie je ničím iným ako prvým stupňom privatizácie. Keď je to nemocnica, ktorá plní služby pre 46-tisícové mesto a 100-tisícový okres, samozrejme, aj priľahlé okresy, ktoré takéto vybavenie nemajú. Takže či je to ako odmena za verné služby pána riaditeľa a terajšieho manažmentu v Dzurindovej vlády, keď jej poskytovali isté služby nadštandardné a niektorým politikom tohto hnutia. Odpoveď na tieto dve otázky, pán minister, by ma veľmi zaujímali.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nechcem komentovať, ale tiež som zvedavý na Budapešť, či tam je niečo pravdy alebo nie. Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Neviem, prečo súčasná vládna koalícia používa celú hŕbu inotajov, o ktorých sme sa domnievali, že v predchádzajúcom režime už zanikli a teraz sa zas vynorili v inej forme. Prečo sa privatizácii v súčasnej koalícii hovorí privatizácia, veď to nie je privatizácia, to je výpredaj. To je výpredaj! Ak Poliklinika na Českej ulici sa predáva za 700-tisíc korún, tak to je cena garsónky v Bratislave. Takže nedajte sa vysmiať, pán minister, že ide o privatizáciu, ide o výpredaj. Výpredaj za "drekovú" cenu, ak sa môžem takto vyjadriť, pretože to nemá absolútne obdobu v civilizovanej krajine.

Rád by som sa spýtal na stav budovy Nemocnice a polikliniky na Bezručovej, o ktorej objekt vaša rodila javila enormný tradičný záujem, ako je ďaleko táto vaša rodinná aktivita a ďalej, či zdieľate ten názor, keď jeden málo kvalifikovaný žurnalista v novinách sa vyjadril, že konečne Kúpele Piešťany, keď prešli pod maďarskú správu, že dostanú správneho a dobrého správcu, pretože Slováci si svoje kúpele nevedia riadiť. Tento nezmysel vyšiel v Národnej obrode, či sa s takouto žurnalistickou volovinou stotožňujete a či týmto spôsobom postupujete aj pri výpredaji ďalších objektov a zariadení slovenského kúpeľníctva a sanatórií.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda Presperín.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja sa chcem vyjadriť k tomu, čo hovoril pán poslanec Brňák a stotožniť sa s tou časťou jeho vystúpenia, ktorá hovorí o Kúpeľoch Dudince, konkrétne o Liečebnom dome Diamant. Nebolo to tak dávno, čo som sám predkladal návrh uznesenia, kde bolo vytýkané, že síce nesúvisí s témou, ale vedeli sme, prečo to robíme a prečo chceme návrh tohto uznesenia dostať do Národnej rady. Ako vidíme, bohužiaľ, pán minister, znova sa nerešpektoval viacnásobne tento postup, ktorý zvolil poslanecký zbor Národná rada Slovenskej republiky. Ja chodím do Dudiniec do Diamantu pravidelne. Vidím, ako sa tam postupuje, čo sa robí. Naozaj je to zlaté vajíčko a myslím si, že takýto spôsob, ktorý zvolila aj vláda a ktorý aj ministerstvo obhajuje, dokonca nesúladí ani s tými pracovníkmi alebo funkcionármi ministerstva zdravotníctva, ktorí odišli od vás pán minister. Aj oni sami mali pripomienky práve k tejto privatizácii. Práve tohto Diamantu, práve tohto liečebného domu. Netvrdím, že len tohto.

Ale chcem vás požiadať aj o to, aby ste vystúpili aj páni poslanci, ktorí sú vo výbore pre zdravotníctvo, pán poslanec Hóka, zaujmite stanovisko k tomu, čo bolo povedané. Ferkó, pardon, ospravedlňujem sa, pán poslanec Ferkó, ktorý je podpredsedom výboru a jednoducho ani odvtedy nereagoval na túto otázku absolútne vôbec. Ja pokiaľ bude naozaj takto presadzovaná privatizácia, ja nebudem hlasovať za tento materiál, aby prešiel do ďalšieho čítania. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková.

M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja som rada, že pán poslanec Brňák naniesol tento problém, pretože to je aj reakcia na pána podpredsedu, aj keď nemala byť, ale myslím si, že treba na to odpovedať. Ja som vo výbore pán podpredseda a pán poslanec Brňák tento problém otvorila, ale, bohužiaľ, naozaj, aj keď je pán podpredseda Ferkó neprítomný a nepatrí sa to, nevenoval sa tomuto náležite, akoby sa mal, a vôbec nepripravil k tomu žiadne stanovisko. Bola som jediná s podporou aj pani poslankyne Záborskej, ktoré sme sa pýtali na túto problematiku. No ako tradične pán minister odpovedal takým zvláštnym spôsobom, že on v tomto nie je rozhodujúci, že to vláda a ministerstvo privatizácie a tak ďalej. Ale pán minister, vy ste sa naozaj mali postarať o to, aby toto uznesenie bolo splnené, pretože uznesenie parlamentu má pre vás závažnosť takú ako zákon. A naozaj sa prikláňam k tomu, že za privatizáciou Slovakothermy, o ktorej hovoril a ktorá súvisí s kúpeľným domom Diamant, pretože o to ide, je za tým veľa skutočne aj podozrivých prvkov. A tým, že vám kvitne na ministerstve korupcia, tak ako kvitne a vy ste sa ešte človeka, ktorý je vo vyšetrovacej väzbe už dva mesiace a zobral úplatok, zastávali, a pritom ste trpeli na tomto ministerstve a trpíte rodinkárstvo, že manželka tohto pána je vo vysokých funkciách, aj čo sa týka Diamantu, a keď som vás na to upozornila, tak ste iba mykli plecom a povedali, že to je v poriadku, prečo by nemohli manželia v takýchto dôležitých funkciách pracovať a navyše byť ešte členmi správnych a dozorných rád dôležitých inštitúcií. Takže aj o toto tu ide za tým zoznamom, pán minister, že vy ste túto situáciu trpeli a trpíte na ministerstve a namiesto, aby ste sa dištancovali od takých javov, tak vy sa ich zastávate.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sabolová.

Nech sa páči, máte slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia. Len veľmi krátko by som chcela vystúpiť k stanovisku k doplneniu zoznamu zdravotníckych zariadení. Jednak ešte faktická poznámka ešte k prvému vystúpeniu pani poslankyne Aibekovej, že pán minister v Národnej rade predsa nemôže rozhodnúť, že kedy bude zaradený bod. Ja si myslím, že Národná rada pripustila prerokovanie toho bodu vo večerných hodinách a je to možno chyba, že sme rokovali o tom tak neskoro, že tu neboli protesty na to, aby sme nerokovali o takom vážnom materiáli. Ale ja by som toto nevyčítala pánu ministrovi, pretože on, ak ho nepustí predsedajúci k slovu, tak sa nemôže sám postaviť za tento rečnícky pult. Takže neberiem tú vašu pripomienku. Nebudeme diskutovať, nezvyknem diskutovať s kolegami.

Druhá záležitosť, na ktorú by som chcela upozorniť, a to, čo tu už tiež zaznelo vo vystúpeniach, sú možno aj ceny jednotlivých zdravotníckych zariadení, ktoré idú do privatizácie. My vieme mnohokrát, že tie zariadenia sú v stave už neúnosnom a veľakrát investícia na niektoré zariadenia je oveľa väčšia možno ako hodnota celého zariadenia, ale ruku na srdce, musíme si povedať, že mnohé z týchto zariadení skutočne sú ponúkané za ceny, nehnuteľnosť a minimálne pozemok, na ktorom tá nehnuteľnosť stojí, majú väčšiu hodnotu, ako je ponúkaná cena. Z toho dôvodu aj potom budem žiadať doplnenie uznesenia.

Tretia poznámka je k tomu. Ak pustíme do privatizácie zdravotnícke zariadenia a prejdú privatizáciou, je povinný rezort ministerstva zdravotníctva aj dosledovať, aj keď privatizáciu uskutočňuje ministerstvo privatizácie a Fond národného majetku, ale ponúkané zariadenie ide vždy z ministerstva zdravotníctva, aby bola kontrola nad tým, ako sú dodržiavané aj zmluvné vzťahy v zariadeniach, ktoré boli sprivatizované. Tu poviem konkrétny príklad, o ktorom sme tu už hovorili mnohokrát a ktorý sa ťahá cez Fond národného majetku a ministerstvo zdravotníctva, sú to Pavlovce, kde nie je možné, že dnes je rok po privatizácii zariadenia a lekár ešte stále nemôže vstúpiť do zariadenia. Ponuka od majiteľa, tiež lekára, ktorý sprivatizoval toto zariadenie na prenájom, je neúmerne vysoká a nespĺňa základné pravidlá, ktoré zo zákona plynú na uzatváranie nájomných zmlúv a myslím si, že aj keď nie som zdravotníčka, aj keď nie som ekonómka, ale nemôžu pracovníci jednotlivých rezortov zo mňa urobiť hlupáka, že tomu nerozumiem. Myslím si, že ak je vecné bremeno, je povinný s ním uzatvoriť zmluvu v zmysle zákonom stanovených podmienok o prenájme nebytových priestorov alebo prenájme na zdravotnícke účely. Preto žiadam, pán minister, aby boli tieto zmluvy, ktoré boli pouzatvárané na privatizáciu, aby boli aj kontrolované z rezortu, pretože viete veľmi dobre, sú tu vzťahy, ktoré nie sú možno dobré ani v tejto zdravotníckej obci, občania nemajú dostatočnú veľakrát statočnosť na to, aby sa sťažovali v komore, ak sú porušované ich práva. A tu ešte, keď spomínam toto konkrétne zariadenie, aj tu verejne poviem, budem sa sťažovať a budem žiadať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu o prešetrenie veci, pretože som bola osobne minulý týždeň v Pavlovciach a na vstupných dverách zariadenia je tabuľa: Toto zariadenie je súkromné. Ak chcete byť ošetrení musíte sa stotožniť s cenníkom, ktorý leží v čakárni. V prípade, že nesúhlasíte s cenníkom, ktorý je uložený v čakárni gynekologickej ambulancie, nevstupujte ani do tohto zariadenia. Mám fotografiu z tohto zariadenia a budem žiadať vyvodiť z toho vážne dôsledky, pretože aj všetky ostatné poisťovne, ale hlavne Všeobecná zdravotná, pretože vieme, aké zloženie obyvateľstva je v tejto obci, čiže dá sa povedať, skoro väčšina obyvateľov je poistených vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Nie je možné, aby privatizér, tak to poviem pánu doktorovi, si vynucoval platby za služby, ktoré by týmto občanom mali byť poskytnuté bezplatne. Nehovorím o výkonoch, ktoré sú nad rámec. Toto bolo trošku mimo kontextu, ale súvisí s tým, že musíme robiť kontrolu, pretože, bohužiaľ, ľudia, ak nadobudnú majetok, zabudnú na to, že aj ten kolega je lekár, aj ten kolega by sa mal správať minimálne eticky nielen vo svojej profesii, ale v ľudských vzťahoch.

Teraz poviem už len návrh na uznesenie, pretože v spoločnej správe je uznesenie, ktoré znenie len berie na vedomie a žiada vládu vyňať zo zoznamu. To, čo je v tej časti spoločnej správy, je záležitosť uznesenia výboru, a tým pádom, ak to nebude uznesenie Národnej rady, predkladám písomne návrh uznesenia, kde Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky predložiť do Národnej rady zoznam všetkých zdravotníckych zariadení z prvej a druhej etapy privatizácie, ktoré boli doteraz sprivatizované s uvedením ponukovej ceny a skutočne uzatvorenej zmluvnej ceny pre jednotlivé zdravotnícke zariadenia. Termín 31. máj 2002.

A žiadam, aby tento materiál bol prerokovaný ešte na budúcej schôdzi Národnej rady.

A v druhom žiada vládu Slovenskej republiky predložiť do Národnej rady zoznam zdravotníckych zariadení, ktoré podľa kompetenčného zákona prejdú od 1. januára 2003 na obce a vyššie územné celky, ktoré budú pretransformované na neziskové verejnoprospešné inštitúcie a ktoré budú sprivatizované. Vieme dnes, že obce, mestá a skupiny ľudí, ktoré mali záujem o zdravotnícke zariadenia, na neziskové verejnoprospešné organizácie dali žiadosť na ministerstvo. Čiže už dnes existuje zoznam týchto zariadení a bolo by dobre, aby sme tieto veci dostali a minimálne aby výbor sa tým zaoberal, lebo uvidíme, či vôbec budeme na júnovej, júlovej schôdzi mať ešte fyzicky čas. Ale myslím si, že kompetentne výbor vie k tomu zaujať stanovisko a čím transparentnejšie budú tieto veci vykonávané, tým viac zabránime aj nekalým úmyslom mnohých tých, ktorí by sa za privatizáciu týchto zariadení chceli skryť. Ďakujem veľmi pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dve pani poslankyne. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.

M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja sa plne stotožňujem s tými uzneseniami, ktoré navrhla pani poslankyňa, lebo boli prijaté v našom výbore, ale veľmi správne poukázala, aby boli prijaté ešte aj plénom, tak musia byť ako samostatné uznesenia. A chcem jej poďakovať, že spomenula Pavlovce, pretože to je skutočne taký výkričník v privatizácii obvodného zdravotného strediska. Tiež som sa tejto téme venovala, interpelovala som pána ministra zdravotníctva aj pani ministerku privatizácie, pretože tu došlo skutočne k bezprecedentnému riešeniu, keď sa obec zaujímala o toto zdravotné stredisko, ale dostal to jeden z pánov doktorov a okamžite, ako sa stal majiteľom, tak začal porušovať zákon a dokonca tam nechce pripustiť stomatológa, ktorý ošetruje nielen ľudí v tej obci, ale aj z okolitých obcí. Takže tí ľudia teraz musia cestovať do veľkej vzdialenosti, vlastne do okresného mesta, aby boli ošetrení.

Pán minister vtedy sľúbil, a ja mám odložený list na moju interpeláciu, že bude túto situáciu riešiť, pretože naozaj ten pán doktor, ktorý to sprivatizoval, hrubo porušuje všetky zákony a je v možnosti ministerstva navrhnúť, aby táto privatizácia bola zrušená, pretože on prekračuje zákon a skutočne to sprivatizoval len a len s vecným bremenom. Takýto istý sľub mi dala pani ministerka Machová. Tí ľudia ozaj zo zúfalstva už organizovali aj petíciu, bolo to v médiách a nič sa nedeje. Takže aj ja sa pripájam k tejto otázke, ako to chcete, pán minister, vyriešiť, keď ste už nedodržali sľub, že budete odporúčať obec ako budúceho majiteľa.

Ja viem, že o tom rozhodlo definitívne ministerstvo privatizácie, ale aj vy ste do toho mohli vstúpiť takýmto odporúčaním, pretože tento pán doktor, ktorý to dostal, by sa ani nemal nazývať doktorom, navyše keď dáva takéto vyhlášky, ako spomínala pani poslankyňa.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Taktiež podporujem uznesenia, ktoré navrhla pani poslankyňa Sabolová. Navyše ten prípad s cenníkom, ktorý tu bol spomínaný. Nie sú jediné problémy, ktoré takto vznikajú po privatizácii. Mám viacero listov, kde sa ľudia dožadujú ľudského práva, ústavných práv a podobne. Výbor pre ľudské práva, predseda môže potvrdiť, že v knihe doporučených listov takmer 90 % listov je na mňa a práve veľká časť je aj zo zdravotníctva. Ale ja sa nedivím. Pán minister, ja vás poznám, vy ste vaše slová nikdy nedodržali. Ja si vás pamätám, ako ste hovorili, že vy s SDĽ nikdy za spoločný stôl nesadnete, lebo by ste sa, prepáčte, budem opakovať vaše slová, pogrcali. No a potom o chvíľu ste konali inak. Takže ja názor na vaše postupy a slová, ich realizáciu mám svoj názor, ale je mi ľúto, že to, čo je dnes v rezorte zdravotníctva, čo vzniklo pod vašou taktovkou, je hrôza. A týka sa to ľudských osudov, zdravia národa. A preto podporujem prijatie uznesení, ktoré navrhla pani poslankyňa aj v pléne, pretože v tom zdravotníctve čím ďalej tým viac to ide dole kopcom.

A, pán minister, myslím, že vy málo robíte preto, aby sa to vylepšilo. Slová, slová a slová. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová, môžete reagovať na faktické.

Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Kratučko chcem zareagovať, pretože ja mám rada vecný tón a moje výhrady sú vždy adresné. Vy veľmi dobre viete, pani kolegyne, že nie všetko zmôže jeden človek a nie za všetko môže len minister, pretože trošku silné slová, ja mám svoje výhrady možno a môžem mať svoje pripomienky, ale to, čo by mal možno pán minister ešte urobiť a hlavne by si mali klásť ruku na srdce ľudia, ktorí mu pripravujú materiály, či sú na svojom mieste a či sú na pravom mieste. Pretože jeden minister nemôže obsiahnuť všetko. A preto by pán minister mal možno ešte siahnuť aj na záver volebného obdobia do toho, že prehodnotiť, či tím ľudí, ktorý mu predkladá tieto materiály a za ktoré on nesie zodpovednosť potom v Národnej rade, je dobrý a či je prajný preto, aby bol dobrým ministrom, pretože hovorím, nie za všetko zodpovedá, nesie zodpovednosť, ale nemôže siahnuť a vstúpiť do všetkých vecí.

Preto, pán minister, možno ešte trošku viac do tej personálnej agendy ministerstva, pretože ja mám veľakrát pocit aj z telefonátov, ktoré, keď človek robí na ministerstvo, ako keby sa to týchto ľudí osobne netýkalo a ako keby sa viac-menej spoľahli na to, že však minister nech si to obháji v Národnej rade. Hovorím, mám svoje výhrady voči rezortu, ale nebuďme možno až takí príkri. Nie za všetko vždy môže ten jeden človek, ale urobte ešte nejaké zmeny na ministerstve.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Nech sa páči, máte slovo.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Vypočul som si rozpravu k tomuto materiálu, ktorá sčasti bola nasmerovaná k tomuto materiálu, sčasti k iným materiálom, ktoré sa týkajú nie privatizácie, transformácie, prípadne k predchádzajúcemu zoznamu, tak ako hovorila pani poslankyňa Aibeková.

Pani poslankyne, ja skutočne nezodpovedám za to, kedy ktorý bod bude. Má síce pravdu, pán poslanec Cuper, že minister môže vystúpiť, kedy chce, ale bod jeho programu je zaraďovaný Národnou radou. A tak ako Národná rada rozhodne, tak sa rokuje.

Teraz ak dovolíte k zoznamu. Zoznam obsahuje tri alebo štyri základné skupiny privatizovaných subjektov. Myslím si, že v rozprave neodzneli žiadne pripomienky k privatizácii zdravotníckych stredísk, ktoré sú tu uvedené. Sú to skutočne malé zdravotné strediská. Ja by som chcel povedať, že, a potom sa dotknem aj ceny, my neprivatizujeme Obvodné zdravotné stredisko v Jasove, ale gynekologickú ambulanciu, čo je jedno, jediné stredisko. Ak dovolíte, nemôžete porovnávať cenu v Jasove štvorcového metra so štvorcovým metrom v Bratislave. Ale dotknem sa ceny, prosím, ja vám vysvetlím, prečo je to tu takto uvedené.

Tá druhá skupina sú detské sanatóriá, v ktorých prevažnú časť tvoria denné detské sanatóriá a tieto denné detské sanatóriá sú práve charakteristické tým, že slúžia deťom priamo z oblasti tej obce, pretože tak je to formulované pri vzniku detského denného sanatória, kde nie je možné denne dovážať deti z väčšej vzdialenosti. A preto je to aj vždy vo väčších mestách. My tu dávame priestor, aby sa uchádzali o tieto denné detské sanatóriá aj obce, ak budú mať o to záujem. Zatiaľ sa ukazuje, že príliš veľký záujem o to nie je. Je ich deväť.

Čo sa týka celej skupiny polikliník, a to je odpoveď pánu poslancovi Hofbauerovi, tu nepôjde o výpredaj. Tu pôjde o dar, pán poslanec, pretože všetky polikliniky, a je ich tu 15, pôjdu bezodplatným prevodom obci, všetky. Takže nie 700-tisíc, ale zadarmo a obci. V tom prípade máte pravdu. Nebude to ale výpredaj, bude to dar, pretože ak je to zadarmo, je to dar. Sú tu uvedené, je ich tu 15, a ešte snáď, prečo sú vyčlenené teraz v tomto zozname, pretože sú to polikliniky, ktoré stoja ako samostatné budovy v mestách. Slúžia občanom mesta, ale sú zaradené do majetku nemocníc, ktoré by mali ísť pod vyšší územný celok. A samotní primátori ma žiadali, aby tie polikliniky, ktoré slúžia obci, aby boli v ich vlastníctve, a nie vo vlastníctve vyššieho územného celku, keďže neslúžia občanom celého regiónu, ale len toho mesta. A tie sme vybrali. To sú samostatne stojace objekty, ktoré majú tento charakter. Toľko možno k tomuto materiálu.

Ja sa teraz dotknem ceny. Vážené dámy, vážení páni, cena, ktorá je tu uvedená, je účtovná cena, je stanovená presne podľa predpisov, ktoré majú rozpočtové a príspevkové organizácie stanovené pri výpočte účtovnej ceny. V texte materiálu ste sa mohli dočítať, že predkladáme na ministerstvo pre správu a privatizáciu v rámci základných privatizačných projektov, ktoré vzniknú až potom, keď Národná rada tento zoznam schváli, štyri druhy ceny. Bude to účtovná cena, bilančná cena, teda trhová cena, ktorá bude stanovená dvoma spôsobmi - výnosovou metódou a substančnou metódou. A na základe týchto štyroch cien potom ministerstvo pre správu a privatizáciu vyberie tú cenu, ktorá bude predajnou. Teda nie je pravdou, že všetky ceny budú uvedené. My sme ďalšie ceny neuvádzali preto, že všetky ostatné ceny sa stanovujú pomocou odborného posudku znalcom a je zbytočné dávať takéto odborné posudky robiť, pokiaľ zariadenie nie je schválené. To znamená, toto je cena, ktorá je stanovená metódou, ktorá sa dá vypočítať zamestnancami príslušného zariadenia a je stanovená metodikou, ktorá je používaná. Ja si nemôžem, žiaľ, vymyslieť inú metodiku. Ak je touto metodikou cena 3 milióny, je 3 milióny. Ak je touto metodikou cena 39 miliónov, je 39 miliónov. Ale to nie je problém ministerstva zdravotníctva. Takýto spôsobom výpočtu ceny stanovilo ministerstvo pre správu a privatizáciu. Súhlasím. Teraz sa dotknem niektorých vecí. Po prvé by som sa rád dotkol problému nemocníc, ktoré sú zaradené do transformácie. Ja som povedal napriek tomu, že zákon o transformácii nežiada od ministra, aby mal k transformačnému projektu súhlas obcí a miest práve preto, že ide o zariadenia, ktoré sú zaradené aj do procesu, ak neprejdú procesom transformácie, pôjdu vyššiemu územnému celku a obci. Požiadal som o vyjadrenie predstaviteľov obcí. Tam, kde predstavitelia obcí nesúhlasili, bola to Nemocnica v Čadci, bola to Nemocnica v Bánovciach, som stiahol tieto nemocnice. Nemocnica v Bardejove je, mám k dispozícii jednomyseľné stanovisko mestského zastupiteľstva, že súhlasia s transformačným procesom na neziskovú organizáciu. Pôvodne nesúhlasili, dnes nesúhlasia, táto nemocnica bude mať spoluzakladateľov Bardejovské kúpele, košickú arcidiecézu a zamestnancov nemocnice. Čo sa týka zariadenia v Topoľčanoch, zariadenia Topoľčany, nemocnica bol tiež daná do procesu transformácie na základe žiadosti arcidiecézy trnavskej, na základe priamo požiadavky pána arcibiskupa Sokola. Pán arcibiskup v tejto chvíli nesúhlasí s takým procesom a my skončíme. Skončíme, nemocnica pôjde do vyššieho územného celku a bude spravovaná poslancami z Nitry. Parlament sa nevyjadroval vôbec k Topoľčanom, pán poslanec, takže buďte taký láskavý, nemiešajte dva pojmy dokopy. Dobre, bolo by to asi korektné. To je, čo sa týka nemocníc, ktoré sú zaradené. To znamená všetky nemocnice, ktoré sú zaradené do procesu transformácie, všade je súhlas mestského zastupiteľstva a mám ich v mnohých prípadoch aj podpis jednotlivých poslancov. Takže tá záležitosť je absolútne korektná. Dovoľte môj cynický postup v oblasti Diamantu. Po tom, ako to bolo nazvané cynickým postupom, po tom, ako Národná rada prijala uznesenie, ja som v súlade s týmto uznesením predložil do vlády materiál, z ktorého som žiadal vyňať zariadenie v Štiavničke, tak to bolo povedané a Slovthermu, teda tieto dve zariadenia z procesu privatizácie, vláda s vyňatím Štiavničky súhlasila, s vyňatím Diamantu nie a uložila mi predložiť projekt. Je to v súlade s tou úlohou, ktorú minister má, pretože uznesenia vlády sú tam rozhodujúce. Ak máte smerujúce ďalšie protesty, prosím, ja s tým nemám žiadny problém, nech sa páči, smerom k vláde. Nie je to alibizmus, je to presne tak, ako to má byť, pán poslanec. Dobre poznáte legislatívne pravidlá, takže by ste mali vedieť, že každé takéto stanovisko, ktoré ak príde z Národnej rady, ja musím dať do vlády, aby vláda svojím uznesením rozhodla. Vláda rozhodla takto. Opakujem znovu, nerobím s tým problémy.

Skôr mi robí problémy jedna vec, že prečo my máme zachovávať sanatórium pre papalášov. Toto už nebude. Toto, ale tu boli také argumenty a to, skutočne hovorím, že to nie. My sme to... (hlasy v sále), hovoril to o vyšších funkcionároch, pán poslanec Brňák o tom hovoril, že sú tam prezidentské apartmány a iné podobné veci. Nie, jednoducho toto by už nemalo platiť, tento argument neberiem. Ostatné argumenty, ktoré ste hovorili, beriem, ale tento argument nie, a preto si myslím, že nie.

A druhá otázka, ktorá tu vzniká, pýtam sa, prečo je dôležité pre zariadenie v Dudinciach budova v Bratislave, ktorá nevykonala pre slovenské kúpele nič. (Hlasy v sále.) To ja neviem, pre koho je zaujímavá, ale pre zdravotníctvo nevykonáva nič táto organizácia. To znamená, že by sa mala dokonca ako nadbytočná odpredať. Toľko k problematike Diamantu.

Problematika Bezručovej. Bezručova, bývalá nemocnica, tam kde bola poliklinika, chirurgické oddelenie a interné oddelenie, táto časť je v dlhodobom prenájme. Poliklinika tam ostala pracovať, prenájomca sa zaviazal, že opraví všetky zariadenia, ktoré sú tam, pretože tam sú problémy predovšetkým so sanitárnymi vedenia, elektrickým vedením, to sa tam vymieňa a čo sa týka tej budovy na gynekológii a pôrodníctve, čo bola, a detského oddelenia, tá budova je už niekoľko rokov prázdna. My sme najprv museli získať zmenu zmluvy, ktorú uzatvoril predchádzajúci riaditeľ v období vašej vlády, ktorá bola nevypovedateľná na absolútne smiešnu sumu prenájmu. To sme dosiahli a teraz je tá budova ponúknutá, nie žiadne moje chúťky, neviem, ktorý to tu hovoril, tá budova je ponúknutá orgánom štátnej správy, pokiaľ o ňu prejavia záujem, pôjde prevodom týmto orgánom. To je všetko. Pokiaľ o to záujem štátnych orgánov nebude, tak pôjde do verejnej predajnej súťaže. Kto sa prihlási, dá vyššiu cenu, ten ju dostane. My ju z hľadiska zdravotníctva v centre mesta ako nemocnicu nepotrebujeme. Boli by sme radi, keby sa prihlásil taký záujemca, ktorý by v tejto budove lokalizoval sociálne služby alebo zdravotno-sociálne služby. Boli by sme radi, pretože takýchto zariadení má Bratislava málo, a pokiaľ viem, v Starom Meste je len jedno takéto zariadenie, ktoré kapacitne úplne nestačí pre potreby celej Bratislavy. Neviem, aký to bude mať koniec, uvidíme, lebo nemáme ešte všetky odpovede od štátnych orgánov.

Súhlasím s tým, čo ste všetko povedali o Pavlovciach. Tam som tiež postupoval v súlade s tým, čo Národná rada prijala svojím uznesením, respektíve výbor. Vzhľadom na to, že aj ja som presvedčený, že došlo k porušeniu vecného bremena, obrátil som sa listom na príslušné orgány, v danom prípade Fond národného majetku, aby posúdil, či vecné bremeno, ktoré bolo v privatizačnom projekte, bolo dodržané. Žiaľ, treba povedať, že mám prípis z Fondu národného majetku, že podľa ich názoru vecné bremeno nebolo porušené. Budete o chvíľu diskutovať s pánom prezidentom fondu, budete diskutovať s prezidentom fondu, nech sa páči, treba sa tam obrátiť.

To druhé, čo ste hovorili, pani poslankyňa, to je horšie. Ten nápis, ktorý je tam na dverách, to je horšie, pretože to je skutočne v priamom rozpore. Ja som nevedel o tomto nápise, ja vyzvem okamžite krajského lekára, aby urobil nápravu v tejto oblasti, pretože je to v jeho kompetencii, nie v kompetencii ministra zdravotníctva, ale toto je naozaj zvrátenosť od pána doktora takto sa správať k občanom, ktorí žijú v oblasti.

Ešte snáď dve pripomienky, čo sa týka, Bardejov som povedal, Topoľčany, Bezručov, Diamant, áno, ceny som povedal, zoznamy privatizovaných, to, čo požadovala pani poslankyňa Aibeková a čo som mal dať do 15. mája tohto roku do výboru. Pre nás tieto zoznamy kompletizuje Fond národného majetku. Pán prezident fondu sa na mňa obrátil, že v stanovenom termíne takýto zoznam nie je schopný spraviť. Ja som sa obrátil listom na pána poslanca, listom na pána predsedu výboru pána poslanca Ferkóa, aby mi odložil termín asi o desať dní, keď som dostal prísľub od prezidenta fondu, že budeme mať kompletné zoznamy, takže my ich máme pripravené. Tie zoznamy zdravotníckych zariadení, ktoré sú zaradené do VÚC, do obce a ktoré požiadali o transformáciu, tam je ťažko povedať, či budú zaradené na transformáciu, lebo o tom rozhoduje vláda ako kolektívny orgán, ale ten zoznam, o ktorý požiadal, je a ten zoznam je k dispozícii, mám taký pocit, že sme vám ho už aj poslali, ale nie sú tam tie, ktoré boli v minulosti privatizované. Opakujem, nemáme ten materiál ešte z fondu. Samozrejme, ak je požiadavka a myslím si, že s tým sa dá súhlasiť, pokojne predložíme zoznam aj na rokovanie Národnej rady. Či na to bude čas, to neviem, ale v každom prípade určite bude čas na to prerokovať to vo výbore a každý poslanec by takúto informáciu mal dostať, ja s tým súhlasím, má na to právo a je to dobré uznesenie, ktoré tam môže byť.

Ešte snáď jednu maličkosť na záver pani poslankyni Tóthovej. Pani poslankyňa, o SDĽ ste tu hovorili vetu, ktorú predniesol pán premiér Mečiar, že som ju ja takto povedal. Pán premiér Mečiar povedal aj to, že som hovoril o úplatku 5 miliónov dolárov, ktoré som prijal v novembri pod gaštanmi, takže viaceré, neviem, aké máte uši, ale ťažko ste mohli túto vetu počuť. Ďakujem pekne.