J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, začneme ďalší rokovací deň 60. schôdze Národnej rady.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Danko, Ferkó, pani poslankyňa Keltošová, Malchárek, Osuský, Topoli, Volf a Fico. Na zahraničnej služobnej ceste je poslankyňa Národnej rady Irena Belohorská.

V rokovaní 60. schôdze Národnej rady budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370.

Panie poslankyne, poslanci, je to návrh zákona pána ministra vnútra, lenže zatiaľ nie je v rokovacej miestnosti, preto som neohlásil bod programu. Poprosil by som pána ministra vnútra, aby prišiel do rokovacej miestnosti, aby sme mohli pokračovať v rokovaní 60. schôdze Národnej rady.

Pán Štefan Rusnák, nech sa páči, procedurálny návrh.

Š. Rusnák, poslanec: Áno. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda. Chcem upozorniť túto snemovňu, že my sme si odsúhlasili bod v poradí 52. - vládny návrh zákona o sociálnom poistení, že ho prerokujeme 28. ráno o 9.00 hodine, ale v bode 54 máme vládny návrh zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Ja si myslím, že by bolo logické, keby sme tento druhý bod prerokovali až po prvom. To znamená, že vládny návrh zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, aby sme prerokovali až po prerokovaní vládneho návrhu zákona o sociálnom poistení. To znamená, že 28. hneď potom. Má to logiku, pretože by sme skôr čosi riešili, čo budeme riešiť pri tomto zákone. Mám súhlas na to z klubov HZDS, SMK, SOP a SDL.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či je všeobecná zhoda alebo je potrebné o tomto procedurálnom návrhu pána Rusnáka dať hlasovať. Je zhoda. Áno? Dobre, čiže Národná rada akceptuje tento návrh, čiže tento bod, ktorý sme mali teraz prerokovať, budeme až potom, ako prerokujeme bod 54 programu, ktorý máte pred sebou. Dobre.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní schôdze budeme pokračovať rokovaním o

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1290 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1290a. Vládny návrh zákona odôvodní minister obrany pán Jozef Stank.

Pán minister, nech sa páči máte slovo.

J. Stank, minister obrany SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov je upresniť platnú právnu úpravu preventívnej rehabilitácie, na ktorú sú vysielaní profesionálni vojaci v záujme upevnenia ich telesného a duševného zdravia. Konkrétne upraviť podmienky poskytovania náhrad výdavkov vynaložených na dopravu na túto rehabilitáciu. Ďalej sa upresňuje na základe aplikačnej praxe úprava poskytovania náhrad za stratu zárobku v dôsledku poškodenia zdravia vojaka a ustanovuje sa ich maximálna výška. Tretím okruhom je úprava právnych vzťahov vznikajúcich pri výkone vojenskej služby v nadväznosti na nový Zákonník práce. Predkladaný návrh zákona zároveň odstraňuje prekážky brániace vysielaniu profesionálnych vojakov na výkon vojenskej služby v zahraničí na neobmedzený čas na účely humanitárnej pomoci vojenských cvičení alebo ich účasti v mierových pozorovateľských misiách tým, že vypúšťa ustanovenie časového obmedzenia výkonu vojenskej služby v zahraničí. Na základe konzultácie s pánmi poslancami sa navrhuje do vládneho návrhu zákona zapracovať ešte niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, s ktorými vyslovil súhlas aj Výbor pre obranu a bezpečnosť Národnej rady Slovenskej republiky a ktorými sa reaguje na novú pracovnoprávnu úpravu a pripravovanú novelizáciu Občianskeho súdneho poriadku. Ide o ustanovenie, že prestávka na jedenie a odpočinok sa nezapočítava do času zamestnania, a ustanovenie, že vojenské rozkazy nepreskúmavajú súdy. S týmito návrhmi súhlasím.

Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, žiadam o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Antonovi Hoffmannovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Pán poslanec, nech sa páči.

A. Hoffmann, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. V zmysle uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 550 predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov, tlač 1290, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona. Uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1886 z 8. februára 2002 bol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov pridelený na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie súhlasí s návrhom a odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky súhlasia s návrhom zákona a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi, ako sú uvedené pod bodmi číslo 1 až 11 v spoločnej správe gestorského výboru. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto. O bodoch 1 až 9...

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pokoj v rokovacej miestnosti.

A. Hoffmann, poslanec: O bodoch 1 až 9 a o bode číslo 11 hlasovať spoločne a tieto schváliť. O bode číslo 10 hlasovať samostatne a tento neschváliť. Gestorský výbor po prerokovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré dostal podľa § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, schválil túto spoločnú správu. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe, ako ich odporúča gestorský výbor. Po b). Podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Nech sa páči, zaujmite svoje miesto.

Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Tak ako sme sa dohodli, budeme hlasovať aj o tomto bode o 11.00 hodine. Ďakujem pánu ministrovi. Ďakujem pánu spravodajcovi. Pani poslankyne, páni poslanci, teraz budeme rokovať prvým čítaním o

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1450. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí pod číslom 1637. Vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky Ivan Šimko.

Nech sa páči, pán minister.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súvislosti s nárastom migrantov tranzitujúcich cez územie Slovenskej republiky rastie aj počet cudzincov, ktorí sa z rôznych dôvodov rozhodnú na našom území ostať, vstúpiť do azylovej procedúry a požiadať o ochranu na základe dohovoru o právnom postavení utečencov. Zatiaľ čo v roku 2000 požiadalo o priznanie postavenia utečenca na území Slovenskej republiky celkom 1 556 cudzincov, v minulom roku tento počet vzrástol až na 8 151 žiadateľov. Ide najmä o štátnych príslušníkov Afganistanu, Indie, Iraku, Bangladéša, Pakistanu, Srí Lanky a Sierra Leone.

Na posudzovanie žiadostí o udelenie azylu je príslušné ministerstvo vnútra, ktoré zosúlaďovanie azylového práva považuje nielen za napĺňanie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v tejto oblasti, ale zároveň aj za nástroj, ktorý môže aspoň čiastočne regulovať nelegálne prisťahovalectvo do našej vlasti. Slovenská republika je povinná v súlade s Národným programom pre prijatie acquis communautaire, národným akčným plánom pre Slovenskú republiku v oblasti azylu, na základe výsledkov bilaterálnych skríningov, ako aj s cieľom zmeniť status kandidátskej krajiny na status riadneho člena Európskej únie zosúladiť svoj právny poriadok v oblasti azylu s acquis communautaire v tejto oblasti.

Prijatím predloženého návrhu zákona o azyle sa dosiahne porovnateľný štandard právnej úpravy azylu v Slovenskej republike s právnou úpravou azylu v jednotlivých členských štátoch Európskej únie, a tým sa dostane aj do súladu so súčasne platným acquis v tejto oblasti. Návrh zákona o azyle v súlade s medzinárodnými dokumentmi vymedzuje inštitúty bezpečnej tretej krajiny a bezpečnej krajiny pôvodu. Novým spôsobom upravuje konanie o udelenie azylu alebo odňatie azylu, rozširuje dôvody na udelenie azylu a okruh osôb, ktorým sa udelí azyl na účel zlúčenia rodiny, ustanovuje práva a povinnosti cudzincov, ktorí žiadajú alebo ktorým bola poskytnutá ochrana podľa tohto zákona, upravuje zriaďovanie azylových zariadení a na novo upravuje spoluprácu s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov a s inými organizáciami zaoberajúcimi sa azylovou problematikou. Taktiež ustanovuje súdnu kontrolu pri odvolaniach.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som na záver zdôraznil potrebu prijatia novej právnej úpravy azylovej problematiky. Zákon o azyle je jedným zo základných integračných zákonov v kapitole 24 Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí. Chcem zdôrazniť, že prijatím tohto návrhu zákona budeme harmonizovať náš právny poriadok, naše právne normy so štandardom, ktorý je v Európe. Iná vec je, samozrejme, azylová a migračná politika, ktorej formulácia a ktorej podoba sa vlastne aj v celej Európe zatiaľ iba vytvára a prebiehajú na túto tému podľa mňa veľmi legitímne diskusie. U nás ešte zatiaľ málo o samotnej tejto politike diskutujeme a myslím si, že táto otázka nás iba čaká. Nechcem ju však spájať s týmto návrhom zákona, lebo tieto pravidlá treba, aby sme mali na úrovni európskych štandardov.

Vzhľadom na uvedené si vás pani poslankyne a páni poslanci dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Teraz by som poprosil spravodajkyňu, aby vystúpila za gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pani poslankyňu Oľgu Szabó.

Pani poslankyňa, nech sa páči.

O. Szabó, poslankyňa: Vážený pán predseda, páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi, aby som podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o azyle a o zmene a doplnenie niektorých zákonov, tlač 1450, ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 18. apríla 2002. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania. Ako spravodajkyňa Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ide o jeden z mnohých zákonov, ktoré budú ovplyvňovať naše snahy o pričlenenie do Európskej únie. Odporúčam Národnej rade prijať uznesenie o tom, že tento návrh Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.

Prosím, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto zákonu. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy k tomuto zákonu hlási ústne. Pán poslanec Vojtech Tkáč. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Jediný prihlásený pán poslanec Tkáč.

Nech sa páči.

V. Tkáč, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni. Vystupujem k tomuto bodu z dôvodu, že už štvrtý rok pracujem v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy vo Výbore pre migráciu utečencov a demografiu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, kde zároveň vykonám aj funkciu podpredsedu podvýboru a chcel by som v tejto súvislosti povedať také širšie systémové väzby, v ktorých je navrhovaná právna úprava. Treba povedať, že vo viacerých dokumentoch Rady Európy sa dnes hovorí, že Európa má tri, bez poradia dôležitosti, základné problémy, a to je organizovaný zločin, drogy a migrácia. V tejto súvislosti som mal možnosť navštíviť práve ohniská migrácie v Náhornom Karabachu či na Kryme. O niekoľko dní sa uskutoční rokovanie v Taliansku. Rokuje sa o zdrojoch migrácie medzi Alžírskom, Marokom a Španielskom cez Gibraltár. Hovorí sa aj o migrácii vzťahu Východ - Západ. Chcem povedať, že v tejto súvislosti v Rade Európy pôsobí celý rad odborných špecializovaných inštitúcií okrem Výboru pre migráciu, utečencov a demografiu Parlamentného zhromaždenia. Chcel by som zvlášť zvýrazniť európsky komitét, Európsky výbor pre migráciu, kde pracuje veľmi aktívne náš zástupca pán Priecel, šéf migračného úradu ministerstva vnútra a musím povedať, že keďže som už niekoľko rokov stále nominovaný za Parlamentné zhromaždenie do Európskeho výboru pre migráciu, že robí veľmi dobrú prácu. Dokonca sme spoločne presadzovali aj cez tento výbor, ktorý je priamo prepojený na Výbor ministrov ako najvyšší orgán Rady Európy slovenského Róma do iného orgánu, a to do výboru špecialistov pre Rómov - Cigánov, hovorím to úmyselne, pretože Rada Európy v oficiálnych dokumentoch aj v angličtine, aj vo francúzštine uznáva rovnocenný termín Róm a Cigán, okrem toho ešte hovorí o Sintioch, tí sú väčšinou na Apeninskom polostrove a v Taliansku a hovorí o Nomádoch, teda kočovníkoch.

V tejto súvislosti by som chcel ešte zvýrazniť ďalšiu skutočnosť, že je a hľadá sa v podstate optimálny európsky model azylového práva, migračného práva alebo cudzineckého práva, že nie sú v tejto súvislosti dobre zanalyzované otázky konkrétne azylového pohybu Rómov - Cigánov v Európe a aj cez prácu slovenskej delegácie v Rade Európy sa podarilo dosiahnuť, že 25. apríla tohto roku v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy sme mali správu o právnom postavení Rómov v Európe, ktorá má podtitul O azylové právo a bola to práve moja iniciatíva aj maďarských poslancov pána ? Baršoniho a najmä Csaba Tabajdiho, s ktorým sme presadili v podstate, že Parlamentné zhromaždenie v roku od 1993 túto správu prerokovalo. Chceli sme a máme záujem, aby aj z tohto hľadiska problém Rómov - Cigánov riešila Európa spolu s nami, čo neznamená zbavenie sa spoluzodpovednosti, ale aby aj európska dimenzia tejto problematiky bola riešená, ale odzrkadlilo sa v tom, že sa odporúča vytvoriť post európskeho obmudsmana pre Rómov - Cigánov okrem iného, samozrejme, odporúča sa zriadenie Európskeho konzultatívneho poradného parlamentu Rómov na základe výzvy fínskej prezidentky Tarie Halonenovej. V tomto zmysle v októbri minulého roka sa uskutočnila konferencia vo Fínsku a osobne som inicioval aj istým spôsobom lobing v kancelárii prezidenta, ktorý sa skončil tým, že náš pán prezident sa písomne vyjadril k iniciatíve fínskej prezidentky v tom, že treba urobiť a vytvoriť takýto orgán.

Prečo o tejto veci hovorím. Hovorím to preto, pretože, ak všetko dobre pôjde, prakticky o niekoľko týždňov a mesiacov môžeme mať na starosti schengenský režim, môžeme mať na starosti hranicu NATO. Chcem povedať, že to sú absolútne nové priority a aj v dokumentoch Európy, takzvaný schengenský plán hovorí veľmi presne a jasne, akým spôsobom treba prispôsobovať legislatívu a akým spôsobom treba pracovať v jednotlivých členských štátoch aj v asociovaných krajinách v tejto oblasti. Ak Rada Európy komentuje migráciu ako jeden z troch hlavných kľúčových problémov Európy, tak asi vie, prečo to hovorí. Súvisí s tým, samozrejme, aj otázka priestoru v rámci teda schengenského plánu, a to je otázka voľného pohybu osôb, súvisí s tým aj otázka, ktorá sa bude musieť riešiť, pokiaľ ide o azylové právo o otázku extradície, otázku readmisie, akým spôsobom je možné v tejto súvislosti pokračovať, pretože v podstate, ak by sme uvažovali trochu globálne, tak západ, sever, juh by sme mali v spoločnom schengenskom priestore, ale práve úsek s Ukrajinou bude ten priestor, kde bude zodpovednosť Slovenskej republiky v podstate bez nejakej inej spolupráce, budeme my za to zodpovední za celú Európsku úniu, ale aj za NATO. Čiže to sú veci, ktoré treba podporiť, pokiaľ ide o právny režim takéhoto druhu, samozrejme, treba zvažovať aj politicko-sociálne aspekty, myslím tým otázku pobytu migrantov, ale aj nelegálnych migrantov na území Slovenskej republiky. Myslím si, že zo strany ministra vnútra sa zatiaľ robí racionálna politika vo vzťahu k vytváraniu azylových centier, viem, že boli silné tlaky na zriadenie takéhoto centra v Rudňanoch v okrese Spišská Nová Ves, čo som ja považoval za veľmi zlý začiatok, pretože je to región, ktorý má dostatok svojich vlastných sociálnych problémov, najmä s rómskou komunitou, a zaťažovať tento systém novými záťažami podľa mňa nebol správny, a preto viem, že aj s pánom Bernardom Priecelom sme konzultovali s pánom ministrom, že sa to poňalo rozumne. Mám osobne lobing zase z košickej strany, aby sa ústredné orgány neriadili z Prešova. V tejto súvislosti som aj oslovil pána ministra vnútra listom, aby sa vyjadril k týmto otázkam, čo je zaujímavé, že teda Košičania maximálne chcú tieto riadiace orgány. Odôvodňujú to aj prístupnosťou práve budúcej hranice Schengenu k Ukrajine a plus argumentujú aj tým, že je tam ten záchytný bod v Sečovciach, čo je tiež Košický kraj, takže má to aj takúto stránku tento problém, ale fakt je ten, že súčasťou kultúry, povedal by som, Slovenskej republiky by malo byť aj to, že bude mať schopnosť absorbovať cudzincov, ktorí už z rôznych dôvodov humanitárnych či politických napríklad by mali dostať pomocnú ruku. Nevyhneme sa tomu aj napriek tomu, že takzvaný pravicový extrémizmus v západnej Európe je orientovaný práve na túto otázku, na xenofóbiu, na boj proti cudzincom, na vytváranie rozdielom medzi vlastným ľudom, by som to tak nazval, vlastnými občanmi a občanmi z iných štátov, a to aj napriek tomu, že tam sú už prisťahovalecké generácie druhej a tretej vlny, ktoré sa už absolútne nepovažujú za národnosť či príslušnosť ku krajine pôvodu takzvanej, ale považujú sa za regulárnych občanov s kultúrou, jazykom, tu sú stotožnení absolútne, nehovorím, že asimilovaní, ale integrovaní a považujú sa za Francúzov, za Nemcov, a to sú už ľudia druhej, tretej generácie, ktorí jednoducho sú v pohybe a sú akceptovaní alebo neakceptovaní aj napriek rozdielnosti náboženstva, kultúry či politického zmýšľania a podobne. Chcem tým povedať, že ten režim, ktorý dostávame, má svoju logiku, ja to osobne hodnotím aj z toho dôvodu, že výbor pre migráciu utečencov a demografiu naozaj maximálne pracuje na plné obrátky, minimálne raz za tri týždne v ňom pôsobíme. Sám som bol vysielaný Radou Európy na mnoho podujatí presne tohto azylového migračného problému a treba povedať, že treba urobiť taký režim, ktorý by bol konformný s Európou 21. storočia, aby vyjadroval aj schopnosť krajiny, štátu Slovenskej republiky zabezpečiť európske, ale aj euroatlantické úlohy, ktoré vyplývajú z tohto režimu a že treba tento systém podporiť. Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Chce reagovať faktickou poznámkou pán poslanec Slafkovský, nech sa páči, na pána poslanca Tkáča. Nech sa páči. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Áno, ďakujem. Ja by som len v krátkosti doplnil pána kolegu v tom, že Rada Európy sa už dlhodobo zaoberala týmto problémom a jedna z prvých konferencií bola v Liptovskom Mikuláši už v roku 1992. Ja som vtedy robil v rámci kongresu člena expertnej komisie, ktorú zriadil výbor ministrov Rady Európy. Potom sme mali dve spoločné podujatia v Košiciach a oni veľmi kvitovali aktivity, ktoré v tomto čase vznikali na Slovensku a veľmi sa im pozdávala napríklad aktivita, ktorou začali v Košickom kraji a boli to takzvané nulté ročníky základných škôl na prípravu detí pred vstupom do školy. Bolo to divadlo Romatan a ich názor bol, že toto je jedna z ciest, akou je možné dosiahnuť vysoký stupeň integrácie rómskeho etnika na Slovensku, a tým pôsobiť aj preventívne pred vlnami migrácie. Bohužiaľ. tento model spolupráce výchovy a integrácie rómskeho etnika nenabral širší rozsah a problémy, ktoré máme, sa odrazili v tom, že nám niektoré krajiny ustanovili vízovú povinnosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť minister?

Nech sa páči, pán minister.

I. Šimko, minister vnútra SR: Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Tkáčovi za jeho vystúpenie. V podstate to, čo som hovoril v závere môjho úvodného slova, že jedna vec sú právne normy a právna regulácia azylového práva a druhá vec ja azylová a migračná politika. Naozaj azylová a migračná politika je dnes v západnej Európe jednou z najpálčivejších tém, na tejto téme sa prehrávajú, vyhrávajú voľby. Myslím si, že pokiaľ ide o právne základy, o právny režim aj o ochranu našej budúcej schengenskej terajšej východnej hranice, že tu vieme nájsť konsenzus medzi všetkými zodpovednými politickými silami a tu sa dá nájsť taký konsenzus, lebo je to v našom spoločnom štátnom záujme. Pokiaľ pôjde o naše názory na konkrétnu migračnú a azylovú politiku, myslím si, že aj v tejto snemovni sa naše názory budú líšiť, tak ako sa líšia všade aj v krajinách, kde sa vedú diskusie na túto tému. Názory, ktoré ste prezentovali, sú mi veľmi blízke. Ja si myslím, že na jednej strane je tu otázka aj ochrany našej krajiny, našej vlasti a ochrany aj Európy a na druhej strane treba vidieť za tými migrantmi aj obrovské množstvo ľudského nešťastia. Proste to sú ľudské osoby, milióny ľudských osudov, sú to ľudia, ktorí predali, všetko čo mali, pre to, aby našli dôstojnejšie podmienky pre svoj život. To nemôžeme pred tým celkom zavierať oči a považovať to za niečo, čo sa proste netýka aj nás, lebo všetko, čo sa deje na tejto zemeguli a medzi ľuďmi, tak sa nás do istej miery týka. Samozrejme ako predstavitelia tohto štátu musíme mať naše záujmy ako prioritné pred očami, ale pritom nesmieme zabúdať aj na tento ľudský rozmer. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi. Nechcete, hej. Dobre. Panie poslankyne, páni poslanci, aj o tomto bode budeme hlasovať o 11.00 hodine, čiže ďakujem ministrovi, ďakujem pani poslankyni.

V rokovaní budeme pokračovať bodom

Materiál vlády ste dostali ako tlač 1449, spoločnú správu výborov máte ako tlač 1449a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

Pán minister, nech sa páči, zdôvodnite návrh.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. V súčasnosti prebieha druhá etapa privatizácie zdravotníckych zariadení. Vzhľadom na rôzne objektívne dôvody, predovšetkým riešenie majetkovoprávnych, personálnych a organizačných otázok, neboli do prvých dvoch etáp privatizácie zahrnuté všetky zdravotnícke zariadenia, s ktorými koncepcia privatizácie počíta. Doplnenie zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých do 2. etapy privatizácie predstavuje riešenie tohto problému a plnenie zámerov transformácie zdravotníctva. V záujme splnenia tejto úlohy boli požiadaní riaditelia zdravotníckych zariadení, aby zaslali svoje návrhy na privatizáciu zdravotníckych zariadení na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Z týchto podkladov bolo vypracované doplnenie zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých do 2. etapy privatizácie, ktoré bolo schválené uznesením vlády č. 274 zo dňa 20. marca 2002. Vláda Slovenskej republiky súčasne poverila predsedu vlády predložiť doplnenie zoznamu predsedovi Národnej rady na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a ministrovi zdravotníctva odôvodniť toto doplnenie v Národnej rade Slovenskej republiky. Materiál je predložený na rokovanie v súlade so spomínaných uznesením vlády. Nejde v ňom teda o riešenie problematiky odpredaja prebytočného majetku, ale o privatizáciu funkčných zdravotníckych zariadení, ktoré budú poskytovať zdravotnú starostlivosť aj naďalej. Chcem len pripomenúť, prečo doplnenie druhej etapy, pretože v metódach privatizácie, tak ako boli navrhnuté v druhej etape, pokračuje aj toto, to znamená polikliniky, ktoré sú tu uvedené, bezodplatný prevod do obce, zdravotnícke strediská, ktoré sú tu, pôjdu predajom pracovníkom, ktorí v nich pracujú a ostatné pôjdu klasickým výberovým konaním. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Teraz poprosím spravodajcu za zdravotnícky výbor pána poslanca Finďa, aby dal stanovisko výboru.

Nech sa páči, pán poslanec.

P. Finďo, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1632 z 15. apríla 2002 pridelil materiál Doplnenie zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých do 2. etapy privatizácie, tlač 1449, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Citovaným rozhodnutím k uvedenému materiálu určil ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval materiál Doplnenie zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých do 2. etapy privatizácie dňa 15. mája 2002, zobral ho na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky Doplnenie zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých do 2. etapy privatizácie vziať na vedomie.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor prerokoval materiál Doplnenie zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých do 2. etapy privatizácie dňa 30. apríla 2002. Vo svojom uznesení číslo 258 Doplnenie zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých do 2. etapy privatizácie, tlač 1449, zobral na vedomie. Výbor odporučil Národnej rade po prvé, doplnenie zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých do 2. etapy privatizácie vziať na vedomie, po druhé, požiadať vládu Slovenskej republiky vyňať zo zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých do druhej etapy privatizácie Polikliniku na Ulici Zoltána Fábryho číslo 20 vo Veľkých Kapušanoch.

Výbor ďalej požiadal ministra zdravotníctva Slovenskej republiky po prvé, vyžiadať z Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky a Fondu národného majetku Slovenskej republiky zoznam zdravotníckych zariadení doteraz privatizovaných v prvej etape privatizácie a predložiť ho do Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo do 15. mája 2002. A po druhé, predložiť zoznam zdravotníckych zariadení, ktoré podľa kompetenčného zákona prechádzajú od 1. 1. 2003 na obce a vyššie územné celky, ktoré budú pretransformované na neziskové verejnoprospešné inštitúcie a ktoré budú sprivatizované.

Gestorský výbor skonštatoval, že výbory, ktorým bol materiál Doplnenie zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých do 2. etapy privatizácie pridelený, ho prerokovali a odporučili Národnej rade vziať na vedomie. Ďalej konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote neboli predložené. Gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov svojím uznesením č. 263 zo 14. mája 2002, v ktorej určil za spoločného spravodajcu Petra Finďa. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia, ktorý prečítam. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k materiálu Doplnenie zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých do 2. etapy privatizácie, tlač 1449. Národná rada Slovenskej republiky po a) berie na vedomie Doplnenie zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých do 2. etapy privatizácie a po b) žiada vládu Slovenskej republiky vyňať zo zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých do druhej etapy privatizácie Polikliniku na Ulici Zoltána Fábryho číslo 20, 079 01 Veľké Kapušany.

Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Brňák, pani poslankyňa Sabolová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

M. Aibeková, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni. Som rada, aj keď za nezáujmu parlamentu, že tento bod programu prišiel na rad v dopoludňajších hodinách a že poslanci aspoň môžu so svojimi návrhmi a s istou oponentúrou vystúpiť, pretože keď sa prerokúval ten veľký zoznam zdravotníckych zariadení zahrnutých do druhej etapy privatizácie, tak pán minister v rozpore s rokovacím poriadkom preskočil päť bodov a zaradil to na program päť minút pred 19.00 hodinou, kedy som sa už nestihla vrátiť z chodby a nemohla som k tomu materiálu vystúpiť. Takže, dovoľte mi, aby som aspoň teraz povedala niekoľko zásadných pripomienok k tomuto materiálu.

Ja považujem za absolútne nevhodné, že sa po prijatí kompetenčného zákona naďalej v zdravotníctve privatizuje. Iná bola situácia, kým nebol prijatý kompetenčný zákon, kde bolo jasne stanovené, ktoré zdravotnícke zariadenia zostanú v gescii štátu, ktoré prejdú pod vyššie územné celky a ktoré prejdú pod obce, pretože tým sa situácia absolútne zmenila. Keď sa prerokúval tento spomínaný kompetenčný zákon, tak som vyzvala pána ministra, aby dodal k materiálu aj zoznam zdravotníckych zariadení, ktoré budú rozdelené do týchto troch kategórií. Nebol to schopný urobiť a neurobil to ani pri tomto zozname. Našťastie bolo prijaté v našom výbore uznesenie, ktoré mu to dáva za úlohu a ktoré je vlastne súčasťou spoločnej správy. Takže dnes sú aj obce, vyššie územné celky a zamestnanci zdravotníckych zariadení zneistení, lebo nevedia k 1. 1. 2003, vlastne aký bude stav.

Ďalej bol prijatý zákon aj o transformácii zdravotníckych zariadení na verejnoprospešné neziskové organizácie, a tu je ďalší problém, že zároveň s privatizáciou, transformáciou prebieha ešte aj transformácia na tieto verejnoprospešné neziskové organizácie. A tu chcem upozorniť na jednu závažnú skutočnosť, že pán minister dal sľub zástupcom ZMOS-u, že budú prevedené na tieto verejnoprospešné organizácie iba tie zdravotnícke zariadenia, kde bude daný súhlas obce, respektíve mesta, ale aj mesto je obec, takže hovorím o obci. Vieme po Slovensku, že to tak nie je. Dnes jednoducho pod politickými tričkami sa transformujú tieto zariadenia bez súhlasu mestských zastupiteľstiev. Konkrétne som pána ministra interpelovala ohľadne Bardejova a teraz máme aj situáciu v Topoľčanoch, ktorí sa obrátili na viacerých poslancov bez ohľadu na politické tričko, pretože tam je napríklad primátor členom Demokratickej strany a tiež sa nestotožnil s touto transformáciou. Takže nie je to nejaké vybíjanie politického kapitálu, ale je to vecná záležitosť a myslím si, že by sa takto nemalo diať.

Teraz prejdem k zoznamu, ktorý predložilo ministerstvo. Tento zoznam obsahuje predovšetkým sanatóriá, obsahuje liečebne a detské ozdravovne. Kým proti privatizácii obvodných zdravotných stredísk nemôžeme vyslovovať nejaké námietky, pretože naozaj si myslím, že to je krok vpred, tak keď ale si pozriete účtovnú hodnotu zdravotníckych zariadení aj v tomto zozname, tak s prekvapením zistíte, že je to často za veľmi nízku cenu. Pozrite sa napríklad Obvodné zdravotné stredisko Jasov za 26-tisíc. 26-tisíc stojí štvorcový meter bytu v Bratislave. Ďalej tu máme Zdravotné stredisko v budove Gresnerov dom v Topoľčanoch - 30-tisíc. Prosím vás pekne, ako môžete predávať a dávať do privatizácie za takúto účtovnú hodnotu toto zdravotnícke zariadenie. Za 30-tisíc. Podobne bola v tom predchádzajúcom zozname napríklad Poliklinika Vajnorská v Bratislave, čo je na lukratívnom mieste, čo je niekoľko poschodová rekonštruovaná budova a chcelo ju ministerstvo pôvodne, teda bola navrhovaná účtovná hodnota 700-tisíc. V Bratislave štyri- alebo päťposchodovú budovu v centre mesta zrekonštruovanú. Potom to na môj podnet zmenili, ale myslím si, že sa nepristupovalo k tomuto zoznamu seriózne.

Keď si pozriete aj sanatóriá, ozdravovne a liečebne, tak tiež tá suma, skutočne je podľa mňa veľmi podhodnotená, pretože Rehabilitačné centrum v Partizánskom za 600-tisíc, nepoznám túto budovu, možno, kto je odtiaľ, tak povie, že, ale za 600-tisíc predávať v dnešnej dobe budovu, zdajú sa mi tieto ceny hlboko poddimenzované.

Obvodné zdravotné strediská by som považovala naozaj za veľmi dôležité, aby sa privatizovali, ale pripomeniem zase sľub pánovi ministrovi, ktorý tu dával ako poslanec v predchádzajúcom volebnom období, keď razantne a zásadne nesúhlasil s našou koncepciou, ktorá znela, že tieto zdravotnícke zariadenia majú predovšetkým privatizovať zdravotnícki zamestnanci a prednostne tí, ktorí v nich pracujú. Pán minister razil teóriu, že to majú dostať obce, ale dnes, keď je ministrom, tak sa tejto zásady nedrží a mnohé obce sa potom obracajú na nás poslancov a aj na médiá a poukazujú na to, že nie je to celkom tak, že kde sa to hodí a kde je vhodný politický nominant, tak to dostane zdravotnícky pracovník a kde je zase politicky vhodne zafarbené obecné zastupiteľstvo, tak to dostane obec.

Ja som sa pokúšala opakovane v našom výbore, aby liečebne pre dlhodobo chorých, detské sanatóriá a detské ozdravovne boli vyňaté z tohto zoznamu, a to zase na základe veľmi razantného tvrdenia a vystupovania pána ministra v predchádzajúcom volebnom období, ktorý tvrdil, a ja vám to presne odcitujem z jeho vystúpenia, aby som nebola nejakým spôsobom napadnutá, že si nejaké veci vymýšľam. Pán minister ma často obvinil, že neuvádzam správne údaje a potom chvalabohu, že uviedol tie údaje vo vlastných materiáloch správne a boli presne také, ako som ich ja uvádzala. Naposledy to bolo pri odvolávaní vlády, kde som použila materiály pána ministra a chvalabohu aj v dôvodovej správe k zákonu, ktorý predkladal, tieto moje údaje potvrdil, tak čakám, kedy sa mi pán minister verejne ospravedlní, že ma napadol neoprávnene. Takže z toho vystúpenia, keď obhajoval, práve že by liečebne, sanatóriá, doliečovacie zariadenie pre ťažko zdravotne postihnutých a pre deti nemali ísť, tak prečítam vám z vystúpenia pána ministra ešte ako poslanca, keď sa zastával napríklad, aby v žiadnom prípade nebola privatizovaná Tatranská Polianka. Dokonca takto emotívne hovoril: "Hovorím to nahlas preto, aby to bolo v zázname. Ja to hovorím nahlas preto, aby ste to počuli, pretože vy sa budete rozhodovať podľa vášho svedomia a vedomia a budete rozhodovať o tom, či tento krok spravíte a podiel každej osobnej zodpovednosti potom padne na každého z vás." A ajhľa, tento pán poslanec (reakcie z pléna), prosím, to bol tento istý, a ajhľa, tento istý Roman Kováč už ako minister práve túto Tatranskú Polianku dal do zoznamu a obhajoval v našom výbore, že štát na to nemá peniaze a že to musí ísť do privatizácie. Kým jeho predchodca pán poslanec Šagát aspoň, keď sa stal ministrom, tak nedával tieto zariadenia do privatizácie, pretože si zrejme pamätal veľmi dobre svoje vystúpenia a nakoniec aj teraz vo výbore ospravedlnil, že naozaj používali túto kartu v politickom boji, tak pán minister do dnešného dňa mlčí a tvári sa, naozaj ako ste vy kolegovia správne povedali, že to bol iný Roman Kováč a ten nebol ešte ministrom, bol iba poslancom. Takto isto razantne vystupoval proti privatizácii Detskej liečebne Čilistov, ktorá sa takisto sa objavila v tom zozname, ktorý odsúhlasila vláda. Vtedy tiež obhajoval, že je to jediná liečebňa na Slovensku, ktorá lieči deti s vývojovými chybami a ktoré by už nemali šancu sa potom dostať do tohto zariadenia. Doslova povedal "preto tie zdravotnícke zariadenia, ktoré navrhol pán poslanec Šagát", a on navrhoval všetky liečebne, všetky sanatóriá, všetky ozdravovne, dopĺňam vystúpením pána ministra Kováča, vtedy ako poslanca, "si myslím, že vyriešia tento problém, ak ich necháme stále v štátnych rukách a nech sa tam robí privátny výkon činnosti, ale nech tú budovu spravuje štát alebo obec". Takže vtedy veľký zástanca toho, aby všetky tieto zariadenia zostali štátne, dnes predkladateľ návrhu, kde všetky tieto zariadenia budú neštátne. Pýtam sa vás pán minister, teraz už neplatí to, že potom sa tam tie deti a títo zdravotne ťažko postihnutí občania nedostanú? Lebo ak to bude súkromný výkon, tak, samozrejme, bude to nad rámec často Liečebného poriadku, a tým pádom si ho budú musieť títo občania alebo rodičia týchto detí doplatiť. A tým pádom nemajú veľkú šancu, aby sa do takýchto zariadení dostali. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré som spomenula, navrhujem, aj keď Národná rada berie tento materiál iba na vedomie, ale dúfam, že si nevezmete na zodpovednosť, že dáte súhlas na takýto zoznam. Tak navrhujem ho vrátiť vláde na prepracovanie a znovu ho predložiť do Národnej rady. Najlepšie by bolo ho už vôbec nepredkladať. Áno. Ale ak, tak predložiť ho do Národnej rady Slovenskej republiky po spracovaní materiálov pod bodmi 1 a 2 zo spoločnej správy a po zapracovaní pripomienok, ktoré, ako predpokladám, vzídu z rozpravy.

Takže mám dva varianty tohto uznesenia. Jeden, aby sa jednoducho nepokračovalo, aby ho parlament nevzal na vedomie. Ja viem, že vláda si aj tak bude robiť ďalej, čo chce, ale myslím si, že aspoň parlament môže preukázať, že nechce sa podieľať na takomto, a druhý variant je, aby bol znovu tento materiál predložený na ďalšiu schôdzu, keď sa spracujú požadované materiály, pretože termín na spracovanie materiálov pod bodmi 1 a 2 je do 15. mája. Takže dovčera. Zatiaľ som tu ten materiál nevidela, ale možnože v priebehu dnešného dňa príde. Takže aj o tomto je, vážené dámy a páni, morálka v politike. Keď poslanec tvrdí niečo iné, bojuje takýmito zbraňami proti politickému protivníkovi, a keď sa stane ministrom, tak sa otočí o 180 stupňov a tvári sa, že on nič, on muzikant. A v prípade pána ministra to platí doslova, pretože on je muzikantom a chcel byť muzikantom. Takže v tomto prípade nie je to len taká "průpovidka", ale je to doslova. Ja si myslím, že vzhľadom na to, v akom stave je ministerstvo, že naozaj by sa pán minister mohol vrátiť k tej muzike, a myslím to úplne vážne. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)