P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec, keby ste mohli hovoriť k veci. (Reakcie z pléna.) Neodvolávame Orbána, ale odvolávame Šimka.

A. M. Húska, poslanec: Ja síce chápem, že je 22. hodina a 43. minúta a že máte určité koncentračné zábrany, ale...

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ja nie, pán poslanec, ale vy, myslím si, máte.

A. M. Húska, poslanec: Jednoducho hovorím o tých veciach, ktoré sú práve v súvislosti s týmto bodom.

Chcem toľko povedať, že postup, ktorý volíme, je... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Odpoveď z pléna.) Áno, pravdepodobne. Ešte máme aj lepšie metódy. Aj "kukláčov". (Smiech v sále.) No ale žarty nabok.

Naozaj ide prakticky o to, že sa potrebujeme vrátiť k riešeniam, ktoré sú naozaj oprávnené. Upozorňujem pána ministra, veď nie je to neznáme, že on je trocha iný, ako bol jeho predchodca, a má iné predstavy dajme tomu o formách vládnutia, ale napriek tomu pripúšťa také postupy, alebo ich mĺkvo prehliada, a tým sa dostáva do toho istého hodnotenia a do toho istého politického mlyna, z ktorého potom naozaj vyjdú už len patričné rozomleté výrobky.

Nie je totiž možné napríklad tolerovať taký stav, že pán Šátek v podstate pracuje metódami, ktoré sú absolútne neortodoxné pre postupy, ktoré zodpovedajú politickému prenasledovaniu. A zároveň odporúča svojich ľudí na dôležité posty. Pán minister, vy ste asi sám nemysleli na to, aby sa pán Molnár stal šéfom finančnej polície. Ale na druhej strane je nesporné, že si sami môžete všimnúť, že aj práca ľudí okolo pána Šáteka dosť často vynecháva vás a vytvára informačný "bypass" okolo vás a smerom priamo k premiérovi. A vlastne takýmto spôsobom sa v podstate vytvárajú osobitné komunikačné roviny, pri ktorých je možné používať úplne nedemokratické spôsoby.

Hovorím vám, nie je problém v tom, že ľudia nie sú celkom vhodne vybratí. Problém je v tom, že my zatiaľ pôsobíme vždy len krátkodobo. Na štyri roky je voľbami vymedzená práca parlamentu s ním spojenej vlády. Ľudí možno meniť, by som povedal, ani nie generačne, ale po storočiach a tisícročiach. Čo môžeme urobiť, to je meniť systém, vytvárať podmienky, aby možnosť zlyhania človeka, ktorý má také parametre, ako má, bola najmenšia. Vedzme, že človek, keď má príležitosť zlyhať, tak väčšinou zlyhá. Musíme práve preto pracovať na tom, aby sme našli spôsoby, ako postupovať a zlepšovať tento systém. Neochraňujte váš terajší systém, my vieme, že na toľko mesiacov na koľko ste teraz ešte v tom rezorte, že nemôžete ani vy urobiť nejaký zázrak. Ale neprehlbujte zlé účinky režimu, ktorý nemá budúcnosť a ktorý v podstate vedie do skazy a vedie k tomu, že v spoločnosti takej malej, ako sme my, sa stále prehlbujú priekopy medzi tábormi, prehlbuje sa polarizácia a unikajú nám hlavné problémy, ktorým sa musíme venovať. V globalizovanom svete sa musíme venovať tomu, aby nám začala znovu normálne fungovať ekonomika, ale tá nemôže fungovať dobre, keď ste dali úplne voľný priestor všetkým klientelistickým fintám, ktoré sa udievali, myslím teraz na celú vládu.

Pán minister, nedá sa nič robiť, ale nesiete spoluzodpovednosť v tej vláde a svojím spôsobom, ako ste reagovali na prepad vozidiel na ceste. Myslím si, že dokonca ste znovu použili tú metódu, o ktorej som hovoril, "management by scandalizing", to je metóda, ktorá tu nie je teraz vymyslená, ktorá sa naozaj, ak tak môžem v úvodzovkách povedať, "kultivuje" všelikde na svete. Ale je práve jednou z príčin permanentnej, chronickej krízy modernej spoločnosti. Jednoducho nemôžeme si ďalej dovoľovať, aby sa takýmto spôsobom pokračovalo. Preto si myslím, že by bolo bývalo pre vás aj pre vašu politickú budúcnosť oveľa rozumnejšie a oveľa efektívnejšie aj viacej v zhode s princípmi morálneho správania, keby ste sa na tomto nezúčastňovali.

Možnože máte ten dojem, že do toho vnesiete ľudský tón. Ja vám chcem povedať, že vás to tiež melie a že je to mimoriadne nebezpečné a že teraz musíme všetci začať rýchlo pracovať na tom, aby sme prestali túto honbu na čarodejnice, aby sme opustili princíp kriminalizácie ľudí a aby sme išli na veci tak, že začneme zlepšovať systém, jeho prvky, jeho fungovanie, jeho mechanizmy a v rámci toho systému predovšetkým uskutočňujme dohľad, aby ten najslabší článok celého systému, to znamená človek, nemohol tak neustále zlyhávať. Dokonca chcel by som povedať, že aj samotná idealizovaná predstava nás učí v biblickej tradícii, že nebezpečie pokušenia je také, že urobí z anjela diabla. Dokonca v Biblii sa hovorí o tzv. padlých anjeloch. Tak sa nečudujte, čo všetko sa môže stať s ľuďmi. Nemyslím si, že tu musíte urobiť teatrálne vystúpenie, ale že by bolo dobré, aby ste naozaj vo zvyšnom čase robili inak. To je dôležité.

Na záver chcem ešte povedať toľko. Pán minister, dokiaľ sa celkom jasne neodpojíte od týchto machinácií, ktoré sú skutočne postupom, ktorý rozvracia štát, tak bude veľmi zle. Môžem vám povedať, že vývoj k lepšiemu sa nedeje ani v jednej oblasti. Nehovoriac o tom, že v ekonomickej okrem, čo ja viem, úrokových mier sa nič nezlepšuje, len sa všetko všade zhoršuje. A aj to vieme, že dostupnosť úverov je oveľa horšia, ako bola pri vysokých úrokových mierach. Ale nie o tom teraz hovoríme. Hovoríme o tom, že tento rezort vo vašom vedení príliš pokračuje v metódach, ktoré sa katastrofálne ukázali u vášho predchodcu. To bol naozaj pokus legitimovať štátny teror na politických protivníkoch sústavným vytváraním diabolského obrazu protivníkov. Nie je taká situácia, aby existovali na tejto Zemi anjeli. Ale my sa máme zapodievať niečím iným. Máme sa zapodievať zlepšovaním systému, to je naše hlavné poslanie.

Povedali ste s veľkou istotou, že aj tak nebudete odvolaný, takže vás nejdem strašiť, ale vám hovorím, že vám veľa času neostáva. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Karlín.

G. Karlín, poslanec: Dovoľte mi, aby som reagoval na niektoré časti prejavu môjho predrečníka. Bol som účastníkom krajského snemu a videl som tých ľudí, ktorí tam dorazili tesne po zákroku, a neprajem to nikomu, aby toto prežili. Verte mi, nie som politicky zaslepený, som pragmatik a to, čo pán Húska tu naznačil, vieme a sme ocenili aj pozitívny vývoj, ktorý pod pánom ministrom začínal. A myslím si, že práve tieto kroky nám dávali akú-takú nádej, že tento incident sa urýchlene vysvetlí a že účastníci prepadu, ale aj celé naše hnutie ako celok sa dožije satisfakcie a dostane aspoň prijateľné vysvetlenie.

Pretože sa to nestalo, tak mám aj ja len také indície a môžem si myslieť, že všetko sa to udialo, to, čo sa udialo 24. marca, bolo buď s vaším súhlasom, alebo s vaším súhlasením a mlčaním, resp. toleranciou a tolerovaním nekompetentných zdôvodnení, ktoré sme zatiaľ dostali. Je to na škodu veci. Osobne som od vás čakal viac, pán minister. Je to aj na vašu škodu, pokiaľ ste sa dali zavliecť do politických intríg v Policajnom zbore, výsledkom čoho už druhýkrát za toto volebné obdobie boli použité na členov opozície neprimerané prostriedky. Myslím si, že to nie je cesta k demokracii - alebo áno? Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, keď vo výbore pre ľudské práva a národnosti, ktorého som člen, sme prerokúvali návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Ivanovi Šimkovi, predseda tohto výboru pán László Nagy sa opýtal, aké sú naše skutočné dôvody na takýto krok, pretože on ich nechápe a nerozumie im. (Reakcia z pléna.) Je to voľné parafrázovanie jeho vyjadrenia stanoviska, takže nechytajte ma za slovo.

Moja odpoveď bola veľmi jednoduchá. Pán predseda, skús sa vžiť do situácie, že delegáti, vedúci predstavitelia Strany maďarskej koalície, by išli na rokovanie svojho vrcholného orgánu, medzi ktorými boli aj hovorcovia, tlačoví hovorcovia a tieňoví predstavitelia Strany maďarskej koalície, a za Mečiarovej vlády by ich prepadlo komando "kukláčov", donútilo by ich vystúpiť z automobilu a pod hrozbou nabitých zbraní do tyla, s rukami opretými o karosériu, by im prekutávali auto bez akéhokoľvek zdôvodnenia, o čo ide. A tento incident by trval desiatky minút. Pán predseda, domnievaš sa, že návrh na odvolanie ministra vnútra by bol postačujúci? - pýtal som sa na rokovaní výboru. No ja som o tom presvedčený, že nie, že keby sa to udialo za Mečiarovej vlády predstaviteľom Strany maďarskej koalície alebo ktorémukoľvek inému, tak by tu už na druhý deň bol Hans Van der Broek, že sa tu porušujú ľudské práva, Max Van der Stoel, že sa tu ohrozujú menšiny, o dva dni by sme tu mali demarš minimálne zo Spojených štátov a z Európskej únie, za tri dni by sme tu mali hrôzostrašné listy z Výboru na ochranu žurnalistov z New Yorku. Celý svet by bol hore nohami preto, že "kukláči" by skontrolovali auto vtedajšej opozície.

A vy sa tu, to už prechádzam do súčasnosti, teraz čudujete, že my navrhujeme vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra tohto vládneho kabinetu? Veď nemáte sebakritickosť a súdnosť! Veď takéto čosi sa v civilizovanom štáte nedeje. Vy sa skutočne domnievate, že v automobile vedúcich predstaviteľov najmocnejšej politickej strany v tomto štáte sa budú prevážať samopaly a drogy?! To ste normálni a triezvi? To určite nemôžete myslieť vážne.

Takže ak odvolávame a navrhujeme nedôveru ministrovi vnútra tohto kabinetu, vyjadrujeme súčasne legitímne právo na dialóg o tomto vládnom kabinete, ktorý je veľmi zvláštnym kabinetom v histórii tohto štátu, lebo je úplne ojedinelý. Z akého dôvodu? Dve dominantné osoby v tomto kabinete, podpredseda vlády Mikloš a minister spravodlivosti Čarnogurský, sú v tomto kabinete bez toho, že by sa opierali o rozhodnutie voličov. Neboli v žiadnej strane pred voľbami, nie sú žiadni nominanti žiadneho politického klubu, napriek tomu sú v dominantných pozíciách vo vláde. Ak za nimi nestoja politické sily v tomto štáte, to znamená, že ich tam nanominovali iné politické sily. To je veľmi nezvyklý stav, ktorý nemá obdobu v žiadnom demokratickom štáte v Európe. V Afrike možno áno a v južnej Amerike možno tiež, v Európe nie.

Dámy a páni, tento kabinet je veľmi čudesný, lebo keď som si ho rozpísal, čo sa týka profesijných schopností a profesijných spôsobilostí, tak mi vychádzajú veľmi čudné veci. Je to najväčšie zoskupenie pedagógov, aké sa kedy v histórii Slovenska zišlo: Mikloš - pedagóg, Fogaš - pedagóg, Ftáčnik - pedagóg, Schmögnerová - pedagóg, Harach - pedagóg, Machová - pedagóg, Miklós - pedagóg. Pre boha živého, čo nás to chcete učiť, vážená koalícia?! Títo pedagógovia, ktorí v živote neriadili nič, ani svoju obývačku - zostavujete vládu a chcete riadiť tento štát?! Však to tak aj vyzerá. Ani jeden z týchto pedagógov nebol nikdy zodpovedný za vedenie a zodpovednosť žiadneho podniku. Presne do tohto meradla zapadá, bohužiaľ, aj súčasný minister vnútra Ivan Šimko, ktorý ako právnik môže mať právnické znalosti, ale riadenie takého rezortu, ako je vnútro, určite nie. On to dokumentuje každým krokom. Tie pozitívne vlastnosti, ktoré sa tu uvádzali, sú vysoko precenené a tá óda na radosť, ktorú nám tu odspieval Mikuláš Dzurinda, to sú výmysly. Pretože za personálnou zmenou vo vedení ministerstva vnútra reálne výsledky viditeľné nie sú. Bohužiaľ, ministerstvo vnútra má veľmi nízke renomé medzi občanmi a váha a vážnosť Policajného zboru veľmi povážlivým spôsobom klesá medzi občanmi. Klesá. Ja sa s tým stretávam dennodenne pravidelne pri stretnutiach s policajtmi aj pri dopravných kontrolách, kde sami policajti konštatujú, že ich dôveryhodnosť medzi občanmi ide smerom nadol. To je poľutovaniahodný jav a tam je možné jedine konštatovať: Ryba smrdí od hlavy.

Rád by som veril pánovi ministrovi vnútra, že svoju prácu v čele tohto rezortu stavia na báze apolitickej a na báze toho, že politika sa končí na prahu ministerstva. Nuž, veril by som to, pokiaľ by som nepoznal prácu tohto politika minimálne tri funkčné obdobia dozadu, keď jeho konanie tu v poslaneckej snemovni bolo poznačené politickou intoleranciou, politickou nenávisťou a doslova, dá sa povedať, politickou posadnutosťou proti Mečiarovej vláde. Máme v dobrej pamäti, akým spôsobom tí istí ľudia vystupovali, keď boli v opozícii, a čo teraz vystrájajú, keď sú vo vládnej koalícii. Takže neverím, že sa politika končí na prahu ministerstva vnútra, naopak, politika ovládla ministerstvo vnútra nielen za ministra Šimka, ale už dávno predtým. To, čo predvádzal minister Pittner s Ľubou Lesnou and company s tými svojimi "Večerníčkami" a s Ivorom, no tak to bola politická hanba a ukážka toho, ako sa rezort vnútra do hĺbky spolitizoval a zvrhol sa na čosi úplne iné, ako na ochranu poriadku a zákonnosti.

Mňa veľmi mrzí, že pán minister nespomenul, čo ministerstvo vnútra a Policajný zbor, vyšetrovatelia urobili v takých kauzách, ktoré skutočne hýbu Slovenskom v súčasnosti, to sú kauzy skrachovaných nebankových inštitúcií, kde sa miliardy odliali do vrecák bokom a odliali sa s vedomím vlády. Veď predsa o trestných konaniach nebankových inštitúcií bolo známe oveľa skôr, než skrachovali. To sa vari ministerstvu vnútra otvorili oči až dva dni po bankrote týchto inštitúcií? To ich zrazu Duch Svätý osvietil? Veď to bolo známe dopredu! Veď pád BMG Investu sa umelo zdržiaval, aby poslední občania ešte dostali vyplatené dlhopisy, aby to mohli stihnúť vložiť do týchto nebankových podvodov, a následne potom sa začali spochybňovať. Ako je možné a aké sú výsledky skúmania krachu Devín banky a kde je 12 mld., ktoré sa tam prepadli? Pod kepienkom tejto vlády. Čo urobilo ministerstvo vnútra v tejto veci? Akoto, že neurobilo nič?! Ako je možné, že v Slovenskej kreditnej banke sa zašantročilo bratislavských 370 mil. z mestských obligácií? Nik nikoho nestíha, nik nikoho netrestá. Polícia spí, finančná polícia nekoná. A vy sa tu tvárite začudovane, že my navrhujeme vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra? Ja sa čudujem, že to k tomu neprišlo už dávnejšie.

Metóda našich návrhov na vyslovenie nedôvery členom súčasného kabinetu je spôsobená, bohužiaľ, aj niečím iným - nedemokratickým prístupom vládnej koalície k súčasnosti. Veď vy ste zrušili jeden zo závažných bodov, ktorý bol pravidelným bodom na rokovaní parlamentu od roku 1990, a to je verejná rozprava k aktuálnym politickým témam. Tam sa predsa vetrali aktuálne tematiky, a to aj také, ktoré nám, keď sme boli vo vláde, neboli príjemné. Ale nikdy sme ich neobmedzili, nikdy sme ich nezrušili. Všetky vystúpenia až do svojho konca odzneli bez toho, žeby ktorémukoľvek poslancovi bol krátený čas vystúpenia. (Reakcia z pléna.) Vy ste to zrušili. Vy ste to zrušili, pán Šimko, a vy ste boli toho spoluúčasťou.

Vážená koalícia, vy ste zabezpečili pošliapanie práva na verejné informácie, pretože televízne prenosy z rokovania slovenského parlamentu sa nekonajú. Slovenský parlament sa zapísal ako unikátny parlament vo svete, pretože ešte aj v afrických parlamentoch sa prenosy konajú. Ale v našej Slovenskej republike nie! A vy ste tu ešte aj dnes odhlasovali, že sa prenos nebude konať, ani záznam sa nebude robiť. Ešte aj záznam, ktorý sa robí z monitorov Národnej rady, sa nebude poskytovať verejnosti. Čiže utajujete tieto skutočnosti tohto rokovania spôsobom, ako utajuje zlodej svoje zlé svedomie. (Reakcia z pléna.)

Pán poslanec, vyjadrite sa, ako rešpektujete vy sám svoj vlastný zákon o zverejňovaní informácií a o prístupe k informáciám, keď tá istá koalícia, ktorá hlasovala o zákone o poskytovaní informácií, koná v rozpore s tým. Aká dôvera môže vládnuť voči vláde, ktorá šliape po vlastných uzneseniach, po vlastných zákonoch a nerešpektuje elementárne práva v demokratickom štáte?

Dámy a páni, domnievam sa, že vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Ivanovi Šimkovi je viac ako odôvodnené. Je viac ako odôvodnené, pretože akcia "kukláčskeho" prepadu automobilu s vysokými funkcionármi Hnutia za demokratické Slovensko bola pripravovaná. A čím viac sa minister Šimko pokúšal dostať do vysvetľovania, tým viac sa zaplietal do svojich vlastných klamstiev. Pán minister, buď treba hovoriť pravdu, alebo treba mať dobrú pamäť. To si zapamätajte! Nemáte ani jedno, ani druhé. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Baco, nech sa páči, máte slovo.

P. Baco, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister vnútra, páni členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, pripájam sa k návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra pánovi Ivanovi Šimkovi.

Okrem dôvodov, ktoré predložil k tomuto bodu predkladateľ pán poslanec Krajči, chcem osobitne poukázať na príklad neprípustného zneužívania moci, osobitne Policajným zborom, na križiacke ťaženie proti HZDS. Veď moc, ktorú má minister vnútra v každej spoločnosti, je skutočne veľmi značná na to, aby sme prehliadli a nechali bez ohlasu to, že pán minister Ivan Šimko namiesto toho, aby túto moc efektívne využíval v záujme ochrany všetkých občanov Slovenskej republiky, teda aj funkcionárov, poslancov, členov a sympatizantov HZDS, osobne zneužíva na zatajovanie pravdivých skutočností v prípade zjavne falšovaných tzv. zmeniek bývalého generálneho riaditeľa SPP pána Jána Duckého.

Povedzte, pán minister, kto a s akým výsledkom skúmal pravosť týchto predmetných zmeniek? Ak ich niekto skúmal, tak potom povedzte s akým výsledkom. Veď v rezorte máte špecialistov na takéto spoľahlivé vyhodnocovanie v rámci kriminalistického či expertízneho ústavu ministerstva vnútra, neviem presne, ako sa nazýva táto vaša zložka, ale je tam dostatok kvalifikovaných odborníkov. Sám sa tým chválite. Pán minister, nikomu nemôžete zdôvodniť, prečo ste doteraz nezverejnili, že išlo o falšované podpisy a neplatné zmenky. Váš postup sa dá vysvetliť jedine tým, že keby ste boli urobili to, čo bolo vašou povinnosťou, teda zabezpečili ste preskúmanie pravosti týchto podpisov a zmeniek, vyšlo by dávno najavo, že celá táto kauza bola zinscenovaná na diskreditáciu členov HZDS a na klamlivé obviňovanie HZDS z toho, že spôsobili ekonomickú ujmu občanom Slovenskej republiky.

Pravda je pritom úplne opačná. Tým, že ste svojím konaním spôsobili nejasnosť v tejto kauze, tzv. Duckého zmenky ako ťarcha SPP pri privatizácii spôsobili výrazné zníženie ceny pri predaji SPP. Akcie SPP táto vláda predala za 130 mld. Sk. Pritom každý vie, že vláda plánovala s príjmom nad 160 mld. Sk z tejto privatizácie. Dnes tieto peniaze, dennodenne počúvame, chýbajú. Dokonca bývalá pani ministerka financií Schmögnerová, ale aj ďalší členovia vlády jednoznačne potvrdili, že očakávajú príjem až 200 mld. Sk z predaja SPP. Pritom od predstaviteľov počúvame, že napríklad na vysoké školy pre nedostatok 0,8 mld. nebude môcť byť prijatých niekoľko tisíc študentov v súvislosti aj s novým zákonom.

Uvediem len ďalší príklad. Videl som na vlastné oči v nemocnici napísaný na dverách oznam, že pacienti prichádzajúci na hospitalizáciu si majú priniesť príbor, toaletný papier a teplomer. Inak nebudú môcť byť ošetrení. Pravda, bez týchto vecí sa nezomiera, ale vyplýva z toho prirodzená, logická otázka - čo ďalšie nevyhnutné peniaze na záchranu ľudských životov v nemocniciach? Alebo napríklad koľko tisíc malých a stredných podnikateľov sa mohlo rozvíjať, koľko desaťtisíc nových pracovných miest sa mohlo vytvoriť, keby bolo k dispozícii týchto 30 mld. Sk, ktoré sa nezískali z predaja SPP, čo ste vaším zámerným zamlčovaním pravdy o falzifikácii týchto zmeniek spôsobili.

Pán minister Šimko, je to príliš vysoká cena za to, že nevyjasnením tejto kauzy dávate vášmu straníckemu šéfovi, ako on zvykne hovorievať "bossovi", možnosť opätovne morbídne útočiť na zavraždeného Jána Duckého. Veď išlo zjavne o nehoráznu politickú vraždu. A pritom aj v posledných dňoch sa pán Dzurinda opätovne pre médiá vyjadruje o údajnom rozkrádaní a nešťastí pre Slovenskú republiku z titulu existencie týchto zmeniek. Pritom predsa pán premiér musí byť od vás tiež informovaný, že išlo o falzifikáty. Občanov Slovenskej republiky lacno neoklamete. Verí vám sotva 12 % občanov. Mylne sa domnievate, že prekryjete takýmito lacnými trikmi nebývalý škandál premiéra, ktorý z tohto miesta na poslancov HZDS doslova navrieskal, že majú "paprče špinavé" od krvi Remiáša. Je pritom verejne známe, že nezávislý súd, opakujem, súd už v roku 1996 rozhodol, že tieto informácie o predstaviteľoch HZDS sú nepravdivé, naopak, nariadil autorom takýchto klamstiev ospravedlniť sa im a zaplatiť im celkové odškodné zhruba v sume 6 mil. Sk. Odvtedy v tejto kauze Remiáš - prípad viacnásobne bol posúdený a, opakujem, rovnako uzatvorený na súdoch v prospech členov HZDS, na súdoch všetkých stupňov. A neustále sa šermuje pred verejnosťou, pre médiá s tým, že členovia HZDS majú - aby som použil slovník nášho pána premiéra - "paprče špinavé" od krvi tohto človeka.

A vy, pán minister Šimko, hoci o tom všetkom dobre viete, viete, že ide o zjavné porušovanie zákona, živíte tieto morbídne protizákonné kroky svojho premiéra. Vy osobne ste za to zodpovedný tým, že zamlčujete fakty o nepravdivosti týchto káuz, zatajujete pravdivé informácie a utajujete aj ďalšie fakty v ďalších kauzách, lebo vám vyhovuje, aby sa nevyjasnili, o ktorých tu hovorili moji kolegovia. Takto spôsobujete, pán minister Šimko, významné ekonomické, morálne škody a, bohužiaľ, to, čo je hlavne vašou náplňou a čo by teda nemalo byť vašou náplňou, ale opak, fixujete v spoločnosti beznádej vo vymožiteľnosti práva v podmienkach Slovenskej republiky. Veď keď si nemôže vymôcť právo člen parlamentu, nemôže si vymôcť právo najsilnejšia strana v tejto spoločnosti, čo už potom obyčajný, bežný občan?

Pán minister Šimko, škoda, že tu nie je televízia, ale ukážem vám, že mám pravdu a že si nevymýšľam, na prípadoch, ktoré sú aj mimo zdrojov ministerstva vnútra k dispozícii. Dámy a páni, toto je podpis pána Duckého, ktorý bol overený notárom v zahraničí. Dámy a páni, toto je podpis pána Duckého, ktorý je v banke a na základe ktorého banka prepláca zmenky SPP. Dámy a páni, pozrite sa, toto je podpis pána Duckého, ktorý bol medializovaný na tzv. Duckého zmenkách. Pozrite sa na tieto dva podpisy. (Ruch v sále.) Pozrite sa na tieto dva podpisy! Sú to podpisy od dvoch úplne iných osôb. (Reakcie z pléna.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Baco.

P. Baco, poslanec: Páni poslanci a panie poslankyne... (Reakcie z pléna.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kotian, prosím, aby ste sa slušne správali. (Reakcie z pléna.) Pán poslanec Baco, máte slovo. Nech sa páči, rozprávajte.

P. Baco, poslanec: Ja som predpokladal, že sa nájdu v tejto snemovni takí poslanci, ktorým to bude veľmi nepríjemné. Ale ešte raz opakujem. Toto sú podpisy overené oficiálne úradne. Toto sú podpisy, ktoré sú medializované akože podpisy pána Duckého na tzv. Duckého zmenkách. Pozrite sa, nikto nemusí byť písmnoznalec ani grafológ. Pozrite sa na to, prosím vás pekne.

Pán minister, ja mám ďaleko od toho, aby som sa robil odborníkom v oblasti ministerstva vnútra, ale prepáčte, tieto informácie v tejto podobe sú vo verejnosti.

Pán minister Šimko, vy osobne ste ako poslanec neraz hovorili o politickej kultúre v demokratických spoločnostiach. Ak nechcete byť zapísaný v politike ako muž dvoch tvárí, prepáčte, odstúpte. Veď fakty, ktoré som uviedol ja, ale aj moji kolegovia, vás usvedčujú z činov, ktoré nesmiete robiť, ktoré nesmie robiť minister vnútra. Ide o činy, v ktorých, ako sa zdá, nenesiete len politickú zodpovednosť. Vo vašom vystúpení ste ma, pán minister Šimko, nepresvedčili o tom, že nemáme pravdu. Naopak, znova tu lavírujete s faktami, ktoré nemôžete používať. Existuje prezumpcia neviny, ak niekto bol viny zbavený, tak sa nemôže šermovať s tým, že má za sebou nejaký šrám. Pán minister Šimko, budem hlasovať za vyslovenie nedôvery vašej osobe.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Húska, Hofbauer. Pán poslanec Húska s faktickou poznámkou a Hofbauer. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa.

A. M. Húska, poslanec: Ďakujem. Na doplnenie slov pána poslanca Baca. Chcem len upozorniť, že dokonca vo vedení SSP oficiálne konštatovali, že sa im podarilo dostať zadarmo vyše 60 zmeniek niektoré ako bianko, teda s nevyplnenou sumou, lebo uznali, že ich nebudú môcť ďalej vymáhať. Tak celá záležitosť okolo týchto "Duckého" zmeniek je jeden veľký medzinárodný podvod. A samotný fakt, že sa táto vláda radšej rozhodla využiť tento podvod na politický kapitál, aby mohla diskreditovať protipartnerov, je mimoriadne nebezpečný. Upozorňujem všetkých tých, ktorí si myslia, že tu ich chráni dajme tomu ich presvedčenie alebo ich viera, tak sú na omyle. Akceptovať takýto spôsob škandalizácie je chyba. Aby také množstvo zmeniek cirkulovalo po svete dokonca bez vypísania sumy, treba nazvať ako bezočivosť podvodníkov. Nijaký človek bez prinútenia len preto nechcel sám robiť takýto podvod. Takýmto spôsobom si nemôžete uľavovať svedomiu, musíte si uvedomovať, že pomáhate medzinárodnému zločinu, aby mohol okrádať našu republiku pomocou falošných zmeniek.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Pán Baco sa vo svojom vystúpení zmienil o skutočnostiach, ktoré súviseli s podstatne širším okruhom, ako bolo len to, čo bolo uvedené v návrhu HZDS na odvolanie a na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra. Ja by som na to nadviazal nebankovou inštitúciou Horizont Slovakia. Táto inštitúcia zo svojich finančných prostriedkov poskytla štartovací kapitál pre TA 3, pána Lengyela, pána Dzurindu a celý humbug okolo prípravy volebných kampaní a volebného roku 2002 pre SDK a SDKÚ. Táto inštitúcia bola východiskom aj pre "plátok" Profit, ktorý bol oslavným "plátkom" tejto vlády, kde každý krok či už Mikloša, alebo Schmögnerovej bol oslavovaný ako super geniálny, ale to bolo platené z peňazí tých občanov, ktoré boli vložené do tohto podniku a ktoré boli takto prehajdákané. Títo občania zbytočne teraz stoja pre Úradom vlády, pretože ten istý Úrad vlády sa podpísal pod prehajdákanie týchto ich peňazí. Takže akým spôsobom sa zakladá istota v právny štát, v legitímnosť, v právo, v spravodlivosť a v kresťanskú morálku?! Akým spôsobom to zakladá táto vláda a táto vládna koalícia? Veď sa šliape po elementárnych ľudských a kresťanských zásadách, ktorými sa oháňate na každom kroku, až je to zle počúvať.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lackovič.

Ľ. Lackovič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, ctené kolegyne, kolegovia, čas pred najväčšími kresťanskými sviatkami vo volebnom období tejto vládnej koalície je zrejme časom, keď vždy treba očakávať nejaký ozbrojený útok na predstaviteľov opozície. Zažili sme ich už dva a vždy to boli proti predstaviteľom Hnutia za demokratické Slovensko. Ten posledný, ktorý sa stal teraz nedávno, zrejme zaskočil aj pána ministra, pretože pán minister verejne reagoval v tom zmysle, že o tom nič nevie a že si celú záležitosť nechá prešetriť. Vo chvíli, keď sa takto vyjadril, som si pomyslel, že má priestor na to a urobí to, aby zamedzil takýmto obludným, doslova obludným činom štátnej moci, pretože útočiť nabitými zbraňami na politických súperov sa nedá nijako inak nazvať.

Predvčerom sa však pán minister opäť verejne zastal tých, ktorí tento čin organizovali a vykonali. Zdôraznil tak svoju politickú zodpovednosť, a dokonca nazval tento čin štandardným. Štandardným nazval spôsob, akým špeciálne ozbrojené zložky bez overených operatívnych informácií zastavia auto, o ktorom tvrdia, že nevedia, komu patrí. Napriek tomu, že pre políciu je veľmi ľahké vylustrovať si, kto je majiteľom auta, a to aj napriek tomu, že aj tí, ktorí v tom aute sedeli, ešte štvrť hodinu pred odchodom nevedeli, že v ňom budú sedieť. Štandardným nazval postup, pri ktorom sa vykoná takýto zákrok bez použitia obvyklých technických prostriedkov. Obvyklých práve pri štandardných postupoch, ktoré sa však netýkajú predstaviteľov Hnutia za demokratické Slovensko. Štandardným nazval postup, pri ktorom sa obišiel príslušný predstaviteľ Národnej protidrogovej jednotky, hoci práve pri štandardných postupoch práve tento človek takýto pokyn vydáva. Štandardným nazval postup, keď sa pri takomto zákroku vystavia traja z najvyšších politických funkcionárov Hnutia za demokratické Slovensko, pretože sú všetci traja členmi politického grémia, a štvrtý tajomník krajskej organizácie polhodinovému ataku nabitými zbraňami. A toto všetko ma vedie k tomu, aby som sformuloval prvý záver, prečo je oprávnené, keď Hnutie za demokratické Slovensko navrhlo Národnej rade rokovanie o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra.

Svedčí to o tom, že pán minister podľa môjho názoru nie dobrovoľne, a neverím tomu, že vo svojom vnútri nebojoval s tým, že sa zastal týchto ľudí, kryje činnosť, ktorá je jednoznačne politicky motivovaná. A že je politicky motivovaná, na to existuje jednoduchý príklad. Pár mesiacov dozadu iná hliadka polície v Petržalke zadržala pri podozrení z použitia alkoholu pri riadení motorového vozidla poslanca Strany maďarskej koalície. Vtedy pán minister, samozrejme, za podpory koaličnej väčšiny skonštatoval, že jeho podriadení nekonali správne, že išlo o zákrok, ktorý nebol v súlade s ústavou a tak ďalej atď. Dnes, keď iní jeho podriadení zadržali so zbraňami funkcionárov Hnutia za demokratické Slovensko, sa zastáva týchto ľudí a niet jasnejšieho dôkazu o tom, že ide len o politické kritériá, ktoré uplatňuje pri výkone svojej funkcie.

Pán minister hovoril vo svojom vystúpení, že z približne 300 zákrokov bolo 100 neúspešných. Pýtam sa: Koľko nevinných obetí treba, pán minister, aby ste začali konať? Stačí sto? Treba ich dvesto? Treba ešte prepadnúť zopár funkcionárov politickej opozície? Kedy sa dostanete k tomu, že začnete robiť poriadok medzi tými, ktorí si pomýlili výkon svojej funkcie s bojom proti vašim politickým súperom?

Ak ste hovorili vo svojej prvej reakcii o tom, že neviete o tom, čo sa stalo, a že si musíte k tomu zohnať informácie, to je podľa môjho názoru druhý vážny dôvod, prečo je oprávnený návrh na vyslovenie nedôvery vašej osobe. A to je ten, že pravdepodobne neriadite rezort vy, ale niektorí vysokí policajní funkcionári typu pána Šáteka, pána Blahovca a im podobní.

Chcel by som sa ešte zmieniť o inej časti práce rezortu, ktorý riadite, a to je otázka verejnej správy a stavu, v akom sa momentálne nachádza. Chcem vás oboznámiť, pán minister, so skutočnosťou, že proces kompetencií, ich presunu, ktorý sa súčasne koná spolu s ustanovovaním regionálnych orgánov vyšších územných celkov, sa nachádza v absolútnom chaose a v protiústavnom režime. Kompetencie neprechádzajú podľa zákona, tak ako ich stanovuje zákon, napríklad sa nedodržiavajú zákonné termíny, ktoré sú stanovené na vyhotovovanie a schvaľovanie a podpisovanie delimitačných protokolov medzi úradmi štátnej správy a samosprávami, nedodržiava sa ústava a ostatné zákony ani v otázke majetku a dispozície s potrebnými financiami na výkon kompetencií, ktoré sa či už na regionálne, alebo miestne samosprávy prenášajú. Úplnú špecialitu vymyslelo vaše ministerstvo v tom smere, že na výkon prenesenej štátnej správy ste sa rozhodli, že zapožičiate štátny majetok samosprávam. Nechcem teraz poukazovať na zrejmý rozpor so zákonom o správe majetku štátu, iba sa chcem opýtať: Čo budú robiť štátni úradníci v prípade, ak dôjde k odcudzeniu majetku štátu, ktorý sa nenachádza na pracovisku štátnej správy, akým spôsobom sa tento majetok bude poisťovať? Kto ho bude poisťovať? Kto tento majetok bude opravovať? Kto bude doň investovať? Kto bude správcom softvérov, ktoré sa v tomto majetku nachádzajú? Mám v tejto chvíli na mysli napríklad matriky. Alebo tzv. REGIS, čo je program, ktorý súvisí s regionálnym rozvojom.

Je rozpor medzi zákonom o verejnej službe, zákonom o štátnej službe, Zákonníkom práce a zákonom o obecnom zriadení. Od 1. 4. nadobudli tieto zákony účinnosť, mám na mysli štátnu službu a verejnú službu, zároveň od 1. 4. mali byť k dispozícii napríklad kvalifikačné predpoklady na zadelenie do jednotlivých kvalifikačných tried pracovníkov štátnej správy. Na porade prednostov okresných úradov s vaším ministerstvom na otázku, ako majú zatriediť pracovníkov štátnej správy v štátnej službe, akým spôsobom im má byť vyplácaná mzda, ak nemajú tieto kvalifikačné predpoklady a požiadavky stanovené, dostali odpoveď, že to robí Úrad pre štátnu službu. A ten nie je.

Charakteristický je aj rozpad odborných štruktúr na ministerstve vnútra, venujúci sa problematike verejnej správy. Proces tzv. reformy verejnej správy - hovorím takzvanej preto, lebo v skutočnosti o žiadnu reformu nejde, ak, tak ide o pokračovanie procesu, ktorý sa naštartoval po roku 1990 prijatím zákona o obecnom zriadení - je, že si ho zobral pod gesciu, ako všetci vieme, pán podpredseda vlády Mikloš po tom, čo spolu so splnomocnencom vlády doviedli koncepciu verejnej správy tam, kam ju doviedli, s vďakou odovzdali tieto kompetencie vláde a vláda ich presunula nie dávno na plecia ministra vnútra. Ale ľudia, ktorí boli predtým či už čiastočne stiahnutí so sekcie verejnej správy, alebo prišli zvonka a venovali sa tejto problematike, dnes na sekcii verejnej správy chýbajú a čo je horšie, sekcia verejnej správy dnes už aj nedisponuje databázou, ktorá by jej umožňovala kvalitne pripravovať organizačné, technické a iné opatrenia súvisiace s postupom prenosu kompetencií. To je teda ďalší dôvod, ktorý by som formuloval ako oprávnený na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra.

Chcem na záver povedať, že nie som presvedčený, že to, čo sa stalo, sa stalo z vôle pána ministra vnútra. Som však presvedčený o tom, že za to nesie politickú zodpovednosť, pretože tú politickú zodpovednosť prevzal sám svojím verejným vyhlásením. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou - pani poslankyňa Tóthová a Podhradská. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pripájam sa k stanovisku pána poslanca, že presun kompetencie na samosprávu a spôsob, ako sa vykonáva, je úplným, ale úplným chaosom. Dovoľte mi, aby som oznámila ctenej snemovni, že nedávno prijatý zákon o verejnej službe, ktorý bol novelizovaný pred pár dňami novelou, bude musieť byť znovu novelizovaný. To zrejme poteší aj pána ministra. Totiž v novele sa do § 2 ods. 1, čo sú predpoklady na vykonávanie verejnej služby, zahrňuje takýto predpoklad, ktorý vám prečítam, ako výkon verejnej služby, z ktorého už časť praxe je zhrozená. Táto podmienka znie, ten uchádzač o verejnú službu podľa písm. g) musí mať "kanonickú misiu udelenú príslušným diecéznym biskupom na vykonávanie pedagogickej činnosti". Toto je podmienka pre všetkých pracovníkov verejnej správy. Takýto zmätok a takáto hlúposť už dávno nebola prijatá. Preto som sa rozhodla, že podám hneď novelu na vypustenie tohto písmena, pretože prax sa už smeje tomuto parlamentu, čo sa tu prijíma. Ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Lackovič hovoril veľmi konkrétne o niektorých dôvodoch, ktoré nás viedli k podaniu návrhu na odvolanie pána ministra Šimka z funkcie. Na zasadnutí výboru pre životné prostredie, keď sme prerokúvali tento návrh, sa niektorí koaliční poslanci vyjadrili, že tam uvádzame všeobecné dôvody a že by potrebovali konkrétne príklady. Tak ja si dovolím doplniť údaje pána Lackoviča o jeden ďalší konkrétny príklad a je to príklad, ktorý dokladuje prenasledovanie, zastrašovanie a šikanovanie opozičných novinárov.

V januári tohto roku 2002 bol telefonicky zavolaný redaktor, novinár Maroš Smolec na výsluch vyšetrovateľom Policajného zboru Bratislava-Nové Mesto, a keď sa na ten výsluch dostavil, tak zistil, že predmetom výsluchu je článok, ktorý bol uverejnený pred 3 rokmi a na základe tohto článku ho predvolávajú ako svedka v súvislosti s trestným činom prezradenia štátneho tajomstva podľa § 106 Trestného zákona. Za článok, ktorý bol uverejnený pred 3 rokmi. Len chcem ešte pripomenúť, že v tom článku novinár Smolec uverejnil výťah z výpovede korunného svedka o tom, že kauza zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny v podstate vychádzala z toho, že išlo o samoúnos a že celá akcia bola zosnovaná so zámerom zdiskreditovať vládu Vladimíra Mečiara. Tu sa, čuduj sa svete, dozvedel pán novinár Smolec od vyšetrovateľa, že uverejnil materiál, ktorý je predmetom štátneho tajomstva. Tak by som sa chcela spýtať pána ministra: Prečo je výpoveď svedka takéhoto znenia označovaná štátnym tajomstvom? Koho chce kryť vyšetrovateľ, keď označuje takúto závažnú výpoveď znakom štátneho tajomstva? Bolo by veľmi zaujímavé, keby... (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave má vystúpiť pán poslanec Brhel. Stráca poradie, lebo tu nie je. Pán poslanec Cuper. Stráca poradie, nie je tu. Pán poslanec Cabaj. Stráca poradie. Ešte raz prečítam. Pán poslanec Brhel, nie je tu. Pán poslanec Cuper, nie je tu. Pán poslanec Cabaj. Končím rozpravu. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa, pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

G. Krajči, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na skutočnosti, ktoré sme tu uviedli, a vzhľadom na záujem v tejto rokovacej miestnosti zrejme viac nedosiahneme. Ja som aj napriek tomu rád, že toto rokovanie sa uskutočnilo a že sme mohli poodkryť pokrievku týkajúcu sa činnosti ministerstva vnútra v súčasnosti, tesne pred voľbami, pretože tento rezort bude zodpovedať aj za realizáciu volieb v roku 2002 a v prípade, že tam bude sedieť minister, ktorý rezort nezvláda, mám obavy, že aj tieto voľby môžu byť zmanipulované, že aj tieto voľby sa môžu dostať do roviny, keď budeme mať s ich uskutočnením problémy.

Musím však trošku reagovať aj na tie veci, ktoré som povedal v úvodnom vystúpení, a čakal som, že pán minister bude reagovať. Žiaľbohu, veľmi elegantne obišiel všetky problémy a sústredil sa na zásah PPÚ v Banskej Bystrici, ktorý jednoznačne nie je tým najpodstatnejším pri odvolávaní ministra vnútra Slovenskej republiky Ivana Šimka. Položil som mu niekoľko otázok v oblasti personálneho obsadzovania, v oblasti ukončovania určitých mocenských reťazcov na ovládnutie ministerstva vnútra a na krytie podozrení zo spáchania trestného činu vysokých policajných dôstojníkov, na ktoré som odpoveď nedostal. Čo ma trošku mrzí a dúfam, možnože pán minister v záverečnom vystúpení sa dotkne aj týchto problémov.

Chcel by som však aj upozorniť na to, že pri nástupe do vlády v roku 1998 táto vláda mala určitý vládny program, ktorý plnila. A ako ho plnila, môžeme si porovnať, prečítam zopár bodov z tohto vládneho programu:

"Vláda bude klásť dôraz na materiálne a personálne vybudovanie základných útvarov Policajného zboru, ktorých povinnosťou je prvý kontakt s občanom." Keď si to premietneme na skutočnosť, o ktorej som hovoril, vychádza, že vláda sa síce venovala, ale nie útvarom prvého kontaktu, ale budovaniu špecializovaných tímov, ktoré boli finančne veľmi dobre zabezpečené, pričom radoví policajti nemajú na benzín, radoví policajti nie sú schopní vykonávať svoju každodennú činnosť.

Ďalej vláda v novom zákone o Policajnom zbore hovorí, že "obnoví kompetencie policajného prezídia, policajného prezidenta a riaditeľa Úradu vyšetrovania bude vláda vymenúvať na návrh ministra vnútra". Dodnes tieto zmeny nenastali. My sme boli strašne kritizovaní za to, že policajného prezidenta si vymenúva minister vnútra. V tomto programe bolo povedané, že ho bude minister vymenúvať na návrh vlády, žiaľ, zákon o Policajnom zbore sa v tejto oblasti nezmenil, čiže podľa nás nedemokratický spôsob ovládnutia prezidenta Policajného zboru v súčasnosti pretrváva.

Dovolím si spomenúť aj ďalšie body, ktoré v tomto vládnom programe sa objavujú. "Vláda bude zvyšovať pozornosť možnej korupcii orgánov činných v trestnom konaní." Už z toho, čo som prečítal, je zrejmé, že tento proces korupcie nezdravo prerastá do všetkých orgánov činných v trestnom konaní a, žiaľbohu, táto vláda nebola schopná nájsť mechanizmus, ktorý by bol tieto javy zastavil.

"Racionalizácia a riadenie Policajného zboru spôsobom automatizácie presunú viaceré administratívne činnosti na civilný sektor." Dovoľte mi pri tomto bode, aby som sa tiež pozastavil a povedal, že dodnes nie je vybudovaný automatizačný a informačný systém Policajného zboru, ktorý sa dlhodobo buduje niekoľko rokov, a vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov sa v jeho dobudovávaní pokročilo veľmi, veľmi málo počas tejto vlády. Pričom sme hovorili, že ušetriť policajtov je možné niekoľkými spôsobmi. A už počas nášho pôsobenia boli pripravené opatrenia na presun viacerých kompetencií z Policajného zboru na okresné úrady. Za štyri roky nebola táto vláda schopná preniesť ani len jednu kompetenciu a tým odbremeniť policajtov od vykonávania činností, ktoré nemajú nič spoločné s policajnou prácou.

Hovorí sa o "posilnení parlamentnej kontroly bezpečnostných zložiek, ktoré si musia verejnú podporu získať zákonnými a etickými postupmi pri vykonávaní služobných úkonov". Tak toto je zvláštny bod, pretože opačne, keď chceli dosiahnuť efekt zvýšenia verejnej mienky v prospech policajtov, za 4 roky sa verejná mienka otočila maximálne voči Policajnému zboru a táto podpora sa bude získavať veľmi ťažko.

To je len pár myšlienok, ktoré som vytrhol z tohto vládneho programu. Myslím ši, že odpočet činnosti tejto vlády podajú voľby v roku 2002 a jednoducho aj policajti, ale aj občania budú môcť porovnať činnosť rezortu ministerstva vnútra.

Hovorili sme dosiaľ o politickej zodpovednosti ministra vnútra v určitých kauzách a trošku sme zatiaľ obchádzali rovinu trestnoprávnej zodpovednosti. Z tých informácií, o ktorých sme tu hovorili, a z poznatkov, ktoré máme, nám však vychádza, že minister vnútra a prezident Policajného zboru vedome umožnili, aby sa neoprávnená osoba oboznamovala s utajovanými skutočnosťami. Nerieši sa únik prísne tajných dokumentov, ktoré boli vylepované na autobusovej zastávke v Prievidzi. Takýmto postupom podľa nášho názoru minister vnútra naplnil skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia štátneho tajomstva podľa § 106 a 107 Trestného zákona. Spomeniem tu ešte aj akciu Papradno, bola to akcia, ktorá bola zameraná na odhaľovanie skupiny skínov, ale zásah policajtov, ktorý tam bol plánovaný, bol predčasne zverejnený ministrom Ivanom Šimkom v televízii TA 3, ktorá tam prišla a informovala dotyčných, že tu sa má konať akcia, ktorú si prišli nafilmovať. Podľa nás týmto spôsobom Ivan Šimko sa takisto dopustil trestného činu marenia verejného výkonu a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Z toho všetkého, čo sme tu povedali, nám vychádza jediný záver, že aj keď táto snemovňa neschváli odvolanie Ivana Šimka, jeho odborná a morálna spôsobilosť na výkon tejto funkcie bude spochybnená.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, bol by som preto veľmi rád, keby sme posúdili všetky tieto skutočnosti a podporili návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra. Ďakujem za pozornosť.