J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, začneme ďalší rokovací deň 57. schôdze Národnej rady.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Hrušovský a poslanci Andrassy, Hamžík a pani poslankyňa Keltošová. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.

V rokovaní budeme pokračovať rozpravou, ktorú sme včera prerušili v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zabezpečení zvrchovanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 1399).

Nech sa páči, pán navrhovateľ pán poslanec Palko, zaujmite svoje miesto.

Pána spravodajcu Pittnera by som poprosil, aby zaujal svoje miesto.

V rozprave majú vystúpiť títo poslanci: Milan Hort, Mária Sabolová, Pavol Kanis a Roman Hofbauer.

Teraz vystúpi pán poslanec Hort, po ňom pani poslankyňa Sabolová Mária. Nech sa páči, pán poslanec Hort a potom pani poslankyňa Sabolová.

M. Hort, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Zákon o Maďaroch žijúcich v zahraničí, resp. Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, ktorý sa v našej tlači, v diskusiách, na verejnosti, vo vláde i v parlamente označuje jednoducho ako zákon o zahraničných Maďaroch, je reálne existujúci problém, ktorý jeho prijatím vyvolala maďarská strana. Na tomto konštatovaní sa zrejme dokážeme všetci zhodnúť. Som presvedčený, že nikto z nás tento problém neignoruje, ibaže na spôsob jeho riešenia nezdieľame rovnaký názor.

Hneď na úvod svojho vystúpenia chcem zdôrazniť, že prijatie akéhokoľvek zákona, ktorým by sme chceli reagovať na zákon iného štátu, teda aj na zákon o zahraničných Maďaroch, by znamenalo jeho nepriame uznanie na území našej republiky.

Dovoľte mi teraz krátky exkurz do minulosti tejto kauzy. Vláda Slovenskej republiky, ako i Národná rada Slovenskej republiky svojím jednoznačným postojom k možnosti uplatnenia nežiaducich účinkov zákona o zahraničných Maďaroch na našom území zaujali principiálne stanovisko, ktoré bolo prvýkrát vyslovené ešte na stretnutí premiéra Mikuláša Dzurindu s premiérom Maďarskej republiky Viktorom Orbánom v apríli 2001. Východisková pozícia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky sa pritom opiera o existenciu zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou ešte z roku 1995. Na riešenie menšinových otázok máme vytvorenú spoločnú komisiu, v ktorej obe strany zastupujú štátni tajomníci ministerstiev zahraničných vecí páni Jaroslav Chlebo a Zsolt Németh. Národná rada Slovenskej republiky svojím politickým vyhlásením zo dňa 7. februára 2002, rovnako ako vláda Slovenskej republiky, zásadne odmietla možnosť aplikovania účinkov cudzieho zákona na území Slovenskej republiky a odobrila doterajší postup vlády Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pri riešení tohto problému.

Naše úsilie v diplomatickom pôsobení smerom navonok, ako i už spomenutý zásadný postoj exekutívy a parlamentu je možné oprieť o rovnosť našich občanov v právach, ktoré sa im zaručujú na území Slovenskej republiky bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k sociálnej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Nikoho nemožno z uvedených dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Konkrétne, pri právach národnostných menšín sa v čl. 34 hovorí, že výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva. Tieto ustanovenia v Ústave Slovenskej republiky rešpektované vo všetkých zákonných normách považujeme z pohľadu existujúcej legislatívy za dostatočné, pričom prijímanie ďalších možných zákonných úprav je naviac len odďaľovaním skutočne efektívneho riešenia. V tejto súvislosti hrozí, že akákoľvek právna norma reagujúca na zákon o zahraničných Maďaroch môže smerovať k postihovaniu občanov našej republiky, čo je taktiež v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

Pre úplnosť sa chcem ešte zmieniť o vyjadreniach predstaviteľov Maďarskej republiky, ktorí o. i. argumentovali: "Zákon o Maďaroch, žijúcich v susedných krajinách je v súlade so závermi Benátskej komisie." Benátska komisia ako expertný orgán Rady Európy pre otázky právne a politické sa zaoberala problematikou zákona o zahraničných Maďaroch a v podstate Maďarskej republike adresovala dva vážne odkazy. Ten prvý je, že finančná podpora príslušníkom národnostnej menšiny na území inej krajiny je možná iba so súhlasom materského štátu. Keďže v prípade Slovenska maďarská strana tento súhlas nedostala ani nedostane, bol by v rozpore s citovanými článkami Ústavy Slovenskej republiky, je splnenie uvedenej podmienky Benátskej komisie zo strany Maďarskej republiky nerealizovateľné. No a druhý odkaz spočíva v tom, že primárna zodpovednosť za menšiny spočíva na tej krajine, kde sa menšina nachádza. V tejto vete ja osobne vnímam diplomatický a citlivý odkaz do Budapešti, že aj ona má na svojom území národnostné menšiny, tú slovenskú nevynímajúc.

Na základe uvedených skutočností, existencie relevantných právnych noriem legislatívy Slovenskej republiky, ako i signálov zo zahraničia je zrejmé, že implementácia zákona iného štátu do právnych noriem Slovenskej republiky je aj v tomto konkrétnom prípade politicky provokatívna a právne nezmyselná.

Chcem z tohto miesta vyzvať svojich priateľov z KDH k stiahnutiu predmetného návrhu zákona o zabezpečení zvrchovanosti Slovenskej republiky a k podpore pokojnej a rozvážnej diplomacie slovenskej vlády, čo je výsostne európska politika, politika hodnôt, politika porozumenia a politika otvorenosti, ktorá súčasne rešpektuje všetky doteraz dosiahnuté dohody. Táto politika nám v priestore európskej diplomacie, v prístupe k tomuto citlivému problému priniesla ďaleko viac stúpencov ako Maďarskej republike.

Presadzovanie uvedeného návrhu zákona môže naviac zmariť možnú dohodu s rysujúcou sa novou vládou Maďarskej republiky, kde najvážnejší kandidát na premiéra pán Péter Medgyessy na otázku novinára, či aj on sa cíti premiérom 15 mil. Maďarov, a bolo to po prvom kole volieb v Maďarsku, odpovedal slovami: "Vidím to v dvoch rovinách, v rovine zodpovednosti a v rovine právneho postavenia. Cítim zodpovednosť za všetkých Maďarov, nech žijú kdekoľvek na svete. Ale ak budem premiérom, tak budem premiérom iba tých 10 mil. Maďarov, ktorí žijú v Maďarskej republike, pretože takto to vyplýva z môjho a ich právneho postavenia." Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Milana Horta - pani poslankyňa Tóthová ako prvá, pán poslanec Hofbauer ako posledný. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení kolegovia, ja mám otázku na pána poslanca Horta. Je mi úplne nepochopiteľné, odkiaľ čerpal právne závery, že prijatie tohto zákona znamená uznanie zákona o zahraničných Maďaroch. Veď tento zákon nie je šitý na ten prípad len, ale je formulovaný na všetky prípady, keď by došlo k aplikácii práva na našom území, teda práva prijatého inými parlamentmi iných štátov. To je prvá poznámka. Z toho mi vyplýva záver, že vystúpenie pána Horta bolo jasným dôkazom ohromného strachu SDK, resp. SDKÚ pred tým, aby ich, nedajbože, príslušníci SMK v parlamente nepodporovali ďalej. To je prejav panického strachu.

A pokiaľ pán poslanec Hort hovoril o ráznom stanovisku vlády a o ráznych krokoch, tak ja by som vám to ako členka výboru pre ľudské práva a národnosti mohla dokumentovať veľkým počtom listov občanov, čo si o ráznom postupe myslia. Ale prečítam vám jednu myšlienku z listu, ktorý som práve včera dostala a kde sa píše veľkými písmenami: "Pokiaľ Dzurinda behá po dunajskej hrádzi, Orbán zatiaľ stavia základy Veľkomoravskej ríše." Tak asi toto si myslia občania o ráznom postupe našej vlády. Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Predseda výboru pán poslanec Ambróš, nech sa páči.

L. Ambróš, poslanec: Ďakujem pekne. Dovolil by som nesúhlasiť s názorom pani poslankyne. Chcem povedať, že plne sa stotožňujem s príspevkom, ktorý predniesol pán poslanec Milan Hort. Je prejavom štátnickej rozvážnosti v čase pred druhým kolom volieb v Maďarsku, že dávame takéto stanovisko. Akékoľvek iné stanovisko podľa mňa je veľmi nerozvážne a vážne poškodí maďarsko-slovenské vzťahy.

Čo sa týka našej snahy, ako reagovať na zákon o zahraničných Maďaroch, za jediný adekvátny krok zo slovenskej strany považujem väčší záujem Slovenska o menšinu Slovákov v zahraničí a v prvom rade o menšinu Slovákov v Maďarsku. Akékoľvek iné kroky len zhoršia túto situáciu. A za seba môžem povedať, že nepodporím tento návrh zákona, ktorého cieľom je len zhoršiť už aj tak naštrbené maďarsko-slovenské vzťahy. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec, vy ste hovorili, že ak by sa prijal tento zákon, odobrili by sme fungovanie zákona cudzieho štátu na našom území. Tak sa teda tvárme, že na Slovensku nepracujú kancelárie, ktoré zhromažďujú údaje našich občanov pre cudzí štát, že sa u nás nevytvára diskriminácia väčšinového národa, že sa u nás nepripravuje autonomizácia južného územia, tvárme sa ako vláda, ktorá je v pozícii mŕtveho chrobáka, ktorá je absolútne bezpohlavná a nechá sa presviedčať jednou stranou, Stranou maďarskej koalície, že by to nebolo diplomatické, ak by štát hájil svoje pozície vo vlastnom štáte. Ja skutočne z tohto miesta chcem poďakovať KDH, že sa odhodlalo pristúpiť k tomuto návrhu zákona, a verím, že teda ho podporí parlament.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Dušan Švantner, nech sa páči.

D. Švantner, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Hort, ja žasnem nad tým, ak vy poviete, že naša politika priniesla Slovenskej republike úspech v rámci celej Európy. Veď je to úplne smiešne. Zoberte si, čo sme my vlastne spravili pre to, aby tá Slovenská republika už konečne vystupovala ako samostatný štát, ktorý si rozhoduje na vlastnom území o tom, čo sa tu bude diať. Zoberme si, čo sme odhlasovali v tomto parlamente. Csemadok má podstatne lepšie finančné prostriedky a lepšie finančné vybavenie ako Matica. Matica bola jediná, ktorá na tom južnom území trocha hatila to, čo sa tam deje. Zoberme si ďalšiu vec, stanovisko vlády k tomuto návrhu. Vláda jednoznačne nesúhlasí s tým, aby sa prijali nejaké opatrenia proti rozpínavosti maďarskej menšiny na Slovensku. Veď je to smiešne. Ja neviem, ako je možné, že tí z vás, ktorí ste teraz dali tento návrh, zostávate vo vláde, ktorá prijíma také stanoviská, ako tu čítame v materiáli, ktorý je práve k tomuto vášmu návrhu. Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

R. Hofbauer, poslanec: Pán poslanec Hort, ak sa odvolávate na diplomaticky citlivý odkaz do Budapešti, tak ten diplomatický citlivý odkaz zo slovenskej strany Dzurindovej vlády je tak citlivý, že buď vyslaný nebol, buď budapeštianskou stranou nebol prijatý, alebo narazil na hluchého partnera. Prečo to hovorím? Prvé kolo parlamentných volieb v Maďarsku predsa prebehlo a zodpovedajte mi, koľko je tam poslancov za národnostné menšiny v maďarskom parlamente zvolených podľa platného zákona, ktorý platí v Maďarsku a ktorý je tam už platný štvrté funkčné obdobie. Moja odpoveď je - ani jediný. Tak o čom hovoríte? O nejakom diplomatickom citlivom odkaze do Budapešti zo slovenskej strany? Veci treba nazývať pravými menami na pravom mieste a v pravý čas - žiadna diplomatická citlivosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Hort, nech sa páči.

M. Hort, poslanec: Ďakujem všetkým diskutujúcim vo faktických poznámkach. Ja, ak dovolíte, veľmi krátko poviem len pár myšlienok ako reakciu.

Pani kolegyňa Tóthová, s kým som o tom diskutoval? No diskutoval som s renovovanými právnikmi o tom svojom stanovisku, ktoré som nakoniec predniesol. Upodozrievali ste ma z prejavu panického strachu. Viete, pani kolegyňa, panický strach tu a na Slovensku už dosť dlhú dobu šírite vy. Niekedy mám trošku zlý dojem z toho, že stále tlačíte tento národ do malosti, zakomplexovanosti a niekedy až do akéhosi ťapákovského zápecníctva, ale to už sme si povedali viackrát. Mám proste na to iný názor.

Pani kolegyňa Mušková, ja som sa vyjadroval vo svojom príspevku k možnosti riešiť túto citlivú tému zákonom. Povedal som svoj názor, považujem to za nadštandardné riešenie a zbytočné.

Pán kolega Švantner, som rád, že na zahraničnú politiku máme my dvaja, myslím na zahraničnú politiku Slovenskej republiky, slovenskej vlády a tohto parlamentu, rozdielny názor. Ten názor ale ja opieram o stanovisko civilizovaného sveta, ktorý nás konečne už začal iným spôsobom vnímať ako vtedy, keď ste zahraničnú politiku robili vy spolu aj s HZDS. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi Mária Sabolová a po nej pán poslanec Pavol Kanis.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, v mojom vystúpení k zákonu o zabezpečení zvrchovanosti Slovenskej republiky chcem povedať niekoľko možno trochu odlišných myšlienok, ako tu zazneli z úst predkladateľa, alebo niekoľko iných myšlienok na to, ako by sme mali postupovať v tomto probléme.

Vecne, nie s tým, že je to zákonná forma, s návrhom KDH súhlasím, pretože je potrebné, aby sme kroky, ktoré boli zanedbané a ktoré v rámci diplomatického rokovania a medzinárodných vzťahov zanedbali obidve strany, aj Maďarská republika aj Slovenská republika, nejakým spôsobom napravili. Ale to, čo si myslím o zákone, poviem neskôr.

Maďarská vláda v prípade zákona o zahraničných Maďaroch celkom určite nepreukázala dostatočnú mieru diplomatického taktu a slušnosti voči svojmu susedovi. Tento zákon na slovenskej politickej scéne rozpútal vášne, ktoré v mene obrany štátnej suverenity, rovnosti občanov vyvrcholili v konkrétne návrhy zákonov, jednak z dielne KDH a jednak z dielne SNS. V konaní maďarskej strany, ktorá zanedbala konzultácie so slovenskou stranou, možno vidieť porušenie jedného zo základných princípov medzinárodného práva, a to princípu spolupráce. Územná zvrchovanosť Slovenskej republiky chránená jednak princípmi medzinárodného práva, jednak celým právnym poriadkom počínajúc Ústavou Slovenskej republiky znamená, že v priestore vymedzenom štátnymi hranicami neexistuje iná moc ako moc vykonávaná orgánmi Slovenskej republiky. Žiadny iný orgán okrem orgánu republiky nemôže osobám nachádzajúcim sa na jej území jednostranne priznať práva alebo ukladať povinnosti.

Realizáciou materiálnej pomoci národnostnej menšine na území Slovenskej republiky, hoci aj na základe zákona, Maďarská republika neašpiruje na úlohu mocenského suveréna na našom území a našu zvrchovanosť ani v najmenšom neporušuje ani neohrozuje. Štáty bežne viac-menej systematicky alebo organizovane podporujú svojich krajanov v zahraničí v oblasti kultúry a školstva. Robí to nakoniec aj Slovenská republika a dokonca na základe čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky podľa, ktorého Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou. O tom svedčí aj dokument, ktorý spracovala ministerka spravodlivosti Maďarskej republiky. Je to hrubý dokument, kde popisuje vzťahy a uplatňovanie princípu národnej identity aj u Slovákov žijúcich na maďarskom území. Píše tam o možnosti vytvárať samosprávy. Dokonca veľmi dobre vieme a všetci to vieme bez ohľadu na politickú príslušnosť, že sú poskytované prostriedky v akejkoľvek podobe a forme občanom slovenskej národnosti žijúcej na maďarskom území. A o tom sú určite konkrétne dokumenty. Ide len o to, akým spôsobom a v zmysle čoho sú poskytované. Zákon o Maďaroch v zahraničí ide skutočne nad rámec, keď nepoviem medzinárodných vzťahov, tak minimálne nad rámec slušnosti dvoch štátov, ktoré žijú a spolupracujú a navonok preukazujú dobré vzťahy.

V priebehu 7 mesiacov minulého roku, od júla minulého roku všetky politické strany, tak KDH, ako HZDS, SNS a všetky vládne strany, mohli a mali povinnosť v prípade, že vedeli, že zákon má už platnosť a účinný je od 1. januára, viesť rokovania. To, čo malo byť, a to, čo sme aj vo vyhlásení vo februári, keď sme prijímali vyhlásenie Národnej rady, deklarovali, svoje povinnosti zanedbala vláda a diplomacia, ktorá v tejto veci mala konať. Nemali sme čakať na účinnosť zákona a na veci, na ktoré sa niekto, kto tieto podmienky a tieto prostriedky, ktoré poskytuje maďarská vláda, chcel použiť, pripravil lepšie. My sme momentálne v defenzíve, a nie v ofenzíve.

Jedno, čo je dnes. Mne, a to som sa vyjadrila aj v mandátovom výbore, keď boli podnety na zbavenie poslaneckého mandátu niektorých poslancov maďarskej koalície, vadia niektoré skutočnosti, akým spôsobom sa pristupuje na území Slovenskej republiky k vykonávaniu tohto zákona. Nepodporila som vydanie alebo proste súhlas na zbavenie imunity, pretože to vôbec nie je v kompetencii výboru mandátového. Na porušenie zákona poslancov sú dané niektoré trestné oznámenia. V prípade, že prokuratúra uzná u niekoho, že porušil zákon, je ho možné stíhať a je ho možné vydať na trestné stíhanie a výbor mandátový môže rozhodnúť o zbavení imunity a jeho postihnutí. Čiže už dnes existujú spôsoby a podmienky aj v právnom systéme Slovenskej republiky na to, že ak niekto poruší zákony a Ústavu Slovenskej republiky, aby bolo naňho podané trestné oznámenie a bol stíhaný podľa dnes platných predpisov. A preto si myslím, že akákoľvek iná zákonná podoba na obmedzovanie Zákona o Maďaroch žijúcich v zahraničí je, myslím si, dnes nadbytočná a prebytočná.

Moja výhrada voči združeniu, ktoré funguje na území Slovenskej republiky a je v súlade s platnými predpismi Slovenskej republiky, je jediná, tá, že pokladám za nie vhodné a, myslím si, nie múdre, že jedným z piatich subjektov združenia je Strana maďarskej koalície, pretože automaticky zákon, ktorý mal slúžiť pre občanov Slovenskej republiky, a nie pre politikov, pretože tí nie sú odkázaní na jeho podporu, dostáva politický akcent a dostal sa vlastne aj do roviny politických vášní. Preto si myslím, že by bolo dobré, ak chcú politické strany, aby to združenie fungovalo na občianskom princípe, aby nevstupovali do týchto občianskych záležitostí. Majú právo byť v pozadí týchto krokov. Myslím si, že veľkú politickú vášeň na slovenskej scéne vyvolali práve prvé dni. A prvé vystúpenia a preberanie preukazov, o ktorých tvrdím, že by mali slúžiť pre všetkých alebo pomoc pre tých, ktorí to potrebujú, bolo to veľmi okázalé preberanie práve politikmi SMK. Ale toto nie je problém. Preukaz, ktorý môže vlastniť zahraničný Slovák na území Slovenskej republiky, ak by sme takýto dokument chceli v takej istej forme vydávať, je v poriadku. To isté platí aj pre maďarského občana. Ale všetky úkony, ktoré sa týkajú vydávania preukazov, príp. aj príspevkov, môžu sa diať len na území štátu, na ktorom sa tento zákon môže uplatňovať.

Na podloženie ešte toho tvrdenia alebo toho môjho názoru z výboru mandátového je aj názor generálneho prokurátora na to, že ak došlo k nezákonnému postupu a boli dané podnety, boli odstúpené na príslušnú prokuratúru krajskú, vo veci sa koná. Ak tu majú niektoré politické strany dojem, že sa ide nad rámec zákonov Slovenskej republiky, majú túto možnosť, je aj potvrdením generálneho prokurátora.

Ešte snáď ku konzultácii s právnikmi. Veľmi sa mi páčilo vystúpenie pána poslanca Tatára bez ohľadu na tvrdenie - koľko právnikov, toľko právnych názorov. Bohužiaľ, v Slovenskej republike je to tak a nielen v Zákone o Maďaroch žijúcich v zahraničí, ale aj možno pri vecných zákonoch. Nemusím ísť ďaleko, stačí spomenúť zákon o autorizovaných inžinieroch a architektoch, ktorého som bola predkladateľ a obhajca, a dnes máte štyroch právnikov a štyri výklady. Čiže je tu možný právny pohľad. Ale mali by slúžiť všetky tieto názory právnikov na to, aby sme hľadali riešenie nie zákonom a zákazom, pretože máme veľa zákonov a máme veľa zákazov a aj tak vieme, že sa veľmi ťažko rešpektujú, aby sme hľadali cestu dialógu a dohovoru medzi obidvoma stranami. Zlý zákon, tak ako povedal pán poslanec, nemožno napraviť. Spomenul zlý zákon, ja hovorím o nedokonalom zákone KDH, má svoje nedostatky, poviem to jednoducho. Poskytuje príliš širokú právnu úpravu a široký výklad, úvahu pre správny orgán, ktorý bude rozhodovať o tom, či zruší alebo nezruší organizáciu. A je to zároveň aj veľmi na širokú úvahu pre súdy, ktoré by mali potom rozhodovať. Slovenská ústava vychádza nielen zo slovenských podmienok, ale aj z Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. A v prípade, že by bol nedokonalý zákon, ktorý by išiel nad rámec dohovoru, ku ktorému sa Slovenská republika prihlásila, legislatívny zlý zámer by mohol viesť až k tomu, že by sa mohol dostať na Európsky súdny dvor.

A ak ide o vlastníctvo, a to sú vlastne financie, ktoré mohli by dostať jednotliví občania Slovenskej republiky, malo by to ísť cez jeho zrušenie a odňatie, cez súdne rozhodnutia. Prepadnutie považujem za trestný čin na základe trestnej činnosti, a preto ak vieme, že niekto poruší dnes zákon a neprizná príp. túto finančnú čiastku ako dar, je ho možné stíhať na základe trestného zákona.

Snáď tento komentár. Myslím si, že tak KDH, ako všetky politické strany mali by hľadať dialóg s partnermi. Po dlhom čase som rada, lebo oceňujem vystúpenie aj poslanca Budaja, ktorý sa pokúsil o dialóg s partnermi na maďarskom území, ktorý, tak ako aj ja, konštatoval, že Zákon o Maďaroch žijúcich v zahraničí ide nad rámec všetkých pravidiel a dokonca možno aj medzinárodných noriem. Ale cesta zákazu nevedie k riešeniu. My vieme všetci dobre a netreba si to zakrývať, že nielen slovenská strana, ale aj maďarská strana čakala na voľby v Maďarsku a na to, že bude pokračovať v rokovaniach. A verím, že tieto rokovania dospejú k tomu, že dôjde k úprave zákona Maďarskej republiky a vecí, ku ktorým má slovenská strana výhrady, budú dotiahnuté do správneho konca.

Mrzí ma jedna vec v rámci rokovania a diplomatických vzťahov, že Slovenská republika, ktorá bola zastúpená na rokovaniach štátnym tajomníkom v Maďarsku - sú to informácie, ktoré mám zo stretnutia s poslancom maďarského parlamentu, s ktorým sa poznám dlhé roky, ktorého ste mali možnosť zažiť aj v máji minulého roku tu v parlamente, je to človek, ktorému dôverujem a s ktorým si rozumiem, ale myslím si, že aj s ním som mala veľký problém si vysvetliť, akú skúsenosť pre nás a aké uplatnenie pre nás má tento ich maďarský zákon -, bohužiaľ, na rokovaniach nepovedala svoje zásadné výhrady niektoré alebo súhlasila s dokumentmi, ktoré boli pripravované, a po návrate na územie Slovenskej republiky ako keby sme zmenili svoje postoje. Čiže tu týmto sa obraciam aj na vládu Slovenskej republiky, na vyjednávačov, aby striktne sa správali ako zástupcovia suverénnej Slovenskej republiky a aby výhrady, ak sú, tlmočili aj na území Maďarska, nielen, keď sú, na pôde Slovenskej republiky.

A tu ešte snáď jeden príklad. A tým skončím s jedným potom záverečným stanoviskom. Keď som bola na poslaneckom výjazde v Rožňave, stretla som sa s našimi zástupcami z KDH, ktorí mi povedali: "Je tu problém, KDH vyvolalo vojnu, nechoď ani do Rožňavy." Pri stretnutiach s občanmi na ulici počas rozdávania našich propagačných materiálov som mala možnosť stretnúť pani v rokoch, ktorá má určite skúsenosť už aj možno z vojnového obdobia, so svojou dcérou možno v mojom veku, ktoré mi povedali: "Nechceme mať s KDH nič, pretože sme mali dobré vzťahy a verili sme, že je to náš partner." Ale po diskusii asi 20-minútovej povedali svoje jedno stanovisko. Teraz do radov tých v hornej časti Slovenska, na Orave alebo tam, kde možno nevedia, ako vyzerá živý občan maďarskej národnosti, a budujú obrovské vášne proti Maďarom žijúcim na južnom území, chcem povedať jeden príklad. Keď prišli pracovať z Oravy robotníci do Rožňavy, do tejto rodiny prišli, ako keby prišli niekde medzi Komančov s obavou, že kde prídu, čo bude. Ale po dvoch mesiacoch, keď odchádzali, starý pán, ktorý určite bol presvedčený a hlboko zrejme národne orientovaný občan, so slzami v očiach im povedal: "Tu som pochopil, až keď som prišiel sem, že nie je problém, že sú Slováci a Maďari, ale že problém je, že sú zlí a dobrí ľudia. Normálne vzťahy chceme budovať ako ľudia, a nie to, aby niekto rozpútaval vášne. A chcem vám povedať toľko, že keď prídem domov na Oravu, poviem, že som našiel aj na tomto území slušných ľudí." A o tomto je aj politika pre tých, ktorí si myslia, že sú hrdí Slováci, ale veľakrát sa nesprávajú ako statoční ľudia a občania Slovenskej republiky.

Z týchto dôvodov, ktoré som povedala, aj vzhľadom na to, že som tento návrh zákona nepodpísala, vecne s tým, že treba podniknúť kroky voči uplatňovaniu Zákona o Maďaroch žijúcich v zahraničí, chcem povedať toľko, že tento návrh zákona nepodporím, pretože nevidím riešenie v prijatí zákona, ale vidím riešenie v krokoch a v diplomatickom rokovaní, ktoré by Slovenská republika voči Maďarsku mala uplatniť. Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Faktická poznámka - jediný prihlásený pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel len vyjadriť podporu stanovisku pani kolegyni s tým, že ani ja tento zákon nemôžem podporiť, pretože keď som si to prečítal, tak naozaj dotýka sa aj takých ustanovení, napr. ako je Karpatonemecký spolok, ako sú všetky ostatné inštitúcie, ktoré fungujú na našom území v rámci medzinárodných dohôd a spolupráce. Je to tak napísané zoširoka, že ak by sa to malo dotknúť kohokoľvek, kto dostáva nejakú podporu zo zahraničia a pôsobí na Slovensku, tak sa môžeme dostať do problémov. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kanis a po ňom Roman Hofbauer.

Pán poslanec Kanis, nech sa páči.

P. Kanis, poslanec: Vážená Národná rada, ctené dámy, vážení páni, diskusia o Zákone o Maďaroch žijúcich v zahraničí, ktorá tu prebiehala pri rokovaní o návrhu Vyhlásenia Národnej rady k tomuto zákonu, bola veľmi podnetnou diskusiu, ktorá prispela k analýze obsahu zákona susedného štátu, ale zároveň aj k vyjasňovaniu povinností, práva a potrebnosti konania slovenských štátnych orgánov. Nechcem sa dajako podrobne vracať k tejto diskusii, pretože ona priamu súvislosť aj s obsahom návrhu, ktorý predložilo KDH, ale predsa len pre osvieženie pamäti si treba pripomenúť aspoň niektoré základné veci.

Keďže sa obsah tohto zákona, teda nielen maďarského, ale aj návrhu zákona KDH, týka slovensko-maďarských vzťahov, tak musíme zrejme opäť pripomenúť, že základom na riešenie všetkých problémov bilaterálnych slovensko-maďarských vzťahov je Základná zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, ktorá bola uzavretá na 10 rokov a má sa automaticky predlžovať vždy na nasledujúce 5-ročie. Keďže naše ciele sú podobné z hľadiska vstupu do Európskej únie, niet pochýb, že práve táto zmluva je základom aj riešenia toho problému krajanského zákona. No a tu treba povedať, že celá kauza, ak mi to dovolíte tak nazvať, je vlastne vo svetle tejto zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci aj kauzou porušenia tejto zmluvy. Treba opäť pripomenúť, že podľa čl. 21 sa hovorilo v tejto zmluve, že ťažiskom kontrolného mechanizmu plnenia zmluvy sú dvojstranné konzultácie. Ale pri príprave tohto zákona vlastne k dvojstranným konzultáciám nedošlo. Slovenská diplomacia chcela pripraviť a pripravila deklaráciu, ktorú chcela predložiť v Budapešti, aby sa potom spoločne táto deklarácia posúdila, ale aktivitou maďarskej strany sa vytvorila situácia, o ktorej môžeme povedať, že maďarská strana chcela dostať do takej situácie Slovenskú republiku, aby reagovala nediplomatickými prostriedkami, čo samo osebe z hľadiska nielen medzinárodného práva, ale aj práve dobrého susedstva nie je korektné.

V zmluve slovensko-maďarskej Maďarská republika uznala, že príslušníci národnostných menšín sú výlučne občanmi štátu, na území ktorého žijú. Čiže Maďarská republika sa v zmluve zaviazala neuplatňovať v národnostnej menšine priamu ingerenciu. To musím zdôrazniť práve vzhľadom na podstatu problému, ktorý sa týka prihlasovania sa k národnostnej menšine.

No a čo naviac, tento krajanský zákon je v priamom rozpore, v konflikte práve s obsahom Ústavy Slovenskej republiky. Príslušné články boli v tomto parlamente niekoľkokrát citované, ale dovolil by som si predsa len ešte zacitovať podľa môjho názoru podstatný význam z čl. 12 ods. 3: "Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti, zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu." To má jednu stránku ohľadne ochrany príslušnosti k maďarskej národnostnej menšine, ale zároveň aj druhú stránku ohľadne rešpektovania verejného poriadku a Ústavy Slovenskej republiky. A ďalší článok, čl. 34 ods. 3 znie: "Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii ostatného obyvateľstva." Tieto citáty sú absolútne dostatočné na to, aby sme krajanský zákon posudzovali ako právny akt, ktorý je nasmerovaný priamo proti Ústave Slovenskej republiky, a zároveň dodali, že aj mechanizmus uplatňovania tohto zákona má protiústavnú podstatu. Nie je len v rozpore a nie je len neústavný, ale je protiústavný. A ak takáto skutočnosť nastala, tak potom Slovenská republika a štátne orgány Slovenskej republiky sa nemôžu tváriť, že to je predmetom diskusie, ale je ich svätou povinnosťou, aby konali.

Som presvedčený, že návrh KDH má korene vo vystúpení ministra vnútra Ivana Šimka pri diskusii, ktorá tu prebiehala. Ak si pamätáte, pán minister vystúpil a povedal, že on by tu aj konal, ale nemá zákonný podklad, na základe čoho by on mal konať. Som hlboko presvedčený o omyle pána ministra, pretože tá právna skutočnosť, ktorú vyvoláva krajanský zákon, ako aj mechanizmus jeho uplatňovania na Slovensku, jednoducho nie je absolútne sporná a slovenské štátne orgány mohli konať, ako o tom aj svedčí vývoj, a aj konajú. Nie je pravda, že nemajú na základe čoho konať. Toto si treba uvedomiť, pretože tento zákon, ktorý predložilo KDH, treba podľa môjho názoru posudzovať z viacerých aspektov, z aspektu aj činnosti slovenskej diplomacie a z aspektu činnosti štátnych orgánov, ktoré majú svoju vnútroštátnu pôsobnosť.

Ctené dámy, vážení páni, iste nám je všetkým jasné, že zákon o zahraničných Maďaroch ani dajaký antizákon k tomuto zákonu nemajú byť, nemôžu byť a nesmú byť hlavnou agendou slovensko-maďarských vzťahov, že tá podstata týchto vzťahov je práve smerovaním na dobré susedstvo a priateľskú spoluprácu. Ak však k takejto skutočnosti došlo, tak potom treba voliť aj adekvátne prostriedky. Podľa môjho názoru si treba položiť otázku a viacerí ste chceli na ňu aj odpovedať. Je to otázka o tom, či treba alebo netreba tento zákon, ktorý navrhuje KDH. Myslím si, že riešenie problému nie je v tom, že budeme sa pohybovať v nejakej rovine infantilnosti, či je to dobrý alebo zlý zákon. Podstata veci je, že tento zákon porušuje zvrchovanosť Slovenskej republiky a zasahuje do jej výlučnej pôsobnosti. To je úplne jedno, aký je a pre koho je ten zákon. Jednoducho z hľadiska medzinárodného práva, z hľadiska národnoštátneho záujmu a z hľadiska obsahu Ústavy Slovenskej republiky na tento zákon treba reagovať. Návrh zákona KDH je adekvátna reakcia na prijatie zákona v Maďarskej republike. Tým, ktorí tu rozprávali o tom, že je vecou dajakej politickej taktiky, ako budeme postupovať, chcel by som hneď zdôrazniť, že odvolávanie sa na politickú taktiku alebo argumentovanie tým, že tento zákon je nenáležitý a že počkáme na to, ako sa bude vyvíjať nová maďarská zahraničná politika, toto je postup, ktorý je absolútne neadekvátny a vlastne nerešpektuje právne skutočnosti, ktoré sa vytvorili prijatím krajanského zákona, pretože ak odpovedáme na túto otázku, či treba tento zákon, tak zároveň si musíme položiť otázku, či tento zákon vytvára ten základ právny, ktorý požadoval minister Ivan Šimko.

Ja som presvedčený, že právny poriadok Slovenskej republiky je dostatočný na to, aby sa konalo. Ale tento zákon má, samozrejme, jednu svoju výhodu. Aj Národná rada prijíma obrovské množstvo zákonov, ktoré sú často zákony ad hoc, pre prípady, ktoré sa stali. Podľa môjho názoru toto svedčí o absencii kvality tvorby práva, to je po prvé, ale zároveň hovorí to aj o úpadku istej právnej abstrakcie v tvorbe zákonov. Slovenská národná rada, po nej Národná rada Slovenskej republiky sa na túto cestu dali a podľa môjho názoru tým je spôsobené práve to, že sa prijíma obrovské množstvo zákonov, a pritom často tieto zákony sú šité iba na jednotlivé prípady a nemajú všeobecnú platnosť. A to treba povedať aj pri návrhu zákona KDH.

Treba povedať, že už sám návrh zákona je tak široký, že vyžaduje isté upresnenie. Nie je to len tento zákon o zabezpečení zvrchovanosti. Áno, on je takým zákonom, ale treba povedať, že iba v jednej oblasti, a to v oblasti, ktorá sa týka prihlasovania sa k národnostnej menšine vo vzťahu k tomu, či získava táto národnostná menšina isté výhody. Čiže návrh zákona je tak obecný, že aby názov zodpovedal obsahu zákona, jednoducho už aj ten názov treba upresniť a treba dostať do predmetu tohto zákona práve, že ide o zvrchovanosť vo vzťahu k prihlasovaniu sa k národnostnej menšine.

Druhý problém, ktorý v tomto zákone je, je ten, že v tomto zákone sa hovorí v § 1, v § 2 - podľa zákona susedného štátu. Myslím si, že tvorcovia zákona alebo predkladatelia zákona by mohli mať aj väčšiu ambíciu, ako len vysporiadať sa so zákonmi susedného štátu. Je skutočne podstatným problémom riešiť otázku zákona susedného štátu, ktorý porušuje zvrchovanosť Slovenskej republiky? Myslím si, že tento zákon by kľudne mohol riešiť problém zákona štátu ako takého, keď tento zákon je v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky. To znamená, pri tomto zákone ak pripustíme, že je tu pocit potreby riešenia problematiky prihlasovania sa k národnostnej menšine osobitným zákonom, a za ten považujem tento návrh zákona, potom by som predkladateľom odporúčal, alebo to spravíme v druhom kole diskusie, aby tento zákon sa netýkal len zákona susedného štátu, ale zákona každého štátu, ak tento zákon je v rozpore s verejným poriadkom. To je podstata veci. A myslím si, že dôvod na to, aby z tohto zákona vypadlo slovo "susedného", spočíva aj v tom, že jednak sme súčasťou istých globalizačných procesov a napokon aj utečeneckej vlny alebo počet utečencov alebo občanov, či už iného vierovyznania alebo príslušníkov iného štátu podľa mňa prináša tieto problémy aj do Slovenskej republiky.

Myslím si, že predkladatelia by skutočne mali zvážiť, ak ten podnet, ktorý vychádzal z prijatia krajanského zákona v Maďarsku -myslím si, že treba túto nahrávku využiť na riešenie problému ako takého, pretože tu treba povedať, že nie je problém, že zákon susedného štátu istým spôsobom má aj exteritoriálne účinky, má, ale iba za jedného predpokladu -, ak tieto exteritoriálne účinky si osvojil a prijal samotný domáci štát, v tomto prípade Slovenská republika, čiže nie všetky zákony susedných štátov, ktoré sa týkajú otázky prihlasovania sa k národnostnej menšine, motivované získavaním istých výhod, to môže byť v súlade so slovenským verejným poriadkom za predpokladu, že tento štát sa pozitívne vyjadrí o obsahu takéhoto zákona, ktorý presahuje aj do teritória Slovenskej republiky. To považujem za mimoriadne dôležitú pripomienku, ktorú podľa môjho názoru je možné rešpektovať. Čiže za predpokladu, že sa upraví názov zákona, že sa zákon posunie do novej dimenzie a jeho predmetom bude riešenie problémov zákonov akéhokoľvek štátu, ktoré sú v rozpore so slovenským verejným poriadkom, podľa môjho názoru sa dostane plne do súladu medzinárodného práva a príslušných noriem, ktoré už teraz pôsobia a sú záväzné. Preto vzhľadom na poslanie a úlohu prvého kola, prvej etapy diskusie môžem len zdôrazniť, že tento návrh zákona je adekvátnou odpoveďou na prijatie krajanského zákona ako aj na možné prijatia iných zákonov, ktoré by vstupovali do pôsobnosti Slovenskej republiky. Verím, že predkladatelia, ako aj páni poslanci, panie poslankyne v druhom čítaní môžu upraviť obsah tohto zákona tak, aby bol prijatý.

No a napokon by som sa opäť vrátil k otázke teda politickej taktiky, pretože viacerí vystupujúci, ktorí tu boli, hovorili: "Teda počkajme, ako sa to vyvinie, a jednoducho bude to v poriadku." Už som povedal, že takýto postup nie je adekvátny podstate veci. Podstatou veci bolo prijatie zákona, ktorý zasahuje do pôsobnosti Slovenskej republiky. A to je skutočnosť, na základe ktorej slovenské štátne orgány vrátane zákonodarcu, Národnej rady Slovenskej republiky musia reagovať. Ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Cuper je posledný.

Pán poslanec Hudec.