B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči, máte slovo.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, na úvod mi dovoľte kratučkú poznámku. Ja si myslím, že zákon o sociálnom poistení alebo teda dôchodková reforma popri zákone o reforme verejnej správy a popri novele zákona o ústave vlastne mala byť jedným z najdôležitejších zákonov, ktorými sa táto vládna koalícia mala zaoberať v tomto volebnom období. Ja sa pripájam k tým kolegom, ktorí vystúpili predo mnou, že, žiaľbohu, tento zákon prerokovávame až teraz na sklonku volebného obdobia, hoci napr. vtedy, keď sme prerokovali koncepciu dôchodkovej reformy v tejto Národnej rade, to bolo vo februári v roku 2000, sme mali ešte trošičku iné predstavy. A vtedy sme prijali aj na záver tejto rozpravy uznesenie finančného výboru. Podľa tohto uznesenia niektoré časti, teda priebežné časti tejto reformy sa mali spustiť už 1. januára 2002. To sa nestalo, samozrejme.
Reforma dôchodkového systému je jedným z najdôležitejších krokov v každej krajine. V súčasnosti prebieha okrem niektorých krajín Európskej únie aj v krajinách strednej a východnej Európy. Slovensko reformu svojho sociálneho a dôchodkového systému odkladá už niekoľko rokov. Treba si ale uvedomiť, že čím viac sa oddiali, tým to bude drahšie a bolestnejšie. Neodštartovaná dôchodková reforma pomaly začína znervózňovať už celú spoločnosť.
Reformu systému dôchodkového zabezpečenia deklarovalo Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Podľa prijatého harmonogramu mal byť zákon o sociálnom poistení vo vláde v októbri roku 2001. Návrh tohto zákona z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý mal byť prvým legislatívnym krokom spustenia dôchodkovej reformy a ktorý upravuje prvý pilier dôchodkového systému, však meškal oproti schválenému harmonogramu 4 mesiace. Podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny oneskorenie spôsobilo riešenie sporu so silovými rezortmi o vytvorenie špecifického zvýhodnenia sociálneho režimu pre členov ozbrojených zložiek, policajtov, vojakov a colníkov. Žiaľbohu, aj v tomto materiáli sa ale stretávame s tým, že nepodarilo sa úplne odstrániť tieto problémy, ktoré tu sú od začiatku. A myslím si, že takisto s kolegami, ktorí prehovorili predo mnou, ja len môžem súhlasiť, že pri druhom čítaní jednak vo výbore a určite aj poslaneckými pozmeňujúcimi návrhmi sa budeme usilovať o to, aby táto reforma dôchodkového systému alebo nový zákon o sociálnom poistení bol univerzálny. A ja len vítam to, že tejto Národnej rade sa na sklonku volebného obdobia postupne menia názory niektorých poslancov, pretože ja sa pamätám na to, ako ešte vlani a predvlani pán poslanec Mesiarik predkladal zákony, ktoré chceli predlžovať pracovné kategórie, alebo zákony, ktoré sa týkali určitých rezortov, a teraz vo svojom úvodnom slove, ktoré mal niekedy okolo tej 11.00 hod., povedal, že v žiadnom prípade nemôžeme pripustiť, aby tieto pracovné kategórie zostali aj v novom zákone o sociálnom poistení. Takže ja som rada, že k tomuto došlo.
Dôchodkové poistenie sa navrhlo členiť na 3 zložky, teda na 3 piliere. V súčasnosti - nebudem o tom rozprávať, pretože to už odznelo, to by som sa len opakovala, je to v materiáli rozvrhnuté - platenie príspevku na dôchodkové zabezpečenie upravuje zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Terajšiemu zákonu sa hovorí zákon priebežný, vlastne systému. Podstata priebežného systému spočíva v tom, že tí, čo pracujú, platia a dôchodcovia dostávajú, inak povedané, zamestnaná časť obyvateľstva financuje ľudí v dôchodkovom veku. Platiacim sa však zdajú odvody privysoké, dôchodcovia zasa dostávajú málo. Súčasný dôchodkový systém je teda nutné reformovať. Obsahuje totiž zásadné chyby, ktoré v dôsledku demografických trendov vedúcich k znižovaniu pôrodnosti a pokroku lekárskej vedy predlžujúcej ľudský život sa stále prehlbujú. Podľa súčasného systému pomer medzi pracujúcimi a dôchodcami sa stále zhoršuje, nehovoriac o absencii jasnej väzby medzi úsilím a odmenou. V priebežnom systéme pracovník poberajúci minimálnu mzdu dostáva z toho dôchodok na úrovni 26 % mzdy. Avšak zamestnanec platí odvody z maximálneho vymeriavacieho základu, jeho dôchodok tvorí len 21 % z platu, ktorý v produktívnom veku poberal. Súčasný stav je teda pre stredné a vyššie príjmové skupiny demotivujúci. Treba si uvedomiť, že súčasný dôchodkový systém je nespravodlivý, nesystémový a je naďalej neudržateľný v takej podobe, ako je teraz. Príspevky vyberané od ekonomicky aktívneho obyvateľstva a od štátu totiž nestačia pokrývať dôchodkové dávky. Tento systém je nevyhovujúci aj z toho dôvodu, že starnutím obyvateľstva ubúda ľudí, ktorí platia, a pribúda tých, ktorí poberajú dôchodky.
Faktor nezamestnanosti vplýva takisto veľmi negatívne na súčasný dôchodkový systém, lebo pomer platiteľov poistného a poberateľov dávok sa vyvíja veľmi nepriaznivo. Na druhej strane bez ohľadu na to, koľko pracujúci človek odvádza, bude jeho dôchodok v budúcnosti obmedzený a závislý od toho, koľko sa vyberie od tých, čo budú v tom čase pracovať. Dôchodková reforma by mala zabezpečiť spravodlivejšie delenie dôchodkov. Súčasný systém by mal byť preto rozšírený o kapitalizačný prvok. Celkové náklady na spustenie nového dôchodkového systému sa podľa odborníkov pohybujú medzi 50 mld. až 150 mld. Peniaze by sa mali čerpať z privatizácie SPP a zo zvýšenia veku odchodu do dôchodku. Keď sme v tejto snemovni prerokovávali koncepciu dôchodkovej reformy, teda zákon o sociálnom poistení, tak vtedy prebehla široká verejná diskusia o tom, či sa má spraviť na Slovensku nová dôchodková reforma alebo nie. Vtedy sa z tých respondentov, ktorí sa k tomu vyjadrili, a nepamätám si to číslo, ale bolo ich asi 24 000, asi 75 % vyjadrilo pozitívne, že áno, Slovensko musí spraviť dôchodkovú reformu práve preto, čo som už spomínala a čo spomínali moji kolegovia. A vtedy sa veľmi negatívne vyjadrili k odchodu veku do dôchodku. Tento nový zákon o sociálnom poistení obsahuje už tie dva varianty.
Úprimne povediac, určite vo volebnom roku nie je správne zvyšovať vek odchodu do dôchodku, ale treba si uvedomiť, že skôr či neskôr k tomuto budeme musieť pristúpiť. Môžeme sa tomu vyhnúť jedine tak, že sa zavedie kapitalizačný systém. A tam už nebude dôležitý vek odchodu do dôchodku. Ale treba si uvedomiť, že táto dôchodková reforma sa bude týkať tých, ktorí dnes majú okolo tých 32 - 34 rokov. A tí, ktorí sa vyjadrujú proti tomu, aby sa zvyšoval vek odchodu do dôchodku, sú tí, ktorí sú tesne pred dôchodkom. A ich sa to už týkať nebude, pretože, to bolo už viackrát spomínané, ten vek odchodu do dôchodku sa nebude zvyšovať z jedného dňa na druhý, ale postupne behom mesiacov. Takže tá celá podoba tej dôchodkovej reformy nadobudne účinnosť o dobrých pár rokov a bude sa to v celej miere týkať tých, ktorí sa narodili v roku 1972 až 1974.
Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1021 zo dňa 6. decembra 2000 schválila na rozbehnutie dôchodkovej reformy použitie príjmov z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu vo výške 55 mld. Sk. Na rokovaní dňa 20. februára 2002 vláda uznesením č. 167 zmenila pôvodné uznesenie a rozhodla sa, že na zabezpečenie realizácie koncepcie reformy sociálneho poistenia Slovenskej republiky, konkrétne na vytvorenie kapitalizačného piliera dôchodkového poistenia vyčlení finančné prostriedky nie v objeme 55 mld. Sk, ako pôvodne deklarovala, ale vo výške výnosu z predaja 25-percentného podielu. Dôchodková reforma tak získala oproti plánovaných 55 mld. Sk ďalšie miliardy. Podľa niektorých odborníkov si v najbližších 35 rokoch vyžiada reforma poistného systému 1 000 mld. Sk. Desiatky miliárd korún, ktoré získa Slovenská republika z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, majú preto slúžiť len na vykrytie prechodného obdobia, kým sa rozbehne čiastočné krytie dôchodkových finančných potrieb z vlastných zdrojov, ktoré si dôchodcovia naakumulujú ešte počas produktívneho života. A to môže trvať aj jednu celú generáciu. Podstata dôchodkovej reformy spočíva vo vytvorení systému, v ktorom preberie podstatnú časť zodpovednosti za svoj budúci dôchodok každý občan ešte počas svojho produktívneho veku. Ľudia sa majú naučiť myslieť na svoj dôchodok, ešte keď majú k nemu ďaleko. Nový dôchodkový systém by preto mal zabezpečiť primeranú úroveň dôchodkových dávok.
Dôchodková reforma by mala od roku 2004 rozdeliť povinné platby poistného do dvoch pilierov. Prvý pilier s priebežným financovaním by pokrýval súčasných dôchodcov a neskôr základné dôchodky založené na sociálnej solidarite. V druhom pilieri sa bude časť poistného kapitalizovať na osobnom účte každého poistenca. Na to, aby dôchodkový systém bol schopný vyplácať slušné dôchodky, je potrebný určitý čas. To však veľmi úzko súvisí s hospodárskym rozvojom. V konečnom dôsledku to treba urobiť tak, aby táto reforma bola úplná. Zavedenie druhého piliera by malo premeniť tento systém na samofinancujúci sa systém.
Treba si ale položiť otázku, či je na prospech veci, keď niektorí poslanci Národnej rady reformu už dopredu odpisujú slovami: "Ak by sa neprijala, bolo by to lepšie." Podľa nich nie je dostatok politickej vôle na prijatie nepopulárnych opatrení. Kedy tá politická vôľa bude? Zabúdajú však na to, že náklady na nereformu sú možno mnohonásobne vyššie a bez zmeny sa systém zrúti. Len si spomeňte na to, keď sme vlani v júli valorizovali dôchodky. Vtedy tu odzneli všelijaké čísla, nakoniec sa zvýšili dôchodky o 7,4 %. Vtedy sme už upozorňovali, mali sme list od riaditeľa Sociálnej poisťovne, že Sociálna poisťovňa nemá peniaze na vyššie krytie dôchodkov. Preto v sále sa ozvali viacerí poslanci, ktorí vo svojich vystúpeniach povedali, že to je vec Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa si tie peniaze musí nájsť. Prišiel marec 2002, Sociálna poisťovňa tie peniaze nemala, viete všetci, koľko si musela minulý mesiac požičať na to, aby vedela vyplácať dôchodky. Takže bez uskutočnenia tejto reformy nie je možné zabezpečiť primeranú životnú úroveň občanov vo vyššom veku, bez realizácie tejto reformy dnešný systém skolabuje a životná úroveň dôchodcov sa bude ďalej prepadávať. Dôchodková reforma je finančne najnáročnejšou reformou. Pripravuje sa pre naše deti a nižšie vekové kategórie.
Treba si uvedomiť, že dôchodková reforma na Slovensku je potrebná aj v súvislosti so vstupom krajiny do Európskej únie. Vstup do Európskej únie bez začatia dôchodkovej reformy by mohol byť pre nás veľkou bariérou z dôvodu odlišnej životnej úrovne a životných nákladov v jednotlivých krajinách.
Konečným výsledkom dôchodkovej reformy bude teda stabilizácia dôchodkového systému cez avizované zníženie odvodového zaťaženia pre zamestnávateľov, stimulácia hospodárskeho rastu, impulz pre rozvoj kapitálového trhu v dôsledku vstupu dôchodkových fondov a vyššia motivácia obyvateľstva vytvárať úspory na zabezpečenie v dôchodkovom veku. Reforma dôchodkového systému bude mať význam vtedy, keď ľudia nebudú vnímať dôchodkové odvody ako daň, ale ako úspory či investície, ktoré slúžia na zvýšenie životnej úrovne v dôchodkovom veku, pretože, žiaľbohu, ešte stále veľká väčšina obyvateľov Slovenskej republiky berie platenie poistného ako nutné zlo, za ktoré budú po dosiahnutí dôchodkového veku odmenení.
Dôležitou súčasťou tejto reformy je preto i medializácia, aby sa pripravované zmeny chápali v spoločnosti pozitívne. Dobre zorganizovaná mediálna kampaň je nevyhnutným predpokladom úspechu reformy. Takže ja vítam, že aj keď veľmi neskoro, v apríli 2002 sa táto reforma dôchodkového systému, vlastne novela zákona o sociálnom poistení dostala na naše stoly, že sa tým zaoberáme v prvom čítaní.
Ja pevne verím, že pri druhom čítaní jednak vo výboroch a jednak od poslancov sa prijmú také pozmeňujúce návrhy, ktoré tento zákon vylepšia, a prijmeme také opatrenia, prostredníctvom ktorých sa bude môcť táto dôchodková reforma rozbehnúť. Poslanci Strany maďarskej koalície budú hlasovať za túto novelu zákona. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou sa hlási ako jediný pán poslanec Brocka. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
J. Brocka, poslanec: Chcem sa spýtať: Ja som bol pripravený reagovať faktickou poznámkou na kolegu Tkáča, ale on stratil poradie, aj ja som stratil právo na faktickú poznámku?
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nie nestratili ste, lebo pán poslanec Tkáč bude ešte vystupovať, nakoľko stratil len poradie. To znamená, keď všetci už vystúpia, ešte pán poslanec Tatár vystúpi, potom vystúpi pán poslanec Tkáč a môžete reagovať aj tak.
Takže ďalej vystúpi pán poslanec Tatár. Nech sa páči.
P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, naozaj je diskusia a aj činy okolo dôchodkovej reformy niečo veľmi-veľmi významné. Toto je prvé čítanie vlastne akéhosi východiska do budúcej reformy. Bolo tu všetkými mojimi predrečníkmi povedané, že samotný prvý pilier na reformu nestačí, že to ešte nie je reforma samotná, že je to teda východisko.
Vyjadrím sa k trom veciam, po prvé k predloženému návrhu zákona. Potvrdím a povzbudím všetkých vás, ktorí hovoríte, že v druhom čítaní je potrebné zaviesť systém univerzality. To znamená, že tento zákon posunieme do druhého čítania a ja budem navrhovať, aby sme ten nasledujúci neposunuli do druhého čítania, aby v druhom čítaní to, čo pre silové rezorty chýba v tomto všeobecnom zákone, sa tam dostalo. Jednoducho v tých paragrafoch, kde je napísané, že platí to pre všetkých okrem vojsk, polície a tak ďalej, to sa škrtne a potom to naozaj platí pre všetkých. Čiže to veľmi podporujem.
Druhá vec je, aké sú tam parametre, čo všetko sa tam dá ešte vylepšiť. To je naozaj diskusia do druhého čítania. Chcem povedať, že je fajn, že sa v tom procese prípravy presadil aspoň budúci náznak evidencie toho, kto a koľko zaplatil do systému. A tým pádom je možné, aby sa aj tie medzinárodné programy, ktoré sú podpísané, začali implementovať. Nie sú to ešte toľkokrát opakované osobné účty, pretože tie sa týkajú nakoniec až druhého piliera, ale predsa len už je tam evidencia, kto a koľko zaplatil. Ďalší parameter tohto systému prvého piliera, nebudem teraz diskutovať, to je naozaj vec druhého čítania, to je otázka predlžovania veku odchodu do dôchodku, jeho tempa, jeho veľmi ťažkej verejnej alebo politickej presaditeľnosti, ale v prvom pilieri v podstate ekonomickej nevyhnutnosti takéhoto kroku a všetkého, čo s tým ďalej súvisí.
Povedali sme, že ide iba o prvý pilier, to znamená tú sústavu zákonov, ktoré teraz tvoria dôchodkové zabezpečenie, pretransformovať do nejakej, pokiaľ možno, modernejšej podoby dôchodkového poistenia. Treba povedať, že koncepcia alebo legislatívny zámer vlády na tzv. druhý pilier kapitalizačný má byť po prvé verejný, to značí ako súčasť Sociálnej poisťovne, po druhé minoritný, to značí, tam sa spomína nejakých 6 % z dnešných 28 %, po tretie, v podstate veľmi neopúšťa dávkový princíp a len mierne zavádza príspevkový princíp. Tieto tri jeho vady, to značí, že stále je príliš dávkový, čiže nemení svoj legislatívny podklad, stále je teda malý, 6 % je málo, a stále je verejný, robia nedostatočnou túto koncepciu.
A preto sme navrhli, a chcem hovoriť o tom v treťom kroku, zákon o skutočnom druhom pilieri. Každý z mojich predrečníkov kolegov poslancov sa dotkol tejto problematiky. Ja jednoducho očakávam, že keď budeme hlasovať o tom našom návrhu zákona, tak sa v každom prípade dostane do druhého čítania, aby sme veci, ktoré sú tak dôležité, že všetci to tu spomenuli, mohli naozaj podrobne prebrať, pretože tak ako ten náš návrh zákona nadväzuje na dnešný stav zákonov, zákona č. 100/1988 Zb., zákona č. 274/1994 Z. z., teda zákona o sociálnom zabezpečení a Sociálnej poisťovni, tak máme pripravené také návrhy, ktoré v druhom čítaní ho previažu rovnakým spôsobom s práve preberaným zákonom o sociálnom poistení.
Prečo hovorím, že je potrebné okrem tohto zákona, ktorý je vládnym a ktorý je prvý pilier, hlasovať pozitívne za prechod do druhého čítania aj o našom poslaneckom návrhu, ktorý je druhým pilierom. Jednoducho môžem použiť príklad z dopravy. Keď chceme, aby sme sa prepravovali, tak tento zákon hovorí o tom, že vybudujeme nejaké cesty alebo nejakú garáž. A ten náš zákon je to auto, ktoré potom bude naozaj jazdiť aj z ekonomického hľadiska. Čiže predstava, že stačí prijať tento zákon, je nedostatočná. Na normálnu a skutočnú reformu je potrebné prijať aj náš zákon o druhom pilieri. Treba to zdôrazniť, pretože oba zdanlivo hovoria o dôchodkovej reforme, lenže tento základný zákon zachováva priebežný systém. Teraz vysvetľujem pre čo najširšiu verejnosť, aký je v tom rozdiel. Vláda zachová priebežný systém a vlastne nezavádza ten kapitalizačný systém.
Z tohto hľadiska naozaj, či to bol klub KDH, či sú to všetky ostatné koaličné kluby, proste očakávame podporu. Myslím, že akurát SDĽ má problémy s týmto, pretože sa vyjadrili naozaj dosť, povedal by som, nežičlivo a nečestne o tom našom návrhu zákona, že je to nešťastný návrh. Ja si nemyslím, že je to nešťastný návrh. Ale ministerstvo taký návrh nepredložilo. Takže ak sa niekto hanbí, že taký zákon nepredložil, tak nie je potrebné náš návrh nazývať nešťastným. Keď niekto hovorí o tom našom návrhu, že je nekvalifikovaný, no tak treba povedať, že si ho najprv má prečítať, pretože skutočne inštitucionálne zavedenie kompletného druhého piliera je veľmi kvalitne pripravené. A keď niekto hovorí, že ten náš návrh je neudržateľný, tak nech hovorí potom konkrétne, ako chce zmeniť parametre, pomer príspevkov a tak ďalej, a nech nepovie všeobecne, že je neudržateľný, pretože to, čo je skutočne neudržateľné, je dnešný stav aj po prijatí tohto zákona, o ktorom teraz rokujeme v prvom čítaní, pretože systém zostáva priebežný a ako taký je neudržateľný.
Tu sme veľakrát počuli to minimálne číslo, ktoré chýba v systéme, ak sa nezmení na fungujúci kapitalizačný. Ak teda neurobíme funkčný druhý pilier, to minimálne číslo deficitu v systéme je 1 bilión korún, čiže 1 000 mld. korún. Ja len chcem povedať, že týchto 1 000 mld. korún je deficit v tom prípade, ak nič nezmeníme, ak použijeme najlacnejšie možné peniaze, ak by sme napr. čerpali na uhradenie tohto deficitu úver len do úrovne úrokových sadzieb 4 %. Akonáhle by sme mali drahšie zdroje, už by to bolo viac.
Ešte sa chcem vyjadriť k tomu, keď kolega Slafkovský hovoril o možnom modeli toho druhého kapitalizačného súkromného piliera. A ja jednoducho musím povedať, ja viem, že si to určite on všimol, že my už sme taký zákon pripravili a je predložený na hlasovanie. Tak znova opakujem, očakávame podporu pre tento návrh zákona. A keďže tento dnešný stav je neudržateľný, tak si myslíme, že treba tú zmenu urobiť čím skôr, pretože, a znova to tu bolo povedané viackrát predo mnou, čím dlhšie budeme čakať, tým to bude drahšie.
To sa týka aj veľmi spolitizovanej kauzy privatizácie SPP. Je dobré, že sa vyčlenilo viac peňazí na dôchodkovú reformu. Čo sa týka štruktúry a diskusie o tom, ako sa tie peniaze použijú, tak si spomeňme, že sme tu pred časom prerokovali a zamietli, žiaľ, zamietli, návrh zákona o tom, že sa peniaze použijú len na dva účely, na dôchodkovú reformu a na splatenie štátneho dlhu. Musím, samozrejme, kriticky povedať, že akékoľvek iné použitie peňazí, a to znamená všetky doterajšie vládne diskusie, koľko treba pohľadávok alebo iných vecí zo strany štátu, Fondu národného majetku, rôznych rezortov, ako je zdravotníctvo a tak ďalej uhradiť, to sú všetko prejedené peniaze. A s tým naozaj odborne, ale ani pri poctivej politike nemožno súhlasiť.
Druhá vec je, že v prípade, ak nevytvoríme druhý pilier, ak zostaneme len pri tomto prvom pilieri, tak aj oných 65 mld. alebo neviem koľko presne miliárd korún z SPP nakoniec sa stane prejedenými peniazmi, pretože nebude systém zreformovaný, systém bude stále priebežný, bude síce prehľadnejší, ale bude deficitný a v skutočnosti budeme len sanovať deficit doterajšieho systému. Keď som použil ten príklad, že keď máme cestu, potrebujeme auto, keď máme prvý pilier, potrebujeme aj druhý pilier, tak tiež môžem použiť príklad, že ak urobíme len tento jeden zákon a neurobíme aj druhý pilier, tak sme jednoducho len tú starú cestu, ktorá už bola veľmi hrboľatá zahladili, vyrovnali sme v nej medzery. To nestačí. Takže ak máme účelne využiť získané prostriedky z privatizácie SPP, tak takisto potrebujeme jednoznačne druhý pilier.
Myslím, že ten rozdiel medzi vládnym návrhom, ktorý treba prijať pre prehľadnosť, pre vyhladenie tej cesty, po ktorej chceme jazdiť, treba prijať. Treba veľmi intenzívne v druhom čítaní sa snažiť, aby bol univerzálny s príp. ďalšími, ja to nazvem, sprísneniami a vylepšeniami, pretože naozaj je niekedy ťažké politicky presadiť niektoré zdanlivo nepopulárne kroky. Ale upozorňujem, tak ako to hovorila pani poslankyňa Sárközy, že keď prekonáme tento strach, tak do budúcnosti to bude veľmi ekonomicky výhodné. Hovoril o tom pán poslanec Brocka, začal hovoriť o tom pán poslanec Tkáč, teoreticky o tom hovoril pán poslanec Slafkovský, že musíme teda prejsť na akumuláciu peňazí, aby sme mohli rozhýbať ekonomiku.
Teda na záver poviem, že keď sme si uvedomili, že vláda zmeškala všetky odsúhlasené termíny a druhý pilier je len v hmlistom náčrte, ktorý som veľmi jednoznačne a adresne skritizoval a ktorý nebude dostatočný, tak sme pripravili zákon o dôchodkovej reforme. A náš postup bude taký, že najprv teda podporíme tento návrh, potom budeme v druhom čítaní sa snažiť, aby sa stal z neho návrh univerzálny. A očakávame, že bude podporený aj náš návrh na druhý pilier, inak to, čo voláme dôchodková reforma, a to, čo sme nazvali v tejto diskusii jeden z kľúčových krokov transformačných v tomto volebnom období, nemôže jednoducho nastať. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč. Nech sa páči, máte slovo.
V. Tkáč, poslanec: Ďakujem pekne za slovo pri zmene poradia. Chcel by som len uviesť, že tento zákon v tej svojej prvej časti som komentoval z hľadiska prostredia, v ktorom sa pripravuje, že som hovoril o tom, že je veľmi komplikovaná široká koalícia. Hovoril som o tom, že v sociálnej sfére prebehli od roku 1998 výrazné reštrikcie, že je vysoká nezamestnanosť, ktorá ovplyvňuje rast nominálnej a reálnej mzdy a tým pádom aj platby do verejnoprávnej inštitúcie, že existujú finančné problémy verejných fondov, že treba optimalizovať a analyzovať daňové, príspevkové a poisťovacie, poistné zaťaženie štátu, občanov, zamestnancov a zamestnávateľov. Hovoril som aj o tom alebo chcel som hovoriť predovšetkým o tom, že je nevyhnutné prejsť na Slovensku do pohybu, aby sa zabezpečil ekonomický rast, aby sa znižovala nezamestnanosť aj vo väzbe na demografické premeny.
Chcel by som ešte povedať jednu poznámku, a to je špecifická cesta slovenskej sociálnej reformy, že na rozdiel od iných postkomunistických štátov došlo k oddeleniu financovania sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu. Tento manéver si treba uvedomiť ako najpodstatnejšiu skutočnosť tejto reformy s tým, že vzniklo aj inštitucionálne a finančné reformné prostredie, že vznikla verejnoprávna inštitúcia, ktorá charakterizuje prirodzené vlastnícke práva všetkých poistencov, teda tých, čo platia poistné - štát, zamestnanci, zamestnávatelia -, a že táto verejnoprávna inštitúcia je riadená viac či menej efektívne tripartitou. Štát, ministerstvo, vláda stratili monopol v tejto oblasti, odštátnil sa ten systém, oddelil sa od štátneho rozpočtu. Toto je výrazná charakteristická črta sociálnej reformy a v podstate teraz dolaďujeme do nového inštitucionálneho a finančného prostredia hmotné právo. A toto je prakticky návrh zákona o sociálnom poistení. Čiastočne rieši financovanie i inštitucionálne pokračovanie v reforme tento zákon. Ale viem, že v súčasnosti sa pripravujú ešte niektoré námety zo strany Sociálnej poisťovne na druhé čítanie vo vzťahu k doladeniu systému.
Ja by som len povedal niekoľko poznámok, keď už som pri tom, čo je skôr vec na druhé čítanie. Ale avizujem, že sa tým chcem zaoberať. To je otázka možnosti presunu medzi jednotlivými fondmi v Sociálnej poisťovni, to je zásadná otázka pre mňa, s tým, že budeme trvať na tom, hovorím teraz aj v mene poslaneckého klubu, aby boli krištáľovo čisté finančné toky medzi úrazovým poistením a ostatnými fondmi. Poviem príklad. Ak niekto je krátkodobo pracovne neschopný z titulu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, čo je predmet úrazového poistenia, mal by refundovať fond úrazového poistenia, teraz hovorím trošku nespisovne, tieto náklady do nemocenského poistenia. Zároveň je tu aj prirodzená vlastnícka túžba či právo zdravotného poistenia v prípade, že saturuje dôsledky v súvislosti s liečebnou starostlivosťou za pracovný úraz alebo chorobu z povolania, aby mal tento zdroj nárok na refundáciu či regres, to je synonymum v tomto zmysle, z úrazového poistenia. Analogicky ak by niekto prešiel do trvalej pracovnej neschopnosti z titulu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, mal by dôchodkový fond mať právo na regres či určitý podiel z fondu úrazového poistenia. Tieto toky, si myslím, je možné legislatívne zabezpečiť a dá sa zvážiť akým spôsobom to riešiť.
Chcem v tejto súvislosti uviesť, že bude treba, samozrejme, stabilizovať aj ekonomicko-finančné prostredie, v ktorom Sociálna poisťovňa bude pracovať, lebo naozaj, ja už sa opakujem, posledným stlačením tlačidla v treťom čítaní pri schválení tohto zákona končí vlastne štát, vláda a parlament svoju ingerenciu do systému. A ako hudobný skladateľ odovzdá symfonickú báseň alebo nejakú operu a začnú ju realizovať určité subjekty, tak to sa stane so sociálnym poistením. A v tejto situácii je nevyhnutné, samozrejme, sa tomu takisto venovať.
Dovoľte mi veľmi stručne povedať niekoľko slov o predpolí, to znamená mimoprávnych aspektoch fungovania tohto zákona, lebo znovu opakujem, že je dôležité, aby najmä Sociálna poisťovňa bola dostatočne pripravená na túto úlohu. A preto mi je ľúto, že sa neuskutočnilo stretnutie, a budem ho iniciovať ďalej aj vo výbore, medzi aj politickými reprezentantmi, pretože sme podpísali spoločné vyhlásenie, stretli sme sa niekoľkokrát, najmä vo finiši. A ja som vtedy požadoval aj za náš poslanecký klub stretnutie s vedením Sociálnej poisťovne, aby sme mali jasno, akým spôsobom sa vedenie Sociálnej poisťovne zhostí tejto úlohy, pretože u mňa neobstojí argument, že Sociálna poisťovňa sú aj samosprávne orgány aj manažment. Ja to vidím vo väzbe s komunikáciou s manažmentom, akým spôsobom manažment dá garancie, že bude v každodennom živote vedieť tento zákon uplatniť. Aj Janáček mal napísanú takú áriu, ktorú zatiaľ tuším žiadna speváčka nezaspievala.
Chcem tým povedať, že táto otázka schopnosti Sociálnej poisťovne akceptovať tento zákon je pre mňa podstatnou otázkou. S tým súvisí aj otázka vybudovania komplexného informačného systému sociálnej sféry. Musím otvorene povedať, že pri zmene vlády v roku 1998 došlo k značnému omeškaniu budovania komplexného informačného systému sociálnej sféry. V čase keď sa pripravovalo rozpočtové provizórium v zime 1998, sme s pánom poslancom Mesiarikom vtedy navrhovali pani vtedajšej ministerke financií čiastkovú novelu právnej úpravy, aby Sociálna poisťovňa mala právnu spôsobilosť viesť devízový účet. Bola dohoda so Svetovou bankou v tom čase, že Svetová banka je schopná pochopiť, akceptovať kredibilitu Sociálnej poisťovne a uzavrieť dohodu priamo so Sociálnou poisťovňou na to, aby sa budoval optický archivačný systém, aby sa budovali a skenovali spisy, aby každý občan mal čiarkový kód a aby sa evidovali 50 rokov dozadu všetky príjmy, ktoré sú na papierových médiách. Toto malo vytvoriť zárodok na možnosť prechodu na individuálne kapitalizačné účty, ktoré by mohli evidovať v podstate to, čo som kedysi v úvode bol povedal, kto, koľko, komu a ako dlho platí, lebo to je princíp poistenia. V tejto súvislosti, myslím, až v novembri sa dobehli tieto zmluvy so Svetovou bankou a bude treba tiež zvážiť, a myslím si, že by bolo seriózne aj zo strany predkladateľa keby informoval buď výbor, alebo celú Národnú radu, stav tvorby komplexného informačného systému, lebo považujem toto za nevyhnutnú podmienku dokonalého predpolia práve na to, čo tu v podstate formulovali aj kolegovia, najmä poslanec Tatár, vybudovanie naozaj individuálnych účtov a to je otázka informačného systému.
Chcel by som ďalej hovoriť o tom, že je nevyhnutné dotiahnuť, samozrejme, v rámci predpolia reformu posudkovej služby. Tam len niektoré paragrafy o tom hovoria v zákone. Bude treba tiež teda mimoprávny postoj k reforme lekárskej posudkovej služby na účely sociálneho poistenia otvoriť s tým, že, samozrejme, by som videl tam aj možné úspory zo štátneho rozpočtu do zdravotníctva vrátane poistenia, pokiaľ by lekár s logom Sociálnej poisťovne fungoval na účely sociálneho poistenia. S tým súvisí otázka aj vyhodnocovania pracovnej neschopnosti, resp. straty zdravotného a pracovného potenciálu na účely invalidného dôchodku. Žiaľ, dnes je situácia veľmi zlá v tejto oblasti. Pokiaľ často niekto nezomrie priamo na stoličke pred lekárom, nedostane rozhodnutie o zlom zdravotnom stave.
A na druhej strane sú evidentné prípady, že sú tam malverzácie a zneužíva sa tento systém. Navyše súdne preskúmavanie invalidity je absurdné. Často za neprítomnosti občana samosudca rozhodne a berie do úvahy len lekársky posudok, pričom neexistuje možnosť oponentúry, kontrolných, znaleckých posudkov a tak ďalej a tak ďalej. Chcem povedať, že vzbudzuje tento mechanizmus obrovskú nedôveru, je netransparentný moderne povedané, a sú tam všetky znaky korupčného priestoru. Toto treba jasne povedať, ale zásadne som proti tomu, aby sa všetci lekári hádzali do jedného vreca. To, samozrejme, nechcem tým tvrdiť, ale tento systém nie je zdravý.
Choré je aj prerokúvania takýchto káuz na súdoch, tak ako je choré prerokúvanie pracovnoprávnych sporov od rokov 1990 - 1991, nevie jeden súd skončiť rozviazanie pracovného pomeru, kde už ten zamestnávateľ je, nikto nevie. A čítal som nález Ústavného súdu spred dvoch týždňov po kauze, ktorú som tu už na začiatku volebného obdobia tohto z Fintíc vytiahol z roku 1991. Ústavný súd rozhodol, že boli porušené práva občana z Fintíc. Takže to isté platí aj pre posudzovanie zdravotného stavu a veľmi často už občan dávno nežije a na súde ešte nie je skončená kauza. Čiže toto potrebuje pružný, rýchly systém prerokúvania sporov v tejto oblasti.
Existuje prístup z prvej republiky, už som sa o tom zmienil na začiatku, ktorý veľmi pružne a rýchlo riešil tieto problémy, ba dokonca so samosprávnym mechanizmom poistencov. Znovu si treba uvedomiť, že poistenci si platia tento systém, takže majú právo aj participovať na ňom. A treba zvážiť, akým spôsobom existovali poisťovacie komory, poisťovacie súdy, špecializované poisťovacie senáty, z ktorých tvorili časť zástupcovia poistencov a v ktorých potom tam bol volený sudca a podobne. Čiže ten mechanizmus participácie tu je, ale treba ho zvážiť. To je zrejme aj otázka budúcej vízie sociálneho poistenia na Slovensku.
Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že z hľadiska predpolia bude treba dotiahnuť reformu kúpeľnej liečby. Reforma kúpeľnej liečby je dôležitá z toho dôvodu, že my meníme ten systém, kde kúpeľná liečba má svoje miesto. Zákon z roku 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov obsahoval vecné dávky a medzi tzv. vecné dávky spadala aj kúpeľná liečba. Okrem toho to bola výberová rekreácia ROH a detská pionierska rekreácia ROH. To sa, samozrejme, menilo pri systéme nemocenského poistenia. Ale systém kúpeľnej liečby z titulu teda sociálneho poistenia treba dotiahnuť. Toto, si myslím, je otvorený problém z hľadiska predpolia pre tento zákon.
Chcel by som ešte zvýrazniť, že treba dotiahnuť aj otázku Sociálnej poisťovne ako inštitúcie. Predovšetkým by bolo dobré zvážiť, a to platí aj pre ostatné verejnoprávne inštitúcie, akým spôsobom chápať vlastníctvo Sociálnej poisťovne. V oblasti Sociálnej poisťovne treba riešiť otázky zaradenia Sociálnej poisťovne v systéme. Čo tým myslím? Myslím tým predovšetkým to, že ak dnes máme 65 mld. k dispozícii, som presvedčený, že ideálny by bol dokonca možno aj ústavný zákon, ale minimálne zákon, ktorý by hovoril o spôsobe užitia týchto prostriedkov, akým spôsobom to riešiť.
Ja mám k dispozícii materiál, ktorý bol vo vláde tuším na Mikuláša 6. decembra, organizačný harmonogram a rámec finančného zabezpečenia realizácie koncepcie reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike. Možno by pán minister mohol povedať, aký mal vývoj už tento materiál, pretože fakticky k tejto sume už dôjde nová vláda, ak sa prevedie cez Národnú banku, a sú tam rôzne varianty. Ale aby nevyskočil z toho ďalší škandál, aby nevznikli z toho politické šarvátky, som presvedčený, že by mal byť seriózny právny režim spôsobu uplatnenia týchto prostriedkov v reforme sociálneho zabezpečenia ako celku. A toto je podľa mojej mienky ideálny stav preto, aby sa aj v budúcich rokoch predišlo niečomu, čoho sme na Slovensku veľmi často svedkami a čo je veľmi častý zvyk.
V oblasti Sociálnej poisťovne bude treba ešte pred druhým čítaním informovať minimálne výbor, si myslím, to je ako avízo pre pána ministra, o poistno-matematických modeloch do roku 2030, v akom štádiu je modelovanie, akým spôsobom sú uplatnené alebo teda garantované aj v právnej úprave riziká poistno-matematického vývinu systému z hľadiska už spomínaného rastu nominálnej mzdy, rastu platov, teda rastu poistného a akým spôsobom sa garantujú garancie pre Sociálnu poisťovňu.
Chcel by som v tejto súvislosti uviesť jeden závažný argument. My hovoríme stále o tom druhom pilieri, o treťom pilieri ako kapitalizačnom pilieri. Ale existujú dve roviny kapitalizácie. Existuje jedna rovina kapitalizácie osobného účtu a potom je kapitalizácia celého zdroja. To je dnešný model, keď Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia na rozdiel od štátnej inštitúcie v iných štátoch si volí a možno aj loví svojho partnera, kde má úložky. Existujú v takýchto inštitúciách zamrežované inštitúcie, subsystémy, ktoré sú pod prísnou kontrolou, kde sa vyslovene na kapitálovom trhu pracuje s týmito položkami a zhodnocujú sa, hľadajú sa dlhodobé, krátkodobé úložky, cez výpočtovú techniku sa v podstate zhodnocujú tieto veci, samozrejme, za prísnych regúl a prísnej kontroly proti zneužitiu aj proti možnej strate.
Chcem tým povedať, že celý tento mechanizmus kapitalizácie je ohrozený podľa mojej mienky finančníkmi v súvislosti so štátnou pokladnicou. A to sú vážne zásahy, pretože darmo budeme hovoriť o kapitalizácii individuálnych osobných účtov, ak si Sociálna poisťovňa ako zodpovedný subjekt nebude môcť zvoliť inštitút, kde to bude mať uložené. A to platilo tak za našej vlády, ako to platí cez určité záujmy teraz. Štátna pokladnica sa oddlžila. Ale ja si myslím, že by tam mali byť zákonné garancie, minimálne zákonné garancie. Ak štátna pokladnica garantuje ten zisk, dokonca vyšší, to nehovorím ekonomicko-finančne presne, ale viete, o čo ide, ktorý dostáva v súkromnej a v akejkoľvek komerčnej inštitúcii na úložkách, tak prosím. Ale ak by štátna pokladnica mala znamenať ujmu na kapitalizácii týchto prostriedkov, tak je to podľa mňa strata v systéme a takto nemožno súhlasiť, aby štátna pokladnica spravovala takéto finančné prostriedky. Treba si tiež uvedomiť, že toto je buď plus, alebo mínus, zisk, alebo strata v systéme. A potom nemá zmysel hovoriť o kapitalizácii individuálneho účtu, ak sa celková kapitalizácia bude točiť znovu cez štátny rozpočet a moc by mala záujem, každý minister financií by mal byť proti verejnoprávnej Sociálnej poisťovni. Ja ako minister financií by som bol. Jedine v Luxembursku to majú vyriešené tým, že majú ministerstvo práce a financií spoločne. Chcem tým povedať, že toto, si myslím, je podstatná otázka aj garancie systému, ak mám hlasovať za tento zákon, aby bola táto čistota a nebolo to zneužité v súvislosti so záujmami finančných kruhov.
S tým súvisí potom aj iná otázka a to je otázka minimálne 3-ročného rozpočtu, ktorý by mala Sociálna poisťovňa mať alebo o ktorom by mala mať výhľad. Možno tých 5 rokov je maximum, ale minimum sú tie 3 roky, aby sa garantovala vízia, pretože to sú tie večné naše súboje, či v decembri mám alebo nemám 12 mld. Sk na účte, keď 2. januára vyplácam a už ich nemám a prvé peniaze mi prileje systém 5. januára, keď mi odvádzajú platitelia poistné. Čiže to je tá normálna hra toku financií. A to je už vec Národnej rady, lebo nikto iný nemá už právo kontroly okrem Národnej rady, v tom je charakter verejnoprávneho subjektu.
Čo Národná rada? Myslím si, že by bolo vhodné, keby do druhého čítania sa uskutočnilo, čo som už aj avizoval včaššie na tom politickom stretnutí, aj vytvorenie spoločného rokovaní výborov, výboru rozpočtového, finančného, výboru hospodárskeho, výboru sociálneho a bývania, aby sa našla zhoda, aby sa venoval čas pripomienkam, aby sme nedopadli, ako so Zákonníkom práce, že všetci sme chceli pozitívne zásahy, ale nebol čas potom to dokončiť a vznikli z toho nepríjemné situácie, aby sme sa tomu vyhli. Netreba pokaziť systém tým, že nevieme komunikovať. Toto by som považoval za zásadnú úlohu pre druhé čítanie, aby boli včas pripravené podklady, aby sa nehlasovalo len vtedy, keď sa poslanci nahrnú do sály, ale aby sa tomu hlasovaniu už vo finále naozaj venovala pozornosť.
A zvýrazňujem k návrhu, ktorý komentoval pán poslanec Tatár, že treba sa vážne starať aj o ten druhý pilier kapitalizačný, aj v súvislosti so schvaľovaním tohto zákona, a dať si to na stôl naraz a potom diskutovať o týchto veciach spolu. To je otázka Národnej rady. Viem, že sa tam pripravuje poslanecký prieskum v súvislosti s pohľadávkami. Nevidím dôvod, prečo by na tom poslaneckom prieskume s vedením Sociálnej poisťovne sme nemohli diskutovať aj o zákone o sociálnom poistení. A pán minister vie, že sa tam pripravujú niektoré ešte legislatívne pripomienky pre druhé čítanie. Takže v tejto situácii tá asertivita by mohla systému len pomôcť a je to vec Sociálnej poisťovne a Národnej rady.
Veľmi stručne, naozaj stručne k vecnej rovine. Pán poslanec Tatár navrhoval, a myslím si, že je možné s tým súhlasiť, väzbu toho univerzálneho systému v súvislosti so zákonom o sociálnom zabezpečení silových zložiek. Ja viem, že tiež na to čakajú, ale môj názor je ten, čo som už povedal v úvode, že je možné to podľa mojej mienky legislatívnotechnicky dotiahnuť tak, že bude univerzálny systém, kde budú jednotlivé skupiny aj tých silových zložiek a bude aj ten osobný rozsah daný, a v rámci doplnkového, nadstavbového princípu je možné tieto veci dotiahnuť priamo v tých textoch, ktoré sú dnes u nás na stole v Národnej rade. To je otázka univerzálneho systému. Samozrejme, budú tam legislatívnotechnické pripomienky, pretože aj podľa nomenklatúry Medzinárodnej asociácie sociálneho zabezpečenia sociálne poistenie je trošku niečo iné, ako je to v texte zákona, ale to je vec legislatívnotechnická. Myslím tým napr. poistenie v nezamestnanosti, myslím tam na niektoré iné typy poistenia.
Z hľadiska financovania si myslím, že bude treba vecne do druhého čítania dotiahnuť to, čo som spomínal. To je refundácia finančných tokov medzi úrazovým poistením a ďalšími a potom vzájomné prepojenie jednotlivých fondov v Sociálnej poisťovni. Potom pri druhom čítaní to upresním. Ale myslím tým najmä otázky možnosti disponovania finančnými prostriedkami. Do tohto zákona vznikol taký stav, že ja absolútne nechápem, prečo je Konfederácii odborových zväzov ľahostajný. V podstate 10,5 mld. korún sa prelialo z nemocenského poistenia do dôchodkového fondu. Chcem tým povedať, že pri absolútnej lojalite odborov aj trpezlivosti adresátov nemocenského poistenia sa to podarilo, ale dokumentuje to jednoznačne, že nefunguje ani fond nemocenského poistenia a systém, ani dôchodkového pri takomto prelievaní zdrojov. To je porucha v obidvoch fondoch a nie je to nič dobré a neveští to nič dobré ani pre budúce obdobie. Teda refundácia finančných tokov a očistenie, kryštalizácia v legislatíve v tom, čo môže, a príp. zvážiť, čo dá tej správnej rade, prosím, alebo každoročne Národnej rade pri schvaľovaní rozpočtu, aj tak sa dá riešiť tento problém, to zatiaľ v druhom čítaní môžeme rozdiskutovať.
Chcel by som ešte upozorniť na jednu vec, o ktorej tu nebola reč, a to je otázka toho výkonu z hľadiska súčasného stavu. Mám pocit, a nie pocit, ale odborné presvedčenie, že predkladateľ sa málo pohral s prechodnými a záverečnými ustanoveniami. V prechodných ustanoveniach sa môžu riešiť niektoré otázky práve zániku jednej množiny jedného systému a druhého systému. Myslím tým napr. najmä neseriózny prístup, nehovorím teraz predkladateľa, aj ale tvorcov zákona často k tomu, že sa rušia dávky a nič miesto toho nie je, ani prechodné ustanovenie, napr. dôchodok za výsluhu rokov. Preboha, tak chceme zlikvidovať hudobné telesá, chceme zlikvidovať balet? Veď 30-ročný baleťák všade vo svete... (Hlasy v sále.) Nie je to riešenie dobré, nie som spokojný, existuje tam skupina ľudí, ktorí už získali nárok podľa tejto sústavy, prechodné ustanovenie o tom ani nevie. To je skupina najmä v umení, ktorú treba doriešiť podľa mojej mienky prechodnými ustanoveniami. A to je otázka potom aj našej zodpovednosti v parlamente to dotiahnuť. Chcem tým povedať, že súvisí s tým otázka predčasného odchodu do dôchodku, zrušenia bezvládnosti, sú tu signály invalidity z mladosti, ktoré nám píšu zdravotne postihnutí a ich organizácie. Je to otázka, že sa dotiahol ten vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve cez to vyrovnanie, áno, s tým, že zostáva teda vážne otvorený problém dôchodku za výsluhu rokov. Toto, si myslím, bude treba najmä v prechodných ustanoveniach dotiahnuť.
Otázkou tiež je, ale to je na druhé čítanie, či v prechodných ustanoveniach nepustiť včaššie napr. ustanovenie o Sociálnej poisťovni, o inštitúciách. Nevidím dôvod, prečo by sa malo čakať. Sociálna poisťovňa vyžaduje na preradenie softvéru na nový systém ten rok, legisvakanciu, ale to je otázka, ktorú si môžeme príp. potom vo výbore prejsť.
Na záver mi dovoľte povedať, čo bude treba z hľadiska politických rozhodnutí. Spolitizujem ten svoj blok.
Predovšetkým treba politicky rozhodnúť, čo so zdrojmi z privatizácie na rozštartovanie. A to, si myslím, malo by sa to riešiť zákonom s tým, že znemožní to spochybňovanie využitia týchto prostriedkov v budúcich rokoch. Nebolo by dobré, keby sa z týchto prostriedkov zašpinil nový systém alebo hocikto iný, aj osoba hocijaká v akejkoľvek pozícii. Nech je to čisté cez kontrolu absolútnu, aby tieto prostriedky naozaj sme neminuli zle.
Bude treba doriešiť ako politické rozhodnutie problém dôchodku alebo mzdy. To je otázka postavenia pracujúcich dôchodcov v systéme a to je otázka politického rozhodovania. Bude treba doriešiť politickým rozhodnutím, a to všetci budeme politicky rozhodovať tu v pléne, otázku dôchodkového veku. Bude treba doriešiť otázky preferencií a diferenciácií, ja som o tom v úvode hovoril, či ten systém bude čistý z hľadiska preferencií určitých skupín, z hľadiska veku, pohlavia, starostlivosti o rodinu, o deti a podobne. Bude treba tiež politicky sa rozhodnúť o predčasnom odchode do dôchodku. S tým súvisí potom aj otázka kúpenia si, predplatenia si dôchodkovej doby alebo dodatočného zaplatenia tejto dôchodkovej doby. A to je politické rozhodnutie. Poviem veľmi stručne, veľmi zjednodušene, ak niekto si zaplatí minulosť a má na to, aby si ju zaplatil, tak, či mu v tom budeme brániť alebo ho budeme nútiť, aby čiastkovo to platenie každý mesiac poctivo dal, v prípade, že dva dni mešká, mu dám penále. Prečo by systém mal byť proti tomu, kto si chce zaplatiť minulosť a na to má? To je otázka politického rozhodnutia, čo nehovorím teraz v zmysle politickej strany, ale z hľadiska sociálnej politiky.
Bude treba zvážiť alebo príp. zaviazať hoci vládu alebo aj budúce orgány v oblasti čestne nadobudnutých vysokých príjmov riešiť to buď doplnkovým systémom manažérskeho doplnkového systému, už som o ňom hovoril z hľadiska Francúzska, áno, alebo teda nechať vytvoriť systém sociálneho poistenia ľudí s vysokými príjmami, a teda vrátane manažérskeho sociálneho zabezpečenia. Toto je problém, ktorý buď budeme ešte teraz riešiť, alebo to potom sformujeme do nejakého spoločného odporúčajúceho uznesenia, ale ja to považujem za politické rozhodnutie z hľadiska v zmysle sociálnej politiky.
Bude treba riešiť v politicky rozhodnutom systéme otázku garancií štátu za sociálne poistenie, za systém, akým spôsobom sa tá garancia štátu v tomto zmysle uvedie. A s tým súvisí veľmi vážna otázka povolenia zákonného priestoru na finančné operácie inštitúcie Sociálnej poisťovne, či môže alebo koľko môže nakupovať cenných papierov, či môže pôsobiť na kapitálovom trhu, či môže v podstate na finančných trhoch podnikať a tak ďalej. Ale tu by bolo zrejme treba postaviť na stôl aj pluralitu kapitálových súkromných investičných fondov v dôchodkovom zabezpečení, čo už máme v návrhu zákona.
Bude treba politicky rozhodnúť o zaradení Sociálnej poisťovne a financií zdrojov sociálneho poistenia v štátnej pokladnici. To je podľa mňa evidentné politické rozhodnutie, s tým, že by sa mala vytvoriť autonómia rozhodovania Sociálnej poisťovne v tejto oblasti a nemal by zákon o štátnej pokladnici konzumovať zdroje sociálneho poistenia. To je politické rozhodnutie.
S tým súvisí otázka stability, a to je podstatná otázka tiež, ekonomického a finančného prostredia, v akom zmysle sa môžu meniť finančno-ekonomické podmienky sociálneho poistenia. Poviem príklad. Po roku 1990, to už je federálna bolesť, si pamätáte, v súvislosti so štátnym rozpočtom sa nabalili desiatky zmien zákonov pri zákone o štátnom rozpočte. Potom sa došlo k tomu, už na federáli, teraz aj u nás, že nie je možné meniť zákon o štátnom rozpočte v priebehu istého obdobia iným zákonom, čiže zvážiť, ja teraz ešte nehovorím o riešení, hovorím o filozofii, technike, takýto technický prostriedok na stabilitu ekonomicko-finančného prostredia Sociálnej poisťovne, aby Sociálna poisťovňa vždy vedela, v akom ekonomicko-finančnom prostredí je v danom období, s čím môže rátať, s čím nemusí rátať, aké sú riziká aj stabilita tohto prostredia.
A s tým súvisí potom aj otázka, o ktorej som už hovoril, prikázať zákonom v Sociálnej poisťovni mať víziu 3 až 5 rokov finančného usporiadania svojich pomerov do budúcnosti a vždy potom o ten jeden rok sa to bude, samozrejme, predlžovať. Nebude jednoduché schvaľovanie tohto zákona aj v súvislosti s tým, o čom som hovoril.
Dalo by sa ešte hovoriť o tom, akým spôsobom dnes je tu lobing. Existuje. Takýto balík listov zdravotne postihnutých občanov mám. Sú tu, samozrejme, aj neuspokojené požiadavky, o nich ja zatiaľ viem, Konfederácie odborových zväzov v súvislosti s predčasným odchodom, ktoré neboli strávené a akceptované pri Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Je zrejmé, že ten lobing ešte budeme absolvovať do druhého čítania. Len by som mal poslednú výzvu ešte na výbor pre sociálne veci a bývanie, aby sa vytvorila určitá platforma na to, aby sme mali dostatok času komunikovať pri týchto veciach aj za cenu nadštandardných stretávaní, príp. spoločných stretnutí, aby sme si veci nemuseli v hektickej hlasovacej mašinérii vyčítať tu, ale aby sme mali platformu ten zákon dokončiť. Za týchto okolností a podmienok je možné uvažovať o tom, že najmä do tretieho čítania potom v závere sa možno prikloníme aj v mene poslaneckého klubu HZDS k schváleniu tohto návrhu zákona. Ďakujem vám za pozornosť.