B. Bugár, podpredseda NR SR: Čas vyhradený na otázky poslancov, ktoré boli položené predsedovi vlády, uplynul. Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Sabolová: "Aké sú podmienky ministerstva pre rozdelenie financií na HOSPIC-ovú starostlivosť? Boli už zdroje - 20 mil. Sk rozdelené?"
Otázku položila pánu ministrovi zdravotníctva Romanovi Kováčovi. Takže, pán minister, máte slovo.
R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážená pani poslankyňa, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán predsedajúci, ministerstvo financií v rozpise záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu na rok 2002 určilo prednostne podporiť výstavbu HOSPIC-ov z výnosov lotérií a iných podobných hier sumou 20 mil. Sk v roku 2002. Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo túto skutočnosť na internetovej stránke a žiadateľov o pridelenie finančných prostriedkov, ktoré súvisia s budovaním HOSPIC-ov, rekonštrukčnými prácami a vybavením potrebnou technológiou. Vyzvalo zasielať žiadosti na sekciu ekonomiky ministerstva zdravotníctva v termíne do 31. marca tohto roku.
Ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti pracuje na tvorbe kritérií na rozdelenie týchto finančných prostriedkov. K spolupráci sme prizvali koordinátorku projektu paliatívnej starostlivosti pani MUDr. Kristínu Križanovú, primárku oddelenia paliatívnej starostlivosti Národného onkologického ústavu v Bratislave. V termíne do 28. apríla bude na rokovaní mojej gremiálnej porady predložený materiál analýza súčasného stavu a návrh ďalších krokov. Doteraz nám došlo 24 žiadostí na stavbu alebo financovanie HOSPIC-ov. Ja si ich dovolím prečítať, aj súčasne so sumami, ktoré sú požadované: Diecézna charita Banská Bystrica 2,5 mil., Asociácia Šarišské Michaľany 10 mil. korún, Hospitálska rehoľa sv. Jána Zboha v nemocnici s poliklinikou, s. r. o. Milosrdní bratia nešpecifikovali požiadavku, Arcidiecézna charita Košice HOSPIC v Bardejove 6,2 mil., Občianske združenie Plamienok v Stupave 1,9 mil., Diecézna charita Nitra 2,32 mil., Spišská katolícka charita, Dom charita HOSPIC sv. Alžbety v Ľubici 20 mil., Kongregácia sestier služobníc nepoškvrnenej Panny Márie v Prešove nešpecifikovali bližšie, pravdepodobne okolo 3 mil., Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta Nitra HOSPIC v Ružinove 1,23 mil., Nemocnica s poliklinikou Trstená 1,74, Nemocnica s poliklinikou v Humennom 1,55, obec Pruské pán Dr. Cibík 150 tis., Refugium Trenčín 10 mil., Diakonické združenie Betánia 1 mil. korún, Občianske združenie HOSPIC Matky Božej v Piešťanoch 360 820 korún, MUDr. Dobrovoda z Pezinka nešpecifikoval, Okresný úrad v Púchove 4,5 mil., Gamah humanita v Žabokrekoch 6,6 mil., pani Kovárová zo Senice nešpecifikovala, pani Šmedková z Hnúšte chce 4 mil., Nemocnica s poliklinikou Banská Štiavnica 1,5 mil., Nemocnica zo Sobraniec 900 tisíc, pani Takáčová zo Slovenského Nového mesta nešpecifikovala, takisto ako pán Dr. Mikulička z Kútov.
Dokopy požiadavky na HOSPIC-e, na ktoré máme k dispozícii zo štátneho rozpočtu 20 mil., dosahujú hodnotu 79,8 mil. korún. Je jasné, že z tohto výpisu nemôžeme uspokojiť všetkých. Kritériá, ako budeme postupovať, zatiaľ je vypracovaných niekoľko variantov. Nie je ešte rozhodnuté, vzhľadom na to, že my sme až 31. marca dostali termíny. Ešte sme telefonovali s niektorými, ktorí nešpecifikovali, či bude potrebné viac. Je niekoľko možných prístupov. Jednak by sme to chceli rozdeliť trošku pravidelne po Slovensku, aby to nebolo koncentrované na jedno územie, aby sme sieť HOSPIC-ov, ktorú pripravujeme, mali naplnenú na celom Slovensku, to po prvé. Po druhé, samozrejme, musíme brať do úvahy aj výšku, aby sme zo sumy, ktorú máme k dispozícii, mohli uspokojiť čo najviac HOSPIC-ov a postavili ich čo najviac tak, aby sme zabezpečili HOSPIC-ovú starostlivosť na čo najväčšom území Slovenska. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete mať doplňujúcu otázku? Tak sa musíte vždy prihlásiť, aby vás mohli zapojiť. Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo.
Pán minister, chcela by som ešte doplniť niekoľko poznámok a dať aj otázku. V januári tohto roku po tom, ako bol už schválený rozpočet na tento rok, som telefonovala s ministerstvom zdravotníctva a bolo mi povedané, že sa pripravujú kritériá a mne sa zdá, že tri mesiace je už príliš dlhý čas na to, že sa ešte stále pripravujú kritériá na prerozdeľovanie prostriedkov na HOSPIC-ovú starostlivosť. Chcem sa vás opýtať, pán minister, či si nemyslíte, že by mali byť tieto prostriedky použité nie na veľké, prečo na veľké množstvo HOSPIC-ových zariadení. Mne sa zdá, že by to malo byť na tie, ktoré sú špecializované zariadenia HOSPIC-ovej starostlivosti, ktoré budú mať komplexné vybavenie. Myslím si, že kritériá mali byť skôr, ako ste uzavreli možnosť nejakých podaní prihlášok alebo žiadostí. Tie ste uverejnili na internete k 31. marcu.
Čo sa týka prerozdelenia, chcem vás požiadať, aby skôr ako dôjde k definitívnemu rozdeleniu, bol výbor pre zdravotníctvo informovaný, ako ministerstvo plánuje prerozdeľovať, aké kritériá a aby sme dostali tieto kritériá písomne. A nemyslím si, že by to mali byť prostriedky, ktoré by sa mali rozplynúť v nemocničných zariadeniach, kde sú oddelenia dlhodobo chorých alebo nejaké sociálno-zdravotné lôžkové zariadenia. Mali by sme konečne budovať špeciálne samostatné zariadenia, ktoré budú schopné poskytnúť komplexnú zdravotnú starostlivosť a budú podľa najnovších štandardov spĺňať všetky kritériá, ktoré sa na túto starostlivosť vyžadujú. Mám trošku pocit a sú aj také indície, že sa tu budú hlásiť aj mnohé zariadenia, ktoré dnes poskytujú takú náhradnú HOSPIC-ovú starostlivosť a bola by škoda, aby sa peniaze minuli. (Zaznel zvuk časomiery.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.
R. Kováč, minister zdravotníctva SR: My sme čakali naozaj s vypracovaním kritérií, lebo sme vedeli, že máme k dispozícii len 20 mil. a nevedeli sme záujem, a keďže mali priestor do 31. marca, súčasťou toho bolo, aby uviedli aj požadovanú sumu, aby sme vedeli, s akým záujmom a s akou sumou budeme pracovať. Z toho dôvodu definitívne stanovenie kritérií urobíme teraz. Neviem, či téza urobiť jeden HOSPIC, je správna. Pretože jeden HOSPIC tu požaduje 20 mil. To znamená, celá suma, ktorú máme k dispozícii, by kryla potreby pomerne úzkeho regiónu. Tie HOSPIC-e nie sú stavané na príliš široký región. To znamená, kryla by potrebu jedného regiónu a vlastne celé Slovensko by zostalo prázdne. Súhlasím s vami, že nemocnica by si mala toto vybudovať v rámci svojho vlastného, ale keď sa dívate na tento zoznam, nemocnice dokopy požadujú 3,2 mil. z tých takmer 80. To všetko ostatné je špecializovaná HOSPIC-ová starostlivosť. Tak nám to napísali autori. Samozrejme, že dostanú pridelené peniaze až po predložení projektu, zámeru, tak ako má byť urobený. Ale naozaj si myslím, že rozhodnutie postaviť jeden alebo dva na úkor celého Slovenska by nebolo korektné. Inak sa to nedá riešiť.
To znamená, naozaj nemocnice z toho pravdepodobne vylúčime, ale opakujem znovu, tá suma z hľadiska celkovej sumy netvorí ani 3 alebo 4 %, čo požadujú nemocnice z celkovej sumy, ktorá je požadovaná. My budeme musieť naozaj, lebo je tu síce nemocnica Milosrdní bratia, ale nemajú špecifikovanú sumu, ergo nemôžu dostať nič od nás, musia to robiť vo vlastnej réžii. Tí, ktorí nešpecifikovali sumu, musia ísť z vlastných peňazí. My len odsúhlasíme zaradenie do HOSPIC-ovej siete, pretože tá je naozaj dnes na Slovensku veľmi chudobná, vlastne celkom v začiatkoch.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
V poradí druhú vyžrebovanú otázku položila pani poslankyňa Mušková pánu ministrovi školstva Milanovi Ftáčnikovi: "Čo by mal minister školstva do konca volebného obdobia prioritne realizovať?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
M. Ftáčnik, minister školstva SR: Vážená pani poslankyňa,
obdobie, ktoré zostáva do konca volebného obdobia, je v školstve veľmi dôležité z toho pohľadu, že sa bude do praxe uvádzať viacero zákonov, ktoré výrazne ovplyvnia rezort školstva. Iste je vám známe, že bol prijatý vysokoškolský zákon, ktorý vstúpil do účinnosti 1. apríla. 1. apríla vstúpil do účinnosti aj zákon o verejnej službe, ktorý sa týka pedagogických a nepedagogických zamestnancov, takisto nový Zákonník práce, zákon o vede a technike a 1. januára tohto roku vstúpil do účinnosti zákon o financovaní školstva. Jedna vec je prijať zákon, druhá vec je uviesť ho do života. Je s tým spojené množstvo praktických krokov. To znamená, toto je prioritná úloha pre ministerstvo, aby sme sa sústredili na praktické uvedenie týchto zákonov do života, na vydanie nadväzných vyhlášok, ktoré súvisia s prijatými zákonmi a v prípade, keby to bolo potrebné, aj na realizovanie možno niektorých korekcií, resp. krokov, ktoré súvisia s uplatnením týchto zákonov v praxi.
Osobitnú starostlivosť budeme musieť venovať prechodu kompetencií v oblasti školstva na obce a samosprávne celky a na riešenie oddlženia škôl v súvislosti minulého roku prijatým zákonom o prechode kompetencií na samosprávu. K 1. 7. dôjde asi k najväčšiemu presunu kompetencií, pretože viac ako 9 000 škôl a školských zariadení prejde na samosprávne orgány, čo si vyžaduje takisto veľké množstvo praktických krokov a činností, ktoré súvisia s ministerstvom školstva, ale aj okresnými, krajskými úradmi a, samozrejme, prijímajúcimi samosprávami.
Okrem toho, a tým skončím svoju odpoveď, sú tu ešte dve prioritné úlohy, ktoré súvisia so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, kde ministerstvo školstva predkladá zákon o uznávaní odborných kvalifikácií. Tento zákon je pripravený na prerokovanie vo vláde a dostane sa vám do parlamentných lavíc na májovú schôdzu. A je to školský zákon, ktorý tiež patrí medzi prioritné zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, ktorý takisto máme pripravený a budúci týždeň ho odovzdávame do legislatívneho procesu. Toľko.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem za odpoveď. Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán minister, chcem pripomenúť, že všetky zákony, ktoré teraz chcete realizovať, boli do parlamentu predložené s veľkým oneskorením, napríklad zákon o financovaní základných a stredných škôl skoro s dvojročným. Chcem vám pripomenúť, že zákony, ktoré boli v Programovom vyhlásení vlády ako práve tento školský zákon, ktorý chcete teraz predložiť, pochybujem, že bude prijatý do konca volebného obdobia. Ďalej chýba zákon, ktorý upraví pomoc štátu pre tých, čo študujú, osobitne pre deti zo sociálne slabších rodín, to je z vášho programového vyhlásenia. Ďalej zákon, ktorý by stanovoval Pôžičkový fond pre začínajúcich učiteľov ako motiváciu pre mladých kvalifikovaných učiteľov, aby neodchádzali zo školstva, ďalej ste sa zaviazali prijať ucelený program starostlivosti o nadanú a talentovanú mládež i opatrenia k výchove a vzdelávaniu zdravotne postihnutých detí, to chýba.
Ďalej ste sľúbili odovzdať školy oddlžené pri prechode pod samosprávu, čo, bohužiaľ, nie je, dokonca sa sľubuje, že tento dlh prejde na štát, čo nemyslím si, nie je korektné. Nejde iba o dlh na prevádzku školy, ale existuje tu aj dlh, ktorý je inovačný a ktorý sa ďalej predlžuje. Tiež ste sľúbili sústavne zvyšovať platy učiteľov, čo sa nestalo a, bohužiaľ, dokonca ste dopustili, aby učitelia boli daní do najhoršej platovej tabuľky vo verejnej službe s tým, že ste síce polepšili vysokoškolským pedagógom, ale učiteľom základných a stredných škôl zostáva najhoršia tabuľka. Ak vám môžem porovnať...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.
M. Ftáčnik, minister školstva SR: Pani kolegyňa mala ešte 25 sekúnd.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vy ste sa vypli, pani poslankyňa.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem. Nechcem porovnávať tento plat. Chcela by som sa spýtať jednu veľmi dôležitú vec. Náhodou nie je tým dôvodom, pre ktorý chcete zotrvať vo funkcii ministra, Fond detí a mládeže, ktorý ste vlastne zdecimovali, lebo ste ho protizákonne previedli a väčšinu majetku pod nadáciu bez súhlasu Národnej rady a teraz tento majetok pod cenu predávate? (Ozval sa zvuk časomiery.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
M. Ftáčnik, minister školstva SR: Pani poslankyňa, vymenovali ste množstvo vecí, ktoré som nechcel vymenúvať, ktoré ešte treba urobiť do konca volebného obdobia. Máme pripravený aj zákon o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich učiteľov, pretože sme to prisľúbili a taký zákon existuje a bude predložený do legislatívneho procesu. Nespomínal som ho iba preto, lebo nie je prioritnou úlohou vo vzťahu vstupu Slovenska do Európskej únie. Ak ste spomínali, že sme sa zaviazali prijať zákon, ktorým vyriešime pomoc štátu študentom pri štúdiu, tak ako to predpokladá čl. 42 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, tak časť tohto záväzku sme splnili v zákone o vysokých školách, kde sme samostatnou časťou tohto zákona riešili aj sociálne zabezpečenie vysokoškolákov a takú istú samostatnú časť má zákon o výchove a vzdelávaní, teda školský zákon, ktorý, ako som vás informoval, bude predložený do legislatívneho procesu. Táto úloha bude splnená, aj keď to nebude jeden zákon, ale ústava nepredpokladá, že to musí byť samostatný a jeden ucelený zákon, chce, aby sa to riešilo na úrovni zákona, ako to doteraz napríklad v oblasti stredných škôl riešené nebolo.
Spomínali ste program starostlivosti o nadaných a talentovaných študentov. Máme v programe takýto plán, resp. takýto program pripraviť. Už sme jeho prvú verziu prerokovali, neboli sme s ňou spokojní, pracujeme na tom, aby sme takýto program finalizovali. Spomínali ste, pani poslankyňa, že nie je dobré, ak dlh základných a stredných škôl ostane na úrovni štátu. Neviem, na koho úrovni by mal zostať, pretože vy ste o tom rozhodli ako Národná rada na návrh vlády, že majetok základných a stredných škôl, ktorý prechádza na obce a samosprávne kraje, prejde oddlžený. To znamená, prejde bez dlhov. Jednoducho, samosprávy nemôžu začínať s bremenom, ktoré by nemali z čoho pokryť. Logicky teda z toho vyplýva, že ak školy budú mať dlhy, a vyzerá to tak, že budú mať dlhy, že ich musí vyfinancovať štát. A toto sa stane, pretože zodpovednosť si štát zobral na svoje plecia a povedal, že samospráva začne so zariadeniami a školami, ktoré nebudú mať na svojich pleciach dlhy.
Ak ste spomínali inovačný dlh, znamená to, čo nevidno v účtovných knihách alebo v účtovníctve, to znamená, čo sa neinvestovalo za posledných 12 rokov do opravy, údržby budov, materiálnych pomôcok, vybavenia škôl. Takýto dlh, samozrejme, existuje. Ale ten dlh vznikal 12 rokov a je ťažké si predstaviť, že sme schopní ho vyriešiť o rok, o dva alebo o tri. Tento dlh, áno, prevezmú na seba samosprávy a budú ho v rámci možností, ktoré bude mať na financovanie škôl štát a ktoré budú mať na financovanie škôl ony sami, budú tento dlh, samozrejme, riešiť, ale ten nie je taký akútny, že by niekto kvôli tomuto dlhu vypol dodávku plynu, teplej úžitkovej vody alebo elektriny. To znamená, sme si toho vedomí, že takýto dlh existuje, ale vznikal od roku 1990 aj počas vašej vlády, aj počas tejto vlády, pretože nebolo dosť prostriedkov na údržbu toho, čo v školstve dnes máme.
Je naliehavou úlohou, aby sme zhodnotili, či efektívne využívame to, čo všetko je k dispozícii. Jednoducho tento problém musíme vyriešiť a musí ho vyriešiť štát. Ak dokáže vyriešiť dlh zdravotníctva, musí vyriešiť aj dlh školstva. Ak pripomínate to, že je ešte mnoho vecí pred nami, áno, je to pravda. Zákony, ktoré sme pripravili, sme sem predložili v takom termíne, ako to bolo možné napríklad aj vzhľadom na diskusiu v akademickej obci, pretože sme mesiace a mesiace diskutovali o veciach, o ktorých ste nakoniec museli rozhodnúť vy, o tom, aký bude vzťah medzi fakultou a univerzitou, či sa bude platiť za štúdium, alebo nie. Zákon o financovaní základných a stredných škôl si vyžadoval obrovské výpočty, ktoré trvali niekoľko rokov, kým sa ten zákon mohol finalizovať. Nakoniec bol prijatý v parlamente a od 1. januára tohto roku vstúpil do účinnosti. Toto všetko si vyžaduje množstvo práce spojenej s tým, aby zákony platili.
Pýtali ste sa na platovú tabuľku. Neviem, o čom hovoríte, pretože my sme pre učiteľov presadili samostatnú pedagogickú tabuľku. Podľa pôvodného návrhu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny mali byť platení z tzv. základnej tabuľky, teda nie zdravotníckej, ale základnej tabuľky. Tá je ešte nižšia. Pani poslankyňa, iste ju poznáte. My sme presadili, aby tá tabuľka bola samostatná, tak ako je to v predpisoch, ktoré platili do 31. 3. Aký reálny nárast to bude znamenať pre učiteľov, uvidíme, keď zohľadníme vlastne financie, ktoré vláda vyčlenila na zabezpečenie zákona o verejnej službe, pretože tie financie znamenajú reálny nárast pre každého jedného učiteľa základnej alebo strednej školy v zmysle katalógu pracovných činností a príslušných platových tried.
Myslím si, že obavy, ktoré v tejto veci vyslovujte, nie sú na mieste, pretože treba počkať na to, ako sa to prejaví po zaradení učiteľov do konkrétnych platových tried, platových stupňov, aby videli, k akému nárastu ich platového ohodnotenia v skutočnosti prišlo. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. V poradí tretiu vyžrebovanú otázku...
M. Ftáčnik, minister školstva SR: Prepáčte mi, môžem ešte sekundu? Ešte Fond detí a mládeže. Ten vám leží veľmi na srdci. Fond detí a mládeže navrhujeme zrušiť. Navrhujeme ho zrušiť, tak ako ho zrušili v Českej republike, pretože to, čo tam predviedli vaši mládežníci, keď tam vládli v rokoch 1994 až 1998, museli sme naprávať rozhodnutiami parlamentu, keď sa zrušili niektoré nevýhodné zmluvy pre fond a jednoducho protiústavne, ako sa nakoniec ukázalo, ale lepšiu obranu sme nemali. Vy ste si tiež vymysleli veci, ktoré neboli v súlade so zákonom, ako sú zmluvy nad 30 rokov, keď štátny majetok je možné prenajať na 5 plus 5, vy ste ho prenajímali na 30 rokov. Taká je realita. A k tomu, čo ste povedali, že majetok sa predáva pod cenu, nie je to pravda, pani poslankyňa, pretože boli vypísané výberové konania, verejné konania. Nikto nedostal majetok tak, že by bol priamo určený záujemca, ako to bolo vašou praxou v rokoch 1994 - 1998, ale majetok prebieha verejným konaním. To znamená, môže sa vygenerovať najlepšia cena. Niekedy o majetok, ktorý nie je udržiavaný, nejaký veľký záujem nie je. Vtedy tá cena možno nezodpovedá očakávaniam ani tých, ktorí ho predávajú, ale často sme získali lepšiu cenu, ako je účtovná cena. To znamená, trhovú cenu, ktorú je možné zhodnotiť a vytvoriť základinu na fungovanie Nadácie detí a mládeže v prospech tých, ktorým je určená, to znamená, deťom a mládeži. Fond detí a mládeže počas 10 či 7 rokov svojej existencie nebol schopný túto úlohu splniť.
Takže, to, či ja zostávam, alebo nezostávam kvôli nejakému fondu, je úplne smiešne, pretože ten fond má svoje pravidlá a svoje smerovanie. Vo všetkých otázkach rozhodovala takisto vláda, pretože rozhodla o tom, že majetok je možné previesť na nadáciu, ktorá s ním naloží takým spôsobom, ako som vás informoval, vytvorí základinu na pomoc deťom a mládeži.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže na druhý pokus. Tretiu otázku položila pani poslankyňa Mária Sabolová pánu podpredsedovi vlády pre legislatívu Ľubomírovi Fogašovi. Pýtam sa, či je možné považovať, pani poslankyňa, odpoveď na tretiu otázku takisto ako odpoveď na piatu a desiatu otázku. Ďakujem pekne.
Otázka znie: "Spracúvajú k schválenému zákonu výklad príslušné rezorty?"
Pán podpredseda vlády, nech sa páči.
Ľ. Fogaš, podpredseda vlády SR: Pán podpredseda Národnej rady, ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pani poslankyňa špeciálne, položili ste mi otázku, ktorá by si zasluhovala možno seminár, pretože sme v takej situácii. Mohli by sme začať hovoriť o výklade autentickom, autorskom, vedeckom, doslovnom, lingvistickom atď. a vždy by sme sa ale dopracovali k tomu istému, totiž k tomu, že rozhodujúce je to, čo je napísané v zákone. Hľadať nejaké iné mechanizmy dopracovania sa k záverom, než tie, ktoré sú bežné v praxi aj v iných krajinách, je asi veľmi komplikované.
Na otázku, či príslušné rezorty spracúvajú výklad, príslušné rezorty spracúvajú k návrhom zákonov svoje dôvodové správy. V dôvodových správach je obsiahnutý zámer zákonodarcu, ciele, ktoré sa tým sledujú a, samozrejme, aj určité vyloženie obsahu pojmov. A tento výklad možno považovať za autentický. Musím však súčasne jedným dychom povedať, že je to bez právnej záväznosti v zmysle teórie práva. Teda tento výklad nemá právnu záväznosť, ale je pomocným nástrojom na to, aby sme mohli so zákonom v praxi pracovať.
Ku schválenému zákonu už výklad nespracúvajú, až na malé výnimky, žiadne rezorty a jednou z výnimiek je ministerstvo financií, ale ani tento výklad nie je právne záväzným výkladom, aj keď niekedy v aplikačnej praxi som sa aj ja stretol s tým, že úradníci majú tendenciu dať bodku za svojím slovom a povedať, že takto to je.
Myslím si, že treba otvorene povedať, a to aj k otázke 5, že Ústava Slovenskej republiky právomoc uskutočňovať právne záväzný výklad nedáva žiadnemu orgánu až na čl. 128 ústavy, kde Ústavný súd môže podať výklad ústavy alebo ústavného zákona vtedy, ak je vec sporná. Teda Národná rada môže urobiť výklad, ale tiež nie je právne záväzný. Treba brať do úvahy jednoducho to, že iba výklad štátneho orgánu, ktorému by ústava zverila takúto právomoc, bolo by možné považovať za legálny, teda za výklad všeobecne právne záväzný.
Na záver chcem povedať ešte jednu poznámku, a to takú, že žijeme v mimoriadne dynamických časoch. V záujme toho, aby sme postupne transformovali náš právny poriadok a zosúladili jeho základné kontúry a piliere s právnymi poriadkami okolitých krajín, uskutočňujeme mnohé zmeny. Mnohé z týchto zmien by si žiadali platnosť určitý čas. Ten určitý čas by znamenal, že ak existuje niektoré ustanovenie zákona, ktoré má problémy z hľadiska aplikačnej praxe, medzitým by z toho vznikli súdne spory a možno potom by Najvyšší súd mohol pri rôznych rozhodnutiach svojím zásadným stanoviskom, prípadne rozsudkom, zdôvodnením byť zjednocovateľom rôznych názorov, a tým by sa vlastne takto vydané judikáty stali podkladom výkladu na dopracovanie celého nášho právneho systému.
V tejto chvíli je moja odpoveď taká, že u nás neexistuje orgán, ktorý by bol oprávnený okrem Ústavného súdu, tak ako som to už citoval, podať výklad právnych noriem, ktorý by bol právne záväzný. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, beriem na vedomie vašu informáciu a hovorím, že je na škodu veci, že zákonodarca, ktorý stanovuje a prijíma zákon, nemôže v prípade nejakého sporu dať k tomu výklad, ktorý by bol záväzný. Budem veľmi konkrétna. Ide o problém asi pred mesiacom, dvoma, troma mesiacmi prijatého zákona o autorizovaných inžinieroch a architektoch, keď Komora inžinierov nerešpektuje prijatý zákon a preskúšava inžinierov bez ohľadu na to, že zákon hovorí, že má uznať skúšky, ktoré podľa iného zákona boli vykonané pred inou skúšobnou komisiou. Ministerstvo životného prostredia dalo oznámenie, áno, nedalo výklad, dalo oznámenie, ale toto oznámenie, ako by mala postupovať komora, komora nerešpektuje. Sú tu názory možno štyroch právnikov z Národnej rady, z ministerstva životného prostredia, od nezávislých advokátov a všetky štyri návrhy alebo názory sú odlišné. Každý si vysvetľuje spojku "a", "alebo" po svojom. Každý si vysvetlí, či to musí alebo môže, a tým pádom ak ten, kto predkladá návrh zákona a kto pripravuje aj dôvodovú správu, či je to poslanecký návrh alebo rezort, mal by mať právne záväzné nejaké výkladové stanovisko, pretože tak ako sme aj hovorili na začiatku, môže sa stať, že počas prerokúvania sa zmení úplne duch zákona a dôvodová správa už nenapĺňa ducha zákona. Čiže musí existovať niekto, kto môže striktne a zásadne povedať, pod akým názorom sa vlastne tvoril celý zákon.
Čiže, chcem sa vás spýtať, pán podpredseda, čo je možné urobiť aj v takomto konkrétnom prípade, že duch zákona, ktorý dal zákonodarca, nerešpektuje ten, kto ho má vykonávať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda, nech sa páči.
Ľ. Fogaš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Samozrejme, v prípade, že by došlo v tejto veci k súdnemu sporu, súd bude povinný vyložiť si zákon a na základe výkladu, ktorý on urobí pre tento prípad, rozhodnúť a určite by to rozhodnutie mohlo slúžiť ako určitá mustra na konania v ďalších veciach. Ideálne by bolo, keby to bolo zastrešené potom ďalšími konaniami na súdoch až po Najvyšší súd, tak ako som to naznačil. Súčasne si myslím, že vaša otázka je pre mňa aj tak trošku výzvou, aby sme sa zamysleli nad tým, ako sa dopracovať k tomu, že dôvodová správa sa v konečnom dôsledku upraví podľa zmien, ktoré uskutoční Národná rada. Je to totiž tak, že v záujme veci je, aby poslanci mohli mať pozmeňujúce návrhy. Tie by mali byť podľa už posledných znení rokovacieho poriadku odôvodnené. A ja mám pochybnosti, či sa tieto odôvodnenia neskoršie dostanú do dôvodových správ, ktoré sú v rôznych podobách na rôznych miestach publikované. Obávam sa, že nie. A to potom spôsobuje alebo značne oslabuje aj zámer, ktorý sleduje Národná rada prijímaním konkrétneho zákona a, samozrejme, potom v aplikačnej praxi dochádza niekedy aj k pomýleným záverom a možno aj niekedy renomovaných právnických kancelárií.
Ja sa domnievam, že zväčša právnici sa usilujú vyložiť veci v záujme strán, ktoré obhajujú, na strane ktorých stoja. Aj preto vznikajú rôzne častokrát podľa mňa nesprávne výklady jednotlivých ustanovení zákona. V danom prípade by zrejme bolo potrebné, ak to treba, aby sa jednoducho obrátili príslušní architekti na súd s tým, že sú porušované ich práva, ktoré ich nútia uskutočňovať povinnosti, ktoré im zákon neuložil. No a tam by podľa mojej mienky mohlo dôjsť potom k nájdeniu pravdy alebo ducha, ktorý sa sledoval prijatím tohto zákona.
Ďakujem vám pekne aj za otázku. Myslím si, že by sme mohli spoločne uvažovať nad tým, ako sprehľadníme všetko to, čo sa teraz v právnom poriadku stalo.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.
V poradí štvrtú vyžrebovanú otázku položila tiež pani poslankyňa Sabolová pánu ministrovi zdravotníctva Romanovi Kováčovi. Otázka znie: "Je dnes ešte opodstatnené určovať obvody pri vydávaní licencií?"
Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.
R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážené pani poslankyne, páni poslanci,
základným princípom, ktorý je ustanovený v zákonodarstve Slovenskej republiky, je voľný výber lekára. Takýto voľný výber lekára umožňuje pacientovi vybrať si svojho ošetrujúceho lekára či už praktika, či špecialistu, či stomatológa na ošetrenie jeho zdravotného stavu. Ak dnes v zákonodarstve Slovenskej republiky je povinnosť stanoviť obvody a povinnosť nie je preto, aby pacient žijúci v tomto obvode musel chodiť k lekárovi, ktorý má tento obvod pridelený. Naopak, obvod je skonštruovaný preto, aby sa nestalo, že by lekár odmietol pacienta ošetriť. Vzťah medzi lekárom a pacientom je vzťahom zmluvným. To znamená, lekár by teoreticky mohol odmietnuť prijať do svojho stavu pacienta, pretože ich už má príliš veľa, už by to bolo neetické, alebo z iných dôvodov. Ale ak má pridelený obvod, má zakázané odmietnuť prijať do svojej starostlivosti pacienta, ktorý je v tomto obvode. Donedávna bola povinnosť alebo je ešte povinnosť pri licenčnom konaní preukazovať skutočnosť, že daný lekár, ktorý sa uchádza o povolenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, preukázal, že má pridelený zdravotný obvod v nejakom rozsahu.
Národná rada Slovenskej republiky dňa 14. marca tohto roku, keď schvaľovala zákon o lekárskom povolaní a Lekárskej komore, túto povinnosť zrušila. Zákon zatiaľ nie je podpísaný pánom prezidentom. To znamená, nenadobudol ešte platnosť a účinnosť, ale v tomto zákone je stanovené, že pri predkladaní žiadosti o poskytovaní zdravotnej starostlivosti nemusí už byť predložený doklad o tom, že lekár má pridelený obvod. Teda budeme mať lekárov, ktorí nebudú mať pridelený obvod a budeme mať lekárov, ktorí budú mať pridelený obvod. Ale opakujem znovu, obvod neznamená obmedzenie práva pacienta na voľnú voľbu lekára. Obvod znamená ochranu tých pacientov, ktorí žijú v danom obvode a nemajú svojho lekára, s nikým neuzavreli zmluvu, aby mali vždy jedného lekára k dispozícii, ktorý je povinný ich ošetriť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa, chcete mať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Také tri krátke doplňujúce otázky. Pán minister, ako je to s prideľovaním licencií pre agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, pretože vlastne tieto tiež boli prideľované na základe obvodov, čiže nie je tu len slobodná voľba lekára, ale aj slobodná voľba akéhokoľvek zdravotníckeho ošetrenia.
A potom, ako je vyriešená situácia dnes, to, čo ste povedali na záver, že jedni majú vymedzené obvody a druhí podľa nového zákona nebudú mať vymedzené obvody. Či tu bude nejaký generálny súhlas na zrušenie obvodov alebo ako budú vlastne fungovať tí, ktorí majú a tí, ktorí nemajú. Ten, kto nemá obvod, nebude mať povinnosť ošetriť pacienta v prípade, že bude patriť do jeho regiónu?
Čiže to sú ešte také dve sporné veci, ktoré by mali byť zakotvené nielen v zákone o komore, ktorý sme schválili, ale mali by byť dané pod jednou sieťou poskytovania zdravotnej starostlivosti, a tým pádom nebudú už dôležité obvody, ale bude potrebná pevná sieť týchto zdravotníckych služieb.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.
R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Ja by som začal asi s odpoveďou na druhú otázku. Tu nejde o ošetrenie pacienta. Tu ide o povinnosť prijať ho do svojho stavu, do stavu pacientov, o ktorých sa stará. A tu naozaj vzhľadom na to, že máme určenú minimálnu sieť, tá minimálna sieť pokrýva potreby celého Slovenska. Tá minimálna sieť neznamená to, že nemôže byť lekárov v sieti viac. Ale minimálna sieť znamená, že toto je najnižší počet lekárov, ktorí zabezpečujú zdravotnú starostlivosť, ale má povinnosť zabezpečiť v jednotlivých obvodoch. Takto je konštruovaná zdravotnícka sieť.
A čo sa týka prvej otázky, odpoveď vyplýva naozaj z toho, čo hovorím. Naozaj budú existovať lekári, ktorí majú povinnosť prijať do stavu svojich pacientov, pacienta z príslušného obvodu a budú lekári, ktorí nebudú mať túto povinnosť. Samozrejme, tá povinnosť prináša so sebou isté výhody, ale aj isté nevýhody. To znamená, že lekári budú vo vyváženej polohe. My teraz nebudeme rušiť obvody. To by bolo nezmyselné, lebo aj keby sme sa držali toho, čo ste hovorili, pani poslankyňa, že bude sieť, definitívne stanovená sieť, muselo by byť v tej sieti, v tých okách siete, teda v uzloch siete povedané, čo je lekár, muselo by byť povedané, pre akú časť územia. Z ktorého územia pacienti majú právo tohto lekára vyhľadať, aby ich prijal do svojho stavu a ten lekár ich nebude môcť odmietnuť.
To znamená, či chceme, či nie, vždy by sme museli vymedziť nejaké územie, kde sa pacienti môžu pokojne k doktorovi ohlásiť a doktor je povinný ich prijať. Lekár, ktorý nemá, nebude mať stanovený takýto obvod, ošetriť pacienta musí, lebo však to patrí k jeho základným povinnostiam, ale nemusí ho prijať do stavu svojich pacientov. V ADOS-e je situácia iná, voľný výber ADOS-u nie je, pretože službu ADOS-u ordinuje vo väčšine prípadov lekár. To znamená, že agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti sú naozaj také, že slúžia všetkým lekárom, ktorí pôsobia vo vymedzenej oblasti. To nemusí byť len praktický lekár, môže požiadať o službu ADOS-u aj chirurg, ktorý nemá žiadneho pacienta vo svojom stave, ale naozaj majú tiež vymedzené územie, na ktorom slúžia, pretože tu by bolo nezmyselné, aby sme dali úplnú voľnosť výberu ADOS-u, lebo by sa nám stalo, že by, neviem, z okresu Ružomberok pacientka si žiadala ADOS-ovú službu niekde v Turčianskych Tepliciach. Takže z tohto dôvodu musia mať vymedzené územie, v ktorom sa pohybujú a v ktorom sestričky chodia za pacientmi ich ošetrovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, ďalšiu otázku ste dostali tiež od pani poslankyne Sabolovej, tá otázka znie: "Je možné, aby neštátne subjekty si uplatnili žiadosť o poskytnutie "zhabaných vecí" colnými úradmi?"
To je otázka, budete mať približne štyri minúty. Nech sa páči. (Hlasy v sále.) Pán minister, áno, nech sa páči, vy ste to správne prečítali na rozdiel odo mňa. Takže, pán minister financií František Hajnovič, nech sa páči, vy ste dostali siedmu otázku. Ale na ďalšiu, pani poslankyňa, už nebude čas.
Takže, pán minister, nech sa páči, ospravedlňujem sa vám.
F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem.
Tá odpoveď bude vlastne na dve otázky. Na otázku č. 7 a 23 z pohľadu možnosti nadobudnutia zhabaných vecí štátnymi a neštátnymi subjektmi. Problematika majetku štátu a predaja tovaru alebo vecí je pomerne podrobne upravená v colnom zákone. Podľa tohto ustanovenia colný úrad vykonáva správu majetku štátu pri tovare, pri ktorom bola uložená sankcia prepadnutia tovaru alebo veci, bolo uložené ochranné opatrenie, zhabanie tovaru alebo veci, alebo ide o tovar, ktorý deklarant prenechal v prospech štátu, prípadne štát nadobudol k tovaru vlastnícke právo podľa § 135, ods. 3 Občianskeho zákonníka. Colný úrad postupuje pri nakladaní s majetkom štátu v súlade so zákonom o správe majetku štátu. Colný zákon v citovanom ustanovení taxatívne vymenuje prípady, v ktorých je colný úrad oprávnený tovar predať. Tovar sa predáva spravidla na dražbách v súlade so zákonom o dražbách mimo exekúcie. Ak však nie je možné alebo vhodné predať tovar na dražbe, môže colný úrad predať tovary za podmienok uvedených v § 398, ods. 5 colného zákona a to vtedy, ak kupujúci bez zbytočného odkladu vykoná colné formality a predaj sa uskutoční za cenu, vrátane dovozných platieb. V tomto prípade sa tovar považuje za prepustený do režimu voľný obeh. Vychádzajúc z uvedeného, právna úprava nebráni colným orgánom realizovať tovar, ktorého správu vykonáva z rôznych titulov, teda nielen v dôsledku zhabania, ale za určitých podmienok aj zaisteného tovaru a tovaru dočasne uskladneného v súlade s citovaným zákonom o správe majetku štátu a zákonom o dražbách mimo exekúcie.
Prebytočný majetok štátu, ktorým môže byť zhabaný tovar, je správca podľa § 8 zákona o správe majetku štátu povinný písomne ponúknuť štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám, ktorým by tento majetok mohol účelne slúžiť k naplneniu úloh v rámci predmetu ich činnosti. Ak tieto neprejavia o majetok štátu záujem, vykoná sa osobitné ponukové konanie.
Ja som si ešte zisťoval k tomu nejaké údaje, nie všetky mám k dispozícii, ale podľa vyjadrenia z colného riaditeľstva, 90 % z takéhoto majetku je ponúknutých a umiestni sa v štátnych rozpočtových organizáciách alebo štátnych príspevkových organizáciách, len asi 10 % sa dostáva na predaj neštátnym subjektom. Robí sa bezodplatný prevod aj inštitúciám a organizáciám, ktoré majú takýto charakter.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Končím bod programu hodina otázok.
(Prestávka od 15.05 hodiny.)
(Po prestávke.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní rozpravou o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení.
Prosím pána ministra, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, pána poslanca Mesiarika, aby sa vrátil do rokovacieho priestoru a zaujal miesto určené pre spravodajcu.
Pán poslanec Tkáč chcel pokračovať aj poobede, stráca poradie.
Pán poslanec Tkáč bol posledný, kto sa písomne prihlásil do rozpravy k tomuto bodu programu. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne. Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu ústne. A musím upozorniť, že mám tu od pána predsedajúceho Presperína aj prihlášku pána poslanca Tatára, on bude tretí v poradí.
Pán poslanec Slafkovský, nech sa páči, a potom pani poslankyňa Sárközy.
A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi v krátkosti povedať niekoľko slov, síce to mám na papieri na dlhšie, ale bude to hádam kratšie, k návrhu zákona o sociálnom poistení, ktorý vlastne by mal odštartovať dôchodkovú reformu.
No k tomuto návrhu zákona treba povedať, že je to riešenie, ktoré prichádza, ale zdá sa z môjho pohľadu a z pohľadu kolegov, s ktorými sme nad týmto problémom sedeli, polovičatým riešením, ktorým je potrebné zaoberať sa ďaleko dlhšie a vážnejšie, resp. možno z iného pohľadu. Nakoľko tento pohľad, ktorý je tu prezentovaný v zákone, hovorí len o čiastočných zmenách.
Keď si zoberieme demografickú situáciu na Slovensku dnes, tak zisťujeme, že vlastne z 5,5 mil. obyvateľov je ekonomicky aktívnych 2,6 mil., z toho je zamestnaných 2,1 mil. a z toho je štátnych zamestnancov 450 000. Máme dôchodcov asi 1,19 mil., z toho je vyplácaných dôchodkov v rôznych typoch takmer 1,5 mil. a priemerný starobný dôchodok je dnes 5 397 Sk, čo je 45,7 % z priemernej mzdy. Pri priemernej mzde keď sme toto dávali dohromady, ešte sa kalkulovalo s cifrou 10 800 Sk, dnes už je troška vyššia a na týchto 10 800 Sk boli odvody 3 020 Sk. Čiže odvedená suma za každý produktívny život zhruba za 35 rokov pri týchto číslach by znamenala, že 1,27 mil. Sk zamestnávatelia odvedú za každého zamestnanca. Rastie počet dôchodcov, rastie ich zastúpenie v populácii. Len za posledných 10 rokov sa priemerná dĺžka života predĺžila o 3 roky ako v mužskej, tak v ženskej populácii, čo je zase na druhej strane mimoriadny dobrý znak, pretože predĺžiť priemernú dĺžku života o 3 roky za 12 rokov nie je také jednoduché, ale u nás sa to udialo.
Keby zostali pomery, tak ako sú dnes, tak priemerný dôchodok ku mzde predstavuje len 41 %. V roku 2010 by to bolo už len 33 % a v roku 2020 len 27 %, v roku 2040 už len 18 %. Ten dnešný stav, ktorý máme, prináša relatívne nízke dôchodky, vysoké odvody a zvyšujúcu stratu systému. Máme tu aj nepriaznivý demografický vývoj a výsledkom je nespravodlivé rovnostárstvo. Tento systém ako taký je neudržateľný a vo viacerých krajinách sa nad zmenou zamysleli hlboko a dá sa povedať, že z nášho pohľadu, teda z pohľadu Demokratickej strany najďalej a najlepšie prebehla dôchodková reforma v Čile, kde s ňou začali v roku 1980 a tento systém je veľmi úspešný. Bola naštartovaná dôchodková reforma podobného spôsobu v roku 1994 v Maďarsku, v roku 1998 v Poľsku a v roku 2002 by mala odštartovať v Nemecku a pripravuje sa aj v Čechách. Reforma, ktorú by sme mali spustiť, by mala priniesť nezávislosť od demografie a napomôcť hospodárskemu rastu, znížiť množstvo financií, ktoré do systému neustále vkladáme a mala by tam byť vyššia závislosť dôchodkov od sumy, ktorá sa priebežne vyzberá. Bolo by optimálne, aby dosiahol ten dôchodok 70 % mzdy v čase odchodu do dôchodku. Skutočnosť hovorí, že je to možné dosiahnuť.
Samozrejme, je na to potrebné zriadiť a urobiť mnoho samostatných vecí, a jednou zo základných sú individuálne dôchodkové účty, zriadiť konkurenčné prostredie medzi správcami účtov. A z toho vyplynie aj pre štát určitá garancia minimálnej penzie. Akonáhle bude samostatný dôchodkový účet individuálny, tak je potom možné si stanoviť aj dobrovoľný odchod do dôchodku, podľa toho ako to umožní výška nasporených prostriedkov. A nebude musieť každý čakať na vek 60 rokov alebo niekto bude aj dlhšie pracovať, pokiaľ začal neskoršie šporiť. Samozrejme, v takomto prípade sa hovorí o vyššej zodpovednosti jednotlivca a o určitom konkurenčnom prostredí a nebude všetko ležať na spoločnosti.
Na takúto reformu sú potrebné peniaze. Peniaze dnes v rámci či už privatizácie SPP alebo inej privatizácie sa dostali alebo sa dostanú postupne medzi občanov, ale nedostanú sa tam, kde by sa mali, do základu na samostatný pilier dôchodkovej reformy. A ten odhad na to, aby mohol ten samostatný pilier byť vytvorený, je zhruba 150 mld. Sk. Je pravda, že je to suma veľká. Ale napr. pri štátnych dlhopisoch za privatizáciu z obdobia 1994 - 1998, si myslím, bolo by bývalo užitočnejšie, keby tieto prostriedky boli na individuálnych dôchodkových účtoch uložené pre všetkých ľudí, ktorí mali nárok na takúto výplatu, a peniaze by neskončili vo vreckách krčmárov a pod., tak ako sa to z veľkej časti stalo.
Vytvorením tohto systému by došlo k zvýšeniu úspor a došlo by k zlepšeniu možnosti dlhodobého investovania, čo by pomohlo naštartovať aj hospodársky rast a, samozrejme, s tým priniesť aj vyššiu zamestnanosť. Tento systém by priniesol aj odpolitizovanie dôchodkového systému s vyššou efektivitou, menšou byrokraciou, ale, samozrejme, aj s určitou konkurenciou. Bolo by možné v prípade, že by sme mali 150 mld. Sk, okamžite znížiť odvody zhruba o 8 %, čo by po 20 rokoch mohlo priniesť, že pri priemernom zhodnotení vyše 11 % alebo 11 % ročne by sa priemerný dôchodok nie veľmi odlišoval od priemernej mzdy.
Samozrejme, takýto systém je postavený aj na dôslednej kontrole zo strany ministerstva financií nad správcami týchto finančných vkladov a obsahovalo by to povinnú výšku poistenia minimálne 10-percentnú, tak aby každý zamestnanec bol povinný zhruba tých 10 % odvádzať - v súčasnosti sa musí odvádzať ďaleko viacej -, a prinieslo by to výrazné zníženie odvodov a tvorbu finančných zdrojov.
V súčasnej vládnej koncepcii sa uvažuje s povinným priebežným pilierom, s čiastočným povinným kapitalizačným aj s dobrovoľným neziskovým, aj s komerčným pripoistením, ale tie vzájomné pomery sú veľmi odlišné od toho, čo by sme navrhovali my, a povinný kapitalizačný sa navrhuje spolu s povinným priebežným na 50 - 60 % a dobrovoľný neziskový 20 - 25 % a komerčné poistenie 15 - 30 %. Nevýhody tohto návrhu sú, že do komerčného poistenia by išlo len 15 - 30 % zdrojov, nepočíta so znížením odvodov a uvažuje len s nízkym zhodnotením vkladov. Samozrejme, väčšinu vkladov takto obhospodaruje štát s tými rizikami, ktoré to prináša. V našej predstave, ktorá je, samozrejme, svojím spôsobom fikciou, by sa za obdobie 20 rokov vytvorilo asi 400 mld. možných investičných prostriedkov, ktoré by priniesli nemálo nových pracovných príležitostí, domáce investície a domáce výnosy. Je pravda, že hovorím o fikcii. Po 35-ročnom sporení keď občan dnes v dnešnom stave odvedie zhruba 1,27 mil. Sk pri zhodnotení 2 - 10 % ročne, by narástla suma na násobok tejto hodnoty a z takto nasporenej sumy môže byť dôchodok výrazne vyšší ako 10 000 Sk, nie 5 394 Sk, ako je teraz priemerný.
Na to, aby sa takáto reforma mohla udiať je, samozrejme, potrebné uzavrieť priebežný pilier, urobiť možný dobrovoľný prechod na nové poistenie a vystaviť dlhopis uznania za odpracované roky tým, ktorí už odpracovali mnoho rokov, aby neboli ukrátení na svojej sociálnej istote. Je potrebné legislatívne urobiť regulačný rámec na dôchodkové fondy, je potrebné stanovenie minimálnej a maximálnej výšky poistenia ako percenta zo mzdy a je potrebné stanoviť minimálnu výšku sumy oprávňujúcej na odchod do dôchodku na individuálnom dôchodkovom účte a upraviť daňové pravidlá motivujúce dôchodkové poistenie. Všetky tieto kroky, samozrejme, predstavuje určitý balík zákonov, nie jeden návrh jedného zákona. Je potrebné pripraviť regulačný rámec, ktorý upraví investovanie v portfóliách hornými limitmi pre jednotlivé druhy produktov, ktorý oddelí fondy a správcov ako samostatné právnické osoby a oddelí peniaze vo vlastníctve vkladateľov. Potrebný je aj dohľad nad obozretným podnikaním a obozretným investovaním. Dnes je potrebné na spravodlivú dôchodkovú reformu zafinancovať dôchodky terajších dôchodcov, dôchodky tých, čo neprejdú na nový systém, dlhopisy uznania, dôchodky tých, ktorí príliš málo zarobili, a životné minimum pre tých, čo nepracovali.
A tak ako som spomenul, je na financovanie tohto prechodu potrebných zhruba 150 mld. Sk, ktoré by sa ešte v rámci privatizácie dali v budúcnosti nájsť na Slovensku. A do 25 rokov by tento finančný postup zabezpečil odhadom zhruba 1 000 mld. Sk, prostriedkov. No to je svojím spôsobom určitá fikcia, ktorú nevieme jedným alebo dvoma zákonmi pripraviť, prijať. Ale je potrebné sa nad tým zamyslieť, pretože systém, tak ako funguje dnes, do ktorého sa vkladajú prostriedky štátne a vysoké odvody pri neustále sa znižujúcom počte ľudí, ktorým je možné prostriedky z výplaty strhávať, nemá pred sebou budúcnosť. Ďakujem za pozornosť, skončil som.