I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Martinovi Kujanovi.

Zároveň žiadam poslancov Národnej rady, aby prišli do rokovacej sály po prerokovaní tohto bodu, Budeme hlasovať o piatich návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali. Páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie o jednotlivých návrhoch zákonov a o troch pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyšli z pléna.

Prosím, pán poslanec Kujan, máte slovo.

Ešte raz, žiadam poslancov, aby prišli do rokovacej sály.

M. Kujan, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o zrušení Úradu pre štátnu pomoc a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1362) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v návrhu zákona podľa § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy vzhľadom na to, že písomne nebol prihlásený do rozpravy nikto. Konštatujem, že nikto. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Ďakujem pánu poslancovi Kujanovi, takisto pánu ministrovi Hajnovičovi.

Vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na jednotlivé hlasovania o piatich návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali, a o troch procedurálnych otázkach. Ešte raz žiadam všetkých poslancov, aby prišli do rokovacej sály.

Prosím teraz pána poslanca Romana Šipoša, aby zaujal miesto spravodajcu, budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov.

Žiadam aj poslanca Vladimíra Bajana, aby sa dostavil do rokovacej sály. Poslanec Bajan, prosím, keby prišiel do rokovacej sály vzhľadom na to, že mal pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí s procedúrou ďalšieho rokovania o tomto zákone.

Prosím, pán poslanec pán spravodajca Šipoš, keby ste sa ujali svojej funkcie a predkladali návrhy na hlasovanie.

R. Šipoš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol, že v rozprave zaznel 1 pozmeňujúci návrh, poslanca Vladimíra Bajana, ktorý navrhoval nepokračovať v rokovaní o tomto bode podľa § 73 písm. a) rokovacieho poriadku s tým, že nesúhlasí s týmto dôvodom.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bajan sa hlási s procedurálnym návrhom. Nech sa páči.

V. Bajan, poslanec: Po dohode s predkladateľom sťahujem svoj pozmeňujúci návrh s tým, že budeme diskutovať vo výboroch.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Čiže môžeme pokračovať, pán spoločný spravodajca.

R. Šipoš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali hlasovať po prvé o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Áno, budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý ste predložili pán spoločný spravodajca. To znamená, že hlasujeme o postúpení tohto návrhu zákona do druhého čítania, zákona, o ktorom sme práve diskutovali. Hlasujte.

(Hlasovanie.) 88 prítomných, 57 za, 1 proti, 22 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.

Návrh bol schválený.

R. Šipoš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, po druhé dávam hlasovať a odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1511 z 8. februára 2002 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov (tlač 1355), na prerokovanie po prvé, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre sociálne veci a bývanie. Zároveň navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený na prerokovanie, ho prerokovali v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v lehote do 7. mája 2002 a gestorský výbor v lehote do 10. mája 2002. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali o tomto hlasovať.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, hlasujeme o tomto návrhu pána spoločného spravodajcu poslanca Romana Šipoša. Hlasujte. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných poslancov 96, za 90, proti nikto, zdržal sa 1, nehlasovalo 5.

Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi.

Pristúpime teraz k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o cestovných náhradách.

Prosím pána poslanca Mesiarika, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

M. Mesiarik, poslanec: Pán predsedajúci, žiadam, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že uvedený návrh prerokuje v druhom čítaní.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujeme o tomto návrhu, páni poslanci. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 94 prítomných, 87 za, nikto proti, 4 sa zdržali, 3 nehlasovali.

Konštatujem, že tento návrh bol schválený, prerokujeme ho v druhom čítaní.

Ďalej.

M. Mesiarik, poslanec: Prosím, dajte hlasovať o určení výborov a lehotách na prerokúvanie uvedeného návrhu zákona s tým, že ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie a výbor pre financie, rozpočet a menu prerokujú návrh do 7. mája 2002 a gestorský výbor, teda výbor pre sociálne veci a bývanie do 10. mája 2002.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných poslancov v rokovacej sále je 93, za 91, proti nikto, nezdržal sa nikto, nehlasovali 2.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

Prejdeme k vládnemu návrhu zákona o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predkladal pán minister financií František Hajnovič.

Spravodajcom bol Vladimír Maňka. Nech sa páči, pán poslanec, môžete uvádzať hlasovanie.

V. Maňka, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, nakoľko v diskusii nezaznel žiadny pozmeňujúci návrh.

Budeme hlasovať najprv o bodoch spoločnej správy, ktoré gestorský výbor neodporúča schváliť, kvôli tomu, že ich je podstatne menej. Sú to body 3, 32, 41, 43, 46 a 56. Pán predsedajúci, môžete dať hlasovať o týchto bodoch s tým, že gestorský výbor ich neodporúča schváliť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, budeme hlasovať o prvom návrhu pána spoločného spravodajcu. Hlasujte.

(Hlasovanie.) Prítomných 79, za 6, proti 42, zdržalo sa 27, nehlasovali 4.

Konštatujem, že tento návrh neprešiel.

Prosím, pán poslanec, dávajte ďalšie návrhy.

V. Maňka, poslanec: Teraz budeme hlasovať o všetkých ostatných bodoch spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, hlasujte. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 74.

Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály. V sále je evidentne viac poslancov, ako je 74.

Dám ešte raz hlasovať, potom využijem možnosť hlasovať zdvihnutím ruky.

Prosím, hlasujte o predloženom návrhu pána poslanca Maňku. Hlasujte. Hlasujeme. Hlasujeme o návrhoch zo spoločnej správy, pán poslanec, áno, čo je odporučené gestorským výborom schváliť. Hlasujte.

(Hlasovanie.) Prítomných 72.

Konštatujem, že v sále je 72 poslancov, čo je nedostatočný počet na to, aby sme mohli hlasovať. (Hlasy z pléna.)

Pán poslanec, ja musím rešpektovať to, čo je na svetelnej tabuli, tak ma neškoľte, či je alebo nie je ich viac. Ja tiež vidím, že ich je viac.

Ešte raz sa pokúsim dať hlasovať o tomto návrhu.

Páni poslanci, hlasujte. Hlasujte, prosím.

(Hlasovanie.) Prítomných 74.

Páni poslanci, vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím, keby ste prišli do rokovacej sály na hlasovanie.

Pán poslanec Maňka, keby ste znova predložili návrh, o ktorom budeme hlasovať.

V. Maňka, poslanec: Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy okrem bodov 3, 32, 41, 43, 46 a 56 s tým, že všetky tieto body odporúča gestorský výbor schváliť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujte, prosím. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 75.

Pán poslanec Duray prišiel dodatočne ako 76., tak ho srdečne vítam a budeme hlasovať ešte raz.

Hlasujeme znovu o tomto návrhu. Prosím.

(Hlasovanie.) Prítomných 74.

Pán podpredseda Andel, keby si sa zúčastnil hlasovania.

Pán poslanec Volf, znova špeciálne vítam ďalšieho.

Páni poslanci, budeme hlasovať zdvihnutím ruky.

Žiadam skrutátorov, aby zistili počet prítomných poslancov v sále.

(Hlasovanie.) 93 prítomných.

Budeme hlasovať elektronicky, keďže sme zistili, že je tu 93 poslancov, páni poslanci. (Hlasy z pléna.)

Prosím, keď je ochota hlasovať rukou.

Kto je za predložený návrh, ktorý predložil pán poslanec Maňka, nech zdvihne ruku, bolo 93 poslancov prezentovaných v sále. Nech sa páči.

(Hlasovanie.) 71 poslancov z 93 za. Kto je proti, prosím porátať. 1 je proti. Kto sa zdržal hlasovania? Nikto. Ostatní páni poslanci nehlasovali.

Prosím, pán poslanec, keby ste predložili ďalší návrh.

V. Maňka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, týmto sme odsúhlasili všetky body, všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, preto odporúčam, aby sme hlasovali o posunutí tohto návrhu do tretieho čítania.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, je prítomných 93 poslancov v rokovacej sále. (Hlasy z pléna.) Počas hlasovania nebudú procedurálne návrhy, pani poslankyňa. Nie sú, nebudú, nebudeme o nich hlasovať teraz ani ich nepustím.

(Hlasovanie.) Kto je za to, aby prešiel tento návrh do tretieho čítania? 68 za. Kto je proti? Kto sa zdržal hlasovania? Nikto. Ostatní sa nezúčastnili hlasovania.

Páni poslanci, myslím si, že je nedôstojné, aby sme o zákone ako o celku hlasovali takýmto spôsobom, skutočne áno.

Páni poslanci posunuli sme tento návrh zákona do tretieho čítania.

Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Prosím, nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Výsledkom tretieho čítania musí byť hlasovanie o zákone ako o celku, preto dávam nasledujúci procedurálny návrh, že prosím predsedajúceho, aby na konci hlasovania predniesol uznesenie o sčítaní všetkých hlasov, pretože konečné hlasovanie o zákone musí byť vlastne vykonkretizované, kto je za, kto je proti, kto sa zdržal. (Hlasy z pléna.) No prosím, kto nehlasoval, presne počtom... Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Dobre, pani poslankyňa, chápem váš procedurálny návrh. Prosím, budem ho akceptovať bez toho, aby sme hlasovali o ňom, samozrejme.

Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Pán predsedajúci, len pre záznam chcem upozorniť, že nie sme v treťom čítaní, lebo sme nepostupovali v hlasovaní podľa rokovacieho poriadku. Síce hovoríte, že ste otvorili rozpravu, ale podľa toho, ako ste postupovali, aby to v zápise sa overilo, nie sme v treťom čítaní.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brňák.

P. Brňák, poslanec: Pán predsedajúci, ja chcem tiež upozorniť na to, že ak sa hlasuje takýmto spôsobom, teda nie podľa technického zariadenia, že v každom prípade je potrebné zisťovať a držať tú procedúru, ktorá je akoby pri technickom zariadení, a súčasťou tohto hlasovania je vždycky aj zároveň prezentácia. Ak ste ju neurobili, nemožno uznať toto hlasovanie za súladné s rokovacím poriadkom.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec František Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán predsedajúci, ja vás prosím, aby sme hlasovali až do konca týmto spôsobom. Ja sa za svoju ruku nehanbím. Je to ruka básnika, je to ruka vedeckého pracovníka, ruka robotníka, ruka poslanca. Čiže, prosím vás, hlasujme ručne. Veď to je normálne. V starom parlamente sme hlasovali stále ručne a nikomu to nevadilo. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, zvolávam poslanecké grémium z poverenia zastupujúceho predsedu alebo poverený predsedom, pán poslanec Hrušovský, v mene troch poslaneckých klubov.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím, aby ste sa zúčastnili na hlasovaní o zákonoch, ktoré sme prerokovali v dnešnom odpoludňajšom programe.

Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály. Páni poslanci, prosím, keby ste prišli do rokovacej sály a zaujali svoje miesta pri hlasovacích zariadeniach.

Žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály, aby pán poslanec Maňka mohol predložiť návrh o postúpení tohto zákona do tretieho čítania.

Páni poslanci, najskôr sa budeme prezentovať na svetelnej tabuli. Žiadam vás, aby ste sa prezentovali, páni poslanci. Prosím, keby ste sa prezentovali, nehlasujeme, prezentujeme sa. Prezentujte sa.

(Hlasovanie.) Prítomných 73.

Páni poslanci, ešte raz, poslednýkrát sa dávam prezentovať tým, ktorí prišli dodatočne. Prosím, keby ste sa prezentovali.

(Hlasovanie.) Prítomných 72.

Páni poslanci, predpokladám, že je všeobecný súhlas, aby sme prešli k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení. (Ruch v sále.)

Páni, vy ste tu nie v podstate.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1381. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1547.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova. (Hlasy z pléna: "To sme presunuli na 4. apríla.")

Takže ďalej je

návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Tatára na vydanie zákona o dôchodkovom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona máte ako tlač 1409. Návrh na pridelenie zákona máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1572.

Dávam slovo poslancovi Petrovi Tatárovi a prosím ho, aby návrh uviedol.

Predtým, ako pán poslanec vystúpi so svojím návrhom zákona, pán poslanec Cabaj vystúpi s procedurálnym návrhom. Prosím, uveďte procedurálny návrh.

T. Cabaj, poslanec: Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby ste uviedli túto snemovňu v súvislosti so zákonom o rokovacom poriadku do poriadku. To znamená, môžete pokračovať vtedy, keď vám táto snemovňa odhlasuje, aby ste mohli ísť. Ak máte 72 prítomných, nedá sa momentálne pokračovať, ukladá vám rokovací poriadok, ako máte postupovať. Pre záznam upozorňujem, opätovne ste porušili rokovací poriadok, robíte si svojvôľu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cabaj, keďže v rokovacej sále nebolo skutočne 76 poslancov, ale všetci, ktorí tu boli, vyjadrili všeobecný súhlas s tým, aby sme pokračovali v rokovaní ďalej, považujem to za súhlas všetkých prítomných členov poslaneckej snemovne. Vy ste tu neboli ani jeden. Takisto to uvádzam pre záznam z rokovania tejto Národnej rady, nech sa páči. Nedám o tom hlasovať a pokračovať dám poslancovi Tatárovi.

Predtým ešte váš procedurálny návrh, pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ja som procedurálny návrh predniesol, tak prosím, aby ste dali o ňom hlasovať, keď nie ste schopný vy sa s tým vysporiadať.

Po druhé, aby ste vedeli, to, že tu neboli iní poslanci, mňa až tak ďaleko netrápi, mňa trápi tá skutočnosť, že bol som v rokovacej miestnosti, keď ste sa pýtali, a protestoval som, že nedáva sa na to súhlas, aby ste bez hlasovania mohli pokračovať ďalej. To znamená, ak si odhlasujete toto pokračovanie, môžete ísť ďalej, ale teraz momentálne nie, lebo porušujete rokovací poriadok, tak ako ste predtým zaviedli túto snemovňu a uviedli ste, že sa pokračuje v treťom čítaní, čo nebola pravda. Presne v tej istej situácii sa momentálne nachádzame. Jednoducho nemôžete pokračovať ďalej, rokovák vám hovorí, ako máte postupovať.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, pán poslanec Tatár.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi v prvom čítaní predložiť poslanecký návrh zákona o dôchodkovom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak ako je predložený v tlači 1409.

Táto predloha je kompletným a komplexným návrhom druhého piliera dôchodkovej reformy v plnom rozsahu s tým, že zároveň obsahuje základné súvislosti s dnešným existujúcim stavom, to znamená so zákonom o sociálnom zabezpečení a so zákonom o sociálnej poisťovni. Máme predložený na tejto plenárnej schôdzi aj vládny návrh zákona o sociálnom poistení, ktorý v zásade rekodifikuje spomínané 2 dnes platné zákony. A sme pripravení v prípade, že bude tento vládny návrh prijatý, urobiť v našom návrhu primerané zmeny tak, aby bol rovnako náš návrh o dôchodkovom poistení kompatibilný s dnešným alebo budúcim právnym stavom.

Ide o návrh zákona, ktorý je novým zákonom, nie je novelou. Obsahuje 167 paragrafov a jeho hlavným ťažiskom je inštitucionalizácia, teda zavedenie, zriadenie celého druhého piliera dôchodkovej reformy čiže celého druhého piliera dôchodkového zabezpečenia. Je to navrhnuté, tak ako predpokladá aj vládna koncepcia, na kapitalizačnom princípe, na pilieri. Funguje to tak, že navrhujeme, aby vznikli osobné účty všetkých poistencov.

Ideme smerom k ekonomicky najželanejšiemu tvaru dôchodkového poistenia, aký veľmi dobre funguje napr. vo Veľkej Británii. Ale je veľmi ťažké urobiť z dnešného stavu nejaký zásadne iný systém, taký ako je napr. britský alebo čílsky model. A preto sme vlastne v celom tomto návrhu prijali veľkú mieru kompromisov medzi ekonomicky najvýhodnejším spôsobom a dnešným stavom, ktorý už prichádza do istej finančnej a zdrojovej krízy. Zákon je postavený na vzniku súkromných spoločností, ktoré budú dôchodkovými poisťovňami, ktoré si zriadia dôchodkové fondy. A tie dôchodkové fondy budú viesť osobné účty všetkých svojich členov, teda svojich poistencov.

Predovšetkým chcem povedať, že takýto poslanecký návrh nevzniká ľahko a vznikal dosť dlho, takmer jeden rok a na príprave sa podieľalo veľa ľudí, teda nereprezentujem len čisto nejakú malú skupinu poslancov, ale aj odborníkov, ktorí sa podieľali na príprave tohto zákona, nakoľko celá táto téma je neobyčajne dôležitá a vlastne vychádza aj z programového vyhlásenia vlády. Tí, ktorí pomohli buď priamo, alebo dobrými radami pri príprave tohto zákona, sú viacerí odborníci z ministerstva financií, kde sme sa obrátili pre konzultáciu, pretože ten zákon obsahuje veľkú časť investičnú, vychádza z dnes platného zákona o kolektívnom investovaní č. 385/1999 Z. z. a zároveň z dnes platného zákona o cenných papieroch č. 566/2001 Z. z. z minulého roku. A zároveň sme sa obrátili na odborníkov na kapitálový trh z Úradu pre finančný trh, ktorí nám pomohli s mnohými odsekmi tohto zákona a s mnohými časťami a kapitolami. Zároveň sme sa obrátili pre nesmierne cenné konzultácie na odborníkov zo Sociálnej poisťovne. A okrem toho sme spolupracovali s nezávislými ekonomickými analytikmi, ale aj so súkromnými poisťovňami, ktoré prevádzkujú na Slovensku životné poistenie, teda je to tá skupina tých najväčších súkromných poisťovní. Ale zároveň ako posledný okruh ľudí, ktorí prispeli ku kvalite tohto zákona, boli skúsenosti už dneska fungujúcich doplnkových dôchodkových poisťovní na Slovensku.

Ešte raz chcem zdôrazniť, že tento návrh zákona vytvára druhý pilier, ale je použiteľný pri dnešnom modeli, pri dnešnom právnom systéme. Čiže ak by sme v takom alebo v upravenom tvare tento zákon prijali, tak je možné vlastne spustiť jeho fungovanie.

Navrhujeme, keďže sa vytvorí tento model, aby účinnosť zákona bola od 1. januára budúceho roku a aby prepojenosť so všetkými ostatnými modelmi, so všetkými ostatnými fungujúcimi systémami sociálneho zabezpečenia bola až od 1. januára 2004. Rok 2003 by mal byť dostatočným časovým priestorom na založenie dôchodkových poisťovní, na založenie dôchodkových fondov a na dotvorenie legislatívy na veľmi podrobné prepojenie s dnešným dávkovým systémom podľa zákona o sociálnom zabezpečení alebo podľa budúceho zákona o sociálnom poistení.

Ešte treba zdôrazniť, že sme nielen vychádzali pri tvorbe tohto zákona aj zo skúseností už rozbehnutých 10, 20, 30, 40 rokov fungujúcich dvojpilierových modelov dôchodkového zabezpečenia, aké sú napr. v Holandsku alebo vo Veľkej Británii, ale že sme naozaj podrobne študovali aj systémy, ktoré sa zavádzajú v Maďarskej republike, v Českej republike, v Poľskej republike, kde sa dostali v podobnom systéme najďalej. A toto je výsledok tej systematickej práce. Vychádzame z toho, že postupne sa najmenej 10 %, to je normálna zdravá ekonomická úvaha, mzdových prostriedkov, ktoré sa odvádzajú na dôchodkové poistenie, má zhromažďovať a sporiť v súkromných dôchodkových fondoch, ktoré budú viesť osobné účty. Tu je dôležité povedať, že pri zavedení tohto kapitalizačného piliera si budeme musieť zvyknúť aj na inú koncepciu, akú sme mali doteraz. Náš dnešný systém narážal na jednej strane na demografické problémy, že je čoraz viacej starších ľudí na čoraz menej ľudí, ktorí zarábajú a platia do systému. Preto sa uvažuje aj o predlžovaní veku odchodu do dôchodku, to je veľmi často súčasťou reforiem dôchodkového systému na celom svete, o tomto nepojednáva náš návrh zákona, my sa tohto nedotýkame, ale o tom sa budeme musieť baviť pri zákone o sociálnom poistení.

Zároveň keďže ide o budúce osobné účty občanov, na ktorých sa budú zhromažďovať ich vlastné súkromné peniaze, tak nebude možné narábať rovnakým spôsobom s takto zhromaždenými peniazmi, ako sa dneska narába v tom dávkovom systéme Sociálnej poisťovne, kde sa zbiera neadresne anonymné množstvo peňazí a podľa zákona, kde sú nároky na rôzne dávky, musí Sociálna poisťovňa tieto peniaze rozdeľovať. Tieto peniaze budú adresné, budú patriť konkrétnym ľuďom, budú podliehať všetkým vlastníckym pravidlám. Samozrejme, že nároky, ktoré vznikajú z týchto dôchodkových fondov a osobných účtov, do veľkej časti sú podobné ako pri dávkovom systéme, ale súkromný kapitalizačný systém je príspevkový. To znamená, čím viac si našporím, tým budem mať väčší dôchodok, teda to sú moje vlastné peniaze, nikto mi na ne siahať nebude a čím viac si nasporím, tým budem mať väčší dôchodok. To je podstata príspevkového systému na rozdiel od dnešného dávkového systému.

Aké nároky predpokladá náš návrh zákona.

Je to, samozrejme, nárok na starobný dôchodok, ktorý môže vzniknúť buď dosiahnutím dôchodkového veku, ktorý je definovaný v zákone o sociálnom zabezpečení, alebo nasporením dostatočne veľkej sumy, aby človek mohol odísť na dôchodok. My sme zatiaľ navrhli, že ak je dnešný vek odchodu do dôchodku, povedzme, u mužov 60 rokov, tak ak má človek 55 rokov, muž 55 rokov a má nasporené ako zostatok na svojom osobnom účte na dôchodkovom fonde 400-násobok životného minima, nie je to veľký dôchodok, ale ak má toľko nasporené a uspokojí sa s malým dôchodkom, môže teda odísť aj skorej, a o každý rok menej 54, 53 a tak ďalej keď má rokov, tak musí mať primerané za každý rok plus 12-krát životné minimum ako zostatok na tom účte. Čiže tí, ktorí si dokážu nasporiť za 15, 20, 25, 30, teda za 25 rokov, a nie za 30 rokov to povinné minimum, môžu požiadať o odchod do dôchodku. Čiže jeden nárok je starobný dôchodok.

Druhý nárok, samozrejme, je invalidný dôchodok, lebo ak si ja sporím svoje peniaze na svojom osobnom účte a v podstate sa v zdraví nedožijem dôchodkového veku, ale stanem sa invalidným, zase podľa zákona o dôchodkovom zabezpečení a príslušných iných právnych predpisov, tak, samozrejme, mám nárok, aby mi z tohto bol vyplácaný invalidný dôchodok. Ale ide to znova na princípe príspevkovom. Čiže nemám vopred zákonom daný nárok na nejakú konkrétnu výšku dôchodku, ale môj dôchodok aj ten invalidný bude potom vyplývať z toho, koľko som si dovtedy nasporil. A tá dôchodková poisťovňa so mnou uzavrie takú zmluvu, aby som dostával ten invalidný dôchodok.

Tretí nárok, ktorý predpokladáme a je naprosto prirodzený pri akumulácii súkromných peňazí, je v prípade, že ten člen dôchodkového fondu zomrie a zanechá za sebou dieťa ktoré nie je zaopatrené, teda do 15 rokov života. Tým pádom automaticky vzniká takýmto potomkom, a môže to byť aj poručník, po ktorom zostali takéto deti, nárok na sirotský dôchodok znova na príspevkovom princípe, že čím viac je tam nasporené, tým viac môže byť ten sirotský dôchodok väčší.

Druhá vec je, že nakoľko je to osobný účet, tak v prípade smrti majiteľa týchto peňazí nastupujú dva základné princípy. Jeden je, že pokiaľ zostáva manžel alebo manželka po zomretom majiteľovi naakumulovaných peňazí a pokiaľ žili v manželstve s bezpodielovým spoluvlastníctvom, tak polovica tohto zostatku sa pripíše na dôchodkový účet toho manžela alebo manželky. Ak on ešte nemá dôchodkový účet zriadený, no tak mu poisťovňa zriadi na jeho meno dôchodkový účet. Môže si vybrať dôchodkový účet aj v inej poisťovni, ak sa stane taká udalosť, že jeden z manželov zomrie. Tá druhá polovica je normálnou súčasťou dedičského konania. V prípade, že to manželstvo je založené na nejakej inej majetkovej zmluve, tak to podlieha tej majetkovej zmluve. Čiže všetky tie peniaze zostávajú adresné, osobné aj po smrti toho vlastníka s tým, že vchádzajú do normálneho dedičského konania. To sa týka aj teda pozostalých detí.

Čiže to sú tie vzťahové a nárokové veci.

Predpokladáme, že tak ako dnes existujú dva dôchodkové systémy, jeden je systém sociálneho zabezpečenia, ktorý potrebujeme zreformovať, a druhý je doplnkové dôchodkové poistenie, pribudne tretí a dôchodok ako taký bude potom definovaný súčtom týchto troch zdrojov. Jeden bude zo Sociálnej poisťovne naďalej, druhý bude z dôchodkového poistenia tohto súkromného kapitalizačného, kde to bude veľmi jasné, kto si viac nasporí, bude mať väčší dôchodok. Tretí bude dobrovoľný, tak ako je dneska doplnkové dôchodkové poistenie.

K tomu doplnkovému dôchodkovému poisteniu. Tento zákon sa ho vôbec nijako netýka, ale predpokladáme, že v budúcnosti vzhľadom na tie dve zásadné chyby alebo problémy, alebo nedostatky, ktoré dnešný systém má, to značí, že tie doplnkové dôchodkové poisťovne nemajú jasné vlastnícke vzťahy, najlepšie by bolo, aby to boli akciové spoločnosti, a po druhé, že je limitovaný zvrchu objem peňazí, ktoré si tam ľudia môžu uložiť, sa s týmito problémami bude v inom zákone robiť nejaký poriadok, aby bolo tiež účinnejšie aj to doplnkové dôchodkové poistenie. V podstate sa v budúcnosti nebránime pri tejto koncepcii ani tomu, že by toto súkromné kapitalizačné adresné príspevkové doplnkové dôchodkové poistenie na osobné účty tie isté dôchodkové poisťovne, ktoré vedú osobné účty, viedli, ale nechceli sme to komplikovať hneď od začiatku. Chcem ešte povedať, že jeden z tých kompromisov medzi ideálnym ekonomickým stavom a dnešným stavom sociálneho zabezpečenia je ten, že náš návrh na dôchodkové fondy je taký, že toto poistenie je povinné, tak ako je dneska poistenie povinné.

Teraz zhruba k tým platbám. Predpokladáme, že mali by sa rozdeliť tie povinné príspevky, ktoré dneska dosahujú 28 % objemu miezd a z ktorých všetky idú do Sociálnej poisťovne, medzi Sociálnu poisťovňu a dôchodkové fondy. My navrhujeme, aby sa znížil aj celkový objem odvádzaných príspevkov, mali sme tu minulý rok veľmi jasne, ekonomicky presne zargumentované, že je možné, a predkladal to pán poslanec Palko z KDH, znížiť z 28 na 19 % povinné odvody a že jednoducho je ekonomicky dokázateľné, že takýto postup môže fungovať. Čiže my opakujeme tento návrh a hovoríme, že tých 19 %, ktoré by potom od 1. januára 2004 mali byť povinne odvádzané na dôchodkové zabezpečenie a na dôchodkové poistenie, by sa to zhruba na polovicu rozdelilo. Čiže 10 % by išlo do druhého piliera, do toho kapitalizačného, lebo ekonomické svetové skúsenosti hovoria, že najmenej 10 % treba, aby si človek nazbieral taký dobrý dôchodok, aby mu to vytvorilo zhruba 50 % až 70 % dôchodku a aby bol dostatočne vysoký, a zvyšok, teda 9 % by išlo do Sociálnej poisťovne. Navrhujeme, aby oba tieto príspevky naďalej vyberala Sociálna poisťovňa s tým, že ona tú primeranú časť pošle potom na osobné účty do tých dôchodkových súkromných poisťovní, ktoré si tí poistenci sami vyberú.

Ešte jedna dôležitá zmena ja užitočná, a preto ju navrhujeme, oproti dnešnému stavu. Dneska vychádzame z toho bývalého stavu, že všetci sme boli vlastne štátni zamestnanci a že tie odvody, tak ako to bolo v zákone z roku 1994 o Sociálnej poisťovni, v podstate v prevažnej väčšine platia zamestnávatelia. My navrhujeme, aby tú časť, ktorá pôjde do druhého piliera, už si platili sami zamestnanci, aby mali aj ohlasovaciu povinnosť, aby to platili Sociálnej poisťovni, ktorá to bude prevádzať ďalej, a aby tú časť, ktorá odchádza do Sociálnej poisťovne na to základné sociálne poistenie, platili zamestnávatelia. Proste zase je tu kompromis, aby sme nemenili dnešný stav na úplne iný. Je to kompromisný návrh.

Trošku popíšem štruktúru toho zákona, aby ste vedeli, že ide o neobyčajne dobre premyslený systém kontroly nad takto uloženými peniazmi. Má tam trojnásobné zabezpečenie, trojnásobný systém kontroly. Každý dôchodkový fond musí denne vypočítavať mieru svojej vlastnej ziskovosti podľa tohto zákona, je mu to tu uložené. A každých 14 dní štátny dozor, ktorý by mal byť Úrad pre finančný trh, pretože Úrad pre finančný trh je už dneska výkonným orgánom pre kapitálový trh a dozor nad ním, bude zverejňovať priemernú mieru ziskovosti všetkých dôchodkových poisťovní.

A to trojité zabezpečenie je nasledovné. Akonáhle miera ziskovosti klesne zhruba pod 40 %, to značí, že fond je ešte v priemere 40 % ziskový, čiže ďaleko je od straty, ale je na konci toho celého peletónu všetkých poisťovní, ony medzi sebou budú súťažiť, tak okamžite je povinný ten dôchodkový fond aj akýkoľvek malý deficit pod 40-percentnú mieru ziskovosti uhradiť zo svojich vlastných zdrojov, pretože je aj ziskový ten dôchodkový fond. Čiže to je prvá istota, že ľudia neprídu o svoje peniaze. Akonáhle nie je schopný to urobiť fond, tak je povinná to urobiť jeho správcovská dôchodková poisťovňa, ktorá má tiež svoje aktíva, tiež má svoj zisk, ktorý plynie z príspevkov a odvodov, ktoré sú presne definované v zákone. A v každom prípade teda je nemožné, aby ľudia dlhodobo prišli o svoje peniaze. V tom momente, keď ani zriaďovateľská správcovská dôchodková poisťovňa nie je schopná uhradiť aj ten malý rozdiel oproti priemernému predpísanému zisku, ktorý ony musia mať, no tak nastupuje veľmi prísny model. Rozdiel sa uhradí z garančného fondu, pretože všetky tie poisťovne sú povinné, tak ako je to pri obchodníkoch s cennými papiermi alebo pri fondoch ochrany vkladov, si zriaďovať garančný fond. Z toho sa uhradí ten rozdiel a Úrad pre finančný trh ako štátny dozor jednoducho vyhlási konkurz nad tou poisťovňou, ktorá nebola schopná byť úspešná a ktorá len mierne skĺzavala v ziskovosti, zďaleka ešte nie je v strate, čiže nikto o nič neprišiel. A teraz ešte k tej kontrole. Úrad pre finančný trh teda vydáva povolenia na zriadenie poisťovne, kde sú veľmi prísne predpisy, kto môže to urobiť, aký je základný kapitál, kto je v predstavenstve, naprosto presné predpisy. A rovnako Úrad pre finančný trh vydáva povolenie na zriadenie toho dôchodkového fondu. A tým, že je denný štátny dohľad nad týmito súkromnými peniazmi, tak je naozaj trikrát garantované, že okrem prípadu nejakej svetovej katastrofy alebo vojny, kde všetko krachne, v podstate nie je možné, aby ľudia o svoje peniaze prišli.

Aká je účasť v tomto dôchodkovom poistení. My navrhujeme, aby tí ľudia, čo majú vek od 50 rokov vyššie, už zostali v tom dnešnom systéme, lebo oni by si za 10 rokov do šesťdesiatky alebo, keď predĺžime ten vek odchodu do dôchodku, do veku odchodu do dôchodku už nenasporili na dosť veľký dôchodok. A potom je štát, tak ako je dneska, povinný z toho, čo vyberie na odvodoch, platiť im dôchodky podľa toho dávkového systému, aký máme dnes. Ľudia medzi tridsiatkou a päťdesiatkou sa môžu dobrovoľne prihlásiť do tohto systému, lebo, povedzme, tým tridsiatnikom sa ešte oplatí tam vojsť a ešte si dosť veľa nasporia, najmä ak majú lepší príjem a môžu si dobrovoľne vybrať. Samozrejme, vo veku od 45 do 50 rokov tiež si môžu dobrovoľne vybrať, ale musia si veľmi dobre zvážiť, či sa im to oplatí alebo či zostanú na tom dnešnom verejnom systéme Sociálnej poisťovne, dá a to vyrátať, a každý sa môže sám rozhodnúť. Ak sa nerozhodnú do istej doby, tak tiež vypadávajú títo ľudia stredného veku z toho systému. A mladší, vo veku pod 30 rokov, čiže to sú vlastne v roku 2004 k 1. januáru narodení mínus 30 rokov, čiže narodení v roku 1974 a neskôr, povinne už musia byť v tom systéme, ak nie sú zamestnaní, tak pri vstupe do prvého zamestnania, ak sú zamestnaní, tak do jedného mesiaca od účinnosti zákona by sa mali prihlásiť do niektorej z tej existujúcich dôchodkových poisťovní.

Čiže je to veľmi bezpečný systém, popísal som, ako sa doň vstupuje. Ten kontrolný orgán je Úrad pre finančný trh, bez ohľadu na to, ako bude Úrad pre finančný trh štruktúrovaný, či splynie alebo nesplynie s Národnou bankou, jednoducho taký orgán máme. A metodicky sa podieľa na predpisoch, vyhláškach a vládnych nariadeniach, samozrejme, aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a ministerstvo financií, ale tým centrálnym kontrolným orgánom je Úrad pre finančný trh.

Krátko niekoľko viet k ekonomickým prínosom. Teda po prvé, ak urobíme reformu a dostatočne dlho ju budeme prevádzkovať, tak tí, ktorí sú v nej, budú mať lepšie dôchodky. Po druhé, budeme musieť reštrukturalizovať verejné financie, tak aby sme mohli utiahnuť reformu ako takú, lebo z verejných prostriedkov bude potrebné vlastne odvádzať peniaze v dosť veľkom objeme. Zďaleka na to nestačí, aj keď je to veľmi výhodné na začiatok, polovica zisku z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Budeme musieť 15 alebo 20 rokov v rozmedzí od 15 mld. do 40 mld. korún ročne odvádzať do Sociálnej poisťovne, keď chceme plnohodnotne urobiť túto reformu. A tie zdroje sú možné. Na to treba reštrukturalizovať štátny rozpočet a všetky verejné rozpočty, veľmi dobre zvážiť, aké budú priame štátne výdavky najmä dotačné, a to nielen do poľnohospodárstva, ale aj do priemyslu a do všetkých štátnych projektov a do štátnych garancií, a, samozrejme, všetky budúce zdroje z privatizácie. V týchto rozpočtových číslach sa nezaobídeme len so šetrením a presmerovaním verejných rozpočtov na dôchodkovú reformu, ale budeme musieť uvažovať aj o dlhodobej štátnej pôžičke.

Ekonomicky to je rozumná a výhodná úvaha, pretože keď si predstavíme, že sa podarí pri dobrom ratingu Slovenskej republiky získať dlhodobú pôžičku v eurozóne, teda nebudeme v kurzovom riziku, že by sme si požičali doláre - trebárs pri Mochovciach na začiatku keď sa požičalo, vyzeralo to nádejne, ale tým veľkým rozdielom medzi korunou, eurom a dolárom vlastne máme rast strát niekoľko miliárd len kurzových rizík -, musíme pôžičku zobrať v eurozóne, teda v eure, tak v tom prípade, keď to bude 25 - 30 ročná štátna pôžička a keď si predstavíme, že by mala pri dobrom ratingu úrok, ktorý nebude veľmi ďaleko od 4 - 5 %, a keď si predstavíme infláciu, je to ekonomicky veľmi výhodná štátna investícia a podarilo by sa nám v priebehu zhruba 20 rokov preklenúť všetky verejné rozpočty týmto spôsobom. Máme na to niekoľko takých jednoduchých rámcových výpočtov a ekonomických modelov pripravených. Čiže to je k tej ekonomickej stránke.

Samozrejme, pre ekonomiku je tento druhý pilier ako súkromný veľmi výhodný preto, a to treba naozaj spomenúť, že prestane v budúcnosti, keď sa to úspešne podarí, zaťažovať verejné financie, tak ako dneska dôchodky verejné financie zaťažujú. Prinesie súkromné investície do ekonomiky, pretože tieto dôchodkové fondy budú veľmi silnými hráčmi na kapitálovom trhu. Preto ten zákon obsahuje aj veľmi prísne vymedzenia, kam môžu a kam nemôžu súkromné peniaze tých budúcich dôchodcov investovať. Nemôžu ich investovať kdekoľvek tak ako iní obchodníci s cennými papiermi. Je tam veľká kapitola o tom, čo je to obozretné investovanie, do akých bezpečných cenných papierov môžu investovať domácich aj zahraničných, ako musí byť rozložené riziko a ako je kontrolované toto riziko, čomu podliehajú. No a keďže bude k dispozícii, ale toto treba naozaj povedať, dostatočné množstvo - a čím väčšie percento odvodov sa dá do tohto piliera, tým skôr to nastane - súkromných investícií, tak to samo osebe už dva-tri roky po naštartovaní tejto reformy prinesie rast hrubého domáceho produktu cez tieto investície. Už o tie dva-tri roky sa podľa svetovej skúsenosti odhaduje, že budú takéto zdroje k dispozícii, príde zhruba navyše 1-percentný rast hrubého domáceho produktu ročne. A keby sme sa do toho pustili intenzívne, predpokladajme, že by to mohlo byť aj viac.

Chcem ešte povedať, akú má výhodu ten druhý pilier ako súkromný pilier. Výhodu má v tom, že keď budú takto prísne kontrolované tie dôchodkové fondy, tak ony budú medzi sebou súťažiť. Súťažiť budú v dvoch veciach, po prvé, ako úspešne investujú a o čo viacej zhodnotia naše peniaze na budúce dôchodky. Čiže šikovnejší fond bude mať vyššie dôchodky, doň sa bude sťahovať viacej tých budúcich dôchodcov a o to väčšia akumulácia kapitálu nastane. Druhé, čím môžu prilákať niekoho a čím budú sami sebe konkurovať tie dôchodkové fondy, je to, že ony budú musieť uzavrieť zmluvu s jednotlivými svojimi poistencami členmi o tom, ako si rozdelia zisk z týchto výnosov. My navrhujeme veľmi motivačný, ekonomicky dobrý návrh, aké povinné platby budú dávať tí dôchodcovia budúci, tí členovia fondov, tí sporitelia poistenci ako zisk tým súkromným fondom. Hovoríme, že si môžu ony nechať 10 % toho, čo získajú z investovania, nie z príjmov, nie z príspevkov, ale len z toho, čo si zarobia investovaním. Čiže, čím väčšmi budú investovať, tým budú bohatšie tie súkromné poisťovne. To je ekonomicky motivujúci nápad. Druhé je tých 90 % zisku, tam si rozdelia tie dôchodkové poisťovne aj fondy a ich poistenci zisk. A zase tu budú tie dôchodkové poisťovne súťažiť: Čím väčší diel z týchto peňazí ponechajú budúcim dôchodcom, tak tým viacej získajú tých klientov. Čiže to je jedna výhoda súkromného systému.

Druhá výhoda súkromného systému je skutočná ekonomická sloboda, čo sa týka využitia peňazí, ktoré sú tam naakumulované. Keby totiž boli vo verejnej nejakej jednej poisťovni tieto peniaze uložené, vždy bude tendencia napr., aby správna rada tej poisťovne nakupovala prednostne napr. štátne cenné papiere a tak ďalej a tým pádom sa neuvoľnia všetky trhové sily a celý potenciál, ktorý takto získané možné investičné zdroje poskytujú. Čiže tu som popísal aj výhodu, prečo je lepšie, ten druhý pilier keď je súkromný.

Myslím, že som tie základné veci povedal.

Ešte tam zavádzame jednu takú novinku, ktorú sme odpozorovali z toho novozavedeného zákona o povinnom poistení motorových vozidiel, kde sú prepojené evidencie vozidiel a poisťovne. Čiže žiadne vozidlo nemôže ujsť platbe. To je veľmi jednoduché. Existuje na Slovensku centrálna evidencia občanov, máme Sociálnu poisťovňu, ktorá to všetko bude vyberať, a máme kopu v tom modeli - niekoľko, ja neviem, koľko ich bude, možno nie viac ako 10 - tých dôchodkových poisťovní a aby sme mali celé obyvateľstvo jasne pokryté, kto kde je, koľko platí, na čo má nárok, tak jednoducho aj pri veľmi prísnom dodržiavaní zákona o ochrane osobných údajov by mali byť tieto databázy prepojené.

Na záver poviem, že považujeme tento zákon za veľmi dobrý prínos k tomu, čo slovenská ekonomika a slovenský sociálny systém potrebuje. V žiadnom prípade, keď sme pred rokom začali pracovať na tomto zákone, sme neuvažovali o nejakých jeho straníckych alebo politických dimenziách a išli sme v zmysle programového vyhlásenia vlády, že chceme v tomto volebnom období niečo také predložiť, a sme vychádzali z vecnej potreby, ktorú Slovenská republika má, aby sme sa pohli s druhým pilierom dôchodkovej reformy. Z tohto hľadiska naozaj je veľmi dobré, že vláda má pripravený ten zákon o základnom sociálnom poistení, s ktorým sa veľmi dobre dá zladiť tento návrh zákona. A verím, že tá práca mnohých odborníkov a zároveň množstvo odbornej práce, ktorá sa za posledné 4 alebo 5 rokov na tomto poli urobila, sa môže veľmi dobre zhodnotiť.

Čo sa týka parametrov, to znamená prepojenia s dnešným sociálnym systémom, tak to môže byť predmetom kalkulácií, kritiky alebo pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní, tak aby sme tento druhý pilier čo najlepšie napasovali na dnešný alebo budúci existujúci prvý pilier dôchodkového zabezpečenia.

Prosím vás teda o podporu toho návrhu zákona a jeho hlasovanie do druhého čítania. Ďakujem pekne.