Štvrtý deň rokovania

57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

19. marca 2002 13.03 hodine

 

 

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Budeme začínať dnešný rokovací deň o 13.30 hodine.

(Prerušenie rokovania o 13.04 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 13.41 hodine.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa za nedodržanie času na začatie rokovania prerušenej 57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Rokovalo poslanecké grémium, z ktorého výsledku rokovania vzišla dohoda, o ktorej vás oboznámim potom, ako otvorím štvrtý rokovací deň 57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Hneď na začiatok rokovania vás chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci: Delinga, Duray, Fedoročko, Fico, Muránsky, Šťastný, pán poslanec Švec a pán poslanec Ján Slota. Na zahraničnej služobnej ceste je predseda Národnej rady Jozef Migaš a poslanci Cuper, Ferkó, Gašparovič, Osuský, Paška a pani poslankyňa Záborská.

Rokovanie 57. schôdze Národnej rady sme prerušili v piatok rokovaním o troch návrhoch noviel zákona o verejnej službe, ktoré podali poslanci Národnej rady. Ide o tlače 1259, 1306 a o tlač 1316. Na základe výsledkov rokovania poslaneckého grémia, páni poslanci, vás chcem informovať, že v rokovaní dnešnej schôdze by sme pokračovali prerokúvaním uvedených troch návrhov zákonov o verejnej službe, po prerokovaní ktorých v rámci druhého čítania a po skončení rozpravy by sme prerušili rokovanie o týchto troch bodoch programu tak, aby sme vytvorili dostatočný priestor na rokovanie poslaneckých klubov o podaných pozmeňujúcich návrhoch k týmto trom prerokúvaným návrhom skupiny poslancov. Po prerušení schôdze by sme pokračovali návrhom na voľbu kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu a návrhom na voľbu verejného ochrancu práv, ktorý prerokúvame ako tlač 1421 a tlač 1420. Po hlasovaní a po voľbe o týchto dvoch bodoch programu po dohode v poslaneckom grémiu by sme predsunuli rokovanie o bode 27 a 28, to je rokovanie o vládnom návrhu zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1263 a bodu programu návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Kjótskym protokolom k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy, ktorý prerokúvame ako tlač 1342. Po prerokovaní týchto dvoch bodov programu by sme pokračovali v rokovaní o ďalších bodoch programu, tak ako boli schválené v programe 57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že zajtrajší rokovací deň by sme začali hlasovaním o návrhoch zákonov o verejnej službe. Takýto je výsledok rokovania poslaneckého grémia, panie poslankyne, páni poslanci. Ak nie sú pripomienky, respektívne iné návrhy, pristúpili by sme teraz k rokovaniu o jednotlivých bodoch programu, tak ako sú uvedené v programe 57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím teraz pána poslanca Halmeša, ktorý bol spoločným spravodajcom určeným gestorským výborom k všetkým trom podaným poslaneckým návrhom, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov, a prosím teraz pána poslanca Romana Vavríka, pána poslanca Ladislava Orosza a pána poslanca Jána Budaja, pána poslanca Rusnáka, aby ako navrhovatelia týchto troch noviel zákonov o verejnej službe jeden z nich zaujal miesto pre navrhovateľov.

Prosím pána poslanca Vavríka. Pán poslanec Vavrík, aby zaujal miesto pre navrhovateľov. Budeme pokračovať v rokovaní o týchto návrhoch zákonov.

Páni poslanci, poslankyne, otváram rozpravu o týchto troch bodoch programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Preto sa pýtam prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Tatár, pán poslanec Budaj, pani poslankyňa Rusnáková, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Faič, pán poslanec Prokopovič. Chcel by som upozorniť jednotlivých pánov poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy ústne, aby pri svojom vystúpení a pri podávaní pozmeňujúcich návrhov uviedli, ku ktorému poslaneckému návrhu podávajú svoje pozmeňujúce návrhy, pretože aj keď je rozprava o týchto troch bodoch zlúčená, tak hlasovať o jednotlivých návrhoch budeme individuálne, tak ako boli podané jednotlivým podaným návrhom. Ešte sa ako siedmy v poradí prihlásil do rozpravy pán poslanec Vavrík. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok. Do rozpravy ako prvý bol prihlásený pán poslanec Tatár.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo. Nech sa páči, pán poslanec Tatár.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi vystúpiť k tlači 1306 k poslaneckej novele zákona č. 313 z minulého roku o verejnej službe, ktorú predkladal pán poslanec Orosz a ďalší. Tento zákon sa týka širšej skupiny zamestnancov verejného sektora, teda zamestnancov, ktorí nespadajú pod zákon o štátnej službe, ale aj zdravotníckeho, školského personálu, ktorí sú zamestnaní vo verejnom sektore. Týka sa to zamestnancov štátnych fondov, samosprávy, Fondu národného majetku, Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce a viacerých zdravotných poisťovní.

Chcem pripomenúť, tak ako som to pripomenul pri zákone o štátnej službe, že jadro tohto poslaneckého návrhu sme minulý rok v lete v tomto parlamente zamietli. Treba povedať, že v týchto sektoroch sa za uplynulé štyri roky neudiali žiadne zásadné štrukturálne reformy ani systémové zmeny a návrhy, ktoré predkladá tento zákon, okrem technických zmien obsahujú ako najvýznamnejšie zavedenie štrnásteho platu pre všetkých zamestnancov vo verejnej službe, ide o vyše 400-tisíc, asi 440-tisíc ľudí, a zároveň rozšírenie práva na trinásty plat pre všetkých zamestnancov vo verejnej službe, pričom dnes platný zákon hovorí, že trinásty plat dostanú zamestnanci, ktorí spĺňajú podmienku osobitných kvalifikačných predpokladov, čiže nie rovnako všetci, ale tí lepší dostanú viac jednoducho povedané. Keďže neprebehli žiadne reformy, je predložený zákon zlý.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci.

P. Tatár, poslanec: Takéto opatrenie na jednej strane môže byť zdanlivo priaznivé. Zdôrazňujem slovo zdanlivo priaznivé.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci...

P. Tatár, poslanec: Ale v skutočnosti počnúc rokom 2003 odčerpáva aj podľa dôvodovej správy zhruba 3,65 miliardy korún z verejných financií a výsledok bude nasledovný. V nezreformovaných verejných sektoroch bez motivácie k lepšiemu výkonu nenastane žiaduca modernizácia verejnej správy ani verejnej služby, a aj keď to nie je obrovské číslo oproti celému štátnemu rozpočtu, tak takto pasívne zobraté číslo z verejných financií, tak takto pasívne zobraté aktíva budú chýbať na rozvoj a rast hospodárstva a môžem v podstate vyhlásiť, že v nejakom strednodobom horizonte piatich až siedmich rokov takéto plošné opatrenia bez systémových zmien prinesú vďaka zabrzdeniu rastu hospodárstva nakoniec v priemere nižšie mzdy tak pre ľudí vo verejnej službe, ako aj pre všetkých ostatných zamestnancov aj v súkromnom sektore. Je to jednoducho zlé antisystémové opatrenie. Je to aj prekážka modernizácie Slovenska ako krajiny. Musím povedať z politického hľadiska, že v tomto prípade vláda minimálne z pohľadu reforiem zaradila spiatočku. A druhá vec je, že ak budeme prerokúvať súvislosti s týmto zákonom aj nepriamu novelu Zákonníka práce, ktorá je neobyčajne žiaduca, pretože Zákonník práce je ďalší z tej trojice zákonov o verejnej, štátnej službe a Zákonník práce, tak politickými dohodami, o ktorých sme boli informovaní médiami, znamenajú iba toľko, že za cenu malej nedostatočnej novelizácie Zákonníka práce, ktorá má byť vložená do tohto návrhu novely zákona, do tohto poslaneckého návrhu, sa jednoducho poistí prijatie všetkých tých negatív pre celú spoločnosť, o ktorých som hovoril a ktoré tento návrh zákona prináša. Dá sa teda povedať, že pri politických dohodách vládnej koalície Zákonník práce v tomto momente slúži ako rukojemník pri prijímaní tohto zákona.

Ešte niekoľko detailov k odmeňovaniu a k mzdám. Hovoril som celkom jasne, že je to aj priama výhoda, aj zdanlivá výhoda, ale najmä relatívna výhoda pre ľudí, ktorým sa má prisudzovať a rozdeliť 3,6 miliardy korún od nasledujúcich rokov. Ale treba povedať, že napriek tomu mzdy vo verejnom sektore nie sú nejaké vysoké, nie sú veľmi atraktívne. Tento v podstate malý prídavok v priemere znamená o 17 % zvýšenie mzdových nákladov, lenže z toho treba zobrať najmä tretinu na odvody a všetky povinné platby, čiže to zamestnanci nedostanú v plnej výške. V podstate tento malý prídavok nezvýši významne atraktívnosť zamestnania vo verejnom sektore. Čiže ak sa tu dôvodilo už aj pri zákone o štátnej službe, že to má skvalitniť štátnu alebo verejnú službu, musím rovno povedať a upozorniť, že nie je tomu tak.

Druhá vec je, že v súvislosti s nereformovaním celej štruktúry verejného sektora takýto krok je drahý a neúčinný. Znovu upozorním, nie je totiž viazaný na žiadne hodnotenie výkonu. Jednoducho zabíja motiváciu takýto krok. Chcem ešte znovu pripomenúť, že parlament už raz toto neschválil, preto hovorím, že vládna koalícia v tejto veci zaradila spiatočku a navrhujeme bez toho, aby som dával nejaké pozmeňujúce návrhy, navrhujeme, aby sme z týchto dôvodov návrh zákona neprijali.

Treba povedať, že takéto rozhodnutia, lebo to je len jedno z viacerých podobných rozhodnutí, aké zažívame v posledných dňoch (jeden bol zákon o štátnej službe, toto je zákon o verejnej službe a sú viaceré ďalšie), takéto rozhodnutia môžu mať závažné dôsledky na stabilitu slovenskej koruny. My sme veľmi jasne upozornili, že ak by vláda zaradila spiatočku, ak z reforiem urobila reformný Mníchov, čiže zradu reforiem, že sa dohodla, že reformy zabije, tak je možné, že pri zmene vlády po všetkých takýchto opatreniach sa vlastne vygenerujú v politickom priestore doslova očakávania poškodenia meny. Že sa môžu očakávať nejaké devalvačné predpoklady. Až do takýchto širokých súvislostí zdanlivo nevinná za 3,65 miliardy korún novela naozaj ide. Musím povedať, že ani možný politický zisk z takejto novely, aby jedna, druhá, tretia alebo všetky strany vládnej koalície alebo strany opozície získavali percentá pred voľbami na takomto, nestojí za to, koľko hrozieb takáto novela prináša.

Teda my budeme navrhovať, aby sme neprijali tento zákon a z uvedených dôvodov ako Občianska konzervatívna strana, ale aj ako jednotlivci, ktorí sledujú vytrvalo vývoj, ktorí varujú pred tým, že je to brzda modernizácie Slovenska, my za takýto zákon nebudeme hlasovať. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon s faktickou poznámkou, nech sa páči. Končím možnosť ďalších prihlášok.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Dovoľte mi reagovať na pána poslanca Tatára. Vo svojom vystúpení niekoľkokrát zdôraznil, že neprebiehajúci proces reforiem môže v konečnom dôsledku vážne ohroziť aj slovenskú menu. Toto ohrozenie však nejako pomyslene situoval do obdobia po nadchádzajúcich parlamentných voľbách, no podľa ekonomických výsledkov je však zrejmé, že slovenská mena v každom prípade bude musieť významným spôsobom oslabiť. Samozrejme, že súvisí to aj s tými krokmi, ktoré sa v reforme verejnej správy, štátnej správy, v odvetvovej reforme neuskutočňujú, ale predovšetkým to súvisí s tým, aká ekonomická politika v tomto období sa na Slovensku realizuje a uskutočňuje. Nie je to dobrá správa pre Slovensko, ako zvykne hovoriť pán premiér, ale všetci ekonomickí analytici a odborníci sa zhodujú na tom, že je predpoklad až 20-percentnej devalvácie slovenskej koruny. Takže aj to bude jeden z výsledkov vlády Mikuláša Dzurindu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tatár.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem za slovo. Naozaj, čo sa týka devalvačných očakávaní, treba zdôrazniť, že aj malé kroky vedú k veľkým a zlým výsledkom, otázka je, ako sa zosumarizuje charakter hospodárenia dnešnej vlády, ale aj budúcej, ako sa zosumarizuje pohyb na štátnom účte v rámci zisku z privatizácie, ktorý nastane onedlho, a chcem zdôrazniť jednu špeciálnu vec, ktorá nesúvisí priamo s prerokovanou novelou zákona, ale je paradoxne veľmi typická v danom období. V jedných novinách sme mohli čítať, že misia Medzinárodného menového fondu varuje pred tým, čo som tu aj ja hovoril, varuje pred tým, čo všetko sa môže udiať, ak nebude vláda hospodáriť obozretne a zároveň pán podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš hovorí, že tento rok budú krátiť mzdy verejným zamestnancom a v tých istých rovinách je napísané, že parlament prijal zákon, jeden z týchto dvoch, konkrétne zákon o štátnej službe, ktorý, naopak, pre budúcnosť zvyšuje výdavky verejných rozpočtov. A musím povedať, že keď sme hlasovali o zákone o štátnej službe, tak napriek tomu, že som to veľmi jasne povedal a že v podstate kolegovia poslanci pochopili, o čo ide a mnohí mali aj záujem prípadne hlasovať proti tej novele, proti novele zákona o štátnej službe, tak nakoniec sa uplatnila politická dohoda, v ktorej úlohu hrali všetky vládne strany, teda aj podpredseda vlády pre ekonomiku, a prijali sme tento zákon. Čiže v jedných novinách je, ako Mikloš hovorí, ideme šetriť, a v tých istých novinách je výsledok jeho dohody, že šetriť nejdeme.

Takže v takomto paradoxnom prostredí naozaj môžu hroziť devalvačné očakávania. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

J. Budaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne. Dovoľte mi, aby som ako pozmeňujúci návrh s pätnástimi podpismi, presnejšie šestnástimi, predložil návrh, ktorý som tu už zdôvodňoval, je to návrh, aby sa skupiny kultúrnych pracovníkov zaradila v zákone verejnej službe do tarifnej tabuľky pedagogických pracovníkov. V prípade, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý odovzdávam spravodajcovi, bude prijatý, rozhodneme sa ako predkladatelia z výboru pre kultúru a médiá svoj osobitný návrh stiahnuť, a tak bude možné rokovať iba o jednej novelizácii zákona o verejnej službe, čím chceme prispieť k prehľadnosti legislatívneho procesu. Ďakujem pekne. Skončil som.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Budaj, prosím, aby ste predniesli...

J. Budaj, poslanec: K návrhu pána Orosza.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ale musíte predniesť tie návrhy, takže ich prednesiete naozaj, nielen odovzdáte, lebo ináč sa nemôže...

J. Budaj, poslanec: Ďakujem. V § 19 za doterajší odsek 11 sa vkladá nový odsek 12, ktorý znie: "Zamestnávateľ určí tarifný plat podľa osobitnej stupnice platových taríf ustanovenej v prílohe č. 7 zamestnancov, ktorí vykonávajú odborné činnosti v oblasti tvorby, šírenia, uchovávania a sprístupňovania kultúrnych hodnôt." Na účely tohto zákona zamestnanec v oblasti kultúry zabezpečuje odborné činnosti, a to za zhromažďovanie, zhodnocovanie, uchovávanie, ochranu, sprístupňovanie zbierkových predmetov, múzejnej a galerijnej hodnoty. Po b) poskytovanie knižnično-informačných služieb, ochranu využívania a sprístupňovanie historických knižničných fondov. Po c) ochranu a využívanie pamiatkového fondu. Po d) sprístupňovanie poznatkov a informácií z kultúry, vedy a techniky. Po e) tvorbu kultúrnych hodnôt a ich šírenie. Doterajšie odseky 12 až 20 sa označujú ako odseky 13 až 21. Po druhé, v nadpise prílohy č. 7 sa na konci pripájajú slová "a pre zamestnancov, ktorí vykonávajú odborné činnosti v oblasti tvorby, šírenia, uchovávania a sprístupňovania kultúrnych hodnôt". V § 59 sa potom účinnosť tohto zákona určuje na 1. apríla 2002. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec.

Pani poslankyňa Rusnáková.

E. Rusnáková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi predložiť tri pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú tlače 1306. Zákon o verejnej službe navrhujem v § 7 zmeniť nasledovne: Doterajší § 7 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: "Obmedzenie nemožnosti zaradenia do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti podľa odseku 1 sa nevzťahuje na pedagogických zamestnancov škôl, ktoré nemajú všetky ročníky podľa osobitného predpisu." Poznámka pod čiarou. § 63 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov. Zdôvodnenie je nasledovné. Vzhľadom na to, že v § 7 hovoríme o priamej podriadenosti alebo nadriadenosti v malotriednych školách môže nastať situácia, najmä v malých obciach, kde vyučujú dvaja učitelia, že jeden z nich bude musieť opustiť školu, pretože bude v priamej podriadenosti voči svojmu nadriadenému a problém, ktorý vyvoláva tento stav, je to, že v týchto malých obciach obvykle učia v malotriedkach aj manželia. Vzhľadom na to, že je niekedy problém do týchto malotriednych škôl v malých obciach získať nových učiteľov, tento stav je pomerne ťažko riešiteľný, pretože muselo byť dôjsť ku kolobehu medzi učiteľmi malotriedok, kde tí pre rodinný vzťah by sa učitelia vlastne museli vystriedať v jednotlivých malotriedkach, ktoré môžu byť od seba skutočne aj veľmi vzdialené, vyvoláva to v malých obciach prakticky neriešiteľný problém. Toto ustanovenie, ktoré je momentálne v zákone, je nereálne dodržať, a preto si dovoľujem kolegom navrhnúť takéto riešenie.

Druhý návrh sa týka § 9 odsek 1, kde v prvej vete navrhujem vypustiť slová "konať v súlade s verejným záujmom a". Tu by som poprosila ctených kolegov, aby si upravili text, pretože pri prepise došlo k technickej chybe a slovo "konať" a na závere návrhu spojka "a" vypadli. Tento návrh odôvodňujem nasledovne. Každý zamestnanec pri vykonávaní verejnej služby je podľa § 5 povinný konať v súlade s ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecnými právnymi nariadeniami. Jedine podľa týchto zákonov a právnych noriem sa zamestnanec pri vykonaní verejnej služby má správať a konať. Ak by mal konať v súlade s verejným záujmom, bolo by potrebné v zákone definovať, čo je to verejný záujem a v tomto prípade vlastne tieto slová považujem za nadbytočné, pretože samotný odsek 1 následne hovorí o tom, že zamestnanec verejnej služby koná v súlade so sľubom podľa § 5 odsek 1, ktorý hovorí presne to, čo teraz predkladám ja. Teda, že zamestnanec koná len v súlade s ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecnými právnymi nariadeniami. Tretí návrh sa týka § 10 odsek 1, kde sa na konci prvej vety nahrádza bodka čiarkou a pripájajú sa tieto slová "ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť". Ide o to, že vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu, zamestnávateľa uvedeného v § 1 odsek 1, ďalší vedúci zamestnanci, u ktorých to určí pracovný poriadok, nesmú podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členmi riadiacich kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb. V prípade, že by sme v závere nedoplnili tieto slová, stalo by sa to, že napríklad riaditelia škôl by nemohli byť členmi riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, to znamená aj občianskych združení nadácií, s ktorými veľmi úzko spolupracujú a dokonca by nemohli byť ani členmi vlastnej profesijnej organizácie, ktorá ich združuje, napríklad Asociácie riaditeľov škôl. Obmedzenie akejkoľvek činnosti okrem vymenovaných k štatutárnemu orgánu, to znamená najmä riaditeľovi, aj keď pôsobí v neziskovej organizácii alebo v občianskom združení bez príjmu, sa mi zdá veľmi nelogické.

Taktiež v uvedenom paragrafe je zákaz členstva v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch pre štatutárneho zástupcu, u ktorého to určuje pracovný poriadok. Toto ustanovenie môže spôsobovať problémy nielen v rezorte školstva, ale aj v ostatných rezortoch, napríklad kultúrnych, kde sú vedúci zamestnanci vymenúvaní za členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov vládou Slovenskej republiky, parlamentom alebo vyslaný zamestnávateľom.

Na záver by som už len chcela pripomenúť a dať do pozornosti napriek tomu, že nebudem navrhovať uznesenie. Toto uznesenie prijme výbor pre vzdelanie, vedu, mládeže a šport, že môže nastať situácia napríklad v základných umeleckých školách, kde si príslušný zamestnanec nebude vedieť získať daný stupeň vzdelania vo verejnej službe najmä v oblasti pedagogických zamestnancov, ktorí vykonávajú činnosť najmä v základných umeleckých školách, napríklad tanečný odbor. Už dva roky tento odbor nie je otvorený, je ťažké povedať pre budúcnosť, ako sa vysoké školy v tomto smere budú správať, ale ak do roku 2005 by nastala situácia, že v niektorých študijných smeroch vysoké školy neotvoria smery, pre ktorých je potrebné doplniť si vzdelanie. Ministerstvo školstva by túto situáciu malo analyzovať a v spolupráci s vysokými školami prijať potrebné opatrenia a súčinnosť. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči. Pán poslanec Maxon sa ešte dodatočne prihlásil. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Myslím si, že skutočne malotriedky sú zreteľahodné, ale mám pochybnosti s § 10 odsek 1, pretože sa to bude vzťahovať nielen na riaditeľov škôl, ako tu bolo uvedené, ale v systémovej súvislosti aj na zástupcov orgánov štátnej správy a vrátane ministerstiev a môže to zase vybuchnúť úplne v inej rovine. Ja som len veľmi prekvapená, že opätovne poslanci dávajú toľko pozmeňujúcich návrhov k tomuto zákonu, dokonca pán poslanec Prokopovič k Zákonníku práce dá stanovisko, kde sa vlastne dohodla tripartita, t. j. vláda a ďalšie dva subjekty, kde poslanci nemajú zastúpenie, a potom dochádzame k záveru, že zmrvenú legislatívu pán podpredseda vlády pre legislatívu s vrtkým tancom vykrúti tak, že my nič, my muzikanti, my samé dobré zákony, len tí poslanci, čo to tam robia v parlamente. Všetko, čo je zlé, to oni navrhli. Prosím vás pekne, prečo vláda nepredkladá tie zmeny, ktoré ona navrhuje a poslanci majú nesúrodú, čo už tu počúvam, tie návrhy nie sú kompatibilné. Tak zase prijmeme zmätok, ku ktorému sa naša ctená vláda zase s tančekom obráti a pán podpredseda pre legislatívu s úsmevom povie, my sme dobré zákony dávali, to len tí poslanci. Tak, preboha, majte už rozum, veď toto nemá súladnosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, dovoľte mi skonštatovať, že kto náhodou mal záujem počúvať pána poslanca Tatára, mal malú šancu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Rusnáková vystúpila ako posledná.

M. Maxon, poslanec: Kto náhodou mal záujem počúvať pani poslankyňu Rusnákovú, mal opäť malú šancu. Ja som sa prihlásil z toho dôvodu, že som vás chcel požiadať, aby ste spravili poriadok v tejto rokovacej sále. Je tu kopu poslancov, ktorí vyrušujú, ako napríklad pán poslanec Hort, permanentne tu hlasne diskutuje a, žiaľ, pán podpredseda, ani vy nejdete kladným príkladom.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon, bol by som trošku opatrnejší v kritike jednotlivých poslancov. Pozrite sa okolo seba a potom rozprávajte. Ďalšia do rozpravy bola prihlásená pani poslankyňa Mušková, ktorá z hľadiska istej hlasovej indispozície požiadala, aby jej pozmeňujúci návrh, respektíve vystúpenie mohla predniesť pani poslankyňa Podhradská.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda, takže, ako ste už počuli.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kozlík, prosím, aby ste boli disciplinovaný na výzvu vášho pána kolegu, pána poslanca Maxona a zdržiavali sa na svojom mieste, aj ďalší páni poslanci.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ako ste už počuli, prednesiem vám pozmeňujúci návrh, ktorý vyšiel z dielne pani poslankyne Muškovej, ale keďže je naozaj hlasovo handicapovaná, tak ho predkladám ja. V mene skupiny 15 poslancov predkladám pozmeňujúci návrh k tlači 1306, ktorý, myslím si, že vylepšuje tento návrh zákona a ošetruje jednu oblasť, na ktorú sa v návrhu úplne zabudlo. Budem veľmi stručná: Navrhujem vložiť bod v zmysle postupnosti paragrafov do § 2 odsek 1, kde sa dopĺňa písm. g), ktoré znie: "Má kanonickú misiu udelenú príslušným diecéznym biskupom." Odôvodnenie je veľmi jednoduché. Už som ho vlastne spomenula na začiatku. Pri tvorbe návrhu zákona sa zabudlo na kňazov a na katechetov, ktorí vykonávajú kanonickú misiu a myslím si, že ak budete akceptovať tento pozmeňujúci návrh, môžete návrh zákona, o ktorom tu teraz hovoríme, vylepšiť. Prosím vás o podporu. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďalší do rozpravy prihlásený je pán poslanec Faič.

V. Faič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ako jeden z predkladateľov novely zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh k tlači 1306, pretože zákon, ktorý som menoval, v § 19 ods. 1 zakotvuje, že stupnica platových taríf zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky sa určí ako súčasť jej platového poriadku. V citovanom zákone chýba obdobné ustanovenie na určenie katalógu pracovných činností pre zamestnancov Kancelárie Národnej rady.

Vzhľadom na to, že Národná rada schválila 15. februára 2002 novelu zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ktorého súčasťou je i platový poriadok, je potrebné v príslušnom ustanovení doplniť navrhované ustanovenie. To sa týka v § 3 za ods. 2 doplniť písm. c), ktoré bude znieť. Katalóg pracovných činností s prevahou duševnej práce vo verejnej službe a katalóg pracovných činností remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej práce vo verejnej službe zamestnancov Kancelárie Národne rady Slovenskej republiky, ktorý sa určí ako súčasť jej platového poriadku s odvolávkou, ktorá sa odvoláva na ustanovenie § 143 ods. 8 rokovacieho poriadku Národnej rady.

Prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďalší v poradí do rozpravy je prihlásený pán poslanec Prokopovič.

Pán poslanec Prokopovič.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Na úvod mojich pozmeňujúcich návrhov k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe, tlač 1306, dovoľte mi len niekoľko slov. Môj pozmeňujúci návrh obsahuje pozmeňujúce návrhy pod bodmi 1, 2, 3 a 4 s tým, že body 1, 2, 3 sa týkajú zákona o verejnej službe a pozmeňujúci návrh pod bodom 4, ktorý obsahuje 19 zmien, sa týka zmeny Zákonníka práce.

Chcel by som upozorniť vážené kolegyne, vážených kolegov na to, že tieto pozmeňujúce návrhy pod bodmi 1 až 3 boli prerokované za účasti všetkých rezortov, teda vyjadrovali sa k nim jednotlivé rezorty a je súhlas, ale hlavne pod bodom č. 4 pozmeňujúce návrhy k Zákonníku práce boli prerokúvané jednak na úrovni rezortov, ale aj v tripartite a včera popoludní tripartita s nimi vyslovila súhlas. Teda znenie pod bodom č. 4 pozmeňujúcich návrhov, teda týkajúce sa Zákonníka práce sú so súhlasom tripartity, a preto vás všetkých prosím o ich podporu, čiže prednesiem pozmeňujúce návrhy.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Slaný.

Nech sa páči, pán poslanec Prokopovič.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem. Predkladám pozmeňujúce návrhy k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe, tlač 1306. Po prvé. V čl. I pred prvý bod sa vkladá nový bod 1, ktorý znie. Po prvé. V § 7 sa vypúšťajú slová "do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti, alebo". Odôvodnenie. Dodržiavanie uvedeného ustanovenia je nereálne v podmienkach malotriednych škôl, kde pôsobia dvaja učitelia, spravidla manželia, a to jeden je riaditeľ školy a jeden ako učiteľ a na okolí nie je žiadna iná škola, kde by sa druhý z manželov mohol zamestnať. Takisto toto ustanovenie spôsobí problémy aj v iných školách, kde jedna z vymedzených osôb pôsobí ako zástupca riaditeľa školy a druhá z týchto osôb pôsobí ako učiteľ v rámci riadiacej pôsobnosti. Nevidím prekážku v tom, aby vzťah priamej nadriadenosti alebo podriadenosti blízkych osôb v školstve, pretože existencia takéhoto vzťahu neznižuje kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu. Po druhé. Za pôvodný druhý bod sa vkladá nový tretí bod, ktorý znie. Po tretie " po 3" v § 19 ods. 9 písm. g) sa za slovo obec vkladajú slová "alebo samosprávny kraj". Odôvodnenie. Tarifný plat podľa tohto ustanovenia sa bude určovať aj zamestnancovi neštátneho zdravotníckeho zariadenia, ktorého zriaďovateľom je nielen obec, ale aj samosprávny kraj, ktorý sa po prechode pôsobnosti z orgánov štátnej správy na orgány územnej samosprávy stáva zriaďovateľom neštátnych zdravotníckych zariadení. Po tretie. Za pôvodný šiesty bod sa vkladá nový siedmy bod, ktorý znie. 7. § 56 znie. § 56 odsek 1. "Ďalší plat podľa § 37 v kalendárnom roku 2002 zamestnancovi nepatrí." Odsek 2. "Ďalší plat podľa § 37 patrí zamestnancovi v kalendárnom roku." Po a) 2003 v II. polroku vo výške 0,5 funkčného platu. Po b) v 2004 v I. polroku vo výške 0,5 funkčného platu a v II. polroku vo výške 0,5 funkčného platu. Po c) 2005 v I. polroku vo výške 0,5 funkčného platu a v II. polroku vo výške 0,5 funkčného platu. Odôvodnenie. S ohľadom na potrebu nižšieho finančného zaťaženia nárokov zo štátneho rozpočtu sa navrhuje upraviť poskytovanie ďalšieho platu podľa § 56 postupne na roky 2003 až 2005. Po štvrté. A to sú tie pozmeňujúce návrhy k Zákonníku práce. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie. Za čl. II. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce sa mení a dopĺňa takto. Po prvé. V § 13 ods. 5 posledná veta znie. "V prípade nedodržania podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 je povinnosťou zamestnávateľa preukázať, že nedošlo k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania." Odôvodnenie. Prenesenie dôkazného bremena na zamestnávateľa sa v súlade so smernicou Rady Európy 97/80/ES o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie vzťahuje iba na priamu alebo nepriamu diskrimináciu a na znižovanie dôstojnosti zamestnancov na pracovisku. Po druhé. V § 41 ods. 2 znie. Odsek 2. "Ak sa na výkon práce vyžaduje zdravotná spôsobilosť na prácu alebo psychická spôsobilosť na prácu, alebo iný predpoklad podľa osobitného zákona, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne spôsobilou alebo psychicky spôsobilou na túto prácu, alebo s fyzickou osobou, ktorá spĺňa iný predpoklad podľa osobitného zákona." Odôvodnenie. V nadväznosti na povinnosť členstva lekárov, zubných lekárov a lekárnikov v príslušnej komore je potrebné ustanoviť, že na výkon práce sa okrem predpokladov tam uvedených musia splniť aj predpoklady podľa osobitného zákona (zákon o povolaní lekárov, Slovenskej lekárskej komore, o povolaní zubného lekára, o Slovenskej komore zubných lekárov, zákon o povolaní lekárnika, o Slovenskej lekárnickej komore), ktorým je aj členstvo v príslušných komorách, pričom zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnoprávny vzťah, len ak zamestnanec spĺňa tieto predpoklady. Po tretie. V § 48 ods. 4 sa za slová "v diplomatických misiách Slovenskej republiky v zahraničí" vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová. "So zamestnancami zahraničných zastupiteľských úradov pôsobiacich na území Slovenskej republiky." Odôvodnenie. Navrhuje sa upraviť výnimka z uzatvárania pracovného pomeru na dobu určitú pre zamestnávateľa, ktorým je zahraničný zastupiteľský úrad, rovnako ako je upravená výnimka pre diplomatické misie Slovenskej republiky v zahraničí. Po štvrté. V § 61 ods. 3 sa slová "šiestich mesiacov" nahrádzajú slovami "troch mesiacov". Odôvodnenie. Ide o pracovné miesto uvoľnené z dôvodu reagovania na meniacu sa situáciu v podniku, na nadbytočný stav zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, prípadne z dôvodu iných organizačných zmien. Časové obmedzenie vytvorenia pracovného miesta zamedzuje zamestnávateľovi pružne reagovať na meniace sa podnikateľské zámery. Po piate. V § 64 sa ods. 3 dopĺňa písm. d), ktoré znie. d). "Ak z vlastnej viny stratil predpoklady na výkon dohodnutej práce podľa osobitného zákona." Odôvodnenie. Vzhľadom na riešenie navrhované v § 41 ods. 2, podľa ktorého zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne alebo psychicky spôsobilou, alebo s fyzickou osobou, ktorá spĺňa iný predpoklad podľa osobitného zákona, je potrebné v prípade straty predpokladov upraviť spôsob skončenia pracovného pomeru. Po šieste. V § 90 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta. Odôvodnenie. Viaceré profesie si vyžadujú pravidelný začiatok rannej zmeny ešte pred šiestou hodinou. Napríklad pekár, poštár, kŕmič, kurič a podobne. Po siedme. V § 90 ods. 4 sa za slová "v telekomunikáciách" vkladajú slová "v školstve". Odôvodnenie. Rozdelenie pracovného času na dve časti, takzvané delené zmeny, existuje aj v školstve. Napríklad u vychovávateľov školských klubov detí. Z uvedeného dôvodu je potrebné tento rezort uviesť aj do príslušného ustanovenia Zákonníka práce, ktoré dáva možnosť rozdelenia pracovnej zmeny na dve časti len vymenovaným rezortom. Po ôsme. V § 91 ods. 1 a ods. 2 znejú. Jedna. "Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako 4,5 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie." Druhý odsek. "Podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom." Po deviate. V § 91 ods. 3 sa vypúšťa prvá veta. Odôvodnenie k bodom 8 a 9. Navrhovaným riešením sa vytvára priestor na dohodu o podrobnejších podmienkach poskytovania prestávky na odpočinok a jedenie.

Po desiate. V § 93 ods. 2 sa vypúšťa slovo "výnimočne" a po jedenáste v § 93 ods. 3 sa v prvej vete bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "U zamestnávateľa, ktorým je divadlo, iná umelecká ustanovizeň, ktorej predmetom činnosti je interpretovať hudobné diela, múzeum, galéria alebo knižnica, môže deň nepretržitého odpočinku pripadnúť na ktorýkoľvek deň v týždni.

Odôvodnenie k bodom 10 a 11. Navrhuje sa tu osobitný režim rozvrhnutia pracovného času pre zamestnanca divadla, filharmónie, múzea, galérie a knižnice, ktorý umožní týmto inštitúciám organizovať svoju činnosť tak, aby mohol byť uspokojený záujem verejnosti o návštevu divadla, respektíve inej kultúrnej inštitúcie aj počas dní pracovného pokoja.

Po dvanáste. V § 96 ods. 2 sa za slová "8 hodín v týždni" vkladajú slová "alebo 36 hodín v mesiaci". Odôvodnenie. Pracovná pohotovosť si vyžaduje v mnohých prípadoch väčšiu variabilitu pri zachovaní celkového ročného limitu.

Po trináste. V § 97 ods. 9 písm. b) znie: Po b). "V mimoriadnych udalostiach a naliehavých prácach, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život alebo zdravie." Odôvodnenie. Navrhované riešenie rozširuje okruh možnosti nezapočítavania nadčasovej práce do zákonom určeného rozsahu najviac prípustnej práce nadčas.

Po štrnáste. V § 111 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "V divadle a v inej umelej ustanovizni, ktorej predmetom činnosti je interpretovať hudobné diela, možno určiť hromadné čerpanie dovolenky v celej výmere." Odôvodnenie. Navrhujem možnosť nariadiť hromadné čerpanie dovolenky v celej výmere. Tým sa umožní pokračovať v doterajšej praxi takzvaných divadelných prázdnin v letných mesiacoch, kedy záujem verejnosti o návštevu divadiel klesá.

Po pätnáste. Za § 226 sa vkladá nový § 226a, ktorý vrátane nadpisu znie: § 226a Dohoda o pracovnej činnosti. Odsek 1. "Dohodu o pracovnej činnosti môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, aj keď predpokladaný rozsah práce nepresahuje 300 hodín." Odsek 2. "Na základe dohody o pracovnej činnosti nemožno vykonávať prácu v rozsahu, ktorý prekračuje v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času. Do tohto rozsahu sa nezapočítava časť prípadnej pracovnej pohotovosti, za ktorú zamestnancovi neprislúcha odmena a pracovná pohotovosť doma." Odsek 3. "Dodržiavanie dojednaného a najviac prípustného rozsahu pracovného času podľa predchádzajúceho odseku sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za obdobie 12 mesiacov." Odsek 4. "Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvárať písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi." Odsek 5. "Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na dobu určitú. V dohode možno dohodnúť spôsob jej zrušenia. Okamžité zrušenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite zrušiť pracovný pomer. Ak spôsob zrušenia nevyplýva priamo z uzavretej dohody, možno ju zrušiť dohodou účastníkov k dojednanému dňu a jednostranne len výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uznania dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou, ktorá začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená." Odôvodnenie. Umožňuje sa opäť na prechodné obdobie využívať možnosť uzatvárania dohody o pracovnej činnosti, čo je pre zamestnávateľov z hľadiska flexibility a prispôsobovania sa meniacim podmienkam na trhu nevyhnutné.

Po šestnáste. § 251 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: 3. "Ak zamestnávateľ uplatňuje na odmeňovanie zamestnancov hodinovú mzdu, je povinný sadzby hodinovej mzdy zvýšiť v pomere medzi určeným týždenným časom pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a týždenným pracovným časom ustanoveným podľa § 85 ods. 5. Mesačná mzda sa z tohto dôvodu nemení." Odôvodnenie. Ide o prechodné ustanovenie v súvislosti s nezapočítavaním prestávok v práci do pracovného času.

Po sedemnáste. V § 252 sa vypúšťa ods. 2. Súčasne sa ruší označenie odseku 1. Odôvodnenie. Vzhľadom na prechodné ponechanie inštitútu dohôd o pracovnej činnosti je potrebné vypustiť prechodné ustanovenie.

Po osemnáste. § 252 sa dopĺňa ods. 3 a 4, ktoré znejú: Odsek 3. "Pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas ustanovený v § 85 ods. 6 je v období od 1. apríla 2002 do 31. marca 2007 najviac 58 hodín týždenne." Odsek 4. "Ustanovenia § 89 ods. 1, 3, 4, 5 a 8, § 90 až 93, § 94 ods. 2, 3, 4 a § 96 sa v období od 1. apríla 2002 do 30. júna 2003 nevzťahujú na pracovný čas a čas odpočinku zamestnancov v doprave, v ktorých pracovný čas je nerovnomerne rozvrhnutý. Tento pracovný čas v období od 1. apríla 2002 do 30. júna 2003 upraví Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky po dohode s príslušným vyšším odborovým orgánom." Odôvodnenie. Ide o prechodné riešenie výnimky z maximálneho týždenného pracovného času podľa smernice rady č. 93/104/ES o určitých aspektoch organizácie pracovného času. Odchýlka pre zamestnancov v doprave sa vzťahuje na prechodné obdobie do prípravy všeobecne záväzného právneho predpisu v súlade s § 3 ods. 2 Zákonníka práce. Doterajší článok 2 sa označuje ako článok 3.

Po devätnáste. V článku III sa na konci pripája táto veta: "Ustanovenia článku 2 bod 15, to podotýkam, tu je prieklep, je tam 16, bod 15, stráca účinnosť 31. marca 2007." Odôvodnenie. Ponechanie inštitútu dohôd o pracovnej činnosti je ustanovené na prechodné obdobie do 31. marca 2007.

Vážené kolegyne, kolegovia, to boli pozmeňujúce návrhy, ktoré boli dohodnuté jednak v rezortoch, a jednak na zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej pomoci, teda tripartity včera. Ešte raz vás všetkých žiadam o ich podporu a prosím tých, ktorí by chceli ešte vniesť do toho nejaké pozmeňujúce návrhy, aby tak nečinili, pretože toto je dohoda. A prípadnými ďalšími pozmeňujúcimi návrhmi by mohol vzniknúť chaos a neprijalo by sa to, čo bolo dohodnuté a čo je nevyhnutné potrebné, aby bolo prijaté, aby od 1. 4. nezavládol hlavne v rezortoch školstva, zdravotníctva a hlavne kultúry chaos. Ďakujem. Ešte raz vás prosím o podporu týchto návrhov. Ďakujem.