Druhý deň rokovania
57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
14. marca 2002 o 9.04 hodine
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 57. schôdzi Národnej rady.
(Nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.)
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, nech sa páči, zaujmite svoje miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 57. schôdzi Národnej rady.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Bak, Bárdos, Delinga, Karlín, Keltošová a Slota. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.
Pán poslanec Kandráč, máte procedurálny návrh? Nech sa páči, zapnite mikrofón pánu poslancovi Kandráčovi. Nech sa páči.
P. Kandráč, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie kolegyne, kolegovia, chcel by som vás požiadať, pán predseda, aby ste urobili opatrenia voči štátnej tlačovej agentúre TASR, ktorá skresľuje výroky poslancov, resp. zamieňa ich vyjadrenia. A prečo? Včera som bol pozvaný na výbor pre ľudské práva, kde po korektnom rokovaní vo výbore vyjde správa TASR-u v tej podobe, ako som ja nikdy nepovedal. Povedal som: "Pri viacerých mojich návštevách v Spojených štátoch ma inšpirovala škola Harvard Business Schooll." Redaktorka napíše: "Inšpirovala ho Business Harvard Schooll, kde bol na stáži." Ak nevie, čo je stáž a návšteva, tak ja by som prosil, aby toto - je predvolebná kampaň -, aby sa nezneužívali výroky poslancov.
J. Migaš, predseda NR SR: Samozrejme, že vy musíte hovoriť s tlačovou agentúrou. Samozrejme, že tento názor predsedovi tlačovej agentúry budem tlmočiť.
Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k rokovaniu o
správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka.
Prosím predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady poslanca Viliama Sopka, aby podal správu výboru. Nech sa páči, pán predseda.
V. Sopko, poslanec: Vážená Národná rada, panie poslankyne, páni poslanci, milí hostia, Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma ako predsedu výboru poveril, aby som na schôdzi Národnej rady podal túto správu.
Poslankyňa Národnej rady pani Ing. Brigita Schmögnerová listom z 13. marca 2002 oznámila predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že podľa čl. 81 Ústavy Slovenskej republiky sa vzdáva funkcie poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady o voľbách do Slovenskej národnej rady, ak sa uprázdni mandát poslanca počas volebného obdobia Národnej rady, nastupuje náhradník tej istej politickej strany, pričom náhradníka určí politická strana.
Strana demokratickej ľavice listom predsedu Pavla Koncoša z 13. marca 2002 určila na zaniknutý mandát poslankyne Národnej rady Ing. Brigity Schmögnerovej náhradníka pána Dr. Milana Benkovského. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady na svojej 47. schôdzi 14. marca 2002 konštatoval, že pán Milan Benkovský bol poslancom Národnej rady od 3. novembra 1998 do 19. januára 2002, keď mu ako náhradníkovi zanikol mandát poslanca prijatím demisie člena vlády Slovenskej republiky pani Brigity Schmögnerovej. Zánikom mandátu poslanca Národnej rady zostal Milan Benkovský náhradníkom Strany demokratickej ľavice na jej kandidačnej listine v pôvodnom poradí.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností konštatoval, že u určeného náhradníka sú dodržané podmienky jeho nástupu na zaniknutý mandát poslankyne Brigity Schmögnerovej. Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada schválila uznesenie v tomto znení:
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zaniknutí mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie,
1. že podľa čl. 81 Ústavy Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová listom z 13. marca 2002 sa vzdala funkcie poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky; jej mandát zaniká 14. marca 2002,
2. že na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady o voľbách do Slovenskej národnej rady nastupuje podľa určenia Strany demokratickej ľavice pán Dr. Milan Benkovský, a
3. berie na vedomie správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zaniknutí mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky."
Prosím, pán predseda Národnej rady, aby ste k tomuto bodu otvorili rozpravu.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec ani poslankyňa. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Prosím predsedu mandátového výboru, aby návrh uznesenia uviedol. Nech sa páči, pán predseda.
V. Sopko, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh uznesenia som prečítal v plnom znení. Prosím, pán predseda Národnej rady, aby ste o tomto uznesení dali hlasovať.
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktoré predniesol predseda mandátového a imunitného výboru. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 91 poslancov, za 86, proti nikto, nikto sa nezdržal, nehlasovalo 5.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie o nastúpení náhradníka Milana Benkovského na zaniknutý mandát poslankyne Brigity Schmögnerovej.
Prosím pána poslanca Milana Benkovského, aby sa dostavil do rokovacej miestnosti.
Pristúpime k
sľubu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcem pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu, povie slovo "sľubujem" a podaním ruky a svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.
Pán Benkovský je prítomný.
Prosím podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, aby prečítal text sľubu. Zároveň prosím prítomných, aby počas skladania sľubu stáli.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v jej záujme a v záujme jej občanov, budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."
M. Benkovský, poslanec: Sľubujem. (Potlesk.)
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem. Želám pánu poslancovi veľa úspechov v práci Národnej rady Slovenskej republiky.
Panie poslankyne, páni poslanci, chvíľku musíme počkať, aby bola vystavená hlasovacia karta pre pána poslanca Benkovského, a potom by sme pristúpili k ďalšiemu bodu.
(Technická prestávka.)
J. Migaš, predseda NR SR: Ešte minútku strpenia, čakáme, aby bola vystavená hlasovacia karta pre poslanca Benkovského.
Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme bodom programu
návrh na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci - členovia klubu Strany demokratickej ľavice navrhujú, aby poslanec Milan Benkovský bol zvolený za člena výboru pre financie, rozpočet a menu.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu. Podávam návrh, aby sa voľba poslanca do výboru Národnej rady vykonala verejne. Dávam o tomto návrhu hlasovať. Čiže najprv budeme hlasovať, panie poslankyne, páni poslanci, o tom, aby sme o zaradení pána poslanca Benkovského hlasovali verejne. Hlasujeme o tom, aby sme verejne rozhodli, čiže verejným hlasovaním o zaradení pána poslanca Benkovského.
(Hlasovanie.) Prítomných je 88 poslancov, za 87, proti nikto, nikto sa nezdržal, nehlasoval 1.
Konštatujem, že o voľbe poslanca za člena výboru budeme hlasovať verejne.
Dávam hlasovať o návrhu, aby poslanec Milan Benkovský bol zvolený za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 96 poslancov, za 94, proti nikto, nikto sa nezdržal, nehlasovali 2.
Konštatujem, že poslanca Milana Benkovského sme zvolili za člena výboru pre financie, rozpočet a menu.
Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako pristúpime k prerokovaniu
návrhu Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami,
dovoľte mi, aby som na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu vlády privítal podpredsedu Ekumenickej rady cirkví v Slovenskej republike biskupa Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku pána Dr. Gézu Erdéyho a ďalších zástupcov registrovaných cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike. (Potlesk.)
Návrh vlády ste dostali ako tlač 1418. Spoločnú správu výborov ste dostali ako tlač 1418a, súčasťou ktorej je aj pripojený návrh uznesenia Národnej rady.
Dávam slovo ministrovi kultúry Slovenskej republiky Milanovi Kňažkovi a prosím ho, aby materiál vlády odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.
M. Kňažko, minister kultúry SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ctení hostia, zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov umožňuje uzatváranie zmlúv medzi cirkvami a náboženskými spoločnosťami a štátom. Túto možnosť využilo 11 cirkví a náboženských spoločností, ktoré vypracovali a predložili text návrhu Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami.
Vláda na svojom zasadnutí 6. marca 2002 jednohlasne súhlasila s uzavretím tejto zmluvy. Pri príprave Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami sa vychádzalo zo zásad obsiahnutých v Ústave Slovenskej republiky, v ostatných všeobecne záväzných právnych predpisoch, ako aj v medzinárodných zmluvách a dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je potrebné zdôrazniť, že inštitút zmluvy medzi štátom a cirkvami zavádza do právneho poriadku Slovenskej republiky nový prvok, ktorý je plne v intenciách deklarovanej harmonickej spolupráce štátu s registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Takáto nová právna úprava plne korešponduje s moderným trendom usporiadania predmetného vzťahu.
Princípmi rámcovej úpravy zmluvy sú predovšetkým záruky nezávislosti a náboženskej slobody cirkví a náboženských spoločností ako subjektov práva Slovenskej republiky a vzájomná spolupráca cirkví a náboženských spoločností a Slovenskej republiky v prospech všetkých občanov na poli kultúrnom, výchovno-vzdelávacom, zdravotníckom, sociálnom, charitatívnom a pastoračnom. Vzhľadom na existujúce rozdielnosti medzi jednotlivými registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami upravuje navrhovaná zmluva vzťah Slovenskej republiky a registrovaných cirkví a náboženských spoločností vo všeobecnej rovine a vo viacerých oblastiach predpokladá jeho konkrétnejšiu, resp. podrobnejšiu úpravu prostredníctvom osobitných dohôd.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že podporíte predloženú zmluvu, ktorá znamená kvalitatívne nový rozmer pri budovaní a rozvíjaní vzájomnej spolupráce medzi štátom a cirkvami. Ďakujem za pozornosť.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Pavlovi Števčekovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. Pán poslanec, nech sa páči.
P. Števček, poslanec: Vážený pán predseda, ctené dámy, vážení páni, milí hostia, návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami (tlač 1418) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1578 zo 7. marca 2002 na rokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor určil predseda Národnej rady výbor pre kultúru a médiá. Výsledky prerokúvania návrhu: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zobrať navrhovanú zmluvu so súhlasom na vedomie.
Gestorský výbor na základe stanovísk poslancov výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať so súhlasom na vedomie
1. návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami,
2. rozhodnutie vlády Slovenskej republiky uverejniť Zmluvu medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Dovoľte mi predniesť teraz návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami v tomto znení:
"Národná rada Slovenskej republiky so súhlasom berie na vedomie
1. návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami,
2. rozhodnutie vlády Slovenskej republiky uverejniť zmluvu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky."
Pán predseda, prosím.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pán poslanec Mikloško, pán poslanec Kresák. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja prihlásení.
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško. A po ňom pán poslanec Kresák.
F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, vážení hostia, dnešné zasadnutie parlamentu pri tomto bode programu má svoju symbolickú váhu a má svoju takú vnútornú, by som povedal, pre mňa vážnosť a povedal by som dokonca, že až takú pietu. Ešte stále - hoci sme už od novembra 1989 -, ešte stále žijeme v spomienkach a atmosfére toho, čo tu bolo od roku 1948 alebo možno až od roku 1945 do roku 1989. Všetky cirkvi a náboženské spoločnosti bez rozdielu za týchto 40 rokov boli pod tlakom, perzekúciami a v snahe, aby boli likvidované. Každá z týchto cirkví by vedela predložiť zoznam ľudí, ktorí boli vo väzení, zoznam odobratých objektov a tak ďalej atď. Novembrom 1989 sme začali cestu nápravy.
Keď hovorím cestu, tak chcem spomenúť aspoň základné míľniky. To prvé, čo sa udialo, že sme zrušili zákon, ktorým bol zavedený dozor štátu nad cirkvami. Začali sa zakladať cirkevné školy všetkých konfesií. Prišlo k rehabilitáciám ľudí, ktorí boli poškodení. Prišlo k vráteniu majetku a majetkov. A osobne si myslím, že dnešná zmluva a schválenie zmluvy po tom, čo sme schválili už zmluvu medzi štátom a katolíckou cirkvou, resp. Vatikánom, že dnešná zmluva medzi štátom a registrovanými cirkvami je zavŕšením jednej etapy tejto cesty, na ktorú sme sa vybrali v tom roku 1989. Ak hovorím o ceste, tak mám na mysli, že prakticky všetky politické zoskupenia, ktoré od roku 1980 boli pri moci, sa snažili tento vzťah stabilizovať. Opakujem, dnešná zmluva stavia akési základy toho základného, alebo stabilizuje základy toho základného vzťahu medzi štátom a vlastne takmer všetkými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ktoré na Slovensku pôsobia.
Vítam teda v mene poslaneckého klubu tento návrh a s radosťou ho podporíme v nádeji, že vzťahy štátu a cirkví sa budú ďalej rozvíjať, budú sa doplňovať ďalšími zákonmi, ktoré sú potrebné na to, aby spolupráca týchto inštitúcií bola priateľská a, povedal by som, partnerská. Ďakujem pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Kresák.
P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, tiež sa nechystám hovoriť veľmi dlho, ale pokladám za potrebné minimálne pár slovami sa zmieniť o tom, ako sa rodil tento dokument, ktorý, veľmi dúfam, dnes Národná rada schváli. A ako ho vnímam ja, teda ako človek, ktorý diskutoval zhruba pred rokom k obsahu iného dokumentu, ktorý začal cestu uzatvárania určitých reglementovaných vzťahov medzi cirkvami, alebo jednou cirkvou v tomto prípade a Slovenskou republikou.
Chcem povedať, že už v čase, keď sme diskutovali tú prvú Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, tá diskusia bola vedená ako diskusia právna. To nebola diskusia, ktorá mala za cieľ spochybniť význam alebo potrebu takého dokumentu, ale bola to diskusia, ktorej snahou bolo iba to, aby Slovenská republika uzatvárala z právnej stránky čo najlepšie dokumenty.
Dnes máme pred sebou dokument podobný, aj keď z pochopiteľných dôvodov dokument nie rovnaký. Čo však treba osobitne oceniť? Myslím si, že treba aj z tohto miesta zdôrazniť skutočnosť, že dochádzalo pri jeho príprave k zjednoteniu. K zjednoteniu, ktoré, som hlboko presvedčený, v spoločnosti, ktorá často trpí pod traumou politického rozloženia, k zjednoteniu, ku ktorému prispievajú práve cirkví a náboženské spoločnosti. Z tohto pohľadu je mimoriadne významné, že z tých 15, ktoré sú zaregistrované v Slovenskej republike v súčasnosti a z ktorých jedna už má takúto zmluvu, zmluvný vzťah uzatvorený, tých 11 ďalších sa dokázalo pomerne v zložitom procese prípravy zjednotiť a prijať, osvojiť si návrh textu, pri ktorom som mal možnosť byť od jeho zrodu a o ktorom som presvedčený, že z právnej stránky obstojí a že neprináša žiadne riziká pre Slovenskú republiku ako druhú zmluvnú stranu.
Vnímam teda predložený text zmluvy, ktorá má charakter vnútroštátnej zmluvy, ako text vyrovnaný a text, ktorý si zaslúži podporu toho zákonodarného zboru. Chcel by som však na tom mieste oceniť prácu aj všetkých tých, ktorí vlastne z tej odbornej stránky prispeli k vzniku textu, a musím na tomto mieste a chcem na tomto mieste spomenúť práve pána Dr. Rola, ktorý v mene slovenskej evanjelickej cirkvi, alebo teda evanjelickej cirkvi augsburského vyznania dokázal svojou mravčou prácou komunikovať so zástupcami ostatných cirkví a významne prispel k vzniku dnešného návrhu. Chcem však tiež povedať, že v štádiu prípravy tohto návrhu sme sa snažili, samozrejme, konzultovať aj so všetkými ďalšími špičkovými ústavnými činiteľmi, aby sme zabezpečili jeho ďalšiu realizáciu. Chcem povedať, že už prípravu tohto návrhu podporil predseda vlády a vláda Slovenskej republiky a, samozrejme, aj pán prezident, ktorý bol podrobne informovaný o zrode tohto dokumentu.
Veľmi dúfam, že Národná rada vysloví s ním súhlas a že potom dôjde k jeho podpisu všetkými zmluvnými stranami a že jeho obsah prispeje k upokojeniu aj tej trošička rozkolísanej slovenskej spoločnosti a že prinesie význam a pozitívum pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Žiadam vás preto aj ja o podporu zmluvy, ktorá - a o tom som hlboko presvedčený - prispeje k ďalšiemu rozvoju Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Žiadam pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme o chvíľu hlasovať.
Faktickú poznámku má pán poslanec Vojtech Tkáč. Nech sa páči, pán poslanec, faktická poznámka.
V. Tkáč, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Chcel by som podporiť tie slová pána doc. Kresáka, ktorý hovorí o tom, že je to kontinuita. A tá kontinuita tu naozaj je so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Keď som vystupoval na podporu tejto zmluvy so Svätou stolicou, v závere som hovoril, že by bolo dobré, keby táto zmluva so Svätou stolicou bola inšpirujúcou aj pre rovnocenné postavenie iných cirkví. Myslím si, že tento stav sa vlastne dosiahol a že to, čo dnes by sme mali odsúhlasiť, je ekumenické, je na prospech všetkých veriacich, všetkých cirkví. A myslím si, že je to dobré, že sa tak usporadúvajú vzájomné vzťahy.
Samozrejme, sú tu ďalšie problémy, ktoré bude treba riešiť, myslím tým najmä stav, keď treba naozaj cirkvám ponechať absolútnu slobodu v oblasti kanonického práva, v oblasti organizovania života a práce duchovných, pretože duchovní slúžia Bohu a ľuďom v zmysle kanonického práva, a nie sú v pracovnoprávnom vzťahu tak, ako sa nás snaží o tom presvedčiť Ústavný súd v jednom zo svojich nálezov, s ktorým absolútne nemôžem súhlasiť. Chcem tým povedať, že je to aj otázka vysporiadania majetkov cirkvám, je to aj otázka, aby aj tieto zdroje z týchto majetkov slúžili najmä v oblasti charitatívnej, v oblasti sociálnej, v oblasti pomoci blížnym a slabším.
Takže sa chcem tiež veľmi pozitívne pripojiť ku konštatovaniu, že tento dokument vytvára rovnováhu medzi jednotlivými cirkvami, a chcem sa pripojiť k podpore na jeho schválenie. Ďakujem za pozornosť.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Moric, nech sa páči, faktická poznámka.
V. Moric, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Tiež by som chcel vyzdvihnúť to, čo hovoril pán poslanec Kresák, ale chcel by som to obrátiť aj na iné. Ten ekumenizmus, ktorý tu bol zdôrazňovaný v cirkvách, mal by sa nejako preniesť aj na politickú situáciu na Slovensku medzi politické strany. Toto by malo byť vzorom tak, aby politické strany spolupracovali na tom, čo nás v slovenskom štáte, v Slovenskej republike, spája a naopak, aby sa potlačovalo to, čo nás rozdeľuje. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán minister ako navrhovateľ k rozprave? Pán spravodajca? Nie.
Panie poslankyne, páni poslanci, pán spravodajca pri svojom vystúpení uviedol návrh uznesenia. Ešte raz vás žiadam, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predniesol pán spravodajca poslanec Števček.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať. Hlasujeme o návrhu uznesenia, ktoré predniesol spravodajca pán poslanec Števček, hlasujeme. Hlasujeme o návrhu uznesenia Národnej rady k návrhu Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 113 poslancov, za 109, proti nikto, nikto sa nezdržal, nehlasovali 4.
Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady k návrhu Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. (Potlesk.)
O slovo ešte požiadal pán minister. Nech sa páči, pán minister.
M. Kňažko, minister kultúry SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za podporu tohto dokumentu a dovoľte mi pri tejto príležitosti, aby som sa poďakoval našim cteným hosťom, zástupcom ekumenických cirkví za príkladnú spoluprácu pri príprave tejto zmluvy. Príkladnú preto, že je naozaj nasledovaniahodným príkladom, aby sa 11 partnerov na Slovensku dohodlo na spoločnom texte. Ďakujem vám. (Potlesk.)
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Panie poslankyne, páni poslanci, ďalšie rokovanie bude viesť pán podpredseda Béla Bugár, nech sa páči.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rokovaní budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o vládnom návrhu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1359).
Vyzývam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme hlasovať o tom, že Národná rada vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o spomínanom vládnom návrhu. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 78 poslancov, za 76, zdržali sa 2.
Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
A práve preto budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1360. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1509.
Z poverenia vládny Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister spravodlivosti pán Čarnogurský. Nech sa páči, máte slovo.
J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, predkladám nové znenie návrhu zákona, ktoré reaguje na novelu Ústavy Slovenskej republiky č. 90/2001 Z. z., ktorou dochádza k zmene ustanovení ústavy aj v oblasti súdnictva...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, ak dovolíte. Vážené poslankyne, vážení poslanci, trochu pokoja v rokovacej sále, lebo nepočuť ani to, čo pán minister hovorí, a o chvíľočku budeme hlasovať. Takže sa trošku upokojte.
Nech sa páči, môžete pokračovať.
J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Predkladaný návrh upravuje podrobnosti o Súdnej rade Slovenskej republiky. Po druhé novelizuje zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov. Novela ústavy zverila do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky právomoc predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a na odvolanie sudcov, ako aj voliť a odvolávať členov a predsedov disciplinárnych senátov.
Vzhľadom na právomoci zverené Súdnej rade Slovenskej republiky môže oneskorenie kreovania Súdnej rady Slovenskej republiky mať za následok ohrozenie chodu súdnictva a zásah do práva na súdnu a inú právnu ochranu najmä tým, že nebude možné ustanoviť zákonného sudcu. Preto zároveň s týmto návrhom zákona predkladáme aj návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorý už bol pred chvíľou schválený.
Na základe čl. 154b Ústavy Slovenskej republiky sudcu zvoleného na 4 roky pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona č. 90/2001 Z. z. vymenuje po uplynutí jeho volebného obdobia prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky za sudcu bez časového obmedzenia. V prípade, že nedôjde ku kreovaniu Súdnej rady Slovenskej republiky, nebude existovať orgán, ktorý podá návrh na vymenovanie sudcov bez časového obmedzenia, ktorí pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona boli zvolení na 4 roky.
Pôvodný návrh zákona bol vrátený prezidentom Slovenskej republiky aj z dôvodu, že na základe navrhovaného systému volieb nie je možné zvoliť členov Súdnej rady volených sudcami Slovenskej republiky. Tento systém volieb bol zmenený pozmeňujúcim návrhom, pričom tento regionálny systém okrem formálnych nedostatkov odporoval aj zásade rovného volebného práva v zmysle ústavy. Uzákonenie volebného kvóra v podobe zhromaždenia len sudcov obvodu krajského súdu zjavne narušuje princíp rovnosti aktívneho volebného práva sudcov pôsobiacich v obvodoch rôznych krajských súdov. Na zvolenie člena Súdnej rady v kraji s menším počtom sudcov sa vyžaduje menší počet odovzdaných hlasov pre kandidáta než na zvolenie kandidáta s vysokým počtom sudcov. Vzhľadom na rozsah nedostatkov nebolo možné pôvodný návrh zákona opraviť, a to ani po zapracovaní pripomienok prezidenta Slovenskej republiky. Nové znenie návrhu zákona bolo 5. 2. tohto roku prerokované v Legislatívnej rade vlády, 6. 2. na zasadnutí vlády. V návrhu zákona sú zapracované aj pripomienky uplatnené k pôvodnému návrhu zákona v legislatívnom procese.
Zámerom predkladaného návrhu je zabezpečiť zosúladenie ústavných zmien s platným právnym stavom a zabezpečiť vytvorenie Súdnej rady, preto odporúčam návrh zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť a postúpiť ho na ďalšie ústavné prerokovanie. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady pánovi poslancovi Petrovi Kresákovi. Pán poslanec Kresák, nech sa páči, máte slovo.
P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v tomto momente mi dovoľte v prvom rade konštatovať, že chcem v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpiť na rokovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Mojou povinnosťou je konštatovať, či predmetný návrh spĺňa, alebo nespĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Chcem na tomto mieste povedať, že tento návrh spĺňa tieto požiadavky a spĺňa i náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách.
Vzhľadom na oprávnenia, ktoré v tomto momente pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla, že po rozprave odporučí predmetný vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1509 zo 7. januára tohto roku odporúčam prideliť predmetný návrh zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1360) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. V súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky tiež navrhujem, aby úlohu gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory, ktorým bude tento vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 19. marca tohto roku a aby ho gestorský Ústavnoprávny výbor prerokoval v lehote do 21. marca 2002.
Pán predsedajúci, ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že o slovo sa prihlásil predseda Najvyššieho súdu pán Harabin. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby mohol vystúpiť pán predseda Najvyššieho súdu? (Reakcie z pléna.) Nie?
Takže budeme hlasovať o tomto návrhu. Žiadam pánov poslancov, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme hlasovať o tom, či Národná rada dá súhlas, aby pán predseda Najvyššieho súdu mohol vystúpiť. Takže prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o tom, či Národná rada súhlasí s tým, aby pán predseda Najvyššieho súdu mohol vystúpiť vo všeobecnej rozprave k tomuto bodu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 82 poslancov, za 47, proti 10, zdržalo sa 17, nehlasovalo 8.
Konštatujem, že Národná rada súhlasí, aby pán predseda Najvyššieho súdu mohol vystúpiť vo všeobecnej rozprave.
Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
A zároveň sa pýtam, kto sa ešte hlási do rozpravy k tomuto bodu? Konštatujem, že nikto, takže končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu.
Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.
Š. Harabin, predseda Najvyššieho súdu SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ctení poslanci, dovoľte mi, aby som vo svojom stručnom vystúpení charakterizoval situáciu okolo zákona o Súdnej rade, a keďže stále sa podsúva aj vám do vedomia motivácia rýchleho prijatia novej verzie zákona o sudcoch pod ťarchou straty funkčného obdobia štvorročných sudcov, ešte raz - tak ako som včera na to upozornil - musím hneď v úvode konštatovať, že je to jednoducho zo strany pána ministra spravodlivosti zavádzajúce a jednoducho klame aj vás, aj celú verejnosť.
Pokiaľ pán minister mal záujem na tom, aby sa Súdna rada Slovenskej republiky konštituovala vzhľadom na novelu Ústavy Slovenskej republiky, prijatú vo februári 2001, bol povinný, keďže novela ústavy predpokladala účinnosť aj fungovanie Súdnej rady 1. 7. 2001, bol povinný, opakujem ešte raz, predložiť v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona o Súdnej rade najneskôr v marci 2001. Pán minister to neurobil, čím si hrubo zanedbal svoje povinnosti ako minister spravodlivosti. Hovorím, že bolo to v silách pána ministra aj ministerstva spravodlivosti. Pretože keď dokázal za 48 hodín pripraviť novelu Trestného poriadku, kde sa predlžovala väzba z troch na päť rokov, určite bolo v jeho silách aj za 48 hodín pripraviť návrh zákona o Súdnej rade, teda normy, ktorá je oveľa významnejšia a oveľa dôležitejšia z hľadiska celospoločenských potrieb, ako aj z hľadiska fungovania justície ako takej. Pán minister to jednoducho neurobil a návrh takého zákona prvýkrát predkladal až na jeseň 2001, čiže už od 1. 7. 2001 funguje protiústavný stav, ktorý zapríčinil pán minister spravodlivosti.
Ešte raz sa dotknem situácie štvorročných sudcov a ešte raz si dovolím apelovať aj na pána ministra a celú vládu, aby urýchlene predložili do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní návrh novely ústavy, ktorý umožní v prechodnom období dávať návrh prezidentovi na premenovanie štvorročných sudcov na doživotie doterajšej Rade sudcov. Ja som za prijatie zákona o Súdnej rade, ale keby sme ho už boli včera uverejnili v Zbierke zákonov, aj tak vzhľadom na lehoty, ktoré sa musia rešpektovať pri kreácii členstva, totižto ako predseda Súdnej rady môžem vypísať a musím vypísať proces voľby z radov sudcov 60 dní dopredu, to znamená, keby som dnes vypisoval voľby z radov sudcov, tak ich môžem vypísať na 14. mája a dovtedy Súdna rada určite fungovať nebude, čiže najskôr prvé zasadnutie by bolo v júni alebo v júli, a štvorročným sudcom končí funkčné obdobie koncom marca, tým 34, a len pán minister sám vie, ktorým ďalším z počtu 163 kedy končí funkčné obdobie. Nie je pravdou, ako sa tu uvádzajú niektoré teoretické výstupy v tom smere, že títo sudcovia zostanú v pracovnom pomere, že im ostávajú všetky náležitosti sudcov, len nebudú môcť rozhodovať podľa niektorých názorov. Keď nebudú môcť rozhodovať, tak automaticky, keďže podstatná náležitosť ich oprávnenia rozhodovať zaniká, zanikajú aj ostatné práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckého vzťahu. Títo sudcovia sa jednoducho ocitnú na dlažbe od konca marca, resp. od polovice apríla, podľa toho, ktorí kedy boli volení na štvorročné obdobie.
Včera som hovoril o škodách, ktoré zhrozia v tomto smere v Štrasburgu, pokiaľ sa títo ľudia budú sťažovať na to, že ich štát pripravil o mandát sudcu. Dnes si dovolím upozorniť v tejto súvislosti aj na to, keď 163 sudcov, keby jeden sudca skončil mesačne len 30 vecí ako spravodajca, 163 ich skončí mesačne okolo 5 až 6 tisíc vecí. Čiže automaticky sa zníži výkonnosť súdnictva o 5 až 6 tisíc skončených vecí mesačne. Tu je konkrétne vyrábanie prieťahov v súdnom konaní hrubým zanedbaním si povinností pánom ministrom.
Pokiaľ ide o predložený zákon, teda nová verzia alebo staronová verzia zo strany ministerstva spravodlivosti, ja tvrdím, že zákon, keďže podľa výstupov z parlamentu nebol schválený 12. februára, môže ísť v tej istej veci nový návrh zákona až o pol roka. Taký je logický výklad § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Treba v tejto súvislosti pripomenúť, že jednoducho stanovisko ústavnoprávneho výboru v tomto smere nie je vôbec zaväzujúce. Treba upozorniť pánov, ktorí zastávajú iný názor, že zákony vykladajú súdy, teda aj zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, a výklad ústavnoprávneho výboru nie je vôbec zaväzujúci. Už nechcem hovoriť o tom, že tento výklad bol špekulatívny, úzko stranícky a pred rokom 1989 by sme ho určite nazvali, že išlo o výklad triedny.
Pokiaľ ide o zákon o Súdnej rade. Nová verzia zákona o Súdnej rade neobsahuje regionálny princíp, za ktorý poslanci hlasovali 28. novembra. Z prítomných 115 poslancov 113 hlasovalo za regionálny princíp, 2 sa neprezentovali. Ani jeden poslanec nehlasoval proti. Práve regionálny princíp je tým dôvodom, ktorý viedol pána ministra k tomu, aby sa začala celá obštrukcia s novým návrhom zákona, dokonca aj v tom smere, že sa išli, v ústavnoprávnom výbore aspoň bola snaha obchádzať právomoci prezidenta republiky vrátiť zákon s pripomienkami, aby sa nehlasovalo o legitímnych pripomienkach a legitímnych ústavných právomociach prezidenta republiky.
Regionálny princíp znamená, že každý región, teda každý obvod krajského súdu, jeho sudcovia si budú môcť zvoliť do Súdnej rady svojho zástupcu. Myslím si, že je to správny, spravodlivý princíp, ktorý jednoducho umožňuje, aby každý región mal svojho reprezentanta v Súdnej rade, ktorý by presadzoval jeho záujmy. A je to princíp, ktorý je vyslovene v súlade s ústavou, pretože ústava, pokiaľ ide o voľby členov Súdnej rady z radov sudcov sudcami, jednoznačne hovorí v čl. 141a, že sudcovia volia a odvolávajú členov Súdnej rady. Tam sa vôbec nehovorí o tom, že je to na podklade rovného práva alebo za rovnakých podmienok. Výklady, ktoré odzneli aj v ústavnoprávnom výbore, si pomáhajú barličkou cez politické práva, čiže cez úpravu volieb, pokiaľ ide o voľby do parlamentu. Teda neobstojí tá argumentácia, že 90 sudcovia v Trnavskom kraji by volili jedného zástupcu, tak ako sudcovia v obvode Bratislavského kraja, ktorých je dajme tomu 220, a na podklade toho odvodzujú nerovnosť volebného práva. Ale ústava v súvislosti s voľbami za členov Súdnej rady nehovorí o tom, čo hovorí v čl. 30 o politických právach Ústavy Slovenskej republiky.
Táto verzia zákona, hoci sa predostiera, že jej motiváciou je urýchliť a sfunkčniť Súdnu radu, okrem iného neobsahuje v sebe kanceláriu Súdnej rady, teda to, čo takisto poslanci schválili 113 hlasmi. Upozorňujem vás na to, že bez kancelárie, keby sa aj personálne obsadila Súdna rada, bez kancelárie, teda bez rozpočtových prostriedkov, bez budovy, bez administratívneho aparátu nie je možné zvolať Súdnu radu a nie je možné, aby bola financovaná z iných rozpočtových prostriedkov, pretože každý, kto by toto urobil ako správca rozpočtovej kapitoly, by sa dopustil porušenia rozpočtovej disciplíny, teda by porušil zákon. Takže jednoducho taký významný ústavný orgán, akým je Súdna rada, musí mať svoje finančné krytie. Toto tento návrh zákona nemá. To je druhý kardinálny nedostatok tohto návrhu.
Pre mňa neobstojí ani tá argumentácia, že veď poslanci budú môcť v rámci prerokovania návrhu zákona dávať poslanecké návrhy a pozmeňovať návrh. Prečo, keď vieme o potrebe a o politickej vôli zo strany poslancov, ktorú prezentovali v novembri, prečo nie je zo strany výkonnej moci pripravená taká verzia zákona, ktorá spĺňa tieto kritériá?
A po ďalšie tento nový návrh zákona neobsahuje akceptáciu pripomienok pána prezidenta, ktoré pán prezident uplatnil k schválenému zákonu z 28. novembra. Čiže pokiaľ toto v sebe nebude obsahovať zákon, dá sa tiež skutočne očakávať vzhľadom na prezentáciu názorov riaditeľky kancelárie pána prezidenta, v tom čase zastupujúcej v ústavnoprávnom výbore, že asi pán prezident bude trvať na týchto pripomienkach. Takže sa môžeme dočkať ďalšej etapy, že sa zákon opätovne vráti a celý proces sa nieže urýchli, ale sa predĺži.
Vzhľadom na to, že ide o prvé čítanie, nemienim teraz rozvádzať konkrétne nedostatky, pokiaľ ide o paragrafové znenie tohto návrhu zákona. A keď je záujem urýchliť inštalovanie Súdnej rady, odporúčam vám hlasovať za vrátenie tohto zákona a aby neprešiel do druhého čítania, pretože tieto zjavné nedostatky v sebe má a celý proces sa len predĺži. Ďakujem veľmi pekne.