Středa 13. února 2002

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon. Po ňom pán poslanec Malchárek.

M. Maxon, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, skupina poslancov Národnej rady predložila návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi v súlade s čl. 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti s § 109 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Toto ústavné právo vo vzťahu k podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi využíva skupina poslancov už po druhýkrát v tomto volebnom období. Pri dôvodoch prvého návrhu podpredseda vlády s primeranou dávkou elegantných klamstiev odmietol nami predložené dôvody a, tak ako dnes, označil ich za nezmysly. Fakt, že opakovanie je matkou múdrosti, neplatí len v školských laviciach, ale i v politike. Pripomeňme si teda niekoľko minulých dôvodov a konfrontujme ich s dnešnou realitou.

Podpredsedovi vlády sme vtedy vytýkali nekvalitnú prípravu a neuspokojivý stav v realizácii reformy verejnej správy. Ako dopadla, resp. ako katastrofálne dopadla decentralizácia a modernizácia verejnej správy na Slovensku, dnes vie každý predseda vyššieho územného celku, každý poslanec vyššieho územného celku, každý primátor i starosta. Namiesto osobnej zodpovednosti a konzekventnej kritiky alebo sebakritiky sa zodpovedný člen vlády vzdal svojich povinností, ktoré mu vyplývajú z kompetenčného zákona a ktoré sa v súlade s programovým vyhlásením vlády zaviazal plniť. Že výsledkom tohto procesu je nepodarok, nič nemení na skutočnosti, že sa podpredseda vlády Ivan Mikloš vzdal funkcie zodpovedného garanta pri realizácii reformy verejnej správy. Zostane natrvalo faktom, že vyššie územné celky plávajú vo vodách legislatívnej neistoty, bez akýchkoľvek ekonomických a finančných pravidiel. Vysvetlite, prosím, dnes primátorom miest a starostom obcí, pán podpredseda vlády, ako je možné, že ste pripustili okrem iného i riešenie, že zriaďovateľom sociálnych zariadení pre seniorov sú mestá a obce? Vašou povinnosťou bolo presadiť pôvodný návrh, aby zriaďovateľská funkcia bola na vyšších územných celkoch. Toto je len jeden z príkladov, na ktorom chcem zdôrazniť, že po takýchto neuvážených zmenách pôvodnej predlohy ste jednoducho mali nájsť dostatok odvahy a zodpovednosti a kompetenčný zákon pred záverečným hlasovaním z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky stiahnuť. Konštatovanie, že zlá reforma je lepšia ako žiadna, je jednoducho politickým hazardérstvom. V tomto prípade sa zákon, za ktorý ste zobrali zodpovednosť, ako i plat vysokého štátneho úradníka, týka 134 zariadení s niekoľkými tisíckami starých ľudí, ktorí po vašej reforme nevedia, čo s nimi o niekoľko mesiacov bude.

Na našu vtedajšiu kritiku ste uviedli, citujem: "Moja úloha bola strategická a koncepčná príprava reformy." Dnes je zrejmé, že výsledok nie je ani strategický, ani koncepčný. Ďalej ste povedali: "Bol som zodpovedný za vypracovanie systému financovania vyšších územných celkov." Nuž, nielen že ste boli zodpovedný, ale do dnešného dňa i ste, pretože nik v tejto krajine žiadny systém financovania vyšších územných celkov do dnešného dňa, vážený pán podpredseda vlády, nepozná. Keď ste sa po schválení kompetenčného zákona vzdaním formálne usilovali zbaviť zodpovednosti za zbabraný postup, napadá mi v tejto súvislosti istá analógia. Nechceli ste sa, pán podpredseda vlády, náhodou vzdať i postu šéfa v privatizačnej komisii pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu?

Podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi sme v minulosti vytýkali, že je zodpovedný za nekoordinovaný a nekoncepčný postup v sľubovanej reforme daňového systému a celkového odvodového zaťaženia občanov Slovenskej republiky i podnikateľskej sféry. Dnes môžem s istotou konštatovať, že v daňovej legislatíve vládne chaos a vy, pán podpredseda vlády, za tento stav necítite zodpovednosť, pretože privatizovať je lukratívnejšie, ako tvrdo pracovať na daňovej legislatíve, pričom sa nekolegiálne tvárite, že táto oblasť patrí výhradne do kompetencie ministerstva financií. Nie, pán podpredseda vlády, o vašej povinnosti koordinovať túto oblasť hovorí nielen kompetenčný zákon, ale i organizačný štatút vlády Slovenskej republiky. Vysvetlite nám, prosím, kto nesie zodpovednosť alebo aspoň spoluzodpovednosť za fiasko pri majetkových priznaniach a kto je zodpovedný, resp. spoluzodpovedný za finančné straty, ktoré boli vynaložené za týmto účelom? Moja odpoveď znie: podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš. Dôkazom vášho nezáujmu koordinovať a sledovať daňovú legislatívu sú legislatívne nepodarky, ktoré komplikujú celý systém správy daní. Vy sa vôbec nehanbíte za taký nezmysel, ako je zavedenie dane zo strany? Vás vôbec nemrzí nezmyselná právna úprava, ktorá ukladá povinnosť podnikateľom nahlasovať daňovým úradom všetky platby fyzickým osobám? Ak toto majú byť koncepčné postupy, potom sa vôbec nemožno čudovať, že objem daňových nedoplatkov sa vyšplhal na rekordných 68 mld. Sk.

Pán Mikloš, ako podpredseda vlády ste v súlade s programovým vyhlásením vlády prevzali zodpovednosť za transformáciu sociálneho zabezpečenia a reformy dôchodkového systému. Okrem vyjadrenia nespokojnosti s prácou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ste však nič nespravili. Kde sú vaše sľubované reformy školstva a zdravotníctva? Vypočujte si, prosím, kam dospeli vaše reformné kroky v zdravotníctve. Informácie sú aktuálne a pri ich počúvaní sa nemožno ubrániť strašnému pocitu mizérie a ľudskej ľahostajnosti. Na hematologickom a transfúznom oddelení Nemocnice s poliklinikou v Dolnom Kubíne môžu uskutočňovať týždenne len 40 až 60 odberov krvi. Tento stav pretrváva od septembra minulého roka, pritom záujem o darovanie krvi je minimálne o polovicu vyšší. Počet odberov krvi obmedzujú chýbajúce peniaze potrebné na špeciálne vyšetrenia darovanej krvi. I takto vyzerá vaša reforma. Onkologickí pacienti Fakultnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach už týždeň nemajú lieky pre pacientov chorých na rakovinu. Je pravda, že ekonomické problémy v nemocnici majú starší dátum, ale, a to je podstatné, v roku 1997 nemocnica dostávala 60 mil. Sk mesačne, vlani už len 75 % tejto sumy. Dlhy v minulom roku v tejto nemocnici mesačne rástli o 20 mil. Sk.

Takýchto prípadov na Slovensku sú desiatky. To však nie je reforma, ale politický cynizmus najhrubšieho zrna! I takúto podobu môže mať reálne plnenie vašej Zmluvy s občanmi. Choďte, pán podpredseda vlády, zastúpiť zhrozeného lekára, ktorý musí vysloviť tú strašnú vetu pred pacientom: Ľutujem, ale nemôžem nič robiť pre nedostatok peňazí. To nie je zneužitie emócii pri dokazovaní vašej neschopnosti, to je realita vami sľubovanej reformy v zdravotníctve. Ak ste neboli a nie ste schopný zmeniť veci k lepšiemu, aspoň sa zdržte finančných výdavkov, akými je 340 mil. Sk určených za vašej aktívnej podpory na Národné tenisové centrum. Sú to peniaze i tých daňových poplatníkov, ktorí v Košiciach nemajú lieky. Národné onkologické centrum by nepochybne vedelo, ako z týchto peňazí možno pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú.

Pán podpredseda vlády, v tejto chvíli vás robím spoluzodpovedným za absurdné rozhodnutie vlády, ktorým bolo uložené vyplatiť odškodné firme Defos International v likvidácii vo výške 230 mil. Sk z prostriedkov štátneho rozpočtu. Vopred vás upozorňujem, že vaša prípadná argumentácia, ktorou by ste chceli preniesť vinu na vládu minulú, je nezmyslom. Nezmyslom preto, že disponujem dôkladným právnym rozborom významnej advokátskej kancelárie, ktorá zrozumiteľne preukazuje, že odškodnenie v rámci mimosúdneho vyriešenia sporu hrubo porušilo ekonomické záujmy Slovenskej republiky. Predpokladám, že ste informovaný o mojom podaní podnetu na Generálnu prokuratúru v tejto veci, ako i podanie na Najvyšší kontrolný úrad vo veci nezákonného vyplatenia štátnych finančných prostriedkov firme Defos v likvidácii. Verím, že už nepotrvá dlho a moje podozrenie, že na odškodnenie vo výške bezmála štvrť miliardy slovenských korún nebol právny dôvod.

Poďme však k veciam, ktoré sú hlavným predmetom vášho záujmu. Ste šéfom privatizačnej komisie na privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu. Osobne som presvedčený, že zriadenie takejto komisie nemá žiadnu oporu v zákone. Nebudem ani komentovať návrh Strany demokratickej ľavice týkajúci sa zmeny postupu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Uvediem však niekoľko relevantných údajov, ktoré pre mňa z nepochopiteľných dôvodov tajíte pred občanmi Slovenskej republiky, ktorým Slovenský plynárenský priemysel dosiaľ patrí. Pre lepšiu zrozumiteľnosť údajov sa pokúsim o isté porovnanie technických a ekonomických parametrov v Čechách sprivatizovaného Transgazu a Slovenského plynárenského priemyslu.

Transgaz realizuje ročný tranzit plynu v objeme 45 mld. m3, Slovenský plynárenský priemysel 90 mld. m3. Transgaz ročne predá 10 mld. m3, Slovenský plynárenský priemysel 7 mld. m3. Transgaz uskladní ročne 3 mld. m3, Slovenský plynárenský priemysel má kapacitu zásobníkov 2 mld. m3. Rozhodujúce kritériá, ktoré by mali a musia ovplyvniť cenu, sú medzinárodný tranzit a predaj plynu. Tržby za tranzit Slovenského plynárenského priemyslu, dámy a páni, sú 570 mil. amerických dolárov ročne, tranzit Transgazu v amerických dolároch predstavuje 250 mil. amerických dolárov ročne. Slovenský plynárenský priemysel produkuje vyšší zisk s menšou hodnotou aktív ako Transgaz. Rešpektujúc, a to je mimoriadne dôležité, seriózne projekty na zvýšenie kapacity tranzitu Slovenského plynárenského priemyslu možno hovoriť až o 130 mld. m3 za rok, pričom u Transgazu projekty na reálne rozšírenie kapacity neprichádzajú do úvahy.

Problémom Slovenského plynárenského priemyslu je vysoká strata z predaja plynu pre odberateľov. Zvýšenie m3 plynu len o 1,50 Sk, a nie o 3 Sk, tak ako ste navrhovali, zníži stratu z predaja o 10 mld. Sk, i tak zostane slovenská cena pod cenovou úrovňou v Čechách a vytvorí to konkurenčnú výhodu pre podnikateľov. Ak rešpektujeme potrebu cenovej úpravy plynu, ale maximálne o tú 1,50 Sk, čo som hovoril, a budeme uvažovať s obvyklou importnou cenou, je potrebné vylúčiť rok 2000 a 2001, lebo to boli roky extrémne. Potom by sa mal reálny zisk Slovenského plynárenského priemyslu dlhodobo pohybovať medzi 20 až 25 mld. Sk za jeden jediný rok. Transgaz porovnateľne dosahuje ziskové parametre zhruba 10 mld. Sk. Ak teda cena Transgazu je 133 mld., potom komparatívnou metódou cena za Slovenský plynárenský priemysel ako celok predstavuje minimálne 350 mld. Sk, pričom SPP má oproti Transgazu ďalšie zásadné strategické výhody, o ktorých pre krátkosť času nebudem hovoriť.

Prečo som uviedol niekoľko rozhodujúcich čísiel? No jednoducho preto, že materiály odovzdané potenciálnym záujemcom sú síce kvalitné, ale o trhovej hodnote Slovenského plynárenského priemyslu nehovoria skoro nič. Za neodborné a neprofesionálne považujem i to, že v materiáloch pre záujemcov sa nič nehovorí o podmienkach, ktoré si štát určí, budúce ciele spoločnosti, v tomto prípade by išlo o formu obmedzenej súťaže s podmienkami, čo je pri takýchto predajoch úplne obvyklé. Sú to podľa mňa strategické chyby, za ktoré zodpovedá podpredseda vlády Ivan Mikloš. A za predpokladu, že proces privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu nebude pozastavený, môžu z toho plynúť obrovské finančné straty. Neexistuje teda objektívny dôvod na to, aby nebola stanovená minimálna cena, dámy a páni, už vôbec neexistuje dôvod, aby ani člen vlády nepoznal stanovenú cenu privatizačným poradcom Credit Swister of Boston.

Pán podpredseda vlády, ospravedlňte sa, prosím, aspoň svojim vládnym kolegom, ktorých označil tajomník privatizačnej komisie, ktorú vediete, že sú nezodpovední "kecalovia". Konštatovať totiž, citujem: "Keby sa ocenenie SPP dostalo na rokovanie vlády, tak je na druhý deň v novinách." Len vy, pán podpredseda vlády, a členovia vašej komisie sú dôveryhodní ľudia. Dôveryhodnejší ako ministri a ich štátni tajomníci. Dnes máme oprávnené dôvody na to, aby sme vám vyslovili nedôveru. Vaša komisia ostatným členom vlády už nedôveru vyslovila. I takáto kultúra vládnutia je realitou dnešných dní na Slovensku. Nedôveru ste vyslovili tým, ktorí podľa zákonov tejto krajiny majú vaše privatizačné harakiri odsúhlasiť. Navzájom sa obviňujete, koľko a ktorí politickí prominenti čakajú na províziu z predaja Slovenského plynárenského priemyslu, a občana chcete presvedčiť, koľko dobra ste už pre túto krajinu vykonali.

Spomeňte si láskavo, pán podpredseda vlády, koľko kriku robila vaša M.E.S.A 10 v roku 1998 k nepriaznivému vývoju obchodnej bilancie Slovenskej republiky. Kde sú vami povzbudzovaní ekonomickí experti dnes, keď saldo obchodnej bilancie v minulom roku prekročilo 100 mld. a dosiahlo celkovo schodok 103,2 mld. Sk. Vašim rozprávkam, že to nie je katastrofa, lebo sa zmenila štruktúra schodku, nik neuverí, pretože to jednoducho nie je pravda.

Pozerám sa, či je tu guvernér Národnej banky Slovenska. Poslúchnite, pán podpredseda vlády, guvernéra Národnej banky, ktorý vás vyzýva k sprísneniu fiškálnej politiky na zmiernenie deficitu zahraničného obchodu. Realizujte, prosím, ním odporúčané zníženie platov štátnych zamestnancov, veď vaša Zmluva s občanmi, v ktorej ste sa zaviazali k dvojnásobku, je dnes už len zdrapom papiera. Výsledkom vášho podpredsedovania je armáda 560 000 nezamestnaných. Viac ako 12 % slovenskej populácie žije v stave hmotnej núdze. 40 % z 250 000 osamelo žijúcich dôchodcov žije pod hranicou životného minima.

Vážené dámy a páni, ešte raz zdôrazňujem, to sú relevantné dôvody na to, aby podpredsedovi vlády pre ekonomiku Ivanovi Miklošovi Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave. Jedna faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Prosím.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som poznamenať len jednu vec. Problém, o ktorom hovoril pán poslanec, s liečbou a s nedostatkom cytostatík na liečbu onkologických ochorení sa v tejto snemovni už prerokúval. V októbri minulého roku som upozornila, že nie je na cytostatickú liečbu pacientov na východnom Slovensku. Na drastickom prípade mladej ženy, ktorá má všetky šance podľa súčasnej lekárskej vedy byť vyliečená, ak by brala príslušnú liečbu. Lekár jej odporučil, aby si išla aspoň zaobstarať za vlastné prostriedky tieto lieky v Čechách, že potom ich bude mať podané. Okrem nezmyselnej odpovede, ktorej sa mi dostalo z ministerstva zdravotníctva, kde ma minister upozornil, že chyba bola v distribúcii a v ničom inom, nikto z ekonomických ministrov sa tejto zúfalej situácii v nemocniciach nevenoval. Je zaujímavé, že pán podpredseda vlády aj včera vystúpil a hovoril, ako je dôležité predĺžiť vek odchodu žien do dôchodku. Ale napríklad ako podpredseda vlády neovplyvnil v ničom, aby sa vypracovala stratégia, aby sa zabránilo úniku mladých ľudí, ktorí nenachádzajú zamestnanie na území Slovenska. A vlastne treba povedať, že aj peniaze, ktoré sa vynakladajú na ich štúdium, sú vyhodením von z okna, pretože títo mladí nezostanú tu na podpore, títo mladí opustia republiku. Čiže aj to je dôsledok vašej vlády, páni.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán minister Kováč podľa § 28. Nech sa páči, máte... (Reakcie z pléna.) No nemusí, pokiaľ sa neprihlásil, tak nemusí. Nech sa páči, pán minister.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Ak dovolíte veľmi stručnú informáciu. Dnes o 16.00 hodine na TASR na okruh je vydané stanovisko hlavného odborníka pre klinickú onkológiu doc. Andrašinu z Košíc, okrem toho stanovisko prezidenta Lekárskej onkologickej spoločnosti a jeho viceprezidenta, ktoré potvrdzujú, že na Slovensku žiadny pacient nezomrel, pretože by nemali peniaze na onkologický liek. Je to stanovisko odborníkov. Podotýkam, že pán doc. Andrašina je práve z tej nemocnice v Košiciach, o ktorej hovoril pán Maxon.

Informoval som sa aj na nedostatok liekov na detskej onkológii. Je pravda, že tam mešká jeden liek. Jeden deň liek je zaplatený, ale u jedného dieťaťa jeden deň, u druhého druhý deň je zaplatený. 1 400 000 dostala firma, ale nestihla ho včas dodať. Nech sa páči, pozrite si, na TASR-i je toto zaznamenané na okruhu.

Ja vás prosím, nezahrávajte sa s takýmito správami o osude onkologického pacienta. Nepochybne aj pani kolegyňa Belohorská vie, ako je onkologický pacient citlivý na správu, že lieky nie sú. Nie je to pravda! Nie je to pravda, opakujem znovu, netvrdím to ja, ale tvrdia to tí, ktorí sú zodpovední za onkologickú starostlivosť. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Nuž, pán minister, je absurdné, že sa odvolávate na správu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, lebo to, čo som ja hovoril pred vami, som rovnako čerpal z Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a môžeme si to konfrontovať. A vy ma, prosím, nevyzývajte na to, aby som sa nezahrával s týmito vecami. Ja som sa po štyroch mesiacoch vrátil do Národnej rady Slovenskej republiky a niečo o onkologických pacientoch viem. A veľa toho viem o zdravotníctve, za ktorého reformu ste tu vy dvaja zodpovední. Aj o tých tragických príhodách, ktoré sa dennodenne odohrávajú v nemocniciach Slovenskej republiky. Správa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky zdravie občanom Slovenskej republiky nevráti!

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ja som posledná, ktorá by sa na takomto utrpení priživovala, pretože dennodenne som bola konfrontovaná s ťažkosťami, ktoré prežívajú tieto rodiny. Ale som ochotná listy tej pacientky, ktoré mám, doniesť sem a posadíme sa spolu dvaja v prítomnosti novinárov. Tú rukavicu, ktorú ste vy hodili, ja zdvihnem, ale zdvihnem ju v mene onkologických pacientov. Tiež som sa rozprávala s lekármi, ktorí si netrúfnu vzhľadom na situáciu a teror pri vyhadzovaní lekárov dnes zo zamestnania, ktorí si netrúfnu vám to povedať rovno do očí. Tie pracoviská na Slovenskú sú. A skutočne ma prekvapuje to, čo mi hovoríte, keď poviete, že hlavný odborník vydal takéto stanovisko. Pretože toto je konkrétny prípad pacientky z októbra minulého roku, ktorej sestra na to ochorenie zomrela. Keby sa nebola uchádzala o moju pomoc, nikdy by som tento prípad nebola otvorila na verejnosti.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Malchárek, pripraví sa pán poslanec Krajči.

J. Malchárek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, aj keď objektívne sme všetci unavení v túto hodinu, dovoľte mi zapojiť sa krátkym príspevkom do práve prebiehajúcej diskusie. Rád by som prezentoval môj názor, ktorý je odrazom aj stanoviska Aliancie nového občana.

V prvom rade by som chcel konštatovať, že iniciatívu HZDS vnímame ako legitímnu iniciatívu politického subjektu, ktorý si na pôde parlamentu plní obligátnu opozičnú agendu formou kritiky vlády a vládnej politiky. V tejto súvislosti sa pozastavujem len nad postojom politikov zo strán vládnej koalície, niektorých, ktorí v reakcii na aktuálny návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády deklarovali možnú podporu opozície, resp. túto podporu intenzívne zvažujú. Aliancia nového občana sa netají konkrétnymi výhradami k práci viacerých členov súčasnej vlády vrátane podpredsedu vlády pre ekonomiku. Keďže si však v plnej miere uvedomujeme spoluzodpovednosť za ďalší vývoj Slovenskej republiky, nemáme záujem podieľať sa na destabilizácii súčasnej vlády a navyše za cenu získania lacného politického kapitálu. Sme presvedčení o tom, že takáto vynútená zmena v personálnom zložení vlády na poste podpredsedu vlády pre ekonomiku a následne pád vlády v súčasnej situácii by viedla k vážnej deštrukcii slovenskej politickej scény, a to len pár mesiacov pred parlamentnými voľbami.

Chcem zdôrazniť, že naše rozhodnutie nepodporiť odvolanie podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša v súčasnej situácii nie je možné automaticky vnímať ako prejav podpory jeho minulým a súčasným aktivitám vo funkcii podpredsedu vlády pre ekonomiku, ale vážime si a oceňujeme pozitívne reformné kroky v oblasti hospodárskej politiky, ktoré dosiahol v rámci výkonu svojej funkcie. Zároveň však máme k jeho práci aj objektívne výhrady, ktoré sa týkajú najmä realizácie viacerých prioritných úloh a projektov deklarovaných v programovom vyhlásení súčasnej vlády, za čo, verím, že nesie osobnú aj politickú zodpovednosť, čo bezpochyby sa prejaví aj v parlamentných voľbách.

Medzi takéto prioritné úlohy súčasnej vlády patrili, resp. patria okrem iného aj príprava, naštartovanie a realizácia viacerých reforiem, najmä ekonomického charakteru, na ktorých sa osobne podieľal aj podpredseda vlády pre ekonomiku. Myslíme si, že aj medzi túto skupinu patrí chaotická a do značnej miery spolitizovaná príprava reformy verejnej správy, čo sa nakoniec prejavuje na jej kvalite, resp. nekvalite.

Taktiež príprava ďalších významných reforiem, akými sú napríklad reforma daňového systému alebo reforma dôchodkového zabezpečenia sa stretáva s problémami, ktoré majú za následok odďaľovanie a s tým aj spojené komplikovanie týchto nevyhnutých krokov. Medzi prioritami súčasnej vlády, vyjadrenými v jej programovom vyhlásení v časti Hospodárska politika, figuruje okrem iných aj pokračovanie v procese privatizácie s dôrazom predovšetkým na transparentnosť transformačných krokov a dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže. Ani v tejto oblasti sa však vláda nevyhla viacerým problémom a podozreniam z netransparentnosti privatizačného procesu.

K naplňovaniu deklarovaných cieľov vlády nedošlo v plnej miere ani v oblasti bankového sektora. Krach bankových subjektov stál, resp. bude stáť daňových poplatníkov miliardy korún, pričom len v prípade Devín banky, kde navyše vystupuje do popredia politické pozadie tejto kauzy, ktoré nesúvisí s aktivitami podpredsedu vlády, táto suma prevyšuje neuveriteľných 11 mld. Sk a som presvedčený o tom, že tu nepadá zodpovednosť vôbec len na súčasnú vládu.

Napriek uvedeným skutočnostiam a všetkým výhradám voči práci podpredsedu vlády pre ekonomiku pána Mikloša však považujeme v súčasnej situácii za prioritné sústrediť sa na to, čo je prospešné a výhodné pre Slovenskú republiku. Hazardovanie so stabilitou Slovenskej republiky a s tým spojenou dôverou slovenskej meny, k znižovaniu, resp. k zníženiu prílevu zahraničných investícií v dôsledku neistoty zahraničia v ďalší vývoj na Slovensku a veľmi pravdepodobne aj ohrozenie našich integračných snáh do Európskej únie a NATO by bolo neprijateľné. V tomto prípade si myslím, že ide o oveľa viac než o krátkodobé zvýšenie popularity tej-ktorej politickej strany a toho-ktorého politika alebo hnutia. Preto je zrejmé, že moje stanovisko vyjadrené neskôr hlasovaním bude vyjadrením nepodpory odvolaniu podpredsedu vlády Slovenskej republiky Ivana Mikloša.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, váš čas vypršal. Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Pán Malchárek, mňa veľmi zaujalo, že vy ste sa vyjadrovali: "my nepodporíme", "my urobíme", "my povieme", my urobíme". Prečo si pridávate plurál majestátis? To bola výsada cisárov. Vy ste nejaká zdvojená osoba, alebo strojená, alebo znásobená? Vyjadrovali ste sa, že ste nejaké ANO. Neviem, čo je to ANO. Áno, to je opakom nie. Pri vašom mene je tu v zozname napísané: Malchárek N. "N", to je skratka "nímand". Tak vy sa tu nevyjadrujte za nejaké ANO, nie ste ANO.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ale, pán poslanec, neurážajte tu poslancov. Nehnevajte sa. Ale čo sú to za spôsoby?!

R. Hofbauer, poslanec: Ja neurážam poslancov, ale nech tu neuvádza príslušnosť k nejakej strane, ktorá tu neexistuje.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ale dobre viete, že "N" je "nezávislý".

R. Hofbauer, poslanec: Nerušte ma! (Reakcia z pléna.) Nerušte ma a neuberajte mi z času. Pán Malchárek, vy ste sa mali zmieniť o tom, za čo je podpredseda vlády Mikloš spoluzodpovedný, a to sú kauzy Horizontu a BMG Investu. Tieto finančné inštitúcie kradli peniaze tých, ktorí tam dávali úložky...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, vypli ste sa. Mali ste 50 sekúnd. Nech sa páči, vráťte pánovi poslancovi... (Reakcia z pléna.) Však hovorím, ale ty zasa nekrič, pán poslanec Cuper. Nie si v krčme. Dajte pánovi poslancovi Hofbauerovi 50 sekúnd.

R. Hofbauer, poslanec: Finančné prostriedky BMG Investu a Horizontu Slovakia ani zďaleka nešli iba do TA 3. Platili sa z toho aj finančné prostriedky na tento vládny plátok Profit, ktorý od rána do večera oslavoval vládu, Mikloša, Schmögnerovú, Dzurindu a všetkých ostatných. Vydával to BMG Invest, môžete si prečítať. Reklamy na to dávali na Horizont Slovakia, na TA 3, na BMG Invest. Posledné reklamy boli v poslednom decembrovom čísle, v januárovom už nie. Horizont Slovakia už vedel, že ide do krachu. Ale, pán Mikloš, môžete byť vcelku spokojný, nikto vás neodvolá, pretože z dobre informovaných kruhov som počul, že pán Pavol Kanis bude pokračovať v stavbe vily. (Veľký smiech v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči.

J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, áno, to je ďalší politický chameleón na politickom nebi. Pán Malchárek, ak máte svedomie, mali by ste sa zamyslieť nad svojím vystúpením. Vás predsa do parlamentu poslal niekto iný, a nie ANO. Tak by ste ako mladý človek, ktorý možnože má ešte perspektívu v politike, mal byť troška súdny. Ja sa chcem pripojiť k pánovi poslancovi Hofbauerovi, pretože skutočne máme zaručenú informáciu, že politické grémium istej politickej strany rozhodlo, že jeho poslanci sa dneska pri odvolávaní pána podpredsedu vlády Mikloša zdržia.

Pán podpredseda, tá básnička bola predčasná na rozlúčku (smiech v sále), hádam na ďalší pokus. No ale sa potvrdzuje skutočnosť, že niektorí páni poslanci budú dnes večer v lotérii opäť úspešní. Zajtra sa budeme snažiť cez niektoré s nami sympatizujúce médiá aj odprezentovať, kto to môže byť, ale budeme aj dôsledne vyžadovať kontrolu daňových orgánov, či priznajú, že sa im nafúkol mešec. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Pán kolega Malchárek, svojím vystúpením ste ma konečne presvedčili definitívne o tom, že medzi Ruskovou a Lintnerovou stranou ANO a jej protektorátnou predchodkyňou za generála Syrového ANO je absolútna programová aj personálna zhoda.

A pánovi Bugárovi chcem odporučiť, aby ma konečne prestal okrikovať, nie som poslucháčom ZDŠ s maďarským jazykom v Šamoríne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nemôžete na mňa reagovať. Zapnite pána poslanca Števčeka. Pán poslanec, nech sa páči, môžete vystúpiť.

P. Števček, poslanec: Vážení páni, vážené dámy, pôvodne som, samozrejme, nemal úmysel prehovoriť do tejto zdanlivo vysoko odbornej problematiky. Ani Jirko Malchárek, samozrejme, ma k tomu nejako neinšpiroval, keď povedal, že sme unavení. Unavení z čoho? Počúval som veľmi pozorne všetky prejavy, jediný raz sa tu vyslovilo slovo kultúra v súvislosti s kultúrou politiky, povedal to pán Maxon. I zamyslel som sa tentoraz hlboko nad tým všetkým a nevychádzam zo zúfalstva, čo odporúčam aj vám. Nejde mi o odvolanie alebo neodvolanie pána podpredsedu vlády. Ide mi o zásadnú vec. Ide o katastrofu demokracie, ktorá sa tu pripravuje. Keď tieto argumenty, ktoré tu zazneli vysoko odborné, argumenty o tom, koľko stojí a môže stáť slovenský plyn, keď ani tieto argumenty zopakované a zduplikované veľa ráz neprebudia vládu a uspokojí sa naďalej s tým, že nikto jej nedá nijakú informáciu o cene, o odmene sprostredkovateľovi, tu už nejde o odvolanie alebo neodvolanie jedného podpredsedu, tu ide o bytie alebo nebytie demokratického systému. Čiže odvolávame, alebo neodvolávame demokraciu. Nie je predsa mysliteľné, aby sa taký obrovský podnik predal a ani minister, ani vláda nevedeli komu, za čo a najmä prečo. Odvolávame teda demokraciu?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Malchárek, bohužiaľ, vy ste ten časový priestor 4 minúty 48 sekúnd tak krásne vyčerpali, že vám nemôžem dať možnosť na reakciu. Takže budeme pokračovať ďalším, v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči. A potom, pán poslanec Oberhauser, máte nejaké dve minúty, neviem koľko.

Pán poslanec Krajči, nech sa páči.

G. Krajči, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte aj mne vystúpiť v tejto rozprave. Vzhľadom na to, že považujem takýto proces za veľmi závažný a predovšetkým dôležitý pre občanov tejto krajiny a myslím si, že to, čo sa tu deje, je veľkým signálom krachu tejto vlády, ale predovšetkým tým, že predseda vlády Mikuláš Dzurinda podmienil odvolanie pána Mikloša pádom tejto vlády, to svedčí o tom, že naozaj je to vláda Ivana Mikloša, ktorej predsedom vlády je Mikuláš Dzurinda. Pán Mikloš je v tejto situácii naozaj silný muž, od ktorého závisí, či na Slovensku bude vláda, alebo nebude vláda, takže z tohto pohľadu ho treba obdivovať.

Chcem však povedať, že každý člen vlády by sa mal správať podľa Ústavy Slovenskej republiky a v článku 112 ústavy sa hovorí, že "svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov tejto krajiny". Tu však mám pochybnosti, pretože na základe prieskumov verejnej mienky až 65 % občanov tejto krajiny považuje túto vládu za neúspešnú a hovorí, že táto vláda neslúži občanom tejto krajiny. Čiže keď vychádzame z dikcie článku a z toho, čo hovoria občania, vychádza, že naozaj nemá opodstatnenie, aby táto vláda ďalej vládla. A keďže jej velí pán Mikloš, tak si myslím, že aj on je ten, ktorý by mal sebakriticky zhodnotiť svoje ďalšie pôsobenie a jednoducho zvážiť, či do volieb ešte bude traumatizovať Slovensko a aj občanov, alebo odíde.

Veľký čínsky filozof Konfucius povedal: "Počúvať a vyberať si medzi názormi, to je prvý krok k poznaniu." Pozerať sa a uvažovať o tom, čo som videl, to je druhý krok poznania. Ja si myslím, že my tri a pol roka len pozeráme a "čumíme", čo sa deje na Slovensku. Pozeráme s otvorenými ústami, ako táto vláda systematicky reprivatizuje, rozkráda, rozdeľuje a berie si sprostredkovateľské poplatky do svojich vrecák, a pritom sa tvári, ako keby to boli najčestnejší ľudia, ktorí sa vždy odvolávajú na vládu predchádzajúcu, ktorá im tu zanechala dlhy, spôsobila problémy. No, nehnevajte sa, páni, že sme vám spôsobili problémy! Hádam nabudúce budeme lepší a necháme vám vyhriate kreslá.

Čo sa týka osoby Ivana Mikloša, nie je to nový politik na politickej scéne Slovenskej republiky. Pôsobí tu od začiatku, všetci ho veľmi dobre poznáme. Veď tento politik bol krstným otcom malej privatizácie, kde prebiehali holandské dražby, kde sa drancovali banky, kde boli úvery, ktoré sa dodnes nesplácajú, a ktorý vlastne bol otcom toho, že sa zadlžili také ústavy, ako je Slovenská sporiteľňa, ktoré on dnes ako člen vlády úspešne oddlžil 150 miliardami, ktoré my budeme splácať. To je pán Mikloš, takýto manipulant, ktorý sa dokázal presadiť - zatiaľ - na politickej slovenskej scéne. Dúfam, že už to dlho trvať nebude.

Vždy sa tu odvolávate na privatizáciu Vladimíra Mečiara. Tak povedzme si niečo o tej privatizácii Vladimíra Mečiara. Keď ju zoberiem v globálnych číslach, za roky 1995 až 1998 sa privatizoval majetok v nominálnej hodnote 110 mld. Sk, ktorý sa rozdelil niekoľkým tisícom, alebo vyše tisícke občanom Slovenskej republiky. Neboli to zahraniční zlodeji, neboli to žiadni darebáci, boli to občania Slovenskej republiky a mnohí z tých, ktorí tieto firmy dostali, dodnes majú trápenie s tým, aby ich uchovali, pretože táto vláda nevytvorila podmienky na proces podnikania na Slovensku, a jednoducho majú problémy s tým, aby udržali zamestnanosť. Za to ich táto vláda nazýva, že sú to zlodeji, rozkrádači. Takýto je pohľad.

Ale pozrime sa na túto vládu, ktorá tri a pol roka privatizuje strategické podniky a objem privatizovaného majetku, keď sa im podarí sprivatizovať Slovenský plynárenský priemysel, bude 500 mld. Sk. V porovnaní s Mečiarom je to absolútne iné. Ale pritom tých majiteľov bude možno 8 alebo 10. Samozrejme, že aj tie provízie sú primerané týmto množstvám. A samozrejme, že išli podľa modelu pripraveného ešte v predchádzajúcom období M.E.S.A. 10, ktorá už roky predtým, než nastúpili do vlády, si pripravovala pozície. Dnes hovoria, že vstúpili do vlády a sú prekvapení, v akom stave túto vládu našli. Nuž, keď takíto odborníci analyzovali, tak asi vedeli, do čoho idú. A je nehanebné, že tri a pol roka niekto plače, že sa s tým nevie vysporiadať.

No ale aby sme sa vrátili k meritu veci. Predstavitelia tejto vlády, predovšetkým Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš, vedia veľmi krásne vystupovať. Veľmi dôveryhodne, veľmi konkrétne argumentujú, a dokonca sú takí demagógovia, že časť občanov im verí ešte aj dodnes. Znova by som sa vrátil ku Konfuciovi a povedal jeho myšlienku, že "uhladené spôsoby a lichotivé slová sú zriedka zárukou cnosti". A - chvalabohu alebo žiaľbohu - pre občanov Slovenskej republiky aj toto sa znova potvrdilo a tie krásne slová, ktoré zaznievali pod Spišským hradom o dvojnásobných platoch, tie krásne slová, ktoré zaznievajú dodnes o tom, ako si dobre žijeme na Slovensku, naozaj nie sú prejavom cnosti, ale sú prejavom biedy tejto vlády.

Ale poďme konkrétne k niektorým veciam, ktoré vyčítam podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi:

Po prvé, považujem za nekompetentné zasahovanie do riešenia problémov VSŽ nielen Ivana Mikloša, ale celej vlády predovšetkým v tom zmysle, že ešte dodnes sa vyťahujú kauzy, ktoré sú spojené s VSŽ. Spomeniem len niektoré. To, akým spôsobom boli predávané akcie, akým spôsobom sa prv zmocnil štát a potom predal U. S. Steel tieto akcie, všetci veľmi dobre vieme. K tomu sa nechcem vracať. Vrátim sa však k inému prípadu, kde bola zneužitá štátna moc, keď vyšetrovateľ odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti na príkaz svojho nadriadeného pána Šáteka porušil integritu Rakúskej republiky, vycestoval do Rakúska, sprostredkoval si obchod s firmou Barkos, ktorá mala pohľadávku VSŽ, ukradli 49 mil. amerických dolárov - a dodnes sa o tom nehovorí, dodnes nemá kto tento prípad vyšetriť. Prokuratúra je nečinná, vyšetrovacie orgány mlčia. Ale, samozrejme, objavil sa ďalší problém. Predali sa akcie VSŽ a zlodej okradol zlodeja. Nastal problém.

Vyčítam pánovi podpredsedovi vlády aj druhý krok, ktorý urobili, a to je prijímanie balíčkov ekonomických opatrení s mimoriadne negatívnym dosahom na sociálne postavenie občanov Slovenskej republiky. Keď nevedeli, odkiaľ zobrať peniaze, najlepšie preniesť túto zodpovednosť na občanov Slovenskej republiky, vyžmýkať ich, pokiaľ sa dá, prijať také zákony, aby sme platili za všetko, aj za ten vzduch, ktorý dýchame, ale, samozrejme, nevytvoriť podmienky na to, aby občania Slovenskej republiky mohli žiť dôstojne, aby mali prácu, aby si mohli kúpiť byt a podobne.

Ďalšiu vec, ktorú vytýkam pánovi podpredsedovi vlády, je nedôsledné a neodborné riešenie problémov bánk a aj nebankových subjektov, ktoré v súčasnosti vychádzajú na povrch. Veď za tejto vlády padlo päť bánk: Priemyselná banka, Dopravná banka, AG banka, Devín banka, IRB. A najnovším šlágrom je padanie nebankových subjektov, medzi ktoré patrí BMG a Horizont. V najbližšom čase pravdepodobne aj AGW. Zaujímavé, že aj AGW, ktoré možno príde na rad, je tým, že jediným konateľom a majiteľom je človek z Vranova, odkiaľ pochádza aj pán Mikloš. Možnože je to náhoda. To znamená, že takýto postup konania vlády je absolútne v rozpore s tým, čo sľubovala vo svojom programovom vyhlásení a jednoducho po tri a pol rokoch pôsobenia táto vláda stratila absolútne kredit.

Po ďalšie mu vytýkam, že sa rozhodujúcim dielom podieľal na raste chudoby na Slovensku, na najvyššom počte nezamestnaných v histórii Slovenskej republiky, ktorý presiahol 560 000, na najvyššej inflácii, ktorú zaznamenala táto vláda, na najvýznamnejšom raste cien pri stagnácii rastu reálnych miezd, čím naplnil všetky predvolebné sľuby Dzurindovej vlády o dvojnásobných platoch. Žiaľbohu, aj takíto sú politici, ktorí na jednej strane vedia sľubovať a na druhej strane si potom sľuby neplnia.

Ďalším bodom, ktorý chcem pripomenúť pánovi podpredsedovi, je dramatický pokles kurzu slovenskej koruny a takisto deficit zahraničného obchodu, ktorý predstavuje v súčasnosti spomínaných 103 mld. Sk. Pokles slovenskej koruny a kurz alebo pád kurzu slovenskej koruny spôsobil straty približne vo výške viac ako 27 mld. Sk.

Po ďalšie, vytýkam pánovi podpredsedovi vlády Slovenskej republiky zlyhanie vlády predovšetkým aj v oblasti zápočtu dlhov voči Ruskej federácii a neschopnosť tejto vlády vydobyť čo len jednu korunu z deblokácie ruského dlhu. Sami ste mali možnosť sledovať kroky tejto vlády, ktoré boli nezmyselné v tom, že prvý krok, ktorý urobila, zrušila zápočet ruského dlhu a neprebrala podpísaný kontrakt na systém protivzdušnej obrany S-300, ktorý už bol vykontrahovaný, vyrobený a pripravený. Namiesto toho niekoľko sto miliónov amerických dolárov zaplatila ako pokutu a tento kontrakt zrušila. Po prvé, ohrozila bezpečnosť Slovenskej republiky, po druhé, nakladala s peniazmi slovenských občanov veľmi neúčelne. Aj to svedčí o tom, že takáto vláda nemá opodstatnenie ďalej pôsobiť.

Túto vládu - a myslím si, že pán Mikloš by mal byť ďalší v tomto rade, o ktorom hovoríme - môžeme nazývať, že je to vláda káuz a ľudí, ktorí museli z vlády odstúpiť. Veď si len spomeňme. Odstúpil pán Palacka, odstúpil pán Černák, pán Šagát, pán Pittner, pani Schmögnerová, dnes je na rade asi pán Harach, pretože toho chcú obetovať. Aj ANO sa dohodlo, že pustia Haracha a vymenia za Mikloša. Takže keď to tak spočítame, tak vlastne táto vláda sa mení permanentne. A jednoducho si myslím, že meníme tých nepravých. Mali by sme meniť tých pravých, tých, čo sedia vzadu za nami. Možnože tým by sa ešte niečo dalo zachrániť. Takže, žiaľbohu, musím konštatovať, že všetky kroky, ktoré sú robené na to, aby sa na Slovensku žilo lepšie, sú robené takým spôsobom, aby to dopadlo na novú vládu, ktorá vznikne po voľbách v roku 2002.

Ďalej vám vyčítam, pán podpredseda vlády, že vo svojom volebnom programe, ktorý ste presadzovali a ktorý ste mali realizovať, ste sľubovali rast bytovej výstavby. Sľubovali ste a niekoľkokrát ste to prezentovali aj v pléne Národnej rady a bol to aj trik vašej predvolebnej kampane, keď ste sľubovali nové byty pre mladé rodiny, pričom pokles v oblasti bytovej výstavby v roku 1999 bol o 36 %. Ale nielen v bytovej výstavbe. Treba si povedať, že za rok 1999 a 2000 poklesli oproti predchádzajúcemu obdobiu o plných 56 % objemy stavebnej výroby. Na základe tohto poklesu bol obrovský dosah na ľudí, ktorí boli z týchto firiem poprepúšťaní a tak sa vám podarilo dopracovať aj k číslu 20 % v miere nezamestnanosti.

Ďalej by som chcel povedať, že veľmi vážny nedostatok, o ktorom tu už bolo niekoľkokrát hovorené a za ktorý zodpovedá podpredseda tejto vlády, je realizácia reformy verejnej správy, resp. modernizácia a prenos kompetencií na nižšie články riadenia. Všetci sme veľmi pozorne sledovali proces, ktorý prebiehal, a všetci veľmi dobre vieme, že za tento proces bol zodpovedný podpredseda vlády, ktorý tak ako kapitán lode mal odchádzať z lode posledný. Jeho postup bol opačný. Loď nechal na rozbúrenom mori, ktorá sa zmieta dnes v problémoch, a on z tejto lode vyskočil a dnes z postu podpredsedu vlády sa tvári, že za to je zodpovedný niekto iný.

Takže na základe týchto výpočtov, ktoré som tu povedal, nemám záujem osočovať ani nemám záujem osobný, aby som sa nejakým spôsobom hneval na pána Mikloša. Myslím si, že je tu dostatok objektívnych dôvodov na to, aby sme posúdili, či naozaj pán Mikloš je tým pravým členom vlády, ktorý túto vládu riadi a vedie do istého prístavu, ktorý nemusí byť taký bezpečný, ako si predstavujeme.

A preto vás prosím a odporúčam všetkým, aby sme sa dnes pri hlasovaní neriadili podľa politických tričiek, ale aby sme zvážili tie argumenty, ktoré tu zazneli, a rozhodli sa na základe týchto argumentov a jednoducho vyslovili nedôveru podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP