I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave. Dve faktické poznámky, pán poslanec Weiss ako druhý v poradí. Končím možnosť uplatniť faktické poznámky.

Ako prvý - poslanec František Mikloško, nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Pán kolega Baco, dopočul som sa, že ste dostali stranícku úlohu, aby ste hovorili dovtedy, kým neskončí Republiková rada SDĽ. Musím vás klamať, lebo Republiková rada SDĽ ešte neskončila, napriek tomu, že váš prejav trval vyše hodiny.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Weiss má slovo.

P. Weiss, poslanec: Pán poslanec Baco hovoril o hádzaní viny na predchádzajúcu vládu a o negovaní všetkého, čo táto vláda urobila, a preto by sme sa mali obrátiť na reálne fakty.

Parlamentný inštitút v septembri 2001 vydal analýzu ekonomického vývoja v kandidátskych krajinách a táto analýza na tabuľkách ukazuje, môžete si ju pozrieť, že v rokoch 1993 až 1998 slovenské banky akumulovali pochybné alebo stratové úvery do výšky, ktorá zniesla porovnanie iba s najhoršou krajinou s týmto ukazovateľom, teda s Rumunskom. Kým v Estónsku, Maďarsku, Poľsku a Slovinsku v tých rokoch prišlo, teda do konca roku 1998, k výraznému ozdraveniu úverového portfólia bánk pod 10 %, na Slovensku došlo počas predchádzajúcej vlády v rokoch 1994 až 1998 k prudkému zhoršeniu. V roku 1998 už takmer polovica všetkých úverov, vyše 44 %, poskytnutých slovenskými bankami bola pochybná a stratová. Manažérmi najväčších slovenských bánk, vlastnených vtedy štátom, boli nominanti Hnutia za demokratické Slovensko. Tí narobili svojimi rozhodnutiami zlé úvery, ktoré táto vláda musela dať do konsolidačnej. Pán poslanec Baco hovoril aj sumy, ktoré prešli z jednej aj z druhej tej veľkej banky do konsolidačnej. A myslím si, že dnes vlastne dôsledky konania, pán Baco, vašich manažérov, vašich ľudí otrieskavate o hlavu tejto vláde, a myslí si, že tento postup nie je fér.

A ešte jedna poznámka. V roku 1994 bol pripravený projekt ozdravenia bánk. Keby sa bol realizoval, bolo by to stálo o viac ako polovicu menej.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Baco ešte vystúpi.

P. Baco, poslanec: Pán kolega, mali ste ešte dve sekundy, mohli ste ešte povedať, že aj 25 % v týchto bankách boli vaše úvery pôvodnej strany. Mohli ste povedať aj to, že 40 % týchto problémových úverov prešlo z minulého režimu do týchto bánk a kľúčový nárast týchto problémových úverov bol práve v časoch kupónovej privatizácie a prvej vlny privatizácie.

Ale vy ste nepočúvali a nechcete počuť to, čo som vám povedal. Sto dní má nová moc na to, aby usporiadala staré veci, aby urobila inventúru, aby oznámila občanom výsledok a aby potom urobila nápravu. Mne nejde o to, čo ste v roku 1994 neurobili. Mne ide o to, čo ste neurobili za tri a pol roka tejto vlády. Vy tu stále rozprávate, ako keby ste boli na predvolebnom mítingu v roku 1998. Ale je rok 2002! A teraz hovoríme o tom, čo ste mohli, mali a museli vykonať, a nevykonali ste za tri roky vášho vládnutia. Ako ste zbabrali ekonomiku, ako ste zneužívali moc miesto toho, aby ste vládli. Pán kolega Weiss, ja nehovorím o ničom inom iba o tom, čo je normálna, štandartná povinnosť vlády. Zorientovať sa do 100 dní a po 100 dňoch sa nikto na svete s nikým nebaví. Keď ste si na to netrúfali, nemali ste do toho ísť. Keď to nevieš, povedz a odíď. Ale vy tu zotrvávate ako kačice, s prepáčením, niektorí, a hniezdo vám pomaličky začína pod zadkom páchnuť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták z Pravej SNS.

R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, viackrát tu zaznelo, že za všetko, čo je v štáte zlé, môže minulá Mečiarova vláda. Je najvyšší čas povedať, že kto druhému jamu kope, sám do nej padá. Len si spomeňte, dámy a páni z koalície, ako vaši predstavitelia, keď boli v opozícii, chodili do zahraničia, ako negatívne tam pôsobili voči Mečiarovi, až z neho vytvorili pre zahraničie neprijateľného človeka. To, že to postihne aj celé Slovensko, akosi prehliadali. Teraz v tomto období žnete len to, čo ste si sami zasiali. V rámci V 4 minimálne zahraničné investície, politická aj ekonomická nestabilita, zhoršenie sociálnej situácie občanov, zahmlená privatizácia s veľkými províziami pre poradcov atď.

Chcem pripomenúť tejto koalícii, že ste na konci vášho volebného obdobia. Preto prestaňte kritizovať roky 1994 až 1998, to je už otrepaná pesnička, ktorá nikoho v tomto štáte nezaujíma. Hovorte tu, čo ste dosiahli vy z vášho programového vyhlásenia, a začnite skladať účty občanom. Všetky reformy, či už dôchodková, zdravotná, verejnej správy, sociálna aj daňová, spia ako Šípková Ruženka a drahocenný čas na ich spustenie rýchlo uteká, čo bude mať za následok neúmerné predraženie, čo nakoniec zaplatí občan Slovenskej republiky. A toto bola a je úloha, ktorú má koordinovať pán podpredseda Mikloš. Keďže reformy spia, mal by si ísť odpočinúť aj pán Mikloš. Preto poslanecký klub Pravej Slovenskej národnej strany podporí odvolanie pána podpredsedu pre ekonomiku Mikloša.

Využijem túto možnosť, aby som povedal pár slov aj k horúcej ekonomickej kauze dnešných dní BMG a Horizont, kde ide o 140 000 ľudí, ktorí prišli o 5 mld. Chcem hovoriť o zmluvnom tichom spoločenstve. Tu Horizont automaticky 25 % zdaňoval hrubý výnos. Čiže daň bola odvedená a štát spokojný. Zaujímavosťou je, že sa štát nehanbí poberať dane, ale nechce si zároveň priznať chybu v probléme BMG a vinu hádže na samotného občana. Sedem rokov nechal štát fungovať tieto firmy, aj keď boli za posledný rok indície, že sú v strate 1,5 mld. Najprimitívnejšia nehoráznosť je však to, že títo ľudia, ktorí dali svoje úspory do BMG, musia na konci marca odviesť daň z príjmu. Nielenže prišli o svoje peniaze, ale aj musia zaplatiť štátu dane. Hovorím o dôchodcoch a študentoch, ktorí mali v BMG a Horizonte zmluvy o pôžičke.

Prečo vlastne vznikajú takéto investičné skupiny? Odpoveď je jednoduchá. Aké majú ľudia možnosti si pomôcť a kam majú dať svoje peniaze, keď inflácia doteraz prevyšovala úrokovú sadzbu v bankách, čo je postupné ukrajovanie z istiny vkladateľa? Preto je na Slovensku živná pôda na takéto nekalé špekulácie. Tu nejde, dámy a páni, o malú firmu, kde je pár ľudí. Tu ide o 140 000 ľudí, ktorí investovali do týchto firiem 5 mld. korún. Keďže vieme, ako končia pyramídové hry, mala vláda monitorovať cez svoje orgány, či už daňové úrady, finančnú políciu, alebo SIS, činnosť takýchto finančných skupín. Vláda je povinná chrániť občana. To, čo v tejto kauze vykonala, je nedostačujúce. Dosiaľ som si myslel, že dupľovaná ekonomická funkcia, akou je podpredseda pre ekonomiku, má na starosti celkovú ekonomickú koncepciu, monitorovanie a riadenie ekonomických aktivít. Odo dnes si myslím, že táto funkcia je zbytočná, lebo nič Slovensku nepriniesla, naopak, zobrala.

To nie je dobrá vizitka pre vás, pán podpredseda Mikloš, a mali by ste z toho pre seba vyvodiť dôsledky sám, nie aby vás riešil tento parlament. Mimochodom premiér Dzurinda tu pred chvíľou povedal, že žiadny člen koalície nevyslovil nedôveru podpredsedovi Miklošovi. Kritika koaličných poslancov, ktorí hovorili predo mnou, hovorí však úplne o niečom inom. Pán poslanec Mesiarik po veľkej kritike podpredsedu Mikloša povedal, že bude musieť brať do úvahy bu-bu-bu premiéra, ktorý povedal, že podá demisiu, ak bude podpredseda odvolaný. Marián, na jednej strane skritizuješ činnosť podpredsedu Mikloša a na strane druhej strčíš hlavu do piesku ako pštros, lebo čo bude zajtra, keď podá premiér Dzurinda demisiu. No nič. Nič sa nestane. Opäť vyjde slnko a život pôjde, samozrejme, ďalej. Alebo prinajhoršom budú predčasné voľby. Na druhej strane si priznajme, že konečne. Skončí toto trápenie zlepenca, ktorý vládne ťažkými kompromismi, čo stojí tento štát veľa peňazí, a zastaví sa lacný výpredaj strategických podnikov. A toto je, myslím si, dostatočný dôvod, prečo by si sa mal ty, pán poslanec Mesiarik, alebo prečo by si sa nemal zľaknúť toho bu-bu-bu premiéra Dzurindu a hlasovať za odvolanie pána podpredsedu Mikloša. Ďakujem veľmi pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová ako jediná s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Dávam slovo pani poslankyni Tóthovej.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem nadviazať na vystúpenie. Nepôjde len o 140 000 ľudí, ktorí prišli o svoje peniaze, pretože táto spoločnosť BMG Invest robila aj lízing áut, čo je ďalší veľký počet občanov. Ďalej išlo aj o poisťovňu Tatra, ktorá tiež podliehala BMG Investu, a tu bude tiež veľký problém. A veľmi sa čudujem, pán podpredseda vlády, že vláda spí, hlavne vy, a vlastne nerobíte opatrenia, aby aj v týchto ďalších veciach ľudia neprišli o peniaze a o hodnoty, ktoré do týchto subjektov ďalších dali.

A ďalej ešte jednu poznámku k tomu Telekomu. Pán podpredseda vlády, vy ste s tým spokojný, že sme tak zle predali naše telekomunikácie podniku, ktorý je vlastne v červených číslach? A na to sme potrebovali privatizačného poradcu, ktorému sme dali 500 mil. korún? Koľko sme mohli vyriešiť problémov za túto sumu, ktorú ste dali len za poradenstvo. A keď sme tu my opozícia odporúčali v parlamente, aby sa vytvorila komisia z našich slovenských odborníkov plus expertov Európskej únie, ktorí túto službu robia zadarmo, ako ju urobili v Nemecku v Treuhande, tak práve vy ste boli, ktorý ste sa usmievali. Veľmi dobre sa pamätám na moju pripomienku a váš ironický úsmev k nej. Ja si myslím, že tých 500 mil. skutočne sme mohli dať do zdravotníctva alebo na iné účely.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár. Nech sa páči.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, kolegyne, kolegovia, HZDS opäť dokazuje, že nie je pravicovou stranou, ako sa občas vydávajú, keď sa pchajú do EDU, a teda dokazujú, že sa HZDS nezmenilo. Dáva návrh na odvolanie z podlých dôvodov. HZDS nemá pri odvolávaní Mikloša na mysli reformy, ale vlastný záujem, ktorý je, naopak, hlboko protireformný. Vláda sa vďaka slabej koalícii a váhaniu SDĽ a SOP jasne od začiatku nepostavila proti politickej hre HZDS a otvorila sa téma, ktorá prekryla skutočné problémy Slovenska.

Preto by som chcel povedať, ak by sa HZDS, ako to tvrdia jeho predstavitelia, naozaj chcelo nazývať pravicovou stranou, opakujem, pchajú sa do EDU, kam nepatria, tak by neodvolávalo umierneného Mikloša, ale socialistu, ako je Magvaši, Ftáčnik, Koncoš a tak ďalej. HZDS nie je pravicová strana, a aj preto odvoláva Mikloša. Vláda HZDS bola v minulosti svojou polohou vždy systematicky antiekonomická, aj preto odvoláva podpredsedu vlády pre ekonomiku. Popierala zákony trhu, súkromný sektor likvidovala a očakávania slovenských občanov, paradoxne vlastných voličov, založila na dlhu. Stačí si spomenúť na ľudí, akými boli úradníci, ako Magula, ktorý zničil kapitálový trh, až po tu rečniaceho Baca, ktorý držal na úplne socialistickej uzde poľnohospodárstvo. Napokon, pán poslanec Kozlík sa k antiekonomickému postoju pravidelne hlási, rovnako aj dnes sa nezaprel a použil spojenie investičné alebo rozpočtové stimuly. A tu sa, samozrejme, musia každému uvažujúcemu, zodpovednému ekonómovi zježiť vlasy. HZDS teda nepredstavuje voči Miklošovi alternatívu hodnú pozornosti, ale zamietnutia. Občianska konzervatívna strana považuje návrh HZDS na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi za pokus o likvidáciu celej vládnej koalície, motivovaný snahou zabrániť dokončeniu privatizácie monopolných odvetví plynárenstva a energetiky.

Keď sme tu prednedávnom diskutovali o Ficovom referende, tak som ho vyzval, aby strážil transparentnosť, ale aby nemarili celý proces, pretože to vedie k ekonomickej, morálnej, politickej strate celej krajiny. OKS vníma zároveň tento návrh ako dôkaz toho, že vyhlasovaná snaha HZDS o vstup Slovenskej republiky do NATO alebo Európskej únie je priehľadným podvodom. Ivan Mikloš predstavuje v očiach politických lídrov Západu garanta dôveryhodnosti slovenských reforiem a o lídrovi HZDS Mečiarovi platí absolútne pravý opak. Je neprijateľný pre našich svetových a demokratických partnerov. Pred blížiacim sa novembrovým samitom NATO sa veľmi pozorne sleduje politický život na Slovensku a zároveň sa sleduje aj tento nekorektný a neslušný pokus nielen odvolať podpredsedu vlády, ale aj zabrániť rozbehnutú privatizáciu plynární v jej faktickom závere. To znamená automaticky započatie úvahy možnej opätovnej diskvalifikácie Slovenska. HZDS už raz vyradilo Slovensko spomedzi krajín, o ktorých boli krajiny NATO presvedčené, že vyznávajú rovnaké hodnoty. Výsledkom bolo vyradenie Slovenska z prvej vlny rozširovania NATO. Jednoducho tak ako vtedy, tak aj teraz Vladimír Mečiar a celé HZDS cynicky klame, keď hovorí, že to myslí vážne s orientáciou Slovenska do NATO. Tento návrh ohrozuje politickú budúcnosť krajiny. Výsledkom bude pochopiteľne strata dôvery v politickú stabilitu a kontinuitu nevyhnutnú na vstup Slovenska do aliancie.

Snahy o odvolanie člena vlády trištvrte roka pred voľbami sú len politickými hrami. My sa na politických hrách podieľať nemienime. Aj zostávajúce obdobie do volieb je potrebné využiť na reformy, nie na politické hry. Na začiatku roka sme vládne strany kritizovali, ale zato, že stratili reformné tempo a do volieb už nechcú robiť žiadne reformy, pretože naozaj sa už schyľuje k voľbám. Teraz však musím opozícii a aj SDĽ vyčítať, že sa sústreďujú na politické hry a odvádzajú pozornosť od toho, čo by sa v skutočnosti ešte malo urobiť. A to sú reformy a reformy a reformy. Pretože naozaj máme ešte priestor na napĺňanie vládneho programu.

OKS preto vyzýva so všetkou vážnosťou poslancov vládnej koalície vrátane SDĽ a SOP, aby neohrozovali povesť Slovenska v zahraničí a naše integračné ambície, aby neohrozovali našu možnosť na slobodnejšiu a lepšiu budúcnosť, a vyzývame všetkých kolegov, aby nepodporili tento deštruktívny návrh. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, čas bol vyčerpaný. Faktické poznámky - ako posledný pán poslanec Gajdoš. Končím možnosť prihlásiť sa ďalej s faktickou poznámkou.

Prvý vystúpi poslanec Ján Cuper.

J. Cuper, poslanec: Tatár, Tatár, vy si stále myslíte, že po vás tu ostane Tataristan. Ubezpečujem vás, pán Tatár, že Hnutie za demokratické Slovensko prežije oveľa dlhšie ako strana občianskych konzervatívcov. Pán Tatár, obdivujem vašu neuveriteľnú hlúposť nechápať realitu daného sveta. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. K slovám pána poslanca Tatára len toľko. Problém odvolania podpredsedu vlády Mikloša nie je problém opozície a koalície. To nie je problém pravice a ľavice. To je problém záchrany Slovenska pred argentínskym modelom. To je problém záchrany Slovenska pred ekonomickým kolapsom.

K tým slovám, ktoré povedal pán poslanec Tatár, len toľko. Vy ste hovorili, že HZDS nepredstavuje alternatívu. Kto podľa vás predstavuje alternatívu? Koho zastupujete vy so svojimi percentami, pán poslanec? HZDS podľa posledných prieskumov má okolo 2 miliónov voličov, nehovoriac o sympatizantoch. Koho predstavujete vy? Nula celá, proste neviem koľko. To znamená, vy okrem seba nehovoríte za nikoho. A to je sakramentsky málo. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Budem veľmi stručná. Pán poslanec Tatár, zdá sa, že tak ako beží čas v tomto parlamente a končí sa obdobie, keď budete sedieť v tomto parlamente, vaša nervozita stúpa. Ja sa vám ani nečudujem, lebo to HZDS, o ktorom ste tu tak zápalisto teraz hovorili nezmysly, má volebné preferencie z posledných prieskumov okolo 30 %. Zato vaša OKS má teraz možno 0,003 %, ale možno ani toľko nie. Pred niekoľkými týždňami ste boli DS, teraz ste OKS. Som zvedavá, ako zmeníte značku ešte do volieb. Myslíte si, že tieto vaše manévre vám pomôžu oklamať voliča. Omyl, omyl, pán Tatár. Mýlite sa, v budúcom parlamente nebudete sedieť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Krajči.

G. Krajči, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel na margo pána Tatára povedať niekoľko myšlienok. Predovšetkým jednu, že lož je zbraňou slabých. Tým, že ste tu klamali, pán Tatár, ukázali ste, aký ste slabý. Po druhé chcem vám povedať, že HZDS sa nesnaží vstúpiť do EDF. Zrejme ste zase prezradili vašu stratégiu, pretože skratka EDF je Électricité de France, a možno tí sa už uchádzajú o privatizáciu elektrární, ktoré chcete predať. My sa usilujeme vstúpiť do EDG a to je skupina strán, ktoré majú vo svojom programe niečo, čo je spojené so slovom demokracia, čo vy asi nepoznáte. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Prokeš.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Tatár v tomto parlamente niekoľkokrát preukázal svoj záujem o rozbitie Slovenskej republiky. Naposledy to bolo zákonom, ktorý sme včera neschválili po vrátení prezidentom. Takže ak tu pán poslanec Tatár volá po nejakej záchrane, alebo obhajuje nejakého člena vlády, tak asi v tomto duchu sa usiluje, aby pokračovala deštrukcia Slovenskej republiky. Podľa mojej mienky pán poslanec Tatár nevolal po záchrane nejakých reforiem, ale v skutočnosti po záchrane provízií. Napríklad za predaj SPP. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Pavelka.

V. Pavelka, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Tatár, vy tu obhajujete pána Mikloša, a pritom vám prečítam hodnotenie bývalej pani ministerky Schmögnerovej na svojho kolegu v už tu spomínanom Domino-fóre, kde uviedla: "Ako ekonóm si našiel náhradné témy, ako boli reforma verejnej správy alebo audit štátnej správy." Na inom mieste vo svojom rozhovore uviedla o reforme verejnej správy: "Celá reforma meškala, nebolo to dobre pripravené. Jednoducho, bolo to zle riadené, za čo nesie zodpovednosť Ivan Mikloš." Takže takéto hodnotenie dala pani Schmögnerová na svojho kolegu a vy ho tu ešte obhajujete. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gajdoš.

J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Tatár je najúspešnejší obchodník s dažďom v tomto parlamente. Expert na všetko. Vďakabohu, my takého v HZDS nemáme. Všetci traja členovia Občianskokonzervatívnej strany si dali za úlohu, že rozložia všetko, čo im príde pod ruky. Úspešne rozložili kedysi VPN, potom Demokratickú stranu a teraz idú rozkladať možno tých, ktorí im poskytnú pláštik na ich budúce fungovanie v parlamente. Bol by som veľmi rád, keby si to tu prítomní lídri súčasných politických subjektov v koalícii uvedomili, o koho ide. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tatár.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcem povedať... (Reakcie z pléna.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pardon, ospravedlňujem sa. Pán poslanec, vyčerpali ste všetok čas, do ktorého sa rátajú aj faktické poznámky. Takže nie je možné už reagovať.

Pán navrhovateľ, prihlásili ste sa do rozpravy ako navrhovateľ. Nech sa páči, pán poslanec Kozlík.

S. Kozlík, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Dovoľte mi ako predkladateľovi návrhu na vyjadrenie nedôvery pánovi Miklošovi zareagovať na vystúpenie pána Tatára, pretože ma priamo oslovil.

Pán Tatár, ja nezastávam názor, že máme podlé dôvody navrhnúť vyslovenie nedôvery ktorémukoľvek členovi vlády. To sú legitímne dôvody a vy ste neboli na rokovaní finančného výboru, možnože by ste si boli vypočuli argumenty už na výbore, a takisto sme polemizovali, a dokonca sám vicepremiér Mikloš uznal a uznáva, že takéto návrhy sú legitímne a je to základ práce opozície. Keď nevidí, že vláda dostatočne funguje alebo niektoré úseky vlády nedostatočne fungujú, predsa tu je opozícia od toho, aby upozornila na takéto veci. A pokiaľ nedochádza k náprave, samozrejme, aj s príslušnými personálnymi dôvody. Takže myslím si, že to je principiálne základný princíp plurality a demokracie, keď má právo opozícia takéto návrhy dať.

Chcel by som vás poopraviť aj v tom, že vy vtláčate Hnutiu za demokratické Slovensko-Ľudovej strane pečať pravicovej strany. My sme stredová formácia a chceme sa správať pragmaticky. To znamená, že sú nástroje a sú modely, ktoré za istej situácie môžu byť sociálne primeranejšie. A vždy sme tvrdili, že hľadáme riešenia, ktoré majú vzadu sociálny rozmer, a to je predsa typická európska doktrína. To znamená, aké vy máte skreslené alebo deformované chápanie pravicovej politiky alebo ľavicovej politiky, to ponechávam na vás. Ale vy nedefinujte politiku Hnutia za demokratické Slovensko. My v programových dokumentoch sme v stave dostatočne našu politiku definovať.

Kritizovali ste Ľudovú stranu HZDS, že sme proti súkromnému podnikaniu. No to máte krátku pamäť! V roku 1993 podiel privátneho sektora na Slovensku bol 30 %. Do roku 1995, prepáčte, od roku 1993 do roku 1998, to znamená v podstate za dvoch vlád Vladimíra Mečiara, stúpol podiel súkromného sektora na tvorbe hrubého domáceho produktu z 30 % na 82 %. To znamená, zabezpečili sme transformáciu slovenskej ekonomiky z hľadiska podielu privátnej produkcie na úroveň vyspelých západných krajín. A vy tu vykladáte o tom, že HZDS potláča súkromný sektor.

Ďalšia vec, ktorú ste spomínali a tam ste ma menovali, že som zástanca nejakého rozvoja investícií, investičnej politiky. No jednoznačne, ak sa má ekonomika rozvíjať, tak musia byť realizované dostatočné investície. A treba si uvedomiť, že do roku 1989 bývalá federácia a v rámci nej aj Slovensko boli výrazne investične poddimenzované, že podiel investícií v tom období tvoril zhruba 18 % hrubého domáceho produktu. A preto nevydržali, samozrejme, krajiny bývalého východného bloku súboj s vyspelými západnými krajinami, nehovoriac o tom, že tu nefungovali trhové a súťažné systémy. A bolo treba a bude dlhodobou výzvou pre Slovensko doinvestovať tieto zanedbané obdobia, samozrejme, trhovo konformnými nástrojmi. Ale rozvoj verejnej infraštruktúry, ktorá na Slovensku je a bola výrazne zanedbaná, je výzvou aj pre budúce vlády. A podobne postupovali krajiny západnej Európy, Spojené štáty americké a ďalšie krajiny, keď prechádzali istými etapami rozvoja.

Takže by som povedal, lepší dlh, ktorý je viazaný na investície, to, čo bolo trebárs za našej vlády, ako dlh, ktorý je viazaný na prejedanie zdrojov z výplat dávok nezamestnaným alebo sociálnych dávok ľuďom v núdzi, ako sa to deje momentálne. Takže to by som teda takisto dal do pozornosti.

Pán Tatár tvrdo kritizoval HZDS za otázky vstupu do NATO, ale pozabudol povedať, že pokiaľ HZDS nedalo jasné stanovisko a prihlásilo sa k vstupu do NATO, tak podpora obyvateľstva bola ledva 30 %. Dnes evidujeme takmer 55-percentnú podporu a pokojne môžeme povedať - a vlastne to aj tvrdíme -, že HZDS sa stáva garantom vstupu, alebo toho ďalšieho postupu pri vstupovaní a začleňovaní sa Slovenska do Severoatlantickej aliancie. A toto isté platí o integrácii Slovenska do Európskej únie. Už tu pán kolega Baco spomínal, že naopak, že ten zlý vývoj v oblasti hospodárstva a sociálnej politiky, to, že táto vláda je rozkolísaná, že stráca dôveru v zahraničí, vlastne dospelo k tomu, že v ostatných dňoch zaznel z Bruselu hlas, že Slovensko, Cyprus a Poľsko sú krajiny, ktorým Európska únia nedôveruje. No, kto je dnes vo vláde? Mečiar alebo HZDS? Dnes je predsa vo vláde Dzurinda a jeho ekonomický podpredseda Ivan Mikloš. Tak o čom to tu pán Tatár, preboha, rozpráva? Takže o akých reformách tu rozpráva? Predsa všade vidíme, sme svedkami dvojnásobných, minimálne dvojnásobných deficitov. Chytíme zdravotníctvo, rozsýpa sa, 800 mil. korún mesačne deficity, nerealizovaná dôchodková reforma, dvojnásobný deficit na železniciach oproti obdobiu, keď sme odchádzali z vlády, dva a polnásobný nárast štátneho dlhu, a pán Tatár tu rozpráva o tom, aká je tu záruka v tejto vláde v realizácii reforiem. Nie je pravda! Reformy čakajú na Ľudovú stranu HZDS po voľbách 2002 a bude sakramentsky ťažká robota naštartovať ich, realizovať a udržať zároveň kontúry hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Ja si myslím, že pán Tatár spôsobom, akým navaril tú rýchlu polievku, chytil tašku a zmizol, že jednoducho mal toto vystúpenie, takto vystúpiť a reagovať na vystúpenie pána Dzurindu, ktorý bagatelizoval dramatický stav v ekonomicko-sociálnej oblasti. A ja pokladám doslova za šialené, keď tu pán Dzurinda zarecitoval o tom, že vláda dospela k záveru, ktorá ju oprávňuje k tomu tvrdeniu, že deficit bežného účtu platobnej bilancie nebude mať negatívny vplyv na ekonomický vývoj a neovplyvní nominálny výmenný kurz. Dokedy? Mesiac? Alebo dva mesiace? Alebo než sa minú prostriedky z privatizácie plynárenského priemyslu? To znamená takto krátkozrakú politiku. A s ňou vystúpi premiér Slovenskej republiky a pán Tatár sedí, veľký reformátor, a vystúpi so zápalistým prejavom proti Hnutiu za demokratické Slovensko.

Rovnako som myslel, že zareaguje na čísla, ktoré tu doslova deformoval a skresľoval pán Dzurinda ohľadne ekonomického rastu, keď úplne pozabudol, že produkčná schopnosť tejto ekonomiky, najmä v II. polroku 2001 významne klesá, keď sa teda zhoršuje celá tá štruktúra rastu hrubého domáceho produktu, keď sa znižujú tempá rastu indexu priemyselnej produkcie a prakticky na nule sú ukazovatele, prírastky pridanej hodnoty, ktorá definuje, či sa v štáte tvoria nové pracovné miesta, či táto ekonomika sa rozvíja na nulovej úrovni. A stavebná výroba, tá klesá. Kým tu ešte sedel pán minister stavebníctva alebo výstavby a verejných prác, ten sa neobjavil tento rok ani na jednom plese stavebných podnikateľov, na ktoré v minulých rokoch usilovne chodil. To tiež naznačuje, že sa hanbí a nepríde pred túto významnú skupinu podnikateľov. Ale to definuje tú situáciu v štáte, keď produkčné odvetvia nefungujú, keď klesajú a vlastne ten rast ekonomiky viac-menej ťahá spotreba.

Takže bolo skutočne mnoho dôvodov na to, aby pán Tatár zápalisto vystúpil, ale myslím si, že tých dôvodov tak veľa bolo práve po vystúpení premiéra Mikuláša Dzurindu. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ambróš. Konštatujem, že pán poslanec Ambróš nie je v rokovacej sále.

Ďalej pán poslanec Antecký, po ňom pán poslanec Maxon.

M. Antecký, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nedávno som sa zúčastnil cesty v Spojených štátoch spolu s predsedom Národnej rady a ďalšími kolegami z jednotlivých klubov a na troch stretnutiach, kde bol priestor hovoriť aj okrem iného ako o vstupe do NATO, bola pozornosť našej delegácii venovaná aj v tom zmysle, či už sme legislatívne pripravení na vstup zahraničných investorov, resp. pochybovanie o tom, či vôbec sme takto pripravení, aby tu zahraniční investori išli. A okrem iného to bolo aj z úst riaditeľky odboru pre strednú a východnú Európu Svetového hospodárskeho centra v Clevelande.

Prečo to hovorím? Patrím medzi tých poslancov, ktorým bytostne leží na srdci hospodársky rozvoj, ekonomika a zamestnanosť. Nechcem teraz hovoriť, koľko peripetií bolo potrebné zažiť pri etablovaní sa zahraničného investora, povedzme i na Kysuce, keď bolo treba konať v krátkom čase pod tlakom, či to bude na Slovensku, alebo niekde u susedov, že teda jednoducho bolo treba konať v noci aj cez deň, nakoniec sa to podarilo, ten investor je tu, zamestnáva tisíc ľudí a v marci sa robí výkop pre druhú etapu, teda pre ďalších 600 ľudí.

A tu chcem povedať na týchto dvoch poznaniach, že zahraničie nás vníma, zahraničie sleduje, ako pristupujeme k zahraničným investorom, a preto by som chcel, skôr ako položím otázku podpredsedovi vlády, hovoriť aj o tom, čo rezonovalo v poslednom čase na Slovensku, a to je predaj akcií VSŽ Košice, pretože aj tam je zahraničný subjekt, ktorý chce svoje aktivity rozširovať a cíti sa byť ohrozený.

Dňa 21. decembra 2001 Slovenská sporiteľňa, a. s., ako akcionár a zároveň člen Burzy cenných papierov Bratislava v burzovom systéme správ ponúkla predaj 21-percentného podielu akcií na základnom imaní emitenta VSŽ, a. s. Urobila tak okolo 13.00 hodiny v mene majiteľa ako komitenta spoločnosti Transpetrol, a. s. Následne o 13.45 hodine, teda o 45 minút, Slovenská sporiteľňa, teda komisionár, podala pokyn na predaj uvedeného balíka akcií v burzovom systéme blokových obchodov za cenu 177 korún za jednu akciu. V aktivácii spomínaného predajného pokynu v burzovom systéme došlo v priebehu 3 až 5 minút. Potom spoločnosť Stredoeurópsky maklérsky dom, a. s., obchodník s cennými papiermi ako člen burzy a komisionár podal do burzového systému pokyn na kúpu predmetných akcií, pravdepodobne v mene komitenta, a to za cenu 160 korún za akciu. Predávajúci člen burzy to potvrdil v čase okolo 13.52 hodine, teda v tom istom dni medzi 13.00 a 14.00 hodinou.

Ďalší obchod s 12-percentným podielom akcií na základnom imaní emitenta VSŽ Košice sa uskutočnil o 13.58 hodine. Uskutočnil ho člen burzy a zároveň komisionár predávajúceho. Bol ním Stredoeurópsky maklérsky dom, a. s. Kupujúcim členom burzy bola Poštová banka, a. s., ktorá akcie kúpila po 160 korún za jednu akciu. Treba zdôrazniť, že obidva obchody boli anonymné a že cena 21-percentného podielu akcií, teda 3,5 mil. kusov, približne za 560 miliónov korún, spomínaný 12-percentný podiel VSŽ predstavuje 1 900 tisíc kusov akcií v celkovej hodnote okolo 304 mil. Sk. Upozorňujem, že takýto priebeh a spôsob uzatvárania burzových obchodov považujú finanční odborníci za kuriozitu na slovenskom a možno i svetovom kapitálovom trhu.

K obchodom s cennými papiermi VSŽ sa viaže celý rad pochybností o ich oprávnenosti, o spôsobe ich vykonania, o ich transparentnosti, ktorú sprevádza zahmlievanie skutočnej podstaty, a to predovšetkým aj o ich legálnosti. Odhliadnime od politického hľadiska a sústreďme sa najmä na účel, ktorému majú obchody s akciami VSŽ slúžiť, ale aj na to, kto predovšetkým mal záujem na tom, aby prebehli tak, ako som ich pred chvíľou popísal. Je tu reálna hrozba, že ďalšie podobné obchody s akciami VSŽ by sa mohli uskutočniť aj v budúcnosti, čo by opätovne, tak ako tie z decembra minulého roka, znamenalo vydieranie emitenta, prípadne zahraničného investora, teda U. S. Steel.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je 100-percentným vlastníkom akciovej spoločnosti Transpetrol. Táto spoločnosť nadobudla, ako som už uviedol, 21-percentný podiel akcií na základnom imaní emitenta VSŽ, a to v cenových hladinách nad 200 korún za akciu, to je minimálne 700 mil. korún. Dá sa predpokladať, že schválenie tohto predaja so stratou 40 korún na jednej akcii, čo pri 21-percentnom podiele predstavuje sumu 140 mil. korún, podlieha predstavenstvu a následne Valnému zhromaždeniu spoločnosti Transpetrol, a. s. V tomto prípade s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k nehospodárnemu nakladaniu s cudzím majetkom. Tiež nie sú dostatočné oprávnenia na odpredaj balíka akcií už aj preto, že spoločnosti, ako napríklad Penta Capital či Capital Investment, ponúkali spoločnostiam U. S. Steel a VSŽ za tie isté akcie cenu nad 200 korún za jednu akciu. Člen burzy Slovenská sporiteľňa, a. s., a zároveň aj komisionár mal podľa § 31 zákona č. 600/1992 Zb. vynaložiť takú odbornú starostlivosť pri predaji akcií VSŽ, ktorá by komitenta uspokojila pri najvýhodnejšej cene so zohľadnením ponúk, ktoré boli spoločnosti Transpetrol doručené, prípadne u ktorých ešte prebiehajú rokovania.

Do sféry odbornej starostlivosti komisionára patrí aj oprávnenosť predaja komitentom, čo v prípade predaja akcií VSŽ nebolo dodržané. Spôsob obstarávania predaja komisionárom a zároveň členom burzy v elektronickom burzovom systéme je veľmi pochybný, pretože sa neuskutočnil obvyklým a štandardným zadaním pokynu na obstarávanie predaja transparentným spôsobom. Viaceré skutočnosti nasvedčujú, že komisionárska zmluva medzi akciovou spoločnosťou Transpetrol a akciovou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa na predaj 21-percentného podielu akcií na základnom imaní emitenta VSŽ Košice bola podpísaná 17. decembra 2001 a predstavenstvo spoločnosti Transpetrol o uvedenej problematike rokovalo, zdôrazňujem, v neúplnom zložení 21. decembra 2001 o 13.00 hodine.

Člen burzy a zároveň komisionár na strane kupujúceho, pravdepodobne Stredoeurópsky maklérsky dom, v skupine s Prvou penzijnou obstaral nákup v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ďalší obchod, ktorý uskutočnil predávajúci ako majiteľ cenných papierov zastúpený komisionárom, ktorým bol pravdepodobne opäť Stredoeurópsky maklérsky dom, a. s., možno už však považovať za klasický podvod. Predávajúci totiž nemal vo vlastníctve 12-percentný podiel akcií na základnom imaní emitenta, teda VSŽ nebola ich majiteľom v čase uzatvorenia obchodu podľa § 21 zákona č. 600/1992 Zb., a nezaplatil kúpnu cenu. V tomto prípade komisionár porušil najzákladnejšie pravidlá obchodovania s cennými papiermi. Predal cenné papiere predávajúceho, ktorý ich nikdy nevlastnil a ani nebol ich majiteľom. Samozrejme, že kupujúci, v tomto prípade Poštová banka, a. s., nemôže nadobudnúť akcie emitenta VSŽ Košice.

Dovoľte mi zhrnúť niekoľko skutočností nepochopiteľných nielen pre burzových obchodníkov, ale bezpochyby, a to predovšetkým, aj pre radových občanov.

Neúplné predstavenstvo spoločnosti Transpetrol začalo rokovať 21. decembra 2001 o 13.00 hodine. V tej istý deň o 60 minút, teda o 14.00 hodine, sú už obidva obchody uskutočnené tak, ako ich schválili oprávnení zástupcovia. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Transpetrol, Slovenská sporiteľňa, Stredoeurópsky maklérsky dom a Poštová banka. Keď nadobúdateľ a zároveň následný predajca akcií potvrdil obchod o 13.52 hodine, trvalo 8 minút na to, aby predseda predstavenstva Poštovej banky zvolal predstavenstvo, aby ono zasadlo, odsúhlasilo obchod v sume 304 mil. korún, vzápätí, aby sa potvrdilo uzatvorenie obchodu, padol pokyn na obstarávanie kúpy v prospech Poštovej banky, pravdaže, bez súhlasu rozhodujúcich akcionárov. Všetci spomínaní účastníci anonymných obchodov sa vtedy zrejme stali jasnovidcami. Burza cenných papierov Bratislava, a. s., ani Úrad pre finančný trh zrejme dodnes nezistili, že nadobúdateľ a zároveň ďalší predávajúci cenných papierov VSŽ nie je ani ich majiteľ, ani vlastník. Tým sú obidve tieto inštitúcie trestne zodpovedné za umožnenie uzatvorenia takýchto obchodov, ako aj za oprávnenosť Transpetrolu.

Počas posledných dvoch mesiacov sa kurzová hodnota akcií emitenta VSŽ Košice znížila zo 400 na 100 korún. Stalo sa tak za okolností, ktoré obchodníkovi s cennými papiermi nedávajú nejaký zmysel, preto každý odborník tento stav považuje za manipuláciu s kurzom týchto akcií. Manipulácia s kurzom na úroveň 100 korún za akciu umožnila obchody pri kurze 160 korún za akciu, teda po posune pásma smerom nadol, čo by pri predchádzajúcom kurze 400 korún za akciu nebolo možné uskutočniť, pretože obchod pod pásmom na burze nie je možný. V tomto sa ako absolútne nečinné prejavili inštitúcie zodpovedné za kontrolu finančného trhu, ako je napríklad Úrad pre finančný trh, finančná polícia, ministerstvo financií a vláda Slovenskej republiky. Ako som dokumentoval, možno dobre mienený obchodný prípad jeho realizátori doviedli až k stavu trestnej zodpovednosti. Jej mieru nech posudzuje prokuratúra a orgány činné v trestnom konaní. Je nevyhnutné, aby sa obidva obchody zrušili a vyvodila sa trestná zodpovednosť voči ich aktérom. Ale kvôli nedostatočnej odbornej starostlivosti a umožneniu takýchto obchodov aj voči Burze cenných papierov Bratislava a Úradu pre finančný trh. Takúto aféru a tým aj dehonestáciu svojho stavu si rozvíjajúci sa slovenský finančný trh nezaslúžil. Je viac ako isté, že pri predaji akcií VSŽ bol porušený zákon. Je preto nevyhnutné vyvodiť aj politickú zodpovednosť za to, že štát predajom akcií VSŽ prišiel o desiatky miliónov korún. Manipulácia s kurzom, porušenie pravidiel obchodovania, porušenie zákona o cenných papieroch, špekulatívne ovplyvňovanie ceny s cieľom prospechu na úkor inej osoby, to sú prešľapy, ktoré nikomu nemožno tolerovať, tobôž nie predstaviteľovi štátnej moci.

Preto kladiem otázku. Pán podpredseda vlády Ivan Mikloš, pýtam sa: Kto celý proces predaja akcií VSŽ z pozadia riadil?

Nedá mi, aby som ešte nepovedal pár viet k tomu. Chcem vyzvať predsedu vlády, aby zvážil svoju zodpovednosť ako predseda vlády aj v prípade, že bude odvolaný podpredseda vlády, nepokladal vládu, ako to naznačil médiám, preto, že nielen SDĽ, a mám dojem, že celá vláda, chce vstúpiť do NATO a Európskej únie. Chcem pripomenúť, že bol odvolaný podpredseda vlády pán Hamžík a nikto nepokladal vládu. Pýtam sa, či by sa takto stalo, aj keby išlo o ministra za SDĽ. Vtedy by asi premiér nenavrhol demisiu.

Chcem položiť ešte ďalšiu otázku. Akú zodpovednosť môže mať pán podpredseda vlády Mikloš za účinkovanie v tejto vláde, keď nebol ani vo volebnej kampani a vlastne nebol v roku 1998 ani pri tvorbe vládneho programu? Veta na koniec. Nenapreduje hospodársky rozvoj, nenapreduje tak, ako sme si predstavovali rozvoj ekonomiky, zvyšuje sa nezamestnanosť, tých 21 % nezamestnaných je viac ako hrozivé číslo. A nedá mi, aby som nepripomenul, že 800 000 ľudí žije na hranici biedy. Myslím si, že sú to argumenty, o ktorých treba uvažovať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem za vystúpenie pánu poslancovi Anteckému. Šesť faktických poznámok, posledný pán poslanec Gajdoš. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Prvý - pán poslanec Švantner.