J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, otváram štrnásty rokovací deň 54. schôdze Národnej rady.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Štefan Zelník, Vladimír Bajan, Milan Cagala, Štefan Rusnák, Imrich Tóth. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslankyňa Brigita Schmögnerová a poslanec František Šebej.

V rokovaní 54. schôdze pokračujeme druhým čítaním o

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1243 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1243a.

Vládny návrh zákona odôvodní minister školstva Slovenskej republiky Milan Ftáčnik. Nech sa páči, pán minister.

M. Ftáčnik, minister školstva SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám na úvod tohto môjho úvodného slova úprimne poďakoval za schválenie dvoch z tej trojice zákonov, ktoré ste včera odsúhlasili pri rokovaní parlamentu. Považujem to za veľmi dôležitý krok, ktorý je spojený s reformou vedeckovýskumného priestoru na Slovensku.

Dnes budeme, a zrejme to bude o niečo ťažší oriešok, diskutovať o reforme vysokého školstva. Vláda k nej predkladá návrh zákona o vysokých školách, ktorý tvorí úplne novú právnu úpravu. Tá, prirodzene, nadväzuje na tie časti zákona č. 172/1990 Zb., ktoré sa osvedčili, ktoré garantujú akademické práva a slobody pre naše vysoké školy, ale reflektuje aj tie nové pohyby, ktoré dnes v oblasti vysokého školstva dominujú v rámci Európy, a to nielen v rámci kandidátskych krajín, ale aj v rámci vyspelých krajín, ktoré uvažujú, ako prispôsobiť svoje vysokoškolské vzdelávacie systémy požiadavkám nového tisícročia, ako rešpektovať v tejto oblasti prehlbujúcu sa európsku spoluprácu a akým spôsobom vytvoriť podmienky pre rozvoj vysokoškolského vzdelávania. Pravda je taká, že v rámci Európy sa nikto nesnaží predpísať nejaký európsky model, ktorý treba nasledovať. Je vecou kultúrnych, historických a národných tradícií príslušnej krajiny, ako si usporiada svoje vzdelávanie. Na druhej strane pohyb v rámci tejto oblasti vysokého školstva, v rámci Európy je charakterizovaný snahou o spoločné zjednotenie výstupov, to znamená toho, aby absolventi bakalárskych, magisterských a doktorandských študijných programov boli kompatibilní z hľadiska toho, aké vzdelanie nadobudli, a aby sa s týmto vzdelaním mohli uplatniť na európskom trhu práce. Podporuje sa takisto v rámci Európy otázka mobility, to znamená toho, aby študent počas štúdia na svojej materskej univerzite strávil aspoň časť štúdia na inej vysokej škole, a to či doma alebo v zahraničí. Mobilita sa neskloňuje len vo vzťahu k študentom, ale aj vo vzťahu k pedagogickým a vedeckovýskumným zamestnancom vysokých škôl.

Toto sú teda trendy, ktoré reflektuje aj náš zákon. A prináša viaceré zásadné zmeny do oblasti vysokého školstva. Ak by som ich mal veľmi stručne charakterizovať, pretože sme o nich hovorili aj počas prvého čítania, koncentroval by som ich na 4 hlavné charakteristiky.

Cieľom tohto zákona je na jednej strane vytvoriť väčší priestor pre študentov vysokých škôl, aby mohli vo väčšej miere, vo väčšom rozsahu študovať a získavať vysokoškolské vzdelanie. To je hlavný cieľ.

Súčasne s týmto cieľom si kladieme za ambíciu, aby tento zákon vytvoril podmienky na neznižovanie kvality vysokoškolského vzdelávania. Na jednej strane chceme poskytnúť šancu študovať väčšiemu počtu vysokoškolákov, na druhej strane chceme, aby dostávali kvalitné vysokoškolské vzdelanie.

Druhým, resp. tretím cieľom, veľmi zásadným v tejto oblasti, je posilnenie ekonomickej autonómie vysokého školstva. Je to stabilizácia postavenia vysokej školy ako verejnoprávnej inštitúcie, ktorá bude vlastniť svoj vlastný majetok a prostredníctvom tohto majetku bude schopná získavať ďalšie zdroje na svoju činnosť, pretože tento zákon zakotvuje tzv. viaczdrojové financovanie, o ktorom sa hovorilo ako o podmienke rozvoja našich vysokých škôl. Ak posilňujeme ekonomickú autonómiu vysokého školstva, na druhej strane tvrdíme, že treba posilniť aj jeho zodpovednosť vo vzťahu k spoločnosti. Preto sú v zákone obsiahnuté také inštitúty, ako je príprava a schválenie dlhodobého zámeru príslušnej vysokej školy, schvaľovanie výročných správ o činnosti školy, o hospodárení školy, ktoré budú verejne prístupné pre verejnosť, aby škola uskutočňovala svoju činnosť pod dozorom a kontrolou verejnosti. Rovnako inštitút správnej rady, ktorý je spojený práve s tými majetkovými presunmi, má vytvoriť priestor na presadzovanie verejného záujmu v činnosti vysokej školy.

Vážené dámy a páni, o návrhu zákona o vysokých školách rokovali všetky výbory, ktorým bol zákon pridelený. Ako ste iste videli v spoločnej správe, výbory Národnej rady Slovenskej republiky prijali 197 pozmeňujúcich návrhov k tejto právnej norme, ktoré gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport veľmi prehľadne usporiadal do štyroch skupín.

V tej prvej skupine je 167 návrhov, ktoré výbor odporúča Národnej rade prijať, a to jedným hlasovaním, pretože podľa neho, ale aj podľa predkladateľa, ktorého zastupuje v tejto chvíli ministerstvo školstva, teda podľa vlády, predstavujú tieto návrhy vylepšenie existujúceho textu, nenarušujú filozofiu predloženého návrhu zákona. A preto vám odporúčam, aby ste tieto návrhy prijali s jednou jedinou výnimkou, ktorá je obsiahnutá v bode 159 spoločnej správy, ktorú odporúča gestorský výbor na schválenie. Neviem, či si niekto z vás osvojí, aby sa o tomto bode hlasovalo samostatne. Ministerstvo financií pripomína, že schválením tohto bodu by sa návrh zákona dostal do rozporu s rozpočtovými pravidlami, teda s iným zákonom, ktorý stanovuje princípy financovania vo všeobecnosti.

V prvom čítaní a potom aj počas rokovaní výborov Národnej rady rezonovali otázky, ktoré sú spojené s právnou subjektivitou fakúlt, resp. širšie povedané, s postavením fakúlt v rámci nového usporiadania, ktoré posilňuje postavenie univerzity, resp. vysokej školy ako celku.

Ak sa toto zdalo ako neprekonateľná otázka v prvom čítaní, treba povedať, že za ten čas, ktorý uplynul od prvého čítania, teda od decembra minulého roku, bol v tejto oblasti dosiahnutý pokrok, ktorý sa premieta aj do pozmeňujúcich návrhov schválených v jednotlivých výboroch. Tento pokrok odráža aj diskusiu v akademickej obci, kde relevantné orgány reprezentácie vysokých škôl, mám na mysli najmä Radu vysokých škôl, ale aj Študentskú radu vysokých škôl, Slovenskú rektorskú konferenciu a aj štruktúru Klubu dekanov, sa stotožnili s kompromisným návrhom, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe a ktorý rieši túto otázku takým spôsobom, že zákon bude garantovať postavenie fakúlt, resp. ich právomoci vo vymedzených oblastiach, najmä v otázke pracovnoprávnych vzťahov a v otázke podnikateľskej činnosti, ktoré sa stali najcitlivejšou otázkou v tejto diskusii, a mieru rozdelenia právomocí medzi univerzitu alebo vysokú školu a jej fakulty si dohodne samotná vysoká škola prostredníctvom samosprávneho orgánu, ktorým je akademický senát vysokej školy. Toto je riešenie, ktoré predstavuje kompromis akceptovaný akademickou obcou, ktorá v tejto veci dosiahla zásadnú, možno povedať, kompromisnú dohodu. Predpokladám teda, že nájde toto riešenie aj podporu vo vašich radoch, aby sme prekonali ten problém, ktorý sa pred dvoma mesiacmi zdal ako takmer neriešiteľný.

Druhou otázkou, o ktorej intenzívne diskutovali výbory, je otázka zavedenia poplatkov za externé štúdium. Je to otázka citlivá a v konečnom dôsledku o nej nemôže rozhodnúť nikto iný než Národná rada Slovenskej republiky ako celok. Vláda navrhla v predloženom návrhu zákona zlegalizovať tú situáciu, ktorá dnes takpovediac na divoko funguje na našich vysokých školách, keď študujú študenti v externom štúdiu, platia za svoje štúdium, ale zákonodarca nereguluje ani výšku poplatkov, ani žiadnu ochranu študenta pred tým, že by tieto poplatky nemohli byť zvyšované. Vláda teda navrhla zlegalizovať tento stav, zlegalizovať ho, ale pre externé štúdium, kde tento systém je rozvinutý, a zachovať systém bezplatného štúdia v rámci denných študentov. Pre vašu predstavu poviem, že v externom štúdiu dnes študuje na vysokých školách viac ako 38 000 študentov. To znamená, z počtu 120 000 je to pomerne značná časť. A rozsah tohto štúdia sa zvyšuje úmerne tomu, že ďalšie a ďalšie školy sa usilujú takýmto spôsobom získať finančné prostriedky na svoju činnosť.

Zazneli vo výboroch Národnej rady aj pozmeňujúce návrhy, ktoré smerovali k odbúraniu poplatkov za externé štúdium a vlastne k zrovnoprávneniu denného a externého štúdia v tomto zmysle. Tieto návrhy schválil výbor pre sociálne veci a bývanie, ale gestorský výbor ich v spoločnej správe neodporúča prijať. Predpokladám, že táto otázka bude predmetom aj diskusie v rámci druhého čítania, pretože je a má rozličné názory každý jeden poslanecký klub tejto Národnej rady na to, akým spôsobom by táto otázka mala byť v konečnom dôsledku vyriešená. Ja predpokladám, že budete o tom hovoriť v rozprave, a preto sa k ďalším aspektom problematiky poplatkov vyjadrím až v záverečnom slove, podľa toho, čo budete považovať za dôležité v tejto otázke.

Spomeniem ešte jeden, a to posledný pozmeňujúci návrh, o ktorom treba hovoriť osobitne, aj keď je súčasťou spoločnej správy. A budete o ňom hlasovať naraz, ak budete rešpektovať odporúčanie gestorského výboru. Je to návrh gestorského výboru, aby pedagogickí zamestnanci, teda učitelia vysokých škôl boli odmeňovaní od 1. januára 2003 podľa tzv. zdravotníckej tabuľky, a nie podľa tabuľky pedagogickej, ako budú odmeňovaní od 1. 4. tohto roku v zmysle zákona o verejnej službe. Tento návrh sleduje a cieli do zvýšenia spoločenského postavenia vysokoškolských učiteľov, do lepšieho ohodnotenia ich práce i z hľadiska mzdového ohodnotenia, ale, samozrejme, má a bude mať aj dopady na štátny rozpočet. Ja som povinný informovať snemovňu, že podľa prepočtov, ktoré urobilo ministerstvo školstva, si tento pozmeňujúci návrh vyžiada 1,032 mld. Sk navýšenia finančných prostriedkov oproti rozpočtu, ktorý dnes dostávajú vysoké školy zo štátneho rozpočtu s tým, že to budú dopady, ktoré sa týkajú rozpočtového roku 2003 a nasledujúcich rozpočtových rokov, teda nezaťažia priamo rozpočet roku 2002. Tento návrh som považoval za taký závažný, že som o ňom informoval aj vládu Slovenskej republiky, ktorá v pondelok tohto týždňa zobrala na vedomie tento návrh a ponechala na vaše rozhodnutie, dámy a páni, aby ste rozhodli o tom, či má byť tento pozmeňujúci návrh súčasťou konečného textu zákona alebo nie.

Vážené dámy a páni, prijatie vysokoškolského zákona vidím v tejto chvíli ako predpoklad začatia vážnej a hlbokej reformy vysokého školstva. Za uplynulých 11 rokov po prijatí zákona č. 172/1990 Zb. bolo niekoľko pokusov pripraviť novú takpovediac slovenskú právnu úpravu postavenia vysokých škôl, pretože tento zákon z roku 1990 je spoločným zákonom prijatým ešte v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej republiky. Dnes sa zdá, že sme najbližšie k tomu, aby sme zavŕšili tento pokus. Ja predpokladám, že vaša diskusia bude vecná a že prijatý zákon otvorí priestor na reformu vysokých škôl na Slovensku a na ich zapojenie do európskeho vzdelávacieho a vysokoškolského priestoru, ktorý sa v týchto dňoch, mesiacoch a rokoch tvorí v rámci zjednocujúcej sa Európy. Odporúčam vám v mene vlády Slovenskej republiky v zmysle pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložil gestorský výbor, návrh zákona schváliť. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, zaujmite svoje miesto.

Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport poslancovi Štefanovi Šlachtovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Š. Šlachta, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi informovať vás o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1243) v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného zákona.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1792 z 13. decembra 2001 rozhodla, že prerokuje uvedený vládny návrh zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti, Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Zároveň za gestorský výbor Národná rada určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a lehotu prerokovania vo výboroch do 24. januára 2002 a v gestorskom výbore taktiež do 24. januára 2002. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu nerokovali.

Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal nijaké stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zaujali tieto stanoviská:

Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a pri hlasovaní neprijal uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nesúhlasila s ním nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Z celkového počtu 10 poslancov bolo prítomných 8 poslancov, za návrh hlasovali 3 poslanci, proti návrhu hlasovali 2 poslanci a 3 poslanci sa zdržali.

Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo prerokoval vládny návrh zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v prijatom uznesení č. 350 z 15. januára odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 78 č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ostatné - výbory, ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre ľudské práva a národnosti, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport - v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť so zmenami a doplnkami.

Navrhujem o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúčať hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3, 5 a 6, 8 až 22, 24, 25, 28 až 34, 36 až 43, 45, 46, 48 až 52, 54 až 57, 59 až 64, 67 až 81, 83, 85 až 87, 89, 90, 94 až 119, 122, 124 až 126, 128, 130 až 146, 148 až 162, 165 až 167, 169 až 180, 183 až 191, 193, 194, 196 a tieto body schváliť. Ďalej navrhujeme jednotlivo hlasovať o bodoch 84 a 195 a tieto schváliť. Ďalej navrhujeme hlasovať spoločne o bodoch 4, 7, 23, 26, 27, 35, 44, 47, 53, 58, 65, 66, 82, 88, 91 až 93, 120, 121, 123, 127, 129, 147, 163, 164, 168, 181, 182, 192 a tieto neschváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1243) uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

Predmetná spoločná správa výboru Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport č. 352 zo dňa 12. februára 2002.

Ďakujem pekne za pozornosť a, pán predseda, odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto spravodajcov.

Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásili do rozpravy za kluby: pán poslanec Šťastný za HZDS a pani poslankyňa Erszébet Dolník za SMK. Ďalej sa prihlásili písomne do rozpravy pán poslanec Švec, pán poslanec Osuský, pani poslankyňa Rusnáková, pán poslanec Drobný, pán poslanec Ištván, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Jarjabek a pán poslanec Andrassy. Čiže v takom poradí by potom aj jednotliví poslanci vystupovali.

Ako prvý v rozprave vystúpi za klub za Hnutie za demokratické Slovensko pán poslanec Šťastný. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

P. Šťastný, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ideme rokovať o zákone, na ktorý akademická obec čakala veľmi dlho, a to aj v súvislosti s tým, že počas jeho prípravy tu fungovala veľká medializácia toho, čo by mal vysokoškolský zákon priniesť. Čiže očakávania boli veľké.

Pán minister nám tu priblížil vlastne, o čo išlo v zákone, resp. aká je filozofia celého návrhu vysokoškolského zákona. Myslím si, že k tej filozofii a k celkovej štruktúre zákona sa povedalo veľmi veľa v prvom čítaní. A som presvedčený, že sa povie veľa ešte aj dneska. Ja som očakával, že mnohé veci nadobudnú trošku iný charakter po prvom čítaní, že snáď sa podarí zmeniť trochu aj pohľad a aj samotné znenie zákona. Keď si však zoberieme spoločnú správu a zistíme, že má na 107 paragrafov 196 pozmeňujúcich návrhov, a nehovoriac o tom, že určite prídu ďalšie, a ja mám iné, ako sú v spoločnej správe, tak dúfam alebo predpokladám, že ich bude minimálne okolo 250. Neviem, či pri návrhu toľkýchto zmien bude mať ten zákon ešte ten pôvodný zámer, ktorý od neho spracovatelia a predkladateľ teda očakávajú.

Pán minister tu hovorí, že ide o prispôsobovanie sa európskym normám, Európe a svetu. Ja si nemyslím, že európsky model je centralistický potom vzhľadom na to, že poznám, dovolím si tvrdiť, gro univerzít v Európe, aspoň tých významnejších, že nejde o centralizáciu. Tam je dokonca taká decentralizácia, aj keď nechcem povedať, že ide o právomoci, že možnosť rozhodovania alebo najvyššiu možnosť rozhodovania majú tie základné pracoviská. A v podstate možnosť rozhodovania sa odvíja od toho, kto má financie.

Takže tento náš model vychádza z toho a ten centralizmus sa prejavuje v tom, čo v dnešnom Novom Dni rektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici pán prof. Murgaš jasne deklaroval, že bol, teda rektori boli spoluúčastní na tvorbe vysokoškolského zákona. A to je naprosto jasne z tohto vidieť. Dokonca debatu o tomto zákone pán rektor považuje za politikárčenie v Národnej rade. To, prosím, tu môžem doslova citovať. A návrhy, ktoré sú napriek tomu, že sa s nimi pán minister stotožnil, ktoré pochádzajú z Národnej rady od poslancov Národnej rady, označil za hlúpe. Ja neviem, páni poslanci, keby tu sedel, keď si zoberieme len skupinu vysokoškolsky vzdelaných, aby som ostatných neurážal, že by sme boli hlupáci, pretože mnohí z nás robili akademické funkcie skôr ako terajší pán rektor a, dovolím si tvrdiť, dosť dlhú dobu aj na pracoviskách, ktoré niesli zodpovednosť, a to boli fakulty.

Vzhľadom na to, že pravdepodobne bola malá účasť legislatívcov na príprave tohto zákona, aj ten zákon je ohromne podrobný, niekde až doslova vysvetľujúci beletristicky, by som povedal. No a, pochopiteľne, tam dochádza k tomu, že pri takej podrobnosti sa potom strácajú mnohé súvislosti.

Ďalší z tých problémov, ktorý v tomto zákone je, sú otázky, ktoré boli presadzované počas diskusie okolo neho aj neskoršie už, aj po prvom čítaní dokonca, keď sa k mnohým otázkam, ktorým skutočne rozumejú tí, čo na vysokej škole robia, a ktorých sa to bytostne týka, sa vyjadrovali a dokonca presadzovali, požadovali takéto požiadavky, napr. študenti, študentská rada keď tvrdí z titulu odobratia právnej subjektivity fakultám alebo straty právnej subjektivity, že sa fakulty odbremenia od ekonomických právnych otázok, v ktorých aj tak neboli schopné efektívne pracovať, a budú sa môcť plne venovať plneniu svojho poslania vedecko-pedagogickej činnosti. Nuž nehnevajte sa na mňa, ja nie som presvedčený o tom, že pán Bárta, ktorý sa takto vyjadril, vie vôbec, čo všetko fakulty robia a čo sú schopné robiť. A keď si zoberieme niektoré fakulty, kde, dá sa povedať, na 100 % fungovala právna subjektivita aj v ekonomických otázkach, na ekonomickej úrovni, tak v každom prípade fungovali dobre. A svedčí o tom to, že majú na svojich kontách slušný obnos finančných prostriedkov, s ktorými môžu hospodáriť. A môžu ich používať kde inde ako, samozrejme, na činnosť fakulty.

Takže takéto vyjadrenia, myslím si, neprospievali ani počas diskusie tomu a je na škodu, že tak dlhú dobu Rada vysokých škôl ako rozhodujúci orgán a nakoniec aj Klub dekanov, ako by som to voľne povedal, držali kartu z titulu istých svojich požiadaviek, v ktorých tvrdili, že budú nekompromisní a nemenní, aby nakoniec zmenili svoje zásady a prijali koncepciu, ktorá je v zákone vyjadrená, síce s tým, že z titulu garancií fakulty pôjde o prenos cez štatúty vysokej školy. A ja sa pýtam, kto predkladá štatút vysokej školy do senátu. Prosím, pán rektor. Je to viac-menej taká obezlička, cez ktorú sa, myslím si, zakryli oči tým, ktorých sa to najviac týka. Bohužiaľ, títo na to pristúpili. Ja nie som za absolútne vyjadrenie právnej subjektivity, ale kompetencie, ktorými majú disponovať fakulty, musia byť zo zákona presne definované a menované. A potom je to všetko v poriadku.

Nie som presvedčený o tom, že by nejakým efektívnym nóvom z titulu tohto zákona bola zmena postavenia učiteľov na vysokej škole. Ak považujeme zneistenie ich existencie za prínos, ak považujú študenti 15 rokov života, 9 - 15 rokov života, aby som bol presný, vysokoškolského učiteľa bez definitívy na vysokej škole za obrovský prínos do konkurencie a rozvoj vysokých škôl, tak, ako to hovorí pán Klaus, ide o "hluboké nedorozumění", ide o hlboký omyl. A svedčí to len o tom, že nemajú ani páru o tom, čo sa na vysokých školách deje, ako to funguje. Ak má vysokoškolský učiteľ po získaní habilitácií na základe istých, a som presvedčený, nie žiadnych pofidérnych kritérií dosiahnuť hodnosť docenta a ďalej žiť v neistote a ďalej sa minimálne dvakrát uchádzať o toto miesto, tak pýtam sa, o čo tu ide, na akú úroveň, s ktorými zamestnancami či už štátnej alebo verejnej správy sú potom vysokoškolskí učitelia, a kto si to tu minule povedal, ako elita národa postavení. Ja som to v prvom čítaní zdôraznil, keď pedagógov od 30 do 40 rokov postihne tento moment zo zákona, tak vám garantujem, že vznikne 20-ročná priepasť, ak sa to veľmi rýchlo neopraví na vysokých školách, pretože táto generácia ľudí odíde z vysokých škôl, kým majú ešte na to čas, roky a silu, pretože pôjdu tam, kde síce nebudú vo veľkej istote, do súkromných firiem, ale budú zarábať 5-násobok, možno aj viacnásobok toho, čo dostávajú na vysokých školách. A predsa v tomto veku už každý má svoju rodinu, za ktorú je zodpovedný. Ja sa potom pýtam, o čo išlo aj tým, ktorí pripravovali teda tento zákon, a znova sa vrátim k tomu, aj pánom rektorom, ktorí boli účastní tohto. Ja to nepovažujem za ústretový ani rozumný, ani prezieravý krok.

Ďalším takým konfliktným bodom, ako to nakoniec aj sám pán minister povedal, je financovanie školstva a platenie školného. Skúsme sa zamyslieť nad tým, čo prinesie prevod majetku. Táto filozofia zlepšeného financovania je postavená na tom, že z titulu prevodu majetku z vlastníctva majetku dôjde k možnosti alebo k lepšiemu financovaniu vysokých škôl, že by sa mal ten rozdiel, ktorý je medzi štátnym rozpočtom a požiadavkami, pokryť. Pri diskusiách s mnohými ekonómami a s mnohými vysokoškolskými ekonómami dospievame skôr k názoru alebo k otázke, či je v súčasnej situácii skutočne tak nevyhnutné, aby ten majetok prechádzal do vlastníctva, aby nebol v správe. Prečo? Pretože tu existujú skryté investičné dlhy. Aj to financovanie sa bude dať vykryť len takým spôsobom asi, ako sa to deje dneska v privatizácii v rámci veľkej ekonomiky. Pretože nie každá fakulta, nie každá vysoká škola na majetku, ktorý získa, bude vedieť vyrobiť prostriedky na svoju existenciu, pýtam sa, z čoho sa budú dať získať prostriedky. Predsa nikto nemôže tvrdiť, že to tak bude. Tak potom čo môže spraviť? Musí ho len predať. V čom bude existovať? Teda zákon mu neumožňuje "zbaviť sa" toho. A pýtam sa, koľko bude k dispozícii prostriedkov na údržbu tohto majetku, na dobudovanie, pretože mnohé sú rozostavané stavby. Keď toto všetko dáme do jedného balíku, zisťujeme, že tu skôr ide o to, aby sa štát zbavil záťaže, ktorú predstavuje majetok v správe vysokých škôl. Ja sa domnievam, že keby to fungovalo aj ďalej v správe vysokých škôl, nič hrozného by sa nestalo, pretože na tomto majetku rovnako, keď to bude vo vlastníctve, sa vlastne dajú ako na výrobnom prostriedku získavať ďalšie finančné zdroje na funkciu a zlepšenie fungovania vysokej školy.

Keď hovoríme o ekonomike, samozrejme, nedá sa obísť ani platenie za vysoké školy. Tento návrh, ktorý je v zákone, rozhodne nemožno považovať za systémový. Ak sme v situácii, že nie je schopný štát garantovať bezplatne vysokoškolské vzdelávanie a odvoláva sa na to, že ani z ústavy to nevyplýva, pretože aj tam je poznámka "len podľa možností", tak ale potom podľa možností pre všetkých rovnako, potom skupina externých študentov je vysoko diskriminovaná. Som rozhodne za to, aby sa prijal systémový krok buď v jednom krajnom smere, alebo v druhom krajnom smere, alebo v pozícii, že sa bude platiť kompletne alebo že sa nebude platiť vôbec. Tento zákon pri plate nedáva žiadne kompenzačné mechanizmy pre túto skupinu ľudí. A nemožno považovať za kompenzačný mechanizmus to, že rektor bude môcť povedať áno alebo nie. Ja by som sa nerád dožil toho, aby sa v istej súvislosti s niektorými vysokými školami povedalo z titulu platenia či neplatenia za externé štúdium, že došlo ku korupcii, že došlo k podplácaniu, že mnohí tí, ktorým bolo odpustené platenie, majú na to, aby platili, a tým, ktorým nebolo odpustené platenie, že jednoducho musia aj z toho mála, čo dostanú z úradov práce, ešte vložiť na svoje vzdelávanie. Z tohto dôvodu si myslím, že to nepatrí sem, že štúdium má byť v súčasnej situácii ekonomickej a sociálnej predovšetkým v spoločnosti bezplatné. A, samozrejme, takto to budeme aj prezentovať.

Ja si myslím, že k tým všeobecným podmienkam sa ešte povie toho hodne, preto by som si ja dovolil prezentovať, lebo musím v plnej miere prezentovať, pozmeňujúci návrh. Ale chcel by som na začiatok povedať, pán minister, že v prípade, že tento návrh ak nebude akceptovaný, tak budem alternatívne žiadať druhý. Druhá časť toho návrhu je, že ak nebudú akceptované tieto body návrhu, ktoré sú tu, potom navrhujem podľa § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku nepokračovať v prerokovávaní tohto zákona.

Išiel by som podľa paragrafov od začiatku. Včera večer sme schvaľovali tu zákon o akadémii vied a boli tu vyjadrenia. Myslím, že pán spravodajca to povedal, že pokiaľ by bol vysokoškolský zákon postavený tak, ako je zákon o akadémii vied, že by sme mohli byť veľmi spokojní. Ja s tým môžem maximálne len súhlasiť. A potom ale neviem, prečo napr. definícia akademickej obce v zákone o akadémii a v zákone o vysokých školách je diametrálne rozdielna. Preto ja navrhujem, aby sa to priblížilo alebo aby bola totožná tá definícia akademickej obce, aby teda akademickú obec tvorili vysokoškolskí učitelia a akademicky vzdelaní pracovníci vedy a výskumu a študenti. Žiadna iná alternatíva tu nie je. Ak máme vysoké školy univerzitné aj súkromné, každá z tých troch kategórií tu existuje, ja si myslím, že potom je aj rovnaké zastúpenie akademickej obce, že nebude prevaha tých, ktorí nie sú akademicky vzdelaní, aby boli v akademickom senáte.

Ďalej, v § 3 ods. 4 navrhujem úplne nové znenie v súvislosti s povoľovaním stretnutí členov akademickej obce s predstaviteľmi politických strán a verejného života vôbec. Neviem, z akého dôvodu by na fakulte, rovnako ako na vysokej škole bol poverený týmito stretnutiami rektor vysokej školy. Veď z titulu tohto zákona na akademickú pôdu má možnosť aj orgánom činným v trestnom konaní povoliť vstup dekan - na pôdu fakulty. Prečo by aj v tejto súvislosti nemohol rozhodnúť o tom, že ide o stretnutia. Druhá vec je, že by sa vypustilo slovko "môže", pretože to znamená, že aj nemôže, môže znamenať, že aj nemôže. A mohlo by dôjsť z titulu jeho osobného zamerania alebo politického zamerania, aby som to povedal naplno, že niektorým predstaviteľom strán to povolia, niektorým nie. Preto navrhujem, aby to bolo zmenené na termín "povoľuje". Tam je to úplne čisté a jasne povedané, aká je jeho právomoc.

V § 6 ods. 1 navrhujem vypustiť text "príspevku študentov na úhradu časti nákladov na štúdium (ďalej len "školné") a", že by v tejto súvislosti tu platilo len "určovanie výšky poplatkov spojených so štúdiom". Veľmi oceňujem to, že sa dostalo do zákona, resp. do pozmeňujúceho návrhu zo spoločnej správy, kde sa upresňuje spoplatnenie nadštandardného štúdia, resp. dlhšieho obdobia, ako je štandard štúdií na jednotlivých školách. Ja si myslím, že - a odpustite mi za termín, trošku to zvulgarizujem - darebáctvo, neplnenie si povinností treba spoplatniť. Hovorí sa to ešte aj inak, že hlúpi a bohatí, darební a bohatí nech platia. Ja som za to, v tom nemám žiadny problém. To znamená, že to školné sa bude vzťahovať na nich len v tej miere, pokiaľ si nebudú plniť povinnosti. Ostatné poplatky súvisiace s administratívnou činnosťou vysokých škôl sú, samozrejme, tak ako to je v zákone ďalej určené.

V § 9 ods. 1 písm. c), kde sa hovorí o právomociach senátu v súvislosti s voľbou rektora, navrhujem, aby sa tam vypustil text "volí kandidáta na rektora" a ten sa nahradil textom "vypisuje voľby na kandidáta na rektora".

V § 10 za odsekom 1, by sa potom charakterizovalo, kde sa vkladá nový odsek 2, že rektor je volený v priamych voľbách, to isté aj v súvislosti s dekanom. Myslím si, že priame voľby sú najdemokratickejšou formou. Toto bolo zdôvodnené aj pri voľbách pána prezidenta tejto republiky. Ja si myslím, že na úrovni akademickej pôdy je takýmto prezidentom pán rektor a že si zaslúži, aby mal dôveru čo najväčšieho počtu ľudí, pretože senáty, tak ako sú zo zákona charakterizované v počtoch - na fakulte 11 ľudí, na fakulte minimálne 25 ľudí, aj keď ide o zástupcov akademickej obce -, to, si myslím, je trošku málo. Iná situácia je, povedzme, na Univerzite Komenského, ako som mal možnosť počuť a presvedčiť sa, ale na iných, menších školách to jednoducho tak je s tým, že by sa vlastne dalo aj väčšie, demokratickejšie právo aj pre študentov, väčší počet študentov že by sa mohol zúčastniť týchto volieb. To znamená, že by zo strany študentov tu bol volený v tej jednej tretine, aká je zastúpená v parlamente, resp. v senáte. A by vo vzťahu k akademickej obci tvorili tú jednu tretinu študenti, zbor voliteľov, ktorí by sa účastnili potom tajných volieb pána rektora. A na fakulte by sa to týkalo pána dekana. Toto, si myslím, by bola najčistejšia voľba. A aj spochybňovanie potom jeho činnosti by vlastne bolo na pleciach celej akademickej obce, ktorá ho takýmto spôsobom zvolila. Preto často počúvame, že terajší takpovediac zbor voliteľov, ktorým je vlastne senát, je rôznym spôsobom ovplyvňovaný, nechcem to povedať inak. Potom by nasledovali, samozrejme, za tým odsekom 2 v poradí prečíslované tie ďalšie odseky 2 a 3.

V § 12 ods. 1 písm. n) navrhujem znenie: "navrhuje rektorovi verejnej vysokej školy udeliť čestný titul "profesor emeritus" podľa § 74 profesorom - dôchodcom pôsobiacim na vysokej škole". Čiže vypúšťa sa tam tá otázka veku 65 rokov, pretože náš zákon nelimituje v žiadnej kategórii pracovníkov maximálny vek odchodu do dôchodku, dáva možnosť odchodu do dôchodku, to znamená, že stanovuje spodnú hranicu. Každý vysokoškolský profesor môže po šesťdesiatke odísť do dôchodku, ale neviem, prečo by bola obmedzená tá hranica, keď v žiadnej kategórii nie je, práve v kategórii vysokoškolských učiteľov nad 65 rokov. Myslím si, že toto nie je opodstatnené. Nie je to ani v súlade s Chartou ľudských práv, nie je to v súlade ani s našimi právnymi normami, a preto toto nemá čo v zákone robiť.

V § 14 ods. 1 písm. c) navrhujem za čiarkou vypustiť časť textu aj s čiarkou "funkcií docentov a profesorov" alebo "profesorov a docentov". A potom sa pokračuje v texte. To znamená, že v texte sú vymedzené pracovné miesta, ktoré sa obsadzujú, tie už sú tam raz povedané, výberovým konaním. To znamená, že tento istý spôsob použiť na obsadzovanie funkcií docentov a profesorov, a ak to berieme na obsadzovanie funkcií, treba považovať za diskriminačný krok, pretože na tieto funkcie platili nejaké kritériá a dotýkané osoby ich museli jednoducho splniť. Čiže nie je dôvod na to, aby ešte raz išli do konkurzu práve aj nie na miesta, ale aj na funkcie.

V § 14 ods. 2 písm. h) by bolo nové znenie: "rámcové ustanovenia o poplatkoch spojených so štúdiom". Keďže my z titulu klubu neuvažujeme o spoplatnenom štúdiu, tak dávame návrh na vymedzenie len poplatkov, a nie školného.

V § 21 ods. 1 písm. b) navrhujem nové znenie. Je to v súvislosti s poslaním fakulty, kde sa hovorí, že fakulta prispieva k rozvoju študijného odboru. Ja sa pýtam: Kto rozvíja študijný odbor, keď fakulta tu len prispieva? Fakulta tu neprispieva, fakulta je povinná rozvíjať študijný odbor. To znamená, že sa musí zmeniť tá dikcia v tom, že "rozvíja študijný odbor alebo viacero príbuzných alebo súvisiacich študijných odborov a uskutočňuje jeden alebo viac študijných programov v tomto odbore alebo v odboroch". Takéto znenie je prijateľné. Pokiaľ to bude len rozvíjať, tak treba charakterizovať a menovať toho, kto je zodpovedný, ak tam má prispievať fakulta, potom musí byť niekto zodpovedný za rozvoj toho.

V § 22, to je bod 10, ods. 1 písm. a) viac razy sa objavuje, ale v tomto prípade je to, myslím, neopodstatnené, slovo "ďalších". To je v súvislosti so stanovením kritérií na prijímanie študentov. To znamená, že škola rámcuje nejaké prijímacie kritériá a fakulta má dávať ďalšie. Doteraz to vyplývalo z právnej subjektivity fakulty, že si dávala všetky. Ja si myslím, že aj teraz by mala fakulta stanoviť všetky tieto kritériá, pretože ona zodpovedá za študijné odbory a vie, o čo v študijných odboroch ide. Na úrovni školy nemôžu byť jednoznačne spoločné kritériá postavené, pretože vzhľadom na prijímacie pokračovanie na rôzne odbory môžu byť stanovené aj rôzne požiadavky. Vyplýva to predovšetkým z charakteru toho zamerania. Dokonca môže sa stať, že na niektorý odbor vzhľadom možno na potrebu, ale neatraktívnosť nebudú vôbec prijímacie pohovory alebo prijímacie pokračovanie a bude len v tom, že prihlásených jednoducho tá fakulta prijme. Z toho dôvodu si myslím, že toto slovo tam nie je potrebné, pretože je charakterizované potom, že fakulta stanovuje podmienky na prijatie.

V § 22 ods. 1 písm. e), to je bod 11, do zátvorky navrhujem doplniť ešte len odkaz na § 14 ods. 2 písm. m) a za zátvorkou je možné potom celý ten text vypustiť. Je úplne zbytočný tam, pretože citované paragrafy upresňujú absolútne tieto podmienky.

V § 24, to je bod 12, odsek 2 by mal znieť: "Akademickú obec," to je to, o čom som vlastne už raz tu hovoril, charakteristike akademickej obce, tak ako aj súvislosti so školou, teda "tvoria vysokoškolskí učitelia, akademicky vzdelaní výskumní pracovníci a študenti."

V § 25 ods. 5 navrhujem vypustiť slová "alebo rektora". To znamená, že sa tu dáva aj na fakulte rektorovi právo požiadať o zvolanie senátu. Ja si myslím, že na fakulte môže pán rektor požiadať o zvolanie senátu cez dekana, pretože na fakulte je zodpovedný dekan. A je najvyššie postaveným akademickým funkcionárom. A toto právo by sme mu mali ponechať a pán rektor má možnosť požiadať o zvolanie, pokiaľ má dôvody na to, aby zvolaný senát bol. Ale dať mu priamu rozhodovaciu právomoc, to je práve to, čo som povedal na samom začiatku, že ide o totálnu centralizáciu už aj z titulu podsúvania takýchto práv.

Bod 14. V § 26 ods. 1 písm. b), zase ide o textáciu, ktorá je v súvislosti s voľbami dekana na fakulte, navrhujem, aby sa vypustil text "volí kandidáta na dekana a prípadne" a nahradil sa tento textom "vypisuje voľby na kandidáta na dekana". V ďalšom odseku je charakterizované presne, ako to má znieť v súvislosti s voľbami dekana.

V § 26 ods. 1 písm. i) navrhujem vypustiť slovo "ďalšie". To je znova tak, ako to bolo v bode 10 v súvislosti s podmienkami na prijatie. Tu je v súvislosti s fakultou znova takáto charakteristika úplne zbytočne. Čiže myslím, že znepriehľadní to vlastne len celú tu stať.

Bod 16. V § 27 ods. 1 navrhujem dať nové znenie: "Dekan je predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo veci fakulty. Dekan zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu fakulty. Dekan zodpovedá rektorovi za hospodárenie fakulty a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi verejnej vysokej školy." Toto by bolo nové znenie, kde jasne sa vymedzujú jeho povinnosti, resp. právomoc.

V § 31 ods. 3 písm. a) navrhujem znenie: "študijný poriadok fakulty, v súlade so študijným poriadkom". Pri jednotnom študijnom systéme na vysokej škole je len logické, že tie študijné programy musia byť kompatibilné. A tu bola tá požiadavka, že aj preto sa stráca právna subjektivita fakúlt, lebo neboli priechodné alebo priestupné alebo neumožňovali mobilitu študentov, čo ja odmietam, pretože to nie je pravda, študenti mali možnosť pri kreditnom systéme, a to nie vo zviazanom systéme, aký bol do roku 1990, dostatočného pohybu a dostatočnej mobility. Tak toto je práve to, čo je tam nadbytočné. A ak existuje študijný poriadok vysokej školy, tak si myslím, že tie študijné poriadky v systéme školy musia byť rovnaké a musia byť kompatibilné v správe, aj fakultné teda s celoškolským poriadkom.

Celý bod 17, § 31 ods. 3 písm. b) navrhujem vypustiť. Pracovný poriadok nemôže byť v rozpore so všeobecne záväznými predpismi a rovnako zrejme ani v rozpore s pracovným poriadkom školy. To znamená, ak sa tu hľadá možnosť otvoriť aj nejaký iný pracovný poriadok, nevidím na to dôvod, pretože ten je viazaný na vyššie právne normy.

Podobne § 49 ods. 3 navrhujem celý vypustiť. Ak sa na jednom mieste hovorí o spojení prvého a druhého stupňa úrovne vzdelávania a zákon to umožňuje, neviem, prečo potom ešte je tu potrebné osobitné vyjadrenie k tomu, že takéto spojenie musí povoliť ministerstvo. Ja skutočne vidím dôvod, ak to zákon raz umožňuje, prečo by tu malo ministerstvo - odpustite mi, nie ste polyhistori, čo je normálne na ministerstve, a nikto, kto tam príde, nebude polyhistorom - povedať, či je to možné alebo to možné nie je, či je to správne alebo nesprávne, či to bude zlepšenie alebo nie. Mám na prvý stupeň, na paušálne zavedenie prvého stupňa svoj názor. Ja som ho už tu prezentoval. Nie vždy je všetko dobré, čo sa kopíruje, nie vždy, čo sa inde realizuje, je dobré aj v našich podmienkach alebo aj u nás, pretože aj zavádzanie prvého stupňa a vôbec bakalárskeho systému súvisí, ja osobne som presvedčený, s iným, s reformou stredného školstva. A my sme išli o 1 stupeň vyššie, my sme začali opravovať strechu miesto toho, aby sme boli drevenú konštrukciu najprv opravili. Takže preto si myslím, že treba celý tento odsek vypustiť.

V § 50 ods. 7 navrhujem vypustiť poslednú vetu, ktorá súvisí s prijímacími skúškami na doktorandské štúdium. Nevidím dôvod, aby sa konali aj v prípade angažovanosti externej organizácie prijímacie pohovory v externej organizácii, pretože ja osobne si myslím, že sú prijaté nejaké kritériá, nejaké zásady a musí sa akceptovať to, že by mali byť v jednom termíne a spoločne prijímacie pohovory. Inde všade trváme na tom, že prijímacie pohovory musia byť rovnako, za rovnakých podmienok, tak, prosím, buďme teda takto seriózni a ortodoxní, by som povedal, aj v tomto prípade. Nejde o žiadnu diskrimináciu externej vzdelávacej inštitúcie. Ide mi skutočne o to, aby sa vylúčili akékoľvek bočné, aby som to tak povedal, vetry. Nech je to v jednom čase a pri jednej komisii. Samozrejme, zástupcovia externej organizácie spravidla v tých komisiách prizvaní sú, tvoria jej súčasť.

V § 51 ods. 3 navrhujem nové znenie: "Vysoká škola alebo fakulta," táto sa dokladá - alebo fakulta -, "ak sa študijný program realizuje na fakulte, určuje počet prijímaných študentov na štúdium daného študijného programu. Ak splní podmienky prijatia na štúdium tohto programu väčší počet uchádzačov, prijatí budú tí uchádzači, ktorí preukázali..." a tak ďalej. A na konci sa tu za "vysokou školou" dopĺňa "a fakultou". To znamená, nielen znova vysoká škola, nielen rektor, ale aj fakulta aby tu mala garantované právomoci, keď teda hovoríme o tom, že sú garantované. Tak potom garantujme aj takéto momenty.

Podobne v § 54 ods. 3 navrhujem nové znenie: "O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje fakulta, rozhoduje dekan. Rozhodnutie dekana o neprijatí na štúdium môže podľa odseku 6 zmeniť," a to je môj doklad alebo doložka k tomu, "akademický senát fakulty." Ak sa to deje na fakulte, pretože takúto právomoc dávame pánovi rektorovi z titulu študijných odborov, ktoré sa realizujú na škole, tak potom prečo by nemohol mať takú istú právomoc, a znova to vychádza z toho, senát fakulty, keď tam má senát vysokej školy, ak chceme zagarantovať to postavenie fakúlt bez právnej subjektivity, ja som za to, aby to odvolacie konanie mohol ukončiť v prípade sporných teda rozhodnutí dekana senát vysokej školy. Ale myslím si, že ďaleko menej sa dá ovplyvniť senát fakulty ako potom v konečnom dôsledku jeden človek, je jedno, či to bude pán rektor alebo kto na konci toho odvolacieho konania.

V § 54 ods. 6 navrhujem takisto nové znenie v súvislosti s rozhodnutím o prijímacom konaní, kde odporúčam doplniť do textu podľa § 53 ods. 1: "inak postúpi žiadosť na akademický senát fakulty. Tento zmení rozhodnutie, ak sa vydalo v rozpore so zákonom, vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 53 ods. 1". A pokračuje ten text ďalej. Samozrejme, to je len v súvislosti s prijímacím konaním, tak ako som ho charakterizoval s postavením dekana.

Bod 24, § 55 ods. 2 by mal znieť: "Pri zápise sa študentovi," vkladá sa tu "sa študentovi", "určuje, akú časť povinností predpísanú študijným programom absolvuje v nasledujúcom období štúdia, ktorého sa zápis dotýka." Nehnevajte sa, v zákone je napísané, že si študent určuje, akú časť tých povinností na seba preberá. To je tak strašne voľné. Ja sa pýtam, prvák, ktorý príde na vysokú školu, ako si bude schopný určiť, akú časť povinností má na seba prevziať z toho penza, ktoré mu predpisuje štatút. Ja som bol prvý, kto sa zasadil o flexibilitu čo najširších možností výberu zo strany študentov, dokonca ešte aj pedagógov už v čase na začiatku deväťdesiatych rokov. Ja som za to, ale nemôžeme dopustiť, aby si študent mohol až v takomto širokom meradle vyberať, pretože si môže skutočne určiť minimum z toho penza povinností, ktoré na ten jeden rok má. Čo spravíme, keď on nesplní všetky tie kritériá? On povie - no dobre, ale zákon mi dáva možnosť vybrať si, ja som si vybral. Preto si myslím, že treba stanoviť, a malo by to byť, že sa mu určí aspoň to minimum, ktoré má plniť.

Ďalej, § 55 ods. 3 navrhujem vypustiť celý. Táto povinnosť je už raz v zákone daná. O tom sme hovorili.

Podobne v § 67 ods. 3 písm. i) navrhujem vypustiť text: "školné a". Neuvažuje sa so spoplatnením štúdia, čiže tam to školné sa vynecháva.

V § 71 ods. 7 navrhujem znenie: "Vysokoškolský učiteľ, ktorý má vedecko-pedagogický titul profesor a vykonáva funkciu profesora, je riadnym profesorom príslušnej vysokej školy. Vysokoškolský učiteľ, ktorý má vedecko-pedagogický titul docent a vykonáva funkciu docenta, je docentom príslušnej vysokej školy." Viete, nič nerieši vracať sa znova k titulu mimoriadny profesor. Ak sa tu hovorilo o titulománii, tak možno by sme to zvulgarizovali, že len v tomto smere to môže čosi priniesť. A myslím si, že je to taký prežitok, ktorý preukázal už v osemdesiatych rokoch, že je zbytočný, úplne zbytočný, a zrušil sa. Ja nevidím v tomto žiadne ratio, ani v tom prípade, kde by sme na prechodnú dobu pánov docentov mali menovať pánmi profesormi len preto, že zastupujú alebo plnia túto inú funkciu. Akú inú funkciu? Profesor a docent majú de facto tie isté povinnosti s tým, že má profesor niektoré iné práva. Bude mať mimoriadny profesor právo byť garantom študijného odboru? Ale potom čo sa zmenilo? Čo sa zmenilo? Je docentom a to sa bude zneužívať, pán minister, v tomto smere, to si buďte istý. Budeme potrebovať zastrešiť nový študijný odbor, na ktorý nebude v momente profesor. Spravíme veľmi rýchle mimoriadneho profesora a takýto študijný odbor okamžite bude fungovať. Na jednej strane kričíme, že školy špekulujú, že tu máme nejakých cestujúcich profesorov a neviem čo. Ja si v tom momente budem viac ceniť ten študijný odbor, ktorý bude zabezpečený externým spôsobom ako takýmto spôsobom, alebo potom rozšírme možnosť, aby docenti jednoducho mohli rovnako garantovať študijný odbor ako profesori. Nevidím dôvod preto, aby bol zavedený tento titul mimoriadneho profesora. Považujem to za minimálne prežitok, nechcem povedať atavizmus.

V § 71 ods. 10 v poslednej vete navrhujem vypustiť text: "vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo". Neviem, či tvorcovia zákona boli presvedčení o tom, že absolvent bakalárskeho vzdelávania, ktorý je, prosím, pripravovaný, a to treba zdôrazniť, na výkon praktických činností, ešte raz, na výkon praktických činností, môže byť vysokoškolským učiteľom, pretože tu môže pôsobiť podľa tohto zákona vo funkcii lektora dokonca asistent. Ja si myslím, že je to scestné.

V § 73 ods. 2 navrhujem vypustiť na konci vety text: "najdlhšie na 5 rokov". Týka sa to pracovných úväzkov. Už som sa na samom začiatku vyjadril, poviem to znova, je to diskriminačný krok vo vzťahu k tejto kategórii pracovníkov, docentov a profesorov a nemožno ho vôbec zdôvodňovať ani ospravedlňovať túžbou po konkurencii, túžbou po zvyšovaní úrovne na vysokých školách, pretože je to úplne inak. A myslím si, že každý to veľmi dobre vie. Skutočne ja neviem, čo viedlo k tomuto, pretože v danej situácii, aká v súčasnosti na vysokých školách existuje, to nie je realizovateľné.

V tomto istom § 73 je odsek 3, ktorý na to nadväzuje, kde odporúčam celý text vypustiť. Je to v rozpore so Zákonníkom práce, nehovorím o tom, že je to v rozpore s logikou, kde sa dáva požiadavka 9 rokov existencie vo funkcii docenta a profesora, aby sa získala definitíva. Nuž, vážení, všetci, ktorí to odporúčate, poďte, ukážte, ako sa to robí, ako treba vydržať, a príďte na tie školy, ktoré sú dneska aj z pozície tohto zákona spochybnené, a môže sa stať, že pôjdu do likvidácie, príďte tam robiť za takýchto podmienok učiteľa a potom uvidíte, či zmeníte svoj názor alebo nie.

Podobne v § 73 ods. 5 a 6 navrhujem celý text vypustiť, pretože to je v rozpore s Chartou ľudských práv a so Zákonníkom práce, ide tam o tých 65 rokov.

V § 74 navrhujem vypustiť text: "staršiemu ako 65 rokov". Odvolávam sa na to, čo som povedal pred chvíľou.

V § 88 ods. 4 navrhujem vypustiť poslednú vetu.

V § 88 ods. 5 a 6 navrhujem vypustiť celý text, kde sa hovorí o platení školného pri externej forme štúdia. Toto jednoducho neakceptujeme.

No a nakoniec odporúčam zo spoločnej správy vybrať na osobitné hlasovanie alebo samostatné hlasovanie body 10, 17, 64, 142, 143, 158, 162 a tieto body neschváliť, 168, 181, 182 a tieto body schváliť. O mojich pozmeňujúcich návrhoch žiadam hlasovať v troch skupinách, by som povedal, o bodoch 1, 2, 6, 7, 9, 10, 11, 12, 13, 15, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 24, 25, 28 spoločne, bodoch 3, 8, 33, 34 spoločne a bodoch 4, 5, 14, 16, 23, 26, 27, 29, 30, 31 jednotlivo. Nakoniec ešte raz zdôrazním. V prípade, že sa nebudú akceptovať tieto zmeny, ktoré som tu uviedol za klub, dávam druhú alternatívu pozmeňujúceho návrhu podľa § 83 ods. 1 nepokračovať v prerokúvaní návrhu zákona. Je tu podpísaný požadovaný počet poslancov. Odovzdávam to. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)