P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej chce reagovať pán podpredseda Presperín. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán podpredseda.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Bolo tu veľa návrhov. V podstate ide o diametrálne iný pohľad poslanca na fungovanie navrhovaného Úradu daňového preverovania, ako je v pôvodnom vládnom návrhu zákona, aj na to, čo som ja dal ako pozmeňujúce návrhy. Pokiaľ by sme mali rešpektovať prvý návrh alebo posledný návrh, ale zrejme bude prvý, vzhľadom na dopracovanie tohto návrhu treba zrejme vyjasniť len jedno, či tento úrad bude mať alebo nebude mať kompetencie daňovej polície. To je zásadná otázka. A myslím si, že verejná diskusia o tom mohla byť dosť značná, pretože to nie je zákon, ktorý prišiel dnes alebo predvčerom do Národnej rady. Čiže prešiel výbormi. Podľa môjho názoru odborná diskusia k tomuto prebehla, rozhodne prebehla. Výbor dal odporúčajúce stanovisko na schválenie takéhoto materiálu. Čiže ja si myslím, že dnes stiahnuť tento materiál by nebolo celkom reálne. A naopak, ak hovoríme o tom, že máme zefektívniť činnosť, ako ste aj vy, pani poslankyňa, hovorili, tak myslím si, že neefektívna je predovšetkým v súčasnom poňatí, v tom, v ktorom sa dnes pohybujeme. Však ja som prečítal jasné čísla - z 1042 prípadov len za rok 310 úplne bez odozvy, veľmi mizivé percento urobené.

Mám dojem, že by sme nemali vstúpiť do procesu, ktorý hovorí o tom, že tu chceme riešiť kompetentnosť jednotlivých ministerstiev voči tomuto zákonu, ale mali by sme riešiť problematiku, ktorá tu je. Ja som povedal, je tu reálne vymožiteľných 30 mld. Sk. Ak si toto budeme prehadzovať ako horúci zemiak, či s tým minister financií bude súhlasiť, či s tým minister vnútra bude súhlasiť, jednoducho, sa dostaneme do stavu, že znova takýto zákon nebude a jednoducho pôjde to v starých koľajach bez toho, aby sme sa pohli z miesta. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová chce reagovať faktickou poznámkou.

M. Sabolová, poslankyňa: Len veľmi krátko, pán podpredseda. Myslím si, že teraz ste vystúpili ako člen vlády, nie ako poslanec. Čiže ja s vami môžem súhlasiť, to je váš pohľad, to je môj pohľad, ak dostanem patričné vysvetlenie, ak prejdú pozmeňujúce návrhy, ktoré odporučí a neodporučí minister, ja môžem zvážiť svoj procedurálny návrh. Ale myslím si, že odborná diskusia prebehla, myslím, minimálne. Treba počúvať mnohých ľudí, ktorí v tom výbore boli. A ja myslím si, že ja si prácu, ktorú odviedla pani ministerka, vážim. Ale myslím si, že niekedy sme neboli na jednej vlnovej dĺžke, aby sme sa počúvali.

A myslím si, že zákon, ktorý sme pred rokom pripravili a dnes novelizujeme, by mal byť taký, aby skutočne zefektívnil prácu a aby sme nehovorili o tom, koľko máme nevymožených daní na úradoch. Vy si dobre pamätáte moju reakciu na minuloročné rokovanie, keď som hovorila o tom, že sa obávame zníženia dane z dedičstva alebo upustenia od dane z dedičstva pre priamych príbuzných, lebo budú to veľké úniky. Ale my vieme veľmi dobre, že daňové úrady sú plné nevymožených daní z prechodu nehnuteľností a majetku. Teda myslím si, že tam sú naše milióny, a preto to zrušenie daňových úradov momentálne je veľmi nemúdre.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Delinga, ako ďalší prihlásený do rozpravy. Posledný do rozpravy prihlásený je pán poslanec Hofbauer.

Nech sa páči, pán poslanec Delinga.

P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, páni ministri, dámy a páni, považujem tento návrh zákona za striktný zákon, ktorý navodzuje ďalší druh polície v našom štáte. V podstate to znamená asi toľko, že súčasné polície, či už Policajný zbor, finančná polícia a vôbec súdnictvo, nestačia na to, čo všetko dokážu naši občania, a hlavne nestačia na to, aby si daňové úrady splnili svoju povinnosť a vymohli daňové nedoplatky, ale aj daňové nároky. Ak teda vstupujeme do obdobia, kde zavádzame ďalší druh polície, myslím si, že to treba veľmi jasne a explicitne zákonmi upraviť, pretože vieme veľmi dobre, že polícia pri odhaľovaní trestných činov má svoje prvoradé poslanie, ale môže vstúpiť do obydlia len na základe súhlasu sudcu.

Táto polícia, ktorá sa tu navrhuje, alebo teda úradníci Úradu daňového preverovania podľa toho, ako som si to prečítal, môžu vstúpiť do obydlia občana bez súhlasu sudcu, teda na základe toho, že im dá niekto z daňového úradu pokyn alebo im dá niekto intuíciu, že príslušná osoba, príslušný občan je daňovo podozrivý, je trestne podozrivý alebo, nedajbože, už koná trestný čin, ktorý, neviem kto, v tomto úrade má právo označiť za trestný čin. Čiže je to vec, ktorá podľa mňa ani v pripomienkovom konaní nebola jasne, explicitne a zodpovedne posúdená vo vláde, najmä orgánmi ministerstva spravodlivosti, ministerstva vnútra a podobne. Takto sa to mne javí, prosím pekne, je to môj názor. A aj napriek tomu, že teda niekto tvrdí, že bola o tom odborná diskusia, mali to len 3 výbory, aj keď nám rokovací poriadok odporúča, že môžeme sa tým zaoberať, môžeme dávať návrhy, ale vieme veľmi dobre, ako tento mechanizmus pracuje, keď iný poslanec do toho výboru, v ktorom sa to neprerokúva, dáva nejaký návrh.

Takže, pán minister, dámy a páni, myslím, že je múdre sa prikloniť k názoru, ktorý tu je predkladaný, aby tento návrh zákona bol ešte dopracovanejší, a teda kvalifikovanejší, a potom ho prijať tak, aby potom nemuseli príslušní poslanci o 2 týždne rozmýšľať o ďalšej novele tejto novely, ktorú tu dneska chceme v druhom alebo aj v treťom čítaní schváliť.

Návrh zákona sa zameral aj na to, že mal posúdiť efektívnosť činnosti jednotlivých daňových úradov. Ja som nikde nevyčítal, pán minister - vy za to, samozrejme, ešte nemôžete -, aká bola efektívnosť alebo neefektívnosť tých 28 či koľkých daňových úradov, ktoré sa navrhujú v tomto zákone zrušiť. V spoločnej správe gestorský výbor odporúča, aby teda tieto návrhy zo zákona boli vyňaté, pretože skutočne tu nie je daná jasná expertíza, či efektívnosť činnosti týchto jednotlivých daňových úradov je dobrá, nie je dobrá, je opodstatnená, nie je opodstatnená. A nakoniec, veď nedávno sme novelizovali daňové úrady, nedávno sme sa bavili tu v parlamente veľmi tvrdo, nekompromisne o tom, kde sa budú nachádzať daňové úrady a ktoré sa zrušia a ktoré sa nezrušia, prečo teda ministerstvo financií nevyriešilo tento problém jasne, zreteľne už zhruba pred rokom.

Aj keď som si nepripravil konkrétne pozmeňujúce návrhy s 15 podpismi, myslím si, že by stálo za to - hlavne si vydiskutovať § 4a, ktorý hovorí o pôsobnosti Úradu daňového preverovania, kde v odseku 3 sú mu dané veľké možnosti v informačnom systéme, v ktorom má zhromažďovať, spracúvať, uchovávať, ochraňovať údaje a informácie o osobách, ktoré spáchali trestné činy alebo u ktorých je dôvodné podozrenie, že spáchajú trestné činy, alebo v súvislosti s porušením osobitných predpisov a tak ďalej. Čiže to je pre mňa vec neuzavretá, či daňový úradník rozhodne už dopredu o tom, že osoba pácha trestný čin, hoci o tom, že niekto spáchal trestný čin, rozhoduje súd.

Ďalej, v písmene c) sa hovorí, že tento úrad spolupracuje v oblasti odhaľovania trestných činov spáchaných v súvislosti s porušením osobitných predpisov, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis. S kým spolupracuje? Sám so sebou alebo s príslušnými úradmi štátnymi. Proste nie je tu jasne povedané, s kým tento Úrad daňového preverovania v tejto oblasti spolupracuje.

Taktiež, myslím si, treba jasne povedať vzhľadom na dôvodovú správu, pretože nie je v bode 13 jasne definovaná, čo je uchovávať a čo je mať k dispozícii informácie o týchto osobách, pretože keď si prečítate to zdôvodnenie, ktoré je k bodu 13 v odseku 6, že na tento informačný systém sa vzťahuje zákon o ochrane osobných údajov v informačných systémoch s výnimkou ustanovenia upravujúceho súhlas dotknutej osoby so spracovaním osobných údajov a s registráciou informačného systému, nikto z nás nemusí dať súhlas a informácie budú bežať, pretože je to vyňaté z tohto zákona. Ale na druhej strane sa hovorí, že zamestnanci Daňového riaditeľstva, ktorí budú mať postavenie orgánu činného v trestnom konaní, budú postupovať podľa Trestného poriadku, nebudú využívať pri svojej činnosti informačno-technické prostriedky a prostriedky operatívno-pátracej činnosti. Neviem si vysvetliť, čo to znamená, tie informačno-technické prostriedky, či sú to teda len obyčajné telefóny bez toho, čo v nich bude, či sú to obyčajné počítače bez diskiet, áno, že teda nebudú naplnené. Proste, sú to veci, ktoré sa veľmi ťažko vysvetľujú. A myslím, že v realite potom môže dôjsť k zásadným omylom.

A ešte štvrtá vec, na ktorú by som chcel upozorniť váženú snemovňu, je tá, kde sa hovorí o hospodárskom a finančnom dosahu tejto právnej úpravy. Tá už, samozrejme, bude vyzerať ináč, pretože ministerstvo financií predpokladalo, že 90 zamestnancov prepustí z daňových úradov. Z toho ale pôjde 60 zamestnancov do výkonu kontroly, čo sú asi štátni úradníci, a 30 zamestnancov do exekúcie, ktorí nemusia byť teda štátni úradníci. Ale ďalej sa píše, v poslednom odseku tretej časti dôvodovej správy, že, naopak, predpokladá v roku 2002 vytvorenie 85 nových pracovných miest a v roku 2003 ďalších 50 nových pracovných miest. Takže na jednej strane ide prepustiť 90 pracovníkov a na druhej strane prijíma ďalších 135 pracovníkov. Čiže v obehu tu v nadväznosti na tento zákon je vlastne 135 plus 90 zamestnancov alebo pracovníkov, z ktorých jedni prídu k peniazom na základe odstupného, druhí prídu k peniazom na základe veľkých platov, prijímania či už konkurzného alebo nekonkurzného. Zdá sa mi to, vážený pán minister, že sa tu s peniazmi daňových poplatníkov narába príliš nedaňovo, nie príliš v zmysle tohto duchu zákona, ktorým chceme zaviesť väčšiu šetrnosť a to, že by nám mali peniaze do štátu prísť a že by sa nemali rozpúšťať. Preto si myslím, že je namieste, aby sme tento zákon ešte kvalifikovanejšie dopracovali a posúdili ho v neskoršej dobe. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hudec a pán podpredseda Presperín chcú reagovať faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Delingu. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Hudec.

I. Hudec, poslanec: Ďakujem za slovo. Myslím si, že dobrými úmyslami sa dá vydláždiť cesta aj do pekla. Samozrejme, nikto z nás nemôže spochybňovať základný princíp a úmysel, ktorým je dôsledné vyberanie daní, spravodlivosť vyberania daní a odhaľovania tých, ktorí dane odmietajú platiť. To platí všade na svete. Ale to, čo sa ponúklo poslancom Národnej rady, a tým chcem súhlasiť s rečníkom a doplniť ho, vlastne ponúka možnosť aj politického zneužitia týchto nových policajtov daňových, ktorí vzniknú. A v podstate vznikajú na základe toho, že ministerstvo financií, ktoré som už raz definoval ako štát v štáte, sa jednoducho bude rozpínať bez ohľadu na to, aké sú možnosti finančných prostriedkov na činnosť štátnej správy. Jednoducho si zasa hojí starosti svojich ľudí, ktorí budú musieť opustiť v rámci racionalizácie štruktúry štátnej správy túto inštitúciu. A hneď sa vrhlo na skutočne vážnu ponuku - riešiť daňové nedoplatky v tomto štáte.

Druhá moja poznámka bude všeobecnejšej povahy. Bojím sa, že keď sme pri daňových priznaniach prednedávnom mali spisovať aj našu spodnú bielizeň, spodné nohavičky a neviem čo ešte, zrejme z tej istej dielne bývalej ministerky Schmögnerovej vyšiel aj tento návrh. Je skutočne prehnaný, nedôsledný, zlý a ľahko zneužiteľný. Myslím, že táto snemovňa veľmi vážne pouvažuje o tom, či vôbec akceptovať takýto zlý návrh. Ďakujem za slovo.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím, aby sme sa vyhli erotickým poznámkam pri faktických poznámkach.

Pán podpredseda Presperín.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Evidentne aj Pavel Delinga ako náš kolega, zaznieva to z viacerých vystúpení aj faktických poznámok, posúvame tento zákon nie z roviny vecnej, ale do roviny politickej. Každého zákona, páni kolegovia, sa môžeme báť, že bude mať, samozrejme, aj politické dôsledky. Ide o to, kto ho bude napĺňať a ako sa bude napĺňať. Ja vôbec ho nechcem posudzovať z tejto stránky.

Nechcem hovoriť dnes, tak ako si aj ty, pán poslanec Delinga, hovoril o počtoch pracovníkov. Ja som sa naozaj stotožnil celkom reálne s tým, že návrh, ktorý bol pôvodný, je jednoducho zlý v tom, že by mal zrušiť x úradov. Neviem teraz presne povedať, koľko by ich mal zrušiť. Naozaj keď sme ich pred pár mesiacmi robili a ustanovili a povedali, že takto majú fungovať, je nezmyselné, aby sme to robili teraz úplne opačne a získavali počet ľudí. Pritom ale myslím si, že to nie je motívom alebo predpokladom na to, aby takýto úrad vznikol, nie je to predpokladom. Vznikne alebo môže vzniknúť na základe tohto zákona, ktorý sme schválili aj v podobe, keby, samozrejme, pozmeňujúce návrhy, ktoré sú z gestorského výboru boli odsúhlasené. Chcem povedať, aby sme teda nedávali dokopy zrušenie jednotlivých úradov daňových s vytvorením tohto úradu a s finančnými prostriedkami, ktoré boli v rozpočte vyčlenené. Všetko.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Reagovať na vystúpenie pánov poslancov bude pán poslanec Delinga.

P. Delinga, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som ďaleko od toho, aby som posudzoval odborné veci z politického pohľadu. Vždycky sa na to dívam absolútne kvalifikovane a profesionálne. A keďže návrh zákona obsahuje presne to, o čom tu hovoríme, čiže predkladateľ nestiahol nič z neho, tak je mojou povinnosťou, aby som reagoval na to, čo obsahuje návrh zákona. Ak teda snemovňa sa v konečnom dôsledku dohodne na tom, že sa nebudú upravovať daňové úrady, tak, samozrejme, ten zákon vyjde z tejto poslaneckej snemovne v takom znení. Ale keď predkladateľ neupravil teda a nezdôvodnil pri predkladaní návrhu, že súhlasí s tým, aby daňové úrady sa neupravili, a že súhlasí s tým, aby tá kvantifikácia pracovníkov sa zmenila, a keby to tu bol uviedol, že ide o nie 135 pracovníkov, ale ja neviem o aký počet pracovníkov, tak potom som reagoval v tomto slova zmysle, pán podpredseda Presperín. Takže nech je tento zákon. Ale pokiaľ nie je jasne vydefinované, aké budú jasné kompetencie, práva úradníka Úradu daňového preverovania a že teda môže tu vstúpiť len na základe rozhodnutia sudcu a pod., tak o toto mne tu ide. Pokiaľ to nie je jasné, tak takýto zákon by sme nemali prijať, lebo to potom vedie k tomu, čo sa tu v tejto snemovni deje, že poslanci koalície si tu s novelizáciami pohrávajú ako s cukríkmi a na bežiacom páse do snemovni dávajú 30 - 40 návrhov, ktoré tu musíme zbytočne prerokúvať.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer ako posledný prihlásený do rozpravy.

R. Hofbauer, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, v rámci prvého čítania k tomuto návrhu zákona som sa nevyjadroval, pretože išlo o posunutie do druhého čítania. Využívam preto túto možnosť v súčasnosti. Nepredkladám pozmeňujúce návrhy a neuplatňujem ani údajné možné vyjadrenia vo výbore Národnej rady, v ktorom sa nachádzam, pretože sa nachádzam vo výbore pre ľudské práva a národnosti a prevažná väčšina ekonomických a hospodárskych zákonov do tohto výboru sa, prirodzene, nedostáva. Takže dovoľte predovšetkým pohľad z trošku inej strany, ako je to taxatívne menovanie zo strany ministerstva financií.

V prvom rade ma prekvapuje, že ministerstvo financií k takémuto zneniu zákona pristupuje v čase, keď tu nie je prítomná poslankyňa a bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová. Vyjadrovala sa pochvalne o tom, že výber daní sa oproti predchádzajúcim obdobiam výrazne zlepšil. Súčasne v tom istom období predkladá návrh zákon tento rezort, ktorý, zdá sa, dokumentuje opak. Takže v tomto smere jestvuje jednoznačná disproporcia.

Jednoznačnú disproporciu vidím aj v tom, že sa dáva do súvislosti, že na Slovensku je tým viac slobody, tým viac zákona, tým viac práva a tým viac demokracie, čím je viac súdov a sudcov, čím je viac advokátov, právnikov a exekútorov, čím je viac úradov a úradníkov, zákonov a ich novelizácií a čím je viac inštitúcií sledovania, ktoré sú oprávnené sledovať občanov. Zrátajme si, vážení prítomní, kto všetko v súčasnosti už môže občanov na Slovensku sledovať. V minulom režime to bolo vcelku jednoduché - polícia, Štátna bezpečnosť a hotovo. Teraz je to rozviedka Slovenskej informačnej služby aj kontrarozviedka Slovenskej informačnej služby, vojenská rozviedka i vojenská kontrarozviedka, Policajný zbor, Železničná polícia, v rámci toho Policajného zboru sú to slávne inštitúty pre obzvlášť závažnú trestnú činnosť, ktorá doručuje doporučené zásielky alebo obsielkové zásielky do bytu a do bydliska adresátov pomocou trhavín. Ďalej je to finančná polícia, colná polícia a teraz sa ide zriaďovať daňová polícia. Nuž neviem, aký je váš názor na to, či tento reťazec, ktorý sa množí a narastá, dokumentuje viac slobody, viac zákona, viac práva a viac demokracie. Ja som presvedčený, že je to presný opak, pretože ak by jestvovali kvalifikované, kvalitné a dôveryhodné inštitúcie, tak ich stačí málo a fungujú. A ak niečo nefunguje, tak tá nefunkčnosť sa nevyrieši tým, že vznikajú nové úrady a nové odvetvia, ktoré navyše ešte nie sú zavesené pod vládu a priamo pod vládnu exekutívu, ale nachádzajú sa kdesi bokom.

Čo mám na mysli. Nedávno sme si mali možnosť vypočuť podpredsedu vlády pre ekonomiku pána Mikloša, ktorý sa odvolával na to, že v súvislosti so skrachovaným B.M.G. INVEST-om a  Horizontom Slovakia vláda tam nemala čo v právomoci, pretože to podliehalo pod Úrad finančnej kontroly. Nuž tak Úrad finančnej kontroly akým spôsobom existuje? Ten sa vznáša vo vákuu? Ten istý Úrad finančnej kontroly sleduje alebo má právomoc nad strediskami cenných papierov, ktoré kupčia s akciami spoločnosti jedna radosť, viď VSŽ akcie, o ktorých sa teraz vo vládnom kabinete dohaduje, či je za to vinovatý Mikloš alebo Harach. Verejnosť to nezaujíma. Jednoducho tento inštitút a tento mechanizmus nefunguje.

Ďalej, otázka bankového dohľadu. Možno sa zdá, že nesúvisí to s týmto zákonom, ale súvisí to, pretože to je celé súkolie finančného mechanizmu tohto štátu, ktoré ako keby sa zdanlivo vysúvalo spod kompetencie vlády, ako keby sa nachádzalo kdesi inde. Pokiaľ ide o bankový dohľad, na pohľad zdá sa, že vláda je tam úplne mimo obliga, keď Devín banka úplne pokojne skrachuje, keď predtým z rozhodnutí krokov vlády sa tam naleje 12 mld. a banka sa vyparí a vyvalí sa horeznačky aj s týmito peniazmi. Zdá sa, že je v úplnom poriadku, keď bratislavská banka SKB, teda Slovenská kreditná banka, ktorá existuje z vôle Demokratickej strany, KDH a DÚ pri mestskom zastupiteľstve, sama do seba preliala 370 mil. prostriedkov z mestských obligácií a vzápätí na to skolabovala. Primátor Moravčík a mestskí poslanci tiež sa tvária, že je všetko v poriadku, 370 mil. sa vyparilo a občan sa môže čudovať. Takže my tuná ťažko môžeme hovoriť o princípe slobody, zákona a práva za stavu, že funguje takýto systém chodu správy financií v tomto štáte. Ja teraz nebudem hovoriť o ministerstve financií separátne, ale správe financií v tomto štáte.

Vo veľkej miere sa stotožňujem s tým, čo tuná odznelo od pani poslankyne Sabolovej. Ja osobne silne pochybujem, že zavedením nového úradu, novej inštitúcie - Úradu daňového preverovania - zásadným spôsobom sa posunie dopredu to, čo nefunguje, ak to funguje, tak nech mi je odpustené, ale ak sa zriaďuje nový inštitút, tak to znamená, že asi tie predchádzajúce nefungujú alebo nie uspokojivo fungujú. A zriaďuje sa Úrad daňového preverovania a práve na základe iniciatívy ministerstva financií.

Stotožňujem sa s tým, čo tuná povedal pán poslanec Delinga, ak ministerstvo financií má vo finančných tokoch kompetenciu, tak potom nech má za to aj právomoci a zodpovednosť. Ale považujem za veľmi problematické a veľmi sporné, aby z daňových orgánov sme vyrobili nové policajné orgány s rovnakou policajnou právomocou, ako majú policajné orgány ministerstva vnútra. Považujem za úplne neprijateľné, aby títo úradníci na základe poverenia od svojich nadriadených mali právo vstupovať komukoľvek a kedykoľvek do obydlí. A tak to aj je podľa tohto návrhu zákona. (Hlasy z pléna.) Ale hej. Môžu vstupovať všade kedykoľvek a akokoľvek. To je právomoc, ktorá presahuje právomoc Policajného zboru bez rozhodnutia prokuratúry, orgánov činných v trestom konaní, bez rozhodnutia súdov.

Takže do akej polohy právneho štátu vlastne táto novela zákona nás posúva. Ja sa domnievam, že nás posúva mimo rámca právneho štátu. A silne pochybujem, že prispeje ku zvýšeniu výberu daní, pretože ak by tieto všetky úrady boli funkčné, tak ako by mali byť, tak potom Úrad finančnej kontroly by mal odsledovať a mal by držať ruku nad dianím Strediska cenných papierov vrátane toho, keď Stredisko cenných papierov teraz vymáha pod vyhrážkou exekúcií poplatky za vedenie akcií, ktoré už desať rokov sú mŕtve. To považujem takisto za nehoráznosť, takisto ak nefunguje bankový dohľad nad bankami a banky pokojne skolabujú aj s finančnými prostriedkami, ktoré predtým tam boli naliate.

Takže, dámy a páni, pripájam sa k tým skeptickým názorom alebo k tým názorom opatrných, ktoré tuná odzneli už predo mnou, či už zo strany pani poslankyne Sabolovej alebo pána poslanca Delingu, že vytvorenie nového úradu v tejto sfére s policajnými právomocami, ktorý nepodlieha ani vláde, pretože má podliehať Daňovému riaditeľstvu, ani Policajnému zboru, ani ministrovi vnútra, sa mi nejaví ako vecne odôvodnené a ústavne podložené, pretože ide o zásah do ústavných práv občanov. Vznik nových úradov a nových pracovných miest, domnievam sa, súvisí s faktorom zvolebnievania sa, s potrebou vzniku nových úradov, nových zamestnancov štátnej správy, nových zamestnancov verejnej správy a v podstate s potrebou ich personálnej stabilizácie. A to je presne to, čo poslanci, ktorí tvrdia o sebe, že sú pravicoví, by nemali podporovať. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Hofbauera sa hlásia pán poslanec Prokeš a pán podpredseda Presperín. Končím možnosť podania ďalších faktických prihlášok.

Pán poslanec Prokeš.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som k vystúpeniu pána poslanca Hofbauera len dodal toľko, že tento návrh zákona, pri všetkej úcte, je z tej istej filozofie, s ktorou sa veľmi často stretávame pri vystúpeniach pána premiéra Dzurindu. Keď je nejaký problém, tak miesto riešenia pán premiér zriadi komisiu alebo hovorí o tom, že zriadi komisiu. Aj tuná miesto riešenia nejakého problému sa znova vytvára, ako správne povedal pán poslanec Hofbauer, nový orgán.

Pravdou ale je, že, ako sa hovorí, ryba smrdí od hlavy a právne vedomie alebo povedomie v spoločnosti je nesmierne nízke jednoducho preto, že ani také inštitúcie, akou je verejnoprávna televízia, ktorá ovplyvňuje myslenie vlastne, dalo by sa povedať, celej spoločnosti, si nepovažuje za povinnosť dodržiavať zákon. Naopak, ešte deklaruje vlastným vyhlásením, že ho porušuje. Niekoľkokrát som na to tuná upozorňoval aj pána ministra spravodlivosti, aj pána ministra vnútra. Zdá sa, že ich to vôbec nezaujíma. Je potom úplne, by som povedal, nehoráznou drzosťou žiadať od občanov, aby dodržiavali zákony, ak verejnoprávne inštitúcie, ktoré sú pod dohľadom všetkých orgánov, sa jednoducho z dodržiavania zákonov vysmievajú. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán podpredseda Presperín.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vyjadrím sa k tomu, čo tu bolo mottom vystúpenia aj pána poslanca o zodpovednosti ministerstva financií jednak v tej úvodnej časti vystúpenia, ale v podstate aj k tomu, čo povedal. Nebudem to doslova citovať. Keď to zriaďuje a navrhuje ministerstvo zriadiť, nech nesie aj svoju konkrétnu zodpovednosť. Vyjadrím sa k tomu asi tak, že práve tu ide o to, aby nebol takýto vytvorený úrad pod vplyvom akéhokoľvek ministerstva, pretože vtedy, by som povedal, je tu viac politického a možného politického zneužitia ako vtedy, keď takýto úrad bude pod nezávislou správou, pod nezávislým orgánom, ktorým Daňové riaditeľstvo je. Bránime sa tomuto vytvoreniu, lebo je to niečo nové.

Ja nechcem dnes hovoriť o kredite a o výsledkoch polície v súvislosti s daňovými únikmi, poznáme ich, ja som ich už raz tu spomenul, nebudem ich znova opakovať, poviem len, že je to situácia, ktorá platí takmer vo všetkých európskych krajinách, kde je to odskúšané jednoducho. A všade došlo k pozitívnym výsledkom pri dobýjaní predchádzajúcich daňových nedoplatkov. To nie je otázka, ktorú by sme my mali skúmať alebo riešiť ako prví v Európe alebo niekde na zelenej lúke. Okrem Talianska a Nemecka v podstate to všade funguje takto. Všetko.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Pán podpredseda, najvyššie politikum v tomto štáte je štátny rozpočet. A ten sa tvorí daňami. Tak nehovorte o tom, že Daňové riaditeľstvo a všetky daňové orgány majú byť nezávislé a bokom. To je predsa úplný nezmysel. To je prvá pripomienka.

Druhá pripomienka. Riaditeľ Daňového riaditeľstva nie je žiadny apolitický človek alebo apolitická osoba. Veď to je človek, ktorého tam vyberie po tuhej ruvačke medzi sebou vládna koalícia. Takže opäť to nie je nejaké apolitické, amorfné stvorenie, ale je to politická osobnosť, ktorá je tam na báze politického výberu vybraná.

A intenzita vašich obhajob tohto zákona. Nech je mi odpustené, ale mi tak evokuje, či náhodou to Daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici nemá nejakú súvislosť s vašou osobou. Bojujete za tento zákon intenzívnejšie ako celý rezort ministerstva financií a vláda, ktorá vlastne tento nepodarený zákon predkladá, o ktorom som ja hlboko presvedčený, že nie je cestou k prehĺbeniu demokracie, k prehĺbeniu právneho poriadku v tomto štáte, ale ani k zlepšeniu výberu, pretože ak ten výber daní nefunguje v súčasnosti alebo funguje neuspokojivo, tak nepresvedčí ma absolútne nikto o tom, že zriadením nového úradu zrazu sa tá situácia diametrálne zlepší. Kde sa naberú tí anjeli, ktorí budú statočne spravodlivo postupovať v novom úrade, s novou iniciatívou? Veď sú to stále len tí istí ľudia z toho istého okruhu a podliehajúci takisto zase len mimo vlády a mimo ministerstva financií, ktoré v konečnom dôsledku je zodpovedné za predkladanie návrhu štátneho rozpočtu do vlády. Takže, myslím, tuná prichádza k značnému zahmlievaniu skutočnosti.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra navrhovateľa za vládu Slovenskej republiky, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán minister.

F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Predovšetkým chcem poďakovať za všetky pozmeňujúce návrhy a vystúpenia k prerokovaniu tohto návrhu zákona. Dovoľte, aby som sa stručne vyjadril k jednotlivým vzneseným pozmeňujúcim návrhom.

Najprv by som sa vyjadril k spoločnej správe. Odporúčam, a aj s vedomím, že spoločná správa zahrnuje bod 12, ktorý v podstate vyjadruje nesúhlas s pôvodným vládnym návrhom na rušenie niektorých daňových úradov, so všetkými bodmi spoločnej správy súhlasiť.

Ďalej by som odporúčal súhlasiť a súhlasím so všetkými bodmi, t. j. bodmi 1, 2, 3 a 4 pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesol pán podpredseda Presperín. Chcel by som len dodať, že zmysel tohto návrhu je dať Úradu daňového preverovania kompetencie, ktoré zvýšia efektívnosť jeho činnosti.

Ďalej by som sa vyjadril k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predniesla poslankyňa pani Mária Sabolová s bodmi 3 a 5 jej pozmeňujúceho návrhu. Odporúčam tu vysloviť súhlas. Tieto body súvisia už s bodom 12 spoločnej správy. A s týmto bodom som vyslovil súhlas.

Čo sa týka toho zásadného alebo koncepčného návrhu na zmenu, povedal by som, toho riadiaceho miesta pre Úrad daňového preverovania, podľa môjho názoru tento návrh mení pôvodný zámer, ktorý bol v zákone, podstatným spôsobom. Tým, že stavia Úrad daňového preverovania mimo daňovej správy, tak vytvára z neho orgán, ktorý čiastočne, by som povedal, sa ocitá v konkurencii a súčasne ako kontrolný orgán voči daňovej správe. To nebolo zámerom pôvodného návrhu zákona. Teda s bodmi 1, 2 a 4 odporúčam vysloviť nesúhlas.

Chcem poďakovať aj za príspevky, ktoré boli viac úvahami k tomuto návrhu zákona.

Chcel by som povedať, že podľa môjho názoru tento zákon nevytvára také podmienky, aby boli porušované základné práva a slobody. Je to explicitne uvedené v § 4b ods. 2.

Ďalej, myslím, že nie som ani kompetentný sa vyjadrovať už k legislatívnym pripomienkam. Predpokladám, že tieto boli posúdené legislatívnymi orgánmi.

Čo sa týka dopadov na zamestnanosť tým, že vyjadrujem súhlas s bodom 12 spoločnej správy, súčasne jedna z tých pripomienok, ktorú predniesol pán poslanec Delinga, odpadá.

Čo sa týka pripomienky pána poslanca Hofbauera, výber daní sa síce zlepšil, ale stále zostáva problém daňových nedoplatkov a vymáhania daňových nedoplatkov.

A čo sa týka jeho pripomienky, že existuje stále viac inštitúcií, ktoré ľudí istým spôsobom obťažujú, myslím si, že je to vec názoru. Plnenie daňových povinností a ich vynucovanie podľa môjho názoru nie je obťažovanie.

Ďakujem. To je všetko z mojej strany.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.

Pán spravodajca sa chce vyjadriť. Nech sa páči. Pán spravodajca, stručne by som prosil.

V. Maňka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, takisto ďakujem za všetky vystúpenia. Vystúpila jedna pani poslankyňa, traja páni poslanci v rozprave. Ja by som sa dotkol niektorých vystúpení.

Celková filozofia zákona je v tom, aby uskutočnil zefektívnenie odhaľovania daňových trestných činov v troch oblastiach. Zmeny v troch oblastiach sú v oblasti zefektívnenia a odhaľovania daňových trestných činov, v oblasti zefektívnenia a správy daní u vybraných daňových subjektov a v oblasti posúdenia efektívnosti jednotlivých daňových úradov.

Výbor pre financie, rozpočet a menu z dôvodu ani nie ekonomického, hospodárskeho a logického odporučil, aby tá tretia oblasť, oblasť zefektívnenia jednotlivých daňových úradov sa neprerokúvala, to znamená, že odporučil, aby sa nerušili daňové úrady, nie z toho dôvodu, že by to nebol dobrý návrh. Ten návrh bol skutočne logický, lebo tie daňové úrady sa nerušia tak, že by likvidovali ľudí. Práveže malo prejsť viac ľudí do výkonu a vlastne tí ľudia by tam boli ostali ako na pracoviskách. Ale z dôvodu, ako to vidím ja, a z dôvodu priechodnosti tohto zákona výbor pre financie, rozpočet a menu odporučil, aby tento bod sa neprerokoval. To znamená, vyňal z návrhu zákona tie body, ktoré hovoria o rušení daňových úradov.

Pani poslankyňa Sabolová navrhla niekoľko bodov.

Bod č. 3 už je riešený v spoločnej správe. To znamená, nebudeme o ňom hlasovať. A s ním súvisí aj bod č. 5, ktorý logicky pani poslankyňa navrhla s tým, že toto vypustenie je úplne logické a súvisí aj s tým bodom č. 3, ktorý sme v spoločnej správe už vypustili.

Čo sa týka poznámky k vybraným daňovým úradom, kde vo vystúpení zaznelo, že si pani poslankyňa nemyslí, že treba ich zriadiť, lebo ide o málo subjektov, ktoré budú kontrolovať. Áno, ale tie subjekty sú veľmi komplikované, veľmi veľké a aj v minulosti bola z toho dôvodu náročná kontrola. A ťažko asi ten, čo kontroluje, nejaký 5-zamestnancový subjekt dokáže takým istým spôsobom efektívnym kontrolovať aj tieto obrovské podniky, ktoré tvoria najzložitejšiu oblasť spravovania daní. To znamená, že túto oblasť je potrebné riešiť takýmto spôsobom.

Ja by som, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z toho dôvodu, že tu bola nastolená úplne iná filozofia zmeny zákona, odporúčal, aby sme nehlasovali o tomto zákone dnes, ale zajtra ráno.

Takisto by som prosil pána podpredsedu, aby sme to urobili týmto spôsobom s tým, že keď budem dávať hlasovať, tak ako o prvom budem musieť dať hlasovať o návrhu pani poslankyne Sabolovej, ktorá podľa § 83 rokovacieho poriadku odporúča tento zákon postúpiť na dopracovanie.

Verím tomu, že po prerokovaní tohto zákona zajtra ráno budeme môcť kvalifikovane o tomto zákone hlasovať. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam takisto ako pri predchádzajúcich bodoch prerušiť rokovanie o tomto bode programu, vyhovieť žiadosti pána spravodajcu, aby sme o tomto bode programu hlasovali zajtra ráno po konzultácii ešte s navrhovateľom a s tými pánmi poslancami, ktorí predniesli pozmeňujúce návrhy, kde sú isté pochybnosti o vecnom, správnom návrhu tohto zákona. Takže prosím pána navrhovateľa pána ministra, pána spravodajcu a všetkých tých, ktorí vystúpili v rozprave, aby využili čas do zajtra ráno a vykonzultovali si sporné názory na jednotlivé problémy, ktoré sa vyskytli pri prerokúvaní návrhu zákona v druhom čítaní.

Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi poslancovi Maňkovi.

Prosím teraz pána ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol

návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rímskym štatútom Medzinárodného trestného súdu.

Páni poslanci, je všeobecný súhlas, aby pán minister ako navrhovateľ uviedol najskôr obidva body programu, ktorých je predkladateľom? Potom by bola osobitná rozprava k jednotlivým bodom programu a potom by sme pristúpili k hlasovaniu. Je súhlas s takýmto návrhom?

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, predkladám v zastúpení ministra zahraničných vecí návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rímskym štatútom Medzinárodného trestného súdu.

Štatút tohto Medzinárodného trestného súdu prijala osobitná diplomatická konferencia v Ríme v roku 1998.

Hlavným motívom zriadenia tejto novej inštitúcie je úsilie o zabezpečenie potrestania fyzických osôb za závažné zločiny spáchané najmä počas vojnových konfliktov.

Do tohto štatútu Medzinárodného trestného súdu boli premietnuté aj poznatky z pôsobenia ad hoc tribunálov Bezpečnostnej rady OSN pre bývalú Juhosláviu a pre Rwandu.

Medzi členské štáty... (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím o pokoj v rokovacej sále.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Túto dohodu z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady štatút do určeného termínu podpisu nepodpísala len Čína a už ho ratifikovali Francúzsko, Veľká Británia. Ruská federácia štatút podpísala a taktiež Spojené štáty ho podpísali, čiže iba Čína ho nepodpísala. Zmluvné právo iniciovať právomoc súdu majú zmluvné strany a tiež samotný prokurátor. Právomoc Medzinárodného trestného súdu bude iba doplnková.

Rada EÚ prijala v júni 2001 spoločné stanovisko, v ktorom konštatuje, že zásady, zakotvené v Rímskom štatúte sú v plnej zhode so zásadami a cieľmi Európskej únie.

Na efektívne fungovanie tohto Medzinárodného trestného súdu je dôležité právne zosúladenie štatútu s Chartou OSN. Prípravná komisia stále pracuje na návrhu definície zločinu agresie.

Vláda Slovenskej republiky tiež súhlasila s tým, aby pri uložení ratifikačnej listiny boli prijaté dve vyhlásenia, pripojené dve vyhlásenia, ktoré sa týkajú používania jazyka v písomnom styku so súdom a prípadného prijímania občanov Slovenskej republiky alebo osôb s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky na výkon trestu na základe rozhodnutia súdu. Odporúča sa zároveň, aby Národná rada rozhodla podľa čl. 86 písm. d) ústavy v spojení s čl. 7 ods. 5 ústavy o prednosti štatútu pred zákonmi.

Na základe uvedeného si dovoľujem požiadať, aby Národná rada vyslovila súhlas s Rímskym štatútom Medzinárodného trestného súdu aj s dvoma vyhláseniami Slovenskej republiky k nemu pripojenými a zároveň rozhodla o tom, že Rímsky štatút má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pá novi ministrovi za uvedenia návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rímskym štatútom Medzinárodného trestného súdu.

Prosím teraz pána ministra J. Čarnogurského, aby ako navrhovateľ za vládu Slovenskej republiky odôvodnil

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov,

ktorý prerokúvame ako tlač 1238.

Pán minister, máte slovo.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, ide o ďalší zákon, ktorý nadväzuje na prijatú novelu Ústavy Slovenskej republiky a zavádza alebo privádza do súladu s touto ústavou ďalšie zákony, v tomto prípade zákon o organizácii Ústavného súdu.

Ťažiskom novely je vypustenie ustanovení upravujúcich podnet fyzických a právnických osôb, ktoré vzhľadom na novelizáciu ústavy stratili v nej oporu, ďalej, uverejňovanie rozhodnutí týkajúcich sa výkladu ústavy a ústavných zákonov v Zbierke zákonov, pozastavenie účinnosti právnych predpisov, ak môže dôjsť k ohrozeniu základných práv a slobôd alebo ak hrozí hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok, rozšírenie okruhu subjektov, ktoré budú môcť podať ústavnú sťažnosť, o orgány verejnej moci aj rozšírenie okruhu skutočností, na základe ktorých môže oprávnený subjekt podať ústavnú sťažnosť, a to ak k porušeniu základných práv a slobôd došlo opatrením alebo iným zásahom.

Vážená Národná rada, teraz by som chcel zaujať stanovisko k spoločnej správe výborov Národnej rady k tomuto zákonu. So spoločnou správou súhlasíme až na jeden bod, a to bod 2 spoločnej správy. A v tomto bode 2 ide o to, že doteraz teda uznášaniaschopný počet členov sudcov Ústavného súdu, aby plénum Ústavného súdu bolo schopné rokovať, bol 7. Vzhľadom na to, že sa zvyšuje počet členov Ústavného súdu na 13, bod 5 spoločnej správy navrhuje zvýšiť tento počet, minimálny počet sudcov, ktorí musia byť prítomní v pléne, na 9. Spoločná správa navrhuje vypustiť tento bod 2, čiže, inými slovami, navrhuje ponechať doterajší počet, minimálny počet sudcov 7 s odôvodnením, že však aj 7 je nadpolovičná väčšina z počtu 13. Ale podľa nášho názoru plénum Ústavného súdu rozhoduje iba v osobitne významných záležitostiach, ktoré sú uvedené v zákone a v ústave, a musí rozhodnúť nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov Ústavného súdu. Čiže minimálne 7 sudcov Ústavného súdu by muselo hlasovať za nejaké rozhodnutie v pléne teda, aby to prešlo. Nazdávame sa, že keď je minimum sudcov 7 na to, aby niečo prešlo, tak minimálny počet všetkých prítomných sudcov by mal byť o niečo vyšší. A ten prakticky minimálne vyšší počet je 9.

A preto navrhujeme, aby bod 2 spoločnej správy nebol prijatý. Navrhujeme ostatné body prijať, bod 2 aby nebol prijatý. To je všetko, ďakujem vám.