B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Alexejovi Ivankovi. Pán poslanec, nech sa páči.

A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov (tlač 1332).

Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Som toho názoru, že predložený návrh ústavného zákona systémovo nadväzuje na už existujúcu zákonnú úpravu na úrovni bežných zákonov pre jednotlivé kategórie verejných činiteľov. Je to zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Ďalej je to zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Ďalej je to zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. A čiastočne je to tiež zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe.

Tí, ktorí pracujú v jednotlivých zložkách verejnej moci, získavajú moc nad právami a slobodami jednotlivcov nad ekonomikou. Preto sa vyžaduje, aby bol výkon pridelených právomocí realizovaný vo verejnom záujme. Verejná správa je tak povinná realizovať verejný záujem. Ku konfliktu záujmov dochádza, ak je predstaviteľ verejnej moci vo svojej činnosti ovplyvnený osobnými pohnútkami. Už aj podozrenie, že by sa tak mohlo stať, môže v konečnom dôsledku spôsobiť významnú škodu na dôveryhodnosti inštitúcií verejného sektora.

Návrh ústavného zákona vychádza z využitia skúseností, z analogických právnych úprav zahraničia. Je v súlade s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky.

Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1463 zo 14. januára 2002 odporúčam prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov (tlač 1332) na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. V súlade s návrhom predsedu Národnej rady navrhujem, aby úlohy gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Ďalej odporúčam, aby ho výbory, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, prerokovali v lehote do 14. marca 2002 a gestorský výbor v lehote do 15. marca 2002.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Takže prvý je pán poslanec Bartoš, posledný je pán poslanec Tatár.

Nech sa páči, pán poslanec Bartoš, môžete vystúpiť.

S. Bartoš, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, úsilím pracovnej skupiny, ktorá na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky pripravovala návrh na vydanie nového ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov, bolo reagovať na pripomienky a výhrady odbornej i laickej verejnosti i Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov k súčasnému ústavnému zákonu č. 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov.

Svoje poznatky a skúsenosti z uplatňovania zákona v praxi Výbor Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov zovšeobecnil vo svojej správe, ktorou sa Národná rada zaoberala v závere roka 2000. Výbor vtedy upozornil na viaceré nejasnosti, ktoré sa vyskytli pri výklade platného zákona, a upozornil najmä, že je potrebné rozšíriť okruh osôb, ktorých by sa ústavný zákon o konflikte záujmov týkal, ďalej že zákon venuje len minimálnu pozornosť konfliktu záujmov, že neumožňuje dostatočne skúmať pravdivo a úplne oznámenie štátnych funkcionárov a najmä že neumožňuje prístup verejnosti k údajom uvádzaným v oznámeniach a v majetkových priznaniach. Ukázalo sa, že práve toto rokovanie bolo rozhodujúcim impulzom na vypracovanie nového návrhu zákona, ktorý práve prerokúvame.

O obsahu zákona hovoril pán predkladateľ, ale napriek tomu by som chcel povedať, že tento zákon má 5 významných čŕt. Po prvé, rozširuje okruh osôb podliehajúcich tomuto zákonu, a to nielen na všetkých ústavných činiteľov, ale aj na funkcionárov územnej samosprávy a riadiacich pracovníkov štátnych a iných verejných podnikov, po druhé, spresňuje legislatívne vyjadrenie jednotlivých povinností a obmedzení verejných činiteľov a rozširuje okruh funkcií, zamestnania a činností, ktorých výkon je nezlučiteľný s výkonom príslušnej verejnej funkcie, po tretie, ustanovuje verejným činiteľom povinnosť oznamovať nielen svoje majetkové pomery, ale aj majetkové pomery svojich najbližších rodinných príbuzných, po štvrté, zavádza do právnej úpravy systém verejnej kontroly a celkovo zjednodušuje konanie o ochrane verejného záujmu a po piate, vytvára priestor na podrobnejšiu a diferencovanú právnu úpravu prostredníctvom vykonávacích zákonov, z ktorých niektoré už Národná rada schválila a ďalšie dva, zamerané na ústavných činiteľov a niektorých štátnych funkcionárov, ako aj na funkcionárov územnej samosprávy, sú už pripravené a budú do Národnej rady predložené po schválení dnes prerokúvaného zákona.

S návrhom ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov sme sa predbežne z vlastnej iniciatívy zaoberali aj vo Výbore Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. A chcel by som povedať, že absolútna väčšina z celého tohto výboru ho odporúča posunúť do druhého čítania napriek tomu, že máme niektoré výhrady k istým ustanoveniam tohto návrhu, a preto v priebehu druhého čítania navrhneme k nemu aj niektoré zmeny a doplnky. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brňák, pripraví sa pán poslanec Prokeš.

Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

P. Brňák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada Slovenskej republiky, využívam priestor prvého čítania v súvislosti s predloženým návrhom ústavného zákona a chcem uviesť niekoľko poznámok k tomuto návrhu v rámci tohto prvého čítania.

Myslím si, že vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že vytvárať etické prostredie v spoločnosti je v dnešných pomeroch Slovenskej republiky sizyfovská práca a o to horšie je riešenie tohto problému v rámci orgánov a inštitúcií, ktoré z hľadiska informovanosti a z hľadiska istých výhod majú značnú výhodu pred ostatnými obyvateľmi tejto krajiny. Povedal to už niekedy dávno spisovateľ Saint-Exupéry: "Prinúť ich, aby spoločne budovali vežu, a urobíš z nich bratov. Ak však chceš, aby sa nenávideli, predhoď im zrno." Myslím, že v podobnej situácii sa nachádzajú aj mnohí vysokí ústavní činitelia, mnohí predstavitelia štátnych orgánov, verejnej moci. A mám taký dojem, že nie tak dávno sme boli napr. svedkami toho, ako sa dvaja ústavní činitelia medzi sebou osočovali, že kto vytuneloval nejakú firmu alebo kto mal nejaké problémy v súvislosti s nejakými podnikmi. Jednoducho tá situácia je vážna a v každom prípade je chvályhodná každá činnosť, ktorá sa pokúsi tento problém nejakým zásadnejším spôsobom posunúť dopredu.

Myslím si, že pán predkladateľ pán Orosz obišiel tú historickú genézu, ktorá má nadväznosť aj na ústavnú úpravu z hľadiska minulosti. Všetci tí, ktorí boli v parlamente ešte v uplynulom volebnom období, si pamätajú, akým spôsobom sa vypracovával návrh ústavného zákona o konflikte záujmov, aká rozprava bola o tomto návrhu, vedia svoje. Vedia jednoducho to, že samotný návrh ústavného zákona, ktorý bol predkladaný na pôdu parlamentu v tej pôvodnej verzii, bol ďaleko lepší než ten, ktorý sa nakoniec v parlamente schválil. A treba povedať, že schválil sa tak práve v súvislosti s tým, že boli nutné a žiaduce niektoré skôr politické kompromisy kvôli tomu, aby sa našla podpora 90 poslancov na schválenie tohto ústavného zákona.

Pritom všetkom, ako dnešný ústavný zákon o konflikte záujmov vyzerá, treba povedať zároveň ešte jedno. A to považujem za veľmi významné. Už podľa doterajšieho znenia ústavného zákona bolo možné z hľadiska právneho výkladu postihovať mnohé nešváry, mnohé veci, ktoré boli z hľadiska faktického stavu v rozpore s týmto ústavným zákonom, ale nenašla sa politická vôľa medzi jednotlivými politickými stranami, medzi poslancami v Národnej rade Slovenskej republiky v rámci samotného výboru pre stret záujmov, aby sa veci, ktoré sa prierezovo dotýkali možno širšieho politického spektra, aby sa zásadne riešili podľa znenia tohto ústavného zákona. Poviem jeden príklad, už som ho povedal veľakrát, k otázke napr. starostovania. Podľa môjho názoru je pomerne jasne vymedzená aj z hľadiska terajšieho ústavného zákona v tom smere, že túto činnosť bolo nevyhnutné považovať za konflikt záujmov a jednoducho z toho dôvodu že existovali tu starostovia, primátori prierezovo cez opozíciu a koalíciu, prijal sa účelový výklad, ktorý povedal, že tento ústavný zákon nemá dopad na tieto funkcie. Poviem ďalší príklad takéhoto politického obchádzania, keď jeden dotyčný poslanec v snahe obísť znenie tohto ústavného zákona sa formálne vzdal svojej štatutárnej pozície v jednej firme s tým, že bol ad hoc poverovaný na isté štatutárne úkony v rámci tejto organizácie, aby mohol ju zastupovať takto ad hoc, a vlastne takýmto vyslovene účelovým spôsobom obišiel to, čo už je veľmi jasne a veľmi striktne uvedené aj v tomto ústavnom zákone.

Čiže chcem povedať, že ak by sme si želali všetci tí, ktorí si úprimne želáme napomôcť v tom smere, aby sa predovšetkým na tých najvyšších postoch v rámci orgánov verejnej moci vytváralo toto etické prostredie, aby sa veci pohli dopredu, že veľakrát sami sme asi preto moc neurobili práve v záujme akýchsi politických kritérií, pretože zrejme platí aj v danom prípade, že veľakrát aj pod politikou vnímame skôr konflikt záujmov, ktorý sa niekedy zvykne schovávať za konflikt princípov.

To, čo ja osobne považujem za najväčší problém teraz predloženého návrhu ústavného zákona o konflikte záujmov, je tá do istej miery veľká príležitosť, ktorú mali predkladatelia v tom smere, že predkladajú nový návrh ústavného zákona na akési komplexné riešenie celej problematiky.

Ja osobne vidím najväčšiu slabinu predovšetkým v tom, že tento materiál podľa môjho názoru zrejme aj z hľadiska akéhosi časového stresu, keď sa zvolila možno ľahšia zlatá cesta, nie je plne konzistentný, systematický a komplexne upravený. Chcem povedať, že, iste, bolo to strašne obtiažne, aby predkladatelia tohto návrhu ústavného zákona celkom abstrahovali, celkom zabudli na teraz platný právny poriadok a snažili sa vymodelovať v rámci tohto nového ústavného zákona úplne niečo nové. Ale na druhej strane zase práve to, že tak neurobili, vytvoril sa pomerne zložitý systém vzájomne rôznych situácií, dokonca rôznych situácií pre jednotlivých ústavných činiteľov v oblasti konfliktu záujmov.

Ďalej napr. v mnohých prípadoch tento návrh ústavného zákona odkazuje na zákonnú úpravu, čo je podľa môjho názoru veľmi zlé, pretože pre budúcnosť niektoré veci sú zakomponované priamo v ústavnom texte a majú teda väčšiu silu, väčšiu závažnosť v tom smere, že je ťažšie akosi dostať ich z právneho poriadku, ale mnohé veci sa riešia iba na úrovni zákonov, dokonca ústavný zákon čo sa mi zdá troška nevyrovnané a nerovnocenné, v mnohých prípadoch odkazuje so svojou úpravou na existenciu osobitných zákonov, čo je troška pomýlený postup, pretože tie zákony je možné meniť pružne a v budúcnosti, keď vznikne vôľa, povedzme, riešiť konflikt záujmov v zákonnej úprave inak, ako je to upravené dnes, bude sa to dať pomerne pružným a nenásilným spôsobom uskutočniť.

Čiže toto osobne považujem za najväčší problém tohto návrhu ústavného zákona, aj keď si uvedomujem, že bolo neuveriteľne obtiažne začať akoby na zelenej lúke a pokúsiť sa vlastne vytvoriť kostru celého tohto nového ústavnoprávneho mechanizmu práve na tejto zelenej lúke.

V tomto smere vyplývajú aj potom ďalšie konzekvencie. Myslím si, že práve preto, že sa to neurobilo takto ucelene a kompaktne v rámci jedného ústavného zákona, aj preto sa tu v mnohých prípadoch akoby narúšal pomerne krehký systém medzi jednotlivými subjektmi, medzi jednotlivými ústavnými činiteľmi, ktorí majú byť postihnutí alebo ktorí majú byť podriadení tomuto mechanizmu v tom smere, že sú tu rôzne podmienky, ktoré sa kladú, povedzme, na poslancov Národnej rady, a iné jednoduchšie podmienky, ktoré sa kladú na prokurátorov, na sudcov, lebo ich situácia je riešená v mnohom, povedzme, v osobitnej zákonnej úprave. Takže jednoducho si myslím, že práve tá rôznorodosť a rôznosť úpravy jednotlivých subjektov, ktoré majú podliehať tomuto ústavnému zákonu je troška necitlivo riešená práve v zmysle aj základnej deľby moci v štáte, v zmysle moci zákonodarnej, výkonnej a aj súdnej.

Aj samotné posudzovanie otázky ochrany verejného záujmu musí byť podľa môjho názoru ponímané z tohto uhla, a teda musí byť vzájomne primerané. Spomeniem jeden príklad na dokumentáciu tohto. Spomeniem príklad, povedzme, imunity. Viete, že pri novele Ústavy Slovenskej republiky bola schválená imunita poslancov v akejsi dočasnej forme v tom smere, že ona platí len počas volebného obdobia poslancov. Ale napr. v prípade sudcov, keďže sú zvolení na doživotie, v podstate títo požívajú princíp imunity vlastne celé obdobie. Viem, že je to problematické vyjadriť na základe časovej pôsobnosti v tom smere, že poslanec je zvolený na obdobie štyroch rokov a že sudca je tu na doživotie a že je tu iný časový základ. Ale jednoducho je to neprimerané z hľadiska podobných ústavných funkcií.

Chcem povedať, že aj otázka samotného vybalansovania transparentnosti nerovnakých následkov zistených porušení, toto všetko je dané v podstate tým, že jednoducho niečo je riešené priamo v tomto texte ústavného zákona a na niečo sa odkazuje v zmysle osobitnej zákonnej úpravy. Myslím si, toto netreba zrejme vnímať ako prílišnú kritiku, lebo ja si uvedomujem, že je to veľmi komplikované, ešte raz to poviem, začať túto úpravu niekde celkom od začiatku. Ale práve preto sa obávam budúcnosti, že tá rôznosť a rôznorodosť bude mať za následok zase akúsi nedostatočnú transparentnosť a nedostatočné riešenie všetkých prípadných následkov vo vzťahu k subjektom, ktoré majú byť týmto ústavným zákonom postihnuté.

Myslím si, že z hľadiska verejných činiteľov je takýto ústavný zákon veľmi potrebný a veľmi žiaduci. Mimochodom, spomeniem už okrídlenú vetu jedného z kolegov tohto parlamentu, ktorý vlastne v plnej nahote obnažil princíp akéhosi účelového správania sa poslanca dnes vo väzbe s jeho neurčitým a neistým postavením po skončení volebného obdobia, keď na otázku, či nedošlo k nejakej obchodnej činnosti, v jeho prípade ku konfliktu záujmov, povedal: "A čo mám sa po skončení volebného obdobia postaviť pred úrad práce ako nezamestnaný?" Čiže myslím si, že toto sú tie záchytné body, ktoré jednoducho obnažujú a hovoria o tom, že ten problém tu je daný. Ja chcem spomenúť napr. ďalší takýto príklad, ktorý priamo nesúvisí možno s obchodnou činnosťou majetkovej povahy, ale ktorý súvisí podľa môjho názoru s vnímaním a chápaním otázky konfliktu záujmov. A to je prípad, povedzme, ktorý sa pokúšame riešiť dnes na pôde ústavnoprávneho výboru vo väzbe so situáciou, keď minister spravodlivosti pán Čarnogurský podľa môjho názoru, a pevne dúfam, že aj podľa širšieho názoru členov ústavnoprávneho výboru, v rozpore s doteraz platným znením Ústavy Slovenskej republiky a ostatného právneho poriadku dal možnosť urobiť sudcovské skúšky svojim vysokým úradníkom na ministerstve. Ide o piatich úradníkov na ministerstve spravodlivosti. Možno to považovať za prebendy, za trafiky, za isté uľahčenie situácie týmto vysokým úradníkom, že si urobia sudcovské skúšky a že sa im zlepší situácia vo väzbe so zamestnaním sa, povedzme, po skončení ich terajšieho pracovného zaradenia?

Čiže myslím si, že takto širšie je potrebné vnímať samotný konflikt záujmov, pretože on bol niekedy vnímaný príliš úzkoprso. On bol doteraz v rámci našej praxe vnímaný tak, že ide predovšetkým o otázku majetkových priznaní, že ide predovšetkým o otázku nemožnosti vykonávania inej práce, ale nebol vnímaný v skutočnosti širšie, tak ako vnímaný má byť, že môže ísť aj o konflikt záujmov, keď dotyčný ústavný činiteľ môže podvýšiť alebo uprednostniť svoj osobný či kolektívny záujem nad záujem celospoločenský.

Ak by sme dnes v parlamente veľmi dôsledne a cieľavedome posudzovali napr. zákonodarnú iniciatívu poslancov práve z tohto uhla pohľadu, z pohľadu presadzovania lobistických, osobných záujmov, tak zistili by sme, že tá väzba alebo príčina, súvislosť tu nesporne je a existuje napr. podľa toho, či je poslanec starostom, a teda bojuje o lepšie podmienky a o lepšie postavenie práve svojho úradu obecného, alebo podľa toho, či je dotyčný poslanec ako teraz pri schvaľovaní napr. návrhu zákona šéfom hasičov, a teda predkladá návrh zákona, mám na mysli pána poslanca Vavríka, je v rámci Bratislavy šéfom, ktorý zastrešuje hasičov, a predkladá dnes na pôdu parlamentu návrh zákona, ktorý bezprostredne súvisí s výkonom jeho pracovnej činnosti v tom miestnom meradle. O tom si myslím, že to je evidentný rozpor alebo konflikt záujmov, keď využijúc to, že je poslancom a že to zakryje pod akýsi celospoločenský záujem, presadzuje záujem vyplývajúci z jeho nižšieho pracovného zaradenia.

A takýchto príkladov by sme mohli nájsť na pôde parlamentu ďaleko viacej. Ja poviem jeden, ktorý som videl v televízii, keď ukazovali zábery v spojitosti so situáciou, ktorá sa deje vo VSŽ-ke. Videl som tam na moje prekvapenie bývalého amerického veľvyslanca pána Johnsona, ktorý sa pohyboval okolo súčasnej verchušky U. S. Steel-u v Košiciach. A bývalý veľvyslanec Spojených štátov amerických dnes vykonáva funkciu ekonomického poradcu pre U. S. Steel. Veď toto sú, myslím, tie priame väzby a napojenia pre tú činnosť, ktorá vyplynie pre vysokých verejných činiteľov napr. v období, keď už nevykonávajú túto svoju činnosť.

Ak by sme dnes napr. posudzovali a skúmali, akým spôsobom skončili mnohí ústavní činitelia, či už počas federácie alebo počas existencie Slovenskej republiky, ktorí skončili obdobie poslanectva alebo ministrovania alebo pod. a sú dnes v praxi, tak možno na 90 - 100 % prípadov všetci sa do istej miery dopúšťajú dnes možno ešte nie celkom vymedzenej otázky konfliktu záujmov, ale jednoducho využívajú celé to know-how, ktoré získali ako verejní činitelia vo vysokých funkciách práve pre dnešnú svoju obchodnú, podnikateľskú a ďalšiu činnosť. Čiže aj toto je veľmi závažná otázka, ktorá by sa mala a má sa riešiť aj pre budúcnosť, aby dochádzalo skutočne k tomu, že to prostredie bude čistejšie a etickejšie v rámci Slovenskej republiky.

Ak pán predkladateľ Orosz hovoril, že treba hľadať a treba sa pozerať na tento návrh vlastne v tom širokom slova zmysle a pokúsiť sa ho, povedzme, nejako príp. vylepšiť, ale v každom prípade schváliť, ja mu drukujem. A myslím si, že aj u nás v poslaneckom klube z hľadiska prvého čítania tú podporu tomuto návrhu dáme. Len zase keď ide o to, do akej miery bude vyzerať, povedzme, tá konečná verzia, to je tiež veľmi otázne, pretože ak sa zase pôjde na nejaké účelové politické kupčenia z hľadiska možnej podpory a vykuchanie tohto návrhu ústavného zákona, tak môže z toho vzniknúť niečo, čo nebude mať absolútne opodstatnenie a zmysel.

A v tomto smere musím byť trocha kritický aj na pána poslanca Orosza v tom smere, že zúčastnil som sa napr. seminára, ktorý bol dole na Župnom námestí, vypočul som si jeho vystúpenie k tomuto problému. A pán Orosz vo svetle možno širších politických súvislostí priamo napr. na tomto seminári už po podaní tohto návrhu na pôdu parlamentu povedal o. i. aj to, že ústavné riešenie možného konfliktu záujmov v samospráve, v obecnej alebo VÚC, navrhujeme ako otvorený variant, sú možné korekcie v legislatívnom procese, neboli by sme radi keby na tomto mala stroskotať celá úprava. Čiže ako? Dáme to do návrhu ústavného zákona, chceme vytvárať etické a čisté prostredie, ale zároveň povieme, že sme pripravení a otvorení na to, že to vyhodíme z návrhu ústavného zákona, lebo si to Združenie miest a obcí neželá, a lebo, že si to neželajú predstavitelia regiónov? Alebo druhé konštatovanie. Pán Orosz povedal: "Treba brať do úvahy aj povinnosť manžela a detí predkladať majetkové priznanie." Formálnoprávne je to v poriadku, ale vo svetle dnešných dní je to tiež otvorené. Čiže ako? Zase je to otvorená záležitosť? Budeme riešiť tú otázku alebo kupčiť s tým, že dám podporu, ale pod podmienkou, že sa vyhodia niektoré, povedzme, efektívne nástroje na riešenie a skúmanie konfliktu záujmov?

Čiže to sú viaceré otázky, ktoré ma napadajú práve v tej všeobecnej časti politickej rozpravy. Ja si myslím si, že na mnohé ďalšie špeciálne mám aj tu pripravené otázky a že o nich budeme hovoriť počas druhého čítania. A myslím si, že je tu istá nádej, nádej v tom smere, že takýto ústavný zákon by mohol byť prijatý možno aj preto, že je už koniec volebného obdobia, že už skôr myslí na budúcnosť, a nie tak až na súčasnosť, že niekedy, by som povedal, dominujúce pre úvahy poslancov je, či podporia alebo nepodporia takýto návrh ústavného zákona. Takže z tohto aspektu myslím si, že sú tu také vytvorené predpoklady alebo taká konštelácia hviezd, ktorá môže byť priaznivo naklonená takejto právnej úprave.

To je snáď všetko k tomuto návrhu. Ja osobne teda podporujem tieto myšlienky, aj keď na druhej strane zdajú sa mi byť celkom nie šťastne dotiahnuté niektoré, by som povedal, sankčné mechanizmy, sankčné mechanizmy vo väzbe s možnými porušeniami, ktoré sú tu konštatované, pretože v konečnom dôsledku, ak si zoberiete nadrobno to, čo je tu všetko napísané, a zistíte, aká je to zložitá procedúra samotného konania, o takomto strete samotného rozhodovania na pôde parlamentu, ktorý v konečnom dôsledku môže, bohužiaľ, ja hovorím, iba odňať alebo krátiť plat alebo odmenu, tak zdá sa mi byť do istej miery nie celkom efektívne dotiahnutá možnosť sankčných opatrení, kde ústavný zákon mohol mať oveľa vyššiu ambíciu, pretože ústavný zákon by si mohol dovoliť byť v tomto smere troška zásadovejší a principiálnejší vo väzbe so zistenými nedostatkami.

To je môj osobný názor, ale pritom všetkom chcem oceniť úsilie vlastne celej komisie, kde bol aj náš zástupca, pán poslanec Cuper. A myslím si, že tento návrh je jednoznačne posunom vpred oproti doterajšiemu stavu. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Kresák.

P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem vo svojej faktickej poznámke pri reakcii nie polemizovať o tom, čo povedal pán kolega poslanec Brňák, ale iba azda uviesť zopár vysvetlení. Samozrejme, ja chápem jeho vystúpenie. Cením si, že vidí pozitívne znaky a pozitívne črty v predloženom skutočne zložitom a komplikovanom návrhu ústavného zákona. Ale on vlastne sám si dal vo viacerých svojich vyjadreniach odpoveď na niektoré otázky, ktoré si kládol, napr. tým určitým spochybnením alebo relativizovaním obsahu toho návrhu, ktoré uviedol, i keď na druhej strane konštatoval, že ten návrh skutočne sa snaží obsiahnuť pomerne veľmi širokú množinu tých ľudí, ktorí sú vo verejnom živote a ktorí spadajú pod označenie "verejný činiteľ". Myslím si, že ale nebolo inou možnosťou, než ísť cestou snažiť sa podchytiť a definovať toho verejného činiteľa aj za tú cenu, že do tej kategórie verejného činiteľa vlastne patria všetci od tých najvyšších ústavných činiteľov až po vlastne štatutárnych zástupcov organizácií alebo riaditeľov štátnych podnikov, ktorí narábajú s majetkom tejto spoločnosti alebo všetkých občanov Slovenskej republiky. Čiže to sú tie riziká takejto komplikovanej právnej úpravy. Museli sme sa dať na toto riziko a museli sme sa snažiť hľadať riešenia.

Dalo by sa, samozrejme, oveľa dlhšie hovoriť o viacerých veciach, ale ešte predsa poviem jednu poznámku k takej trošička výčitke, že sme ignorovali ústavný zákon č. 119/1995 Z. z. Myslím si, že snažili sme sa z neho akceptovať to, čo sa dalo. Ale kolega Brňák sám to uznal, že tá ústavná prax preukázala neživotnosť tejto ústavnej normy a bolo nevyhnutné s ňou niečo robiť, naviac keď skutočne táto norma vlastne riešila akýsi tzv. konflikt financií, ale nie konflikt záujmov.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Chcel som vystúpiť v rozprave a reagovať na množstvo problémov, ktoré sú spojené s týmto ústavným zákonom. Žiaľbohu, tvrdohlavosť pána predsedajúceho Bugára mi znemožňuje vystúpiť v rozprave, pretože je tu síce nejaký výklad Národnej rady k § 27 rokovacieho poriadku z predchádzajúceho funkčného obdobia, ale toto je druhá Národná rada, ktorá si toto stanovisko neosvojila. A ja čítam v tom § 27 - ústne je ústne. Ja som sa bol pánovi predsedovi tohto parlamentu ústne prihlásiť do rozpravy, ale pán Bugár povedal, že ústne sú prihlásení len tí, ktorí sú prihlásení písomne na tabuli. Takže teraz dosť dobre nechápem, či ústne sú prihlásení tí, ktorí sú písomne na tabuli, alebo tí, ktorí sa prídu prihlásiť ústne. To je po prvé. Po druhé sa pýtam, či si Národná rada tohto funkčného obdobia osvojila uznesenie svojej predchodkyne. A tak už v tomto parlamente vládne takmer štyri roky svojvôľa vládnej koalície vo výklade ustanovení ústavy a zákonov. A je len paródiou na tento parlament, že tu sedí strážca spravodlivosti minister Čarnogurský v tomto štáte, ktorý je jedným z tých, ktorý...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vypnite mikrofón pánovi poslancovi Cuperovi, nehovorí k veci.

J. Cuper, poslanec: ... bude v Budapešti dávať v budúcnosti...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ja by som ti veľmi rád dal slovo, ale ty si zmeškal prihlásenie sa. Tu máš napísané v podrobných pravidlách, ako sa prihlasuje. Ja som uzavrel možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Bohužiaľ, ani ja nemám možnosť teraz otvoriť ju.

Takže, pán poslanec Prokeš, nech sa páči. Pán poslanec Prokeš tu nie je. Stráca poradie.

Pán poslanec Tatár.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi zaujať krátke stanovisko k predloženému návrhu ústavného zákona.

Predovšetkým chcem podporiť tento návrh. Chcem povedať, že všetko nové, čo prináša, už dávno je potrebné v našom právnom systéme, či je to zásadne rozšírenie osôb, ktorých sa to týka, či je to zjednodušenie tej procedúry, ktorou sa posudzujú prípad od prípadu osoby, či je to stransparentnenie celého procesu, napojenie na info zákon. Takže je to v zásade prínosom a rozhodne v prvom čítaní budeme ako OKS hlasovať za to, aby prešiel do druhého čítania. To je zásadná prvá poznámka.

Druhá poznámka je, že od začiatku sme podporovali prijatie takejto normy a snažili sme sa, aby bola čo najprísnejšia na druhej strane. A tých dôvodov na takúto prísnosť tu odznelo veľa. Niektoré z našich návrhov, ktoré sme predkladali ešte v tej pracovnej komisii, ktorá vznikla pred vyše rokom, sa nakoniec nedostali do tej finálnej verzie. A preto v druhom čítaní budeme predkladať niektoré rozširujúce, prehlbujúce a, povedal by som, sprísňujúce návrhy.

A poviem veľmi rámcovo len tri také okruhy, ktoré sú aj všeobecne známe, o ktorých sa diskutuje.

Jeden okruh je, aby ten rozšírený okruh osôb, ktorých sa zákon bude týkať, bol ešte širší, čo sa týka ich príbuzných, pretože ak sa hovorí o § 115 Občianskeho zákonníka, ľuďoch v jednej domácnosti, tak my budeme navrhovať, aby sa toto týkalo vlastne aj § 116, blízkych osôb, teda aj tých, ktorí sú naozaj podľa Občianskeho zákonníka blízkymi osobami a nie sú v tej istej domácnosti ako tá základná osoba, ktorej sa to týka.

Druhý okruh je, že samotná procedúra vo výbore, ktorý posudzuje podľa tohto zákona každý prípad, má jednu zásadnú slabinu. A to je ten moment kvóra pri posudzovaní prípadov. Ak sa totiž ukáže, že pri tom prvom prerokovaní sa nerozhodne nadpolovičnou väčšinou, to značí, že stačí, ak sa dvaja, traja, štyria zdržia a jeden, dvaja ochorejú, zostanú na chodbe alebo jednoducho výbor má kvórum na uznášaniaschopnosť, ale neprijme žiadne platné uznesenie, tak sa celá kauza končí a nebude možné tento prípad preskúmať. My tam budeme navrhovať také kvórum, ktoré jednoducho nebude umožňovať zahrať ani jeden z prípadov do autu. To je zjednodušene druhý okruh.

A tretí okruh sa týka sankcií. Poviem len príklad z oblasti Národnej rady alebo z iných volených zastupiteľských zborov. V podstate je tam sankcia tým, že sa povie verejne, že tento človek je v konflikte záujmov. Je tam sankcia viac-menej iba politická, to znamená, že ťažšie obháji tento človek svoje znovuzvolenie v ďalšom volebnom období. A budeme navrhovať nejaké menovité sankcie, napr. okamžite od toho konštatovania, že ide o konflikt záujmov, aby prestal dostávať poslanec svoj plat a odmenu. To isté treba rozšíriť aj na všetky ostatné osoby, ktorých sa to týka. Čiže treba sprísniť sankcie ako také, aby jednoducho sa aj pri vedomí, že je to verejná spoločenská, politická "hanba", neoplatilo dostávať sa z ekonomického hľadiska do konfliktu záujmov. To len pripomínam k obsahu toho textu.

Ešte raz opakujem, budeme podporovať, aby táto potrebná norma prešla do druhého čítania. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte bol do rozpravy prihlásený pán poslanec Prokeš, ktorý stratil poradie, keď mal vystupovať. Pýtam sa, či je prítomný. (Hlasy z pléna.) Páni poslanci, pokoj. Janko Cuper, ticho. Jano. Pán poslanec Prokeš nie je prítomný v rokovacej sále, preto stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán navrhovateľ sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Budem niekoľkými poznámkami reagovať na vystúpenie poslanca Brňáka.

Na vystúpenie poslanca Tatára, myslím, nemusím reagovať aj z hľadiska toho, že tieto pripomienky sú pripomienkami Aliancie Stop konfliktu záujmov, ktoré zazneli na odbornom seminári k tomuto návrhu ústavného zákona. A diskutovali sme tam o kladoch a záporoch tých možných pozmeňujúcich návrhov. Určite budeme o tom diskutovať potom v rámci druhého čítania, ak tento návrh získa podporu.

Niekoľko poznámok teda k vystúpeniu Petra Brňáka. Ja, pán poslanec, viem, že ten návrh ústavného zákona č. 119/1995 Z. z. bol ďaleko lepší ako to, čo v konečnom dôsledku bolo schválené. Teraz to už môžem prezradiť, ten návrh som robil pre docenta Fogaša ja a bol som šokovaný, v akej podobe potom bol schválený. Vtedy som nebol poslancom. Samozrejme, robil som mu to ako pracovnú verziu.

Súhlasím s tým, že je oveľa dôležitejšie ako samotné schválenie zákona zabezpečiť jeho dôslednú realizáciu v praxi, lebo ak prijmeme sebalepšiu úpravu, sebaprísnejšie pravidlá, ak ich nebudeme dodržiavať v praxi, ak budú formálne tie právne pravidlá, tak o to horší bude obraz parlamentu, o to horší bude obraz verejných činiteľov v živote spoločnosti. V tom sa plne zhodujeme.

Tie veci, ktoré si uviedol, chápem ako konštruktívnu kritiku, ktorú som ja privítal. Verím, že to nie je barlička na prípadnú nepodporu tohto návrhu, pretože o všetkých veciach sa dá diskutovať, všetky veci sa dajú posúdiť z rôznych hľadísk.

To najviac sporné ustanovenie, ktoré naozaj by mohlo eventuálne ohroziť schválenie tohto ústavného zákona v druhom a treťom čítaní, povedzme si otvorene, je otázka nezlučiteľnosti funkcie starostu, primátora s funkciou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Toto je problém, ktorý zrejme bude predmetom diskusie aj vo výboroch. Ja to naozaj považujem za otvorenú otázku, pretože nepovažujem nezlučiteľnosť týchto funkcií za klasický konflikt záujmov. Môžeme o tom diskutovať, do akej miery starosta, ktorý je tu v Národnej rade Slovenskej republiky, je v konflikte záujmov s výkonom funkcie poslanca Národnej rady. Iste, ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky je svojím spôsobom povinný reprezentovať celospoločenský záujem, zatiaľ čo ako primátor a starosta predovšetkým reprezentuje záujmy svojej obce, resp. záujem svojho mesta. Na druhej strane aj tí poslanci, ktorí nie sú primátormi alebo starostami sú odniekadiaľ a určitým spôsobom lobujú v prospech svojho mesta, svojho regiónu a podobne. Prirodzene, tu je otázka, do akej miery pravidlá stanovia, kde je medza dovoleného lobovania a kde nie je. Čiže z tohto pohľadu naozaj považujem tieto veci za otvorené.

Čo sa týka sankcií, o tom hovoril aj pán poslanec Tatár. Veľmi často sa zabúda, že uplatnenie zodpovednosti podľa tohto ústavného zákona nevylučuje uplatnenie zodpovednosti podľa osobitných právnych predpisov, osobitne podľa Trestného zákona. Takže z tohto pohľadu je potrebné posudzovať sankcie, ktoré tu sú. Naozaj vo vzťahu k priamo voleným funkcionárom, k prezidentovi Slovenskej republiky, k poslancom Národnej rady, starostom obcí, poslancom obecných zastupiteľstiev zrejme ťažko je možné koncipovať takú sankciu ako k menovaným funkcionárom, k menovaným verejným činiteľom, to znamená odvolanie z funkcie. O tom sme veľmi uvažovali. Toto naozaj nie je možné, len cez uplatnenie systému poslaneckej imunity, resp. ustanovenia o imunite. Tam je možné potom premietnuť aj tvrdšie sankcie, ale už podľa ustanovení trestného práva.

Ty si hovoril o tom, že je slabinou tohto návrhu ústavného zákona to, že odkazuje na vykonávacie predpisy. Ja osobne to považujem za najväčšiu prednosť tohto ústavného zákona z toho dôvodu, že zabezpečuje, aby nebola táto úprava rigidná alebo bolo možné reagovať na spoločenskú prax. Tá koncepcia vychádza z toho, že to, čo je spoločné pre všetky kategórie verejných činiteľov, a to, čo je relatívne nemenné, tak to je obsiahnuté v návrhu ústavného zákona a to, čo je potrebné upravovať diferencovane vzhľadom na množstvo kategórií verejných činiteľov, ktoré sú zahrnuté do systému tejto právnej úpravy, je ponechané na právnu úpravu na úrovni vykonávacieho, teda bežného zákona. Myslím si, že práve tento prístup vytvára podmienky na to, aby sme v konečnom dôsledku našli efektívnu právnu úpravu. Treba povedať, že my sme nebudovali tento návrh na zelenej lúke, naopak, budovali sme ho v rámci existujúceho systému mnohých právnych predpisov na úrovni zákona, ktoré čiastkovo upravujú konflikt záujmov. O to zložitejšia bola naša práca. Keby sme budovali túto právnu úpravu na zelenej lúke, tak by to bolo oveľa jednoduchšie, tebe nie je potrebné vysvetľovať to, že zasadiť určité nové prvky do právnej úpravy vôbec nie je jednoduché. A z tohto hľadiska ja som už uviedol vo svojom úvodnom vystúpení, naozaj, ak sa nájdu v rámci druhého čítania prístupy, ktoré by vylepšili tento návrh, tak ja a všetci ostatní navrhovatelia to len môžeme privítať.

A v závere môjho vystúpenia chcem opätovne požiadať vás, kolegyne, kolegovia, nielen o podporu tohto návrhu v rámci prvého čítania, ale aj o konštruktívnu diskusiu v rámci čítania druhého s tým, aby sme tento legislatívny proces úspešne zavŕšili v tomto volebnom období.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi navrhovateľovi.

Pán spravodajca si neželá vystúpiť so stanoviskom spravodajcu k rozprave.

Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že na žiadosť troch poslaneckých klubov je záujem hlasovať o tomto návrhu zákona zajtra ráno vzhľadom na ešte potrebné politické rokovania, ktoré by mali predchádzať hlasovaniu o návrhu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov. Je všeobecný súhlas, aby sme o tomto návrhu hlasovali zajtra ráno? Áno.

Pristúpime k rokovaniu o ďalšom návrhu, ktorým je

ktorý prerokúvame ako tlač 1337.

Prosím teraz, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán poslanec Orosz, jeden z dvoch navrhovateľov. Pán poslanec, máte slovo.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážení páni ministri, vážený pán predseda Najvyššieho súdu, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v rámci prvého čítania predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky.

Nikdy nie je dobré, ak sa bezprostredne po schválení určitého zákona musí prikročiť k jeho novelizácii. Žiaľ, takéto prípady sa stávajú v legislatívnej praxi, treba povedať, v poslednom období dosť často. A toto platí aj o novele zákona č. 19/2002 Z. z., ktorú vám dnes predkladám.

Predkladám vám tento návrh na podnet podpredsedu vlády pre legislatívu Ľubomíra Fogaša, ktorý vzišiel z jeho rokovaní s prezidentom Slovenskej republiky Rudolfom Schusterom. Pán prezident síce zákon č. 19/2002 Z. z. podpísal, ale vyslovil zároveň určité pochybnosti o dikcii § 3 ods. 2 tohto zákona, ktorý umožňuje na základe aproximačného nariadenia vydávať ďalšie vykonávacie právne predpisy. Ide o pochybnosť, či takéto riešenie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Vo všeobecnej teórii práva sa totiž rešpektuje zásada, že vykonávacím právnym predpisom nie je možné delegovať právnu úpravu na ďalší podzákonný právny predpis. No a takúto možnosť nie je možné odvodiť ani priamo z dikcie Ústavy Slovenskej republiky. Aproximačné nariadenie vlády vydané na základe čl. 120 ods. 2 je právnym predpisom sui generis. Z hľadiska formy je vykonávacím právnym predpisom, z hľadiska obsahu ale môže obsahovať aj určité práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. To znamená, obsahuje také veci, ktoré sa inak upravujú na úrovni zákona. Zo špecifického postavenia aproximačného nariadenia v systéme právnych predpisov potom vzniká otázka, či je možné ním delegovať podrobnejšiu právnu úpravu na iné vykonávacie právne predpisy.

Počas legislatívneho procesu k tomuto zákonu sa o tomto probléme veľa diskutovalo aj na úrovni ústavnoprávneho výboru. Bolo na tento problém upozornené aj v stanovisku legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Ja osobne som bol toho názoru, že je potrebné korigovať predložené znenie ustanovenia § 3 ods. 2 tohto zákona. Tento názor ale nezískal dostatočnú podporu ani v našom výbore a v konečnom dôsledku ani na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Inými slovami, bol schválený v takej podobe, ako ho potom určitým spôsobom spochybnil prezident Slovenskej republiky. A jeho argumentáciu potom akceptoval aj podpredseda vlády. Z týchto dôvodov teda predkladám návrh, ktorý by po svojom schválení prípadné diskusie o ústavnosti tohto riešenia výrazne obmedzil.

Druhý dôvod na predloženie tohto návrhu zákona je obsiahnutý v rozšírení oblastí, ku ktorým je možné vydávať aproximačné nariadenia, o sféru poľnohospodárstva. Chcem poukázať na to, že pôvodne táto oblasť bola vo vládnom návrhu zákona a počas legislatívneho procesu sa z neho vypustila.

Toto sú hlavné dôvody na predloženie tohto návrhu zákona do legislatívneho procesu. Je na vás, kolegyne, kolegovia, ako posúdite tento návrh. A ja osobne verím, že tie pochybnosti, ktoré nesporne vznikajú v súvislosti s týmto návrhom, posúdite zodpovedne a dáte možnosť, aby sa tento návrh prerokoval v rámci druhého čítania. To je všetko, ďakujem pekne za pozornosť.