J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Cuper! Pán poslanec Weiss, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo poverenej členke Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti poslankyni Kataríne Čižmárikovej a prosím ju, aby podala správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Pán poslanec Cuper, prihláste sa potom v rozprave alebo s faktickou poznámkou a nechajte hovoriť spravodajcu a navrhovateľa, dobre?

K. Čižmáriková, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán premiér, páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti predkladám vám informáciu o prerokovaní návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky o zákone o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1419 z 19. decembra 2001 pridelil predmetný návrh na prerokovanie dvom výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnosti. Ako gestorský výbor určil výbor pre ľudské práva a národnosti, ktorý poveril prípravou informácie o prerokovaní návrhu vyhlásenia. Oba výbory návrh prerokovali v určenej lehote, do 24. januára 2002, a zhodne odporúčali Národnej rade schváliť ho bez pripomienok. Gestorský výbor, vychádzajúc z uznesení výborov, ktoré o návrhu rokovali, odporúča Národnej rade vyhlásenie o zákone o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách schváliť. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. V súlade s § 28 ods. 2 sa do rozpravy prihlásil predseda vlády. Nech sa páči, pán predseda vlády.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci. Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, schválený v Maďarskej republike, vyvolal na prelome rokov a začiatkom tohoto roku vskutku veľmi živú vnútropolitickú, ale aj medzinárodnopolitickú odozvu. Myslím, že veľmi výstižne popísal dianie v súvislosti s priebehom schvaľovania tohoto zákona, ale aj v súvislosti s postojom vlády Slovenskej republiky a slovenskej diplomacie predseda vášho zahraničného výboru pán Peter Weiss. Vzhľadom na charakter problémov, ktoré by mohla aplikácia tohto zákona vyvolať, som sa rozhodol oboznámiť vás nielen so stanoviskom vlády Slovenskej republiky k návrhu vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto zákonu, ale s témou ako takou, ponúknuť vám svoj pohľad na celú túto nejednoduchú, kontroverznú problematiku. Veľmi si želám, aby som sa vyjadril ku všetkým meritórnym otázkam a aby som sa vyjadril jasne zrozumiteľne. Preto sa vyjadrím v štruktúre šiestich oblastí.

Po prvé - pomenujem problém, po druhé - vyjadrím meritórne stanovisko vlády Slovenskej republiky i moje osobné k problému ako takému, po tretie - oboznámim vás s vyjednávacími východiskami vlády pri doterajších rokovaniach, po štvrté - ponúknem vám pohľad na doterajší priebeh našich vzájomných rokovaní, po piate - oboznámim vás s očakávanými alternatívami ďalšieho vývoja a na záver v šiestej časti vás oboznámim so samotným meritórnym postojom vlády Slovenskej republiky, ktorý dnes vláda prijala na svojom mimoriadnom rokovaní.

Tak teda po prvé, v čom je problém samotného zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách?

Základný problém tohoto zákona spočíva v tom, že zjavne boli porušené medzinárodné zásady, ktorými sa demokratické štáty riadia v otázke správania sa k národnostným menšinám. Tieto medzinárodné zásady celkom jednoznačne hovoria, že prijatie jednostranných opatrení štátmi, ktoré poskytujú výhody osobám patriacim k ich príbuzenským menšinám, je legitímne iba vtedy, ak sa rešpektujú zásady územnej zvrchovanosti štátov, zásada pacta sun servanda, priateľských vzťahov medzi štátmi a rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, najmä zákazu diskriminácie.

Trápi ma, že pán poslanec Cuper nemá žiaden záujem o túto zložitú problematiku.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Cuper, nech sa páči, ak chcete diskutovať mimo rokovacej miestnosti, a keď nie, sadnite si na svoje miesto.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ja sa domnievam, že ten záujem pána poslanca by bol veľmi na mieste.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister, nediskutujte s pánom poslancom! Nech sa páči, pán predseda vlády.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Obsah zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách prezrádza, že boli porušené niektoré z uvedených zásad. Predovšetkým je zjavné, že štát môže vydávať akty týkajúce sa občanov cudzieho štátu, pokiaľ účinky týchto aktov nastávajú v rámci jeho hraníc. Je evidentné, že vo viacerých oblastiach, ak by tento zákon nadobudol plnú účinnosť, jeho účinky by zasahovali aj na územie Slovenskej republiky, respektíve platili by pre občanov Slovenskej republiky. Ide napríklad o poberanie určitých finančných dávok tak, že by tieto finančné dávky mohli byť užívané na území Slovenskej republiky.

Nie celkom rozumiem, prečo chcete ministrov, keď sa tu neveľmi dobre dá rozprávať. Aspoň ty keby si to rešpektoval!

J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister a pán poslanec, ak chcete diskutovať, nech sa páči, mimo rokovacej miestnosti. Obidvaja!

Nech sa páči, zaujmite miesto. Pán predseda, nech sa páči.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Rovnakú pochybnosť vyvolávajú aj ustanovenia rôznych organizácií, ktorých cieľom malo alebo mohlo byť plnenie činností súvisiacich s obstarávaním maďarského preukazu. Podľa všeobecne platných zásad medzinárodného práva môže vláda iného štátu rozvíjať aktivity na území iného štátu výlučne prostredníctvom oficiálnych, teda diplomatických alebo konzulárnych úradov.

Druhým ťažiskovým problémom, popri ohrození právnej suverenity krajiny je problém potenciálnej diskriminácie občanov na etnickom princípe. Napríklad zákon predpokladá, že občania Slovenskej republiky za istých podmienok, vrátane tej, že svoje deti dajú do školy s vyučovacím jazykom maďarským, môžu poberať zo strany Maďarskej republiky isté finančné prostriedky. Táto možnosť v sebe zjavne obsahuje prvok porušenia princípu nediskriminácie občanov alebo naopak, obsahuje v sebe prvok diskriminácie občanov na etnickom princípe.

V tejto súvislosti si celkom zjavne pamätám alebo spomínam na 25. apríl minulého roku, lebo 23. som vykonal oficiálnu štátnu návštevu v Budapešti. Mali sme výjazdové zasadanie vlády v Košiciach a po ňom ma oslovila skupina občanov z Kráľovského Chlmca. Vysvetlili mi, že majú obavy z tohoto zákona, pretože môže ísť nielen o diskrimináciu medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi maďarskej národnosti, ale aj o diskrimináciu v rámci jedného etnika. Uvedení ľudia mi napríklad hovorili, že sú maďarskej národnosti, no ich deti chcú chodiť do slovenských škôl a tým pádom, aj keď by spĺňali ostatné kritériá, takúto finančnú dávku by nemohli dostávať.

Iste nie je mojou úlohou vo svojom vystúpení vykonať exaktný, vyčerpávajúci právny rozbor uvedeného zákona, ale je evidentné, že zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách zasahuje, alebo, ak by nadobudol plnú účinnosť a bol by aj vykonávaný, zasahoval by do zvrchovanosti Slovenskej republiky a do jej právneho poriadku a obsahuje v sebe potenciálne porušenie zákazu diskriminácie občanov na etnickom princípe. A to sú, dámy a páni, jeho najväčšie slabiny. To sú oblasti, ktoré nie sú a nikdy nebudú pre Slovenskú republiku prijateľné. A to je vlastne prvý záver a prvé jasné stanovisko, ktoré by som vám rád dnes večer tlmočil.

Vláda Slovenskej republiky nedovolí, aby bola porušená suverenita Slovenskej republiky v akejkoľvek oblasti, vrátane jurisdikcie nášho štátu. Vláda Slovenskej republiky nikdy nedovolí, aby dochádzalo k diskriminácii občanov na etnickom princípe. Samozrejme, legitímne sa natíska otázka, aké sú možnosti dosiahnutia nášho cieľa alebo zamedzenia toho, aby zákon s uvedenými účinkami na Slovensku alebo voči občanom Slovenskej republiky mohol platiť. Je evidentné, že jestvujú dve cesty riešenia tejto otázky. Tá prvá, po ktorej doposiaľ Slovenská republika kráča, ktorou kráča naša diplomacia vôbec, je cesta politických a diplomatických rokovaní. Tá druhá, iba ak by sa vyčerpali možnosti prvej cesty, je prijatie jednostranných opatrení vládou Slovenskej republiky.

Chcem informovať Národnú radu Slovenskej republiky, že v prípade, ak to bude nevyhnutné, ak by sa, nebodaj, vyčerpali možnosti politického riešenia a vláda by k tomu bola nútená, bude schopná prijať včas, podčiarkujem včas, opatrenia, aby nedochádzalo k narušeniu zvrchovanosti Slovenskej republiky a k diskriminácii občanov na etnickom princípe. Ale jedným dychom chcem dodať, že som presvedčený o tom, že je veľa dobrých dôvodov, aby sme dosiahli, tak Slovenská republika ako aj Maďarská republika, obojstranne prijateľné východisko z tohoto problému politickými a diplomatickými rokovaniami.

A tu sa otvára priestor na to, aby som vás v prvom rade informoval o tom, čo doposiaľ vláda Slovenskej republiky vykonala, aby došlo k eliminovaniu uvedených potenciálnych porušení zásad medzinárodného práva, Ústavy Slovenskej republiky, zvrchovanosti nášho štátu v oblasti jurisdikcie, aby došlo k eliminovaniu potenciálnej diskriminácie občanov na etnickom princípe. Následne v ďalšej časti uvediem, ako mienime postupovať v najbližšom čase, v najbližšej budúcnosti.

V prvom rade chcem teda zopakovať, čo som pred chvíľou už vlastne povedal, a to, že uvedenú tému som osobne, na svojej úrovni, otvoril prvýkrát už 23. apríla 2001 počas mojej oficiálnej návštevy Maďarskej republiky, teda dlho, dlho, niekoľko mesiacov pred schválením príslušného zákona v budapeštianskom parlamente. Moje vyjadrenie aj na tlačovej konferencii našlo veľmi živú odozvu aj v maďarskej tlači. Väčšina médií kládla veľký dôraz na vyjadrenie mojich obáv kvôli zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. Uvediem vám niekoľko príkladov.

Tak napríklad Magyar Nemzet napísal: "Slovenský premiér vyjadril obavy z pripravovaného zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. Podľa jeho názoru táto právna norma môže narušiť ovzdušie dobrého spolunažívania občanov v južnej časti Slovenskej republiky." Koniec citátu. Denník Népszabadság napísal článok s názvom "Dzurindove obavy zo zákona o štatúte." Népszabad v článku "Dzurinda má obavy kvôli zákonu o štatúte," uvádza, že podľa slovenského premiéra môže zavedenie niektorých pasáží uvedeného zákona nepriaznivo ovplyvniť slovensko-maďarské vzťahy. A napokon Magyar Hírlap uverejnil článok pod názvom "Dzurindu trápi zákon o štatúte" a ďalší pod názvom "Frázy," kde doslova napísal nasledovné: "Východo-stredoeurópskych etnických napätí sa hroziaci Západ bude určite radšej počúvať ozvenu slov slovenského premiéra ako maďarského. Navyše aj v Európskej únii sa už vynorila otázka: Nie je táto právna norma skutočne diskriminatívna?" Koniec citátu.

Uvedený stručný prehľad maďarskej tlače z 24. apríla minulého roku vám ponúkam iba preto, lebo je evidentné, že túto tému som jasne pomenoval a patrične otvoril už ja sám 23. apríla minulého roku v Budapešti. Slovenské médiá tejto téme v tom čase ešte náležitú pozornosť nevenovali. Odvtedy sme konali po viacerých relevantných líniách. Tak ako nie je mojou úlohou vykonať komplexný právny rozbor, iste nie je mojou úlohou podrobne vás informovať o všetkých týchto rokovaniach. Len pripomeniem alebo oznámim, že minister zahraničných vecí už 7. júna minulého roku, stále teda ešte pred schválením uvedeného roka v budapeštianskom parlamente, odovzdal maďarskej strane aide memoire. Vyjadril v ňom znepokojenie nad plánovaným prijatím zákona a upozornil na jeho nesúlad s medzinárodným právom. Neskôr, 19. októbra, bolo stanovisko Slovenskej republiky potvrdené Benátskou komisiou, poradným orgánom Rady Európy, ktorá stanovila jasné kritériá legitímnosti tohto druhu právnych noriem, respektíve jednostranných právnych aktov. Maďarský zákon im nevyhovel. Takže kým tento zákon nebude zosúladený so závermi Benátskej komisie, treba ho vnímať ako nelegitímny, pretože sa vymkol zo štandardného rámca medzinárodného práva v oblasti ochrany ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám.

Dámy a páni, na tejto skutočnosti založilo svoj prístup k riešeniu problému vyvolaného zákonom aj Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Pán minister Eduard Kukan vám nepochybne ozrejmí ďalší postup rokovaní na expertnej úrovni, na úrovni štátnych tajomníkov, ministerstiev zahraničných vecí, na jeho vlastnej úrovni. Aby sme všetci naozaj dobre rozumeli uvedenému problému, treba, domnievam sa, v prvom rade poznať východiská rokujúcich strán. Treba si pokojne, ale jasne uvedomiť, že jednou z programových čŕt rozhodujúcej súčasnej vládnej strany v Maďarskej republike je starostlivosť o občanov maďarskej národnosti v okolitých krajinách. Je na uváženie a triezve posúdenie, do akej miery táto starostlivosť spĺňa medzinárodné štandardné normy a v ktorých oblastiach môže dôjsť či už dochádza k ich prekročeniu tak, ako som sa už o tom zmienil. Je absolútne legitímnou otázkou pri skúmaní tohoto programového východiska Maďarskej republiky klásť si otázku, do akej miery môže táto strana korigovať svoj politický program alebo politické postoje dva mesiace pred parlamentnými voľbami. Pán predseda výboru, myslím, to tiež veľmi presne postrehol. To je také základné politické, podľa môjho názoru, východisko maďarskej strany.

Rokovacie východiská Slovenskej republiky reflektujú nasledujúce priority alebo ciele. Sú štyri.

Po prvé, naďalej rozvíjať duch dobrého spolunažívania obyvateľov Slovenskej republiky bez ohľadu na národnosť alebo etnickú príslušnosť. Myslím, že jestvuje veľa dôvodov na to, aby som povedal, že práve v uplynulých troch rokoch vláda Slovenskej republiky urobila veľa pozitívnych krokov, aby spolunažívanie slovenského národa a občanov maďarskej národnosti a ostatných národností žijúcich na Slovensku bolo dobré, pokojné.

Nebudem opäť robiť celý výpočet. Spomeniem aspoň, možno tri rozhodujúce udalosti. Prijatie zákona o používaní jazykov národných menšín v oficiálnom styku, ratifikáciu charty regionálnych a menšinových jazykov alebo, ak chcete, napríklad obnovenie posledného mosta zbúraného počas 2. svetovej vojny, mosta Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom. Iste, mohol by som hovoriť celkom dlho o ďalších pozitívnych krokoch zo strany vlády Slovenskej republiky voči národnostným menšinám, ale, ako obyčajne, najdôležitejší je vždy výsledok. A myslím, že výsledkom je dobré, pokojné spolunažívanie Slovákov a Maďarov v našej vlasti. Je eminentným záujmom a povinnosťou vlády Slovenskej republiky tento pozitívny duch spolunažívania udržiavať a naďalej pozitívne rozvíjať. Toto je, dámy a páni, základné politické a programové východisko vlády Slovenskej republiky.

Druhým politickým východiskom je zabezpečiť zvrchovanosť a suverenitu Slovenskej republiky vo všetkých oblastiach vrátane jurisdikcie nášho štátu a zamedziť diskrimináciu občanov na akomkoľvek, či už na etnickom alebo inom princípe.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán predseda vlády, ja sa ospravedlňujem, preruším vás, lebo je 19.00 hodín. Navrhujem, panie poslankyne, páni poslanci, aby pán predseda vlády dokončil, aby sme potom aj faktické poznámky, aby sa realizovali faktické poznámky na vystúpenie predsedu vlády a týmto by sme dnes schôdzu prerušili. Je všeobecná zhoda na tomto, áno? (Hlasy v pléne). Čiže dokončíme vystúpenie predsedu vlády. Faktické poznámky budú na vystúpenie predsedu vlády a potom by sme schôdzu prerušili. (Hlasy v pléne.) Nech sa páči. (Hlasy v pléne.)

Panie poslankyne, páni poslanci, v takom prípade, v súlade s rokovacím poriadkom, dám hlasovať o tom, aby sme rokovali po 19.00 hodine s tým, že dokončí predseda vlády, faktické poznámky a schôdzu prerušíme.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať, pretože nie je všeobecná zhoda v Národnej rade. V súlade s rokovacím poriadkom musím dať odhlasovať rokovanie po 19.00 hodine s tým, že odporúčam, aby dokončil predseda vlády, faktické poznámky a potom hneď by sme schôdzu prerušili do zajtra do 9.00. Žiadam poslancov a poslankyne, aby prišli do rokovacej miestnosti. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý som predniesol ja.

(Hlasy v pléne.)

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Nevenujete náležitú pozornosť takej vážnej téme. (Hlasy v pléne.) To príde na záver. (Hlasy v pléne.)

J. Migaš, predseda NR SR: Žiadam poslankyne, poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu, aby sme rokovali po 19.00 hodine s tým, že dokončí rokovanie predseda vlády a faktické poznámky odznejú a tým prerušíme schôdzu. Dávam hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Hlasujeme. Hlasujeme o mojom procedurálnom návrhu. Hlasujeme. Hlasujeme.

Hlasujeme, panie poslankyne, páni poslanci.

(Hlasovanie.) Prítomných je 45 poslancov.

Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie Národnej rady do zajtra do 9.00. Ďakujem pekne.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pre veľký úspech to zopakujem.

(Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.)