Pätnásty deň rokovania
53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
19. decembra 2001 o 9.11 hodine
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, zvolávam poslanecké grémium. Začneme rokovať o 09.30 hodine.
Prosím poslanecké grémium.
(Rokovanie prerušené do 9.30 hodiny.)
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, otváram 15. rokovací deň 53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Galbavý, Kresák, Macháček, Tkáč, Topoli, Volf. Na zahraničnej služobnej ceste je poslankyňa Národnej rady Mária Angelovičová.
V rokovaní 53. schôdze Národnej rady pokračujeme druhým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o ochrane súkromia, o príslušnosti súdov pri použití informačno-technických prostriedkov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1145 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1145a.
Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať o záveroch poslaneckého grémia, pokiaľ ide o dnešný rokovací deň. Teraz by sme rokovali o bodoch, ktoré nám ešte zostali do 11.00 hodiny, o 11.00 hodine by sme pristúpili k hlasovaniu a hlasovaním doobeda by sme schôdzu Národnej rady skončili. Čiže taký by bol postup počas dnešného rokovacieho dňa.
Takže nech sa páči, poprosím pána poslanca Langoša za skupinu poslancov, aby predniesol poslanecký návrh. Nech sa páči. Upokojte sa, panie poslankyne, páni poslanci, pán Langoš máte slovo. Aby sme nestrácali čas.
J. Langoš, poslanec: (Nezrozumiteľný záznam.) ... pán predseda. Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, dámy a páni, stručne zhrniem tri tézy z prvého čítania k návrhu zákona skupiny poslancov o ochrane súkromia a príslušnosti súdov pri použití informačno-technických prostriedkov.
Tá prvá téza hovorí a hovorí to judikatúra európskeho súdu, že tajné odpočúvanie predovšetkým v predsúdnej praxi je nástrojom policajného štátu.
Druhá téza opäť z judikatúry európskeho súdu hovorí, že štáty majú právo používať tajné odposluchy predovšetkým na boj proti terorizmu a na boj proti špionáži, pretože teroristi alebo teroristické organizácie a cudzie štáty používajú stále dokonalejšie prostriedky na získavanie informácií, ktoré ohrozujú existenciu štátov alebo demokratických štátov, a teda štáty majú právo.
Ale ústava hovorí, že ústava na troch miestach chráni súkromie a teda štát musí zabezpečiť všetkými možnými prostriedkami a je na nás, aby to boli predovšetkým legislatívne prostriedky, aby tajné odpočúvanie bolo veľmi presne a rigídne riadené právnymi predpismi. Tento návrh, naša právna úprava v šiestich zákonoch a tak ako pribúdali oprávnenia, novým a novým štátnym orgánom sa vylepšovali podmienky alebo menili sa podmienky na použitie informačno-technických prostriedkov, ďalej budem hovoriť len odposluchu a vlastne existujú v šiestich zákonoch rôznym spôsobom chaoticky a nepresne a nejasne upravené podmienky na použitie informačno-technických prostriedkov v predsúdnom konaní.
Použitie tajného odposluchu v trestnom konaní súdnom je dostatočne právne upravené a ošetrené a tam je to všetko v poriadku.
Návrh zákona popíšem niekoľkými novými ustanoveniami alebo charakteristikami, ktoré majú vniesť jasno a poriadok do podmienok na používanie tajných odposluchov.
Po prvé, navrhuje sa, aby súhlas bol daný len na nevyhnutný čas. Sudca je povinný neustále skúmať trvanie dôvodu na použitie tajného odposluchu.
Po druhé, ustanovuje sa povinnosť na každé použitie tajného odposluchu získať výslovný súhlas sudcu či už naraz, alebo nasledovne, postupne.
Po tretie, ustanovuje sa presný obsah písomnej žiadosti, ktorý je ako podmienka na oprávnenie sudcu rozhodnúť, dať súhlas, alebo nedať súhlas.
Po štvrté, zakazujú sa vyhotovovať kópie záznamu a poskytnutie záznamu inej osobe ako orgánom činným v trestnom konaní ako dôkaz podľa trestného poriadku.
Po piate, nezákonne získaný záznam nemôže byť použitý ako dôkaz. Takto získaný záznam musí byť zničený za prítomnosti zákonného sudcu do 24 hodín od jeho vyhotovenia.
Po šieste, ak sa nezistili skutočnosti významné na dosiahnutie účelu, ak pominuli dôvody na zabezpečenie nevyhnutných dôkazov, pán doktor Šagát, ak sudca rozhodol o skončení súhlasu, ak orgán rozhodne sám, že pominuli dôvody, potom orgán, ktorý vyhotovil záznam, musí ho do 24 hodín bez kópií zničiť, o čom vyhotoví písomný záznam.
Po siedme, zakladá sa zodpovednosť osoby za vyhotovenie alebo skopírovanie záznamu v rozpore so zákonom.
Po ôsme, ukladá sa povinnosť Národnej rade Slovenskej republiky dva razy ročne v pléne prerokovať správu výboru povereného kontrolou použitia tajného odposluchu o stave jeho použitia. Súčasťou správy musí byť každý zistený prípad nezákonného použitia tajného odposluchu a informácie o zodpovednosti. Správou sa nesmie odhaliť totožnosť osôb, proti ktorým sa použili tajné odposluchy, ani inak porušiť ich právo na súkromie.
Po deviate, ukladá sa povinnosť do 24 hodín o každom rozhodnutí sudcu písomne informovať riaditeľa SIS alebo ministra, ktorí vedú celoštátny prehľad o vydaných a odmietnutých povoleniach.
Po desiate, minister alebo riaditeľ SIS je povinný do piatich pracovných dní od doručenia žiadosti výboru alebo poslanca pôsobiaceho v tomto výbore poskytnúť všetky vyžiadané informácie o použití tajných odposluchov. V čase neprítomnosti...
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Langoš, chvíľu počkajte. Poprosil by som poslancov, ktorí majú rokovania, konzultácie, aby ich urobili mimo rokovacej miestnosti. Pán predseda klubu Rusnák, pán Andrassy, mimo rokovacej miestnosti, nech sa páči.
J. Langoš, poslanec: Asi už oslavujú Vianoce.
J. Migaš, predseda NR SR: Mimo rokovacej miestnosti urobte rokovania.
J. Langoš, poslanec: To je desať takých novoupravených podmienok na použitie tajného odposluchu v predsúdnom konaní, teda na získavanie informácií, z ktorých niektoré môžu byť použité ako súdny dôkaz.
Dámy a páni, počas rokovania vo výboroch sa objavilo mnoho formálnych legislatívnych pripomienok k tomuto návrhu zákona, lebo to je zložitá úprava novely alebo noviel šiestich zákonov a nakoniec na tejto schôdzi bol schválený zákon o Súdnej rade, ktorý upravil, i keď nie dostatočným spôsobom, tak ako tento zákon, ktorý upravil chýbajúceho zákonného sudcu na povoľovanie použitia tajných odposluchov. Tento zákon nadobudne účinnosť 1. januára. Teda je vážny dôvod na dopracovanie tohto poslaneckého návrhu a tento návrh sa objavil aj v spoločnej správe a v odporúčaní gestorského výboru, teda návrh na vrátenie tohto poslaneckého návrhu na dopracovanie. My s veľkým potešením dopracujeme legislatívnotechnické pripomienky a odstránime z tohto návrhu zákonného sudcu, pretože toto už snemovňa upravila.
Chcem ešte využiť toto vystúpenie na pripomenutie inej skutočnosti. Som presvedčený, že po 12 rokoch na trhu je veľké množstvo, aj na našom slovenskom trhu, je veľké množstvo elektroniky, ktorá umožňuje i súkromným osobám odpočúvať alebo sledovať, tajne sledovať súkromie iných, a je povinnosťou predovšetkým vlády, ale aj nás, zákonodarcu, aby sme sa venovali i tejto oblasti, pretože tajné odpočúvanie a získavanie osobných a súkromných údajov, či už súkromnými osobami alebo štátom o iných, môže spôsobovať a spôsobuje veľmi odporné trestné činy vydierania a zneužívania súkromných a osobných údajov na vlastné osobné ciele alebo skupinové ciele, teda vo veľkom rozsahu je možné poškodzovať súkromné osoby na ich právach a oprávnených záujmoch. Ďakujem za pozornosť.
J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Vladimírovi Palkovi, aby predniesol návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.
V. Palko, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
dovoľte mi informovať vás o obsahu spoločnej správy výborov o prerokovaní návrhu skupiny poslancov.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1680 zo dňa 19. októbra 2001 rozhodlo prideliť návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o ochrane súkromia a o príslušnosti súdov pri použití informačno-technických prostriedkov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre ľudské práva a národnosti, osobitnému kontrolnému výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitnému kontrolnému výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru pre obranu a bezpečnosť.
Uvedené výbory prerokovali návrh skupiny poslancov v lehote určenej uznesením Národnej rady. Gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona neprijali platné uznesenie výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre ľudské práva a národnosti.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady nesúhlasil s týmto návrhom a odporúča Národnej rade tento návrh zákona neschváliť.
Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade návrh zákona vrátiť na dopracovanie.
Preto gestorský výbor po prvé podľa § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku schvaľuje túto spoločnú správu, po druhé odporúča Národnej rade podľa § 82 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie.
Pán predseda, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Budeme hlasovať potom spoločne, tak ako som oznámil, o 11.00 hodine o všetkých bodoch, ktoré teraz prerokujeme. Ešte raz žiadam predsedov poslaneckých klubov, aby na 11.00 hodinu zabezpečili poslancov na hlasovanie, bude sa hlasovať o prerokovaných bodoch aj o tom, že ukončíme 53. schôdzu.
Panie poslankyne, páni poslanci, ďalej budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kužmu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 1228. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí č. 1341.
Nech sa páči, pán poslanec Kužma, uveďte poslanecký návrh.
J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy a páni, chcem povedať, že návrh tohto zákona som navrhol spracovať po dlhodobých konzultáciách s primátormi a starostami, ktorí sa pri priestupkovom konaní v rámci porušenia spolunažívania občanov alebo iných zákonov, ktorých sa priestupkové konanie týka, dostávajú do štyroch takých základných komplikácií.
Tá prvá najdôležitejšia je vlastne vymožiteľnosť práva a je o tom, že po roku 1989 vznikla určitá skupina občanov, ktorá dlhodobo nepracuje, zväčša nevlastní žiaden majetok, často priestupky pácha a keďže nemajú iný príjem ako pod hranicou minimálnej mzdy, priestupky nie je možné od nich vymôcť. Z tohto dôvodu som uvažoval o zavedení podobne ako je to v anglosaskom práve v Amerike, v anglických zemiach, kde v zásade sudca môže pri rozhodovaní udeliť buď pokutu, odsúdiť na verejné práce alebo odsúdiť na krátkodobý trest na slobode.
Aj keď viem, že je to nezvyklé, aby u nás dochádzalo k vymožiteľnosti zákona tým, že by sa zaviedlo pre určitú skupinu ľudí odpracovať svoj priestupok v tarifnej mzde bežnej, myslím si, že toto nie je v rozpore so žiadnym zákonom a nie je to ani v rozpore s Európskym dohovorom ohľadom prác.
Druhá vec, ktorú chcem v tomto návrhu zákona riešiť, viete, že zákon o priestupkoch je vlastne z roku 1967 a v prevažnej miere ešte riešil socialistické spolunažívanie občanov, čiže to je vlastne možnosť vyplatiť i úhrady za trovy, ktoré vznikajú pri priestupkoch, sú to rôzne vlastné tvrdenia, ktoré sú preskúmateľné súdom, a ich cena sa pohybuje v rozpätí od niekoľkých 100 korún až po niekoľko 10 tisíc, korún, ale v tomto zákone nebolo maximálne možné zaťažiť toho, kto priestupok spáchal úhrnne sumou len 150 korún, čiže obce a komisie pre verejný poriadok nemali vôbec záujem tieto priestupky preskúmavať, lebo miesto príjmu do obce obec vykazovala stratu.
To isté, a to je tretí dôvod, je to, že zoberme si príklad, keď občan spácha priestupok, neodvolá sa, nejde uhradiť vlastne sumu, ktorú sme zdvihli až na 10 tisíc korún, tak orgán má v rukách len možnosť pokuty, ktorá vlastne súhrnne nesmie prekročiť 500 korún pri sčítavaní, čím sa vlastne dosiahne to, že nie je donucovací prostriedok na to, aby človek, ktorý spácha priestupok, vôbec ho zaplatil, lebo to penále, tá pokuta, ktorú môže za to dostať, je maximálne 500 korún. A realita, ktorá sa deje, je taká, že dokonca starostovia a primátori nabádajú príslušníkov miestnych polícií, ak chytia takýchto priestupcov a sú nezamestnaní, aby použili nie celkom zákonné tresty, a neriešili pred priestupkovým konaním.
Keďže príjmy z priestupkov idú do príjmov obce, ja som navrhol, aby obec neprišla o svoje zdroje, aby sa tento priestupok mohol odpracovať na takzvaných malých verejnoprospešných prácach v prospech obce. Chcem povedať, že v súčasnosti je vymožiteľnosť v priestupkovom konaní asi 10 % a v jednom kraji sú udelené pokuty ročne okolo 8 miliónov korún, čiže, žiaľbohu, dôjde k výberu ani necelého milióna korún.
Dúfam, že návrh tohto zákona, ktorý som rozposlal 60 náhodne vybraným starostom a primátorom a okrem malých úprav som nedostal k tomuto návrhu žiadny doklad o nesúhlase alebo o tom, že tento návrh nie je dobrý. Ďakujem pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu poslancovi Alexandrovi Slafkovskému.
Nech sa páči, uveďte stanovisko gestorského výboru.
A. Slafkovský, poslanec: Vážená národná rada, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kužmu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 1228 ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.
Úvodom si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený dňa 18. októbra 2001, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh spĺňa náležitosti podľa § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68, zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Tento návrh, si myslím, že prinesie do praxe v prípade jeho schválenia vyššiu vymožiteľnosť práva, od ktorej sa odvíja aj vyšší poriadok a väčšia disciplína našich občanov vo verejnom živote. Je skutočne pravda, tak ako to predkladateľ môj kolega uviedol, že vymožiteľnosť je veľmi slabá a je mnoho opakovaných priestupkov a sú opakované spôsobom, ktorý je spoluobčanmi zavrhovaný a neprijatý, preto si myslím, že takýto zákon nám pomôže tento stav našej spoločnosti riešiť a bude veľkým prínosom.
Novela Ústavy, ktorá bola prijatá tohto roku, umožňuje prijať takýto zákon a verím, že v praxi bude prínosom. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu, ktoré predložíte v rámci prvého a druhého čítania, zákon ešte môžu svojím spôsobom vylepšiť a dopracovať a tým návrh pripraviť tak, aby bol prijateľný pre väčšinu poslancov v druhom čítaní a v treťom.
Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na tom, že po rozprave odporučí návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kužmu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 1228, prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1341 19. októbra 2001 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie nasledujúcim výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady výbor Národnej rady pre verejnú správu a súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali do 22. januára 2002 a gestorský výbor 24. januára 2002. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam, sa kto sa do rozpravy hlási ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú, hlasovať budeme neskôr.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k prvému čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia orgánov samosprávnych obcí.
Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 1240. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí č. 1350.
Poprosil by som pána poslanca Cabaja, ktorý by mal tento návrh uviesť, pán poslanec Cabaj, ústavný zákon. Pán poslanec uvedie poslanecký návrh. Čiže rokujeme o tlači 1240. Nech sa páči, pán poslanec.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som veľmi stručne uviedol návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona, ktorým sa skráti volebné obdobie orgánov samosprávy. Je to tlač 1240.
Tí, ktorí pôsobili v parlamente alebo ktorí pôsobili v iných štruktúrach a venovali sa tejto problematike, vedia, že po rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý spochybnil, niektoré paragrafy zákona o voľbách do orgánov samosprávy, bol prijatý ústavný zákon v Národnej rade a voľby, ktoré už boli vyhlasené na 13. a 14. novembra 1998, sa podľa tohto ústavného zákona konali v dňoch 18. a 19. decembra 1998. Možno aj to, že to bolo tak tesne v predvianočnom období, malo za vážny následok, že na týchto voľbách sa zúčastnila veľmi malá skupina voličov, veľmi malé percento a keďže je aj z našej strany záujem, aby občania sa zúčastňovali na rozhodovaniach o veciach verejných, preto sme sa rozhodli predĺžiť návrh ústavného zákona, podľa ktorého funkčné obdobie primátorov, starostov, poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev by bolo skrátené o 3 týždne a voľby by sa konali podľa tohto návrhu v dňoch 29. a 30. novembra 2002.
Vedú nás k tomu nie politické, ale praktické dôvody, ktoré hovoria o tom, že ak sa voľby budú konať 29. a 30. novembra, podľa príslušných predpisov do 14 dní sa zídu ustanovujúce zasadnutia mestských obecných zastupiteľstiev, novozvolené orgány, starostovia, primátori, poslanci obecných zastupiteľstiev sa ujmú svojej práce a v podstate k 15. decembru máme konštituované tieto orgány. Nedostali by sme sa do situácie, v ktorej sme sa nachádzali v minulom funkčnom období, ak sa voľby konali 19. decembra, hneď do toho prišli Vianoce a prvé zasadnutia zastupiteľstiev sa konali niektoré medzi sviatkami vianočnými a novoročnými, niektoré sa konali po Novom roku. Hneď svoju prácu začínali orgány samosprávy vlastne určitým provizóriom a z tohto dôvodu aj ten návrh predkladáme.
Zároveň vás chcem ale poprosiť, kolegyne, kolegovia, aby sme k tomuto návrhu nepristupovali politicky, ale čiste pragmaticky, pretože ma mrzí, že vo vláde bolo prijaté zamietavé stanovisko. Zrejme už to tu funguje, že tento návrh predložila opozícia a nesplnila si túto povinnosť vláda, ktorá mala takýmto spôsobom zareagovať, pretože tu vôbec nejde o politiku. Mňa len mrzia argumenty, v ktorých predkladá Legislatívna rada vlády návrh, keď išiel do vlády, ktorým hovorí, že nemá význam, podľa nich, aby sa toto obdobie skracovalo, pretože sa môže stať, že by predseda Národnej rady vyhlásil voľby na 6. a 7. decembra 2002 a tým by vlastne podľa nášho návrhu dochádzalo ku skracovaniu obdobia iba o týždeň a z toho dôvodu vláda toto nepodporuje.
Mrzí ma, že vo vláde a v Legislatívnej rade fungujú takí odborníci, ktorí nepoznajú Ústavu Slovenskej republiky, ktorá hovorí v čl. 30, že volebné obdobie orgánov samosprávy je štvorročné. Ak sa voľby konali 19. decembra, to znamená, predseda Národnej rady má právo vyhlásiť nové voľby na víkend pred 19. decembrom, to znamená tak, ako to vychádzalo, myslím, že okolo 15. decembra. Toto je jediný priestor, kde sa môže predseda Národnej rady pohybovať, pretože ústava hovorí, že funkčné obdobie je štvorročné a to je to naplnené 19. decembra. Takže nie je žiadna iná možnosť, ako takýmto spôsobom pomôcť samosprávam, aby mohli tieto ustanovujúce zasadnutia uskutočniť včas a mohli si plniť úlohu, na ktorú boli konštituované.
Zároveň zaznel aj taký pochybovačný hlas, že ak by sa tie voľby konali 29. a 30. novembra, že samosprávy v rozpočtoch na rok 2002 nepočítajú s odstupným pre funkcionárov, ktorí skončia preto, že by museli za mesiac december vyplatiť odstupné, čo tiež je taký pomýlený názor, pretože funkčné obdobie doterajších starostov a primátorov končí až zložením sľubu novozvoleného primátora a starostu. To znamená, že ak by sa aj podľa toho návrhu, tak ako vláda uvažovala, voľby konali 6., 7., tak okolo 20. decembra budú vlastne konštituované potom tieto orgány a znova je tam ten istý problém do konca roka, či riešiť odstupné alebo neriešiť. Takže ani tento argument neobstojí a myslím si, že kríva na obidve nohy.
Takže, pani kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť, aby sme aj keď už v tomto hektickom vianočnom období pouvažovali nad týmto návrhom, ktorý sme predložili a chcem vás poprosiť, aby sme tento návrh posunuli do druhého čítania a potom na januárovej schôdzi, aby sme mohli vytvoriť podmienky na to, aby sa voľby mohli konať tak, ako to bolo zaužívané v novembrovom termíne, a nie priamo vo vianočnom termíne, ako to bolo v poslednom funkčnom období. Ďakujem pekne za podporu.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, poslancovi Vladimírovi Faičovi, aby uviedol stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.
V. Faič, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady vystúpil pri rokovaní v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia orgánov samosprávy, obcí ako spravodajca určený výborom pre verejnú správu.
Úvodom si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený dňa 29. októbra, čím boli splnené podmienky určené rokovacím poriadkom doručenia návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočnilo jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil, či návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze v rámci prvého čítania.
Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia budú predložené v rozprave a ak návrh zákona posunieme do druhého čítania, najmä v druhom čítaní vo výboroch a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady.
Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov na tom, že po rozprave odporučí návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia orgánov samosprávy obcí prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúča z § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1350 z 30. októbra 2001 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie výborom ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený alebo bude pridelený, ho prerokovali do 22. januára 2002 a gestorský výbor do 24. januára 2002. Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Nech sa páči, zaujmite svoje miesto.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Takže jediný prihlásený - pán poslanec Gajdoš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Jediný prihlásený, pán poslanec Gajdoš, nech sa páči, máte slovo.
J. Gajdoš, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som sa v stručnosti vyjadril k predkladanému návrhu ústavného zákona o skrátení volebného obdobia orgánov samosprávy. Myslím si, že všetci racionálne zmýšľajúci návrh podporíte. Ja ako starosta obce sa s ním stotožňujem z jedného prostého pragmatického dôvodu. Každý deň pre samosprávu v období, keď sa končí rok, je dobrým dňom. Samospráva na konci roka musí prijať hŕbu záväzných nariadení. Musí pripraviť podklady pre rozpočet na ďalší rok a bolo by dobré, aby tieto všeobecne záväzné nariadenia a rozpočet na prvý rok svojho hospodárenia schvaľovali nové orgány samosprávy.
Z toho titulu sa im aj týmto návrhom, ktorý predkladajú iniciatívni poslanci Hnutia za demokratické Slovensko - Ľudovú stranu, vytvára ten minimálny priestor. Preto by som vás chcel poprosiť, aby sme podporili postúpenie tohto návrhu ústavného zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Gajdoša - pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Myslím si, že zdôvodnenie tohto návrhu už zaznelo. Dovoľte mi, aby som uviedla k právnej stránke veľmi stručnú poznámku. Ide o tri týždne, čiže nejde o také skrátenie, ktoré by sa dostalo do rozporu s funkčným obdobím zakotveným v ústave pre samosprávu. Preto si myslím, že úplne bezproblémovým prístupom možno podporiť tento legislatívny návrh, pokiaľ sa stotožníte s vecnými argumentmi, ktoré podľa môjho názoru skutočne stoja za zváženie a za akceptovanie. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chceš sa vyjadriť? Spravodajca? Nie. Ďakujem. Hlasovať budeme neskôr.
Pani poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k ďalšiemu bodu, a to je prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o ochrane a rozvoji územia Bardejov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1250. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí pod č. 1359.
Za skupinu poslancov tento návrh odôvodní pán poslanec Štefan Rusnák. Nech sa páči, pán poslanec Rusnák, máte slovo.
Š. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som krátko v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložil návrh zákona a zdôvodnil ho. Návrh zákona o ochrane a rozvoji územia Bardejov. Návrh zákona vychádza z presvedčenia, že starostlivosť o svetové kultúrne dedičstvo treba chápať ako celospoločenskú prioritu. Prioritu, ktorá zachováva jeden zo základných pilierov národnej identity a zároveň pri správnej finančnej politike a optimálnej koordinácii prác na obnove, využívaní a prezentácii kultúrneho dedičstva aj ako ekonomický pilier národného hospodárstva.
Historické mesto Bardejov zapísané v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO má v historickom vývoji Slovenska vzhľadom na jeho prínos k rozvoju európskej a svetovej civilizácie osobitné postavenie. Na území mesta Bardejov boli historickým vývojom vytvorené výnimočné stredoveké historické a kultúrne hodnoty, ktoré výrazne ovplyvnili hospodársky a kultúrnospoločenský vývoj na celom Slovensku a hodnoverne dokumentujú historické postavenie Slovenska v Európe a vo svete.
Z tohto dôvodu majú pre našu spoločnosť osobitný význam, a preto je potrebné ich zachovať a udržiavať. Tento kultúrnohistorický potenciál, jeho nenahraditeľnú hodnotu je potrebné rozvinúť prostredníctvom nástrojov ochrany mestskej pamiatkovej rezervácie mesta Bardejov, v ktorej sa pamiatky nachádzajú, zachovať ho a dotvoriť.
Proces záchrany a oživenie mestskej pamiatkovej rezervácie si vyžaduje zefektívnenie starostlivosti o tieto hodnoty prostredníctvom vytvorenia legislatívneho nástroja. Predkladaný návrh zákona sa opiera o prijaté dohovory, ako sú dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, ďalej dohovor o ochrane historického dedičstva a európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva, v intenciách ktorých sú navrhované aj príslušné ustanovenia predkladaného návrhu zákona.
Mesto Bardejov a predovšetkým jeho historické jadro bolo zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO vďaka svojej autentickosti v kategórii historické mestá. Územie pamiatkovej rezervácie, ktoré prekrýva to isté územie starobylého mesta, tvorí 178 objektov, z čoho je 128 zapísaných do ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok. Ďalšie 3 sú na zápis navrhnuté.
Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na uvedené argumenty, skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky považuje prijatie zákona o ochrane a rozvoji územia Bardejov za potrebné.
Vopred vám za podporu tohto návrhu ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite svoje miesto. Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Rusnák. Ospravedlňujem sa.
Spravodajcom je pán poslanec Jozef Kužma. Nech sa páči, uveďte stanovisko gestorského výboru.
J. Kužma, poslanec: Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som prečítal správu, ktorú máte uvedenú pod tlačou 1250 v prvom čítaní.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o ochrane a rozvoji územia Bardejov predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade rozhodnutím č. 1359 z 8. novembra 2001 na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, výboru pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor predseda Národnej rady určil výbor pre kultúru a médiá. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu ma poveril uznesením č. 339 z 3. decembra 2001 v súlade s § 73 ods. zákona 1 o rokovacom poriadku výbor pre kultúru a médiá.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 o rokovacom poriadku Národnej rady, ako aj náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu, ďalej konštatujem, že znenie návrhu, vrátane jej osobitnej časti je v súlade s doložkou nezlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Tu by som len dvoma vetami chcel povedať, že jednoznačne podporím návrh zákona o Bardejove, tak ako som podporil návrh zákona o Banskej Štiavnici, ale stotožňujem sa s kolegom Binderom, že to, čo sa dalo hovoriť o Banskej Štiavnici, dá sa hovoriť aj o meste Bardejov, kde v rozpočte týmto mestám dávame len niečo okolo 10 mil. Sk a na záchranu a obnovu treba minimálne ročne v rozpočte pri každom z týchto miest počítať so 100-miliónovou položkou.
Čiže bude to len kvapka v mori, aby pamiatky v týchto mestách, ktoré sú chránenými mestami UNESCA, boli zachované. Je to tragédia, že v rozpočte cez fondy prerozdelíme 4 mld. Sk, ale na záchranu pamiatok, či v kapitole ministerstva kultúry krajských úradov viažeme tak málo prostriedkov, že musíme na jednotlivé mestské pamiatkové rezervácie dávať nové zákony.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady pod č. 1359 z 8. novembra 2001, aby pridelil predmetný návrh tlače v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, výboru pre kultúru a médiá.
Ďalej navrhujem, aby tieto výbory návrh zákona prerokovali najneskoršie do 22. januára 2002 a gestorský výbor do 24. januára 2002.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Baco, pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som na balkóne nášho parlamentu privítať žiakov zo Základnej školy na Mudroňovej ulici. Vitajte pekne a príjemné Vianoce vám želám. (Potlesk.)
Tak nech sa páči, pán poslanec Baco, teraz máte slovo, nech sa páči.
P. Baco, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, pán poslanec, pán spravodajca, milé detičky,
dúfam, že ste napísali Ježiškovi alebo ste aspoň poslúchali, takže určite vám niečo donesie, ale možno by ste nemali počúvať práve to, čo teraz budem hovoriť, lebo... (Smiech v sále.) ... lebo uvidíte, že nielen Ježisko je na svete, ale aj čerti sú na svete.