B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca Šagáta s faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Slafkovský.

Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec, síce ste si sypali, ako sa hovorí, popol na hlavu, ale zle sa to počúva, lebo ja si pamätám ešte roky, keď sme navrhovali, aby boli len dve poisťovne a vy ste nás presviedčali, aj túto snemovňu, že aké to musí byť demokratické ako treba viacej. Ale to nechajme, chyba je a nerobme teraz ďalšie. Ja vám opätovne pripomínam, že aj keď Hnutie za demokratické Slovensko súhlasilo s predĺžením, lebo verilo, že niečo spravíte v zdravotníctve, nemôže súhlasiť ďalej s predĺžením z dvoch dôvodov.

Jednak nič ste nespravili a ani neurobíte a budete toto len tlačiť a nejdete k systémovým krokom a po ďalšie je to jednoznačne protiústavné. Znova odkazujem na nález Ústavného súdu a táto snemovňa si nemôže dovoliť, alebo lepšie povedané už zo skúseností s vami, nemala dovoliť robiť protiústavné rozhodnutia.

A, pán poslanec, hovoríte, čo všetko financie na oddlženie. Kde sú v rozpočte financie na oddlženie. A myslíte, že nehnuteľnosť je oddlžená, keď vy zákonom zakotvíte, že dlžoba ostane na štáte. Nie. Podľa záznamov v katastri nehnuteľnosť má ťarchu a prechádza to aj s ťarchou a veritelia, napríklad tí, čo dodávajú teplú vodu, teplo alebo odvoz smetí, povedia, pokiaľ to nie je vyrovnané, my vám nebudeme nič dodávať. A dostávate aj obce do veľmi zložitej situácie. Navyše právne, keď som to konzultovala, väčšina právnikov povedala, darmo je zákon, vlastník je vlastník a nehnuteľnosť vždy prechádza aj s ťarchami a budú si to uplatňovať na súde proti obciam. (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková.

M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja som rada, pán poslanec Šagát, že ste aj vy priznali, že vláda prijíma uznesenia, naposledy to bolo v lete tohto roku, kde bolo sľúbených a vlastne schválených vládou, pretože to uznesenie, to je vlastne, ako keď parlament schváli uznesenie, je to záväzné pre vládu, tak keď si vláda schváli, je to záväzné pre ňu, že za tento rok dá z mimorozpočtových zdrojov do zdravotníctva 6 miliárd, potom sa to už scvrklo podľa posledného materiálu, ktorý mi dal minister zdravotníctva na moje vyžiadanie na 2 miliardy, ale vieme, že nedostalo sa okrem pár miliónov, teraz presne neviem, koľko to bolo, ani táto suma, ani tie 2 miliardy. Máte pravdu, že sa tu dlhodobo porušuje zákon, pretože nútime Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, aby klamala, aby vlastne prijímala rozpočet, ktorý pláva na vode a veľmi dobre aj viete a poznáte rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne, že za tento pol rok roku 2001 sa zadlžila viac ako za celý minulý rok 2000 a že aj ten rozpočet, ktorý sme prijali, o 300 miliónov navýšený v porovnaní s tým, čo predkladala ministerka financií, iba zapláta s odpustením malú dierku v tom zdravotníctve, ale nerieši to, čo by sa malo riešiť. A s tým prechodom na obce je to, žiaľ, tak, ako to povedala pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec. A vy viete, boli ste na rokovaní nášho výboru, kde to potvrdili aj zástupcovia ministerstva pre správu a privatizáciu majetku, ktorí predkladali dva transformačné návrhy. A viete, že presne toto povedali, že to vecné bremeno prejde aj pri transformácii, a je pravda aj to, že dlhy zostanú na štáte a zasa príde ďalšia vláda a zasa bude riešiť tieto isté problémy. (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Pán poslanec Šagát, vy do omrzenia sa odvolávate na odpratávanie dôsledkov a nehľadáte riešenia. Táto vláda vôbec nevystúpila nikdy so žiadnym riešením príčin, prečo toto nastáva, a to z jednoduchého dôvodu, pretože vy sám osobne a súčasný minister zdravotníctva Roman Kováč ste boli pri spúšťaní týchto problémov v roku 1994, keď ste spustili sériovú výrobu zdravotných poisťovní. Tam sa začal zmätok v zdravotníctve, neplnenie, nedisciplína a vaše súčasné tvrdenia, že vláda oddlží nemocnice, a tak prejdú oddlžené na obce a mestá, je predsa úplne nezmysel. Pozrite si ktorýkoľvek výpis z katastrálneho listu, tam je predsa zápis majetku a zápis tiarch. Ťarchy sú neoddeliteľne spojené s majetkom. Majetok nemôže byť bez ťarchy a ťarcha nemôže byť majetku. To je elementárna znalosť. Pán poslanec Šagát, vaše vyhlásenia sa veľmi čudne kryjú s veľmi čudnými krokmi vás ako ministra zdravotníctva, keď napríklad ste nezmyselným spôsobom odobrali licenciu Zdravotnej poisťovni Perspektíva, dnes to musí riešiť presne opačným krokom súčasný minister Kováč. Tak ktorý z vás koná pozitívne a ktorý nezmyselne? Keď ste uplatnili trestné stíhanie voči chirurgovi, ktorý zachránil život prezidentovi, nuž tak to je absurdný krok, ktorý nemá, myslím si, že obdobu v civilizovanom štáte ani v civilizovanej lekárskej spoločnosti. Takže všetky tie ubezpečenia z vašich úst, nemajte mi to za zlé, ale odznievajú viac ako nedôveryhodne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel len dvoma slovami k tomu povedať asi toľko, že reforma zdravotníctva bola, bohužiaľ, pripravená zle ešte v rokoch 1992, 1993, pretože sa postavila naopak. Postavila sa do polohy, keď občan zostal naďalej prijímateľom bezplatnej zdravotnej starostlivosti a on sa tak správa do dnes, vyžaduje to, chce to po nás, chce po politikoch, aby zabezpečili túto starostlivosť. Vtedy sme si neuvedomili základnú vec, a to je to, že na to, aby sme mohli poskytovať zdravotnícke služby na tej úrovni, ako sú naši zdravotníci schopní ju poskytovať, a sám som lekár, tak viem, o čom hovorím, že nie je problém predpisovať lieky a starostlivosť v takej istej hodnote, ako to robia v Rakúsku, vo Švajčiarsku alebo v Nemecku. Bohužiaľ, ale Ampiclox stojí 22 mariek tak Nemecku, ako aj 500 Sk u nás. Ale produkcia, hrubý domáci produkt na jedného občana, v tom je zásadný diametrálny rozdiel oproti krajinám, ktoré som spomínal. Výsledok je, že keď my dáme 4,5 % hrubého domáceho produktu na zdravotníctvo, tak zostane hlboko, hlboko nedofinancované. Ale chceme, aby poskytovalo služby ako v Rakúsku. Čiže základná vec je tá a táto snemovňa, keby chcela, tak urobí vážnu vec a obráti toto garde a prijme také zákony, ktoré zmenia platby za starostlivosť tak, že občan bude dostávať základnú starostlivosť zadarmo, na zvyšok si bude musieť zaplatiť pripoistenie alebo zaplatiť v hotovosti. Potom bude v prípade nedofinancovania poisťovne, v ktorej si občan bude uplatňovať nárok, naštvaných päť a pol milióna občanov, ktorí nedostanú zaplatené od poisťovne a vtedy táto snemovňa ako každá iná snemovňa, ako je to v Holandsku alebo vo Francúzsku, na konci roka schváli vyrovnanie rozpočtu príslušnej poisťovne. (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šagát, môžete reagovať na faktické poznámky.

Nech sa páči.

T. Šagát, poslanec: Áno. Ďakujem. Ďakujem za všetky pripomienky. Dovoľte mi len, aby som sa vyjadril k jednej veci, a to je, čo sa týka vzniku poisťovní. Iste sme v roku 1994 prijali zákon o zdravotnej poisťovni, ktorý dovolil vznik ďalších poisťovní. Treba ale uviesť, že s výnimkou dvoch poisťovní všetky ostatné boli licenčne udelené vo vládnom období HZDS a pokojne to mohli skorigovať a nemuseli vydávať žiadne ďalšie licencie.

Pokiaľ ide o tú otázku prechodu záväzkov na obce, bol by to veľmi zlý dar a ja som presvedčený o tom, že sa to vyrieši tak, aby to s tým bremenom dlhov nešlo. Nemôžem súhlasiť s tým, že sa tu nič neudialo a že vláda neplní uznesenia. Treba povedať, že, žiaľbohu, niektoré uznesenia sa nedajú naplniť kvôli tomu, že mnohé pochody objektívne, predovšetkým v oblasti privatizácie, mali posun časový, a to treba rešpektovať, pretože celý ten proces nie je taký jednoduchý, ako by sme si mysleli.

Ďakujem pánovi poslancovi Slafkovskému, okrem peňazí skutočne súhlasím s ním, že sme nezmenili tú základnú filozofiu, a to je zodpovednosť za zdravie a to sa určite dá podčiarkovať predovšetkým ekonomickými nástrojmi, pretože tak je to, žiaľbohu, na celom svete. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada. Chcem sa stručne vyjadriť k návrhom, ktoré tu odzneli. Najskôr k pozmeňujúcemu návrhu poslanca Langoša. Ja keď som na začiatku hovoril, som mal na mysli návrh poslanca Šagáta, lebo o ňom som vedel, ale k návrhu poslanca Langoša, o tomto návrhu, o tomto probléme sa dosť obšírne hovorilo v ústavnoprávnom výbore a na základe diskusie, ktorá zaznela v ústavnoprávnom výbore, aj ústavnoprávny výbor prijal svoje odporúčanie či neodporúčanie, k tejto problematike neodporúčanie. Ja len veľmi stručne zopakujem, ako sme my prezentovali stanovisko v ústavnoprávnom výbore. Totiž pri tomto probléme ide de facto o definíciu vysokoškolského vzdelania pre potreby Exekučného poriadku alebo povolania funkcie exekútora. No a tu ide o to, že do vydania zákona č. 172/1990 Zb., to je niečo o vysokých školách, bola problematika spravovaná podľa dovtedy platného § 88 zákona č. 39/1980 o vysokých školách. Študijný odbor 68-35-8 právo je zaradený v skupine odborov 68 právne vedy v rámci sústavy študijných odborov na vysokých školách, nariadenia vlády, mohol by som citovať a jednotnej klasifikácie odborov vzdelania, opäť právne predpisy, ktoré to obsahujú. Vysokoškolské vzdelanie podľa vtedy platných predpisov minimálne do roku 1990, vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore 68-35-8 právo bolo možné získať na právnických fakultách vysokých škôl univerzitného smeru a na Vysokej škole Zboru národnej bezpečnosti. Poznamenávam, že boli dve fakulty Vysokej školy ZNB, jedna v Bratislave pre Verejnú bezpečnosť, čiže pre bežnú políciu, a v Prahe alebo pri Prahe pre Štátnu bezpečnosť. Absolventi Vysokej školy ZNB, ktorí ukončili štúdium v študijnom odbore právo, vykonaním štátnej záverečnej skúšky získali vzdelanie v zmysle § 40 ods. 2 zákona č. 39/1980 Zb. a podľa vyhlášky č. 105/1980 Zb. a § 48 ods. 1 absolventom tejto vysokej školy bol vydaný diplom s uvedením študijného odboru práva, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie. 9. 11. 1999 vstúpil do účinnosti zákon č. 280/1999 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch, Exekučný poriadok. A tento zákon zakotvil znenie § 10 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Za exekútora možno vymenovať občana, ktorému právnická fakulta vysokej školy v SR priznala titul magister alebo titul bakalár v štúdiu so špecializáciou súdny exekútor, alebo má uznaný diplom o právnickom vzdelaní získanom na vysokej škole v zahraničí a potom tam bola uvedená výnimka. Z tejto interpretácie týchto právnych predpisov vychádzame z toho, že keď vysoká škola ZNB do roku 1990 dávala diplom v študijnom odbore právo, takže proste získal tým kvalifikáciu v odbore právo. A z toho sme vychádzali pri negatívnom odporúčaní alebo stanovisku v diskusii v ústavnoprávnom výbore k pozmeňujúcemu návrhu obsahovo zhodného s tým, ktorý bol teraz podaný. Už len skôr tak štatisticky poviem, že máme prehľad o tom, aká je situácia, keby prešiel tento návrh, ja vopred hovorím, že to ponechávam na rozhodnutie snemovni a nebudem zaujímať stanovisko, ani áno, ani nie, keby prešiel tento návrh, tak by sa to týkalo asi 80 000 exekučných spisov, teda exekútorov, živých spisov, v ktorých beží exekúcia, a to znamená, že v takom prípade komora, Slovenská komora exekútorov by musela riešiť prerozdelenie, prepridelenie 80 000 spisov, ktoré sa týkajú, samozrejme, fyzických a právnických osôb, ktoré poverili týchto exekútorov vykonaním exekúcie. Ako som povedal, ponechávam to na rozhodnutie snemovni.

Pani poslankyňa Tóthová, jedine čo sa týka preloženie sídla Slovenskej komory exekútorov z Banskej Bystrice do Bratislavy, teraz alibisticky poviem, že toto nebolo, proste my sme sa do toho nemiešali, pretože sme to považovali za vec Komory exekútorov. Ten pozmeňujúci návrh tohto znenia bol dodaný v priebehu výborov, už ani si nepamätám presne, v ktorom výbore a proste, čiže orgány tohto parlamentu vôbec to vniesli, rozhodli doteraz, odporúčajú to. My proste súhlasíme so všetkými odporúčajúcimi návrhmi gestorského výboru ústavnoprávneho, tam to je zahrnuté. To je všetko. To je všetko pani poslankyňa.

K pani poslankyni Aibekovej a pánu poslancovi Šagátovi, lebo to sa týka toho istého problému. Najskôr na úvod poviem, že keď je miliardová disproporcia vo financovaní zdravotníctva, tak naozaj my vlastne sme žiadaní, tlačení, nútení, akokoľvek to poviem, myslím právo, a teda spravodlivosť k haseniu už akútnych plamienkov zmenou zákona. Nejakou zmenou zákona. No a tá jedna zmena zákona spočíva v tom, áno, že sa uvaľuje moratórium na exekúcie, ktoré sa týkajú pohľadávok zdravotnej poisťovne, aby sa zdravotné poisťovne udržali a boli schopné aspoň ako tak držať v behu zdravotníctvo. A my nie sme tým nadšení, myslím teraz rezort spravodlivosti, ale, ako je nám to prezentované, aj to chápeme ako vyšší záujem štátu a spoločnosti a občanov, aby proste zdravotníctvo bežalo. Tak potom povieme, no dobre. A tak beriem, pretože požiadavky na vyňatie nejakých pohľadávok z exekúcií, tých je množstvo, tých je množstvo, a teda nemyslím len v zdravotníctve. To sme mali rozhlas a televízia, keď budú privatizované, tak ak nevyrovnajú pohľadávky a neviem, z čoho ich vyrovnajú, tak za polroka prídu o svoje budovy a budú musieť prestať vysielať. A keď teraz neviem či, samozrejme, obce a územné celky žiadali niečo vyňať, neprešlo to celkom. No každú chvíľu dostávame požiadavky na vyňatie nejakých vecí z exekúcií a naozaj sa snažíme to deliť a len tie absolútne nevyhnutné, povieme, že dobre. Musím povedať, že prijímame argumentáciu zdravotníctva, nakoniec odznelo to myslím na vláde a nie iba úzko z rezortu zdravotníctva, že vyňatie zdravotných poisťovní prinajmenšom v tejto chvíli je absolútne nevyhnutné, a preto sme súhlasili už s tým pôvodným návrhom, ktorý asi pred polrokom bol tu v parlamente a súhlasíme aj teraz s pozmeňujúcim návrhom poslanca Šagáta bod 1, to znamená, aby sa moratórium na exekúcie predĺžilo do konca budúceho roka 2002. Pokiaľ ide o bod 2 tohto pozmeňujúceho návrhu, podľa tohto bodu 2 sa vlastne rozširuje moratórium na exekúcie aj na prikázanie pohľadávok, ktoré podľa doteraz platného právneho stavu neboli vyňaté, a to znamená to prikazovanie pohľadávok, tie listy, čo exekútori píšu rôznym podnikom a sme o tom informovaní, sú v súlade so zákonom, a preto my proti tým exekútorom nemôžeme ani nechceme postupovať. Pokiaľ by sa tam našli pri kontrole proste pochybenia iného druhu, tak samozrejme, ale proste v tejto základnej rovine exekútori postupujú v súlade so zákonom. My sme vzhľadom na to, že naozaj je to akútny problém a, samozrejme, dostávame podnet, dostali sme a dostávame podnety v tomto smere, tak sme robili kontrolu exekučných spisov, pretože to bolo naše právo a povinnosť v tomto prípade a musím povedať, že vlastne väčšina týchto exekučných návrhov na prikázanie pohľadávok, to znamená, keď exekútor napíše ja neviem Volkswagen napísal, že aby Volkswagen neplatil Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ale odviedol cez účet exekútora tým oprávneným a týmito oprávnenými sú nemocnice, lekárne, proste takéto zdravotnícke zariadenia. Takže áno, z veľkej časti sú to takéto zdravotnícke zariadenia, ktoré argumentujú tým, najmä lekárne, že no dobre, ale my musíme platiť dodávateľom liekov cenu, áno, cenu za lieky nedostaneme, tak nám hrozí krach. Ale to nepovažujem za problém rezortu spravodlivosti ani z toho hľadiska, že by sme vedeli úplne kvalifikovane posúdiť tento problém. No ale, čiže bod 2 pozmeňujúceho návrhu poslanca Šagáta navrhuje rozšíriť exekúcie aj na prikázanie pohľadávok. Ja upozorňujem alebo informoval som o tomto stave a ponechávam rozhodnutie o tomto bode 2 na snemovňu, pretože nepovažujem, nie sme schopní ani dostatočne kvalifikovane posúdiť, ktoré riešenie je dobré. To je vždy problém zmeny zákonov najmä v druhom čítaní, keď sa vlastne celý ten legislatívny proces, kde sa množstvo inštitúcií a množstvo ľudí má možnosť vyjadriť a zo všetkých strán prediskutovať nejaký akýkoľvek návrh zákona a zvážiť klady a zápory a na základe toho rozhodnúť, tak teraz, a to vo viacerých stupňoch, tak teraz sme nútení sa s tým zaoberať v priebehu doslova niekoľkých desiatok minút. Čiže bod 2 návrhu poslanca Šagáta ponechávam na rozhodnutie snemovne a pán poslanec Šagát, vy ste vo svojom návrhu povedali, že žiadna vláda doteraz za tých desať rokov nedokázala oddlžiť zdravotníctvo, tak chcel by som k tomu poznamenať, že nie je to celkom presné, pretože váš kolega poslanec Alojz Rakús, keď bol ministrom zdravotníctva a keď odovzdával funkciu ministra zdravotníctva, tak ju odovzdával s prebytkom asi 100 miliónov československých korún vtedy ešte, 700 miliónov korún, proste zdravotníctva ako celok. Takže, pán poslanec, toto nebolo presné. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť.

Nech sa páči.

A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Z rokovacieho poriadku § 83 ods. 2 mi neprislúcha hodnotiť jednotlivé vystúpenia, preto sa obmedzím iba na ich súvislosť s predloženým vládnym návrhom zákona. Celkom vystúpilo v rozprave päť poslancov, z toho traja predložili pozmeňujúce návrhy. Všetky tri pozmeňujúce návrhy sa týkajú predmetu prerokovaného vládneho návrhu zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

Toľko, pán predsedajúci.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi poslancovi Ivankovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

ktorý prerokúvame ako tlač 1112.

Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil v Národnej rade pán minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.

Pán minister, máte slovo.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada. Táto novela zákona o advokácii je v druhom čítaní. Prešla obsiahlym pripomienkovým konaním pri príprave tejto novely v priebehu prerokúvania vo výboroch a prichádza sem so spoločnom správou, s ktorou súhlasíme opäť s gestorským výborom, to znamená, ktoré pozmeňujúce návrhy gestorský výbor navrhuje schváliť, s tými súhlasíme, ktoré nenavrhuje schváliť, s tými nesúhlasíme. Ale celkove problematiku tohto zákona by som rozdelil do troch častí, a síce jedna taká organizačno-stavovská, tam nie sú žiadne problémy, to prešlo vcelku, nakoniec sme aj prijali pripomienky, takže to je hladké. Druhý okruh je legalizácia pôsobenia zahraničných advokátskych kancelárií na Slovensku, čiže inými slovami otvorenie slovenského právnického trhu zahraničiu, a tretia problematika je zlúčenie Komory komerčných právnikov a advokátskej komory. Ako som povedal, tá prvá technicko-organizačná, nie sú problémy. Pokiaľ ide o otvorenie slovenského právnického trhu, musím povedať, že tam boli veľké pripomienky najmä zo strany zahraničných právnických organizácií a nie iba právnických organizácií, ale doslova aj diplomatických zastúpení a my sme pri posudzovaní týchto ustanovení postupovali tak, že sme porovnávali adekvátne zákonné ustanovenia v zahraničí týkajúce sa advokácie v zahraničí a naše ustanovenia tejto novely sme robili tak, aby neboli horšie pre zahraničných právnikov, než sú podmienky pôsobenia slovenských právnikov v zahraničí. Takto sme vylúčili, môžem povedať, že vlastne všetky ustanovenia, ktoré boli sporné. Zostalo iba jedno, ktoré je ešte diskutované a síce požiadavka reciprocity, ktorá je na dvoch miestach zakomponovaná v tomto návrhu novely. A tá požiadavka reciprocity spočíva v tom, že tu na Slovensku budú môcť pôsobiť tí zahraniční advokáti, ktorých krajina umožňuje pôsobenie slovenských advokátov v danej krajine. A na posudzovanie toho, či sú dané podmienky, je podľa návrhu zákona poverená Slovenská komora advokátov. A to znamená, Slovenská komora advokátov, ktorá má, môžem vám povedať teda z takej aj vecnej znalosti, ktorá má veľmi dobré vzťahy s advokátskymi komorami vo všetkých štátoch, s ktorými sme v nejakej medzinárodnej organizácii, myslím OECD, o Európskej únii ani nehovoriac a tak ďalej, a to znamená, že Slovenská advokátska komora nebude mať záujem nejako teda mimo medzinárodných pravidiel posudzovať a vyjadrovať sa k tomu, či iná krajina dáva podmienky našim advokátom alebo nedáva, pretože by sa automaticky ocitla v izolácii vlastne od svojich kolegiálnych komôr v zahraničí. No a preto navrhujem proste ponechať, však aj ústavnoprávny výbor to navrhuje, ponechať ustanovenie o požiadavke reciprocity. S týmto úzko súvisí aj vlastne požiadavka zlúčenia komory advokátov a Komory komerčných právnikov. Najskôr chcem povedať, že takéto zlúčenie už bolo asi pred piatimi rokmi v Českej republike, podobne niekedy v Maďarsku a všade boli s tým dobré skúsenosti, že všade bol opačný problém, ako je u nás, a síce, že tamojší advokáti sa tak trochu bránili zlúčeniu, pretože to znamenalo, že vlastne zo dňa na deň sa stali advokátmi ďalšie stovky alebo tisíce komerčných právnikov v našom slova zmysle, ktorí, povedzme, všetci v minulosti neprešli takými skúškami, kvalifikačnými požiadavkami ako advokáti a podobne. V súčasnosti existujú komerční právnici iba v Poľsku a Albánsku a konkrétne v Poľsku je to tiež problém ten, že advokáti by nechceli, advokáti by nesúhlasili s tým, aby komerční právnici, ktorých je asi štyrikrát viacej v Poľsku ako tiež problém ten, že advokáti by nechceli, advokáti by nesúhlasili s tým, aby komerční právnici, ktorých je asi štyrikrát viacej v Poľsku ako advokátov, aby sa zo dňa na deň stali advokátmi. My zlučujeme týmto zákonom Komoru komerčných právnikov a komoru advokátov, pričom v súčasnosti je viacej advokátov, teda viacej členov advokátskej komory ako Komory komerčných právnikov. Pre komerčných právnikov to jednoznačne znamená výhodu, že budú zlúčení, pretože zo dňa na deň sa stanú advokátmi bez toho, aby boli na nich kladené akékoľvek kvalifikačné alebo iné požiadavky. Nepochybne postavenie alebo profesia advokáta je medzinárodne známejšia. Advokáti majú v týchto národných advokátskych komorách v iných štátoch partnera, to znamená, že sú schopní vybavovať, rokovať a vybavovať, presadzovať záujmy svojich členov aj v zahraničí, a preto odpor Komory komerčných právnikov proti tomuto zlúčeniu je jednoducho iracionálny a ja mu celkom nerozumiem.

Pokiaľ ide o tú argumentáciu Komory komerčných právnikov, po prvé, že budú musieť robiť aj trestné obhajoby, v tom je jediný rozdiel, že komerční právnici doteraz nemuseli ani vlastne ani nemohli robiť trestné obhajoby. Advokáti mohli a eventuálne za istých podmienok aj museli a druhá vec, že komerční právnici údajne, že sú špecializovaní na obchodné právo. Táto špecializácia, to jednoducho nie je pravda. Nie je pravda. Proste sú takí advokáti, ktorí robia takmer iba obchodné právo a sú, samozrejme, špecializovaní na to, a tým, že majú aj medzinárodných partnerov, myslím, tak aj z tohto hľadiska majú lepšie podmienky pre kvalifikované poskytovanie právnych služieb v oblasti obchodného práva, keďže dnes vlastne všetky obchodné vzťahy prekračujú hranice a idú do nejakého iného štátu než komerční právnici.

Pokiaľ ide o obhajobu, povinnosť vystupovať v trestnom konaní ako obhajcovia, už dnes je viacej advokátov, než je potrebné na takzvané ex offo obhajoby, čiže tie povinné, a to znamená, že podľa tohto návrhu zákona, myslím rok a neviem, či nie dokonca dlhšie, tí dnešní komerční právnici nebudú musieť robiť trestné obhajoby, ale ja som presvedčený, že dnešní komerční právnici v niektorých okresoch na strednom alebo na východnom Slovensku, kde nie je až tak veľa ekonomických a občianskoprávnych káuz, tak majú záujem a budú veľmi radi a budú mať záujem a budú mať snahu, aby robili čím skôr aj trestné obhajoby, pretože trestné obhajoby nakoniec platí v krajnom prípade štát, ministerstvo spravodlivosti, čiže z tohto hľadiska je to rozšírenie možností ich pôsobenia. A kto nebude chcieť to robiť, tak nebude musieť zatiaľ zo zákona minimálne rok a potom už dnes dostali predsedovia okresných súdov od Slovenskej komory advokátov, list, kde dostávajú taký zoznam advokátov z daného okresu, ktorí majú záujem robiť trestné obhajoby ex offo a už dnešný tento zoznam a tento počet stačí na to, aby obhajoby ex offo boli vybavené. To znamená, ktorí komerční právnici nebudú chcieť nikdy robiť trestné obhajoby, tak nikdy ich nebudú musieť robiť, pretože bude dostatok iných, ktorí ich budú robiť.

No a z tohto hľadiska mám pocit, no, poviem, predseda Komory komerčných právnikov nepochopil, v čom je problém, pretože v novinových rozhovoroch, ktoré sú publikované, tak on sa stavia práve na opačnú polohu, pokiaľ ide o zahraničných advokátov, kde on nechápe, že tu je potrebné vytvoriť jednu silnú stavovskú organizáciu právnikov, ktorá bude hájiť záujmy slovenských právnikov proti konkurenčnému tlaku mnohonásobne silnejších a početnejších zahraničných právnikov, ale predseda komory komerčných právnikov práve vytýka ministerstvu spravodlivosti, že do návrhu zákona sme zabudovali ustanovenia, ktoré predsa nejakým spôsobom "chránia" alebo zlepšujú konkurenčné schopnosti slovenských právnikov oproti zahraničným právnikom. Tu napríklad v jednom rozhovore v Hospodárskych novinách predseda komerčných právnikov hovorí, že právo EÚ nepozná napríklad rozdelenie na zahraničných a medzinárodných právnikov či skladanie kaucií v prospech Slovenskej advokátskej komory. Táto kaucia je alternatívne zabudovaná v návrhu zákona, podobne ako je to napríklad v Kanade, kde zahraničný právnik taktiež alternatívne musí zložiť kauciu vo výške milióna kanadských dolárov, aby ani nemal právny nárok, ale možnosť dostať povolenie pôsobiť v Kanade ako právny poradca. Čiže z tohto hľadiska aj zlúčenie Komory komerčných právnikov a Slovenskej komory advokátov vytvára lepšie podmienky v prvom rade pre komerčných právnikov, ale celkovo chráni záujmy slovenských advokátov, vyrovnáva konkurenčnú schopnosť slovenských právnikov oproti zahraničným advokátom, ktorí sem podľa tohto zákona budú mať možnosť prísť legálne. Oni tu, mimochodom, už sú roky a to, aby zahraniční právnici sem mali možnosť prísť, k tomu nás viažu medzinárodné dohody OECD, prístupový proces k Európskej únii a podobne, čiže aj z tohto hľadiska postupne dávame slovenské zákonodarstvo do súladu s medzinárodnými záväzkami Slovenska. Prosím preto, aby ste tento návrh zákona prijali.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Dávam slovo teraz poverenému spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, pánovi poslancovi Brňákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona.

Pán poslanec Brňák.

P. Brňák, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení neskorších zákonov predkladá spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1618 z 3. októbra 2001 pridelila tento vládny návrh zákona dvom výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Obidva výbory prerokovali tento vládny návrh zákona v stanovených lehotách, pričom ako gestorský výbor bol stanovený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Len kvôli presnosti som povinný uviesť, že v rámci rokovania ústavnoprávneho výboru vniesol pán poslanec, ktorý nebol v tomto výbore, pán poslanec Slafkovský, celý rad alebo blok pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, s ktorými sa ústavnoprávny výbor zaoberal ako gestorský výbor a keďže uvedené návrhy si nikto neosvojil, tak tieto návrhy zobral iba na vedomie bez toho, aby zaujal príslušné stanovisko k nim v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Predmetný vládny návrh zákona teda prerokovali obidva výbory, pričom obidva výbory odporučili uvedený návrh pre Národnú radu Slovenskej republiky schváliť vrátane schválených zmien a doplnkov. Týchto zmien a doplnkov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, je celkom 17, má ich každý z vás na stole, nebudem ich podrobne čítať, s tým, že ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporučil, aby sa o týchto 17 návrhoch hlasovalo tak, že spoločne sa bude hlasovať k bodom 1, 3, 4, 5, 11, 13, 15 a 17 s návrhom gestorského výboru schváliť ich. Spoločne k bodom 7 a 8 s návrhom gestorského výboru predmetné body neschváliť a spoločne k bodom 2, 6, 9, 10, 12, 14 a 16 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy neschváliť. Gestorský výbor na záver svojho spravodajského stanoviska odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 726 zo 7. novembra 2001.

Pán predsedajúci, skončil som.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Do rozpravy k prerokúvanému návrhu zákona sa písomne prihlásil pán poslanec Slafkovský.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážená snemovňa. Dovoľte mi predniesť pozmeňujúce návrhy, ktoré určitým nedopatrením a nedohodou vlastne si potom nikto neosvojil v ústavnoprávnom výbore, ale viacerí členovia tohto výboru tieto návrhy podporujú, takže ja si ich dovolím predniesť. Svojím spôsobom doplňujú čiastočne a vylepšujú návrh, ktorý predkladá ministerstvo spravodlivosti a boli konzultované aj s príslušnými komorami, teda s komorou advokátov a spolu s nimi boli tieto pozmeňujúce návrhy pripravené.

Pozmeňujúci návrh č. 1, to je k bodu 10, hovorí o určitej retroaktivite, ktorá by sa objavila, keby bol návrh schválený tak, ako je predložený, nakoľko tam nie je uvedený presný začiatok účinnosti pozmeňujúceho návrhu. Teda ja prečítam pozmeňujúci návrh k bodu 10 § 6 ods. 1 znenie nového písm. g). Písmeno g): Kto bol zapísaný do zoznamu advokátov, hoci nespĺňal všetky podmienky na zapísanie do zoznamu advokátov po dni 1. január 2002.

Môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka sľubu v predkladanom návrhu. Tam vypadli určité ustanovenia, ktoré sa týkajú závažných povinností advokáta, a to slová, že advokát je v prvom rade povinný dodržiavať ústavu, a preto je potrebné tento text do zákona doplniť. Nový odsek. Je to k bodu 20 návrhu zákona a navrhujem doplniť odsek 1 a ostatné prečíslovať nasledovne: Odsek 1. Advokát je pri výkone advokácie povinný zachovávať ústavu, zákony a všeobecne záväzné právne predpisy vydané na ich vykonanie a stavovské predpisy a v ich medziach sa spravovať pokynmi klienta.

Môj tretí pozmeňujúci návrh je k bodu 20 a ten je v nadväznosti na pozmeňujúci návrh č. 2. Ak by prešiel pozmeňujúci návrh č. 2, tak je potrebné vypustiť z § 13 ods. 1. Ospravedlňujem sa, v texte bol preklep, tam je napísaný odsek 2. Poprosím opraviť. Teda pozmeňujúci návrh znie: Vypustiť v § 13 ods. 1 v prvej vete slová "spravovať sa jeho pokynmi". Je to z toho dôvodu, že vlastne v tom pozmeňujúcom návrhu č. 2 už sa tento pokyn, spravovať sa jeho pokynmi, vyskytuje a bolo by to v zákone redundantné.

Môj štvrtý pozmeňujúci návrh je tiež k bodu 20 a navrhuje doplniť nový odsek 4 a týka sa možnosti overovania listín a podpisov pod listinami advokátmi. Totižto my sme včera odhlasovali napríklad tlač 1158, v ktorej sme dali právo overovať listiny a podpisy pod listinami aj obciam a mestám, v ktorých môže starosta alebo primátor poveriť svojho pracovníka na to, aby overoval príslušné listiny. Dnes v praxi, pokiaľ advokát pripravuje nejakú zmluvu, dohodu alebo niečo podobné, teda vykonáva prácu a má tam svojich klientov, pre ktorých toto vykonal, on nemá právo overiť, že títo klienti sa podpísali plným a svojím menom pod príslušnú listinu, ale musí poslať svojich klientov k notárovi, aby to u notára podpísali. Toto považujem za šikanovanie občana. Myslím si, tak ako to v návrhu zákona hovorím, že by overenie mali advokáti mať možnosť urobiť bezodplatne a overiť podpis účastníkov na listine, ktorú pre nich pripravil. Teda text k pozmeňujúcemu návrhu k bodu 20 je doplniť nový odsek 4 a ostatné prečíslovať. Nový odsek 4 znie: Odsek 4. Advokát je oprávnený bezodplatne overiť pravosť podpisu účastníkov na listine, ktorú sám vyhotovil na žiadosť účastníkov, a to tak, že na listine alebo na liste vyznačí osvedčovaciu doložku, ktorá obsahuje: po a) poradové číslo knihy osvedčenia pravosti podpisov (osvedčovacie kniha), po b) meno, priezvisko, trvalé bydlisko, prípadne miesto pobytu účastníka, jeho rodné číslo, dátum narodenia, po c) údaj, ako bola zistená totožnosť účastníka, po d) konštatovanie, že účastník listinu vlastnoručne podpísal pred advokátom alebo že uznal podpis na listine za svoj vlastný, po e) miesto a deň osvedčenia, po f) údaj o vyhotovení listiny advokátom, podpis advokáta a odtlačok jeho pečiatky.

Mám ešte jeden pozmeňujúci návrh. To je pozmeňujúci č. 5. Týka sa bodu 28 a hovorí o časovej následnosti poistnej zmluvy a zápisu do komory advokátov. Totižto, ak by zostal text, tak ako je predložený ministerstvom, tak by tam vlastne dochádzalo k určitému problému, že nie je možné vyžadovať od advokáta, aby už pri zápise do zoznamu advokátov predložil, respektíve preukázal komore poistnú zmluvu. On sa najprv musí stať tým advokátom a potom až poisťovňa s ním podpíše poistnú zmluvu. Dnes sú advokáti poistení spoločne. Nie sú poisťovaní individuálne, ale sú hromadne poistení cez komoru a z toho dôvodu si myslím, že je postačujúca navrhnutá lehota 15 dní na preukázanie uzavretia poistenia v odseku 2 tohto ustanovenia. Teda môj pozmeňujúci návrh č. 5 k bodu 28 je doplniť nový odsek 2 do § 22 a ostatné odseky prečíslovať. Odsek 2 znie: Odsek 2. Advokát plní svoju povinnosť podľa odseku 1 tak, že najneskôr do 15 dní od zápisu do zoznamu advokátov § 3 preukáže komore individuálnu poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu z výkonu povolania. No a keďže písomne bol k tomu zákonu predložený ešte pozmeňujúci návrh kolegu Malchárka, on bude o ňom hovoriť, ale keďže mám slovo a aby som potom nezdržoval, chcem povedať, že súhlasím s jeho pozmeňujúcim návrhom a podporujem ho. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný prihlásený písomne do rozpravy. Páni poslanci a pani poslankyne Kolláriková, Tóthová, Malchárek, Kresánek a Langoš sa hlásia do rozpravy ústne. Pán poslanec Orosz chce faktickou poznámkou reagovať na vystúpenie pána poslanca Slafkovského.

Pán poslanec Orosz.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Považujem za nevyhnutné reagovať na najzávažnejší pozmeňujúci návrh pána poslanca Slafkovského, a to je pod bodom 4, v ktorom navrhuje, aby advokáti mali možnosť bezodplatne overovať pravosť podpisov účastníkov na listine, ktorú sami vyhotovili. Ide o ďalekosiahly a neodôvodnený zásah do existujúcich právnych vzťahov. Osvedčovanie pravosti podpisov je činnosť, ktorú je potrebné považovať za imanitnú súčasť notárskej činnosti, ktorú zákon delegoval notárom. Ide o činnosť, ktorá pôvodne patrila štátu a ten ju delegoval notárom, ale s tým, že štát si pritom zachoval právo dohľadu nad činnosťou notárov. Napríklad v tej podobe, že vymenúva, odvoláva notárov a takisto môže vykonávať voči nim disciplinárnu právomoc. Takúto právomoc štát ale nemá vo vzťahu k advokátom. Ak by sme im chceli priznať takéto právo, tak by bolo treba zásadne zmeniť zákon o advokácii a zásadne zmeniť právne postavenie advokátov. Z tohto hľadiska si myslím, že je neprijateľný tento návrh. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci ústne prihlásení do rozpravy Kolláriková, Tóthová, Malchárek, Kresánek a pán poslanec Langoš. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

Nech sa páči, pani poslankyňa Kolláriková.

M. Kolláriková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Ministerstvo spravodlivosti pripravilo návrh zákona, v ktorom okrem iného je zapracované zrušenie Komory komerčných právnikov formou zlúčenia tejto komory so Slovenskou advokátskou komorou. Pán minister Čarnogurský toto zlúčenie označuje ako výhodu pre komerčných právnikov, ktorí sa bez advokátskych skúšok stanú advokátmi. Advokátske skúšky už nebudú musieť robiť, pretože zo zákona sa stanú advokátmi. Je skutočne na počudovanie, že zrazu odbornosť v trestnej oblasti sa nemusí preukazovať advokátskymi skúškami. Stačí len vymenovanie zo zákona. V dôvodovej správe vládneho návrhu zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii sa zdôvodňuje potreba takejto novely, ktorá obsahuje i zlúčenie Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky so Slovenskou advokátskou komorou v súvislosti s prístupovým procesom Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám s postupnou implementáciou smerníc Rady európskeho súdnictva v oblasti služieb právnej pomoci.

Vážení, musím upozorniť, že existencia dvoch komôr, a to Komory komerčných právnikov a Slovenskej advokátskej komory nie je v rozpore s právnymi normami Európskej únie. Argumentáciu ministerstva spravodlivosti, ktorá sa opiera o tvrdenie, že jestvovanie dvoch komôr, to je Komory komerčných právnikov a Slovenskej advokátskej komory nie je zlúčiteľné s právom Európskej únie a vytváralo by prekážku nášmu prijatiu do Európskej únie, jednoznačne odmietli kompetentné štátne orgány, a to inštitút pre aproximáciu práva Úradu vlády Slovenskej republiky, Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky a ministerstvo zahraničných vecí. Legislatívna rada vlády je toho názoru, že pri výklade príslušnej smernice Rady Európy nemožno dospieť k záveru, že zlúčenie komôr je podmienkou aproximácie práva. Zlúčenie týchto dvoch komôr, týchto dvoch stavovských organizácii by malo byť predmetom ich dohody. Obdobné stanovisko má i ministerstvo zahraničných vecí. Ministerstvo zahraničných vecí dospelo k jednoznačnému záveru, že neexistuje žiadny právny dôvod na to, aby namietaná zákonodarná iniciatíva o advokácii bola argumentačne odvodzovaná od potreby aproximácie právneho poriadku Slovenskej republiky s právnym systémom Európskej únie. Akákoľvek zmena aktuálneho stavu inštitucionálnej úpravy profesijných združení právnikov vykonávajúcich súkromnú právnu prax v Slovenskej republike preto musí jednoznačne rešpektovať nielen právny poriadok Slovenskej republiky, ale v širšom kontexte aj demokratický princíp slobodnej voľby. Uvedený názor ministerstva spravodlivosti nemožno vyvodiť zo žiadneho predpisu komunitárneho práva. V rámci Európskej únie neexistuje nijaké nariadenie prikazujúce odbornú unifikáciu odborov advokáta a právneho poradcu alebo advokáta a iného právnika vykonávajúceho činnosť podobnú advokátskej činnosti. V Európe fungujú okrem advokátskeho odboru aj iné odbory napríklad vo Veľkej Británii, Severnom Írsku, Francúzsku, Belgicku, Dánsku, Fínsku, Nemecku, Taliansku, Nórsku, Škótsku, Španielsku, Švajčiarsku, Českej republike a Maďarsku. Rôzne právne organizácie jestvujúce v týchto menovaných štátoch sú členmi Európskeho spoločenstva podnikových právnikov, ktoré má okolo 12 000 právnikov asi v 5 000 podnikoch. I poľská samospráva právnych poradcov je členom tohto spoločenstva a na zozname čakateľov na prijatie sú odborové organizácie podnikových právnikov Bulharska, Estónska, Rumunska, Grécka, Švédska a tiež čakateľom je i Slovensko. A preto odvolávanie sa na európsku prax alebo smernice Rady Európy je chybné a môže byť výsledkom neznalosti textov smerníc, ktoré predsa schvaľujú jestvovanie rôznych druhov právnických odborov vyplývajúci zo širšieho pojmu, než je názor advokát. Poľsko nemalo žiadne ťažkosti s prijatím do samosprávy prijatých poradcov CCBE, lebo o dôležitosti rozhodujú iné vlastnosti, ktoré musia zodpovedať požiadavkám kritérií voľného povolania v Európe a sú to také kritériá ako ústavná samostatnosť a nezávislosť od štátu, mať vlastné zásady odborovej etiky, vlastné nezávislé súdnictvo, vlastnenie vyššieho právnického vzdelania. Preto nevidím nijaký dôvod na zlúčenie obidvoch stavovských komôr ani z hľadiska šetrenia finančných prostriedkov. Komora komerčných právnikov Slovenskej republiky ani pri svojom vzniku, ani počas svojho fungovania nemala nijaké nároky na finančné prostriedky štátu. Celú svoju činnosť financuje z príspevkov komerčných právnikov. Nevidím teda nijaký dôvod na zlúčenie týchto dvoch komôr. Ďakujem.