I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo podpredsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie poslancovi Mariánovi Mesiarikovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.
Nech sa páči, pán podpredseda.
M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda Správnej rady Sociálnej poisťovne, vážené poslankyne, poslanci. Predkladám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a výboru pre financie, rozpočet a menu o výsledku rokovania k tlači 1179. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1337 zo 17. októbra tohto roku pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne dvom výborom, a to výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre financie, rozpočet a menu. Ako gestorský výbor určil a neskoršie Národná rada schválila Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.
Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie prerokoval predložený návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2002 15. novembra 2001. Výbor svojím uznesením č. 402 konštatoval, že návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2002 bol predložený v súlade s § 7 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Výbor prerokoval obsah rozpočtu a konštatoval, zároveň upozorňuje Národnú radu, že predložený návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2002 nevytvára predpoklady na krytie prípadného zvýšenia dôchodkov v roku 2002 pri naplnení podmienok stanovených zákonom na valorizáciu dôchodkov.
Výbor súčasne zobral na vedomie, že prípadný deficit v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia bude riešený, ak sa nenaplnia príjmy v tomto fonde podľa predpokladov zapracovaných v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne v súlade so zákonom č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, teda s krytím pomoci štátu.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prijal rozhodnutie a odporučil Národnej rade vysloviť s návrhom rozpočtu súhlas. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh dňa 23. novembra 2001 a svojím uznesením č. 834 vyjadril súhlas s predloženým návrhom a odporučil ho Národnej rade schváliť. Gestorský výbor prerokoval závery rokovania výborov 27. novembra 2001 a svojím uznesením č. 415 schválil spoločnú správu, ktorej prílohou je návrh uznesenia Národnej rady, ktoré uznesenie odporúča návrh rozpočtu tak, ako bol predložený, schváliť.
Ako spravodajca chcel by som vás informovať, vážené poslankyne, poslanci, že včera schválený štátny rozpočet Slovenskej republiky na rok 2002 nemá dopad na návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne v takom zmysle, aby bolo potrebné predložený návrh prepracúvať alebo dopracúvať.
Skončil som, pán podpredseda, otvorte rozpravu.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nie je prihlásený nikto. Kto sa hlási do rozpravy ústne. Nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďakujem, páni.
Pokračujeme nasledujúcim bodom programu, ktorým je
návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 2002.
Návrh vám bol rozdaný ako tlač 1173. Spoločnú správu výborov ste dostali ako tlač 1173a. Rozdané vám bolo nové znenie návrhu uznesenia Národnej rady. Návrh predstavenstva uvedie jeho podpredseda pán Vojtech Král, prosím ho, aby sa ujal slova.
Nech sa páči.
V. Král, podpredseda Predstavenstva Národného úradu práce: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni. Návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 2002 sa predkladá na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 9 písm. f) a § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Východiskom na zostavenie návrhu rozpočtu Národného úradu práce na rok 2002 bola očakávaná skutočnosť za rok 2001 a vývoj makroekonomických ukazovateľov za Slovenskú republiky na rok 2002 v oblasti zamestnanosti doplnený o prognostické údaje Národného úradu práce spracované na základe dlhodobých analýz. Rozpočet bol dopracovaný na základe schválených doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov č. 31/3, 2 a 17/2 a 3b k zákonu o štátnom rozpočte. Celkové zdroje Národného úradu práce na rok 2002 sú rozpočtované cca v sume 15,3 mld. Sk a z toho príjmy celkom v sume 11,4 mld. Sk. Výdavky Národného úradu práce na rok 2002 sú vykvantifikované vo výške 12 mld. korún. Očakávané bilančné saldo zdrojov a výdavkov k 31. 12. 2002 v sume 3,2 miliardy predstavuje zostatok prostriedkov základného fondu vo výške 1,4 miliardy, zostatok prostriedkov rezervného fondu v sume 943 miliónov a zostatok prostriedkov garančného fondu vo výške 905 mil. Sk. Príjmy Národného úradu práce v roku 2002 sú vykvantifikované v objeme 11,3 miliardy, kde rozhodujúcu časť tvoria príspevky na poistenie v nezamestnanosti a do garančného fondu v celkovej sume 9,7 mld. korún, čo predstavuje 93,8 % príjmov bežného roka.
Národný úrad práce okrem vlastných zdrojov uvažuje vo svojom rozpočte aj s účelovou dotáciou zo štátneho rozpočtu na realizáciu aktívnych opatrení na trhu práce v objeme 604 mil. Sk a s účelovou dotáciou zo štátneho rozpočtu do garančného fondu v objeme 425 mil. Sk. Podstatnú časť výdavkov Národného úradu práce na rok 2002 tvoria výdavky na pasívnu politiku trhu práce v sume 5,7 mld. Sk. Pri prepočte sa vychádzalo priemerne z výšky podpory v nezamestnanosti v sume 3 540 korún a priemerného počtu evidovaných nezamestnaných poberajúcich podporu v nezamestnanosti 94 000 osôb. Výdavky na aktívnu politiku trhu práce sa uvažujú vo výške zostatku zdrojov základného fondu Národného úradu práce vo vykrytí na pasívnu politiku trhu práce a táto čiastka je vykvantifikovaná v rozsahu 3,9 mld. korún. Výdavky na správu a činnosť Národného úradu práce sa rozpočtujú v sume 1,7 mld. korún. V tejto sume sa premieta aj finančný dopad, realizácia prijatých noviel zákona o zamestnanosti v závere roku 2001, na prevádzkové náklady Národného úradu práce. Národný úrad práce v roku 2002 vo väzbe na očakávané zníženie výplat, podporu v nezamestnanosti v roku 2001 uvažuje so znížením rezervného fondu o 160 mil. korún. Ďakujem. To je všetko.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Prosím spravodajcu, ktorého určil výbor pre sociálne veci a bývanie poslanca Františka Halmeša, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhov vo výboroch Národnej rady.
Nech sa páči.
F. Halmeš, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni. Z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie ako gestorského výboru na posúdenie rozpočtu Národného úradu práce na budúci rok vám predkladám túto spoločnú správu, ktorá je k dispozícii poslancom písomne. Súčasne v závere predložím návrh uznesenia, nový návrh uznesenia, ktorý reaguje už na včera schválený rozpočet na budúci rok a ktorou je jedna zmena. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo dňa 17. októbra pridelil návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 2002 predložený predstavenstvom Národného úradu práce na rokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory mali prerokovať predložený návrh do 16. novembra s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní návrhu vo výboroch spolu s návrhom uznesenia. Menovaný výbor prerokoval návrh rozpočtu na rok 2002 dňa 15. novembra a svojím uznesením č. 401 konštatoval, že návrh rozpočtu bol predložený v súlade s príslušnými paragrafmi rokovacieho poriadku a zákona o zamestnanosti. Výbor vyslovil súhlas s návrhom rozpočtu a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby bol tento rozpočet v predloženom znení schválený s tým, že údaje ktoré predkladateľ predniesol, číselné údaje rozpočtu už nebudem opakovať, pretože sú aj písomne k dispozícii. Pokračujem v informácii o prerokovaní tohto návrhu rozpočtu s tým, že gestorský výbor sa oboznámil s výsledkami rokovania vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pritom nedostal ďalšie stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol návrh pridelený. Výbor schválil spoločnú správu na svojom rokovaní dňa 27. novembra 2001 uznesením č. 414 a poveril mňa, aby som ako spoločný spravodajca vás informoval o záveroch a výsledkoch rokovania výboru o rozpočte.
Teraz, vážení kolegovia, predložím návrh na uznesenie. Upozorňujem na zmenu oproti pôvodnému návrhu uznesenia, ktorý bol v spoločnej správe a ktorý spočíva v tom, že Národná rada včera rozhodla, že 300 miliónov, ktoré boli určené zo štátneho rozpočtu pre aktívne opatrenia trhu práce Národného úradu práce, budú použité v rezorte zdravotníctva. O to sa teda zníži a zmení rozpočet Národného úradu práce. Ostatné údaje v zásade zostávajú nezmenené. Predkladám teda návrh, aby Národná rada konštatovala, že návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 2002 bol predložený v súlade s § 72 ods. 1 zákona Národnej rady č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov v termíne predloženia návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Po b) schvaľuje rozpočet Národného úradu práce na rok 2002 s tým, že predpokladané zdroje a ich použitie sú rozpočtované nasledovne, už aj so zmenou, ktorú som naznačil. Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje rozpočet Národného úradu práce na rok 2002 s tým, že predpokladané zdroje a ich použitie sú rozpočtované nasledovne. Zdroje celkom 15 342 miliónov, výdavky celkom 12 112 miliónov, v tom základný fond 9 556 600 tisíc, správny fond 1 707 miliónov a garančný fond 850 miliónov korún. Zníženie tvorby rezervného fondu o 160 miliónov korún.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu programu.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcu. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Kto sa hlási ústne. Nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, páni.
V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1106 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1106a. Na základe uznesenia Národnej rady č. 1617 vám boli doručené dve informácie ministerstva spravodlivosti, a to informácia o poznatkoch ministerstva o vykonávaní štátneho dohľadu na komorou exekútorov a činnosťou exekútorov a informácie o zámeroch ministerstva týkajúcich sa novelizácie vykonávacích predpisov k zákonu o súdnych exekútoroch. Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada. Sme v druhom čítaní tohto zákona a ja by som na úvod povedal predsa len niekoľko viet, trošku o genéze, ako sme sa sem dostali. Pôvodne sme predložili tento návrh novely exekučného zákona aj s ustanoveniami, ktoré riešili problém exekúcií proti zdravotníckym zariadeniam. Vzhľadom na to, že tento problém exekúcií proti zdravotníckym zariadeniam bol akútny, nakoniec boli teda z pôvodného návrhu novely vyňaté iba ustanovenia, ktoré sa týkali exekúcií proti zdravotníckym zariadeniam, tie išli skráteným legislatívnym konaním, ale to sa týkalo jedného alebo dvoch bodov a v podstate boli vypustené z exekúcií, bolo uvalené moratórium na exekúcie proti zdravotníckym zariadeniam do konca januára budúceho roku. Bolo povedané a taká bola istá dohoda, môžem to nazvať, v rámci parlamentu, že ostatné ustanovenia Exekučného poriadku pôjdu normálnym, teda nie skráteným legislatívnym konaním, pretože prísne vzaté, nebol dôvod pri ostatných ustanoveniach na skrátené legislatívne konanie. Tak sa aj stalo a tak vlastne dochádzame k tomuto druhému čítaniu s tým, že formálne, myslím si, to sme museli či stiahnuť alebo ako podať nanovo, ale v podstate ide o návrh, ktorý tu bol už niekedy začiatkom tohto roku. Teraz sme sa dostali do druhého čítania a v tejto fáze môžem povedať iba toľko, že v rámci prvého čítania prerokúvania vo výboroch tento návrh zákona bol, nazvem to, dočistený a momentálne s týmto návrhom zákona, tak ako vám leží na stoloch, nie sú žiadne problémy z toho hľadiska, že gestorský ústavnoprávny výbor dal nejaké pripomienky a my sa s pripomienkami gestorského výboru zhodujeme, to znamená, že ktoré návrhy gestorský výbor navrhuje schváliť, s tými súhlasíme a navrhujem aj ja, aby ste ich schválili, ktoré navrhuje neschváliť, navrhujem aj ja, aby neboli schválené.
Som informovaný, že bude podaný pozmeňujúci návrh, ale k tomu sa vyjadrím potom, až keď bude podaný, čiže zatiaľ končím iba tým, že navrhujem postúpiť do tretieho čítať a schváliť tento návrh zákona, tak ako je predložený a s tými pripomienkami, ktoré gestorský výbor navrhuje schváliť. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo určenému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Alexejovi Ivankovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za udelenie slova. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Z poverenia ústavnoprávneho výboru predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, skrátene Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1106, vo výboroch Národnej rady. Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1616 z 3. októbra 2001 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1106, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, skrátene Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1106, odporučili Národnej rade schváliť všetky výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením č. 725 z 31. októbra 2001 a Výbor Národnej rady pre financie rozpočet a menu svojím uznesením č. 771 z 10. októbra 2001 a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesenie č. 651 z 26. októbra 2001. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Sú uvedené pod bodom IV a je ich celkove 11. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne. Po a) spoločne k bodom 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10 a 11 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť. Po b) osobitne k bodu 4 s návrhom gestorského výboru návrh neschváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1106, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady č. 728 zo 7. novembra 2001.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte všeobecnú rozpravu.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne nebol prihlásený nikto. Ústne. Prosím ešte niekto. Pán poslanec Ivanko ešte sa hlási. Takže pán poslanec Langoš, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Šagát, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Ivanko ako posledný. Prvý pán poslanec Langoš.
Nech sa páči.
J. Langoš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, pán minister. Celkom ma teší, musím povedať, že sa dostanem s mojím osobným priateľom doktorom Čarnogurským do nežného politického sporu, to ukáže, že vlastne medzi nami politicky to nie je žiadna veľká selanka. Minister spravodlivosti tu avizoval, že vystúpi k môjmu pozmeňujúcemu návrhu. Ten pozmeňujúci návrh spočíval v tom, že navrhujem, aby v čl. 1 sa vypustil bod 69. Bod 69 je navrhované znenie § 231 a následne upraviť číslovanie bodov. Zákonodarca pri schválení právnej normy, ktorá sa nazýva Exekučný poriadok, stanovil okrem iného aj kvalifikáciu, ktorú musí spĺňať ten, ktorý zastáva úrad súdneho exekútora, a tá je kvalifikácia je definovaná ako, ja by som sa odvolal skôr na platnú judikatúru, všeobecné právne vzdelanie univerzitného typu alebo podľa zákonodarcu absolvovanie právnickej fakulty na niektorej z univerzít. Zákonodarca v roku 1999 ustanovil jednu výnimku. Výnimka sa týkala absolventov odboru práva na Vysokej škole Zboru národnej bezpečnosti, teda vysokej škole ŠtB, ktorá zabezpečovala vysokoškolské vzdelanie pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti. Opäť judikatúra hovorí alebo definuje túto vysokú školu ako vojenskú školu. Teda pre absolventov vojenskej školy v odbore práva, ktoré bolo špecializované na takzvané policajné právo, zákonodarca v roku 1999 ustanovil takúto výnimku. Každý, kto zastáva úrad súdneho exekútora alebo chce sa uchádzať o tento úrad, môže počnúc novembrom tohto roka, teda bola stanovená dvojročná lehota na rozmyslenie, novembrom tohto roka začať študovať na Právnickej fakulte a ukončiť právnickým vzdelaním alebo právnické vzdelanie v roku, tuším, 2006, po absolvovaní Právnickej fakulty. Vláda v bode 69 bez akéhokoľvek zdôvodnenia, vecného zdôvodnenia, hoci dôvodová správa k tomuto bodu má dve strany. K ostatným bodom vládneho návrhu, to sú krátke odseky, hoci má dve strany, ale neodôvodňuje túto zmenu postoja vlády alebo tento návrh, ktorý stanovuje výnimku pre niekoľkých absolventov Vysokej školy ZNB, ktorí nevyužili výnimku z roku 1999 a nezačali študovať v novembri tohto roku na Právnickej fakulte. V podstate konečnú výnimku, aby neprišli o licenciu, teda o možnosť vykonávať úrad súdneho exekútora.
Keďže nie je tu žiaden dôvod zmeniť výnimku z roku 1999, navrhujem vypustiť ustanovenie bodu 69 vládneho návrhu zákona o Exekučnom poriadku z tejto predlohy. Ďakujem za pozornosť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadrila k tomuto zákonu, respektíve k jeho novele, ktorý vlastne je zákonom umožňujúcim a zlepšujúcim vymožiteľnosť práva, o ktorej v poslednom čase toľko hovoríme. Musím priznať, že k tomuto zákonu mám určitý vzťah, pretože som bola ministerkou spravodlivosti, keď tento zákon bol prijímaný a v spolupráci s prezidentom Európskej asociácie exekútorov za pomoci jeho expertov sme pripravili tento zákon a musím povedať, že bol hodnotený veľmi vysoko s tým, že vymenovaný pán prezident Gilen doslova povedal, že Slovensko urobilo lepší zákon, dokonca ako majú vo Francúzsku, a dal ho za vzor vtedy ostatných asociovaným krajinám, ktoré ešte takýto zákon nemali. Samozrejme my sme nepostihli všetky otázky, ktoré sú charakteristické pre naše prechodné obdobie z hľadiska majetkových vzťahov, a preto niektoré doplnenia treba prijať. Osobne s čím nemôžem súhlasiť, je už otázka, s ktorou vystúpil pred chvíľou pán poslanec Langoš, pretože v každom kultivovanom štáte platí a myslím si, že Slovensko by malo sa snažiť byť kultivovaným právnym štátom, pretože patríme do komunity kontinentálneho práva a tam jednoznačne platí, že práva nadobudnuté dobromyseľne podľa predchádzajúcich platných zákonov platia a podmienky, zmeny možno klásť len pro futuro. Čiže keď niekto sa stane exekútorom, získa ten post, nemožno ho tohto postu zbavovať, pretože, pán poslanec Langoš, kývate hlavou, ale ja som vaše vystúpenie chápala v tejto dimenzii. Pokiaľ ste chceli povedať opak, tak potom musím ja hneď uviesť, že som toho názoru, aby práva nadobudnuté dobromyseľne podľa platného práva neboli rušené neskôr. Ak niekto podľa zákona niečo získa s tým, že splní podmienky, neskôr nemôžeme toto jeho právo anulovať. To je prvá poznámka.
Druhá, aj keď pán minister trošku uviedol, že je to vyňaté z tohto zákona alebo podobne, nemôžem si odpustiť otázku, že pán minister, v rámci exekúcií napriek rozhodnutiu Ústavného súdu, obchádzate toto rozhodnutie a chcem konštatovať, že to je nenáležité na ministra spravodlivosti a úplne nenáležité na vládu, ktorá sa pasuje ako demokratická, pretože tá si musí ctiť nález Ústavného súdu. Mám na mysli, že zase zastavujete na určitý čas exekúcie, možnosť exekuovania určitého druhu pohľadávok. Ak sú tu problémy, vláda mala tri roky na to, aby v rámci zdravotníctva tieto problémy riešila spôsobmi, ktoré by zdravotníctvu pomohli, a nie proste protiústavným spôsobom. A ja pokojne tu môžem povedať termín protiústavný spôsob, pretože to už konštatoval Ústavný súd vo svojom náleze spred vyše jedného roku.
A na záver by som chcela jednu otázku uviesť. Pán minister, neviem, ako prebiehali o predmetnom návrhu diskusie v jednotlivých výboroch, ale je mi známe stanovisko konferencie súdnych exekútorov, a to štvrtej konferencie súdnych exekútorov, kde zo záznamu je jednoznačné, že nesúhlasia s tým, aby sídlo komory z Banskej Bystrice bolo prenesené do Bratislavy. Ja hovorím, neviem, aké boli rokovania vo výboroch, ale mám túto informáciu s požiadavkou, respektíve s prosbou viacerých členov komory exekútorov, ktorí mi dali k dispozícii aj záznam, kde sa jednoznačne hovorí, že hlasovaním komora a členská základňa rozhodla, že, citujem, "aby naďalej ostala sídlom komory Banská Bystrica, aby v návrhu novely nebolo počítané so zmenou sídla do Bratislavy". Takže toto je ich názor a navyše je tu uznesenie, kde Prezídium Slovenskej komory exekútorov ukladá zabezpečiť nehnuteľnosť ako sídlo komory v Banskej Bystrici, zodpovedné Prezídium Slovenskej komory exekútorov. Túto informáciu dávam pánom poslancom, pokiaľ budeme o tejto otázke hlasovať, prosím, uvedomte si, že členská základňa si neželá, aby sídlo komory bolo v Bratislave. Má to aj viacej ratio, pretože vláda znovu viaceré inštitúcie, nechcem hovoriť o vojenských inštitúciách z Trenčína, nechcem hovoriť o niektorých daňových subjektoch a podobne, opätovne znovu všetko má snahu centralizovať do Bratislavy, čiže vytvára sa tu nový systém bratislavského centralizmu, čo je nezdravý jav. Opačný postup by mal byť proste rozdeliť jednotlivé inštitúcie do niektorých miest, aby koncentrácia nebola výlučne len v Bratislave. Ďakujem vám za pozornosť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni Tóthovej za jej vystúpenie v rozprave. Jedna faktická poznámka na jej vystúpenie. Pán poslanec Langoš. Končím možnosť faktických poznámok.
Dávam slovo pánu poslancovi.
J. Langoš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ale milá pani kolegyňa, tu došlo zrejme k hlbokému nedorozumeniu, vy ste ma nepočúvali pozorne. Zákonodarca v zákone, novele Exekučného poriadku z roku 1999 povedal, že každý, kto zastáva úrad súdneho exekútora a skončil Vysokú školu ZNB, má možnosť začať štúdium, riadne štúdium práva v novembri roku 2001, teda minulý mesiac. Ak tak neurobí, zaniká mu licencia zo zákona. Vládna novela ruší túto výnimku a hovorí, že absolvent Vysokej školy ZNB, ktorý aj keď nezačal študovať v novembri tohto roka, nezaniká mu licencia na výkon úradu súdneho exekútora. Teda tí, ktorých sa týkala novela z roku 1999, vedeli veľmi dobre, že im zanikne, ak nezačnú študovať v novembri tohto roku.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, môžete reagovať.
Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec, ja som vás počúvala, áno, to je v poriadku. Len ja dávam otázku, či je možné realizovať to, čo bolo aj v zákone. Pretože opätovne nastoľujem v tomto parlamente otázku v prípade, ak zo zákona skoršieho niekto nadobudne určité právo, určitý status, ak splní podmienky, ktoré v tom čase, keď on status nadobúda, sú zakotvené v zákone, či môže neskorší zákon povedať, že ešte navyše musíte urobiť toto a keď to neurobíte, tak to, čo ste v minulosti získali, to stratíte. V tomto je môj problém, pretože právo vychádza zo zásady, že aj práva dobromyseľne nadobudnuté, nielen tie, ktoré plnia zákonné podmienky, áno, treba rešpektovať. Čiže keď niekto sa stane exekútorom, keď splní tie podmienky, ktoré zákon ukladá, tak je exekútorom. Iná otázka je, že od dňa toho a toho na nadobudnutie tohto statusu sa vyžadujú ďalšie podmienky. To nič nebráni, ale pro futuro nie vracať sa spätne a uviesť, no, dávame ďalšiu podmienku a keď ju nesplníš, tak všetko, čo si predtým získal, strácaš. Toto namietam a dúfam, že už teraz si budeme rozumieť, pán poslanec.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave má vystúpiť pán poslanec Šagát. Nie je tu, stráca poradie.
Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči, máte slovo.
M. Aibeková, poslankyňa: Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister. Moje vystúpenie naozaj má smerovať k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý ste tu avizovali a ktorý mal predložiť alebo je prihlásený do rozpravy pán poslanec Šagát. Teraz budem reagovať iba na písomnú podobu, pretože ústne to zatiaľ nepredložili. Ja som sa ale chcela, nie pán minister, pretože tak ako vy ste predložili váš návrh zákona, k tomu sa ja nemôžem vyjadrovať, naozaj nie som odborníčka na tú oblasť, nie, nemôžem ho, páni, pochváliť ani pohaniť, pretože to nie je moja doména, ale budem hovoriť k tej časti, ktorá sa týka zdravotníctva, pretože aj vy ste sa dotkli tejto oblasti.
Veľmi dobre si pamätáme a vy iste pán minister, keď ste predkladali pred dvoma rokmi tento návrh zákona, a keď vtedy pán Roman Kováč ešte ako podpredseda nášho výboru, teda výboru pre zdravotníctvo, vo výbore predložil pozmeňujúci návrh, ktorý sa týkal exekúcií zdravotníckych zariadení. Ten sa nakoniec ukázal ako zle spracovaný, a preto ho opravoval svojím pozmeňujúcim návrhom už v pléne pán poslanec Kresák. Ten bol aj schválený napriek tomu, že viacerí aj koaliční poslanci, aj opoziční poukazovali na rozpor s ústavou a nakoniec tu bolo aj rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré poukázalo na rozpor takého znenia s ústavou, aké tu predniesol pán poslanec Kresák a aký bol schválený. Keďže naozaj situácia v zdravotníctve je veľmi zložitá, a s tým súhlasím aj ja, že nie je dobre, aby finančné prostriedky, ktoré v zmysle zákona č. 273/1994 z. z. o zdravotnom poistení, tieto vybrané finančné prostriedky išli potom do vreciek exekútorov alebo ich veľká časť a nedostali sa tam, kde patria, tak sme pôvodne aj podporili návrh, aby sa oddialila účinnosť toho § 236, aby boli oddialené exekúcie zdravotníckych zariadení. Tesne pred prázdninami, keď už bola veľmi malá účasť poslancov, tak prišiel pán minister Kováč s tým rýchlym návrhom v skrátenom konaní a znovu chcel predlžovať túto lehotu. Vtedy nebol daný termín, dokedy má byť predĺžená lehota a ja som sa zúčastnila aj na rokovaní ústavnoprávneho výboru, pretože spolu náš výbor o tomto probléme rokoval. Pán minister vtedy chcel termín do 31. marca 2002 a sľuboval aj vo výbore, aj tu v pléne, tie slová sú zaznamenané, a sľuboval, že túto situáciu bude systémovým spôsobom riešiť. Nuž dnes sa pán minister zdravotníctva ani neunúva, aby prišiel a aby túto situáciu vysvetlil poslancom, prečo nenašiel odvahu on dať znovu návrh zákona v skrátenom konaní a na toto sa podujal pán poslanec Šagát. Pán poslanec Šagát, ja dobre rozumiem, že vy beriete späť svoj návrh zákona a dávate tento pozmeňujúci návrh. To považujem za legislatívne čistejšiu formu a ja som sa veľmi divila, prečo je tu vládny návrh zákona a zrazu vy dávate aj vlastný návrh zákona. Pán poslanec, ale nemôžem súhlasiť s takým riešením, aký ste navrhovali vo vašom poslaneckom návrhu. Nakoniec vy sám aj štátny tajomník vášho ministerstva priznali, že toto riešenie nie je najčistejšie a že nie je to ten sľubovaný systémový krok.
Čo sa týka týchto vašich dvoch pozmeňujúcich návrhov, pán poslanec Šagát, s tým druhým sa môžeme stotožniť, pretože pravdepodobne chcete zareagovať na situáciu, ktorá je vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Tá je skutočne veľmi zložitá, pretože vieme, že protiprávne exekútor chce siahať na pohľadávky, ktoré sa skupujú a ktoré takýmto spôsobom by sa dostali do nesprávnych rúk, ale chcete vôbec reagovať aj na návrh zákona, kde sme aj my vtedy ako HZDS podporili, a bez našej podpory by nebol prešiel ministrov návrh, ale dali sme si podmienku, že účinnosť bude iba do 30. januára. Ja som už vtedy hovorila, že neverím ministrovým sľubom a na moje slová, žiaľ, znovu došlo. Je mi to ľúto, lebo bola by som radšej, keby minister konečne začal plniť svoje sľuby. Ale minister túto problematiku necháva visieť kdesi vo vzduchoprázdne a vy pán poslanec teraz v dobre viere, pretože ja predpokladám, že vy tento návrh zákona dávate v dobrej viere, aby sa tieto prostriedky nedostali inam, ako majú, a aby prišli do zdravotníctva, ale predlžujete tento termín účinnosti až do 31. decembra 2002. Nuž, vážené dámy, vážení páni, to ja považujem za nehoráznosť, že prekračujete volebné obdobie a vešiate balvan na krk budúcemu ministrovi zdravotníctva. Ja by som to brala, pán poslanec, keby ste tam dali termín, kedy sa končí vaše volebné obdobie, 31. október alebo 31. september budúceho roku. Ale akým právom? Vy situáciu, ktorú nebol schopný riešiť váš minister zdravotníctva, posúvate na nového ministra. Mňa nikto nemôže (hlasy v sále)... Pán minister, prosím, nerušte ma v mojom vystúpení, o tom si povieme naozaj tých päť minút po budúcich voľbách, čo, ako to bude. Ja si myslím naozaj, pán poslanec, že ste priznali, že toto riešenie nie je systémové a my v žiadnom prípade, v žiadnom prípade nepodporíme tento váš bod 1, ktorý dávate. Bod 2 som ochotná vzhľadom na situáciu, ktorá je vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, preto, aby sa tieto pohľadávky nedostali do nesprávnych rúk a aby sa s nimi nezačalo obchodovať, ten som ochotná podporiť a takto budem informovať aj náš poslanecký klub. Ale v žiadnom prípade nebudeme posúvať tento termín. V žiadnom prípade. Pretože sľubov tu už bolo dosť a nebudeme kryť neschopného ministra zdravotníctva. Mne naozaj nikto nemôže vytýkať, a musíte to potvrdiť aj vy, že nebojujem za zdravotníctvo, že nedávam návrhy na zlepšenie situácie v zdravotníctve, že nepodporím návrhy aj vás poslancov, ktoré sú na zlepšenie situácie v zdravotníctve. Ale toto, pán poslanec, nebudeme už podporovať a musíte si na to nájsť len a len vaše hlasy. Ale budem žiadať ministra zdravotníctva, a ja to považujem za výsmech parlamentu, že tento pán minister zdravotníctva tu nie je a neobhajuje on túto situáciu, ktorá je veľmi vážna. Zase sa kdesi skrýva vo svojom rezorte, ale nemá odvahu, ako chlap tu predstúpiť a povedať, vážení poslanci, nedodržal som slovo, a preto vás prosím a žiadam, aby ste tento návrh podporili. Takže za náš klub, áno, druhý bod je dobré riešenie, s tým súhlasím, ale predlžovanie termínov, s tým súhlasiť nebudeme. Minister nič nerobil. Mal na to, vy veľmi dobre viete, že mal na to dosť času, hneď po prázdninách mohol túto situáciu riešiť a mohol predložiť systémové znenie a nie toto neustále presúvanie termínov hore, dole. Veď to je skutočne nezodpovedné.
Takže iba k tejto časti vystupujem, čo sa týka zdravotníctva a ja si myslím, že aj vy budete súhlasiť, pán minister, a dúfam, že naozaj toto nie je dobré riešenie a že ak aj nie je protiústavné, je na hranici ústavnosti. Predsa sa nemôže donekonečna odkladať platba subjektom, ktorí zdravotníctvo svojím spôsobom financujú. To sú dodávatelia nielen energií, lebo to sú zatiaľ štátne podniky, a to si štát môže istými mechanizmami riešiť. Ale veď tam sú desiatky dodávateľov liekov, zdravotníckeho materiálu, zdravotníckych pomôcok, stravy a tak ďalej a tak ďalej a títo ľudia jednoducho sa nemôžu dostať k svojim finančným prostriedkom iba preto, že jednoducho zdravotnícke zariadenia nemôžu ísť do exekúcií. Takže vyzývam vás vážené dámy, vážení páni poslanci, keďže váš pán minister zdravotníctva nie je schopný toto riešiť a na naše návrhy, samozrejme, nedá, aby vy ste vyvinuli na neho tlak, aby túto situáciu riešil. Takže ďakujem vám za pozornosť a dúfam, že mu toto budete tlmočiť a že sa konečne spamätá a bude sa správať, ako sa na ministra patrí. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni. Ja plne súhlasím so stanoviskom pani poslankyne Aibekovej, že tu ide o nesystémové riešenia. Kedy konečne zdravotníctvo začne riešiť systémovo problém zdravotníctva. Veď zastavenie exekúcie nie je riešenie. To je otázka strčenia si hlavy do piesku ako pštros a urobenie problémov ďalším subjektom, ktoré vlastne dodávajú do zdravotníctva potreby, ale nedostanú financie. Veď ony keď skolabujú, tak potom úplne to zdravotníctvo skolabuje. Prosím vás pekne, a ja vám to dnes poviem veľmi otvorene, zdá sa mi, že vy to ani nechcete riešiť, pretože vo vláde, keď odsúhlasíte 300 miliónov, 300 miliónov na nejaký exkluzívny park na tenis, čo je teda síce šport, ale luxusný, a nemáte na obyčajné vrecúška na krv peniaze a od občanov, ktorí sú ochotní dávať krv, neberiete krv a nerobia sa operácie len preto, že nie sú financie na príslušné igelitové vrecúška na skladovanie krvi, tak to je hazardná a nezodpovedná vláda vrátane poslancov, ktorí včera jednu miliardu porozdeľovali, ale nie tam, kde to najviac kričí. Takže takéto riešenia nemožno podporovať. To sú riešenia, ktoré presúvajú celý problém na ďalšie obdobie a hrozí totálny krach. Totálny krach celého zdravotníctva. Ale vás to nemrzí, vy budete mať peniaze na súkromných lekárov a ostatní nech pomrú. (Zaznel zvuk časomiery.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šagát, vy ste sa hlásili teraz. No vystúpiť potom až nakoniec, lebo ste stratili poradie. Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči. Nie. Takže ďalej v rozpave vystúpi pán spravodajca, pán poslanec Ivanko, nech sa páči, až potom pán poslanec Šagát.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za udelenie slova, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Môj pozmeňujúci návrh je veľmi krátky a týka sa článku 3. V článku 3 text znie: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februára 2002. Odôvodnenie: V záujme zachovania zákonných lehôt na podpis zákona ústavnými činiteľmi je potrebné, aby sme zmenili účinnosť 1. januára 2002 na 1. februára 2002. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šagát.
Nech sa páči, máte slovo.
T. Šagát, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená snemovňa, vážení hostia. Dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1106. Pozmeňujúcim návrhom navrhujem po prvé, v § 236 slová "31. január 2002" sa nahrádzajú slovami "31. december 2002". A v druhom pozmeňujúcom návrhu prosím, aby sa v § 93 za doterajší text, označuje sa ako ods. 1 a za ods. 1 sa vkladá ods. 2, ktorý znie: Exekúcia prikázaní pohľadávky podľa ods. 1 sa nevzťahuje na veci vylúčené z exekúcie podľa § 115 ods. 4.
Dovoľte mi, aby som odôvodnil tieto dva pozmeňujúce návrhy. Musím priznať, ako bolo uvedené pani poslankyňou Aibekovou, pri ostatnom prerokúvaní tejto predmetnej veci sa predĺžila doba neexekuovania zdravotníckych zariadení do 31. januára 2002 s podporou klubu HZDS. Rokovali sme o tom spoločne a aj vtedy som im ja osobne poďakoval za podporu. Sám som veril, že do tejto doby budeme môcť zmierniť to veľké finančné napätie, ktoré existuje v systéme zdravotnej starostlivosti, pretože bol prijatý určitý splátkový kalendár, ktorý treba povedať objektívne, že sa nenaplnil. Nenaplnil sa a preto aj z objektívnych príčin tá ambícia sa nenaplnila. Je mi to ľúto a považujem skutočne tento môj návrh za nesystémový, za návrh, ktorý nie je dobrý, ale je to krajné riešenie, pretože minimálne všeobecná zdravotná situácia je v kritickej situácii a tie dôsledky, ktoré by nepredloženie tohto návrhu nasledovali, sa ťažko dajú aj vyčísliť a vyjadriť. A ospravedlňujem sa teda, že za tejto vládnej garnitúry sa tento problém nevyriešil. Samozrejme by bolo nečestné, keby sme tento problém posúvali na ďalšiu vládu.
A preto mi dovoľte, aby som vás predsa len upozornil na tento fakt, že zo zdravotníckych zariadení s výnimkou fakultných nemocníc všetky zdravotnícke zariadenia prechádzajú 1. januárom 2003 pod obce, pod vyššie územné celky. Štát sa zaviazal, že toto urobí tak, že prevezme záväzky a oddlžené ich odovzdá. To znamená, keby sme neurobili túto právnu úpravu, ktorá je tak krkolomná ako nakoniec celý rad paragrafov v našej legislatíve, tak by sme vlastne možno do konca roka nemali zdravotnícke zariadenie, ktoré by sme odovzdávali VÚC. Proste tie zariadenia by možno skončili v úplne iných rukách, ako je naplánovaný transformačný krok. A iste viete potom, že režim nakladania s obecným majetkom je úplne iný ako so štátnym. Tam exekuovať obecný majetok, pokiaľ je moje právne vedomie správne, nie je možné. Takže nedôjde, no, neviem to presne, ale bolo by nefér, keby sme to odovzdávali s nejakým takýmto nevyriešeným problémom. Chceme, aby odišli tie zdravotnícke zariadenia predtým, než sa rozoberú nejakým divným spôsobom, do vyšších územných celkov.
Chcem ešte k tejto veci uviesť jednu vec, ktorá ma veľmi, veľmi deprimuje, a to je, že my vieme príčinu celej tejto veci. Vy pani poslankyňa, rovnako ako ja a celý rad poslancov vieme, prečo táto situácia vznikla. Nechcem teraz hľadať v histórii, kto to celé spôsobil, ale povedzme si otvorene, že od roku 1993, ako vzniklo zdravotné poistenie, žiadna vládna garnitúra vrátane našej nedokázala naplniť solidaritu. Nedokázala v štátnom rozpočte za svojich poistencov vyčleniť toľko peňazí, koľko sme vždy žiadali. Ja ako opozičný, vy dnes ako opozičný poslanec. Takže a predstavte si, že my zo zákona nútime Všeobecnú zdravotnú poisťovňu platiť za výkony, na ktoré objektívne nemá zdroje. Všetci to vieme, napriek tomu aj teraz sme schválili rozpočet, ktorý evidentne pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu nebude stačiť, pokúšali sme sa získať peniaze odvodom 20 % zo spotrebnej dane tabaku, aspoň dva programy, nakoniec aj to sme museli stiahnuť, pretože nebola politická vôľa. Som z toho smutný, deprimovaný a poviem vám, že absolútne znechutený. Isteže právnici a pán minister bude vystupovať, vedel vyložiť každý paragraf minimálne trinásťkrát, trinástimi spôsobmi a ja viem, že toto budete vedieť vyložiť, ale ja chcem povedať, tieto pokrútené paragrafy sú tu preto, aby sme vo verejnom záujme zabezpečili zdravotnú starostlivosť a mňa v tejto chvíli nič iné nezaujíma.