Jedenásty deň rokovania
53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
13. decembra 2001 o 14.06 hodine
J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 53. schôdzi Národnej rady.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Kresák, Macháček, Prokeš a Švec. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady: pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Vojtech Tkáč.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, s hlbokým pohnutím sme prijali správu, že dnes navždy opustil naše rady náš kolega poslanec Dušan Slobodník. Odišiel uprostred činorodej a zodpovednej poslaneckej práce. Na rokovaniach Národnej rady, ako aj na schôdzach výboru aktívne presadzoval verejné záujmy v prospech spoločnosti a svojich voličov. Česť jeho pamiatke. Prosím, dámy a páni, aby sme si minútou ticha uctili pamiatku nášho zosnulého kolegu Dušana Slobodníka.
(Pietny akt.)
Ďakujem.
Teraz pristúpime k bodu hodina otázok. Rokovanie bude viesť podpredseda Národnej rady Pavol Hrušovský, nech sa páči.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k pravidelnému bodu programu rokovania Národnej rady, ktorým je
hodina otázok
na premiéra vlády, členov vlády, generálneho prokurátora. Prosím pána podpredsedu vlády, aby informoval Národnú radu o neprítomných ministroch, ako aj o tom, kto bude odpovedať za nich v prípade ich neprítomnosti, na vyžrebované otázky.
Chcem ešte oznámiť snemovni, že pán premiér slovenskej vlády požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na hodine otázok z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, jediným neprítomným členom vlády na hodine otázok je predseda vlády z dôvodu zahraničnej služobnej cesty, ako bolo uvedené a zastupujem ho ja.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. A ostatných členov vlády, pán podpredseda vlády?
I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ostatní by mali byť prítomní.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, pristúpime najskôr k odpovediam, ktoré boli položené pánu premiérovi, za ktorého bude odpovedať pán podpredseda vlády. Na tieto odpovede máme vyhradených 15 minút, preto dúfame, že do tohto limitu sa dostavia aj ostatní členovia vlády.
Prvú z položených a vyžrebovaných otázok položil pánu predsedovi pán poslanec Delinga, ktorý sa pýta predsedu vlády: "Už minimálne 7 rokov v zahraničí prezentujete špinavosti na HZDS-ĽS. Ešte vás to baví? Veď vy ste najnedôveryhodnejší politik na Slovensku. Vašej SDKÚ neustále klesajú preferencie. To si naozaj myslíte, že v Bruseli a vo Washingtone čakajú len na vaše správy? Že nepoznajú objektívnu situáciu u nás?"
Pán podpredseda vlády, môžete odpovedať.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Delinga.
dovoľte mi, aby som vás oboznámil s odpoveďou predsedu vlády na predloženú otázku.
Vážený pán poslanec, HZDS nik nemusí špiniť, HZDS sa zašpinilo samo. (Potlesk.) Problém HZDS nie je v tom, že sa o ňom verejne hovorí, problém HZDS je, že to, čo sa o ňom, o vás hovorí, je pravdivé. Vedia to občania u nás, rovnako to vedia európski politici v Bruseli, vie o tom celý svet. V poslednom čase si však HZDS veľmi, veľmi želá, aby sa na túto pravdu zabudlo. Považujem za vec zodpovednosti voči tejto krajine nedopustiť, aby sa HZDS darilo uplatniť taktiku vlka, ktorý sa prezliekol do kože baránka. Dejiny nás varujú. Tie národy, ktoré zabudli na svoju históriu, sú odkázané si ju zopakovať. Preto sa slušní ľudia nemôžu mlčky prizerať tomuto mimikry. Pozrite sa do zrkadla, vážení.
Ak je vám to ťažko, prosím, pomôžem vám niekoľkými vašimi vlastnými výrokmi. Počas parlamentnej rozpravy dňa 15. 4. 1999 vystupovali poslanci HZDS veľmi aktívne. Jasne ste vyjadrovali negatívne postoje k operácii NATO na Balkáne, aj k aliancii ako takej. Nič z toho, čo vtedy zaznelo, nik z vás neoľutoval, ani neodvolal. A boli to naozaj zaujímavé výroky.
Napríklad pani poslankyňa Belohorská povedala, citujem: "Vážení páni kolegovia, ak sa hovorilo o tom, za akú cenu máme ísť do NATO a vyjadrovali sme naše ekonomické parametre, ktoré pravdepodobne budeme musieť splniť, chcem sa vás teda opýtať, za akú cenu tam chcete ísť. V čom budeme mať namočené paprče, v akej krvi?" Koniec citátu.
Pán poslanec Húska na adresu NATO uviedol, citujem: "Proste vystupujeme proti jastrabom v USA, aj v NATO a sme za to, aby sa uprednostnili názory tých, ktorých oni sami nazývajú holubicami". A pokračoval, citujem: "Ale chcem povedať, že pre nás je to najdôležitejšie z tých dôvodov, že cez Ramboyer presadzuje NATO v podstate kontraband záväznej územnej separácie, dovolenie separovať územia od suverénnych štátov a dovolenie ohrozovať integritu území. Priatelia, ak si toto neuvedomujeme, tak potom nevieme, o čom hovoríme. Je to naozaj vážne". Koniec citátu.
Poslanec Roman Hofbauer uviedol, citujem: "Zdôvodňovanie vojnového konfliktu v Juhoslovanskej zväzovej republike bolo medzinárodným spoločenstvom NATO uvádzané ako ochrana ľudských práv v Juhoslávii. Nuž tak, kto tomu verí, nech verí, že leteckým a raketovým bombardovaním je možné v niektorej krajine chrániť ľudské práva". Koniec citátu.
Ako je teda takýto názor zlučiteľný s dnešnou podporou NATO? Ako inak to nazvať než farizejstvom? HZDS kritizovalo a napádalo politiku NATO a Spojené štáty v období, keď táto politika potrebovala a mala podporu demokratických síl. HZDS a jeho predstavitelia napádali a osočovali NATO krátko po tom, čo znemožnili vstup Slovenska do aliancie a nebolo jasné, či a kedy sa bude NATO opäť rozširovať.
Keď predstavitelia HZDS pochopili, že vďaka politike súčasnej vlády má Slovensko šancu dostať pozvanie v roku 2002 a že toto oceňuje a podporuje väčšina obyvateľov, začali sa verbálne hlásiť a podporovať vstup do NATO. Vypovedá to o tom, akú tvár má HZDS v tomto volebnom období, keď je v opozícii, ale ľudia nezabúdajú na to, ako HZDS zneužívalo svoju moc, keď bolo vo vláde.
Nik nepočul, že by ste sa dištancovali od pamätnej noci 4. novembra, že by ste oľutovali privatizačné prechmaty. Nik neoľutoval hanebnú amnestiu za ešte hanebnejší zločin zavlečenia prezidentovho syna. Nik sa za tento skutok neospravedlnil. O akom očierňovaní teda hovoríte?
Uvažujúci ľudia v tejto krajine vedia, aký to bol pocit priznať sa počas vašej vlády v zahraničí k slovenskému pôvodu, keď tu demarše boli na dennom poriadku. A vedia, že dnes sa všade na svete k Slovensku môžu hlásiť so vztýčenou hlavou.
Skončil som.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Delinga, chce položiť doplňujúcu otázku. Máte slovo.
P. Delinga, poslanec: Ďakujem. To, čo ste prečítali, pán podpredseda, za to sa skutočne môže hanbiť len ten, kto to zostavil a písal. A to má asi takú cenu ako to, čo poviem teraz ja, že pán Dzurinda je vysoký blondín s kučeravými sivými vlasmi a ešte aj holohlavý. Nič viac k tomu nemôžem dodať. Áno? A preto je škoda položiť doplňujúcu otázku.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Druhú v poradí z vyžrebovaných otázok položil pánu premiérovi pán poslanec Klemens, ktorý sa pýta: "Končí sa rok 2001. Skúste ho zbilancovať".
Pán podpredseda vlády.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Klemens,
ďakujem vám za položenú otázku. Som veľmi rád, že sa ma pýtate na bilanciu prvého roka nového milénia. Rok 2001 je mimoriadne dôležitým rokom pre Slovensko a je skutočne obzvlášť vhodným na bilancovanie. Rok 2001 veľa vecí zmenil. Vláda aj parlament majú za sebou významné výsledky. Čo je však oveľa dôležitejšie, je skutočnosť, že dôsledky politických rozhodnutí a prijatých zmien sa priaznivo prejavili aj v našej spoločnosti. Do nového roka som vstupoval s jasnými prioritami. Zintenzívnenie procesu euroatlantickej integrácie, ďalšia stabilizácia ekonomiky a zrýchľovanie jej rastu, zlepšovanie podnikateľských podmienok a rast životnej úrovne.
Na tomto fóre nemusím nejako osobitne zdôrazňovať náš pokrok v negociačnom procese. Tento týždeň sme uzavreli 21. kapitolu európskej legislatívy. Sme v poslednej tretine rokovaní a za polovičný čas sme dosiahli úroveň krajín Vyšehradskej štvorky. Na včerajšom rokovaní vlády sme dôkladne prebrali hodnotiacu správu Európskej komisie. Bola historicky najpozitívnejšia, ale obsahovala niekoľko výhrad, ktoré musíme riešiť. Do konca budúceho roka chceme prijať kompletné acquis, preto aj vzhľadom na volebný rok bude potrebné akcelerovať legislatívny proces.
Včerajšie uznesenie je cestou k naplneniu záväzkov zo strany vlády. Verím, že zákonodarný zbor sa tiež zodpovedne zhostí svojej úlohy a prerokuje vládne návrhy tak, aby sme na Silvestra budúceho roku mohli osláviť uzatvorenie všetkých kapitol.
Takpovediac, veľkými míľnikmi na ceste do Európskej únie bola v roku 2001 novela ústavy, ako aj sústava zákonov súvisiacich s práve spustenou reformou verejnej správy. Vytvorenie regionálnej samosprávy otvorilo občanom ďalšiu bránu do správy vecí verejných. Aplikácia princípu subsidiarity posilňuje demokratické princípy a z praktického hľadiska prinesie vysoko efektívne nástroje na čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. V kombinácii so zákonom o regionálnom rozvoji, ktorý bol v tomto roku schválený v tomto pléne, bude možné a zároveň nevyhnutné vytvoriť komplexný prístup k regionálnej politike v záujme znižovania rozdielov medzi priemyselnými a obchodnými centrami a vidiekom.
Čo sa týka nášho vstupu do NATO, situácia je podobná. Vďaka mimoriadnej diplomatickej aktivite viacerých ašpirujúcich krajín sa nám podarilo otvoriť diskusiu o budúcom rozšírení. Dnes je zrejmé, že Slovensko je favoritom, že náš vstup do NATO je závislý od záruk politickej stability. Popri zahraničnopolitických prioritách som tento rok považoval za kľúčové udržať ekonomickú stabilitu a zrýchľovať hospodársky rast v našej krajine. Kvalitu ekonomickej stabilizácie pred niekoľkými dňami a týždňami ocenili renomované svetové agentúry, keď Slovensko preradili do investičného pásma a zásadne tak zvýšili rating našej krajiny a jej obraz v očiach potenciálnych investorov. Máme zákon o podpore na zriadenie priemyselných parkov, zákon o investičných stimuloch, znížili sme dane. Tohtoročné opatrenia v oblasti zlepšovania podnikateľského prostredia prinesú v strednodobom horizonte nielen rast produkcie, ale najmä nové efektívne pracovné miesta.
S ekonomickými otázkami úzko súvisí aj životná úroveň obyvateľov. Vo viacerých svojich vystúpeniach som vyjadril obdiv a vďaku za to, že občania znášajú dôsledky stabilizačných opatrení, ktoré vďaka katastrofálnemu stavu ekonomiky na konci roka 1998 znamenali pre mnohých obyvateľov dočasné spomalenie rastu životnej úrovne alebo aj jej zníženie. Už aj koniec minulého storočia, teda minulého roka, ale najmä rok 2001 priniesol prelom.
V dôsledku septembrových útokov na svetové obchodné centrum došlo k miernej celosvetovej recesii, ktorá sa čiastočne prejavila aj na Slovensku, ale štatistické údaje jasne hovoria o raste priemyselnej produkcie. V októbri dosiahol rast priemyselnej produkcie na Slovensku 3 %, čo je popri 1,1-percentnom raste v Českej republike a 0,6-percentnom raste v Poľsku, či dokonca oproti poklesu v Maďarsku o 3,7 %, skutočne hodné povšimnutia.
Podľa hodnotení Slovenskej ratingovej agentúry už sedem mesiacov kontinuálne stúpa ekonomická sila občanov a analytici očakávajú jej ďalší nárast. Stúpa aj spotreba domácností, čo sú neklamné dôkazy stúpajúcich príjmov občanov. Reálna hodnota príjmu členov domácností vzrástla v II. štvrťroku 2001 oproti predchádzajúcemu roku až o 4,5 boda. Reálne mzdy v podnikateľskej sfére vzrástli o vyše 3 %.
Dobre je na tom celkovo priemysel, pričom napríklad v sektore telekomunikácií stúpli reálne mzdy takmer o 13 %. Nejde o žiadnu hru s číslami ani o ekonomické zázraky, ale o prirodzený vývoj ekonomiky s jasnými trendmi, o ktorých som hovoril už na začiatku roka.
Rok 2001 teda priniesol veľa dobrých zmien. Slovensko si zlepšilo medzinárodné postavenie a posilnilo demokraciu aj vnútri svojich hraníc. Zriaďuje sa Súdna rada, od budúceho roka budeme mať verejného ochrancu práv, moderný zákon o štátnej službe a verejnej službe, nový Zákonník práce a mnoho ďalších opatrení na zlepšenie právneho rámca, ako aj každodenného života občanov našej krajiny. Po novom roku môj kabinet bude na 34 km vládneho maratónu. Podľa môjho názoru práve dokončených 10 km v roku 2001 bolo pre priaznivú budúcnosť Slovenska významných a pozitívnych.
Skončil som.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.
J. Klemens, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda vlády, za odpoveď. Nemám doplňujúcu otázku. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďalší v poradí sa pýta pán poslanec Hofbauer pána premiéra a kladie túto otázku: "Je pravdou, že máte zdravotné problémy?"
Pán podpredseda vlády. Nie vy, ale pán premiér.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Vážený pán poslanec, vašej pozornosti dozaista, ale nedopatrením uniklo, že začiatkom novembra tohto roku sa v New-Yorku konal tradičný maratón aktuálne venovaný pamiatke obetí teroristického útoku z 11. novembra. Maratón som zabehol s časom 3 hodiny 42 minút a 30 sekúnd. Odkazuje predseda vlády.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer, chcete položiť ďalšiu doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
R. Hofbauer, poslanec: Predseda vlády Dzurinda ako obvykle odpovedá na to, na čo sa ho nikto nepýta. Nepýtal som sa ho na jeho maratón, ale na jeho zdravotný stav, pretože jeho vystúpenia v Štrasburgu a v Bruseli a predovšetkým pred lordom Robertsonom nedokumentovali jeho dobrú psychickú a telesnú kondíciu alebo rozprával hlúposti, čo je príznačné.
Vyjadril sa, že HZDS disponuje parametrami nacionalizmu a šovinizmu. Tak ja by som rád poučil pána premiéra, pretože bezpochyby nevie, čo je to nacionalizmus. Je to politika sledujúca záujmy celého národa bojujúca proti cudzej nadvláde, proti centralistickej moci, proti cudzej moci voči vlastnému národu, štátu a krajiny. Takže toľko k pánu predsedovi vlády, ktorý to nevie a používa to na nesprávnom mieste. Ak toto pripisuje Hnutiu za demokratické Slovensko, tak je to pozitívny jav. Najväčšími nacionalistami sú občania USA, Nemecka a Francúzska. Tam sa to volá patriotizmus.
Čo sa týka šovinizmu, pánu predsedovi vlády dávam pripomienku, že ide o jednostrannú politiku uprednostňujúcu záujmy vlastného národa na úkor iného národa a hlásajúcu nenávisť voči iným národom. Tak toto sú parametre, ktorými HZDS nedisponovalo, nedisponuje, disponovať nikdy nebude.
Ak by pán premiér hodlal hľadať takéto parametre vo svojej vláde, nájde to spoľahlivo v Strane maďarskej koalície a v jej politických príslušníkoch, ktorí takéto kroky a takéto tendencie dokumentujú na každom kroku. Ešte doplňujúce otázky. Pán Mikloš, buďte aspoň taký slušný a neotáčajte sa mi zadkom.
Ak pán predseda vlády trpí na črevné ťažkosti alebo ťažkosti zažívacieho traktu, tak mu poraďte nech používa záchod a výlevku na Slovensku a nech nechodí Slovensko a HZDS "ogrciavať" a špiniť fekáliami do Bruselu a do Štrasburgu. Je to zbytočné.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Váš čas na položenie otázky uplynul. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Vážený pán poslanec,
môžem vás ubezpečiť, že aj z hľadiska môjho pozorovania je zdravotný stav predsedu vlády aj z fyzickej stránky aj z psychickej stránky veľmi dobrý a myslím si, že tým je vaša otázka úplne jasne a jednoznačne zodpovedaná.
Čo sa týka problémov s dobrým menom vašej strany v zahraničí, pretože o tom ste v doplňujúcej otázke hovorili, faktom je, že je ťažké hnevať sa na zrkadlo, keď mám krivý nos. Faktom je, že väčšina vyspelých krajín má na Slovensku svoje veľvyslanectvá, svojich veľvyslancov, odborné aparáty, ktoré analyzujú situáciu a celkom určite vidia situáciu objektívne. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, podpredseda vlády SR: Pán podpredseda, čas na odpovede premiérovi vlády vypršal.
Pristúpime teraz k odpovediam na otázky, ktoré položili poslanci jednotlivým členom vlády.
Prvý v poradí vyžrebovaný je pán poslanec Dzurák, ktorý položil pánu ministrovi školstva túto otázku: "Pán minister, športové talenty sa nerodia len v Bratislave. Nemyslíte si, že vyčleniť 320 mil. Sk pre tenisový štadión v Bratislave je pre tzv. vidiek podrazom?"
Nech sa páči, pán minister.
M. Ftáčnik, minister školstva SR: Vážený pán poslanec, ak by som mal jednou vetou odpovedať na vašu otázku, tak by som povedal, že stojím na strane vidieka, ale nestaviam ho proti Bratislave. Rád vám vysvetlím, čo som mal týmto na mysli.
Keď Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pripravovalo v tomto roku do vlády materiál, koncepčný materiál Národný program rozvoja športu, tak sme v súvislosti s ním uvažovali o väčších projektoch, ktoré nie sme schopní zabezpečiť z bežných prostriedkov, ktoré šport každoročne zo štátneho rozpočtu alebo z verejných zdrojov dostáva. Vybrali sme na prvom mieste projekt, ktorý sa volá Vráťme šport do škôl a hovorí práve o vidieku, to znamená o stave školských telocviční na základných a stredných školách, o tom, čo by bolo potrebné urobiť na to, aby sa materiálno-technická základňa športu na celom Slovensku zlepšila práve v školskej povinnej a nepovinnej telesnej výchove.
Na druhom mieste sme vybrali projekt Národného tenisového centra. Vychádzali sme pritom zo skutočnosti, že Slovenský tenisový zväz predložil tento projekt, vychádzajúc z toho, že svetové a medzinárodné podujatia, ktoré sa na Slovensku uskutočňujú a vďaka vynikajúcej úrovni nášho tenisu predpokladáme, že sa aj budú uskutočňovať, narážajú na celkom konkrétne problémy. Totiž zatiaľ sa tieto podujatia na Slovensku uskutočňujú na výnimku Medzinárodnej tenisovej federácie, ktorá v tomto roku končí.
Chcem len pre vašu informáciu uviesť, že Slovenský tenisový zväz vynaložil na prenájmy pri medzinárodných podujatiach na území Slovenskej republiky 47 mil. korún. To znamená, usporiadať jeden daviscupový zápas alebo fedcupový zápas napríklad v priestoroch Incheby stojí niekoľko miliónov korún, ktoré sa už nikdy nevrátia.
Treba tú halu prispôsobiť, odohrať zápas a znovu ju uvoľniť na iné účely. Preto je podľa nášho názoru oprávnená požiadavka Slovenského tenisového zväzu, aby sa vybudoval stánok, v ktorom sa budú konať významné domáce a medzinárodné podujatia, medzinárodné majstrovstvá Slovenska seniorov, juniorov a žiakov, medzinárodné turnaje. Perspektívne, samozrejme, aj turnaje, ktoré sú zaradené do série ATP Tour alebo VTA Tour. V neposlednom rade sa v ňom budú pripravovať aj najlepší talentovaní mladí tenisti z celého Slovenska bez ohľadu na klubovú príslušnosť. Bude im poskytovaná komplexná starostlivosť. Budú môcť byť v ňom ubytovaní. Budú sa tam môcť stravovať a budú im vytvorené tie najlepšie tréningové podmienky, vrátane regenerácie a poskytnutia odborného trénerskeho vedenia. Toto všetko sa dá a bude robiť na náklady Slovenského tenisového zväzu, pretože prevádzku Národného tenisového centra bude v plnom rozsahu zabezpečovať Slovenský tenisový zväz.
Možno teda povedať, že tento priestor bude mať celoročné využitie a jeho infraštruktúru bude môcť využívať široká verejnosť na športové účely, ale aj na kultúrne využitie. Treba povedať, že tenisti za posledných 10 rokov z prostriedkov Fondu národného majetku nedostali prakticky žiadne prostriedky na rozdiel od futbalového zväzu, hokejového zväzu a niektorých ďalších, ktorým boli poskytnuté zo strany vlády takéto prostriedky.
Chcem aj povedať, ako je to presne z pohľadu financovania Národného tenisového centra, kde náklady, tak ako bolo zverejnené, dosahujú 332,2 mil. Sk a pôvodná predstava ministerstva školstva bola taká, že by sa uplatnil takzvaný tretinový model. To znamená, tretina prostriedkov zo športových peňazí, ktoré pochádzajú zo zdrojov lotérií, tretinu prostriedkov by zabezpečil Slovenský tenisový zväz a tretinu vláda Slovenskej republiky z iných zdrojov než športových peňazí, pretože to nie je jednoducho v silách športu takýto stánok zabezpečiť.
Konečný výsledok je taký, že Slovenský tenisový zväz namiesto tretiny, to znamená približne 110 mil. Sk, poskytuje 30 mil. Sk, pretože nie je schopný zabezpečiť vyšší objem prostriedkov. Štátny fond telesnej kultúry alebo v budúcnosti ministerstvo školstva zo športových peňazí poskytuje 80 mil. Sk a 205 mil. Sk poskytla vláda Slovenskej republiky z výnosov privatizácie, teda cez Fond národného majetku a z ušetrených prostriedkov na sucho. Toto je sumár a bilancia toho, za čo bude postavené Národné tenisové centrum, pričom si stále ministerstvo školstva myslí, a tam sa vrátim k vašej otázke, že by sme nemali opustiť projekt Vráťme šport do škôl, ktorý narazil na nesúhlasné stanovisko Porady ekonomických ministrov vlády Slovenskej republiky s odôvodnením, že nie je možné naň poskytnúť prostriedky z privatizačných zdrojov.
Ministerstvo školstva opätovne pripravilo tento materiál a predkladá ho na budúce zasadnutie vlády Slovenskej republiky, aby sme popri rozhodnutí o druhej priorite o poskytnutí prostriedkov na výstavbu Národného tenisového centra rozhodli aj o priorite číslo jeden ministerstva školstva o projekte Vráťme šport do škôl a o podpore telocviční na základných a stredných školách a ďalších športových objektoch, ktoré s tým súvisia.
Takže, pán poslanec, chceme pomôcť jedným, aj druhým, pretože si myslíme, že to potrebujú. Ďakujem pekne, skončil som.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Dzurák.
Ľ. Dzurák, poslanec: Ďakujem, pán minister.
Samozrejme, pozorne som si vás vypočul a jedno je teória a jedno prax.
Na jednej strane chápem a je to aj vo svete, a myslím si, že je to veľmi dobrá tradícia, keď národ má svoj športový chrám, je jedno, či je to tenisový, futbalový alebo nejaký iný a je s tým identický, ale na druhej strane si myslím, zase vidím tie rozbité telocvične, tie rozbité športové zariadenia a toto má veľmi trápi. Lebo skutočne aj vidiek dokáže dať kvalitných športovcov, aj vidiek dokáže jednoducho urobiť kvalitnú prípravu, len na to treba podmienky. A mám obavy, že teraz vláda, keď schválila toto prvé, nebude mať už dosť síl, možno ani peňazí na to, aby schválila program, ktorému skutočne veľmi fandím.
Neviem, aká bude vaša sila argumentov vo vláde, ale bol by som veľmi rád a prihovoril sa za tie stovky škôl, stovky športových zariadení, lebo si myslím, že deti, ktoré športujú, sú nielen zdravšie, ale sú skutočne aj lepšie pripravené do života lepšie zvládať podmienky, teda aj na toto by mala vláda myslieť a skutočne program Vráťme šport do škôl mal byť v prvom rade schválený, a potom sme mohli aj peniaze na NTC.
Spýtal by som sa vás, akú vy vidíte šancu dostať ďalšie milióny na program, ktorý je skutočne v tomto prípade pre mňa oveľa potrebnejší ako ten prvý.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister, môžete odpovedať.
M. Ftáčnik, minister školstva SR: Vážený pán poslanec, ja som si veľmi dobre vedomý toho, čo ste povedali, že vrcholový šport nie je možné robiť bez širokej základne, ktorá sa začína u mladých ľudí. Takisto to, aby sa šport stal súčasťou nášho života, nedá sa urobiť bez toho, aby sme nemali kde športovať. Ministerstvo školstva veľmi dobre vie o tom, aký je stav školských telocviční a ďalších športových objektov pri našich školách, a preto sme pripravili projekt, o ktorom ste hovorili.
Pýtate sa, aké sú záruky alebo šance, že táto myšlienka uspeje. Poviem vám dva argumenty.
Prvý je ten, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport prijal odporúčanie, v ktorom požiadal vládu a vyjadril vlastne stanovisko vás poslancov, že ste za to, aby sa uvoľnili finančné prostriedky na podporu projektu Vráťme šport do škôl.
Druhým je stanovisko predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorého som požiadal o možnosť zaradiť tento materiál urýchlene na rokovanie vlády a dostal som od neho prísľub, že sa tak stane ešte v tomto roku. Z toho vychádzam, keď som vás informoval o tom, že tento projekt sa stane predmetom rokovania vlády a pevne verím, že zaujme k nemu pozitívne stanovisko. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi.
Teraz poprosím pána ministra Koncoša, aby odpovedal na otázku, ktorú mu položil pán poslanec Delinga: "Určite zodpovednú osobu alebo orgán za nežiaduci vývoz dreva v poslednom roku z tohto reťazca: drevo - pílčici - zvážači a vodiči nákladných áut a traktorov - lesníci - riaditelia lesných podnikov - generálny riaditeľ alebo generálne riaditeľstvo lesných podnikov - ministerstvo - generálny riaditeľ sekcie na Ministerstve pôdohospodárstva Slovenskej republiky - minister pôdohospodárstva - licenčný odbor na Ministerstve pôdohospodárstva Slovenskej republiky - zahraniční odberatelia?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: V prvom rade, pán poslanec Delinga, ďakujem za veľmi aktuálnu otázku na tento čas a tak či tak si myslím, že mala byť skôr položená z väčšej časti ministrovi hospodárstva, pretože ministerstvo hospodárstva je ústredným orgánom štátnej správy, ktoré riadi aj zahraničný obchod a v tomto prípade aj licenčnú politiku pri vývoze dreva, hoci ona nie je alebo licencie na vývoz nie sú viazanými licenciami, ale na základe asociačnej dohody a prístupového procesu k Európskej únii sú licencie automatické. Znamená to teda, že každá obchodná spoločnosť, ktorá nakúpi drevo, samozrejme, ak pri tom neporuší žiadne obchodné pravidlá, ani pravidlá pri ťažbe dreva, môže ho voľne predávať na tuzemskom trhu pre tuzemských odberateľov alebo ho môže predávať, samozrejme, do zahraničia.
Chcem zdôrazniť, že ak hovoríme o vývozoch dreva, treba upresniť, že predovšetkým sa vyváža vysoko prebytková vláknina na výrobu celulózy, ktorú nie je možné umiestniť na slovenskom trhu a tento vývoz je viac ako jeden milión metrov kubických. Vyvážajú sa tiež najkvalitnejšie sortimenty, pre ktoré nie sú na Slovensku výrobné kapacity. Automatické licencie, v režime ktorých je surové drevo vyvážané, ako som už zdôraznil, neobmedzujú vývoz dreva ani v množstve, ani v kvalite. Nazdávam sa, že príčiny vysokého vývozu treba hľadať predovšetkým v žalostnom stave drevospracujúceho priemyslu.
Na informáciu uvádzam, že len Lesy Slovenskej republiky, š. p. majú peniaze za predané drevo viac ako 1 mil. kubických metrov u svojich odberateľov predovšetkým drevospracujúceho priemyslu. Pohľadávky, ktoré Lesy Slovenskej republiky majú u odberateľov, predstavujú 1 mld. 178 mil. Sk, z toho viac ako 700 mil. korún sú pohľadávky staršie ako dva roky, pohľadávky predovšetkým štyri až päť rokov dozadu.
Dovolím si aj informovať aj veľmi konkrétne, že napríklad firma Bučina Zvolen, ktorej predstavenstvu predsedá pán Lispuch, má voči Lesom Slovenskej republiky podlžnosť vo výške 27,5 mil. Sk. A ak pán Lispuch hovorí o nejakých podvodoch pri vývoze dreva, tak si treba položiť otázku, či práve firma, ktorá by mala spracúvať drevo, robí všetko preto, aby tak urobila, ak len na zvolenskej železničnej stanici do zahraničia naložila 13 770 ton surového dreva a na domáci trh predala 9 930 ton drevnej hmoty, teda nie spracovaného dreva, ale dreva surového. V konečnom dôsledku, ak by zaplatila ktorákoľvek firma za drevo, aj drevospracujúca a ak takto koná, neporušuje žiadnu licenčnú politiku. Problém je len v tom, že v Bučine Zvolen hrozí prepustenie niekoľkých desiatok pracovníkov v najbližšom čase.
Obdobne kritizoval politiku obchodu s drevom pán Golián, ktorý je spoluvlastníkom firmy Kubicka spol. s r. o. a doteraz nezaplatil Lesom Slovenskej republiky 8,5 mil. Sk. Tieto pohľadávky, samozrejme, sú vo vymáhaní a bude vecou štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, ako si s tým poradia.
Ministerstvo pôdohospodárstva, samozrejme, ako ústredný orgán štátnej správy v lesoch zodpovedá za výkon štátnej správy v lesnom hospodárstve, za posudzovanie zásob drevnej hmoty, za určovanie ročných etátov ťažby pre jednotlivých vlastníkov lesa, pre jednotlivých podnikateľov, ktorí majú les v užívaní, lebo osobitne pri neštátnych vlastníkoch nie vždy vlastník lesa obhospodaruje les. Nazdávam sa, že ak by naozaj dochádzalo k takému porušovaniu zásad obchodu s drevom, o ktorom hovoria niektorí predstavitelia drevospracujúceho priemyslu, muselo by ísť naozaj o organizovanú trestnú činnosť, pretože v štátnom podniku sa drevo predovšetkým zváža na centrálne sklady a odtiaľ sa potom expeduje. Aj toto opatrenie sa prijalo najmä z toho dôvodu, aby sa vyťažené drevo nemohlo predávať priamo z lesa.
Je možné, že štátna správa v lesnom hospodárstve, ktorú predstavujú okresné úrady a odbory lesného hospodárstva na okresných úradoch a krajských úradoch, nie vždy dokáže úspešne kontrolovať všetky práce, ktoré súvisia s pestovaním lesa, s výchovou lesných porastov a, samozrejme, aj s ťažbou. Myslím si, že by prospelo, ak by sa realizoval zámer ministerstva pôdohospodárstva opätovne zriadiť špecializovanú štátnu správu v lesnom hospodárstve, teda lesné úrady tak, ako to bolo do roku 1996.
Napriek tomu, že ministerstvo pôdohospodárstva nie je orgánom, ktorý riadi obchodnú politiku, práve naše ministerstvo napriek určitým právnym problémom navrhlo systém kontroly vyváženého surového dreva a v rámci tohto systému sa uzatvorila tiež osobitná dohoda s Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Nazdávam sa, že celý problém sa dá riešiť aj posilnením ekonomiky niektorých drevospracujúcich podnikov, ale predovšetkým aj doriešením vlastníckych vzťahov, lebo treba úprimne povedať, že aj firmy, ktoré na Slovensku spracúvajú guľatinu a vyrábajú celulózu, napriek tomu, že platia podstatne nižšie ceny za tieto drevné sortimenty ako vlastníci lesa, získavajú pri vývoze do zahraničia, sú vysoko ziskoví, rentabilní.
Ministerstvo sa usiluje o prílev zahraničného kapitálu do drevospracujúceho priemyslu a som rád, že sa podarilo v spolupráci aj, samozrejme, s ministerstvom hospodárstva realizovať investičný zámer firmy Sweet Wood v Malackách na výrobu drevotrieskových dosák a v tomto období sa pripravuje osobitná dohoda opäť s touto firmou na spracovanie práve vysoko kvalitných sortimentov na výrobu dyhy, predovšetkým dyhy z tvrdého dreva, čo by bola tiež významná investícia. Určité problémy v tomto ohľade boli pri uzatváraní zmlúv, problémy nie zo strany Lesov Slovenskej republiky, ale zo strany Protimonopolného úradu, ale myslím si, že po rozhovore s pani predsedníčkou tohto úradu sa doriešili.
Toľko z mojej strany.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi. Pán poslanec Delinga, nech sa páči.
P. Delinga, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister,
ďakujem vám za odpoveď, ktorá bola síce obšírna, ale nebola až takým udretím klinca po hlavičke, pretože ide o jednu komoditu, ktorá pre Slovensko znamená veľa. A nielen z hľadiska obchodovania, ale aj z hľadiska ekológie, aj z hľadiska budúcnosti a tak ďalej. Myslím si, že tu by mohla byť najjednoduchšia spolupráca medzi dvomi rezortmi z hľadiska vývozov a najjednoduchšia spolupráca k prijatiu opatrení, aby sa zabránilo neriadenému a nechcenému vývozu najmä tej suroviny, z ktorej sa dá finančne na vnútornom trhu spracovaním vyťažiť ekonomicky oveľa viac. Tak by som vás vyzval k tomu, aby ste podnikli účinnejšie kroky, pretože ste aj v minulom volebnom období z poslaneckých lavíc po tom volali. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister.
P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: V minulom volebnom období, pán poslanec Delinga, som volal po tom, aby sa viazané licencie v duchu asociačnej dohody s Európskou úniou zmenili skutočne na automatické v záujme tých, ktorí sa o lesy starajú a ktorí lesy vlastnia.
Už som zdôraznil, že hlavným problémom je skutočne rozbitý drevospracujúci priemysel. Bukóza Vranov, ktorá vyrába len torzo z toho, čo vyrábala pred privatizáciou napriek tomu, že prešla niekoľkonásobnou zmenou vlastníckych vzťahov. Smrečina Banská Bystrica, ostatné podniky, najmä nábytkársky priemysel je jednoducho rozbitý a, chvalabohu, že vznikajú postupne nové malé firmy, že živnostníci sa ujali, veľmi dobre sa zhosťujú práve výroby nábytku, ale vždy to nestačí.
Ak som spomínal vývozy v jednotlivých sortimentoch, tak kvalitné guľatinové sortimenty tvorili napríklad z celkového vývozu, ktoré vyviezli Lesy Slovenskej republiky, len 4,7 %, ostatok je vývoz vlákniny. Na Slovensku treba postaviť aj vplyvom toho, že Bukóza Vranov je jednoducho rozbitá, že celulózu prestala vyrábať, fabriku na výrobu celulózy s ročným objemom 250 až 300 tisíc ton celulózy. Potom nebudú problémy.
Samozrejme, že vždy sa tu stretávajú záujmy drevospracujúceho priemyslu, odberateľov a vždy sa tu stretávajú aj záujmy vlastníkov lesa. A nazdávam sa, že ani štát sa voči vlastníkom lesa nespráva až tak dobre, pretože verejnoprospešné činnosti, ktoré by sa mali udržiavať, vyžadovali by si vynaložiť zo štátneho rozpočtu približne 1 miliardu 100 miliónov korún a slúži ku cti, že do roku 1998 to bolo aspoň 530 miliónov, teda 50 %, od roku 1999 je to len 360 miliónov, teda približne jedna tretina z toho, čo lesy - a to je jedno, či súkromní vlastníci alebo štátne lesy - potrebujú.
Aj tu možno treba hľadať príčinu toho, že potom vlastníci lesov sa snažia skôr drevo vyvážať, kde získavajú o 200 až 300 korún vyššie ceny za meter kubický ako na domácom trhu za tie isté sortimenty, samozrejme.
Chcem ešte zdôrazniť, že práve v záujme toho, aby sa stabilizoval drevospracujúci priemysel, ministerstvo hospodárstva a ministerstvo pôdohospodárstva predložilo do vlády program Drevo - surovina 21. storočia a práve aj v intenciách tohto programu sa rozvíja aj spolupráca so Sweet Wood a, samozrejme, s ďalšími firmami. A som presvedčený, že v krátkom období sa dorieši aj výstavba spomínanej celulózky, predpokladám, že na východnom Slovensku. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi za odpoveď. Prosím, aby zostal ešte na mieste, pretože v poradí aj ďalšia z položených a vyžrebovaných otázok smeruje na neho, ktorú položil pán poslanec Klemens. Pýta sa vás: "Končí sa rok 2001. Zbilancujte klady a zápory svojho rezortu".
Pán minister, máte slovo.
P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: Veľmi stručne. Pani poslankyne, páni poslanci, analýza výsledkov hospodárenia poľnohospodárskej výroby k 30. septembru roku 2001 ukázala, že s porovnateľným obdobím sa zlepšil hospodársky výsledok dokonca o 103 % a najmä vplyvom zvýšenia výroby o viac ako 14 %. Podiel ziskových podnikov sa zvýšil na 59 %, teda o 8 %. Všetky kraje okrem Prešovského dosiahli zisk a vo všetkých krajoch sa zvýšil podiel ziskových podnikov. Zvýšili sa výnosy o 8,4 %, najmä v dôsledku nárastu tržieb za vlastné výrobky a služby o 9,3 %. Pridaná hodnota sa zvýšila o 25,9 % a tá je podporená rýchlejším rastom výroby ako výrobnej spotreby. Negatívom je, že sa znížil celkový majetok o 12 %, vrátane hmotného a nehmotného investičného majetku, ktorého hodnota sa znížila o 9,1 %. Plánom je, že sa zvýšila investičná aktivita, a to viac ako o 31 % nad úroveň základnej reprodukcie. Zrýchlili sa finančné toky pri výraznejšom poklese pohľadávok o 22 % ako záväzkov, ktoré poklesli o 14,7 %.
Na druhej strane okrem spomaleného alebo okrem zníženia vlastného imania sa spomalil pokles bankových úverov vytvorením predpokladov čerpania lacnejších úverov. Znížil sa počet zamestnancov o 10,2 %, nominálny mesačný zárobok sa síce zvýšil o 9,85 %, ale veľkým negatívom v odvetví je práve sociálne postavenie pracovníkov v poľnohospodárstve, pretože priemerná mesačná mzda nominálna i reálna patrí medzi najnižšie v celom hospodárstve zo všetkých profesií.
Nazdávam sa, že treba zdôrazniť, že sa prijali niektoré systémové opatrenia, predovšetkým spomeniem odklad splátok starých úverov na obdobie 5 až 10 rokov s čiastočným oddlžením úverov na trvalo obracajúce sa zásoby, že sa vo vláde Slovenskej republiky schválil návrh na osobitný systém úverových podmienok pre poľnohospodárstvo po roku 2001. Ale vďaka tomu je nárast investovania o viac ako 31 % nad úroveň reprodukcie, že bol prijatý aj osobitný systém riešenia takzvaného starého bloku úverov evidovaných v Konsolidačnej banke, teraz Prvej konsolidačnej.
Oceňujem, že sa zvládol problém diagnostiky BSE a problém riešenia spracovania a špecifikovania rizikových materiálov a ostatných materiálov, ktoré sa nesmú používať na výrobu mäsokostných múčok a že tieto sa odstraňujú neškodne vo vyhradenom kafilerickom zariadení a spaľujú sa v cementárni.
Na druhej strane negatívom je, že náklady na túto diagnostiku vláda nedokázala zatiaľ kryť a Štátna veterinárna správa, ktorá financovala značnú časť týchto nákladov z vlastného rozpočtu ako rozpočtová organizácia, sa dostala do nezávideniahodnej situácie, keď sú ohrozené výplaty štátnych veterinárnych lekárov.
Nazdávam sa, že napriek všetkému a aj napriek mnohým nedostatkom, medzi ktoré treba zarátať aj veľmi nepriaznivú bilanciu v zahraničnom obchode s poľnohospodárskymi výrobkami a potravinami, tá je ovplyvnená predovšetkým vysokou neúrodou v minulom roku, sa situácia v poľnohospodárstve osobitne konsolidovala. Obdobne možno hovoriť o potravinárskom priemysle. Toľko k tomuto základnému odvetviu. Ďakujem.