J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktická. Jediný prihlásený je pán poslanec Brňák. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou.
Nech sa páči, pán poslanec.
P. Brňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som zareagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Gašparoviča, kde práve hovorí alebo navrhuje novú právomoc verejného ochrancu práv v súvislosti s iniciovaním konania pred disciplinárnym súdnym orgánom. Medzitým, ako sme rokovali o predchádzajúcom bode, v kuloároch vznikla diskusia, či verejný ochranca práv môže mať aj z hľadiska ústavy takéto právo. Ja si myslím, že nič nebráni takémuto oprávneniu, pretože znenie ústavy v čl. 151 hovorí o rozsahu činnosti verejného ochrancu práv vo väzbe na orgány verejnej správy. Súdy nesporne z hľadiska tej všeobecnej dikcie pod orgán verejnej správy patria.
Pravda je tiež taká, že návrh novely vládneho zákona hovorí o istom možnom priesaku činnosti verejného ochrancu práv aj v oblasti súdnictva, ale výslovne definuje, že pokiaľ ide o štátnu správu súdov, treba povedať, že tento výsek činnosti, ktorá je navrhovaná pánom poslancom Gašparovičom vo väzbe na iniciovanie disciplinárneho konania na disciplinárnom súdnom orgáne, nejde v žiadnom prípade do nejakého nezávislého postavenia súdnej moci v zmysle rozhodovacej právomoci súdov. Ide do tej činnosti a do tých oprávnení, ktoré už dnes môže iniciovať napríklad aj minister spravodlivosti ako vrcholný predstaviteľ orgánu štátnej správy. Ide iba tam, ide iba do tých vecí, ktoré sa týkajú do istej miery buď "liknavosti" súdneho konania, alebo administratívno-správnych pochybení.
Takže ja si myslím, že v prípade, ak parlament ustáli svoju podporu, že v danom prípade nie je možné hovoriť o protiústavnosti takéhoto kroku.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hoffmann a po ňom... (Reakcia z pléna.) Chce reagovať.
Nech sa páči. Pán poslanec Gašparovič, ktorý vystúpil v rozprave, reakcia na faktickú, nech sa páči.
I. Gašparovič, poslanec: Pán predseda, chcem reagovať ešte k tomu môjmu vystúpeniu aj k postaveniu sa k veci pána poslanca Brňáka, že skutočne nejde tu o porušenie ústavy, alebo o návrh, ktorý by nekoncipoval s ústavou. Chcem ešte povedať, že v tom § 14, v tom odseku druhom aj v treťom, ak to nevyznelo jednoznačne, navrhujem vypustiť ten odsek tretí, kde verejný ochranca práv je v konaní oprávnený oboznamovať sa s utajenými skutočnosťami. To si myslím, že by to bol ozaj zásah do takých kompetencií niektorých iných orgánov, kde by mohlo dôjsť k porušeniu niektorých pre štát možno vážnych okolností, ktoré sú riešené. Podobne niečo mali aj kolegovia v Maďarsku, kde zásah ombudsmana do trestného konania vyvolal veľmi zlé rozhodnutia, najmä čo sa týkalo drog. Kolegovia z maďarského parlamentu, ktorí tu boli u nás na návšteve, mi to potvrdili. Takže preto som zdôrazňoval najmä vypustenie aj tohto ustanovenia. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Hoffmann a po ňom pán poslanec Nagy.
A. Hoffmann, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o verejnom ochrancovi práv (parlamentná tlač 1181).
Navrhujem: V § 2 sa slovo "Bratislava" nahrádza slovom "Banská Bystrica". Odôvodnenie návrhu: Navrhuje sa, aby sa sídlom verejného ochrancu práv stala Banská Bystrica. Aké dôvody ma vedú k predloženiu tohto pozmeňujúceho návrhu? Ak sídlom ministerstva spravodlivosti, sídlom Najvyššieho súdu je mesto Bratislava, sídlom Ústavného súdu mesto Košice, navrhujeme, aby sa sídlom verejného ochrancu práv stala Banská Bystrica. Je to mesto v strede Slovenska a navrhované riešenie vytvára rovnaké podmienky dostupnosti pre všetkých občanov republiky a zlepšuje dostupnosť tohto úradu. Mesto Banská Bystrica je pripravené vytvoriť všetky príslušné materiálne podmienky zodpovedajúce vážnosti tejto inštitúcie. Disponuje aj dostatočnými odbornými kapacitami, dostatočným zázemím, a preto vás prosím o podporu tohto navrhovaného riešenia tak, ako predo mnou vystúpil predrečník pán poslanec Gašparovič. Berieme do úvahy aj skúsenosti z iných krajín a myslíme si, že toto riešenie je na prospech občanov Slovenskej republiky.
Ešte raz prosím o podporu a ďakujem za pozornosť. Pozmeňujúci návrh odovzdávam podpísaný príslušným počtom poslancov spravodajcovi. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Hoffmanna. Pán poslanec František Mikloško je jediný prihlásený. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.
Tak nech sa páči, pán poslanec.
F. Mikloško, poslanec: Ja mám otázku na pána kolegu Hoffmanna. Len takú celkom maličkú, či náhodou nepochádza z Banskej Bystrice, pretože v tom prípade aj ja si myslím, že ako rodený Nitran, že Nitra nie je o nič horšia a že prípadne aj v tej Nitre by to sídlo ombudsmana mohlo byť. Lebo každý chceme pre to naše rodné mesto niečo urobiť. Čiže či by ste mi mohli zodpovedať otázku, či pochádzate z Banskej Bystrici.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán Hoffmann chce reagovať, ale pochádza z Banskej Bystrice, ja poznám jeho životopis.
A. Hoffmann, poslanec: Ak môžem stručne odpovedať kolegovi Mikloškovi. Pochádzam z Hrochote pod Poľanou, okres Banská Bystrica, ale žijem v Banskej Bystrici.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi Ladislav Nagy, nech sa páči, posledný prihlásený.
L. Nagy, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vládny návrh zákona o verejnom ochrancovi práv bol vypracovaný a predložený do parlamentu na základe programu vlády Slovenskej republiky na súčasné volebné obdobie. Aj keď v bývalých socialistických krajinách všade už začiatkom 90. rokov pristúpili k ustanoveniu funkcie ombudsmana pre ľudské práva, iba bývalé Česko-Slovensko a súčasné Slovensko otáľalo s ustanovením tejto inštitúcie.
Boli sme svedkami argumentácie, že na Slovensku nie je potrebný tento inštitút, lebo na Slovensku s ľudskými právami je všetko v poriadku. A ak by aj nebolo všetko v poriadku, tak na sledovanie nedodržiavania zákonov máme tu systém prokuratúr, ktorý funguje veľmi účinne. A tiež občania majú možnosť sa obracať na súdy, ktoré rozhodnú o ich sťažnostiach. Možnože je to tak, že občania mali a majú iný pocit. Občania napriek týmto argumentom a uisteniam sa obracali a obracajú so svojimi sťažnosťami, s podnetmi a žiadosťami o nápravu porušovania ich základných ľudských práv na existujúce "náhradné" ustanovenia, akými sú prezidentská kancelária, kancelária predsedu Národnej rady, kancelária predsedu vlády, napokon aj na Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a možno ešte aj na ďalšie inštitúcie. Ide o stovky až tisícky podaní, ktorých náležité vybavenie v spomínaných inštitúciách nie je možné, lebo týmto inštitúciám chýbajú príslušné kompetencie. A takéto sťažnosti, podnety a žiadosti naďalej zostali a zostávajú nevybavené a zostáva navyše u občanov pocit, že v tomto štáte nie je niečo v poriadku, lebo sa nemôžu dovolať svojich základných ľudských práv tak, ako je to vo vyspelých demokratických krajinách Európy a je to tak aj vo všetkých bývalých európskych socialistických krajinách. Dnes s výnimkou už iba Bulharska a Zväzovej republiky Juhoslávie.
Výbor ľudských práv a národností v minulých rokoch, teda prvýkrát v roku 1998 a potom následne ešte dvakrát, upozorňoval vládu Slovenskej republiky na svoj vládny program v tejto záležitosti a ďalej viaceré mimovládne organizácie v uplynulých rokoch vyvíjali významné iniciatívy na urýchlené predloženie návrhu zákona o verejnom ochrancovi práv. Napokon sme sa dočkali vo februári toho, že pri novele ústavy bola zapísaná táto významná ľudsko-právna inštitúcia i do novej Ústavy Slovenskej republiky. Skutočnosť, že verejný ochranca práv je v ústave, stáva sa silným inštitútom ochrany základných práv, ktorého posilňuje aj voľba parlamentom. Niektoré európske krajiny, ktoré majú inštitút ombudsmana už niekoľko rokov, nemajú zakotvený tento inštitút vo svojich ústavách. Napokon práve z dôvodov, aby posilnili postavenie inštitútu verejného ochrancu práv, v Holandsku pristúpili predvlani ku kroku, aby zapísali tento inštitút, posilnili aj v Ústave Holandského kráľovstva.
Po zverejnení návrhu vlády alebo vládneho návrhu o ombudsmanovi v mnohých mimovládnych organizáciách a na verejnosti sa rozprúdila diskusia, či navrhovaný verejný ochranca práv na Slovensku bude dostatočne silným, alebo, nedajbože, slabým ombudsmanom. Na základe toho náš výbor, ja osobne som vyvinul iniciatívu a viem o iniciatíve aj vlády, sa obrátil na Radu Európy, ja sám som sa obrátil na niektorých významných európskych ombudsmanov s konzultáciou a prosbou, aby vyjadrili svoj názor a pripomienky k predloženému návrhu zákona. A disponujem s návrhom švédskeho ombudsmana, belgického, gréckeho a napokon aj rakúskeho ombudsmana k nášmu predloženému návrhu zákona. Boli pripravené, resp. uplatnené z ich strany viaceré pripomienky, ktoré v podstate všetky, až na dve pripomienky, boli zapracované buď do samotného textu zákona ešte v etape pripomienkového konania vo vláde, alebo teraz v druhom čítaní v jednotlivých výboroch Národnej rady boli uplatnené a schválené až na dve výnimky. Ide teda o výnimku zástupcu ombudsmana (zástupcu verejného ochrancu práv) a o výnimku vo veci pôsobnosti ombudsmana k Ústavnému súdu. Tieto dva návrhy som uplatnil vo výbore, ale, žiaľ, musím povedať, neuspel som, a preto s potešením som konštatoval a konštatujem, že návrhy, ktoré predložil pán poslanec Osuský v mene poslancov Národnej rady, aspoň čiastkovo zmierňujú tento podľa mňa nedostatok aj vo veci zástupcu verejného ochrancu práv, aj vo veci vzťahu verejného ochrancu práv k Ústavnému súdu. Preto odporúčam, aby tieto návrhy boli schválené aj Národnou radou.
V závere chcem povedať, že podľa môjho presvedčenia po prijatí návrhov, ktoré boli uplatnené v jednotlivých výboroch Národnej rady a ktoré i Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti odporúčal schváliť plenárnemu zasadnutiu Národnej rady, samotný zákon bude kvalitným a dobrým zákonom a samotný verejný ochranca práv sa môže zaradiť na základe toho medzi nie priemerných, ale nadpriemerne silných ombudsmanov v Európe. Na základe tohto konštatovania odporúčam plénu Národnej rady, aby zákon schválilo. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľ? Áno. Pán podpredseda vlády, nech sa páči.
Ľ. Fogaš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za všetky konštruktívne návrhy, ktoré boli predložené a ktoré naozaj smerujú k tomu, aby ochranca práv mohol plnohodnotne vykonávať svoje funkcie. Musím konštatovať, že naozaj ide o akt, ktorý robíme ako jedna z posledných krajín, ale ide o akt, ktorý v súčasnom období bude prínosom aj z hľadiska stability a garancie základných práv a slobôd.
Naša ústava skutočne poskytuje pomerne široké garancie základných práv a slobôd. Bude znamenať určitú istotu pre tých, ktorých práva boli porušované a ktorí, ako tu už bolo uvedené, sa často márne listami obracali na rôzne inštitúcie. Tie mali minimálne kompetencie, aby konali vo vzťahu k príslušným štátnym orgánom. Mám na mysli tak súdnu moc, ako aj moc výkonnú. Tento návrh zákona vytvára predpoklady na to, aby príslušné orgány boli povinné konať a mohli urobiť nápravu.
Počas prípravy sa uskutočnili tri konferencie, dve z nich boli medzinárodné. Komunikovali sme nielen s našou, ale i zahraničnou verejnosťou. Musím povedať, že predstavitelia mimovládnych organizácií sa zúčastnili prerokúvania návrhu zákona ešte v štádiu pred rokovaním Legislatívnej rady i počas Legislatívnej rady. Som presvedčený, že sme našli kompromisy, ktoré sú vhodné, sú v súlade s ústavou a vytvárajú dostatok priestoru na to, aby ombudsman nebol iba "bútľavou vŕbou".
Samozrejme, že niektoré veci, ktoré sa presadzovali, zostali otvorené a nemohli byť zapracované do návrhu. A ja ich tu chcem povedať so všetkou zodpovednosťou aj s konzekvenciami, ktoré môžu vyplývať z toho, čo poviem, pretože som presvedčený, že nemôžeme ísť nad rámec ústavného rozsahu, ktorý vymedzuje práve tento základný dokument pre postavenie ombudsmana, a preto nemôžeme niektoré návrhy jednoducho prijať.
Áno, dlho bol diskutovaný problém účasti prokurátora v konaní pred súdmi, správnymi orgánmi atď. No, musím položiť aj tú otázku, ktorá je odborná, a nechcem, aby mi spravodajca na to odpovedal, ale kde je vecná legitimácia pre ombudsmana na to, aby mohol byť účastník konania? Po roku 1989 sme zrušili účasť národného výboru, spoločenskej organizácie, dokonca i prokurátora v konaniach pred súdom len preto, lebo nikdy prokurátor nebol účastník konania, a to tzv. postavenie sui generis, ktoré sme mu priznávali, rovnako ako národnému výboru, nesmerovalo k tomu, že by mohol využívať všetky tie hmotnoprávne oprávnenia, ktoré mal účastník. A to isté sa teraz navrhuje v súvislosti s ombudsmanom. Ombudsman nie je vecne legitimovaný, a preto nemôže byť účastník konania.
Ale práve preto, a tu ma zarážajú niektoré návrhy, lebo ich vysvetľujeme už desiatykrát, práve preto sme jednoducho formulovali § 19 ods. 2, kde má ombudsman temer všetky procesné práva, ktoré majú aj strany v konaní, okrem práva podávať opravné prostriedky, čo ani, si myslím, mu neprináležalo, napriek tomu, že sme ich tam sformulovali, sa navrhuje, aby sa stal účastníkom konania. Museli by sme upraviť aj § 19. Ja budem nútený ten návrh zobrať späť. Hovorím to so všetkou zodpovednosťou, ak je to tak. Pretože tu sú vymenované všetky procesné práva, ktoré má bežne účastník konania, a domnievam sa, že je to na hranici toho, čo môžeme urobiť.
Rovnako si myslím, že je problém, pokiaľ ide o návrh, ktorý súvisí so zástupcom ombudsmana. Zhodujeme sa v tom, že ombudsman je vybudovaný ako monokratický orgán. Ako monokratický orgán môže teda vykonávať on svoje činnosti, a ak chce niekto konať, môže konať len v jeho mene. Bez neho samotného nie je možné uskutočňovať úkony. Napriek tomu je tu pokus zaviesť zástupcu, a to tak, že kancelária, dokonca pracovníci kancelárie môžu byť splnomocnení verejným ochrancom práv na výkon jeho ďalších oprávnení uvedených v § 19 ods. 1 a 2 zákona. Domnievam sa, že to nie je možné takto urobiť. To je v rozpore s ústavou! Oni sa môžu zúčastňovať podľa mňa samotného procesu, môžu nahliadať do spisov, ale len vtedy, keď konajú v mene ombudsmana. Moja kancelária určite uskutočňuje "x" úkonov, ale koná na môj pokyn, môže konať len s mojím súhlasom. Preto nie je možné jednoducho taký pozmeňujúci návrh akceptovať. Ale tá kancelária určite bude svoje funkcie plniť. Veľkú diskusiu sme na túto tému mali i v ústavnoprávnom výbore a myslím si, že sme sa uzhodli na tom, že tá formulácia, ktorá je v návrhu zákona uvedená, je v poriadku.
K návrhu uskutočňovať dôkazy, ktorý je predložený v bode 22 spoločnej správy, chcem uviesť toto: V konaní pred súdom majú účastníci dôkaznú povinnosť. Reálnu dôkaznú povinnosť si splní ten, kto predloží dôkazy, ale súd nemá povinnosť všetky dôkazy vykonať. Súd má povinnosť vykonať iba tie dôkazy, ktoré sú potrebné na zistenie skutkového stavu veci. Dokonca niektoré skutočnosti sú vylúčené z dokazovania. Súd ich jednoducho nedokazuje. Nedokazujú sa ani v iných konaniach, počínajúc notoricky známymi skutočnosťami a končiac právnymi predpismi uverejnenými v Zbierke zákonov. A nemožno v tomto prípade uložiť zo strany ombudsmana súdom alebo iným orgánom, aby vykonali dôkazy, ale my sme to po diskusiách formulovali tak, že príslušný orgán sa musí vysporiadať s dôkazmi, ktoré ombudsman predložil. Doslova ten text znie takto: "vysporiadať sa". Orgány verejnej správy sú povinné "vysporiadať sa s dôkazmi, ktoré navrhne v odôvodnení rozhodnutia". Inými slovami, ombudsman navrhne uskutočnenie nejakého dôkazu a príslušný orgán buď ten dôkaz vykoná a v odôvodnení uvedie, čo to znamená pre zistenie skutkového stavu veci, alebo ho nevykoná, tak ako súd, a v odôvodnení uvedie, prečo ho nevykonal. To preto, aby bol sledovateľný proces, či konkrétny sudca alebo príslušný rozhodujúci orgán verejnej správy neporušil zákon tým, že úmyselne nevykonal dôkaz, ktorý mal.
Čiže tá formulácia "vysporiadať sa s dôkazmi" je podľa mojej mienky správna a dostatočná, rešpektuje aj tú skutočnosť, že nie je možné niektoré dôkazy dokonca vykonať a zo zákona sú vylúčené.
V § 15 sa navrhlo, to je bod 19 spoločnej správy, vypustiť druhú vetu. Odporúčam, aby sme o tomto bode hlasovali osobitne. Ja vám ho odporúčam neschváliť. Ak bude existovať elektronický podpis, teda zákon o elektronickom podpise, myslím si, že potom nastane trochu iná situácia. My budeme musieť generálne upraviť všetky procesné predpisy vrátane predpisov, ktoré sa týkajú konania pred súdmi a tam by sme v jednom "zberáku" upravili potom aj pôsobnosť ombudsmana. Dovtedy by som odporúčal, aby zostala povinnosť doplniť nepodpísané podanie, jednoducho buď ústne do zápisnice, alebo písomne, a to preto, aby sa nestalo, že hneď v začiatku niekto ombudsmana zahltí množstvami podaní z večera do rána niekoľkými e-mailami, čo v konečnom dôsledku by mohlo znamenať, že asi by nemohol a nebol schopný vybaviť. Inak súhlasím s návrhmi gestorského výboru tak, ako boli podané. Myslím si, že aj tak, ako bolo odporúčané hlasovať.
Pán poslanec Tuchyňa odporučil schváliť bod 2. Ja nemám výhrady voči tomu, aby ten bod 2 bol takto schválený. (Reakcia z pléna.) Nie. Voči návrhu Tuchyňu nie. Daný návrh Tuchyňu odznel vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Ten smeroval predovšetkým k spresneniu pôvodného textu, tak ako sme ho my mali, s tým, že sa tam len dopĺňalo, že v čase tých obmedzení ľudských práv, má sa na mysli zrejme vojnový stav a podobné situácie, že ombudsman by zrejme nemohol vykonávať svoje funkcie v plnom rozsahu. To je formulačná úprava. Vecne to, myslím, na zákone nič nemení a ja s tým nemám žiadny problém.
K pripomienkam, ktoré tu odzneli v súvislosti s rozšírením pôsobnosti rovno iniciovať disciplinárne konanie vo vzťahu k súdom. Prosím, ponechávam to na vaše rozhodnutie. Ten iniciatívny návrh ešte neznamená samotné rozhodnutie. Budú rozhodovať iné orgány. Je to v intenciách duchu zákona. Domnievam sa, že keď to viete tam vhodne zapracovať, nie je problém.
Či by mal byť právnik, alebo nemal byť právnik. No, musím na to aj tu odpovedať. My sme dlho zvažovali, samozrejme, aké kritériá postaviť pre osobu ombudsmana v záujme toho, aby mohol kvalifikovane vykonávať svoju činnosť. Dospeli sme k záveru, že ústava nestanovuje kritérium na vzdelanie, a teda ani nie je možné, aby sme to my urobili v zákone, lebo by sme zrejme išli nad rámec ústavy. Preto celkom korektne hovorím, že sme našli formuláciu, ktorá je zhodná s formuláciou obsiahnutou v charakteristike ochrancov verejných práv, ombudsmanov alebo médiatérov, podľa toho, ako to nazveme, v príslušných normách Európskej únie, a hovoríme o tom, že by mal mať skutočne "primerané vzdelanie, schopnosti, skúsenosti a morálne vlastnosti", tak ako je to uvedené. Preto ani pozmeňujúci návrh, ktorý pôvodne bol podaný, vypustiť dokonca aj túto vetu z toho, ja nepodporujem a podporujem to, čo povedal pán spravodajca. Myslím, že neodporúčal toto ustanovenie, tento pozmeňujúci návrh schváliť. Inými slovami, aj keď si myslím, že právnické vzdelanie by bolo na prospech v tomto prípade, nie je možné zrejme zakomponovať do zákona požiadavky na vzdelanie.
Pán poslanec Gašparovič v § 4 ods. 4 odporúčal tzv. nulovú toleranciu. Ja neviem, ak predložil písomne ten návrh, ak je to tak a je to v zhode s návrhmi, ktoré odzneli v súvislosti so sudcami, prokurátormi či advokátmi, nemám žiadne výhrady voči tomu. Ale myslím, že taký návrh si nepodal písomne. A ak je podaný, ja s tým nemám žiadny problém. Mne ide o to, aby sme dokázali jednoducho charakteristiku, obsah slova "bezúhonnosť" uviesť do všetkých sfér nášho života rovnako. Lebo sú funkcie, keď jeden nemôže byť bezúhonný a druhý bezúhonnejší. O to mi ide. Myslím si, že to je aj rozsah diskusií, ktoré sa udiali na túto tému vo vláde. Podporujem jednoducho stanovisko, ktoré ujednotí povedzme rozsah tohto slova na tzv. nulovú toleranciu.
Odvolanie po troch mesiacoch. Myslím, že taký pozmeňujúci návrh vyznie z návrhu pána poslanca Gašparoviča. Tam sme vychádzali z toho, že je monokratický orgán a nie je celkom dobre možné nechať neobmedzený čas, počas ktorého by mohol on nevykonávať svoju funkciu, preto je tam trojmesačná lehota. A už sa nepodozrievajme všetci na Slovensku z toho, že niekto bude konať nekalo. Možno debatovať o tom, či sa dá, alebo nedá zneužiť príslušné stanovisko príslušných odborných orgánov, tak ako je to v zákone napísané. Ponechám to na vaše rozhodnutie. Dôležité je jednoducho to, aby boli nejaké kritériá, ktoré sa budú dať objektívne zhodnotiť. To je, myslím, korektné.
Pokiaľ ide o odopretie výpovede (§ 19 ods. 3), pán poslanec Gašparovič tu hovoril, že v konaní pred ombudsmanom nemôžu byť platne uplatnené pre trestné stíhanie. Ak chceme stanoviť povinnosť vypovedať, tak asi sa nemožno v tej výpovedi vyhnúť tomu, že pred ombudsmanom odznie výpoveď, ktorá by mohla spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania tej osobe, ktorá vypovedá, alebo iným blízkym osobám. A ak to vylučujeme v súdnom konaní, tak v tomto neformálnom je to logické. Preto tento návrh jednoducho nepodporujem.
§ 23 ods. 2: Upovedomiť aj Národnú radu o tom, aké opatrenia príslušný orgán urobil. Ja nemám voči tomu, pán poslanec, výhrady, ak ste taký návrh podali... (Reakcia poslanca z pléna.) Len keď už vypovedá, podľa mňa je to namieste. § 23 ods. 2 - upovedomiť Národnú radu. Ide o to, či to nebude v tých mnohých prípadoch zbytočná administratíva. Žiadny problém s tým nie je, pokiaľ to Národná rada prijme. Len si viete predstaviť, koľko opatrení robí prokuratúra, polícia, súdy, a predstavte si, že o každom by sme chceli byť informovaní, to by mohlo Národnú radu zahatať. Tu ide skôr o to, aby ombudsman v tej správe, ktorú bude podávať Národnej rade Slovenskej republiky, vedel zhodnotiť, ako sa realizovali jeho opatrenia. A k tomu ten § 23 ods. 2 smeruje, preto ja odporúčam ponechať ho, ako je.
§ 26 - že musí byť predložená mimoriadna správa. Nemám voči tomu výhrady, ak to tak bude, ak sa zistia výrazné porušenia a uloží sa takáto povinnosť.
K návrhu, ktorý tu bol predložený ako sumárny návrh pánom poslancom Osuským, musím povedať, že sme si vysvetlili, že v § 4 všetky návrhy, tak ako sú podané, sme my odporučili pánom poslancom, ktorí pripravujú návrh zmeny zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, doplniť aj niektoré ďalšie ustanovenia, okrem toho niektoré z formulácií, ktoré ste uviedli, musia byť aj vo volebnom poriadku. Jednoducho neodporúčam tieto návrhy prijať.
Nemyslím si, že je potrebné meniť obsah toho sľubu, posúdil sa tak v ústavnoprávnom výbore, ako aj tu, ide vlastne len o medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Myslím si, že to terminologické spresnenie v tejto chvíli je nadbytočné.
Bod 4. No už som sa k tomu vyjadril. Keď nebude žiadne objektívne hodnotenie, bude vládnuť voluntarizmus, preto ho neodporúčam prijať. Už boli, myslím, také návrhy podané v súvislosti s posudzovaním spoločnej správy.
Bod 5. Myslím si, že kancelária má právo požadovať od orgánov verejnej správy podklady a informácie, ktoré verejný ochranca práv má, ale nie je možné takto koncipovať zástupcu. Skutočne to nie je možné, ak by k tomu došlo, hovorím to zodpovedne, mám pochybnosti o tom, či zákon bude ústavný, a potom by som musel konať v zmysle príslušných uznesení vlády Slovenskej republiky.
§ 14 sme my vlastne upravili. Myslím, že spoločná správa má návrh v tomto smere. Tam sme akceptovali návrh pána poslanca Nagya, spravodajcu. Myslím si, že to je úplne v poriadku.
§ 14 ods. 2, § 15 ods. 4. Paragraf 14 ods. 2 neodporúčam takto upravovať, pretože vlastne to je upravené na inom mieste.
§ 8 a 9. Ak prejdú tieto dva návrhy, to znamená stanovenie lehôt, nič sa, myslím, nestane, naopak, ten návrh sa zlepší v tomto zmysle. Čiže tieto dva návrhy by som akceptoval.
Bod 11. Pokiaľ ide o "konať pred Ústavným súdom" a postavenie účastníka som vysvetlil, jednoducho to nie je možné urobiť. Nie je to jednoducho technicky možné, to by sme si len vymysleli jeho pozíciu. Ak by bod 19 mal tak prejsť, ako sa navrhol, potom treba celý § 19 zmeniť a to je možné len vtedy, že stiahneme návrh zákona a jednoducho prepracujeme postavenie ombudsmana. To je jednoducho tak. Nakoniec pred Ústavným súdom zastupovať môže podľa príslušných predpisov len advokát a komerčný právnik, a to práve preto, že má ísť o kvalifikované zastúpenie. Ak hovoríme, že ombudsman nemusí byť právnik, neviem, či sledujeme ten istý cieľ, domnievam sa, že by sme mohli veci skôr uškodiť a najmä jeho postaveniu.
Ostatné návrhy. Myslím, že ten § 13 je tiež iba spresnením lehoty, teda tá zmena pod bodom 13. Ostatné návrhy neodporúčam schváliť, pretože tú podľa mňa nad rámec toho, čo tvorca v predloženom návrhu sledoval.
Ešte mi zostalo jedno vyjadrenie. V bode 20 spoločnej správy ústavnoprávny výbor navrhoval doplniť v § 17 ods. 1 na konci vetu: "A pre tento nedostatok nemožno pokračovať vo vybavovaní podnetu." Chcem upozorniť, že toto je nadbytočné, pretože v § 15 ods. 4 je táto vec vyriešená, preto neodporúčam to duplicitne schvaľovať. Budem citovať: "Ak podávateľ podnetu napriek výzve verejného ochrancu práv v určenej lehote podnet nedoplní", teda keby sme prijali pozmeňujúci návrh pána poslanca Osuského, tak by tá lehota bola potom 15 dní, najmenej 15-dňová, "alebo neupresní a vo vybavovaní podnetu nemožno pre tento nedostatok pokračovať", citujem zo zákona. Čiže to je to isté, čo je tam uvedené. Odporúčam teda ani ten bod 20 neschvaľovať. Ostatné body, tak ako sú v správe, podporujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, schvaľujeme dôležitý právny predpis. Predpis, ktorý pomôže napĺňať Slovenskej republike kritériá, ktoré sú kladené na krajiny demokratického typu. Schvaľujeme predpis, ktorý je už dnes uvedený do života v mnohých krajinách, a myslím si, že by sme mali dať tomuto právnemu predpisu právo na život, kým budeme modifikovať jednotlivé ustanovenia, prípadne hľadať lepšie ustanovenia než tie, ktoré nám dnes dovoľuje urobiť ústava.
Teším sa, že návrh má všeobecne podporu, a to odznelo aj v diskusii, a verím, že jeho konečné znenie bude také, že bude môcť byť schválený. Ďakujem pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem podpredsedovi vlády.
Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Áno. Nech sa páči, pán poslanec Nagy.
L. Nagy, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni, poviem v krátkosti iba niekoľko ďakovných viet a niekoľko poznámok k návrhom, ktoré odzneli v rozprave.
V prvom rade sa chcem poďakovať autorom prvotného návrhu, právnikom a odborníkom, ktorí na podnet vlády koncipovali samotný návrh, a myslím si, že urobili naozaj veľmi dobrý kus práce, ktorý zodpovedá tomu, čo sme chceli dosiahnuť v tejto veci. Ja si myslím, že vďaka patrí aj mimovládnym organizáciám, ktoré svojou iniciatívou, svojimi aktivitami primäli nakoniec vládu i parlament, že pristúpili k prerokúvaniu a schvaľovaniu tohto zákona. A chcem sa poďakovať aj poslankyniam a poslancom, ktorí svojimi návrhmi, podnetmi skvalitnili samotný text zákona.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril teraz k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom, resp. pripomienkam poslancov.
K pripomienke pána poslanca Tuchyňu len toľko, že, samozrejme, ja ako predseda výboru pre ľudské práva a národnosti k samotnej textácii, formulácii pôsobnosti verejného ochrancu práv vo veci operačnej, mobilizačnej povahy mám iný názor, ako má on, ale prinajmenšom musím pripomienkovať skutočnosť, že pri argumentácii a odôvodňovaní tohto pozmeňujúceho návrhu sa odvoláva v texte na neexistujúci ústavný zákon o bezpečnosti Slovenskej republiky, ktorý niekedy v budúcnosti možnože bude prijatý, možnože nebude prijatý. Ja si myslím, že aj keď nie som právnik, ale toľko viem, že s pravidlami prijímania zákonov nie je to celkom v súlade tento spôsob odvolávania. Odvolávania sa na neexistujúci alebo budúci zákon.
K veciam a návrhom, ktoré obsahuje návrh pána poslanca Osuského, k tým, s ktorými som súhlasil, už som povedal svoj názor.
K návrhu pána poslanca Gašparoviča. Ďakujem za to, že posilňoval a posilňuje napriek predchádzajúcej kritike postavenie ombudsmana aj v iných sférach, ako je to v pôvodnom návrhu zákona. Ale nemôžem vyjadriť súhlas s jeho návrhom, ktorý smeruje k tomu, aby sme ohraničili vzdelanie budúceho verejného ochrancu práv na získanie na právnických fakultách. Ja si myslím, že nie je to celkom náležité a nie je to ani obvyklé v mnohých európskych krajinách a tým by sme neopodstatnene zúžili okruh ľudí, ktorí by mali a mohli zastávať veľmi kvalifikovane post budúceho ombudsmana. Ale tým nechcem povedať, že budúci verejný ochranca práv sa nemá vyznať v právnom systéme a v práve. Samozrejme, že musí byť podkutý a musí mať vedomosti z práva.
K ďalšiemu návrhu, ktorý sa týka absolútnej bezúhonnosti kandidáta, musím povedať, že pokiaľ nebudeme ešte dosť ďaleko od predchádzajúceho politického a spoločenského režimu, teda od roku 1989, ja si myslím, že... (Ruch v sále.)
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa upokojili a počúvali záverečné slovo pána spravodajcu.
L. Nagy, poslanec: ... nie je správne žiadať absolútnu bezúhonnosť, veď mnohí ľudia, ktorí dnes možnože by mohli, možnože budú kandidovať na funkciu ombudsmana (verejného ochrancu práv), boli trestaní a odsúdení za úmyselné trestné činy, ktoré mali ideologický, politický charakter. A dnes, pokiaľ by sme prijali tento návrh pána poslanca Gašparoviča, by sme vylúčili celý okruh ľudí, ktorí by nezodpovedali požiadavkám.
Ďalej by som sa chcel ešte vyjadriť k návrhu pána poslanca Hoffmanna. Pán poslanec Hoffmann, radšej by som podporil váš, alebo skôr by som podporil váš návrh na zmenu ústavy v tom zmysle, aby hlavným mestom Slovenskej republiky sa stala Banská Bystrica, lebo si myslím, že Banská Bystrica si to zaslúži. Ale musím povedať, že tu a v tejto chvíli a v týchto súvislostiach by som neodporúčal prijať váš návrh zákona, lebo budúci verejný ochranca práv v mnohých prípadoch, možnože vo väčšine prípadov...
J. Migaš, predseda NR SR: Pozmeňujúci návrh pána poslanca.
L. Nagy, poslanec: Pozmeňujúci návrh pána poslanca. V mnohých prípadoch a možno vo väčšine prípadov bude práve riešiť problémy a porušenia práv, ktoré sa stali a stávajú práve v štátnych orgánoch ústrednej štátnej správy. Už o tom nehovoriac, že dostať sa do Banskej Bystrice nie je celkom jednoduché z rôznych kútov Slovenska. Ale nechám to na zváženie Národnej rade.
Musím povedať, že pán predseda Národnej rady, pán poslanec a predseda Migaš, loboval u mňa, aby som uprednostnil východné Slovensko. Ale naozaj ja som za to, aby sme nechali pôvodný návrh - Bratislavu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám ešte raz za aktívnu účasť a dúfam, že všetci zahlasujete za správne návrhy. Ďakujem pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Týmto sme uzavreli, rozprava bola uzavretá, bolo stanovisko pána podpredsedu vlády, pána spravodajcu.
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 53. schôdze dozajtra.
Dovoľte mi, aby som vás informoval, ako budeme zajtra rokovať. Poobede a zajtra doobeda budú zasadať výbory a poslanecké kluby. Začneme rokovať o 10.00 hodine, t. j. zajtra hlasovaním - skrátené konanie o výsluhových dôchodkoch vojakov. To je skrátené konanie, návrh vlády, ktorý bol predložený. Čiže najskôr budeme hlasovať o skrátenom konaní, potom o prvom čítaní a potom by sme hlasovali o bodoch 3 až 11 programu, ktorý máte, to sú body, ktoré boli už prerokované v Národnej rade.
Prerušujem rokovanie 53. schôdze dozajtra do 10.00 hodiny. Dnes a zajtra zasadnú výbory a poslanecké kluby. Prerušujem rokovanie.
(Prerušenie rokovania o 15.46 hodine.)