M. Andel, podpredseda NR SR: Pán predseda, prepáčte, ak predpokladáte dlhšie rozprávať, tak urobíme prestávku a pokračovali by sme po 14. 00 hodine.
Š. Harabin, predseda Najvyššieho súdu SR: ... nezabúdajme na to, že aj u sudcov sú problémy s disciplínou a tento návrh reaguje na to, takže ja osobne toto podporujem.
Takisto nedá mi nevyjadriť sa aj k otázke Súdnej rady. Som za to, že by Súdna rada mala jednoznačne svoj rozpočet, svoju administratívu, aj svoju budovu, pretože v opačnom prípade skutočne nemôžeme hovoriť o ústavnom orgáne. Sú iné orgány, ktoré sú takto personálno-materiálno-finančne pokryté, a Súdna rada, taký dôležitý orgán, keby toto v sebe neobsahoval, nepovažoval by som to za správne.
Považujte tieto moje návrhy a túto podporu nie za to, že som proti niekomu. Ja nie som proti pánovi ministrovi, ale som za to, aby sa skutočne zefektívnila činnosť súdov, aby sa zrýchlilo súdne konanie, a nie, aby sme sa dostali do horšej pozície a polohy, pokiaľ ide o plynulosť súdneho konania.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda, za vaše vystúpenie. Uzatváram rozpravu o tomto bode rokovania.
Slovo má pán poslanec Nagy. Nech sa páči.
L. Nagy, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Zvolám schôdzu výboru pre ľudské práva a národnosti na 12.00 hodinu do rokovacej miestnosti č. 32. Budeme rokovať ako gestorský výbor o návrhu zákona o verejnom ochrancovi práv. Ďakujem pekne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dámy a páni, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Pokračovať budeme o 14.00 hodine.
(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.05 hodine.)
J. Migaš, predseda NR SR: Poprosil by som ministra spravodlivosti, aby prišiel do rokovacej miestnosti.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v 53. schôdzi. Prerušili sme rokovanie o tomto bode programu skončením rozpravy. Pýtam sa, či chce v rozprave vystúpiť pán minister spravodlivosti. Chce?
Takže nech sa páči, pán minister, máte slovo.
J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, chcel by som reagovať na diskusiu, ktorá odznela tu v rozprave k tomuto návrhu zákona, a reagovať aj na jednotlivé pozmeňujúce návrhy.
Skôr než budem detailne hovoriť k jednotlivým návrhom, chcel by som na úvod trošku všeobecne povedať, že správa Európskej komisie o kandidátskych krajinách, ktorá bola uverejnená nedávno, pred týždňom či dvoma, mohli ste si všimnúť, že táto správa, aj keď je celkove o Slovensku, je pozitívna a aj o súdnej moci a o problematike súdnictva na Slovensku je pozitívna. Keď si prečítate v novinách, pokiaľ boli komentáre k tejto správe Európskej komisie, tak pri niektorých kandidátskych krajinách, konkrétne si pamätám Slovinsko a buď Česko, alebo Poľsko, napríklad sa vyslovene v tejto správe Európskej komisie uvádza aj súdnictvo ako oblasť, ktorá zdržiava celkový proces približovania danej krajiny k Európskej únii. Pokiaľ ide o Slovensko, toto nie je. Jednoducho Slovensko nie je brzdiacim prvkom pri prístupe a začleňovania sa Slovenska do Európskej únie.
A druhú vec, ktorú by som chcel v úvode uviesť, je spoločné stanovisko dvoch sudcovských organizácií na Slovensku, a to Združenia sudcov ako najpočetnejšej a Slovenskej únie nezávislého súdnictva, zo 17. septembra tohto roku k tomuto návrhu zákona. To spoločné stanovisko bolo doručené pri rokovaní ústavnoprávneho výboru. A tu obe tieto organizácie spoločne vyhlasujú, že podporujú predložený návrh zákona. Žiadajú, aby boli do návrhu zapracované návrhy a doplnky, ktoré oni ďalej uvádzajú. Chcem poznamenať, že tie návrhy a doplnky, ktoré sa uvádzajú v tomto spoločnom stanovisku, neboli predmetom diskusie a pozmeňujúcich alebo kritických návrhov poslancov. To znamená, že môžeme z hľadiska tejto diskusie, ktorá tu dnes odznela k tomuto návrhu zákona, môžem prezentovať toto spoločné stanovisko, že je podporujúce a súhlasné k predloženému návrhu zákona.
No a teraz k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom.
Pán poslanec Brňák dal dva pozmeňujúce návrhy. Jeden sa týkal voľby členov Súdnej rady v tej časti, ktorú volia sudcovia, čiže tých ôsmich členov. A pán poslanec Brňák navrhol, aby boli volení podľa jednotlivých krajov. Chcem povedať, že už pri príprave tohto návrhu zákona boli predmetom diskusie práve tento princíp, nazvime ho regionálny, a iný princíp, nazvime ho osobnostný, to znamená, či majú byť títo ôsmi členovia Súdnej rady volení podľa regiónov alebo jednoducho všetkými sudcami Slovenskej republiky a tam sa ukáže, ktorý z nich zvíťazí. Na základe diskusie, ktorá prebehla v prípravnom konaní vlastne až doteraz, prevažná väčšina sudcov, to znamená, že vlastne aj toto spoločné stanovisko oboch sudcovských organizácií, ktoré nekritizuje ten osobnostný princíp, nazvime to, ktorý je v návrhu zákona zabudovaný. To znamená, že sudcovia sa priklonili väčšinovo k princípu, aby to nebolo regionálne riešené, ale aby jednoducho všetci sudcovia volili všetkých svojich kandidátov, čiže ôsmich.
Ešte k tomuto návrhu poslanca Brňáka by som uviedol ďalšie, no, námietky alebo momenty, ktoré ho spochybňujú, a to:
- Týmto regionálnym princípom voľby sudcov, voľby členov Súdnej rady sa nezaručuje rovnosť hlasu sudcu, pretože počet sudcov v jednotlivých obvodoch čiže krajoch je rozličný.
- Návrh nerieši spôsob odstránenia neúplnosti podania návrhu kandidáta na člena Súdnej rady, ani neuvádza, či na takéto návrhy sa prihliada, alebo nie.
- Návrh neurčuje, kto je oprávnený podávať návrh na voľbu pri úprave volebného obvodu, chýba odkaz na osobitný predpis. Nerieši osobitnosti, napríklad kde bude voliť sudca dočasne pridelený do iného obvodu.
- Neurčuje podrobnosti o spôsobe volieb, napríklad neurčuje, akým spôsobom sa budú riešiť prípadné nezrovnalosti pri voľbách, akým spôsobom sa bude zverejňovať víťaz volieb, nerieši vyhotovovanie záznamu o voľbách. Členovia Súdnej rady sú volení na funkčné obdobie päť rokov. V prípade, že sa uvoľní miesto člena Súdnej rady, volí sa člen na uvoľnené miesto. Návrh nerieši osobitosti z takýchto volieb vyplývajúce, to znamená, či sa bude voliť iba v tom kraji, z ktorého pochádza predchádzajúci člen, alebo ako.
- Návrh je aj terminologicky nepresný. Zamieňa si Súdnu radu Slovenskej republiky a Sudcovskú radu, pojmy predseda príslušnej súdnej rady a predseda Súdnej rady sú, mám to napísané, zmätočné. No tak to proste sa premiešavajú, nie sú jasné. Návrh nerieši, kto je zbor voliteľov.
Proste z týchto dôvodov neodporúčam tento návrh prijať.
Ďalej pán poslanec Brňák navrhol ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne berie Sudcovskej rade kompetenciu rozhodovať o rozvrhu práce na súdoch. Na vysvetlenie: Rozvrh práce sú pravidlá prideľovania spisov jednotlivým sudcom. A to je vlastne vykonaním tej ústavnej zásady zákonného sudcu. Čiže inými slovami, v danej veci môže rozhodovať iba ten sudca, ktorému bol spis pridelený na základe rozvrhu práce. Teraz je taká situácia, že rozvrh práce vždy na každý kalendárny rok dopredu určujú predsedovia súdov. Aj podľa nového návrhu zákona predsedovia súdov vypracúvajú rozvrh práce, ale podľa návrhu pána poslanca Brňáka tým by to vlastne končilo, čiže Súdna rada, ktorá má právo podľa návrhu zákona schvaľovať tento rozvrh práce, táto právomoc by jej odpadla.
No, chcem povedať, že prijatie návrhu pána poslanca Brňáka by posilnilo funkcionárov štátnej správy súdov, čiže predsedu a podpredsedov, ale teda najmä predsedov súdov, čo by posilnilo štátnu správu súdov a štátna správa súdov je na vrchole zavŕšená ministerstvom spravodlivosti, čiže nepriamo je tento návrh pána poslanca Brňáka posilnením kompetencií ministerstva spravodlivosti veľmi nepriamo, nebudem teraz zachádzať do detailov. Nuž ako minister spravodlivosti, samozrejme, srdcom by som tento návrh prijal, ale rozum mi hovorí, že by to bolo isté oklieštenie sudcovskej samosprávy a sudcovskej nezávislosti, aj keď pripúšťam, že tie nevýhody navrhnutého spôsobu, to znamená rozhodovania Sudcovskej rady o rozvrhu práce, nemožno zmiesť zo stola. Ale chcem zotrvať pri postoji, ktorý som zaujal v tejto veci voči sudcovským organizáciám a sudcom, ktorí sa zúčastňovali na príprave zákona, keď som schválil a súhlasil s tým, aby Sudcovská rada mala rozhodovacie právo o rozvrhu práce. Opakujem a podčiarkujem, že je to veľmi dôležitá právomoc, a nebudem meniť tento svoj postoj. Prosím, ako rozhodne Národná rada.
Pán poslanec Gašparovič navrhol, aby aj ombudsman mohol podať návrh na disciplinárny návrh proti sudcovi. Ponechávam to na rozhodnutie parlamentu. Nebudem uplatňovať, že sa to vymyká z návrhu, čiže z tohto hľadiska parlament bude mať voľné pole pôsobnosti. Keď tak nahlas rozmýšľam, tak si viem predstaviť, že sudcovia a sudcovské organizácie by neboli nadšení týmto návrhom, pretože to znamená ďalší zásah mimo, ďalší zásah, ďalšie oprávnenie mimo sudcovskej moci ombudsmana do sudcov. Preto som s istým prekvapením, ale nie zamietavým, počúval predsedu Najvyššieho súdu, ktorý tento návrh podporil.
Čiže, ako hovorím, ponechávam to na rozhodnutie parlamentu. Fakt je ten, že keď ombudsman bude mať právo sa oboznamovať, bude prijímať sťažnosti občanov, napríklad aj na rýchlosť súdneho konania alebo na akékoľvek iné pochybenia súdov, ktoré by sa vyskytli, tak podľa tohto návrhu by mal právo ombudsman relatívne operatívne vyvodzovať sankcie, pokiaľ by naozaj zistil tam nedostatky na strane súdu. Opakujem, ponechávam to na rozhodnutie parlamentu.
Pani poslankyňa Tóthová, opäť sa trochu dostávame do takých zbytočných nedorozumení. Vy ste namietali, že podľa návrhu zákona prezident môže odvolať predsedu Najvyššieho súdu, teda kedykoľvek, a nie iba z tých dôvodov, ktoré sú uvedené v ústave. Najskôr chcem povedať, že v pôvodnom návrhu tohto zákona, ktorý vypracovalo ministerstvo spravodlivosti a ktorý išiel do Legislatívnej rady, dôvody na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu boli totožné s tými, ktoré sú uvedené v ústave, ale Legislatívna rada odporučila vypustiť tieto dôvody s tým, že tie aj tak platia - a ony naozaj aj tak platia - a že nie je potrebné a ani nie je najvhodnejšie, aby boli opakované v ďalšom zákone. Ale v spoločnej správe, proste v priebehu prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch bol pozmeňujúci návrh na vypočítanie tých dôvodov totožne s ústavou. A to je v spoločnej správe uvedené a je aj odporúčacie stanovisko gesčného výboru a my s tým taktiež súhlasíme. Čiže v tomto vidím nedorozumenie, že ste to namietali, pretože som na začiatku povedal, že s tými návrhmi spoločnej správy, ktoré odporučil gesčný výbor, súhlasím a toto je jeden z nich.
No a, pani poslankyňa, opäť aj vy ste sa vyjadrovali k tej právomoci Sudcovskej rady - schvaľovať rozvrh práce na súdoch. Boli ste proti tomu, čím ste nepriamo posilnili právomoci výkonnej moci, teda štátnej správy súdov v súdnictve, s čím, ako som pred chvíľou povedal, ako srdcom súhlasím, ale potom vám nerozumiem, keď ste v ďalšej časti svojho diskusného príspevku povedali, že tento návrh ide v smere prehĺbenia, alebo teda že nie je dostatočný v smere prehĺbenia nezávislosti súdnictva od výkonnej moci. Tento návrh prinajmenšom v tomto jednom bode ide ďalej v smere nezávislosti súdnictva od výkonnej moci. A, naopak, vy vaším návrhom alebo vaším vyjadrením ste opäť skôr išli k posilneniu právomoci výkonnej moci. Ale to uvádzam skôr len tak, že niekedy si treba dávať pozor aj na použitú výčitku logickosti alebo nelogickosti, ktorú ste vo svojom diskusnom príspevku voči mne uplatnili, tak proste pozor na to.
To je všetko. Čiže k pozmeňujúcim návrhom som sa vyjadril. Ako som povedal, zo spoločnej správy súhlasíme s tými návrhmi, ktoré odporúča gesčný výbor. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.
Nech páči, pán spravodajca, máte slovo.
P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja ako spravodajca budem pomerne stručnejší, pretože pán minister reagoval na obsah rozpravy. Ja iba konštatačne som povinný uviesť, že v rozprave vystúpili štyria rečníci, z toho dvaja predniesli a podali aj formálne v súlade s požiadavkami rokovacieho poriadku pozmeňujúce návrhy, ktoré sa medzitým dostali už aj na stoly kolegom poslancom. Pani poslankyňa Tóthová a pán predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nepodali pozmeňujúce návrhy.
Dovoľte mi ešte vyjadriť sa k dvom pozmeňujúcim návrhom, ktoré podal pán kolega Brňák. Rád by som navrhol, ak s tým pán kolega Brňák bude súhlasiť, aby sa hlasovalo oddelene o týchto dvoch návrhoch. Ak by som mohol, tiež by som vyjadril presvedčenie, že ten druhý pozmeňujúci návrh je pozmeňujúci návrh, ktorý má svoju racionálnu podstatu a ktorý vzhľadom na ten proces, tak ako je navrhnutý, by azda stálo za úvahu zvážiť a prijať v Národnej rade.
Rovnako vyslovím svoj názor spravodajcu k obsahu pozmeňujúceho návrhu, ktorý podal pán poslanec Gašparovič. Opätovne som presvedčený, že aj tento pozmeňujúci návrh posilňuje postavenie ombudsmana, ale nie na úkor súdnej moci, ale v snahe spriehľadniť niektoré veci a skvalitniť kontrolu, ktorá nezasahuje do súdneho rozhodovania. Takže tiež budem podporovať tento pozmeňujúci návrh. Ďakujem. (Reakcia z pléna.)
Nie, nie, nie, pozmeňujúci návrh kolegu Gašparoviča. K tomu prvému pozmeňujúcemu návrhu, tam, samozrejme, by som mohol začať troška širšie diskutovať o filozofii toho, ale mám taký dojem, že pán minister upozornil na to, že sa diskutoval aj tento spôsob tvorby. Ja podporujem tú filozofiu, ktorá je založená na osobnom princípe a v súlade s tým, čo aj gestorský výbor schválil, čiže neprikláňam sa za toto regionálne členenie voľby Sudcovskej rady.
Pán predsedajúci, mám splnomocnenie na to, aby som uvádzal aj hlasovanie potom v treťom čítaní, takže budeme môcť, hádam, keď príde čas, hlasovať o prechode do tretieho čítania.
J. Migaš, predseda NR SR: Vážený pán spravodajca, v súlade s rokovaním včerajšieho grémia, že o všetkých týchto zákonoch budeme hlasovať zajtra o 10.00 hodine, čiže prerušujem rokovanie o tomto bode a zajtra by sme potom pristúpili k hlasovaniu o tomto bode.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o verejnom ochrancovi práv.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1181 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1181a.
Vládny návrh zákona prednesie podpredseda vlády Slovenskej republiky Ľubomír Fogaš. Nech sa páči, pán podpredseda.
Ľ. Fogaš, podpredseda vlády SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám návrh zákona, ktorý vláda uznesením z 19. septembra poverila spracovať práve útvar podpredsedu vlády pre legislatívu. Tento návrh zákona je vlastne jedným z tých, ktorý nadväzuje na vykonanie zmien v Ústave Slovenskej republiky, pretože článok 151 ods. 1 v Ústave Slovenskej republiky zakotvil, že nezávislým orgánom, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom sa podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní a rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, alebo ak je ich konanie a rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického štátu, je verejný ochranca práv. Osobitným zákonom uvádzame tento inštitút do života.
Z ústavného rámca, ktorý vymedzuje postavenie a pôsobnosť verejného ochrancu práv je zrejmé, že bude existovať i naďalej vzťah medzi prokuratúrou Slovenskej republiky a aj verejným ochrancom práv. Musím konštatovať, že prokuratúra bude koncipovaná i naďalej ako univerzálny ochranca ochrany zákonnosti a ako orgán ochrany subjektívneho práva, kým verejný ochranca bude konštituovaný ako orgán ochrany subjektívnych práv.
Chcem povedať, že návrh zákona bol po prerokovaní vo výboroch vo väčšine z nich odporučený na schválenie. Som presvedčený, že pripomienky, ktoré boli predložené, najmä tie, ktoré zlepšujú, sa stanú predmetom diskusie aj dnes a vytvoria predpoklady na to, aby návrh zákona bol prijatý predovšetkým v rámcoch, ktoré vyčleňuje dnes platný právny poriadok, predovšetkým Ústava Slovenskej republiky.
Prijatie tohto zákona bude mať, samozrejme, zvýšený dosah na štátny rozpočet a štátny rozpočet počíta s takýmto výdavkom. Ide najmä o mzdové náklady vynaložené na plat verejného ochrancu práv a mzdové náklady vynaložené na platy zamestnancov, jeho kancelárie, ako aj výdavky spojené so zriadením Kancelárie verejného ochrancu práv.
Prosím vás, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, aby ste tento návrh podporili, pretože tým, že začne verejný ochranca práv pracovať, vlastne nastane situácia, v ktorej budeme môcť povedať, že máme komplexne zabezpečenú ochranu základných práv a slobôd. Posilníme tým inštitút základných práv a slobôd a predovšetkým jeho uplatňovanie v praxi, vytvoríme lepšie predpoklady na to, aby komplementárna ochrana bola jedna z príkladných, ktoré v Európe budú platiť. Ďakujem za pozornosť.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre ľudské práva a národnosti, poslancovi Lászlóovi Nagyovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán predseda výboru.
L. Nagy, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o verejnom ochrancovi práv, čo ste dostali pod tlačou 1181, v druhom čítaní, ktorú v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podáva Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti ako gestorský výbor k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1687 z 24. októbra tohto roku pridelila tento vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, zahraničnému výboru, výbor pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnosti, ktorý zároveň bol poverený plnením úlohy gestorského výboru. Všetky uvedené výbory vládny návrh zákona prerokovali v lehote určenej uznesením Národnej rady a všetky výbory zhodne odporúčali tento návrh schváliť s pripomienkami.
Doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z uznesení určených výborov, sú uvedené pod bodom IV spoločnej správy spolu s odporúčaním gestorského výboru, ktorú máte všetci k dispozícii. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o verejnom ochrancovi práv odporúča predmetný návrh schváliť v znení pripomienok podľa odporúčaní gestorského výboru.
Návrh na spôsob hlasovania o jednotlivých pripomienkach nájdete v závere štvrtej časti spoločnej správy, t. j. najprv spoločne hlasovať o bodoch, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, a potom spoločne o bodoch, ktoré gestorský výbor odporúča neschváliť. Ak by náhodou niekto nemal po ruke k dispozícii spoločnú správu, dovoľte mi, aby som prečítal spôsob hlasovania k jednotlivým bodom. Navrhujem najprv hlasovať spoločne o bodoch 1, 3, 6, 7, 8, 10, 11, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26 a 28 s odporúčaním gestorského výboru schváliť en bloc tieto body. Body 2, 4, 5, 9, 12, 13 a 27 spoločnej správy odporúčam v mene gestorského výboru neschváliť.
Zároveň vám oznamujem, vážení poslanci, vážené poslankyne, že mám poverenie gestorského výboru postupovať po skončení rozpravy podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.
Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda výboru. Panie poslankyne, páni poslanci, do rozpravy sa písomne prihlásil jeden poslanec - pán poslanec Tatár. Nie je prítomný. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pán poslanec Tuchyňa ako prvý, pán poslanec Osuský ako druhý, pán poslanec Gašparovič ako tretí a pán poslanec Hoffmann ako štvrtý, spravodajca ako piaty. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Zopakujem: pán poslanec Tuchyňa, pán poslanec Osuský, pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Hoffmann a pán poslanec Nagy.
Nech sa páči, pán poslanec Tuchyňa.
J. Tuchyňa, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude veľmi stručné a krátke. Svoj návrh som uplatnil vo výbore pre obranu a bezpečnosť a je v spoločnej správe zahrnutý pod bodom č. 2. Navrhovateľ súhlasil s týmto návrhom, gestorský výbor ho neodporúča schváliť. Dôvody, prečo to tak je, sú uvedené v spoločnej správe. Vychádzajúc z rokovacieho poriadku § 37 ods. 3, žiadam o bode 2 spoločnej správy hlasovať oddelene. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalej v rozprave vystúpi druhý v poradí pán poslanec Osuský a po ňom pán poslanec Gašparovič.
P. Osuský, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážená snemovňa, dovoľujem si predniesť o 15 podpisov poslancov opierajúci sa návrh viacerých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona o verejnom ochrancovi práv.
1. Navrhujem, aby v § 4 ods. 1 znel: "(1) Verejného ochrancu práv volí Národná rada v tajnom hlasovaní z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národnej rady. Zvolený je kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov."
Ide o spresnenie pôvodného textu. Ustanovením tajnosti hlasovania sa nadväzuje napríklad na model voľby predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, sudcov Ústavného súdu či vymenovanie generálneho prokurátora. Podmienka získania nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov zasa implicitne vyplýva z čl. 84 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, stanovujúceho, na ktoré rozhodnutia parlamentu je nevyhnutná trojpätinová, resp. nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.
2. § 4 sa dopĺňa odsekmi 5, 6, 7, 8 a 9, ktoré znejú:
"(5) Ak ani jedného z kandidátov nenavrhne najmenej 15 poslancov, predsedajúci vyhlási opakovaný návrh na voľbu. Návrh na voľbu sa opakuje na nasledujúcich schôdzach dovtedy, kým aspoň jeden kandidát nezíska najmenej 15 hlasov.
(6) Ak ani jedného z navrhnutých kandidátov Národná rada nezvolí, vykoná sa druhé kolo volieb. Na druhom kole volieb sa zúčastnia tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov; v prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci kandidáti, ktorí tento počet získali.
(7) Ak ani v druhom kole volieb nedôjde k zvoleniu verejného ochrancu práv, predsedajúci vyhlási nové voľby. Možnosť opätovne navrhnúť v nových voľbách pôvodných kandidátov je týmto vylúčená.
(8) Postup podľa odseku 5 a 7 sa primerane použije, aj ak výkon funkcie verejného ochrancu práv zanikne pred uplynutím funkčného obdobia.
(9) Podrobnosti o navrhovaní kandidátov, opakovanom návrhu na voľbu, voľbe, druhom kole volieb a o nových voľbách verejného ochrancu práv upraví volebný poriadok, ktorý schváli Národná rada."
Podrobnosti o spôsobe voľby by podľa dôvodovej správy mala upraviť novela zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh zákona o verejnom ochrancovi práv však takúto nepriamu novelu zákona č. 350/1996 Z. z. vo svojich prechodných a záverečných ustanoveniach neobsahuje. Navrhuje sa preto upraviť tento proces priamo prostredníctvom rozšírenia § 4, ktoré som predniesol.
3. Verejný ochranca práv skladá do rúk predsedu Národnej rady tento sľub: "Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a nariadenia vlády Slovenskej republiky, že sa budem podieľať na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy a že základné práva a slobody budem chrániť v súlade s princípmi demokratického a právneho štátu."
Rozšírenie sľubu o slová "ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom" je terminologickým spresnením vykonaným v nadväznosti na čl. 7 ods. 2 a čl. 143 ods. 4 ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.
4. V § 9 ods. 1 sa vypúšťajú slová "podľa lekárskeho posudku, rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia". Navrhovaná zmena je terminologickým zosúladením citovaného ustanovenia s čl. 151a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a zároveň elimináciou potenciálnej hrozby zneužitia inštitútu fakultatívneho odvolania z funkcie.
5. V § 12 ods. 3 a 4 znejú:
"(3) Kancelária má právo požadovať od orgánov verejnej správy podklady a informácie, ktoré verejný ochranca práv potrebuje na plnenie svojich úloh. Pracovníci kancelárie môžu byť splnomocnení verejným ochrancom práv i na výkon ďalších jeho oprávnení uvedených v § 19 ods. 1 a 2 zákona.
(4) Na čele kancelárie je vedúci kancelárie, ktorého vymenúva a odvoláva verejný ochranca práv. Vedúci kancelárie zastupuje verejného ochrancu práv v čase jeho neprítomnosti alebo zdravotnej nespôsobilosti. Za svoju činnosť zodpovedá priamo verejnému ochrancovi práv."
Za účelom efektívnejšieho výkonu inštitútu verejného ochrancu práv sa dopĺňa oprávnenie ochrancu preniesť prostredníctvom osobitného splnomocnenia možnosť vykonať niektoré úkony na pracovníkov kancelárie. Z rovnakého účelu sa dopĺňa i spresňujúce ustanovenie, podľa ktorého zástupcom verejného ochrancu práv je vedúci kancelárie.
6. V § 14 ods. 1 druhá veta sa vypúšťajú slová "to neplatí, ak ide o osobné údaje". Ochrana osobných údajov nie je absolútna. Spracúvať, ale i sprístupniť osobné údaje možno (či už na účely štatistiky, trestného stíhania a pod.) napríklad vtedy, ak dá na to súhlas dotknutá osoba alebo ak tak stanovujú osobitné právne predpisy, najmä zákon č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch. Navrhuje sa preto zosúladiť režim sprístupňovania osobných údajov so štandardmi stanovenými inými zákonnými normami.
7. V § 14 ods. 2 znie:
"(2) Sprístupňovanie informácií o činnosti verejného ochrancu práv sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu (odkaz 4a)." Poznámka pod čiarou k odkazu 4a) znie: "Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)."
Ide o zosúladenie s už existujúcim právnym predpisom upravujúcim prístup k informáciám aj pre právnické osoby zriadené osobitným zákonom.
8. V § 15 ods. 4 prvá veta znie: "Ak podnet nemá predpísané náležitosti, verejný ochranca práv bezodkladne vyzve podávateľa podnetu, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplný alebo nejasný podnet doplnil alebo upresnil."
Zmyslom navrhovanej špecifikácie minimálnej dĺžky lehoty, v rámci ktorej má podnecovateľ možnosť doplniť alebo upresniť svoj neúplný alebo nejasný podnet, je posilnenie princípu právnej istoty.
9. V § 15 ods. 4 tretia veta sa za slová "v určenej lehote" vkladá čiarka a slová "ktorá nesmie byť kratšia ako tridsať dní". Rovnako ako v bode 10, ide o posilnenie princípu právnej istoty.
10. V § 16 ods. 4 sa slová "postúpi vec" nahrádzajú slovami "môže vec postúpiť aj". Zmena obligatórnej povinnosti postúpiť vec v určitých prípadoch prokurátorovi na fakultatívnu je kompetenčným spresnením vzťahu verejného ochrancu práv a prokuratúry.
11. § 19 ods. 1 sa dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú:
"e) mať v rámci preskúmania rozhodnutí postavenie účastníka konania [ odkaz 9a)] ,
f) konať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v rozsahu vymedzenom osobitným právnym predpisom [ odkaz 9b)] ."
Poznámky pod čiarou k odkazom 9a) a 9b) znejú:
"9a) § 14 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
9b) Zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov."
Možnosť verejného ochrancu práv mať práva účastníka správneho konania je spresnením čl. 151a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 13 zákona. Návrhom na oprávnenie verejného ochrancu práv konať v určitom rozsahu pred Ústavným súdom sa sleduje zosúladenie s novelou zákona č. 38/1993 Z. z. (tlač 1238), ktorá sa práve prerokúva v prvom parlamentnom čítaní.
12. V § 21 ods. 2 sa slová "k návrhu opatrení" nahrádzajú slovami "prijaté opatrenia". Ide o legislatívne spresnenie.
13. V § 23 ods. 2 znie: "(2) Orgán, ktorému verejný ochranca práv podal podnet podľa odseku 1, musí upovedomiť verejného ochrancu práv do tridsiatich dní o opatreniach, ktoré na základe jeho podnetu vykonal." V záujme zabezpečenia princípu právnej istoty sa navrhuje spresniť lehotu na upovedomenie o prijatých opatreniach zo strany orgánu na 30 dní.
14. V § 23 sa dopĺňa nový odsek 3, ktorý znie: "(3) V prípade, že príslušný orgán v lehote podľa odseku 2 neupovedomí verejného ochrancu práv o prijatých opatreniach alebo prijaté opatrenia sú nedostatočné a zároveň nejde o vnútorný predpis vydaný orgánom verejnej správy, verejný ochranca práv postúpi podnet generálnemu prokurátorovi, ktorý podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov [ odkaz 10a)] ."
Poznámka pod čiarou k odkazu 10a) znie: "Čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky; § 37 až 41b zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov."
V prípade, že z podnetu, ktorý vybavuje verejný ochranca práv, vyplýva, že zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, napríklad všeobecne záväzné nariadenie obce, porušuje základné práva a slobody, navrhuje sa vytvorenie inštitucionálneho mechanizmu zabezpečujúceho prostredníctvom generálneho prokurátora možnosť iniciovať konanie o súlade právnych predpisov podľa príslušných ustanovení zákona č. 38/1993 Z. z.
15. V § 25 ods. 2 znie: "(2) Verejný ochranca práv zverejní správu o činnosti podľa odseku 1 prostredníctvom internetu a periodickej tlače a prípadne aj prostredníctvom ostatných informačných prostriedkov." Ide o legislatívne spresnenie.
16. V § 25 sa dopĺňa nový odsek 3, ktorý znie: "(3) Národná rada zohľadňuje výsledky správy o činnosti." Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4. Ide o legislatívne spresnenie.
17. V § 26 sa dopĺňa druhá veta, ktorá znie: "Súčasťou mimoriadnej správy môže byť aj návrh, aby bola prerokovaná na najbližšej schôdzi Národnej rady." Navrhuje sa zavedenie oprávnenia verejného ochrancu práv požiadať predsedajúceho Národnej rady, aby mimoriadna správa bola zaradená na plénum bezprostredne nasledujúceho po jej predložení do parlamentu.
Týchto sedemnásť bodov predkladám a už boli rozdané v sále. Dovoľujem si poprosiť a požiadať Národnú radu, aby sa o každom z nich hlasovalo zvlášť. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gašparovič a po ňom pán poslanec Hoffmann.
I. Gašparovič, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som hneď na začiatku mohol navrhnúť pozmeňujúci návrh k zákonu o verejnom ochrancovi práv v zmysle toho návrhu, ktorý som predkladal pred chvíľou do zákona o súdnych radách. Ide o novú kompetenciu ombudsmana, ktorá v navrhovanom zákone nie je, a to kompetenciu môcť podávať návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi, ktorý úmyselne predlžuje lehotu súdneho konania, resp. inou formou porušuje či už pracovný poriadok súdu, alebo niekedy aj zákon.
Dovoľte mi preto hneď špecifikovať tento môj návrh. Ide o § 3 odsek 2, kde sa pred bodkou doplní text: "a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu". Poznámka pod čiarou by potom bola: "§ 116 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o súdoch a prísediacich." To je ten, ktorý som teraz spomínal, že som v predošlom návrhu zákona pripomienkoval. A som rád, že aj pán minister spravodlivosti nebol proti a že ma podporil aj spravodajca.
Doterajšie poznámky 3 budú potom riadne prečíslované podľa toho, ako idú v ustanovení toho-ktorého zákona.
Návrh na toto disciplinárne previnenie sudcu podľa spomínaného zákona č. 385/2000 Z. z. o súdoch a prísediacich je v tom, aby návrh mohol podať na disciplinárne konanie aj verejný ochranca práv. V danom prípade nejde o vstupovanie tohto verejného ochrancu práv do ústavou garantovaného nezávislého postavenia sudcu a vôbec súdnej moci, ale iba o iniciovanie disciplinárneho konania vo veciach, ktoré nesúvisia s rozhodovacou právomocou sudcu. Z toho dôvodu v § 4 ods. 2 písm. c) môj, pardon, toto je ten návrh, ktorý sa bude týkať tých obidvoch zákonov, o ktorých som hovoril.
K predkladanému návrhu zákona by som mal ešte niekoľko pripomienok, o ktorých by som chcel hovoriť. V § 2 sa hovorí, že sídlom verejného ochrancu práv je Bratislava. Môj názor je, že - tak ako aj v Čechách, kde sídlom nie je Praha, ale Brno - by sme mali uvažovať o sídle tohto ochrancu mimo Bratislavy. Nebudem dávať konkrétny návrh, pretože konkrétny návrh, viem, že bude podávať iný pán poslanec, ale myslím si, že do úvahy pri našom rozhodovaní by mohli prísť do úvahy mestá, ako je Zvolen, Bystrica alebo Žilina. Ale nedávam tento návrh, pretože viem, že bude podobný návrh podaný.
Mám určité pochybnosti, či v § 4, pokiaľ ide o verejného ochrancu, by nemalo dôjsť k prehodnoteniu najmä ods. 2 písm. c), kde sa hovorí, že "je bezúhonný a jeho vzdelanie, schopnosti, skúsenosti, morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu verejného ochrancu práv bude riadne vykonávať". Môj návrh tu znie z pohľadu toho, či by nebolo potrebné mať zachovanie určitej profesie, profesie, ktorá predsa dokáže pracovať so zákonom, vie hodnotiť právo. A z toho mi vyplýva, že v § 4 ods. 2 písm. c) by som dal návrh, a to "získal vysokoškolské vzdelanie v magisterskom štúdiu, v študijnom odbore právo na Právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má nostrifikovaný doklad o získaní právnického vzdelania na vysokej škole v zahraničí". Tam by sa potom odseky, samozrejme, prečíslovali.
Som skutočne presvedčený, že tu ide o funkciu monokratickú, teda profesionála, ktorý bude riadiť tento úrad a prakticky bude on zaujímať postoj k jednotlivým problémom, resp. sťažnostiam a riešeniam z tohto pohľadu. Myslím si, že viac ako 80, ak nie 100 % sťažností k ombudsmanovi sa bude týkať práve otázok, kde bude potrebné riešiť otázky práva, výkladu práva alebo vôbec vzťahu práva k niečomu. Z tohto pohľadu, keďže je monokratický, si myslím, že on bude rozhodný, on bude rozhodovať, a preto si myslím, že by mal mať toto vzdelanie. Každé iné vzdelanie bude prakticky u tohto ombudsmana, ako mu hovoríme, závislé od toho, aby mu ho vykladali spolupracovníci alebo tí, ktorých si vyberie. Nechcem povedať, že by došlo možno k situácii, keď budú zavádzať, a keďže tomu nerozumie, tak podpíše takéto rozhodnutie, ale ten jeho triezvy odborný pohľad, myslím, nebude jednoznačný a nebude jeho. Preto si myslím, že táto podmienka je veľmi dôležitá, aby sme ju splnili a naplnili.
Mám ešte niekoľko pripomienok, ktoré dávam len na zváženie, najmä pokiaľ ide o § 4 ods. 3, kde splnenie podmienok odseku 2 overuje Národná rada pred hlasovaním na voľbu, kde v odseku 4 sa hovorí o bezúhonnosti, že "na účely tohto zákona sa považuje občan, ktorý je bezúhonný, v tom prípade, ak nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý nie je starší ako tri mesiace". Viete, že v poslednom čase sa hovorí aj vo vzťahu k sudcom a prokurátorom, aby na týchto postoch pôsobili občania, ktorí sa nikdy nestretli so zákonom, nikdy sa nedopustili úmyselného trestného činu a neprekročili zákon, ako mi tu šepká pán podpredseda. Teda aby nedošlo k takej situácii, že ombudsman v minulosti bol trestaný za úmyselný trestný čin, ale vzhľadom na to, že tento jeho skutok je zahladený, pozerá sa na neho, ako keby nikdy sa takéhoto trestného činu nedopustil. Čiže tu si tiež myslím, že by nebolo od veci zvažovať, aby táto bezúhonnosť bola z tohto pohľadu absolútna a čistá.
Mám ešte do určitej miery pochybnosti, či § 9 ods. 1, kde sa hovorí, že "Národná rada môže odvolať z funkcie verejného ochrancu práv, ak nezloží sľub alebo zloží sľub s výhradou" atď. "Na základe rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje mu vykonávať tento jeho zdravotný stav funkciu." Môže sa stať taká situácia, že nastúpi pred koncom tejto trojmesačnej lehoty, a keďže nie je zdravý, o dva dni opäť nastúpi do tejto funkcie. A tým sa vyhne možnosti odvolania z týchto dôvodov. Nedávam to zatiaľ ako pozmeňujúci návrh, ale dávam to na zváženie. Možno niektorým, ktorí pôjdu po mne, či by si tiež tento návrh neosvojili, pretože si myslím, že hrozí, môže hroziť takýto problém.
Pokiaľ ide o právnu ochranu fyzických osôb a právnických osôb, v § 14 sa hovorí, že "verejný ochranca práv je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach" atď. "Povinnosť k mlčanlivosti môže verejného ochrancu práv zbaviť predseda Národnej rady" a tak ďalej a tak ďalej. V odseku 2 sa hovorí, že "bez súhlasu verejného ochrancu práv nie je možné nahliadať do spisov, ani požiadať o spisy, ktoré vedie verejný ochranca práv". Súhlasím, že to môže byť k inštitútom prokuratúry, polície, možno aj súdov, ale nesúhlasil by som s takto koncipovaným odsekom vo vzťahu k Národnej rade. Ombudsmana predsa volí Národná rada, ombudsman je zodpovedný Národnej rade tým, že predkladá správy, upozorňuje na niektoré prípady porušovania zákona. Preto si myslím, že príslušný výbor Národnej rady alebo Národná rada by mala mať možnosť nahliadať do spisu ombudsmana, teda na požiadanie by ombudsman príslušnému výboru alebo Národnej rade mal takýto spis predložiť. Mám a poslanci, ktorí sú vo výbore pre kontrolu SIS, zlé skúsenosti s tým, keď rozhodujú o veciach, keď nemajú žiadne podklady, vecné podklady na to, aby mohli zaujať stanovisko, ale je len žiadosť a nadiktované rozhodnutie výboru. Bez toho, že by vedeli obsah spisu. Takže si myslím, že toto by bolo potrebné zmeniť.
Nie som si celkom istý, že každý anonymný podnet ochranca by mal hodiť do koša, ak je anonymný, pretože v § 16 sa o tom hovorí v odseku 2, ale odsek tretí hovorí, že ak "verejný ochranca práv zistí, že v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody," a tak ďalej, tresty disciplinárnej ochrany a tak ďalej, to sú väčšinou, ak prichádzajú z väzníc, anonymné oznámenia a z takéhoto anonymného oznámenia sa verejný ochranca práv práve z tohto pohľadu niekedy môže dozvedieť to, čo by sa inak nedozvedel. Čiže ak hodí takýto anonym do koša, ostáva toto konanie nijako nepostihnuté.
V § 19 ods. 3 posledná veta sa píše, že "vysvetlenie ochrancovi môže odoprieť aj fyzická osoba, ak by jeho podaním vystavila seba alebo blízku osobu nebezpečiu trestného stíhania". Neviem si predstaviť, že by ombudsman mohol hociktorú osobu v hociktorej veci si predvolať a pýtať sa jej, vypočúvať ju. To je, to si nemyslím, že by sa takéto niečo mohlo stať. Občan nie je povinný k ombudsmanovi vôbec ani prísť, vôbec ani nemusí reagovať na jeho predvolanie. Takže táto veta, navrhujem, aby táto veta bola vypustená. Je to § 19 ods. 3.
V § 23, kde sa hovorí o všeobecne záväzných predpisoch, sa dáva ombudsmanovi, resp. ochrancovi právo podať podnet na zmenu alebo zrušenie príslušnému orgánu. Toto rozhodnutie patrí Ústavnému súdu. Nemám nič proti tomu, aby ombudsman mohol sám iniciovať takýto návrh, ale v takomto návrhu to môže iniciovať hocikto. Čiže ombudsman aj bez takéhoto rozhodnutia, si myslím, by mohol, bez ustanovenia v zákone by mohol vykonávať túto skutočnosť.
V odseku 2, verejný ochranca práv, ak podal podnet podľa odseku 1, upovedomí orgán, ktorému verejný ochranca práv podal podnet podľa odseku 1, upovedomí verejného ochrancu práv o opatreniach, ktoré na základe jeho podnetu vykonal. Myslím si, že tu by mohlo dojsť takému upozorneniu, resp. upovedomeniu aj Národnej rady, o aké opatrenia ide, pretože z týchto opatrení poslanci Národnej rady môžu niekedy vydedukovať aj možnosť zmeny konkrétneho zákona, o ktorom sa v tomto prípade bude hovoriť.
Mám ešte jedno a to by som tiež navrhoval ako zmenu, a to § 26. "Ak verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce, že porušenie základného práva alebo slobody je závažné, alebo sa týka väčšieho počtu osôb, môže predložiť Národnej rade mimoriadnu správu." Ja si myslím, že aj v tomto prípade by tam malo byť obligo, že "musí". Musí Národnú radu informovať o tom, čo sa dozvedel a kde bol porušený zákon. Najmä aj v tom prípade, ak prijmeme ten návrh, kde by ochranca práv mohol iniciovať disciplinárne konanie proti sudcovi, aby o takomto disciplinárnom konaní - keďže si myslím, že Národnú radu to musí zaujímať - Národná rada vedela, čo a ako sa o sudcovi rozhodlo.
Panie poslankyne, páni poslanci, to sú niektoré pripomienky, ktoré mám len tak do diskusie, ale aj ktoré navrhujem zmeniť. Takže tie, ktoré som prečítal, že navrhujem ako zmenu toho-ktorého ustanovenia paragrafu tohto návrhu zákona, predložím s podpismi poslancov. Ďakujem pekne.