B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami prihlásili... Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále! (Hlasy a smiech v sále.) Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili znovu dve panie poslankyne. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Andrassy, výnimočne môžem s vami súhlasiť iba v jednom, a to v tej časti, kde ste povedali, že už sa stalo pomaly národným športom novelizovať zákon o zamestnanosti, ale to ešte neznamená, že je to zdravý a zmysluplný šport v tejto ctenej snemovni.

Chcem povedať, že váš návrh, ktorý ste dali do výboru a ktorý vám tiež mimochodom neprešiel ako návrh pána poslanca pred vami, tento váš návrh ide absolútne nad rámec vládnej novely. Ja som vám vysvetľovala vo výbore, že pokiaľ ide o poslanecký návrh, môžete si dávať do návrhov, čo chcete. Ale pokiaľ takto komplikovaný návrh, ktorý vy dávate, ktorý podstatne mení podmienky poskytovania tejto pomoci, neprešiel vládou, ja sa čudujem, prečo s tým tu znova vystupujete. Toto je vládny návrh novely zákona, toto nie je poslanecká novela! Pre mňa to znamená, že buď tento návrh vo vláde neprešiel, neviem, k tomu sa môže vyjadriť pán minister Magvaši, alebo druhý moment je, že SDĽ sa snaží teraz na poslednú chvíľu zachraňovať kvôli svojim percentám, chce zachraňovať zamestnanosť mladých.

Pozrite, my sme podporovali niektoré návrhy podobného charakteru, ktoré predkladalo KDH, pretože si myslíme, že tie boli v súlade aj s rokovacím poriadkom, aj s možnosťami Národného úradu práce. Toto, čo vy navrhujete, to absolútne zmení zmysel tejto novely. A preto sa pýtam: Prečo ste s tým nešli počas medzirezortného pripomienkového konania, prečo ste s tým nešli do vlády? Takže nemôžem sa pripojiť k vám, pán poslanec Andrassy, tak ako sa nepripojil celý náš gesčný výbor.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Nebudem opakovať to, čo povedala predo mnou pani poslankyňa Keltošová, pretože to sme rozoberali na výbore. Ja chcem využiť prítomnosť pána ministra a dať mu otázku preto, že vtedy bolo zasadnutie vlády, takže nemohol byť prítomný na zasadnutí výboru.

Zhodou okolností, keď sme prerokúvali túto novelu vládneho návrhu zákona o zamestnanosti, hneď za tým, alebo o dva body neskôr bol rozpočet Národného úradu práce. Pán poslanec Andrassy sa tam vyjadril, že tento zákon, vlastne tento pozmeňujúci návrh, ktorý on predkladal, je prekonzultovaný aj s Národným úradom práce. Ja som sa včera, keď sme robili gesčnú správu, vlastne spoločnú správu, to som sa vyslovene spýtala, pretože vtedy tam bol prítomný pán generálny riaditeľ, ktorý povedal, že v rozpočte Národného úradu práce tento pozmeňujúci návrh nie je zohľadnený. Ale ja sa vás pýtam okrem iného nielen ako ministra, ale aj ako predsedu správnej rady, aby ste mi dali kvalifikovanú odpoveď. Možnože generálny riaditeľ Národného úradu práce má o tom úplne iné vedomosti, pretože fakticky o týchto veciach rozhoduje a mala by rozhodovať správna rada, či tento pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Andrassy, je zohľadnený v tom rozpočte Národného úradu práce, ktorý sme minulý týždeň prerokovali na gesčnom výbore. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Andrassy, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyni Keltošovej chcem povedať, že okrem toho, že súhlasím, že taký dôležitý zákon sa nemôže stať súčasťou predbiehania sa s rôznymi poslaneckými či vládnymi novelami. Pri 20-percentnej nezamestnanosti je potrebné využiť čo najviac či už domácich, alebo aj medzinárodných skúseností a treba veľmi otvorene si povedať, že projekty okolo absolventských stáží, zamestnávania mladých ľudí sú uplatňované vo väčšine krajín Európskej únie, aj v takých vyspelých ekonomikách, ako je ekonomika Veľkej Británie, Nemecka, alebo je uplatňovaný tento projekt aj v susednej Českej republike.

Som si plne vedomý toho, že tento môj návrh ide nad rámec vládneho návrhu zákona. Bola konzultovaná, tak ako som povedal, ako s ministerstvom práce, takisto aj s Národným úradom práce táto otázka. Na projekte absolventských stáží, absolventskej praxe pracujeme bezmála dva roky spoločne aj s ministerstvom, aj s Národným úradom práce, s okresnými úradmi práce. Teda nie je to vec, ktorá je vymyslená, ktorá by dnes spadla z neba ako Majka z Gurunu. Verím, že sa vyjadrí aj k tomuto pozmeňujúcemu návrhu minister práce, a verím, že bude súhlasiť s tým, aby vládna predloha novely zákona o zamestnanosti bola rozšírená aj o túto absolventskú prax.

V súvislosti s rokovaním gestorského výboru chcem povedať kolegyniam poslankyniam, že pozmeňujúce návrhy týkajúce sa tejto veci boli vo výbore schválené, ale nakoniec výbor neschválil uznesenie k tomuto prerokovaniu, preto som využil opäť možnosť a pri prerokovaní vo výbore spoločnej správy som opäť požiadal výbor, aby sa toto stanovisko, aby sa tento pozmeňujúci návrh dostal do spoločnej správy, aby sa tu zbytočne nevytĺkal politický kapitál tak, ako to naznačila poslankyňa Keltošová.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán spravodajca pán Štefan Rusnák. Nech sa páči, máte slovo.

Š. Rusnák, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dnešnou novelou zákona vláda napĺňa uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1333 z 5. apríla 2001. Schválené uznesenie Národnej rady k správe o súčasnom stave a plnení úloh programového vyhlásenia vlády v oblasti politiky zamestnanosti reagovalo na projekt verejnoprospešných prác, ktorý sa začal realizovať v auguste minulého roka. Je to osobitná forma realizácie - dohodnuté verejnoprospešné pracovné miesta pre dlhodobo nezamestnaných občanov vedených v evidencii nezamestnaných dlhšie ako jeden rok. Novelou zákona č. 372/1999 o štátnom rozpočte na rok 2000 bola schválená účelová dotácia na realizáciu tohto projektu vo výške 2 mld. Sk. Cieľom uplatňovania tohto nového nástroja aktívnej politiky trhu práce je predovšetkým zníženie nezamestnanosti prostredníctvom vykonávania verejnoprospešných činností, ďalej zníženie rozsahu dlhodobej nezamestnanosti a zmenšenie regionálnych disproporcií nezamestnanosti.

Dohodnuté verejnoprospešné pracovné miesta vytvárajú zamestnávatelia zabezpečujúci najmä veci verejného záujmu alebo poskytujúci verejné služby. Sú to predovšetkým obce, rozpočtové alebo príspevkové organizácie zriadené obcou, občianske združenia, neziskové organizácie, nadácie, neinvestičné fondy, zdravotnícke zariadenia, zariadenia sociálnych služieb, štátom uznané cirkví a náboženské spoločnosti a Slovenský Červený kríž. Občania zamestnaní vo verejnoprospešných prácach vykonávajú práce v riadnom pracovnom pomere dohodnutom na čas určitý v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce. Verejnoprospešnými prácami sa pozastavil prudký nárast počtu dlhodobo evidovaných nezamestnaných. Napríklad v júli 2000 počet dlhodobo nezamestnaných sa vyšplhal na svoje historické maximum 274 031 osôb a tvoril 49,9 % zo všetkých evidovaných nezamestnaných, to znamená, že každý druhý evidovaný nezamestnaný bol v evidencii viac ako jeden rok. Koncom decembra 2000 už klesol počet dlhodobo nezamestnaných na 220 816 osôb a predstavoval 43,6 % z celkového počtu evidovaných nezamestnaných. Za obdobie realizácie tohto projektu, to znamená august až december 2000, sa dlhodobá nezamestnanosť znížila vo všetkých krajoch a okresoch s výnimkou Bratislava III. Najvyšší absolútny pokles dlhodobej nezamestnanosti sa za uvedené obdobie prejavil v Prešovskom kraji o 12 637 osôb, v Košickom o 12 014 osôb a v Banskobystrickom o 11 124 osôb.

Priemerný ročný stav evidovaných nezamestnaných v roku 2000 dosiahol 518 000 osôb. Bez realizácie verejnoprospešných prác by predstavoval až 540 000 osôb, t. j. verejnoprospešné práce znížili priemerný ročný stav evidovaných nezamestnaných o 23 080 osôb, to znamená o 4,3 %. Za realizované obdobie bolo z evidencie úradov práce vyradených 931 dlhodobo nezamestnaných osôb pre odmietnutie nástupu na dohodnuté verejnoprospešné pracovné miesto pre dlhodobo nezamestnaného. Takmer jedna tretina, 276 osôb, t. j. 29,6 %, týchto vyradených bolo z Trnavského kraja, a to najmä zásluhou okresov Dunajská Streda 176 a Galanta 47. Takmer dve tretiny, 60,5 %, všetkých vyradených pochádzalo z Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja. Odmietnutie nástupu na verejnoprospešné práce naznačuje nezáujem týchto evidovaných nezamestnaných o reintegráciu do trhu práce, resp. aj možné zapojenie sa do čiernej práce.

Za realizované obdobie sa vytvorilo 65 626 pracovných miest, na ktoré sa umiestnilo 67 301 dlhodobo nezamestnaných. Najvyšší počet vytvorených pracovných miest sa koncentroval do Košického kraja 14 396, Prešovského 14 162 a Banskobystrického 13 080 osôb. Tieto tri kraje vytvorili dve tretiny, 63,4 %, zo všetkých vytvorených pracovných miest. V okresnom vyjadrení sa najviac týchto miest vytvorilo v dlhodobo popredných okresoch, ako je Rimavská Sobota 4 570, Trebišov 2 936, Levice 2 713, Michalovce 2 478, Košice-okolie 2 365, Rožňava 2 313 a Nové Zámky 2 184.

Najnižší efekt používania tohto nástroja sa jednoznačne preukázal v najväčších mestských aglomeráciách a v okresoch, v ktorých sa nedostatočne stimulovali príslušné zamestnávateľské subjekty. S určitým zjednodušením môžeme konštatovať, že najvyššia úspešnosť tohto projektu sa prejavila na vidieku, ktorý je typický vysokou sociálnou kontrolou. Najvyšší počet pracovných miest vytvorili obce a mestá. Na tieto pracovné miesta sa umiestnilo 53 005 dlhodobo nezamestnaných, druhý najvyšší počet pracovných miest vytvorili rozpočtové alebo príspevkové organizácie zriadené obcou, na ktoré sa umiestnilo 4 353 dlhodobo evidovaných nezamestnaných. To znamená, že za realizované obdobie obce samy alebo prostredníctvom svojich rozpočtových a príspevkových organizácií vytvorili 87,3 % z celkového počtu vytvorených pracovných miest.

Pracovné miesta z hľadiska vykonávanej činnosti boli vytvárané v takejto štruktúre: cca 34 % pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou, t. j. pracovné miesta v rámci tých činností, pri ktorých je predpoklad multiplikačných efektov v oblasti rozvoja zamestnanosti, v oblasti pozitívnych dosahov pre štátny rozpočet a podobne. Napríklad plynofikácia obce, výstavba a rekonštrukcia obecných zariadení, kultúrnych i športových, ochrana a tvorba životného prostredia, budovanie alebo odstraňovanie skládok komunálneho odpadu, regulácia potokov a podobne. A po ďalšie domáca ošetrovateľská služba, t. j. poskytovanie odbornej zdravotnej pomoci. Cca 66 % pracovných miest s nižšou pridanou hodnotou, t. j. pracovné miesta v rámci činností, pri ktorých nie je predpoklad multiplikačných efektov, a to napríklad úprava a čistenie verejných priestranstiev, ďalej poskytovanie sociálnych služieb, ako je donáška obedov, sprevádzanie k lekárovi, pomoc v domácnosti, ale aj pomocné administratívne práce.

Záujem evidovaných nezamestnaných o zaradenie na verejnoprospešné práce bol značný. V mnohých okresoch prevyšoval reálne možnosti vytvárania pracovných miest. V dôsledku nepriaznivej ekonomickej situácie evidovaných nezamestnaných bol z ich strany predovšetkým záujem o zaradenie na verejnoprospešné práce v miestach trvalého bydliska, aby im nevznikali ďalšie náklady spojené s dopravou. Dôvodom záujmu evidovaných nezamestnaných bol v mnohých prípadoch aj záujem o získanie pracovného pomeru na tri mesiace, čo im následne umožní preradenie z kategórie hmotnej núdze zo subjektívnych dôvodov do kategórie hmotnej núdze z objektívnych dôvodov a tým aj výrazne zvýšenie poskytovanej sociálnej dávky. Občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, sa poskytuje sociálna dávka vo výške 50 % životného minima, to znamená 1 745 Sk. Z objektívnych dôvodov sa poskytuje sociálna dávka vo výške 100 % životného minima, t. j. 3 490 korún.

Zamestnávatelia na druhej strane upozorňovali na častú práceneschopnosť zamestnancov na verejnoprospešných prácach. Mnoho problémov v súvislosti s realizáciou tohto projektu vznikalo aj na strane zamestnávateľov. Mnohí zamestnávatelia neboli odborne ani materiálovo pripravení na plnenie povinností v súvislosti s prijatím väčšieho počtu zamestnancov na verejnoprospešné práce. Neboli dostatočne pripravení v oblasti výpočtu poistných odvodov za zamestnávateľa, nepoznali povinnosti v oblasti zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a ďalšie povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo Zákonníka práce. Mnoho zamestnávateľov nemá zabezpečené finančné prostriedky na osobné ochranné pomôcky, hygienické potreby a stravovanie zamestnancov, ako to vyplýva z príslušných ustanovení Zákonníka práce.

Z priebehu vyplynulo, že viac ako polovica zamestnávateľov, z prieskumu, ktorý bol urobený, nezabezpečila a neprispievala zamestnancom na verejnoprospešných prácach na stravovanie napriek tomu, že im to ukladá zákon. Z hľadiska obcí sa prejavil rôzny prístup k vytváraniu týchto miest, vo veľkých obciach a v malých obciach. Malý záujem o vytváranie takýchto miest prejavili predovšetkým mestá z dôvodu súvisiacich organizačných nárokov, vlastných nákladov a existencie menších tradícií a skúseností so zamestnávaním evidovaných nezamestnaných na verejnoprospešných prácach. Naopak, v malých obciach s vysokou mierou nezamestnaností bol zvýšený tlak evidovaných nezamestnaných na vytváranie takýchto miest, pričom títo boli ochotní pracovať s použitím vlastných pracovných pomôcok.

Súčasná situácia na trhu práce je charakteristická dlhodobou prevahou ponuky pracovných síl nad dopytom. Trh práce je presýtený ponukou menej kvalifikovaných manuálnych profesií. Vysoká konkurencia v oblasti menej kvalifikovanej práce vytvára predpoklady na vytláčanie časti pracovnej sily do oblasti čiernej práce. Táto štrukturálna deformácia pracovnej sily sa čiastočne riešila i prostredníctvom programu verejnoprospešných prác pre dlhodobo nezamestnaných. Doterajšie skúseností realizácie tohto projektu, i keď za relatívne krátke obdobie, ukázali vysoký záujem o tento inštitút nielen zo strany samotných nezamestnaných, ako aj zamestnávateľských organizácií, a to predovšetkým obcí. V situácii zníženej tvorby efektívnych pracovných miest, zvyšujúceho sa tvrdého jadra dlhodobej nezamestnanosti, s pretlakom vysokej ponuky nekvalifikovaných a nízko kvalifikovaných osôb dlhodobo zafixovaných v evidencii nezamestnaných etnických minorít a iných sociálne hendikepovaných skupín sa javí široké uplatňovanie tohto nástroja aktívnej politiky trhu práce v krátkodobom horizonte ako pragmatický krok znižovania regionálnej polarizácie prostredníctvom obmedzovania vysokej nezamestnanosti v najviac ohrozených regiónoch.

Keď dovolíte, spomeniem tie pozitíva. Medzi ne môžeme rátať

- vytvorenie možnosti získať zamestnanie pre rizikovú skupinu evidovaných nezamestnaných, ktorí sú na trhu práce ťažko umiestniteľní,

- finančný aj vecný prínos pre zamestnávateľov zabezpečujúcich veci verejného záujmu a najmä pre obce,

- zníženie celkovej nezamestnanosti, ako aj regionálnej polarizácie miery nezamestnanosti,

- čiastočná možnosť odhaľovania čiernej práce prostredníctvom ponuky pracovného miesta.

Medzi negatíva musíme zaradiť

- záujem dlhodobo nezamestnaných o prácu na verejnoprospešných prácach len z dôvodu získania sociálnej dávky vo výške 100 % životného minima,

- vysoká práceneschopnosť zamestnancov na verejnoprospešných prácach, neexistencia pracovných návykov a zlá pracovná morálna časti pracovníkov,

- nedostatočná finančná a materiálová pripravenosť zamestnávateľov na plnenie povinností v súvislosti s prijatím väčšieho počtu zamestnancov na VPP,

- administratívna náročnosť realizácie tohto projektu vzhľadom na súvisiacu legislatívu,

- vysoká nákladovosť realizácie tohto projektu vzhľadom na následné dosahy v oblasti zvýšenia sociálnych dávok, resp. vzniku nároku na podporu v nezamestnanosti.

Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na úroveň a vývoj nezamestnanosti a na dlhodobú nezamestnanosť predkladaná novela zákona je žiaduca a spoločensky potrebná. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 je na financovanie verejnoprospešných prác pre dlhodobo nezamestnaných a na ďalšie programy predpokladaná súhrnná suma vo výške 904 mil. Sk. Osobne si myslím, že táto suma by mala byť vyššia. Len na porovnanie: V roku 2000 za obdobie august až december boli vyčlenené 2 mld. Sk. Na tento rok štátny rozpočet počíta s 1,5 miliardou.

Ja verím, že aj dnes spoločne podporíme návrh tejto novely, ktorý predkladá vláda, ktorý i keď nie systémovo, ale predsa len prispeje k vytvoreniu pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných občanov. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som doplnila, vážený pán predsedajúci, vystúpenie môjho predrečníka o ďalšie fakty. Ešte sme neprerokovali rozpočet Národného úradu práce, pán poslanec, ale to, čo hovoríte, nie je pravda. Pretože v súvislosti s účelovými dotáciami zo štátneho rozpočtu v porovnaní s rokom 2001 sa na budúci rok predpokladá, že na riešenie problémov nezamestnanosti dlhodobo nezamestnaných a mladých sa znižuje suma z 1,6 mld. zo štátneho rozpočtu na 904 mil., čo znamená, je menej o 696 mil. korún. Čiže v tomto by som vás chcela upozorniť, aby ste neoperovali číslami, o ktorých síce hovoríte, že nie sú postačujúce, ale nehovoríte, o akú konkrétnu sumu, o 696 mil. zo štátneho rozpočtu ide práve na projekty dlhodobo nezamestnaných a mladých ľudí.

Zároveň by som vám chcela dať do pozornosti stanovisko Konfederácie odborových zväzov, v ktorom sa píše: "Konfederácia zásadne nesúhlasí s navrhovaným rozšírením subjektov, ktoré môžu v rámci VPP prijímať dlhodobo nezamestnaných občanov do pracovného pomeru na určitú dobu. Tieto subjekty predstavujú podnikateľské organizácie, čo je v rozpore s filozofiou verejnoprospešných prác, ako aj so zásadou rovnosti príležitostí v podnikaní."

Prečítam ďalej zo stanoviska Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Asociácia navrhuje, ak teda už hovoríme o rozšírení o subjekty v oblasti pôdohospodárstva, navrhuje v prvom bode "rozšíriť aj o zväzy družstiev, ako je Zväz poľnohospodárskych družstiev, obchodných spoločností a ďalších, ktoré sú obdobou občianskych združení". Nesúhlasia len s rozšírením pre vybrané podnikateľské oblasti, poľnohospodárstvo, lesníctvo a podobne, pretože nie je doriešená rovnosť konkurenčných prostriedkov. Toto sú názory vašich sociálnych, našich sociálnych partnerov. Čiže nemáte súhlas ani odborárov, nemáte súhlas ani zamestnávateľov a nepomôžu žiadne kvetnaté reči o tom, ako VPP pomáha.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Chcem nadviazať na veľmi pozitívne hodnotenie verejnoprospešných prác, ale na fakty, ktoré odzneli a mne potom to hodnotenie nevychádza také veľmi pozitívne. Po prvé pán poslanec povedal, že neboli odborne ani materiálne pripravení príslušní pracovníci na riešenie verejnoprospešných prác. Vážení, to je veľmi vážna situácia, pretože vlastne odkrýva značný hazard s finančnými prostriedkami z dôvodu neprofesionality riadenia. Ďalej podľa prieskumu - nebolo citované ktorého, ale signály naznačujú, že to skutočne tak je - väčšina zamestnávateľov neposkytla príspevok, resp. nezabezpečila stravu napriek tomu, že Zákonník práce im to ukladá. Vážení, čiže tu musíme konštatovať, že ide o projekt, v rámci ktorého sa významne porušovali, teda v značnej miere a početne porušovali práva občanov, ktoré vyplývajú z platného práva. Aké garancie dávate, že pri nasledujúcom riešení tejto otázky sa to už nestane?

Takže ja si myslím, že ten pozitívny prístup k hodnoteniu by nemal byť pozitívny. Nehovorím, že toto nie je jedna forma, ale je veľmi drahá vzhľadom na to, že nevytvára trvalé pracovné miesta. Nevytvára trvalé pracovné miesta, len "flekuje" jednu nedostatočnosť tejto vládnej koalície, na ktorú sme už viackrát upozorňovali. A to je, že nemáte stratégiu vytvárania pracovných príležitostí.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kalman.

J. Kalman, poslanec: Ďakujem pekne. Na mnohé tieto protirečivé názory, ktoré tu zaznievajú, som poukázal pri prvom čítaní tohto vládneho návrhu. Je skutočne rozporný, pretože na jednej strane rozširuje, na druhej strane podľa štátneho rozpočtu a rozpočtu Národného úradu práce znižuje objem finančných zdrojov. Na jednej strane umožní rozširovať verejnoprospešné práce, na druhej strane je tu predpoklad, že mnohé firmy, mnohé právnické osoby, ktoré sa dnes týmito činnosťami zaoberajú, budú likvidovať jednotlivé pracovné čaty a budú sa spoliehať na zdroj pracovných síl z úradov práce. Už nehovoriac o takých intenciách, že nie je doriešená otázka ochranných pracovných pomôcok, nie sú vyriešené mnohé ďalšie otázky, ktoré súvisia v súvislosti s naplňovaním Zákonníka práce.

Ďalší moment, ktorý treba opätovne povedať. Ja sa stále domnievam, že orientácia na verejnoprospešné práce, ktoré osobne považujem za sekundárne, možno až terciálne z hľadiska riešenia zamestnanosti alebo nezamestnanosti na Slovensku, je zlá, ak sa len na túto koncepciu zameriava vláda. Očakával som, že v zmysle uznesenia, ktoré ste, pán Rusnák, citovali, vláda predloží komplexný návrh zákona alebo komplexné opatrenia na riešenie zamestnanosti. Nakoniec to, čo prerokovala vo vláde, pán minister, tie hodnotenia, kde sa vlastne len stotožňovalo, že opatrenia, ktoré ste prijali, budú mať dvoj-, trojročnú dlhodobosť. A na základe tejto skutočnosti opäť protirečivosť v tom, že ste si dali za úlohu, alebo vláda vás poverila vypracovať nový Národný plán zamestnanosti, len dokazuje, že skutočne si súčasná vládna koalícia nevie dať rady so zamestnanosťou a tendencia na verejnoprospešné práce to nevyrieši. Už nehovoriac o takých informáciách alebo takých predpokladoch, ktoré hovoria o ďalších hromadných prepúšťaniach zo zamestnania, či je to Detva, či sú to Košice, takže verejnoprospešné práce to nevyriešia.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán spravodajca, môžete reagovať.

Š. Rusnák, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa chcem ospravedlniť, ale pri vystúpení, ktoré som ukončil, som pozabudol na pozmeňujúci návrh, ktorý som dal do lavíc. Je to rozmnožené, keď dovolíte, k tomu krátko. Je tam, týka sa to článku II zákona č. 406 o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. Tam je to zdôvodnenie.

A chcem len stručne reagovať na tie pripomienky, ktoré zazneli v rámci faktických pripomienok.

Samozrejme, ja som hovoril o tých finančných prostriedkoch, ktoré boli vyčlenené na rok 2000 a rok 2001, aj ktoré sú uvažované na rok 2002. Hovoril som o tých 904 mil., ktoré sú v návrhu. Ako pomáhajú verejnoprospešné práce? Minulý utorok som sa zúčastnil jednej pracovnej porady so starostami okresu Prešov a stretol som sa s ich súhlasom. Chcem tu vyhlásiť, že sú veľmi spokojní s týmto projektom, že tento projekt verejnoprospešných prác pomáha obciam a títo starostovia si ho veľmi, veľmi pochvaľujú. Pokiaľ neveríte mojim slovám, môžete sa obrátiť osobne na starostov prešovského okresu, tí to plne potvrdia. Moje ďalšie skúsenosti z iných okresov, z iných krajov takisto hovoria o tom, že obce, a nakoniec ja som to aj zdôvodňoval, koľko a ako verejnoprospešné práce využívajú obce.

Čo sa týka pozitív a negatív, ja som ich tu menoval, ktoré sú pozitíva a ktoré sú negatíva. Možnože prevažujú negatíva. My si tiež nemyslíme a ja osobne, že je to nejaké systémové riešenie. Je to skutočne pomoc, pomoc pre tých ľudí, ktorí sú viac ako rok nezamestnaní. Máme už ľudí, ktorí sú vyše štyroch rokov aj viac nezamestnaní a týmto ľuďom dávame šancu, dávame možnosť, aby sa zapojili do pracovného procesu. Takže toto som chcel povedať. (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko v rozprave. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, najmä vo faktických pripomienkach, pokiaľ reagovali panie poslankyne a páni poslanci, tak skôr sa to dotýkalo toho, čo je predmetom prvého čítania k takémuto zákonu, takže nerád by som sa k tomu späť vracal. A nakoniec sú to stále sa opakujúce tie isté pripomienky, ktoré sa od okamihu zavedenia inštitútu verejnoprospešných prác opakujú. Myslím si, že život hovorí úplne o niečom inom, to, čo tu napríklad pani Tóthová neustále opakuje. A skutočne by bolo dobré, aby sa pani Tóthová stretla s primátormi a starostami miest a obcí a identifikovala to, že čo títo ľudia pre obce a mestá vykonali. Miesto toho, miesto toho, že by poberali iba dávku sociálnej pomoci.

Ale aby som bol vecný. Samozrejme, osobne návrh pána poslanca Dzuráka podporujem a chcel by som vás poprosiť, aby ste to postrehli. Myslím si, že život totiž prináša pri určitých špecifických otázkach, ako sú zrakovo postihnutí občania, určité špecifické podmienky, ktoré ani pri tvorbe zákona v roku 1996, pani poslankyňa Tóthová, sa nepostrehli. A vlastne život ukázal, že ich treba naplniť, a myslím si, že by sme mali túto skutočnosť a vy ako poslanci podporiť.

Myslím si, že treba podporiť aj návrh pána poslanca Andrassyho, i keď je nad rámec toho, čo vláda Slovenskej republiky predložila. Chcel by som povedať, že v nadväznosti na projekt zamestnávania mladých ľudí sa nám ukázala, že v tej štvrtej fáze nám chýba dopracovanie inštitucionálneho riešenia typu napríklad absolventská prax. Tu sme si overovali a to overovanie malo nejaký čas. To znamená, že keď sa pripravoval návrh tejto novely zákona, neboli ešte dotiahnuté výsledky tej práce. A dovolím si povedať, že tak, ako je navrhnutá táto novela v tej časti absolventskej praxe, vychádza z praktickej realizácie pilotného projektu absolventskej praxe a je vlastne akosi doplnením štvrtej fázy celého toho projektu zamestnávania mladých ľudí, kde teda úspešnosť tohto projektu je približne okolo 60 % vo väzbe na zamestnanosť. Ba dokonca vám poviem, že ten jav, ktorý sa tu jasne preukazuje, že sa zvyšuje zamestnanosť absolventov stredných a vysokých škôl, a veľmi radikálne, že nám nieže zastagnoval podiel zvyšovania nezamestnanosti mladých ľudí, ale začína klesať. Je práve výsledkom tohto systémového prístupu. A tento krok absolventskej praxe ešte vlastne ďalej prehĺbi tieto skúsenosti, ktoré z praktickej realizácie máme.

Žiaľ, my sa pohybujeme v dosť neznámom prostredí, to treba jednoznačne povedať, že špecifiká trhu práce na Slovensku sú určite úplne rozdielne oproti špecifikám trhu práce v Českej republike, takže by som bol rád, keby sa vážená Národná rada rozhodla podporiť tento návrh.

Pokiaľ je tá otázka, ktorá bola zo strany pani poslankyne Sárközy o tom, či je to zahrnuté v rozpočte Národného úradu práce, alebo nie, viete, Národný úrad práce má základnú blokovú schému - peniaze na aktívnu politiku zamestnanosti. My predpokladáme, a tak je to napísané v rozpočte na aktívnu politiku trhu práce, vyčleniť 3,9 mld. korún, z čoho je 900 mil. korún zo štátneho rozpočtu, pričom to členenie bolo 300 mil. korún na projekt zamestnávania mladých ľudí, 600 mil. korún na verejnoprospešné práce dlhodobo nezamestnaných ľudí na verejnoprospešných prácach. My sme na predstavenstve Národného úradu práce minulý týždeň prerokúvali rozčlenenie týchto 3 mld. korún. To znamená, tie 3 mld. korún, ktoré sú zdrojmi, ktoré vychádzajú z aktívnej politiky trhu práce zo zdrojov Národného úradu práce, chcel by som vás ubezpečiť, že sme v tom základnom zameraní toho, čo budú zdroje, ktoré by mali byť ako systémová celoplošná absolventská prax, pretože to zatiaľ v zákone nebolo, ale očakávame, že to v zákone bude, sme takto pripravili rozpracovanie rozpočtu na rok 2002 pre celú štruktúru národných úradov práce.

Takže pokiaľ zrejme pán generálny riaditeľ Národného úradu práce povedal, tak samozrejme odpovedal v tom zmysle slova, že momentálne v tom predloženom rozpočte sú napočítané 3 mld. korún na aktívnu politiku trhu práce a to vnútorné rozčlenenie potom vzniká podľa jednotlivých paragrafov zo zákona a odporúčaní, aby v takomto zmysle to bolo smerované. Lebo, aby sme si uvedomili, absolventská prax nebude obligatórna záležitosť, bude záležitosť, ktorá bude fakultatívna a bude vychádzať práve z realizácie projektu zamestnávania mladých ľudí.

No a čo sa týka, pán poslanec Mesiarik, vášho návrhu, tak chcel by som v prvom rade povedať, že tento váš návrh sa vážne týka dvoch zákonov: zákona o sociálnej pomoci a zákona o vysokých školách, resp. o celoživotnom vzdelávaní. Zatiaľ v našom zákonodarstve sa pojem externé štúdium nepozná, pán poslanec. To znamená, že váš návrh, ktorý takto napíšete, je absolútne zmätočný a nie je realizovateľný v praxi. Treba povedať, že tzv. formu externého štúdia využívajú vysoké školy a univerzity prostredníctvom cesty tzv. celoživotného vzdelávania, kde však zároveň za toto štúdium školy vyžadujú platby. Na účel zákona o sociálnej pomoci sociálnu pomoc má dostať ten, kto sa stáva sociálne odkázaným, dostane sa do stavu hmotnej núdze. Stav hmotnej núdze sa presne identifikuje. Ak niekto za semester môže zaplatiť minimálne, lebo dnes je priemer platieb za externé štúdium 15 tisíc korún a maximálna hladina je niekde až 50 tisíc korún, tak ten občan nie je v sociálnej núdzi. Ten občan má zdroje. Treba si teda zároveň povedať, že mnohokrát ide o množstvo mladých ľudí, ktorí si radšej vyberú externé štúdium, ako by išli študovať na denné štúdium. Pri dennom štúdiu nedostane žiaden príspevok, pretože rodičia nevykazujú, že sú sociálne odkázaní, nemá sociálne štipendium, ale keď podľa starého prešiel na externé štúdium, preukázal sa, že je nezamestnaný, dostal podporu sociálnej pomoci. Podpora sociálnej pomoci ide za niečo iné, nie za to, že študuje, ale že je v sociálnom stave hmotnej núdze. Takže bol by som rád, aby sme nemiešali dve veci.

Samozrejme, budete tu mať zákon o vysokých školách, kde sa tieto určité deformácie, nezosúladenia riešia. Ja by som potom odporúčal, páni poslanci, aby ste zvážili to, či treba platiť za externé štúdium. Ak sa nebude platiť za externé štúdium, myslím si, že tým bude dostatok zdrojov. To, čo dnes platia za externé štúdium títo ľudia, budú si môcť zabezpečiť svoje štúdium ďalej.

Takže po prvé. Ten váš návrh je nerealizovateľný, pán poslanec, pretože zákony nepoznajú externé štúdium. Nebudeme vedieť, podľa čoho máme toto porovnávať. Teda váš zámer, ktorý ste navrhli, nemá žiaden odkaz k ničomu, nemá odkaz k žiadnemu zákonu, čiže je nerealizovateľný. Je formálny a je neprepojený na ostatné zákony, o ktorých som tu rozprával. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.

Pýtam sa spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.

Š. Rusnák, poslanec: Len krátko. Padli tu štyri pozmeňujúce návrhy v rámci rozpravy, o ktorých budeme hlasovať, až keď nás bude dostatok v tejto rokovacej sále. Ja by som takisto odporúčal, aby tie návrhy, ktoré neprešli a nie sú v správe gestorského výboru, pretože bolo hlasovanie také, aké bolo. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz nasleduje druhé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1085 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1085a.

Dávam teraz slovo poslancovi Vladimírovi Palkovi a prosím ho, aby návrh zákona odôvodnil.

V. Palko, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predstupujem pred vás už po druhýkrát s návrhom novely zákona o štátnej službe policajtov, ktorým riešim istý problém, ktorý si dovolím v stručnosti popísať.

Zákon o štátnej službe policajtov stanovuje v § 64 ods. 1, citujem, že "dĺžka základného času v týždni sa stanovuje na 40 hodín". Zákon tiež stanovuje, že policajti slúžia buď s rovnomerným rozvrhnutím základného času služby v týždni, to znamená od pondelka do piatka 8 hodín denne, alebo druhá možnosť - s nerovnomerným rozvrhnutím základného času služby v týždni, ľudovo povedané na zmeny. Tým druhým pripadá služba občas i na soboty, nedele a štátne sviatky, čo je pochopiteľné. Policajtom s nerovnomerným rozvrhnutím základného času sa internými predpismi ministerstva vnútra stanovuje koeficient, koľko hodín v priemere denne musia slúžiť. Koeficient sa počíta spôsobom, ktorý je zdanlivo, zdôrazňujem, zdanlivo logický. Ak dĺžka základného času v týždni je 40 hodín a týždeň má 7 dní, tak koeficient sa stanovuje ako podiel 40 delené 7, čo je 5,7. Teda policajt s nerovnomerným rozvrhnutím základného času služby musí denne odslúžiť v priemere 5,7 hodín.

Táto metodika je chybná v nasledujúcom zmysle. Ona totiž diskriminuje všetkých policajtov s nerovnomerným rozvrhnutím základného času služby. A to pre toto: Existujú štátne sviatky a iné dni pracovného pokoja. Ak takéto dni nepripadnú na sobotu alebo nedeľu, tak policajt s rovnomerným rozvrhnutím základného času služby v takýto deň neslúži. Ale policajtovi s nerovnomerným rozvrhnutím vyplýva povinnosť odslúžiť za takýto deň v priemere 8 hodín. Čo je výsledkom? Výsledkom je stav, že policajt s nerovnomerným rozvrhnutím základného času služby musí ročne odslúžiť niekedy i o 100 hodín viac ako policajt s rovnomerným rozvrhnutím základného času služby. Tento rozdiel v danom roku závisí od počtu štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja nepripadajúcich na sobotu alebo nedeľu. Pochopiteľne, že je to nespravodlivosť a táto nespravodlivosť vzbudzuje v radoch policajtov dlhodobú nespokojnosť a námietky.

Predloženou novelou navrhujem, aby bol priamo v zákone stanovený koeficient určujúci povinný počet hodín, ktorý musí v priemere denne odslúžiť policajt s nerovnomerným rozvrhnutím základného času služby. Navrhujem stanoviť tento koeficient ako súčin 8 hodín krát počet všetkých pracovných dní v roku, toto delené počtom všetkých dní v roku. Takáto metodika výpočtu koeficientu zaručuje, že jedni i druhí, teda policajti s rovnomerným rozvrhnutím i tí s nerovnomerným rozvrhnutím základného času služby, budú povinní slúžiť ročne rovnaký počet hodín a tým sa nastolí spravodlivosť.

Vyčíslenie dosahu na štátny rozpočet závisí od spôsobu, akým sa vykryjú hodiny, ktoré ostanú nepokryté a ktoré treba iste odslúžiť. V danom roku to závisí i od počtu štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja, ktoré nepripadajú na soboty a nedele. V prípade, že nepokryté hodiny sa vykryjú formou služby nad základný čas služby, tak možno odhadnúť náklady zhruba na takých 40 - 50 mil. Sk ročne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, problém, ktorý som vám popísal, je jednoducho pochopiteľný, zjavne ide o nespravodlivosť a navrhovaná novela, ktorú vám predkladám, rieši tento problém najjednoduchším a najlogickejším možným spôsobom s tým, že suma, ktorú bude treba vyčleniť v štátnom rozpočte, nie je sumou, ktorú by tento parlament nemohol obetovať na to, aby bola nastolená spravodlivosť v Policajnom zbore. Ďakujem vám za pozornosť.

M. Andel, poslanec NR SR: Ďakujem, pán poslanec, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánovi poslancovi Langošovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o prerokovaní tohto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

J. Langoš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca určený gestorským výborom predniesol spoločnú správu o rokovaní výborov o tomto návrhu zákona, ktorú máte na laviciach pod číslom 1085a.

Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1188 z 25. júna 2001 pridelil tento návrh ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý je súčasne gestorským výborom. Určené výbory prerokovali návrh poslanca Vladimíra Palka v lehote určenej rozhodnutím predsedu. Ostatné výbory o tomto návrhu nerokovali. Gestorský výbor vo svojej správe konštatuje, že do začatia rokovania o poslaneckom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

Dámy a páni, v spoločnej správe v štyroch bodoch sú legislatívnotechnické úpravy, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne a všetky tieto štyri body spoločnej správy schváliť.

Chcem povedať niekoľko slov o celom tom procese rokovania o tomto návrhu zákona. Je pozoruhodný tým, že úradníci poza stolov, úradníci ministerstva vnútra vykonali obrovské penzum práce, aby zabránili prijatiu tohto zákona. Táto novela alebo zmena je v súlade s jedným zo základných princípov západoeurópskeho práva, ktorý hovorí, že zákon musí byť spravodlivý. Spravodlivosť zákona - ja ako laik si dovolím tvrdiť - spočíva v tom, že zákon musí ustanovovať rovnaké práva a povinnosti voči každému, koho sa tento zákon týka. Výhody a nevýhody rovnaké voči každému. Novela, ktorú predložil poslanec Vladimír Palko, robí z nespravodlivého zákona zákon spravodlivý.

Gestorský výbor odporúča Národnej rade

a) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe, ako ich samotný výbor odporúča,

b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

Pán predsedajúci, toľko spoločná správa, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.