Jedenásty deň rokovania
51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
20. septembra 2001 o 14.06 hodine
J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní 51. schôdze Národnej rady.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 11. rokovací deň 51. schôdze Národnej rady. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci: pán poslanec Kujan a pán poslanec Rakús. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.
Otváram bod programu
hodina otázok.
Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť.
Prosil by som pána predsedu vlády Slovenskej republiky, aby uviedol, kto bude zastupovať neprítomných členov vlády.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Panie poslankyne, páni poslanci, namiesto neprítomného podpredsedu vlády Fogaša budem odpovedať ja, namiesto pána ministra Stanka pán minister Kukan, namiesto pánov ministrov Magvašiho, Kováča, Schmögnerovej a Čarnogurského budú odpovedať páni ministri Koncoš, Harach a Šimko.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Teraz pristúpime k odpovediam na otázky poslancov predsedom vlády Slovenskej republiky.
Prvú otázku položil pán poslanec Oberhauser. Otázka znie: "Súhlasíte, pán premiér, so znížením ochrany vkladov v bankách? Čo hovoríte na 11,25 mld. Sk, ktoré bude musieť Fond na ochranu vkladov vyplatiť? Súhlasíte s tým, že manažmenty bánk a ich majitelia nie sú postihnutí za spreneveru cudzích peňazí?"
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, vaša otázka má v sebe obsiahnuté tri podotázky. Teda postupne k nim.
Či súhlasím so znížením ochrany vkladov, odpoveď znie, že vláda Slovenskej republiky už rozhodla. Rozhodli sme tak, že sme predložili návrh novely zákona o ochrane vkladov do Národnej rady Slovenskej republiky. Cieľom tejto úpravy je predovšetkým zosúladiť našu legislatívu s požiadavkami Európskej únie v oblasti ochrany bankových vkladov. Konkrétne bola aproximovaná smernica 94/19 Európskeho spoločenstva, Európskeho parlamentu a Rady Európskeho spoločenstva z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov. Budem veľmi stručný. Dochádza k tomu, aby sme zvýšili objem chránených vkladov na úroveň 20 tisíc eur, v prepočte, samozrejme, na Sk. Dochádza k tomu, že vkladateľ bude mať nárok na úhradu vo výške 90 % nominálnej hodnoty za nedostupný vklad v jednej banke. A o. i. dochádza aj k tomu, že sa postupne bude rozširovať ochrana aj na bankové vklady právnických osôb, nielen fyzických, ako je to dnes.
Druhá podotázka znie, že čo hovorím na tých 11,25 mld. korún. Poviem tri veci, čo na to hovorím. Po prvé, ide o zákonnú povinnosť Fondu na ochranu vkladov, po druhé, rozhodujúca časť týchto vkladov bola naakumulovaná v rokoch 1996 až 1998, keď došlo k partnerskému vzťahu medzi bývalou vládou a Devín bankou, a napokon hovorím k tomu to, že čiastka, ktorú bude musieť v konečnom dôsledku fond uhradiť, sa odhaduje asi na polovicu z tej sumy, ktorú ste uviedli, pretože banka má aj svoj majetok a vymožiteľné pohľadávky.
A napokon na tretiu podotázku vo vašej otázke, ktorá znie, či súhlasím s tým, že manažmenty bánk a ich majitelia nie sú postihnutí za spreneveru cudzích peňazí, odpovedám, že to nie je pravda. Sú stíhaní, disponujem konkrétnym, vecným rozborom, z ktorého zatiaľ uvediem, že podľa podkladov zo Slovenskej konsolidačnej, z úradov vyšetrovania Policajného zboru a z Úradu finančnej polície Prezídia Policajného zboru k 20. júlu tohto roku sa nachádzalo alebo nachádza na úradoch vyšetrovania Policajného zboru 24 prípadov trestných oznámení. Ak bude záujem, som pripravený vám povedať aj niektoré konkrétnosti. Skončil som.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči, doplňujúca otázka.
V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán predseda. V prvom rade ďakujem pánovi premiérovi za odpoveď, ale musím povedať, že nie som spokojný s ňou z niekoľkých príčin. Po prvé, naozaj sa mi tak zdá, že vláda sa postavila k celému problému podľa známeho porekadla "sýty hladnému neverí", lebo na 90 % chrániť vklady ľuďom, ktorí tam majú malé sumy, 10 tisíc, 20 tisíc, 50 tisíc korún, nie je v poriadku, lebo množstvo malých vkladateľov je práve takto postihnutých. Pre nich tých 10 % je obrovská čiastka, keď dlhé roky museli šetriť, aby si uložili nejakú sumu v banke, a banka, ktorú garantuje štát cez bankový dohľad a ďalšie inštitúcie, im nevie na 100 % ochrániť tento vklad. Čiže jednoznačne s rozhodnutím vlády nesúhlasím.
Druhá vec je, že zodpovednosť je širšia a voči tejto zodpovednosti vláda nezaujala stanovisko, po prvé k manažmentu, ktorý dlhé obdobie sľuboval, že bude riešiť situáciu a práve naopak, navýšil podstatne vklady a s týmito jednoducho zle hospodári. Druhá vec je, že bankový dohľad si nekonal jednoducho dlhé obdobie, od toho času, keď ste riešili otázku deblokácie vo vzťahu k Devín banke. Bankový dohľad mal oveľa razantnejšie konať, aby nedošlo k nahromaďovaniu vkladov a jednoducho k zlému hospodáreniu s vkladmi.
A tretia vec je, že vláda tým, že sa zaangažovala, zobrala na seba zodpovednosť.
A ja chcem počuť konkrétne voči týmto trom, aké budú vyvodené zodpovednosti a prečo chcete znížiť ochranu vkladov tých práve malých vkladateľov. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán predseda vlády.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Nechceme znížiť ochranu malých vkladateľov, ale chceme, aby naša legislatíva bola plne kompatibilná s právom Európskej únie. Chráni aj právnické osoby, ale núti, aby sme boli aj my ako občania zodpovední, aby sme premýšľali a aby v konečnom dôsledku tá zodpovednosť bola delená aj na nás ako na občanoch, aj na štáte, ktorý do 90 % chráni. A môžeme dlho diskutovať, či je to málo alebo veľa. Túto diskusiu krajiny Európskej únie majú napr. dávno za sebou, ale táto delená zodpovednosť sa ukázala práve v týchto vyspelých krajinách ako efektívna.
Po druhé ste sa zaoberali otázkou zodpovednosti. Myslím si, že ste veľmi cielene poukázali na to, že v našej demokracii tak ako v každej inej trhovej ekonomike je Národná banka Slovenska tou inštitúciou, ktorá zodpovedá za to, či uvalí nútenú správu alebo neuvalí nútenú správu. A veľmi presne ste vymedzili aj pozíciu bankového dohľadu ako súčasti Národnej banky Slovenska. Tá zodpovednosť, samozrejme, aj spočíva v tom, že sme umožnili predĺžiť mandát Devín banke na deblokáciu, ktorý nestál ale daňových poplatníkov Slovenskej republiky ani jedinú korunu.
Keď ste ale použili prirovnanie, ľudové porekadlo, tak v dobrom by som chcel povedať, že viem ho použiť aj ja v inej podobe, uvedomujúc si, že ku vzťahu medzi štátom a Devín bankou došlo 29. februára 1996. Vtedy sa vláda zaviazala zveriť deblokácie s Ruskom výlučne tejto inštitúcii tak, že tieto deblokácie skončia do konca roku 1998. Dnes vieme, že sa to Devín banke nepodarilo a začali veľmi významné naťahovačky. Viete, že Devín banka dala k súdu ministerstvo financií, že ministerstvo financií má svoje argumenty, ale celá tá galiba sa začala 29. 2. 1996. A preto, viete, dnes, keď počúvam hlavne zo strany opozície, a vôbec to nemierim tentokrát, pán poslanec, osobne na vás, a keby som chcel použiť aj ja porekadlo, tak by som povedal, že zlodej kričí, chyťte zlodeja. Skončil som.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Benkovský. Otázka znie: "Ako vláda Slovenskej republiky naplní uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o zriadení Národného úradu pre cestovný ruch, ak rezorty zahraničia a financií ho odmietajú a uznesenie nie je premietnuté ani v návrhu zákona o organizácii ústrednej štátnej správy?" Nech sa páči, pán predseda vlády.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán poslanec, uznesením Národnej rady č. 1336 z 5. apríla tohto roku, ktorým Národná rada žiada vládu, aby na rokovanie Národnej rady predložila návrh na zriadenie Národného úradu pre cestovný ruch ako ústredného orgánu štátnej správy s účinnosťou od 1. januára 2002, sa vláda zaoberala na svojom rokovaní 9. mája tohto roku. Prijali sme konkrétne uznesenie a konštatovali sme, že vlastne úloha uvedená v časti C citovaného uznesenia Národnej rady bola už ministrovi hospodárstva uložená uznesením vlády č. 185 z 28. februára tohto roku. Konkrétne toto uznesenie ukladá ministrovi hospodárstva pripraviť návrh legislatívnej normy na zriadenie Národného úradu pre cestovný ruch s termínom realizácie v roku 2002.
Chcel by som vás informovať, že minister hospodárstva už v rámci návrhu zákona o organizácii ústrednej štátnej správy navrhoval riešenie tejto úlohy, a to úpravou jeho príslušných častí. 20. augusta tohto roku sme však na svojom zasadaní tento návrh neprijali, pričom príslušný materiál vo vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania poukazuje na potrebu zákona o Národnom úrade pre cestovný ruch alebo zákona o cestovnom ruchu.
Chcel by som vás informovať, že ministerstvo hospodárstva v súčasnosti takýto zákon pripravuje. Podľa informácií, ktoré som dostal, je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Mám tu ešte obsiahle stanovisko, postoj jednotlivých ministerstiev, ale domnievam sa, že toto nie je to pravé miesto, aby som hovoril o postoji ministerstiev, ale poviem len výsledok, že na záver tohto rezortného aj rozporového konania musí byť dokument, ktorý bude schopná vláda schváliť tak, aby sme mohli Národný úrad pre cestovný ruch Slovenskej republiky zriadiť.
Na záver azda by som ešte podotkol, že na zriadenie Národného úradu pre cestovný ruch Slovenskej republiky už pán minister hospodárstva Harach zriadil pracovnú komisiu. Mám tu poznámku, že ste aj vy, pán poslanec, zhodou okolností jej členom. Skončil som, pán predseda.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Benkovský.
M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán premiér, za stanovisko. Dovoľte však niekoľko poznámok, možno i otázočku na záver. Myslím si, že treba otvorene povedať, že jednotliví členovia vlády akoby, aspoň ja mám taký osobný dojem, doteraz nepochopili význam cestovného ruchu, jeho vplyv na príjmy štátneho rozpočtu, osobitne devízové príjmy, ale i na zamestnanosť, na riešenie zaostalých regiónov, napr. na rozvoj kultúry, životného prostredia a podobne. Je to práve to, čo v súčasnosti najviac trápi občanov Slovenskej republiky a, samozrejme, predpokladám, aj vládu Slovenskej republiky. Preto by som očakával iniciatívnejší prístup aj od členov vlády. V tomto smere sa, myslím, nedôsledne plní aj programové vyhlásenie, kde je to jedna z priorít, ktorú sme stanovili.
Ak sa očakáva a čaká na prijatie zákona o cestovnom ruchu, o ktorom ste hovorili, tak tento je v národnom programe stanovený až niekedy na záver roka 2002. A všetci vieme, že ak nebude tento národný úrad vytvorený na začiatku roku a nebude zohľadnený v štátnom rozpočte na rok 2002, tak nemá šancu na reálnu existenciu v budúcom roku.
Preto by som chcel aj upozorniť, že osobitnou kapitolou je finančné zabezpečenie cestovného ruchu, kde sa aj táto úloha a toto uznesenie nepremieta, pretože požadovaných 120 miliónov jednorazových výdajov na zriadenie národného úradu nie je v kapitole ministerstva hospodárstva riešené, takisto ani požiadavka na 80 miliónov na propagáciu cestovného ruchu, čo je, mimochodom, minimum voči ostatným európskym aj východoeurópskym bývalým krajinám, preto...
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, čas vymedzený na otázku uplynul, takže predseda vlády.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pozorne som počúval vašu argumentáciu. Súhlasím absolútne, že aj cestovný ruch je oblasťou, v ktorej ešte má Slovensko nevyužitý potenciál, a že je našou povinnosťou rozvíjať nielen infraštruktúru a nepriamo naň vplývať, ale asi razantnejšie zasiahnuť aj inštitucionálnou cestou zriadením tohto úradu. Táto vaša otázka je aj pre mňa impulzom, že sa budem v spolupráci s pani ministerkou financií a s pánom ministrom Harachom zasadzovať o to, aby zákon bol skôr a úrad aby bol rovnako skôr. Ďakujem pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Tóthová. Otázka znie: "Tento rok sa konalo svetové ekonomické fórum v Davose, na ktorom Dzurindu a Mikloša sprevádzali manželky. Pre pozvaných bol účastnícky poplatok 10 tisíc švajčiarskych frankov na osobu a pre nepozvaných hostí až 25 tisíc švajčiarskych frankov. Môžete dokumentovať, kto platil účastnícke poplatky za spomínané manželky?" Predseda vlády, nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážená pani poslankyňa, predseda vlády Slovenskej republiky a podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Ivan Mikloš boli hosťami svetového ekonomického fóra, a preto im pobyt platila pozývajúca organizácia. Pre svetové ekonomické fórum je typická účasť manželiek, nakoľko im organizátori zabezpečujú relevantný program. Z informácií, ktoré poskytla pani Guillot zo svetového ekonomického fóra...
J. Migaš, predseda NR SR: Pán predseda vlády, ešte minúta dvadsaťdva, dvadsaťjeden dokonca, hej, tak podľa toho.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Myslím, že budem stručný. Vybral som len konkrétnu pasáž, ktorá sa dotýka príslušnej otázky, a síce, že obaja predstavitelia môžu pricestovať s manželkami, ktoré budú mať prístup na všetky rokovania a budú mať aj osobitný program. Svetové ekonomické fórum platí ubytovanie iba pozvaným predstaviteľom a ich manželkám.
Chcem vás, pani poslankyňa, teda informovať, že Úrad vlády Slovenskej republiky nehradil ani mojej manželke, ani manželke pána podpredsedu vlády nijaké trovy, nijaké náklady ani stravné, ani vreckové. Zhrniem a poviem, že pobyt obidvoch manželiek nestál slovenských daňových poplatníkov ani jedinú slovenskú korunu.
J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa, 29 sekúnd, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Pán predseda, môžete predložiť alebo informovať ma o uznesení vlády, kde vláda schvaľuje účasť vašu a podpredsedu s manželkami, nemám, žiaľ, viac času, uznesenie vlády, pretože aj manželka musí mať uznesenie vlády.
J. Migaš, predseda NR SR: Predseda vlády, nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Dám vám k dispozícii príslušné uznesenie vlády, ale myslím, že dnes je už aj na internete, že je verejne dostupné. (Zaznel zvuk časomiery.)
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem predsedovi vlády.
Čas vymedzený na odpovede predsedu vlády uplynul.
Teraz budú odpovedať ministri na otázky členov parlamentu.
Prvú otázku položil pán Šťastný. Otázka znie pre pána ministra Ftáčnika: "Pán minister, koľko škôl je v súčasnosti odpojených od dodávky plynu a teplej vody? Nedôjde k zastaveniu prevádzky škôl?"
Nech sa páči, pán minister.
M. Ftáčnik, minister školstva SR: Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som vás informoval, alebo začal tým, čo iste viete, že prevádzka škôl a školských zariadení je plne v kompetencii okresných a krajských úradov, ako o tom rozhodla Národná rada v roku 1996. Samozrejme, nám nie je ľahostajný ten problém, na ktorý ste upozornili. My sme dnes zisťovali u jednotlivých zriaďovateľov, teda na krajských úradoch, akú majú informáciu o počte odpojených škôl. Odpovede sú také, že v kraji Nitra je zatiaľ stále odpojených asi 20 základných škôl, v kraji Košice je 8 škôl, ktoré sú odpojené od dodávok.
Je pravda, že začiatkom školského roka ten počet bol vyšší, registrovali to najmä médiá a ja sa teraz nebudem zaoberať tým, že koľko tých škôl presne je, lebo tá otázka vaša mierila inam. Mierila k tej druhej časti, či nedôjde k zastaveniu prevádzky škôl a či tento problém vieme zvládnuť. Na to by som vám rád odpovedal a chcem vás informovať o tom, že ministerstvo školstva upozorňovalo vládu na to, že prostriedky na zabezpečenie prevádzky škôl nebudú na rozpočtový rok 2001 stačiť už v apríli tohto roku. Hľadali sme riešenie spoločne s ministerkou financií. Samozrejme, bolo potrebné počkať aspoň na výsledky rozpočtové, ktoré sa týkali prvého polroku tohto rozpočtového roku, pretože potom je možné odhadnúť, či vláda má ďalšie zdroje na to, aby pokryla rozpočtovo nepokryté potreby. Takáto inventúra sa uskutočnila hneď začiatkom vlastne školského roku, nielen v súvislosti s odpájaním škôl, ale aj v súvislosti s ďalšími rozpočtovo nepokrytými potrebami, či je to oblasť sociálnych vecí alebo niektoré ďalšie. Pani ministerka financií predložila na vládu 19. 9., to znamená včera, materiál, v ktorom navrhuje zdroje, z ktorých bude možné riešiť oddlženie škôl. Vláda včera rozhodla, že sa materiálom meritórne bude zaoberať budúcu stredu, to znamená 26. septembra. V materiáli je navrhované oddlženie škôl, ktoré, len pre vašu informáciu, k polovici tohto roku činilo celoslovensky 555 miliónov neuhradených faktúr za dodávky energií a rôzne ďalšie záväzky, ktoré školy majú.
Chcem teda odpovedať zásadne na otázku, či nedôjde k zastaveniu prevádzky škôl. Podľa mňa nedôjde, pretože riešenie sa vo vláde nájde budúcu stredu. Samozrejme, to podlieha rozhodnutiu vlády ako celku a potom bude možné rokovať s jednotlivými dodávateľmi o vytvorení splátkových kalendárov tak, aby sme školy udržali v chode a mohli normálnym spôsobom ukončiť rozpočtový rok 2001. Toľko odpoveď na vašu otázku, pán poslanec.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Šťastný.
P. Šťastný, poslanec: Ďakujem. Pán minister, aj napriek tomu, že je značná časť v porovnaní s tým počtom pôvodným teda už kvázivyriešená alebo zapojená znova na médiá, ja sa pýtam, a dosť sa čudujem, že v mnohých prípadoch minimálne stravovacie zariadenia hygienici z titulu nedostatku teplej vody neodstavili, preto chcel by som vedieť, či má ministerstvo možnosť aj v takýchto prípadoch riešiť túto situáciu, pretože v podstate už pri schvaľovaní rozpočtu sme upozorňovali na to, že prostriedky, ktoré idú na školstvo, z tohto titulu na krajské úrady, jednoducho stačiť nebudú a že ten dlh, ktorý sa kvázivynuloval, narastie znova, pretože vznikne takáto situácia, kde nebude dostatok prostriedkov na pokrytie toho. Pýtam sa teda, či je možné z vašej strany promptne reagovať, keďže sa doteraz ešte o tom nerozhodlo, ak by hygienici urobili tento veľmi, myslím si, radikálny krok.
M. Ftáčnik, minister školstva SR: Vážený pán poslanec, na to, že nebudú stačiť prostriedky na prevádzku, sme upozorňovali aj my, už pri schvaľovaní rozpočtu, potom opakovane v apríli, tak ako som vás informoval v odpovedi na vašu prvú otázku. Ja si myslím, že to riešenie je blízko. Vláda o probléme vie, zaoberá sa ním a najdôležitejšie je to, že návrh na riešenie, to znamená odkiaľ pokryť peniaze na dlhy, predkladá ministerstvo financií. Čiže už to nie sú len želania škôl, ministerstva školstva, ale je to reálny podklad, na základe ktorého môže vláda rozhodnúť o riešení tohto problému. Neteší ma, že sa to tak muselo stať, ale ten život je taký. A myslím si, že po tomto rozhodnutí vlády bude možné vlastne zabezpečiť veci tak, aby prevádzka škôl do konca tohto rozpočtového roku nebola ohrozená. V rozpočte na rok 2002 sa snažila vláda vytvoriť väčší priestor na zabezpečenie prevádzky škôl pre budúci rozpočtový rok, v ktorom by také problémy, aké boli v roku 2001, nemali v tomto rozsahu vznikať. Samozrejme, bude to ešte predmetom rokovania tohto parlamentu a bude možné to podrobnejšie posúdiť. Ďakujem pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Gajdoš. Pretože nie je v rokovacej miestnosti, na túto otázku sa nebude odpovedať.
Čiže ďalšia otázka, pán poslanec Kalman sa pýta pána ministra Magvašiho, ale odpovedať bude pán minister Koncoš. Otázka znie: "Bude Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky požadovať od vlády prijatie sociálnych opatrení na odstránenie dopadu zvýšenej ceny plynu pre jednotlivé sociálne skupiny obyvateľstva?"
Namiesto pána ministra Magvašiho odpovedá minister Koncoš. Nech sa páči.
P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: "Vážený pán predseda Národnej rady, predseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci a, samozrejme, predovšetkým pán poslanec Kalman, s účinnosťou od 1. 1. 2000, ako iste viete, sa zaviedla do praxe štátna sociálna dávka, príspevok na bývanie, prostredníctvom ktorej štát prispieva bytovým domácnostiam s nízkym príjmom na úhradu ich nákladov spojených s užívaním nájomných bytov, bytov v osobnom vlastníctve, ale aj v rodinných domoch. Výška tohto príspevku závisí na jednej strane od príjmu členov bytovej domácnosti a na druhej strane od parametrov určených priamo v zákone o príspevku na bývanie. Takýmito parametrami sú aj sumy minimálnych výdavkov na bývanie, ktorých výška je odstupňovaná od počtu osôb v bytovej domácnosti, pričom od 1. 7. 2001 sú v nich zohľadnené cenové úpravy čistého nájomného, plynu, elektriny, tepla a teplej vody, vodného a stočného realizované v roku 2000.
Návrh postupného prechodu cien zemného plynu na úroveň pokrývajúcu oprávnené náklady a primeraný zisk, ktorý pripravilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, predpokladá realizovať v poradí už druhé zvýšenie ceny plynu v roku 2001. Realizácia ďalšieho zvýšenia zemného plynu od októbra 2001, príp. až v roku 2002 by sa nutne prejavila na zvýšení nákladov občanov na bývanie a v tejto súvislosti by sa zdala byť nevyhnutná potreba upraviť aj sumy minimálnych výdavkov na bývanie na účely príspevku na bývanie. Opäť však zdôrazňujem, že sumy minimálnych výdavkov na bývanie v tejto štátnej dávke nezohľadňujú len cenu plynu, ale aj cenu čistého nájomného, elektriny, teplej vody, vodného a stočného, kde sa tiež v zmysle kalendára úprav regulovaných cien do roku 2002 predpokladá zvýšenie niektorých cien.
To znamená, že s prihliadnutím na túto skutočnosť bude nevyhnutné komplexne posúdiť výšku minimálnych výdavkov na bývanie pri zohľadnení cien všetkých uvedených položiek a nielen jednej z nich, ceny zemného plynu. V tomto smere Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky požaduje úpravu parametrov na výpočet výšky príspevku na bývanie, na čo pripravuje v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 300/1999 Z. z. o príspevku na bývanie návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, predmetom ktorého bude aktualizácia minimálnych výdavkov na bývanie najneskôr k 1. 7. 2002."
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Kalman.
J. Kalman, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister, a ďakujem pekne aj pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny za odpoveď. Moja otázka vychádzala predovšetkým z uvažovaného zvýšenia, ktoré malo byť realizované včera, nakoniec sa to nestalo, čo je dobre. A nevychádzal som len vo vzťahu k bývaniu, pretože viem, že je to takým spôsobom poriešené, ako ste, pán minister, hovorili. Vychádzal som z toho, že zvýšenie ceny plynu bude automaticky premietnuté do ďalších cien základných tovarov. A v tejto súvislosti by ma zaujímala otázku, či skutočne budú kompenzované niektoré sociálne skupiny ľudí, ktorí sú na životnom minime alebo pod životným minimom už aj preto, že pri posledných pomerne drastických úpravách zvýšenia cien v minulom roku aj v tomto roku súčasná vláda Slovenskej republiky neprijala kompenzačné opatrenia v sociálnej sfére. Z tohto pohľadu skutočne dávam do povedomia celej vláde aj pánovi predsedovi Dzurindovi, ktorý tu je, aby sa vláda pri eventuálnom vrátení a prerokovaní toho materiálu a podstatnom zvýšení cien plynu skutočne zaujímala s ohľadom na súčasný stav sociálnej situácie hlavne v niektorých regiónoch o kompenzácie aj v sociálnej oblasti. Ďakujem vám.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister.
P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: Nazdávam sa, že na jednej strane je pochopiteľné, že Slovenský plynárenský podnik a ministerstvo hospodárstva ako navrhovateľ zvýšenia ceny plynu argumentujú ekonomickými dopadmi zvýšenia dodávok cien, teda za dodaný plyn pre Slovenský plynárenský podnik. Na druhej strane však súhlasím úplne s vami, že treba veľmi citlivo vážiť sociálnu silu a výšku príjmov obyvateľstva a, samozrejme, aj výšku reálnych príjmov, nielen sociálnych dávok. A práve obyvateľstvo Slovenskej republiky nie je pripravené na ďalšie zvyšovanie cien plynu v tomto roku. Aj z týchto dôvodov členovia vlády za Stranu demokratickej ľavice odmietajú zvýšenie ceny plynu a z týchto dôvodov viac-menej sa na včerajšom rokovaní vlády o tomto bode programu nerokovalo.
Samozrejme, naďalej sa rokuje a hľadajú sa východiská, pretože dopady na štátny rozpočet by sa premietli aj cez zvýšené výdavky pre školy. Pred chvíľou tu bola otázka na nemožnosť v podstate uhrádzať faktúry za dodávky energií, vody a obdobne aj v súčasnej situácii tak, že nazdávam sa, že materiál, v ktorom sa navrhuje zvýšiť ceny plynu, musí obsahovať aj komplexný prepočet dopadov na sociálne postavenie obyvateľstva, ale, samozrejme, aj prepočet dopadov na niektoré odvetvia priemyslu, ktoré sú hlavnými spotrebiteľmi plynu a, pochopiteľne, prenesene aj dopady v cenách niektorých komodít a dopady na štátny rozpočet. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister, zostaňte na svojom mieste, pretože ďalšiu otázku položil pán poslanec Delinga pre vás. Otázka znie: "Od 1. 1. 2002 majú poľnohospodári používať takzvanú červenú naftu. Majú z toho vážne obavy. Ako sa to bude zabezpečovať v praxi a o čo bude drahšia nafta na vrub tohto nezmyslu?"
Pán minister, nech sa páči.
P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: Nazdávam sa, pán poslanec Delinga, že aj keď som členom vlády za Stranu demokratickej ľavice, naďalej je vhodnejšie používať termín zelená nafta, ktorý je už zaužívaný od čias jej zavedenia, od čias, keď bola znížená spotrebná daň pre poľnohospodárov za naftu používanú práve na práce v poľnohospodárstve. Farebná nafta teda, ak chcete, zelená bude predstavovať približne 90 % spotreby pohonných hmôt v poľnohospodárskych a lesníckych podnikoch.
Chcem zdôrazniť aj pre vás aj pre verejnosť, že doteraz sa takzvaná zelená nafta so zníženou spotrebnou daňou používala len v poľnohospodárstve. Prijatím nového zákona bude táto výhoda patriť aj tým, ktorí obhospodarujú lesné pozemky, teda lesníkom, vlastníkom lesov a užívateľom lesov. Všetky subjekty majú v podstate vybudované sklady pohonných hmôt a tieto sa budú využívať na skladovanie farbenej nafty a nazdávam sa, že netreba nejako zbytočne strašiť tým, že budú musieť budovať ďalšie nádrže na skladovanie na jednej strane farebnej nafty alebo farbenej nafty a na druhej strane bežnej nafty. Veď benzínových čerpadiel je teraz na každom kroku dosť, a teda žiadny poľnohospodár nemá problém alebo lesník, užívateľ lesa nemal problém tú bežnú naftu tankovať na ostatných benzínových čerpadlách. Len podotýkam a vy to iste viete, že v zmysle zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov bude výška dane za farbenú naftu 3500 korún na 1000 litrov. Po prepočtoch táto výška dane zohľadňuje doterajšiu výšku vratky za nakúpenú naftu. Z uvedených dôvodov nevidím rozpor v cene nakupovanej nafty v súčasnosti a od 1. 1. 2002. A treba zdôrazniť, že jednoznačnou výhodou pre tých, ktorí budú používať a nakupovať zelenú naftu, je, že nebudú platiť plnú výšku a čakať na vratky spotrebnej dane zo strany štátneho rozpočtu, ale hneď pri nákupe budú platiť nižšiu cenu za dodanú zelenú naftu.
Samozrejme, diskutovali sme s ministerstvom financií a diskutovalo sa o tom aj vo výbore pre pôdohospodárstvo aj na pôde Národnej rady pri prijímaní nového zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív či z minerálnych olejov, o tom, aby sa zelená nafta mohla používať aj na práce vykonávané nákladnými autami a ostatnými strojmi, ktoré nie sú vyslovene poľnohospodárske, ale ktoré sa v poľnohospodárstve používajú jednoúčelovo viac-menej na poľnohospodárske práce. Žiaľ, tento náš návrh a táto logická požiadavka poľnohospodárov prezentovaná aj ministerstvom pôdohospodárstva nebola schválená, a tak budeme po diskusiách s ministerkou financií hľadať možnosť, ako do normatívu pre spotrebu zelenej nafty na 1 ha jednotlivých plodín, ale aj pre normatív, ktorý je vypočítavaný podľa stavov hospodárskych zvierat, ktoré konkrétny poľnohospodár chová, zabudovať do týchto normatívov aj teda mechanizmy a, či už sú to nákladné autá alebo buldozéry, alebo nakladače, tak, aby poľnohospodári práve o túto časť neboli ukrátení.
Nakoniec farbená nafta sa rovnako používa v susednom Rakúsku, ale aj inde v ostatných krajinách Európskej únie kvôli tomu, aby sa zamedzilo špekuláciám, či špekulatívnym predajom mimo rezort poľnohospodárstva. Aj v susednom Rakúsku je táto nafta farbená. A farmári v tamojších krajinách si s tým jednoducho poradili a poradí si s tým aj vykonávacia vyhláška, ktorú ministerstvo pôdohospodárstva v týchto dňoch pripravuje. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Delinga, nech sa páči, doplňujúca otázka.
P. Delinga, poslanec: Pán minister, ja už som sa druhýkrát pýtal na to, ako to bude fungovať. Vychádzal som z toho, čo hovoria na túto tému podnikatelia v poľnohospodárstve, či už predsedovia družstiev, alebo súkromne hospodáriaci roľníci. Jednoznačne sa zhodujú na tom, že s tým budú vážne problémy. Vy tvrdíte, že s tým problémy nebudú, lebo 90 % sa bude používať farbenej nafty. Ak z toho bude doprava vylúčená, určite to nebude 90 %, pán minister. Ja vám kladiem ešte doplňujúcu otázku: Kedy ministerstvo pôdohospodárstva spolu s orgánmi samosprávy konkrétne túto vec začne v praxi sledovať a vylúči s tým tieto obavy poľnohospodárov, ktoré majú na začiatku alebo pre budúci rok teda od 1. 1. 2002.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister.
P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: Tento dopad sa sleduje. Sleduje sa, samozrejme, na vybranom súbore poľnohospodárskych podnikov, to je jedno, či sú tu obchodné spoločnosti alebo súkromní roľníci, aj, samozrejme, spotreba nafty traktormi a vyslovene teda poľnohospodárskymi mechanizmami, aj spotreba nákladnými autami.
A opakujem, po konzultáciách s ministerkou financií sa predloží novela zákona o spotrebnej dani, kde budú zahrnuté ako spotrebitelia aj nákladné autá, teda poľnohospodári si budú môcť započítať do zelenej nafty aj naftu spotrebovanú nákladnými autami pri poľnohospodárskych prácach. Samozrejme, vznikajú určité komplikácie, pretože to farbivo zostáva v nádrži aj po natankovaní bežnej nafty na čerpadlách, a teda tá kontrola je sťažená, ale nazdávam sa, že treba vychádzať predovšetkým z normatívov, ktoré sú rozpracované na 1 ha poľnohospodárskej pôdy podľa konkrétnych plodín, a z normatívov, ktoré sú rozpracované na spotrebu nafty pre 100 dobytčích jednotiek podľa jednotlivých druhov hospodárskych zvierat.
Isteže, je to určitá zmena, dosť zásadná pre tých, ktorí majú alebo zabezpečujú väčšinu dopravy nákladnými autami, ale, žiaľ, tých podozrení zo špekulatívnych predajov zelenej nafty bolo príliš veľa. A z tohto dôvodu sa nazdávam, že je úplne logické, že obdobne, opakujem ešte raz, ako v iných krajinách aj u nás sa zelená nafta bude farbiť. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Gajdoš. Nie je prítomný, preto sa na ňu nebude odpovedať.
Pán poslanec Kalman položil otázku pre podpredsedu vlády Pála Csákyho. Otázka znie: "Aké ste ako podpredseda vlády pre ľudské a menšinové práva urobili opatrenia na odstránenie diskriminačného pútača Usvedčený farbou, ktorý zobrazuje novorodenca v putách?"
Odpovedá podpredseda vlády. Nech sa páči, podpredseda vlády.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán poslanec, žiadne opatrenia som neurobil na odstránenie pútača Usvedčený farbou, nakoľko na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky antidiskriminačnú kampaň, a nie diskriminačnú, ako uvádzate vy, realizujú mimovládne organizácie v spolupráci s vládou Slovenskej republiky. Predmetný pútač, ako je vám iste známe, bol vytlačený mimovládnou organizáciou Ľudia proti rasizmu.
Uznám, vážený pán poslanec, že pútač môžete považovať za mierne šokujúci, ale som toho názoru, že po udalostiach z 11. septembra tohto roku žiadny spôsob, ktorý nesie odkaz zastaviť nenávisť na našej planéte, nie je dostatočne šokujúci.
Súčasne mi dovoľte, vážený pán poslanec, aby som vás informoval o tom, že ako súčasť kampane plánujeme aj vysielanie účinných spotov aj vo verejnoprávnej televízii a nielen k tejto tematike, ale aj v protidrogovej oblasti.
Ak dovolíte, prečítal by som ešte štyri vety z odborného posudku: "Odborníci z oblasti reklamy členom riadiaceho výboru vysvetlili, že na to, aby akákoľvek kampaň mala ten správny účinok a zmysel, je vhodnejšie realizovať dvojfázovú kampaň. To znamená, že v prvej fáze kampane, ktorá práve prebieha je vizuál s apelatívnejším kontextom, aby kampaň zaujala čo najširšiu verejnosť, čo sa aj stalo. Stretávame sa s ľuďmi, ktorí síce reagujú rôzne na vizuál dieťaťa s putami, ale čo je podstatné, rozpútalo to širokú diskusiu o tom, či je na Slovensku národnostná nenávisť. A možno práve to, že sa jedná o malé nevinné dieťa, v mnohých z nás vyvolalo silnejší dojem, uvedomujúc si, že nenávisť sa týka nás všetkých nevynímajúc nevinné deti. V druhej fáze kampane v období pred Vianocami by mal byť na uliciach slovenských miest druhý vizuál s pozitívnym odkazom "srdce z dlani dvoch farieb". Ide o nasledovný vizuál, pán poslanec. Práve tento pozitívny odkaz, v ktorom sa hovorí, že rasizmus je aj tvoj problém, by malo diskusiu o tom, či existuje intolerancia na Slovensku, posunúť do polohy čo s tým urobiť a ako ho odstrániť." Ďakujem, pán predseda.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec.
J. Kalman, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Iste každý môže mať svoj názor na akýkoľvek plagát alebo akýkoľvek pútač. Je ale žalostné, že malé dieťa sa takýmto spôsobom dokáže znehodnotiť, takýmto spôsobom dokáže zneužiť na cieľ, a preto, pán podpredseda vlády, pretože to bolo vydané aj za podpory Úradu vlády, tak ako ste povedali, ako je na plagáte uvedené, nikto si ani tak nediskutuje o boji proti rasizmu, ako o tom, že sa každý diví, koho, akého "odborníka" skutočne mohlo napadnúť to, čo tu je predstavené, aby malé dieťa bolo dané v putách. Je to odpudzujúce. Z tohto pohľadu je to nevhodné.
J. Migaš, predseda NR SR: Vicepremiér.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Jednou vetou snáď by som doplnil moju odpoveď. Vážený pán poslanec, samozrejme, môžeme mať rôzne názory na túto kampaň, ale pre mňa je smerodajný názor odborníkov a výsledok. Ak sa nám podarí zlepšiť spoločenskú klímu v Slovenskej republike, tak si myslím, že táto kampaň splnila svoj účel. Ďakujem pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Tóthová pre ministra Macejka. Otázka znie: "Celé dovolenkové obdobie chýbali pätnásťdňové diaľničné známky, nálepky. Štát tým utrpel niekoľkomiliónové škody. Peniaze mohli ísť do nemocníc, do škôl a podobne. Akú vyvodíte zodpovednosť? Veď kompetencie sú stanovené a konkretizované a kto porušil kompetenciu a bol určený, musí niesť zodpovednosť."
Odpovedá minister Macejko. Nech sa páči.
J. Macejko, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Vážený pán predseda, vážený pán premiér, milé poslankyne, vážení poslanci. Pani poslankyňa, ďakujem za túto otázku a som rád, že na ňu môžem odpovedať. Dal som preveriť záležitosti. Ak sa jednoznačne preukáže, že riaditeľ Štátneho fondu cestného hospodárstva spôsobil chybu a neboli to len objektívne skutočnosti, na základe ktorých skutočne fond prišiel o určité peniaze, tak vyvodím hmotnú zodpovednosť voči tomuto pracovníkovi.
Určite aj uvažujem o personálnych opatreniach voči tomuto pracovníkovi, ale zvažujem skutočnosť, že fond prechádza záverečnou fázou transformácie, ktorá bude ukončená v decembri tohto roku prechodom hospodárenia fondu do ministerstva dopravy. A úlohy a úkony, ktoré fond má ešte splniť najmä pri odovzdávaní pri prechode úverov z fondu na štát ap., ukazujú, že takéto výmeny v tomto záverečnom štádiu by mohli spôsobiť vyššie škody ako to morálne potrestanie alebo ocenenie alebo potrestanie tohto vinníka. Preto zvažujem hmotný postih po skončení kontroly, ktorá preukáže, či bola aj osobná chyba alebo objektívne skutočnosti, tak ako to uvádza fond. Fond uvádza, že objektívne skutočnosti spôsobili, že bol určitý nedostatok známok v mesiaci august. Momentálne je pravda, že známky všetkých hodnôt čiže aj 60-korunové, aj 130-korunové už v predaji sú. Ďakujem vám za túto otázku.