P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Štyria páni poslanci sa hlásia s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Oberhausera. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Prokeš.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som sa dotkol tej časti vystúpenia pána kolegu Oberhausera, kde hovoril o celkovom prenose kompetencií zo štátnej správy na samosprávu. Stále u nás rezonuje jeden pomýlený názor, totižto že na jednej strane je štát a štátna správa, na druhej strane samospráva vo forme obcí a vyšších územných celkov. Stále si myslím, napriek všetkým excesom, že vláda u nás aj štátna vláda schádza z volieb a že teda patrí k samospráve rovnako. Takže by sme mali hovoriť o prenose kompetencií v podstate z najvyššej úrovne samosprávy na nižšie úrovne samosprávy. Ale v tejto chvíli celý kompetenčný zákon nápadne vyzerá tak, ako keby úradníci na ministerstvách bez ladu a skladu všetko napchali do jedného vreca. A s pocitom, by som povedal, sladkého uspokojenia z pomsty to hádžu na krk nižším samosprávnym orgánom, a to z jednoduchého dôvodu, nevedia si s tým poradiť na vyššej úrovni, nemajú na to peniaze - "tu máte, trápte sa," pardon za výraz, "zadrhnite sa tým a my si umyjeme ruky". Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Oberhauser vo svojom vystúpení argumentoval necitlivým prístupom existujúcich samospráv najmä na niektorých územiach Slovenska k rôznym problémom. Ako príklad uviedol komárňanský prípad, ten známy prípad okolo súsošia Cyrila a Metoda. Ja využívam príležitosť, že to spomenul, a chcem doplniť túto informáciu jednou zaujímavou perličkou, ktorá už je len višničkou na šľahačke ignorancií a arogancií, s akou sa rieši tento problém. Vieme dobre, že súsošie Cyrila a Metoda je hotové, peniaze naň poskytla Matica slovenská. Toto súsošie stálo niekoľko miliónov korún, ale mesto Komárno si akosi nenašlo chuť, aby poskytlo adekvátne miesto na to, aby toto súsošie mohlo byť v Komárne inštalované. Ale zaujímavé je, že sa mesto Komárno rozhodlo, že bude na Nádvorí Európy robiť súsošie spolupatrónov Európy, ktorí budú mať rozmery takých dobre urastených trpaslíkov. Tam chcú zakomponovať aj Cyrila a Metoda. V posledných týždňoch rozširujú po Slovensku medzi ľuďmi list, ktorý má v hlavičke EURO GLOBAL, neziskovú organizáciu, podpísala ho nejaká pani Ing. Ema Vasiová a oslovuje ľudí s tým, že sa koná verejná zbierka a táto verejná zbierka je určená na vytvorenie tohto súsošia trpaslíkov. Takže až takto ďaleko môžeme zájsť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Keltošová.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcela by som sa vrátiť k tej časti vystúpenia pána poslanca Oberhausera, kde hovoril o tom, že ubúda žiakov. Chcem povedať, že to nie je len jav na juhu územia, je to jav na celom Slovensku, populácia starne a mnohé školy postupne budú musieť byť určitým spôsobom reštrukturalizované alebo reorganizované.

Ja sa znova vrátim k tomu, čo som už povedala na adresu reformy školstva. Chýba mi tu reforma školstva. Ale čo je viac, my sme tu počúvali najprv od bývalého ministra Šagáta a teraz od ministra Kováča, ktorí hovorili o tom, že sa využijú voľné kapacity v nemocniciach pre tzv. sociálne lôžka, sociálne služby. Dva roky sme o tom počúvali od jedného aj od druhého s tým, že naozaj tam pôjde o zmiešanú sociálnozdravotnú starostlivosť. Toto mi chýba takisto v tomto kompetenčnom návrhu zákona, akým spôsobom pôjdu obce ďalej. Budú to spoluorganizovať, budú mať na to peniaze, budú vedieť zabezpečiť opatrovateľskú službu, napr. cez tretí sektor, ako sa teraz veľmi o tom hovorí, že treba dať peniaze tretiemu sektoru, aby ten sa staral o opatrovateľskú službu? Ja chcem varovať obce aj vyššie územné celky, aby neprešli na model opatrovateľskej služby, ako to bolo v Poľsku a v Maďarsku, kde došlo ku kolapsu opatrovateľských služieb v obidvoch krajinách práve preto, že sa väčšina starostlivosti preniesla buď na samosprávu, alebo na tretí sektor.

Takže nie je to len problém škôl, sú tam viaceré nedoriešené problémy a naozaj, ako povedal pán poslanec Oberhauser, bude to problém aj ďalších vlád a bude to problém pre všetkých, nielen pre samosprávu, bude to problém aj pre štátnu správu, bude to nakoniec problém aj pre vás, pre politické strany, lebo všetci máme voličov v tejto veľkej skupine občanov.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, ja by som chcel len dodať niekoľko slov k tomu, či bude viac peňazí, ako sa bude riešiť prevádzka škôl, ako sa budú riešiť sociálne záležitosti. V podstate tých peňazí zásadne viacej nebude, ale bude iná skupina ľudí, ktorá bude bližšie k problémom, ktorá bude o nich rozhodovať, bude na ne dávať lepší pozor. A verím, že keby boli bývali školy v kompetenciách miest a obcí, že z prostriedkov, ktoré dnes mestá a obce investovali často, a treba to povedať na rovinu, možno do zbytočných investícií alebo do investícií typu peších zón a podobných skrášľujúcich záležitostí, ktoré sú imidžmakerovou záležitosťou často pre starostov a primátorov, mnohé by skončili v údržbe v školstve. Takto školy maximálne dostali sem-tam na nejaký plot, na natretie nejakej miestnosti, tešili sa, keď budú voľby, pretože dostali peniaze na vymaľovanie chodby a niektorých tried. A takto to fungovalo koldokola. Verím, že tento kolobeh sa čiastočne pretrhne a školy na tom budú o niečo lepšie. Ale zázraky netreba čakať a ani nikto zo starostov a primátorov, ktorý sa o tieto kompetencie hlási, nikomu nesľuboval zázraky. Ale veria, že to bude jednoduchšie a spravodlivejšie. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Oberhauser.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem. Ďakujem všetkým pánom poslancom. Začal by som k tomu, čo povedal pán poslanec Slafkovský. Viete, v tomto parlamente chýbajú starostovia obcí do 1000 obyvateľov, ktorých je dvetisíc. Sú tu poväčšine primátori a starostovia takí ako z Petržalky, 120-tisícového mesta. A tam sú tie problémy z úplne iného zorného uhla ako v tých obciach do 1000 obyvateľov. Vy čo ste povedali, to bol práve pohľad veľkého mesta. Áno, tam sa budovali pešie zóny, ale choďte sa pýtať do malých miest. Tam mali problémy s uličným osvetlením a s odvážaním smetí, a nie s budovaním peších zón, takže neporovnávajte neporovnateľné. A tí budú mať teraz neprekonateľné problémy so školami a ďalšími vecami, čo dostanú do kompetencií.

A k tým ostatným veciam treba povedať, aj vo výbore pre životné prostredie odznelo, že aj ministerstvo školstva je proti prevodu kompetencií na obce a mestá. Ale je to koaličná dohoda, a preto ju bude Strana demokratickej ľavice rešpektovať. A obzrite sa ostatní, čo z toho vznikne. Takisto aj malí starostovia, starostovia malých obcí sú jednoznačne proti prevodu kompetencií, lebo vedia, že je to obrovský problém. Ale iste 400 obcí pod správou SMK tlačí, aby sa to zrealizovalo zo svojich egoistických skupinových záujmov. A to je dôvod, prečo sa celá transformácia školstva do samospráv realizuje.

A čo sa týka ostatných vecí, veď to tu bolo jasne povedané. Keď SMK v Komárne nevie pripustiť, aby sa postavilo súsošie svätého Cyrila a Metoda, hotové, ktoré leží tam v areáli evanjelického kostola už niekoľko rokov pomaly, a oni nieže nepostavia, oni nechcú dať súhlas, aby sa inštalovalo, keď sa stavali turuly, tak sa robilo všetko bez problémov a nikto ich ani dnes v gescii životného prostredia nezbúral.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková.

(Hlasy v sále.) Páni poslanci, žiaľ, odsúhlasili sme si rokovanie aj po 19.00 hodine minulý týždeň aj na tento týždeň. Tu je stenografický záznam. Ja som si dal po niektorých pripomienkach poslancov stenografický záznam predložiť. A pokiaľ by mal niekto námietky voči tomu, tak tu je k dispozícii rokovať aj po 19.00 hodine celý tento týždeň.

Pani poslankyňa Aibeková.

M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené dámy, vážení páni, je mi ľúto tohto návrhu zákona, ktorý považujete za tak dôležitý, že od neho závisí aj zotrvanie jednej politickej strany v koalícii, a pritom je tu takýto veľký nezáujem aj koaličných poslancov, ktorí, myslím si, by mali aspoň svojou účasťou a svojimi vystúpeniami tento návrh zákona podporovať. Ale v tomto parlamente to nie je nič nové. A považujem naozaj za nedôstojné, že sa o takýchto návrhoch rokuje v takýchto večerných hodinách. A neviem si predstaviť, vážené dámy, vážení páni, či sa zaujímate, ako zamestnanci parlamentu sa dostanú domov v tej katastrofe, ktorá v Bratislave je, a pri zrušení dopravy priamo sem k parlamentu. Takže to na okraj, ale považovala som to za dôležité povedať. A teraz prejdem k veci, pán poslanec. Keby ste vy vždy hovorili k veci, tak ako ja hovorím.

Vážené dámy, vážení páni, som rada, že prišiel minister zdravotníctva a musím povedať, že aj pri prvom čítaní sa mi oplatilo vystúpiť a poukázať na mnohé nedostatky a problémy, ktoré súvisia s týmto návrhom zákona. Minulý týždeň, teda 12. 9., som pri prerokovávaní vládneho návrhu zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje poukázala na jeho mnohé nedostatky. Opodstatnenosť mojich kritických výhrad a pripomienok pripustili nielen viacerí koaliční poslanci, ale aj ministerstvo zdravotníctva, na ktoré smerovali viaceré moje otázky. Minister totiž bol v tomto prípade taký ústretový, že niektoré moje návrhy zapracoval do pozmeňujúcich návrhov, ktoré, samozrejme, spracovali jeho legislatívci, a priniesol ich takto hotové na výbor. Čiže vidno, že nehovoríme do vetra, že nenaťahujeme čas, že nechceme zdržiavať, ale že dávame tu úplne vecné a konkrétne pripomienky, s ktorými chtiac-nechtiac sa musíte stotožniť aj vy, aj ten, ktorý za túto oblasť zodpovedá. Takže aj pán minister uznal tieto pripomienky a dúfam, že bude schopný odpovedať aj na ďalšie otázky, ktoré na neho budem mať.

Pripomienky zo strany ZMOS-u, ktoré nám boli z ich strany predložené 13. 9., čiže až deň po mojom vystúpení na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a ktoré sa týkali našej gestorskej oblasti, sú zhodné s tými, ktoré som predkladala a navrhovala vo svojom vystúpení v tom prvom čítaní. Preto zdôrazňujem tie dátumy, aby bolo jasné, že som neodpisovala tieto pripomienky, ale že tu bola takáto vysoká zhoda medzi ľuďmi, ktorí sa tejto problematike dlhodobejšie venujú. Jedná sa o chýbanie kvantifikácie finančnej náročnosti v čl. XIX a čl. XX v oblasti zdravotníctva, ako aj chýbajúci zoznam zdravotníckych zariadení, ktoré majú prejsť do pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov, a tých, ktoré by mali zostať v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Minister zdravotníctva na rokovaní výboru priznal, že tento zoznam nie je schopný dodať, lebo zároveň s presunom kompetencií prebieha druhá etapa privatizácie zdravotníckych zariadení a tvorí sa sieť zdravotníckych zariadení, ktoré budú financované zo zdrojov zdravotných poisťovní. Takže ani minister nevie tento konkrétny zoznam zariadení, ktoré budú presunuté na obce, teda myslím konkrétnych, lebo tu sú len popísané typy zariadení, ale ja som žiadala tak ako ZMOS, aby sme mali prehľad, ktoré sú to konkrétne zariadenia. Toto jednoducho nie je schopný dodať a sľúbený zoznam zariadení, ktoré zostanú v kompetencii ministerstva zdravotníctva zatiaľ nedodal, ale dúfam, keď prejdú všetky pozmeňujúce návrhy, že toho bude schopný. Chýba tiež garancia vyčlenenia finančných prostriedkov v štátnom rozpočte nielen na prenesený výkon štátnej správy podľa § 4, ale aj na výkon samosprávnych pôsobností.

Rovnako ako som upozorňovala pri prvom čítaní, aj ZMOS požaduje vyriešenie zadlženosti zdravotníckych zariadení, a to nielen tej, ku ktorej sa vyjadrujeme pomerne často nielen v našom výbore, ale aj tu v parlamente, ale skrytej zadlženosti, ktorá sa blíži alebo prekračuje už 100 mld. Sk. Samozrejme, že nikto z nás nežiada, aby sa skrytá zadlženosť vyriešila okamžite alebo v krátkom časovom horizonte. Ale je to problém, ktorým sa budete musieť alebo budeme musieť zaoberať, pretože ak prejdú zdravotnícke zariadenia na obce a na vyššie územné celky, kto bude riešiť túto skrytú zadlženosť, keď ju ani štát nevedel vyriešiť? Ich požiadavku, teda požiadavku ZMOS-u, aby do začiatku presunu kompetencií boli bezpodmienečne vysporiadané prevádzkové dlhy na odovzdávanom majetku, plne podporujeme, lebo sme na tieto problémy opakovane upozorňovali. Nakoniec, ak ste pozorne počúvali vystúpenia mnohých predrečníkov a kolegov z nášho poslaneckého klubu, dotýkali sa tejto problematiky.

Minister zdravotníctva opakovane sľúbil, že dlhy zdravotníckych zariadení budú vyriešené do konca roku 2002, a nie, ako bol pôvodný harmonogram vlády, do roku 2004, pričom sa odvolával na vládne uznesenie. Toto uznesenie som, samozrejme, požadovala, pretože jedno sú slová ministra a druhé je písomný materiál, aby som sa mu mohla venovať. Dnes mi minister odovzdal kópiu uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 502 zo 6. júna 2001, ktoré má riešiť túto problematiku. Podľa prílohy uznesenia dlhy rezortu zdravotníctva k 28. 2. 2001, novší termín tam nemám, sú spolu vo výške 15,760 501 mld. korún. Z toho 4,839 793 mld. predstavujú dlhy zdravotných poisťovní za lieky a špeciálny zdravotnícky materiál. Zdroje na oddlženie rezortu v rokoch 2001 a 2002 sú plánované vo výške 12,58 mld., z toho v roku 2001 to má byť 6,76 mld. zaokrúhlene a v roku 2002 to má byť 5,82 mld. Je to, prosím, všetko vládny materiál. Počíta sa prevažne so zdrojmi z privatizácie, ale aj z vlastných zdrojov zariadení v roku 2002 vo výške 2,135 mld. Toto číslo znovu zopakujem. Prosím vás pekne, z vlastných zdrojov zdravotníckych zariadení, ktoré dnes majú dlhy takmer vo výške 16 mld., sa počíta, že na budúci rok na oddlženie z vlastných zdrojov sa použijú 2,135 mld. Sk. Každý, kto sa ani nemusí venovať zdravotníctvu a vypočuje si tento návrh, tak sa pýta: "Myslí to vláda vážne? Myslí to vláda vážne, že toto dá na papier?"

Budem ďalej pokračovať. Tieto zdroje vzhľadom k návrhu rozpočtu považujem za nereálne. A dovoľte mi komentár k tej prílohe, tak ako je v tabuľkovej podobe. Pre rok 2001, a máme dnes druhú polovicu septembra, sa počítalo s privatizáciou Slovenskej sporiteľne, teda so sumou 1,5 mld., s privatizáciou SPP, teda so sumou 1,858 mld. Bude privatizácia SPP do konca roka? Veľmi dobre viete, že nie. Keby sa aj realizovala v decembri, tieto zdroje neprídu. Čiže je to 1,858 mld. Je to len vzdušný zámok postavený vládou v tomto uznesení.

Pri privatizácii Kúpeľov Dudince, Piešťany sa počíta až s 2,5 mil. Je táto suma reálna? K privatizácii príde vôbec v roku 2001 tak, aby zdroje prišli do zdravotníctva? Pri splátkach dlhu Železníc sa počíta s 902 mil. Vieme všetci, v akom stave sú Železnice. To by asi odborníci sa lepšie vyjadrili ako ja. Čiže pre rok 2001 sa počíta s takmer 7 mld. Koľko prišlo doteraz? Je reálne do konca roka, že by táto suma prišla? Nuž myslím si, že nie je. A ekonómovia potvrdia, že tieto čísla sú skutočne postavené na vode a nepríde z nich pravdepodobne ani polovica.

Teraz je tu ešte zaujímavejšia kolónka - rok 2002. Tu je nemenovaná privatizácia, skrátka len napísané "privatizácia". Počíta sa s 2,5 mld. Ale z čoho, akej privatizácie? Nie je to bližšie špecifikované. Počíta sa tu s dlhom Fondu národného majetku za rok 2000 vo výške 1,185 mld. Akým dlhom? Keď doteraz neprišiel, myslíte si, že v roku 2002 príde, keď Fond národného majetku tvrdí, že nemá peniaze a zápasil aj s financiami na vyplatenie dlhopisov? A teraz už to, čo skutočne považujem za výsmech každého odborníka, to sú vlastné zdroje zariadení vo výške 2,135 mld.

Hovorí sa o rozpočte a bol už vlastne vládou odovzdaný a schválený rozpočet na rok 2002. Keď si tam pozriete kolónku zdravotníctvo, tak nedostane viac financií ako pre tento rok. Ak sa pokúsime to zlepšiť, tak ten rozdiel bude nepatrný. Ak by sme aj boli deti a verili týmto rozprávkam, ktoré sú na papieri, tak stále nám robí rozdiel medzi dlhmi a týmito sľubmi viac ako 3 mld., pretože sľubuje sa, že príde 12,58 mld. a reálny dlh je, a znovu odčítam z materiálu, 15,760 501 mld. Dúfam, že sú tu aj zástupcovia ZMOS-u a že ak nemajú tento materiál, že si ho obstarajú, pretože sú tu potom sľuby, že budú odovzdané kompetencie postupne v rokoch 2002 a 2003 a, tak ako to aj jeden z týchto zákonov, ktoré prerokovávame, stanovuje, že jednoducho tieto dlhy nebudú, pretože samosprávy ani vyššie územné celky v žiadnom prípade by takýto objem dlhov nezvládli, keď ho nezvládol štát a pokúša sa to riešiť niekoľko rokov. Čiže ja považujem tento materiál, na ktorý sa odvoláva pán minister, ako niečo, čo skutočne bolo splodené len preto, aby sa zdravotníkom zalepili oči. Koľko je z toho reálneho? Koľko z toho naozaj príde a koľko z toho vôbec máte teda aj vy svedomie povedať občanom vašim voličom, že toto je skutočne reálne a toto je možné, aby prišlo na riešenie dlhov? Čiže aj keby toto všetko nereálne prišlo, stále nám zostáva rozdiel viac ako 3 mld.

A je tu ďalší moment. Zdravotnícke zariadenia sa stále zadlžujú. Áno, podarilo sa znížiť tie dlhy iba vďaka tomu, že sa vyriešil dlh, ktorý mali zdravotnícke zariadenia voči Sociálnej poisťovni, ale inak sa v niekoľkomiliardových, dokonca stomiliardových sumách zdravotnícke zariadenia zadlžujú. Budeme tu o chvíľku mať materiál a to je hospodárenie Spoločnej zdravotnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne za prvý polrok tohto roku. A tam presne máte rozpísané koľkomiliónové dlhy mesačne v zdravotníckych zariadeniach vznikajú. Takže, pán minister, ak ste toto mysleli vážne, ja viem že vy ste členom vlády a že toto uznesenie prijala vláda, a nie vy, ale možnože vy veríte, že tieto peniaze prídu, nehnevajte sa, na základe týchto kolónok, ktoré som tu prečítala, to všetko stojí na vode.

Teraz k termínom účinnosti zákona. Tých termínov, ktoré sú v čl. XXII, je niekoľko. Niektoré tieto termíny presahujú aj rámec legitimity tejto vlády, ktorá skončí vo voľbách v roku 2002. Pri termíne, neviem, či bude v lete, zatiaľ, povedzme, počítajme so septembrom, októbrom. Takže na tento presun kompetencií, a upozorňujem znovu na zdravotníctvo, nedoplatí táto vláda, ale toto bremeno bude presunuté na ďalšiu vládu. Takže ak sa má takto realizovať presun kompetencií, tak ďakujem pekne.

Dalo by sa ešte dlho hovoriť o problémoch, ktoré súvisia so zdravotníctvom, ale nechcem opakovať tú argumentáciu, o ktorej som hovorila v prvom čítaní. Kto mal záujem, si to vypočul, kto nemal, tak zrejme nemá záujem ani dnes.

Dovoľte mi, aby som teraz predložila niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Tieto návrhy tu niektoré som uviedla v tom prvom čítaní a myslím si, že sú totožné s tými, ku ktorým sa priklonil aj minister, ako som o tom hovorila. Ten prvý a ten piaty návrh, to som si osvojila stanoviská ZMOS-u, ktoré prišli aj písomne spracované. Ja som ich iba dopracovala do kompletného legislatívneho rámca.

Čiže môj prvý pozmeňujúci návrh je - v čl. I v § 2 písm. j) sa vkladajú nové body 1 a 3, sú to kompetencie pre obec. Navrhujem sem zaradiť, pretože tie kompetencie tam boli iba tri, ďalšie a to je zriaďovanie ambulancií vrátane staníc lekárskej služby prvej pomoci a ambulancií v zariadeniach sociálnych služieb a, bod 3, agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Pôvodné body 1 a 3 zostávajú, ale sa prečíslujú, a to tak, že terajší bod 1 na bod 2 a body 2 a 3 na body 4 a 5. To zdôvodnenie je tu písomne dané. Ja už som v tom svojom pôvodnom vystúpení hovorila, že ak sa tieto kompetencie dávajú vyšším územným celkom, myslím si, že tieto dve kompetencie by mali byť dané aj obciam.

Druhý pozmeňujúci návrh. To je ten, na ktorý som ja upozornila v prvom čítaní, že sa do kompetencií pre VÚC-ky dostali aj také kompetencie, ktoré tam jednoducho nepatria. Tento argument uznal aj minister. A to je vlastne ten návrh, ktorý potom pripravil aj on, ale na ktorý som ja upozorňovala. Čiže bod 2 bude - v čl. I v § 3 písm. n) sa vypúšťajú body 3.14 - 3.17 a 3.19. Doterajší bod 3.18 sa označuje ako bod 3.14. Zdôvodnenie písomné je také, ako som ho povedala ústne.

Bod 3 - v čl. I v § 3 písm. n) sa vkladá nový bod 8, ktorý znie: "Súčinnosť na preventívnych programoch." Ja som hovorila, že nie je dobré, keď iba obce sa podieľajú na preventívnych programoch, pretože sú tak dôležité oblasti, ktoré, samozrejme, musia byť celoštátne. A vypadla ale táto kompetencia pre samosprávne kraje, takže aj tu sa dáva táto kompetencia.

Štvrtý bod čl. XIX - v bode 2 v tretej vete sa na konci vety pripájajú slová "okrem stredných zdravotníckych škôl". Tu dochádza iba k úprave originálnej pôsobnosti vo vzťahu k stredným zdravotníckym školám v súlade s § 78a.

A k tej dobe účinnosti som aj ja vystupovala kriticky a osvojujem si preto názor, ktorý má aj ZMOS, a dalo ho v písomnom stanovisku, a predkladám ho pod bodom 5, a to - v čl. XXII nahradiť zmenu nadobudnutia účinnosti v čl. XIX, bod 2 a bod 19, z 1. januára 2000 na 1. júla 2002. Myslím si, že tú zodpovednosť by skutočne mala niesť táto súčasná vláda.

Na osobitnom papieri je pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka bodu 1, o ktorom sa bude hlasovať iba v tom prípade, že bod 1 bude prijatý, pretože inak tento návrh je bezpredmetný. Totiž treba aj tento nový návrh zákona prispôsobiť už so súčasným zákonom 277/1994 Z. z., teda o zdravotnej starostlivosti. Teda ak bude schválený prvý pozmeňujúci bod, je potrebné prijať aj tento návrh, ktorý znie: "V čl. XIX v zákone NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov v § 24 ods. 3 v prvej vete bude potrebné doplniť text v ods. 1 písm. a) a b)." Text, ktorý tam pokračuje ďalej ďalšími písmenami, zostáva zachovaný.

To by bolo, dámy a páni, z mojej strany všetko napriek tomu, že neviem koľkí z vás počúvali, koľkí z vás sa zamysleli. Odporúčam tým, ktorí sa venujú tejto problematike, aj zástupcom ZMOS-u, aby si vyzdvihli toto uznesenie vlády, pretože iba takto na písme vám to môže byť úplne jasné, aké je to nereálne. Takže dúfam, že si toto uznesenie vyzdvihnete a že budete, tak ako som kládla otázky ministrovi zdravotníctva ja, tieto otázky klásť aj vy. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcela využiť prítomnosť nielen pána ministra zdravotníctva a školstva, ale aj prítomnosť pána premiéra a chcela by som sa ho opýtať na výsledky medzirezortného pripomienkového konania, pretože podľa mojich informácií tento kompetenčný zákon mnohé rezorty nestihli pripomienkovať alebo nemali na to dostatočný časový priestor, a najmä teda pokiaľ ide o tripartitu, to už ani nehovorím. Zdá sa mi, že aj vystúpenie pani poslankyne Aibekovej to dokázalo, pretože ak sme hovorili v súvislosti s prechodom kompetencií sociálnej sféry, hovorili sme o prechode kompetencií na obce. Pokiaľ ide o opatrovateľské služby, tak sa pýtam, prečo je tu dvojkoľajnosť, prečo sú tu ADOS-ky, prečo sú tu opatrovateľské služby cez rezort sociálnych vecí a, po druhé, akým spôsobom rezort zdravotníctva a rezort sociálnych vecí chce naplniť ešte pred prechodom kompetencií tie sľuby o tom, že nemocničné kapacity určitej časti, ktoré sú voľné, budú poskytované na sociálne služby. Je to vážny problém, hovorila som už o tom, ale nedostávam na to odpoveď, pán premiér. Voľné kapacity v nemocniciach, ktoré nebudú využité, ani obce ich nebudú vedieť alebo môcť využiť. Akým spôsobom budú potom organizované opatrovateľské služby pre starých, prestarnutých a pre chorých obyvateľov?

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková.

M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja mám iba jednu krátku pripomienku, že aj to pán minister potvrdil na rokovaní výboru, že tento návrh zákona nielen že nebol konzultovaný so stavovskými profesijnými a odbornými združeniami, ktoré pracujú v tejto oblasti, ale ani ho to nezaujímalo, aké boli ich stanoviská, pretože priznal, že jeho pôvodná koncepcia bola iná, že chcel viac kompetencií presunúť na stavovské organizácie a takto pripravoval aj návrhy zákona. Takže aj moja pripomienka je, že bol tomuto návrhu zákona venovaný malý priestor a že sa k nemu nevyjadrili odborníci a že pán minister sa bránil presunu kompetencií, a preto vlastne musel rýchle tieto kompetencie na nátlak premiéra pripraviť aj s takými mnohými chybami a nedostatkami, ako je to pripravené. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

J. Prokeš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, kolegyne, kolegovia, dostali sme sa do situácie pri prerokovávaní celého balíka zákonov, že sa ukazuje, že práca chvatná málo platná. V podstate jedna politická strana prinútila vás všetkých ostatných z vládnej koalície, aby ste jednoducho súhlasili s tým, že tieto návrhy zákonov sa budú prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní. A už pri prvom čítaní a následne na výboroch sa ukázalo, že obsahujú obrovské množstvo vecných chýb.

Jeden zo základných problémov, ktorý súvisí s celým balíkom týchto zákonov o tzv. prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje a celej transformácie, spočíva v tom, že sa začínala celá táto transformácia stavať od strechy. A preto si dovolím povedať, že je to tzv. transformácia. Ak môžu mať v nemeckej ústave zakotvené, ktoré dane sú miestne, ktoré sú oblastné, ktoré sú krajinské a ktoré patria na federálnu úroveň, tak sa pýtam, prečo sme nezačali aj my tým, aby obce i samosprávne kraje vedeli, akými konkrétnymi zdrojmi finančnými disponujú, aby mohli samy, naozaj sa usilovať a mali záujem usilovať sa, aby na základe ekonomického rozvoja vlastného územia získali väčšie finančné prostriedky na to, aby mohli zabezpečovať úlohy, ktoré sa im snaží, a teraz to poviem natvrdo, vláda nasypať na hlavu, s vašou pomocou, kolegovia poslanci. Prečo? Pretože ak si pozrieme len kompetencie, ktoré prechádzajú na obce v oblasti školstva, tak zistíme, že nám nie je celkom jasné, čo z toho budú vlastne originálne a čo budú prenesené kompetencie. A o problémoch s financovaním tu hovorila pred chvíľkou pani kolegyňa Aibeková, aj keď vo vzťahu k inému rezortu. Ale v podstate platí to isté. No a ak ešte otočíme, ako je snaha, interpretačné pravidlo, a naviac jedno ostane v tomto návrhu zákona a druhé, čo sa týka obcí, strčíme do zákona o novelizácii zákona tristošesťdesiatdeviatky, a teda ho dáme do zákona o obecnom zriadení, tak si vytvoríme ďalší legislatívny chaos.

Myslím si, že nejde len o to, udržať sa vo vláde, páni kolegovia z vládnej koalície, ale mali by ste cítiť aj zodpovednosť voči občanom Slovenskej republiky. Pán kolega Oberhauser tu, podľa mňa, veľmi jasne ukázal dôvody, ktoré môžu stáť v pozadí nátlaku Strany maďarskej koalície, aby sa takto urýchľovala táto reforma verejnej správy - jednoducho za každú cenu dostať obce, predovšetkým školy, podčiarkujem ešte raz, predovšetkým školy. Ak im toto odsúhlasíte, tak ste otvorili cestu nezadržateľnej maďarizácie slovenského juhu. Spomeňte si na Kráľovský Chlmec a spomeňte si ako dopadli rodičia, aj maďarskej národnosti, ktorí chceli, aby sa ich deti učili v slovenskom jazyku, teda v štátnom jazyku, a mali dobré dôvody na to, prečo nechceli, aby tá škola bola zmiešaná, aby ich deti neboli vystavené nátlaku a šikanovaniu za to, že sa chcú učiť v slovenskom jazyku, a to bola štátna správa! Výsledok? Výsledok je, že tí rodičia prehrali vlastne na celej čiare a v podstate sa im stalo to najhoršie, čo mohlo, že sú v zmiešanej škole. Toto môžeme očakávať, že bude aj ďalej. Dôvod bude veľmi jednoduchý. Jednoducho nebudú peniaze na udržiavanie slovenských škôl, no a potom zrazu dôjdeme k tomu, že to má zase len zachraňovať štát vytváraním nových štátnych škôl na území, kde už raz mal štát sieť svojich vlastných škôl!

Zabúdame na to, že to, čo má zabezpečovať štát, sa vždy týka celospoločenských záujmov. A jeden z celospoločenských záujmov je udržať prístupné vzdelávanie každému dieťaťu, predovšetkým v štátnom jazyku, aby sa z neho nestal občan druhej kategórie, ktorý sa nedokáže dohovoriť na území celej Slovenskej republiky. Nehovorme, že by to bolo nedemokratické. Ak v Spojených štátoch, ktoré sú naším vzorom v demokracii, mohli v Kalifornii, kde je viac ako 35 % španielsky hovoriaceho obyvateľstva, v referende odmietnuť inojazyčné než anglické školy, tak asi vedeli, prečo to robia. A tohto referenda sa zúčastnili aj španielsky hovoriaci rodičia. Jednoducho nechcú, aby sa ich deti nemohli uplatniť na celom území Spojených štátov, pretože nebudú dokonale ovládať anglický jazyk. Situácia je u nás iná. Vieme to veľmi dobre a dlhodobo. Jedna politická strana tu neustále bojuje za to, aby bol povýšený záujem jednej menšiny nad záujem celej spoločnosti, ktorá žije v Slovenskej republike, jednoducho, aby tu neexistoval integračný jazyk pre všetkých. A pranieruje aj príslušníkov svojej menšiny za to, že si dovolia dávať svoje deti do škôl s vyučovacím jazykom slovenským!

Dámy a páni, vôbec nie je pravda, že na obce v tomto smere prechádza nejaká kompetencia. To je klamstvo, pretože aj dneska má každá jedna obec právo v zmysle školského zákona založiť si školu a financovať ju. Dokonca ešte dostane aj štátny príspevok presne tak, ako súkromná škola alebo by to dostala škola cirkevná. Takže aký je problém s obecnými školami? Žiadny. Tuná v tejto chvíli prichádza k tomu, že to, s čím si nevie poradiť najvyššia úroveň samosprávy v našej republike, to je štát, tak nasype na hlavu tým dole - a starajte sa, ako viete. Myslím si, že je to viac ako nefér, a myslím si, že by ste preto mali podporiť pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán kolega Oberhauser, aby bolo vyčlenené z tohto prechodu pôsobností v § 2, a teraz poviem rovno tak ako nevedel ani on, tak nevedia vlastne ani legislatívci, či povedať odsek g, písmeno g), vzhľadom na to, že po paragrafe nasleduje hneď označenie nie numerické, ale alfabetické, a takisto v § 3 a, samozrejme, následne v celom návrhu rešpektovaná táto skutočnosť a je už jedno, že keď sa v týchto dvoch prípadoch písm. g, teda v § 2 a § 3, vypustí, či sa ostatné prečíslujú alebo nie, v podstate sa nič nestane, lebo ide o písmenné označenie.

Dámy a páni, ak naozaj chcete robiť transformáciu v Slovenskej republike, tak začnite od základov, začnite od finančných tokov. O tých nikto nehovorí, to sa zdá, že však to sa vyrieši. Nič sa nevyrieši, všetko musia riešiť ľudia. A v tomto prípade neexistuje ani len náznak vykonávacích predpisov, akým spôsobom majú byť, by som povedal, zariadenia prevádzané na samosprávne kraje alebo na obce, absolútne nič. Ak sa náhodou stane, že zrazu starosta zistí, že v škole v jeho obci, keď ju má preberať, nie sú ani okná, nebude môcť povedať ani mäkké f, a to nehovorím o školských tabuliach a ďalších zariadeniach, pretože jednoducho k tomu žiadny predpis v tejto chvíli neexistuje. To isté sa týka zdravotníckych zariadení a všetkého ostatného, čo sa tam uvádza. Pravda, je zaujímavé, prečo napr., to len tak ako perlička na vystúpenie pána kolegu Jarjabka, práve pri štátnom divadle v Košiciach má prejsť zriaďovateľská, alebo zakladateľská funkcia pod ministerstvo a prečo nie pri ostatných krajských divadlách, prečo tie majú ísť na samosprávne kraje. To je len taký výkrik do pléna, prečo zase nie sú všetci na jednej úrovni?! Pokiaľ by išlo o Slovenské národné divadlo, prosím, ale to je asi jedno. Alebo teraz ako? Bojíme sa, že Košice sa budú na všetko ináč dívať? Nie sú si tu všetci rovní?

Skutočnosť je aj tá, že celý tento zákon vôbec nerešpektuje, ale vôbec nerešpektuje, veľkosť jednotlivých obcí. Dokonca ani tie zákony, ktoré sú v tomto balíku sa týmto problémom akosi vôbec nezaoberajú. Vôbec sa nezaoberajú, ako sa budú napĺňať, povedzme, kompetencie alebo povinnosti, ktoré týmto zákonom dostane obec, ktorá bude mať, čo ja viem, 500 až 1000 obyvateľov. To akosi predkladateľov tohto zákona netrápi a zrejme si hovoria, čím väčší chaos pred budúcimi voľbami, tým lepšie. Ja si myslím, že reforma sa má robiť pre ľudí, a nie pre nejakých politikov, že by naozaj mala nie viesť k tomu, že tu niekto rozpráva, ako to bude vynikajúco fungovať, ale naozaj by mala ukázať ten model, a dneska nie je problém modelovať všetky tieto veci na počítači, že to naozaj má šancu fungovať. Ale tým sa nikto nezaoberal. Tu vôbec nie je vyčíslené, aký je vecný dlh v školstve, opakujem, vecný, nie finančné dlhy nezaplatených faktúr ap., ale dlhy, ktoré sú potrebné na nutnú rekonštrukciu jednotlivých týchto zariadení. To isté platí, samozrejme, aj pre zdravotníctvo, sociálnu oblasť a tak ďalej a tak ďalej. Je skutočne zaujímavé, ak v niektorých prípadoch dostáva povinnosť obec, aby niektoré úkony nahlasovala sama sebe, pretože vykonáva dvojitú funkciu v tomto prípade. A podobných nezmyslov aj v tomto zákone pod tlačou 1162 o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje je viac ako dosť.

Dámy a páni, ak schválite tento zákon, tak urobíte skutočne medvediu službu všetkým občanom bez rozdielu náboženstva, rasy alebo národnostnej príslušnosti. Medvediu službu urobíte. A preto mi dovoľte odporučiť vám nehlasovať za ten zákon, lebo ten nemôžete, pokiaľ neurobíte finančné toky, vylepšiť žiadnymi pozmeňovákmi. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Oberhauser. Nech sa páči.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Prokeš pomenoval veci pravými menami a chcel by som upozorniť na tri veci, ktoré v tejto súvislosti povedal. Po prvé, naozaj presunúť kompetencie v školstve na samosprávy bez predbežnej prípravy a bez ich opatrení v systéme by bolo obrovským hazardom, lebo vzdelanie je jedna z mála komparatívnych výhod, ktoré má Slovenská republika. Nemá žiadne veľké surovinové zdroje, nemá žiadne veľké bohatstvá, ale vzdelanie, to bola ešte stále výhoda, s ktorou sme mohli v zahraničí, v Európe uspieť.

Druhá vec, na ktorú upozorňuje, je, že stavať by sa malo oddola, ak by sa stavba nemala zrútiť. Princíp subsidiarity je absolútne nesprávne použitý. Totiž museli by sme sa najprv tých obcí spýtať, čo vládzu vo svojich právomociach, vo svojich možnostiach spraviť. A tam by sme zistili, že obce do 1000 obyvateľov majú iné možnosti ako obce s 3000 - 4000 obyvateľmi, iné menšie mestá a iné veľké mestá. A pre každé treba úplne iné kompetencie, iné systémy vytvoriť, ako všetkým zrútiť na dve úrovne všetky kompetencie. Čiže je to nedomyslené, nepripravené, jednoducho nie je k tomu tá stavba zdola, aby sa stavba nezrútila.

A tretia vec je, upozornil, že dneska sú modelové metódy, aby sme si odskúšali to, čo sa vymyslí, na nejakom modeli v počítači. Ale dal by sa urobiť experiment, povedzme, v jednom okrese, ako to bude fungovať. Ale nie, tu vláda chce niečo presunúť, vládni poslanci tomu prídu poslúžiť, aby jednoducho experiment sa uskutočnil na 5,5 mil. A to, si myslím, je nehoráznosť, a to vo svojom vystúpení pán poslanec Prokeš jednoznačne zadefinoval. Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Števček, nech sa páči, a po ňom pán poslanec Gajdoš.

P. Števček, poslanec: Vážení vládni hostia, ctené kolegyne, vážení kolegovia! Podobne ako Dušan Jarjabek, aj ja vás chcem poprosiť o prepáčenie, že chvíľku budete musieť nastaviť svoje ctené uši problematike kultúry. O kultúre sa nielen v tomto parlamente, ale aj inde, napr. v slovenskej vláde, hovorilo najmenej. Pri svojich stručných - bojím sa, že až veľmi stručných - úvahách o neodkladnej, dokonca ultimatívne podmienenej reforme štátnej a verejnej správy budem vychádzať, s vaším láskavým dovolením, z dvoch dokumentov: z jedného oficiálneho, vznešene nazvaného návrhom zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje, a z druhého, už oveľa menej vznešeného, zato však alarmujúcejšieho a najmä nie veľmi oficiálneho, pôvodcovia ho skromnejšie nazvali informáciou, informáciou o finančne nevykrytých prevádzkových nákladoch a kultúrnych aktivitách rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na rok 2002. Tento dokument nemáme všetci, len členovia výboru pre kultúru a médiá, veď načo brať spanie aj ostatným, keď to aj tak zaujíma len málokoho. Navyše, aj to je svätá pravda, obdobný dokument o rozpočtovej nevykrytosti si poľahky môže vyprodukovať hocktorý rezort súčasnej vlády. To je na veci najpozoruhodnejšie.

V návrhu zákona, ak ho čítame približne od strany 72, nachádza sa iba pár takrečeno povinných zmienok o prenose kompetencií v riadení a organizovaní kultúry; dodávam, slovenskej národnej kultúry. Zväčša sa týkajú divadla a ešte osvety, knižníc, múzeí a galérií - a dosť, zúfalo dosť. Akoby sa národná kultúra týmto vo svojej dimenzionalite cele vyčerpávala. Ale aj ono torzné videnie slovenskej národnej kultúry, obohatené zvýšenými prenesenými kompetenciami, je nanič a je doslova od macochy, keď bohom súčasnej vlády dané zriaďovateľské funkcie narazia na dokument druhý, hovoriaci o deficitoch, o finančných prostriedkoch rezortu kultúry, aké sa rozpočtovo predpokladajú na rok 2002. Vcelku na 12 pomerne husto klepaných stranách sa rozpisujú ubíjajúce a likvidačné deficity vo všetkom torznom, čo sa vnuknutím vlády za slovenskú národnú kultúru ešte pokladá.

Uvediem, ak dovolíte, iba jediný, a to výsledný údaj. V roku 2002 budú kultúre vražedne chýbať vyše 2 mld., celkom presne 2,017 mld. korún; najmenej, lebo o presnom rátaní tu akiste nemôže byť reč. Aká to bude teda reforma, z čoho, pre koho, kvôli čomu? Bude to reforma nanajvýš na potvrdenie slovenskej národnej nekultúrnosti. Prichádza totiž v najkrízovejšom čase slovenskej kultúry v jej novodobých dejinách, vo fáze jej vedomej deštrukcie a likvidácie. Hneď dopoviem, čo sa tým musí myslieť.

V normálnom síce, ale predsa len pridlhom trvaní Dzurindovej vlády sa stalo to, a furt sa to ešte deje, čo slovenskú kultúru môže stáť aj existenciu. Zrušil sa, v lepšom prípade sa fatálne rozkolísal jej inštitucionálny základ. Dnes by sa už dal spísať dlhánsky zoznam, audítorsky aj inak zničených, zrušených kultúrnych ustanovizní, a ten zoznam sa ustavične predlžuje, dopisuje sa a bude sa predlžovať. Nebudem sprítomňovať zoznam celý, iba na ilustráciu niektoré veľké jednotliviny. Kde je napr. Komorná opera, kde divadlo Nová scéna, kde bude o chvíľu SĽUK, kde TASR, kde Slovenská televízia, kde je Slovenský film, jeden celý a kompletný druh moderného umenia, kde je inštitucionálna tradičná pevnosť Matice slovenskej, kde Dom zahraničných Slovákov, kde sú národné kultúrne centrá, kde sú a kde budú mnohé kultúrne a umelecké časopisy - a tak ďalej a tak ďalej.

Vláda slovom i skutkom nieže ignorovala slovenskú kultúru a nechala ju napospas trhovému osudu, vláda z nej vedome a programovo odkrajovala, redukovala ju na terajšie dýchavičné torzá, dopúšťajúc sa pritom ekonomikárskeho vulgarizmu a doslova primitivizmu najhrubšieho nekultúrneho zrna. Ak totiž v hospodárstve privatizačne rozpredáva všetko pekuniárne a všetko finančne nezanedbateľné, v kultúre, naopak, ruší a likviduje zasa všetko, čo si robí čo iba minimálne nároky na štátny rozpočet. Ale vedno to nie je nič iné, len demontáž civilizovaného demokratického štátu. Rozhodne to všetko sa žiada zapísať hrubými čiernymi písmenami do historických análov slovenskej národnej štátnosti.

Toto všetko - a všetko, čo sa na postupné likvidačné procesy viaže, čo sa postupne na to viaže - natrvalo zostane na svedomí antikultúrne vládnucej vlády vrátane zhubných následkov, povedzme, na slovenské školstvo. Načo budú vysoké školy produkovať erudovaných odborníkov, keď tí nebudú mať perspektívu profesnej existencie, keďže nebudú mať pracoviská, kde by pôsobili, a vrátane zástupov nezamestnaných z toho, pochopiteľne, plynúcich.

Aspoň raz však táto vláda bez kultúrnych programov a koncepcií nemôže argumentovať dedičstvom vlády predošlej, lebo všetko by zjavne svedčilo proti nej. Tá predošlá vláda odovzdávala slovenskú kultúru nie síce v blahobyte dotácií, ale určite skonsolidovanú, moderne pripravenú cítiť sa národne aj európsky suverénne.

Priveďme si pred oči jeden príklad za všetky možné ostatné. Keby dnes existovali funkčné regionálne kultúrne centrá, to by sa prenášali kompetencie! Ale niet ich. Zmysluplne a na osoh národnej kultúry a kultúrnosti by prenesené kompetencie mali svoj velikánsky význam. Ale v situácii, keď takmer celá slovenská národná kultúra ponížená stojí pred vládnucou likvidačnou čatou a s novými a hoci aj s novými epoletami kompetencií, máme jediné východisko: Áno, sme aj za predložený návrh zákona v jeho podstate a v jeho jadre, veď napokon približuje čas, keď sa programové redukovanie slovenskej kultúry objektívne zastaví - národná kultúra predsa len nezaniká ani v nežičlivých reformách. Prosím, prepáčte mi môj hlas, ale to je asi všetko. Ďakujem. (Potlesk.)