P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hort.

M. Hort, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milá kolegyňa, ja by som chcel reagovať v krátkosti iba na ten úvod a potom na záver vášho vystúpenia. Spomínali ste, že v rokoch 1996 a 1997 Hnutie za demokratické Slovensko začalo a naštartovalo decentralizáciu v našej krajine. Mám pocit, že nerozumieme alebo nechceme rozumieť termínom.

V rokoch 1996 až 1997 sa uskutočnila dekoncentrácia štátnej správy na okresné a krajské úrady. Decentralizácia, o ktorej hovoríme my, je proces, ktorý má zmeniť charakter nášho štátu z centralisticky riadeného na decentralizovaný. Je o skutočnej demokratizácii verejného života, je o odvahe skutočne uplatniť subsidiaritu v našej spoločnosti, ale je tiež o dôvere občanom našej krajiny, že si problémy, ktoré poznajú vo svojom okolí, budú vedieť lepšie riešiť, ako keď sú ony riešené z centra. To je presne niečo iné ako to, čo bola dekoncentrácia štátnej správy. To je to, na čo - napriek tomu, že ste mali na to k dispozícii takmer sedem rokov s prestávkou - ste sa neodhodlali. Je však pre mňa nádejou, keď hovoríte o tom, že tak, ako vo vzťahu k NATO ste zmenili názor, sa váš názor mení aj vo vzťahu k decentralizácii, že postupne chcete túto decentralizáciu podporiť. Ja akurát neviem, ako to je postupne. V týchto zákonoch, o ktorých budeme rokovať, je jasne povedané, ktoré kompetencie majú prejsť na samosprávy obecné a krajské a aj od ktorého dátumu.

A spomínali ste ešte okresné úrady. A to je naozaj dojímavé, ak si teraz spomeniete na peniaze daňových úradníkov, keď vtedy, keď ste vytvárali okresy Poltár, Medzilaborce, všetky tie, kde nie je ani dvadsaťtisíc obyvateľov, kde už dnes je každému jasné, že to boli umelo vytvorené okresy, vám vtedy o peniaze daňových poplatníkov nešlo. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jasovský.

J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ja tiež som nespokojný s tým, že skracujeme čas rokovania o takých dôležitých zákonoch - a toto je mimoriadne dôležitý zákon, za taký ho považujeme -, že skracujeme legislatívny proces k tomuto zákonu. Ak hovoríme o kompetenčnom zákone, je tu vzťah k mimoriadnemu množstvu zákonov, ktoré sa týkajú rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií, cestné, zákony o dráhach, o pozemných komunikáciách a iné. Treba povedať, že k tomuto zákonu naozaj by bolo dobré, keby sa mohli vyjadriť odborníci, ktorí pracujú v rezorte alebo ktorí pracujú napríklad v profesijnom klube dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorého som predsedom. Ale za niekoľko dní dať stanovisko a riešiť vzťahy tohto zákona k iným zákonom skutočne nie je možné.

Ja si dovolím upozorniť len na otázku napríklad opráv a údržby cestnej siete. Predstavte si príklad, že na trase bude nejaký počet obcí, starosta každej druhej obce sa rozhodne, že údržbu cestnej siete nebude vykonávať, pretože v tom období nebude mať na to dostatočné množstvo prostriedkov. Predstavte si, ako bude fungovať hromadná autobusová doprava na tejto trase. Ak budem hovoriť len o otázkach podpory verejnej autobusovej dopravy s tými prostriedkami, o ktorých je uvažované v kompetenčnom zákone, veľmi dobre vieme, že doprava už dnes funguje mimoriadne kolapsovo. Ak teda sčítame len tieto dva faktory, údržbu a opravu cestnej siete a plus podporu obcí, resp. samospráv, potom vo verejnej hromadnej tieto zdroje sú mimoriadne nízke a stupeň individuálneho motorizmu na Slovensku je taký nízky, že skutočne dôjde ku kolapsu.

Ja som veľmi prekvapený, že tri roky ste mali čas na to, aby ste predložili tento zákon, a zrazu na to máme dva, možno tri týždne. To sú neúmerné obdobia, ktoré sa nedajú porovnať.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pánov poslancov chce reagovať pani Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Dovoľte mi, aby som reagovala len na pána poslanca Horta, ktorý tu podľa mňa uvádzal nepresnosti. Presná otázka je, že centralizácia a decentralizácia sa týka aktivít činností a koncentrácia a dekoncentrácia sa týkajú inštitucionálnej zložky štátnej správy. Je mi veľmi ľúto, že aj v tlači sa tieto pojmy zamieňajú. A dovolím si vás ubezpečiť, že som túto otázku ešte ako podpredsedníčka vlády rokovala a prerokúvala s viacerými významnými predstaviteľmi, právnikmi v zahraničí a plne nám potvrdili aj pri ústave, aj pri zákonoch, ktoré sme robili, že decentralizácia nemusí ísť len po linke samosprávy, ale decentralizácia je aj vtedy, ak sa uskutočňuje po linke orgánov štátnej správy. Konečne niekde v zahraničí nie je dvojkoľajnosť taká ako u nás, že sú osobitne orgány samosprávy, inštitucionálne stvárnené, a všetci hovoria o decentralizácii napriek tomu, že neposúvajú z centra kompetenciu na orgány samosprávy, ale na príslušné miestne orgány štátnej správy, ktoré majú prvok obdobný, ako sme my mali národné výbory, to znamená samosprávny prvok v štruktúre orgánu.

Preto, pán poslanec Hort, nesúhlasím s tým, čo ste hovorili, a jednoznačne trvám na tom, že kroky, ktoré boli urobené, prenesenie štátnej správy z centra na miestne orgány štátnej správy bola decentralizácia.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ako ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Tkáč. Po ňom vystúpi pán poslanec Maxon.

V. Tkáč, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, pred niekoľkými hodinami som mal v rukách jeden zaujímavý materiál z vlády, Dzurindovej vlády, ktorý hovoril o monitoringu plnenia legislatívnych úloh a prístupového procesu k Európskej únii, a ako piktogram tam bol nažhavený granát alebo anarchistická bomba niekde od cárskeho Ruska s knôtom, ktorý "dutná", a ten knôt, alebo tá bomba znamenala, ktorý rezort si neplní úlohy súvisiace s plánovaním legislatívnych úloh súvisiacich s predkladaním materiálov do vlády, do Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky i do Národnej rady vrátane toho, kde boli termíny uvedené o tom, ktoré právne predpisy už mali platiť, ktoré právne predpisy by mali byť v legislatívnom procese v Národnej rade. A dnes sme svedkami smršte skrátených konaní.

Dovoľte, pán minister, aby pri všetkej úcte k vám, a to teraz nie je kompliment, to je pravda, som vyjadril poľutovanie nad vašou úlohou, ktorú ste museli zohrávať tým, že ste päťkrát či šesťkrát museli vstať a obhajovať to isté, prečo a ako je nevyhnutné tieto zákony dať v skrátenom legislatívnom konaní. Keď si premietnete monitoring prístupového procesu, kde veľké množstvo rezortov, ale aj ústredných orgánov štátnej správy neplní legislatívne kompetencie, sme svedkami naozaj chaosu, ktorý v legislatívnom procese a ešte v takých závažných otázkach existuje. A chcem sa opýtať, koľko energie venovalo ministerstvo vnútra príprave týchto dokumentov, pretože podľa platného kompetenčného zákona 347 o kompetenciách ústredných orgánov štátnej správy ministerstvo vnútra by malo koordinovať práce pri takýchto zásadných otázkach. A chcem sa opýtať, koľko váš predchodca vystúpení aj z hľadiska monitoringu okrem Lexu a Ľuby Lesnej mal vo vzťahu k reforme verejnej správy. Koľko ministerstvo vnútra odviedlo energie a energeticky pristupovalo k týmto kompetenčným úlohám v rámci platnej legislatívy, keď vo finále, nebyť tlaku Strany maďarskej koalície, náš predseda vlády sa zmenil na generálneho riaditeľa sekcie a zvolával štátnych tajomníkov jednotlivých rezortov za veľkej slávy a za obrovského mediálneho boomu a riadil prácu štátnych tajomníkov, ktorí mu pokorne nosili na tácke kompetencie, ktorých sa boli ochotní alebo neboli ochotní vzdať. Chcel by som sa v tejto súvislosti spýtať, čo a akým spôsobom sa ocení na úrovni ministerstva vnútra z hľadiska reformy verejnej správy?

Máme tu reformných géniov, ktorých vyprodukovali niektoré pravicové médiá na Slovensku, ktorí nemajú obdobu v minimálne európskom formáte, a dostávame sa do situácie, že legislatívne zmätky dostávame na skrátené legislatívne konania, ale od tejto vládnej koalície to vôbec nie je nič nové. Pretože ak si spomeniete na stresy, ktoré sme mali pri novele ústavy, tak v podstate ide o opakované činnosti. 6. februára sme dostali 78 zmenených návrhov novely Ústavy Slovenskej republiky, z pôvodných 93 navrhovaných zmien. A po brutálnom fungovaní tohto parlamentu 23. februára ste hlasovali za novelu tejto ústavy. Čiže za 17 dní sa vyprodukovalo 78 zmien s tým, že v noci zo štvrtka na piatok pred hlasovaním sme dostali ďalšie zmeny, a to týkajúce sa práve prístupového procesu k Európskej únii.

Chcem tým povedať, že toto nie je kvalitná práca vládnej koalície. A keď si spočítame aj ďalšie otázky týkajúce sa skráteného legislatívneho konania, daňovú ligu a daňové jazdecké preteky, ktoré si niektorí poslanci vládnej koalície vyprodukovali za posledné týždne, dostávame sa do situácie, že si treba naozaj vážne povedať, čo je so slovenskou štátnosťou, akým spôsobom túto štátnosť treba ochraňovať a akým spôsobom treba brzdiť tieto skutočne nehorázne postupy vládnej moci.

Chcem v tejto súvislosti uviesť ďalej tiež to, že ak by sme do toho vmontovali návrh poslancov Kresťanskodemokratického hnutia, že treba redukovať počty rezortov a ministerstiev, a keby, nedajboh, ešte aj o týchto otázkach sme v súčasnosti začali diskutovať tiež skráteným konaním, pričom ja osobne podporujem redukciu ústredných orgánov štátnej správy, ale v tejto etape to všetko mať na stole, tak to je skutočne rok pred voľbami taká úžasná odvaha, že ja sa čudujem, že vás to ešte takto baví. A ono, samozrejme, občan vám to spočítava veľmi seriózne a jasne vo volebných preferenciách v tom, že sa skutočne rozkmitáva stabilita slovenskej štátnosti, že sú tu naozaj ohrozené princípy štátu v takomto zmysle slova.

Dovoľte jeden konkrétny príklad v tejto súvislosti, pretože naozaj som ľudsky aj odborne presvedčený, že tu vôbec nemajú byť naplnené skutkové podstaty skráteného legislatívneho konania. Pred niekoľkými rokmi jeden český minister začal reformovať dávky sociálnej starostlivosti, premietnuté do oblasti sociálnej pomoci. V podstate nešlo o nič iné, len o to podobné, išlo o presun kompetencií, išlo o mechanizmy dávkové, ktoré znamenali, že konkrétne na Jindřišskej ulici v Prahe, už ju chceli premenovať aj po tom českom pánovi ministrovi, bol 750-metrový rad občanov. Ak si spočítam teraz, o aké zmeny kompetencií ide, akým spôsobom pán ministerský predseda so štátnymi tajomníkmi, lebo to je jeho návrh, tak to v médiách v podstate prezentovali, akým spôsobom dolaďuje tieto kompetencie, tak som presvedčený o tom, že tu skutočne dôjde k takému zásadnému postoju a zmenám vo vzťahu k postaveniu občana, že sú tu vážne ohrozené ľudské, občianske aj ústavné práva občanov Slovenskej republiky.

Chcem tým povedať, že v tejto súvislosti sú tu naozaj ohrozené aj ľudské a občianske, aj pracovné práva zamestnancov štátnej správy, ale aj zamestnancov samosprávy a obcí a miest. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že včera, tuším, bratislavskí funkcionári miestnej samosprávy reklamovali, že váš návrh je centralistický, že uberá mestským častiam kompetencie, práve naopak, že ich presúva na magistrát. Teda o akej dekoncentrácii a o akej decentralizácii tu niektorí ľudia pri 5-dňovom prerokúvaní hovoria? Pričom máte stále na krku nôž Strany maďarskej koalície, ak to do 30. septembra nebude, už sa ani maďarská koalícia nezíde a vystupuje z vládnej koalície. Opäť roztrasená štátnosť, pretože politické štruktúry sú ohrozené rozpadom vládnej koalície a zmenou ústavných pomerov síl v Národnej rade a vytvára sa možnosť predčasných volieb.

Teda toto je atmosféra, v ktorej sa rokuje, toto je atmosféra, v ktorej hlas opozície vládnych poslancov dnes nezaujíma. O to tu práve ide. Ak si spočítame skutočne prístup k tvorbe práva, ak jeden z rezortov, nebudem ho menovať, nie je to nutné, napíše, že neplní plán legislatívnych úloh v súvislosti s acquis communautaire, s prístupovým procesom preto, lebo, čuduj sa svete, dochádza k neúmernému pohybu zamestnancov legislatívnych útvarov. Tak na kom stojí tento štát? Na štátnikoch alebo na zamestnancoch legislatívnych útvarov?

Chcem sa teraz ďalej spýtať, že fungujú tu alebo sú pripravené ďalšie otázky týkajúce sa verejnej služby a štátnej služby. Ja obdivujem odvahu najvyššie postaveného generálneho riaditeľa sekcií pána predsedu vlády Dzurindu, ktorý koordinuje štátnych tajomníkov, obdivujem vašu odvahu aj predložiť takéto návrhy zákonov v situácii, keď tu chýba reforma štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, vážení. Systémové väzby takýchto prístupov, ktoré dnes predvádzate, dokumentuje evidentne to, že M.E.S.A. 10 zlyhala, pretože to nie je vládny návrh, to je návrh, znovu opakujem, generálneho riaditeľa vládnej sekcie pána Dzurindu, ktorý stál na čele štátnych tajomníkov a M.E.S.A. 10. Veď existujú jasné dôkazy, pán poslanec Pittner to môže potvrdiť, akým spôsobom opustil kompetencie ministerstva vnútra a akým spôsobom vlastne tomu nezabránil, že jednotlivé ústredné orgány štátnej správy ministerstva písali odpovede na reformu verejnej správy do M.E.S.A. 10. Ministerstvo, ústredný orgán štátnej správy, reaguje dotazníkovým spôsobom na pochybnú organizáciu, občianske združenie, či čo, to ja neviem.

Chcem povedať, že toto je otázka slovenskej štátnosti alebo hocijakej inej štátnosti, aby si ústredný orgán štátnej správy štátnickú záležitosť vybavoval poštou cez občianske združenie? A máme na stole päť či šesť zákonov, už sa v tom nikto nevyzná, máme tzv. kompetenčný zákon, alebo presun kompetencií, ktorý je totálne pochybný vo vzťahu k obciam, kde je totálne pochybný k samospráve, vyšším územným celkom, je totálne pochybný z hľadiska jednotlivých kompetencií. Pretože tie kompetencie treba zabezpečiť z hľadiska normálnej administratívnej etiky a slušnosti, prosím vás. V každom civilizovanom štáte, dokonca aj v komunistickom štáte musel štátny orgán reagovať, odpovedať do 30 dní občanovi na jeho podanie.

Ja sa pýtam: Akým spôsobom chcete teraz rozfázovať jednotlivé presuny kompetencií, keď sú tam kompetencie stavané až do roku 2004? Akým spôsobom príde na stôl návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2002? Bude v tomto zákone o štátnom rozpočte? A s veľkou slávou vláda vraj schválila jednotne štátny rozpočet, teda návrh na budúci rok, a dnes ešte riešime presun kompetencií, ktoré vlastne budú meniť aj podstatu financovania v tejto krajine. Prečo tam absentuje reforma, už sa opakujem, štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií? Ťažkotonážne socialistické, komunistické rozpočtové pravidlá financovania dnes platia na Slovensku skoro tak, ako platili za Husáka, či za koho. Prečo neprebieha zároveň aj reforma financovania a prípravy štátneho rozpočtu, aby aj obce, mestá a príprava rozpočtov na budúci rok boli, povedal by som, v určitej symbióze s týmito zmenami.

A týchto otázok je tu milión a evidentne je jasné, že táto reforma je nezvládnutá, je to reforma, ktorá je "spackaná", je to reforma, ktorú v konečnom dôsledku musí riešiť generálny riaditeľ vládnej sekcie Mikuláš Dzurinda so štátnymi tajomníkmi, je to reforma, ktorá je antireformou a ktorá evidentne dokazuje, že reformný potenciál tejto koalície je mínusový, reformný potenciál vlády Mikuláša Dzurindu je mínusový a je protispoločenský. Toto sú tie zásadné otázky a problémy, ktoré si musíme povedať v čase, keď sa máme o týchto zákonoch tu zdržiavať a zároveň čakať na ďalšie materiály týkajúce sa prípravy štátneho rozpočtu, záťaže novej vlády, ktorá vzíde z volieb v roku 2002, pretože ich táto vláda bude absorbovať, tieto zákony, ich účinnosť a presun kompetencie tam tak, aký je.

Vrátim sa k českej skúsenosti. Nie sú zabezpečené materiálne podmienky takejto transformácie, tzv. decentralizácie, nie sú zabezpečené práva a povinnosti a nie sú zabezpečené záväzky týkajúce sa celého balíka presunu týchto kompetencií. Ak si dnes samospráva a niektorí ľudia zo ZMOS-u alebo z ďalších týchto inštitúcií myslia, že vyhrali, tak sa veľmi mýlia. Pretože tu sa nedecentralizuje, pán poslanec Hort, tu nie je už a nedecentralizujú sa tu len kompetencie, ale decentralizujú sa tu aj nepríjemnosti, dlhy, záväzky a záťaže, ktoré v jednotlivých týchto kompetenciách sú, samozrejme, v nadstavbe napojené. A táto kvantifikácia v týchto materiáloch skutočne chýba, preto som absolútne presvedčený, že § 89 zákona o rokovacom poriadku absolútne nie je naplnený a že každý postup pri hlasovaní o týchto zákonoch týkajúcich sa reformy verejnej správy je protizákonný, a je mi ľúto, že to musí byť až na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďalšie výhrady sa pokúsim predniesť potom v prípade druhého čítania. Chcel by som v tejto súvislosti naozaj navrhnúť, aby sa stiahli tieto materiály, vrátili vláde na prepracovanie, aby sa pripravila seriózna reforma, ale už pre budúcu vládu, a nie pre túto vládu, ktorá s mínusovým reformným potenciálom nivočí štátnu správu, a tým aj postavenie občanov a štátnosti Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca - šesť pánov poslancov. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Keltošová.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som doplnila vystúpenie pána poslanca Tkáča v tom, že materiál, ktorý spomínal, to je monitor plnenia prioritných úloh vlády k 11. júlu 2001. Ja upresním. K 11. júlu 2001 vláda napriek tomu, že má vlastný legislatívny plán, ku ktorému sa dobrovoľne zaviazala, neprerokovala 10 dôležitých zákonov a 2 nariadenia. Mnohým z nich posunula termín prerokovania. 7. septembra sme dostali materiál, kde zase sa píše: "Alarmujúca je aj skutočnosť, že sa neplnia ani nové termíny účinnosti skončenia niektorých úloh, ktoré boli v súlade s uzneseniami vlády posunuté na neskorší termín. Na základe konštatovania, že stav plnenia prioritných úloh", to podčiarkujem, "nie je uspokojivý, sú jednotliví ministri a vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy vyzvaní prijať účinné opatrenia v rámci svojej pôsobnosti na zabezpečenie plnenia prioritných úloh, ktoré vyplývajú z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenska na členstvo v Európskej únii."

Ja sa pýtam: Čo je toto za systém práce legislatívy? 10 zákonov a 2 nariadenia, čo si vláda sama dala do prioritných úloh, neboli splnené, a vy nám teraz predkladáte toto v skrátenom legislatívnom konaní? To máme čakať, že ešte aj tých ďalších 10 zákonov nám sem príde v skrátenom legislatívnom konaní? Toto je riadenie a manažovanie štátu? Toto je chaos, páni koaliční poslanci! Mám to k dispozícií, môžete si pozrieť. Vláda neprerokovala svoje zákony, ktoré mala prerokovať v 14. týždni tohto roku. Ktorý týždeň máme? 37., ak sa nemýlim.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, chcela som to isté, čo pani poslankyňa Keltošová, tiež som chcela prečítať tento materiál. A chcem upozorniť, že taká nedisciplinovanosť v legislatíve, ako sa vyskytuje v súčasnosti, chaos, nejednotnosť, nekoordinovanosť, neviem, čo robí podpredseda vlády pre legislatívu, taká ešte tu od vzniku štátu nebola.

Je predsa nepochopiteľné, že na jednej strane členovia vlády vrátane predsedu vlády Dzurindu, kade chodia, hovoria o priorite reformy verejnej správy, aká je dôležitá, aký dôraz na ňu kladú, ako ju chcú urobiť, a legislatívne návrhy, ktoré majú byť právnym podkladom, lebo inak sa to nedá urobiť, nepredkladajú, meškajú plnenie, nie sú vyvodené zodpovednostné vzťahy. A keď sa ukáže, že to, o čom sa tri roky rozprávalo, že bude 12 vyšších územných celkov, vlastne sa zmení v parlamente a preukáže sa, že je to neživotné a nie je politická podpora, tak pán podpredseda vlády, ktorý dostal koordináciu do kompetencie, s úsmevom odstúpi, bez akejkoľvek zodpovednosti. A ešte predseda vlády, keď sú na to otázky novinárov, povie, že pán podpredseda vlády splnil svoju úlohu. Opätovne vládny splnomocnenec Nižňanský sa vyparil ako ranná rosa a nič sa nedeje a všetko je v poriadku. Toto je systém zahmlievania zodpovednosti. Kto je zodpovedný za to, že voľby, ktoré skutočne musia byť toho 1. decembra, sú už predo dvermi, ale základné legislatívne normy nie sú prerokované a tu v strese o nich rokujeme?

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, pán splnomocnenec Nižňanský sa nevyparil, sedí hore na balkóne a pozorne počúva rozpravu. (Reakcie z pléna.) Takže len na doplnenie tej vašej informácie.

Pán poslanec Gajdoš.

J. Gajdoš, poslanec: Tak sa vyparil a vyzrážal sa na balkóne, to je jedno.

Pán poslanec Tkáč, chcel by som ťa poprosiť, aby si bol úplne pokojný, tak prikázali pán premiér v sobotňajších dialógoch občanom tohto štátu, aby boli úplne pokojní, lebo sám sa ujal manažovania prípravy kompetenčného zákona, tak... A občania tohto štátu už vedia, že do čoho on strčí nos, to pekne smrdí. Pokojne prikázal rezortom, aby odovzdali svoje kompetencie tým rezortom, ktoré sa ich nechceli vzdať, predovšetkým ministerstvu zdravotníctva, ministerstvu výstavby a verejných prác, no ale aj ministerstvu životného prostredia a, samozrejme, aj pánovi ministrovi vnútra. Pretože, o čom je reforma? Reforma je o tom, že služby pre občana sa majú doniesť maximálne do jeho blízkosti, do jeho bydliska. Najefektívnejší efekt reformy je regionálny rozvoj a ten sa v kompetenčnom zákone úplne vytratil, lebo o regionálnom rozvoji v tomto zákone nie je ani zmienka.

Je mi ľúto, že predstavitelia ZMOS-u sa nechali znásilniť a súhlasili s týmito zákonmi. Nebyť ich súhlasu, neboli by dnes tieto zákony takýmto tempom v parlamente prerokované. Chcem im teda položiť otázku, koho záujmy idú obhajovať, ak nie záujmy samosprávy. Sami na seba ušijeme v tomto parlamente bič, s ktorým nás potom občania vyženú zo samosprávy a budeme si hľadať azyl možno aj za hranicami tohto štátu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Prokeš.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Môžem len potvrdiť to, čo hovoril pán poslanec Tkáč, že novelizácia zákonov, ktorú máme predloženú, aj niektoré nové zákony, ktoré súvisia, prepáčte, že poviem, s tzv. prenosom kompetencií, je, veľmi jemne povedané, nepripravená. Obsahuje množstvo legislatívnych a vecných chýb. Vážne sa obávam, že pokiaľ ide o potrebu prijatia zákonov, že najlepšie by bolo, keby mali len názvy, to schválime a ďalej by boli len prázdne strany. Veď to, kvôli čomu sa to robí, by bolo naplnené, čo na tom, že v skutočnosti sa žiadna kompetencia neprenesie. Budem o tom hovoriť viacej vo svojom vystúpení. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: V prvom rade by som tu čakal v rámci vystúpenia pána poslanca Tkáča, aby tu vôbec boli prítomní tí členovia vlády, ktorých sa tie prenosy kompetencií týkajú. Ako je to možné, že tu nesedí ministerka financií, minister dopravy, ako to, že tu nie je minister hospodárstva, ale predovšetkým minister práce, sociálnych vecí a rodiny, minister zdravotníctva, školstva, výstavby, životného prostredia, kultúry? To týchto členov vlády absolútne nezaujíma, o čom sa tu rokuje? Myslím, že málokedy som v živote videl tak sa nudiť súčasného ministra vnútra Ivana Šimka, ktorý tam s námahou potláčal driemanie, a pani ministerka Machová pri príchode pána poslanca Tkáča jednoducho sa zdvihla a odišla, pretože sa tu nudila už aj predtým a dočítala zdrap papiera, ktorý mala pred sebou, tak čo by tu sedela.

Dámy a páni, táto vládna koalícia nechce reformu a ani ju nechce uskutočniť. Táto vládna koalícia sa potrebuje s chvatom zbaviť zodpovednosti za ekonomickú, sociálnu a spoločenskú demoláciu štátu. A chce to bianko preniesť na obce a bianko preniesť na veľké územné celky. Takže tento postup je úplne čitateľný a úplne zreteľný. Vy ste sa ako koalícia nechali vmanévrovať do tejto situácie pod údajným tlakom maďarskej koalície, čo je blbosť, pretože vystúpením maďarskej koalície vaša uznášaniaschopnosť sa nijako neznižuje. Odpadlo by 15 poslancov z vládnej koalície - no a čo? Prestali by ste byť uznášaniaschopní?

Takže nemaľujme si tu hýle na plot o tom, že tu ide o nejaké skrátené legislatívne rokovanie z dôvodu naliehavosti. Vy sa potrebujete pred budúcim rokom, rokom volieb, jednoducho s chvatom zbaviť z ministerstiev tých zodpovedností a kompetencií, ktorých ste sa zmocnili a ktoré ste prešustrovali, pretože za sebou zanechávate spúšť. Takto prenesiete túto spúšť na kraje a obce.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Áno, pán poslanec Tkáč presne vyjadril vo svojom vystúpení smútok nad tým, čo táto vláda pripravuje pre svojich občanov. Pevne verím, že občania budú vedieť možno aj prostredníctvom médií urobiť dostatočný tlak na svojich politikov v jednotlivých regiónoch, aby nedovolili, aby mohol byť tento kompetenčný zákon v takejto polohe schválený.

Páni, najprv ste nás tu zabávali skoro 2,5 roka tým, že ste sa dohadovali vo vnútri koalície o tom, koľko regiónov má mať Slovensko, či 8, či 12, či 16. Potom ste ešte aj za pomoci svojich politických priateľov zo zahraničia nás tlačili a obyvateľstvo do toho, že ako veľmi potrebujeme reformu. Ale vlastne to, čo malo byť základom odovzdania kompetencií, kompetenčný zákon, zrazu šijete horúcou ihlou a prerokúvame ho v skrátenom legislatívnom konaní. Je to hanba! Je to vlastne priznanie si neschopnosti, lebo skutočne si neviem predstaviť vyššie územné celky, ako majú fungovať. Pozrime sa, ako to funguje dnes v Bratislave, pozrite, ako sú rozkopané ulice. Nedajboh, že bude mať tento primátor alebo šéf vyššieho územného celku kompetencie a zodpovednosť ešte aj za nemocnice, za školy a podobne. Pozrite sa, ako vyzerajú mnohé nemocnice, ktoré sú v regiónoch ďaleko od Bratislavy. Občania, ktorým je aj diagnostikovaný karcinóm, nemôžu byť liečení, pretože nemocnice nemajú peniaze na lieky. A toto chcete zveriť do zodpovednosti regiónov? Z čoho? Prostriedky - a nesedí tu ministerka financií, aby dala odpoveď na mnohé ekonomické... (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tkáč chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov.

V. Tkáč, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem poďakovať poslancom Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany za vystúpenia. Je mi naozaj úprimne ľúto, že racionálne postavené argumenty absolútne nechávajú chladnokrvných poslancov vládnej koalície. Je zrejmé - a to asi platí už od roku 1998 -, že na jedno vystúpenie poslanca koalície je asi 17 až 18 vystúpení opozície. Nediskutujete, pretože neviete. Nediskutujete, pretože tie argumenty, ktoré vás usvedčujú, vám zatvárajú ústa. Ja som skutočne úprimne zvedavý na vystúpenie funkcionárov, poslancov Strany maďarskej koalície, ktorí podmienili práve kompetenčný zákon tým, aby zotrvali vo vládnej koalícii.

Dnes vláda predložila do tripartity, do Rady hospodárskej a sociálnej dohody návrhy na zvyšovanie cien. Včera sme dostali vo výbore pre sociálne veci a bývanie analýzu, že treba ďalej liberalizovať nájomné, ide sa zvyšovať elektrická energia, plyn. Idú sa privatizovať tieto podniky. V piatok sa zvyšovali dôchodky a zástupca vlády tu urážlivo hovoril, že vôbec sa nezvyšovali životné náklady. Nuž takáto je situácia na Slovensku a dnes vám sociálni partneri opustili Radu hospodárskej a sociálnej dohody.

Ja verejne vyzývam pána ministra vnútra, aby sa osvedčil za predkladateľa, aké je stanovisko Rady hospodárskej a sociálnej dohody k týmto návrhom zákonov. Pretože sa dotýkajú nielen státisícov občanov ako konzumentov štátnej správy, ale aj zamestnancov tejto štátnej správy. Kde je pán Lenský so svojím "Slovesom"? Kde sú aktívni a atraktívni odborári, ale aj zamestnávatelia v tejto oblasti? A aké je stanovisko tripartity ku skrátenému legislatívnemu konaniu?

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon. Po ňom je písomne prihlásený do rozpravy ešte pán poslanec Fico.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážení spoloční predkladatelia, vážení spoloční, alebo zlúčení predkladatelia, vážený zlúčený spravodajca, dámy a páni, predovšetkým mi dovoľte, aby som sa vám ospravedlnil, že nemám primerané oblečenie v tejto snemovni, ale chcel som vystúpiť v rozprave a, žiaľ, pracovné povinnosti alebo osobné povinnosti predpoludním som mal také, že som to nestihol. Takže sa ospravedlňujem za to, že nie som primerane upravený v tejto ctenej snemovni, a prosím vás o prepáčenie. (Hlasy z pléna.) Ďakujem, pani kolegyňa.

Ale dovoľte mi, aby som teda išiel k veci. Dámy a páni, akosi naša spoločnosť nie je schopná pranierovať klamárov. Dovoľte mi v tejto súvislosti - a jednoducho tolerujeme ich postupy -, dovoľte mi v tejto súvislosti uviesť niekoľko skutočností. Dňa 4. februára tohto roku predseda vlády, ktorý dnes zobral zodpovednosť za reformu verejnej správy, vyhlásil pred občanmi Slovenskej republiky v televízii: "Okamžite, ako bude schválená ústava, predkladám do Národnej rady všetky zákony, ktoré súvisia s reformou verejnej správy." Podľa mojich záznamov toto vyhlásil 4. februára 2001. Dámy a páni, novela Ústavy Slovenskej republiky bola schválená 23. februára 2001 a dnes je, dnes by malo byť podľa predsedu vlády 26. februára, teda pondelok, keď v našich laviciach mali byť všetky návrhy zákonov súvisiace s reformou verejnej správy.

Chcel by som neprítomnému predsedovi vlády pripomenúť, že je 11. septembra. Rovnako by som chcel pánovi predsedovi vlády pripomenúť o niečo aktuálnejšie klamstvo. V sobotu v Sobotných dialógoch, ktoré robí Slovenský rozhlas, pred občanmi Slovenskej republiky vyhlásil, že pri všetkých veciach, ktoré súvisia s reformou verejnej správy a budú sa odohrávať v parlamente, bude osobne prítomný. Nuž v tejto chvíli musím konštatovať, že prítomný nie je a neprišiel ani na časť rokovania o zákonoch, ktoré navrhuje vláda Slovenskej republiky prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Takže, dámy a páni, to je konfrontácia pravdy alebo lži a skutočnosti, ktoré súvisia s reformou verejnej správy. Okrem toho mi dovoľte skonštatovať, že je úplne absurdné, že jedna z priorít vlády, ktorá je ako priorita zapísaná aj v programovom vyhlásení vlády, sa v legislatívnom procese má realizovať skráteným legislatívnym konaním. Je to, dámy a páni, absurdné a každý racionálne mysliaci človek musí skonštatovať, že takýto postup je neakceptovateľný.

Chcel by som sa, pán zlúčený predkladateľ, opýtať, či ste naozaj presvedčený, že sú splnené podmienky § 89 ods. 1 na skrátené legislatívne konanie? Ste o tom presvedčený, pán predkladateľ? (Reakcia predkladateľa.) To je odpoveď, že nemáte slovo? Bola by to zaujímavá odpoveď, že nemáte k tomu slovo. Ja si myslím, že člen vlády môže odpovedať kedykoľvek chce. Takže ja sa vás pýtam, ste presvedčený o tom, že... (Reakcia predkladateľa.) Áno, odpoviete? Dobre. Ja predpokladám, že odpoviete áno, že sú splnené. No ja vám potom jedným dychom odpovedám, že ak podľa vášho názoru sú splnené podmienky, tak vy ste zodpovedný za to, že došlo k ohrozeniu základných ľudských práv. Vy ste zodpovedný za to, že došlo k ohrozeniu slobôd alebo bezpečnosti, a ste zodpovedný za to, že hrozia štátu značné hospodárske škody. Ak ste presvedčený, že je naplnený § 89, tak vy svojím spôsobom postupu legislatívy, vy svojím vládnutím ste zodpovedný, že tieto skutočnosti boli naplnené, a legitímnym spôsobom sa k nim priznávate. Iným spôsobom jednoducho nie je možné akceptovať skrátené legislatívne konanie. Ja nepredbieham vašu odpoveď, ja predpokladám, aká bude vaša odpoveď.

Rovnako by ma zaujímalo, pán zlúčený predkladateľ, pán minister vnútra, zastupujúci neprítomného predsedu vlády, ktorý to občanom Slovenskej republiky verejne v Slovenskom rozhlase v sobotu sľúbil, či ste presvedčený, že naozaj idete decentralizovať. Ja predpokladám, že vaša odpoveď bude znieť, že áno, sme presvedčení, že ideme decentralizovať. Nuž vo väzbe na to mi dovoľte skonštatovať, že máte túto ambíciu, ale legislatívne predlohy, ktoré máme k dispozícii, majú ambíciu niektoré veci decentralizovať, ale niektoré zásadné veci centralizujete. Ide o zásadné zákony, ktoré riešia presun niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje, a v tomto kontexte treba zvýrazniť aj pôsobnosť Bratislavy a Košíc a pôsobnosť mestských častí v Bratislave a v Košiciach.

Nuž, vážené dámy a páni, namiesto toho, aby sa v niektorých pôsobnostiach orgánov štátnej správy, napr. v oblasti matričnej, sociálnej, územného plánovania, ochrany prírody, školstva, telesnej kultúry a zdravotníctva, v Bratislave decentralizovalo, tak v Bratislave sa na základe tohto zákona centralizuje. Jednoducho sa centralizuje tým spôsobom, že túto pôsobnosť dosiaľ vykonávalo 5 okresných úradov štátnej správy, podľa tohto návrhu zákona sa pôsobnosť týchto činností prenáša na obec a v súlade so zákonom obec je Magistrát mesta Bratislavy. To znamená, to, čo decentralizovane vykonávalo dnes 5 okresných úradov štátnej správy, to idete centralizovať na Magistrát mesta Bratislavy. To sa analogicky, samozrejme, týka aj Košíc. Ja, samozrejme, očakávam, aká bude vaša odpoveď a vo vašej odpovedi skonštatujete, že sa to jednoducho dá zrealizovať.

Pán minister vnútra, áno, dá sa to zrealizovať, ale len do chvíle, dokedy ktorýkoľvek z občanov, ktorý v správnom konaní nebude spokojný s rozhodnutím v rámci tejto kompetencie so samosprávnou jednotkou, ako je mestská časť, dokedy takýto občan nepodá podnet na Ústavný súd a Ústavný súd jednoznačne rozhodne, že magistrát nemal kompetenciu, aby presunul túto pôsobnosť výkonu štátnej správy na obce. Takže, dámy a páni, ak sa bude opäť diskutovať o tom, že tento zákon má základnú ambíciu decentralizovať výkon štátnej správy na samosprávu, tak špeciálne v Bratislave a Košiciach sa nedecentralizuje. V Bratislave sa centralizuje.

Samozrejme, že je možné tento problém v zákone vyriešiť, ale to, že to samotný zákon nerieši, to, že máme o tom zákone diskutovať v skrátenom legislatívnom konaní a že zákon nerieši takýto vážny problém, to hovorí za všetko. Okrem toho, dámy a páni, dovoľte mi, aby som zdôraznil, že týmto zákonom sa, alebo týmto postupom, ktorý ideme realizovať, alebo o ktorom máme rozhodnúť, že sa bude realizovať, porušujeme aj § 69 ods. 2. Dámy a páni, v § 69 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa hovorí, "legislatívne pravidlá sú pre navrhovateľa zákona záväzné". Ešte raz opakujem, "legislatívne pravidlá sú pre navrhovateľa zákona záväzné".

V tomto prípade, samozrejme, navrhovateľom je vláda a chcel by som vás upozorniť, že v legislatívnych pravidlách sa jasne hovorí, že nie je možné nepriamo novelizovať zákony, ktoré súvisia s príslušnými ustanoveniami. Aby som to jasne a zrozumiteľne povedal. Celý zákon o prenose kompetencií je v podstate novelou iných zákonov. Podľa legislatívnych pravidiel Národnej rady ste mali každý zákon novelizovať osobitne. Prepáčte, ak takéto principiálne, zásadné veci neovládate, tak to naozaj neznesie už toleranciu. To sa musí podrobiť veľmi vážnej, zásadnej a principiálnej kritike. V takých vážnych veciach, ktoré vy považujete za základ splnenia svojho programového vyhlásenia, neviete procesne zvoliť ani legislatívne upravené postupy, to naozaj neznesie komentár a je to absolútne absurdné.

Prirodzene, že absurdná bola aj celá diskusia o prenose kompetencií. Desaťkrát občanov Slovenskej republiky ubezpečil predseda vlády, že má všetko pod kontrolou, že už teraz je celý proces zvládnutý, že ho zodpovedne manažuje a že s každým ministrom osobitne diskutoval o prenose kompetencií. Nuž, o 11.00 hodine diskutoval s ministrom školstva a o 15.00 hodine, pardon, o 18.00 hodine v spravodajstve minister školstva povedal, že áno, dohodli sme sa, ale v rámci presunu kompetencií mzdy pre učiteľov zostanú na ministerstve školstva. A zdôvodňoval, prečo to tak má byť. Takže presne tak ste sa dohodli, ako ste sa dohodli v predchádzajúcich bodoch rokovania Národnej rady v súvislosti so zákonom o dani z dedičstva. Dohodli ste sa na znížení sadzby a súčasne ste sa dohodli o zvýšení cien v oceňovacej vyhláške, to znamená, že politici sa dohodli. Politici stredo-pravých strán sa dohodli a občan to zaplatí.

Ak naozaj je principiálne potrebné v skrátenom legislatívnom konaní riešiť niektoré veci, pod čo, samozrejme, nemožno zaradiť tento legislatívny priebeh a tieto prípady, tak dovoľte mi, aby som sa opýtal, že čo je to za chaos v Národnej rade, keď najskôr v skrátenom legislatívnom konaní prerokúvame úpravu starobných dôchodkov, lebo je to možné len zákonnou formou, a až 94. bod, pôvodne 120. v programe Národnej rady Slovenskej republiky, je - pardon, prepáčte, ja si to nájdem - v súčasnosti 94. a pôvodne 120. bod je správa o plnení príjmov a výdavkov Sociálnej poisťovne k 30. 6. 2001. V týchto veciach sa venujeme procesnému postupu. Ja tento príklad uvádzam z jedného jediného dôvodu. My sme v skrátenom legislatívnom konaní a potom v rámci skráteného legislatívneho konania prešli prvým čítaním aj do druhého čítania v úprave starobných dôchodkov, ale správu o plnení príjmov a výdavkov Sociálnej poisťovne k 30. 6. budeme prerokúvať ako 120. bod. No táto správa práve mala dať "vodítko" na to, aby sa poslanci Národnej rady kvalifikovane mohli rozhodnúť, a táto správa mala jasne kvantifikovať budúce dosahy našich rozhodnutí. Táto správa jasne definuje aktuálne ekonomické postavenie Sociálnej poisťovne. Nuž my sme bez toho, že by sme túto správu prerokovali, rozhodli o budúcom deficite Sociálnej poisťovne bez toho, že by sme hľadali riešenia, ako tento problém vyriešiť.

Z toho pohľadu ja teda konštatujem, že skrátené legislatívne konanie v týchto veciach je neopodstatnené. Vážení členovia vlády, nenapadlo vám náhodou, že by bolo potrebné do skráteného legislatívneho konania nejakým spôsobom dať legislatívne riešenia na problémy v Devín banke? Bude síce v Národnej rade Slovenskej republiky informácia o Devín banke. Informácia, dámy a páni, však nič nevyrieši. Opäť sa odvolám na najmúdrejšieho, najšikovnejšieho manažéra a koordinátora v tejto krajine, ktorý - ešte raz opakujem - občanom Slovenskej republiky v sobotu sľúbil, že tu bude sedieť, a nesedí tu, ktorý povedal, že za všetko môže Národná banka Slovenska a v rámci Národnej banky Slovenska bankový dohľad Národnej banky Slovenska. Nuž ak by sme s týmto konštatovaním súhlasili, tak potom jedným dychom treba povedať, dámy a páni, kto navrhol tých členov bankovej rady? Kto navrhol guvernéra Národnej banky Slovenska? Nebol to náhodou práve ten, ktorý hovorí, že oni za to zodpovedajú? Nebol to predseda vlády Mikuláš Dzurinda?

Opäť mi dovoľte v súvislosti s touto skutočnosťou prezentovať lži, ktoré z úst predsedu vlády na verejnosť vychádzajú. Predseda vlády konštatoval, že za problémy súvisiace s Devín bankou môže vláda predchádzajúca. No v predchádzajúcom období, resp. v roku 1998 primárne vklady občanov v období, keď končila predchádzajúca vláda, primárne vklady občanov v Devín banke boli približne do výšky 2 mld. Sk. V tomto období, keď je Devín banka pred vyhlásením konkurzu, sú primárne vklady občanov 11,2 mld. Sk. Dámy a páni, nebola to nekompetentnosť tých ľudí, za ktorých nesie zodpovednosť predseda vlády, pretože on ich do funkcií navrhol? Nie je jeho legitímnou povinnosťou, aby hľadal spôsoby na riešenie týchto problémov?

Naozaj veľmi zjednodušene môžeme povedať, neviem, či si niektorí z vás uvedomujú, že padla banka, ktorá dosiaľ mala absolútne najvyššie primárne vklady občanov. Ostatné banky, ktoré sa dostali do problémov, tento objem bol minimálny, napriek tomu Fond ochrany vkladov má pasívne saldo zhruba vo výške 4 mld. Sk a dnes sa očakáva, že by mal byť likvidný a mal by likvidovať zhruba 11,2 mld. Sk. Tam treba hľadať legislatívnu iniciatívu, tam treba predkladať návrhy zákonov na skrátené legislatívne konanie, a nie v tých veciach, ktorým ste sa koncepčne mali venovať už bezmála tri roky. V tých veciach nás trápite skráteným legislatívnym konaním.

Takže, vážené dámy a páni, ja som presvedčený, že ak odsúhlasíte, že na tento postup sa vzťahuje § 89 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, tak v tom prípade, prosím, berte na vedomie, že ak sa ten § 89 dá aplikovať na tieto návrhy, tak súčasná vláda ohrozuje základné ľudské práva a slobody, súčasná vláda ohrozuje bezpečnosť, súčasná vláda pracuje tak, že hrozia štátu značné hospodárske škody. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)