P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pristúpime k hlasovaniu, páni poslanci. Pán poslanec Halmeš, prosím, aby ste navrhli uznesenie k prerokúvanému bodu programu tak, ako ho odporúča gestorský sociálny výbor. Nech sa páči.

F. Halmeš, poslanec: Pán predsedajúci, ja som uznesenie prečítal. Prosím, aby sme o uznesení, ktoré som predniesol, ktoré hovorí o súhlase Národnej rady so skráteným legislatívnym konaním predloženého vládneho návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2001 a úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní na 51. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, pán predsedajúci, aby sa o tomto návrhu pomaly hlasovalo.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, počuli ste návrh, ktorým odporúča gestorský výbor plénu Národnej rady, aby súhlasila s prerokúvaním tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných je 96 poslancov, za návrh 96.

Návrh sme schválili.

Na základe schváleného návrhu pristúpime

k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona o zvyšovaní dôchodkov v roku 2001 o úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1151, súčasťou ktorého je aj rozhodnutie predsedu Národnej rady o pridelení zákona na prerokovanie výborom Národnej rady. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh vlády odôvodnil pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši. Pán minister, máte slovo.

P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Áno. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 756 z 20. augusta tohto roka ma poverila, aby som predložil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2001 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a zmeny a doplnenie niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Tento návrh zákona, ktorý je vám odovzdaný pod tlačou 1151, vlastne je aplikačným zákonom vo väzbe na § 9 zákona č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení neskorších predpisov, ktorým starobné dôchodky, invalidné dôchodky, pani Aibeková, čiastočné invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské dôchodky a sirotské dôchodky sa zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky, chcel by som zvýrazniť teda Štatistickým úradom Slovenskej republiky, že sa zvýšili životné náklady aspoň o 10 percent od posledného zvyšovania dôchodkov a priemerná mzda aspoň o 5 percent od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov, a to najskôr po uplynutí troch mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov.

V dôvodovej správe máte predložené údaje, ktoré predložil Štatistický úrad Slovenskej republiky, kde vám je predložené, že vlastne vzťah medzi druhým štvrťrokom roku 2000, keď došlo k zvyšovaniu dôchodkov k 1. augustu 2000 a termínom druhého štvrťroka 2001 bol nominálny rast priemernej mesačnej mzdy o 7,9 percenta. To znamená, že v prvom štvrťroku roku 2001 tento moment ešte nenastal. Nastal moment navýšenia o 5 percent od 1. júla 2000 až k 30. júnu 2001. To znamená, že naplnenie tejto podmienky nastalo koncom šiesteho mesiaca tohto roka s tým, že, samozrejme, ministerstvo a vláda následne po potvrdení týchto výsledkov Štatistickým úradom aj okamžite konala. Čo sa týka životných nákladov, keď budeme porovnávať štatistické údaje o životných nákladoch medzi augustom roku 2000 a júlom 2000, tak, keď sme predkladali tento návrh, neboli ešte potvrdené štatistické údaje, uviedli sme preto v dôvodovej správe 107,9 % rast. Chcel by som potvrdiť, že tento náš odhad, ktorý sme mali, potvrdila aj skutočnosť júla roku 2001. To znamená, že ten rast bol 7,9 % a ten predpokladaný odhad, ktorý sme v súčasnosti aj do tejto dôvodovej správy dali, ani do konca roka sa nepredpokladá naplniť druhú podmienku, to znamená 10-percentný rast životných nákladov k 1. augustu roku 2000, keď bolo zvyšovanie dôchodkov. Čiže druhá podmienka, ktorá je dokonca definovaná v zákone tak, že by potom malo dochádzať k zvyšovaniu pevnou čiastkou, nie percentuálne, nie je naplnená a z toho dôvodu vláda Slovenskej republiky predkladá vo svojom vládnom návrhu zákona, aby došlo k zvýšeniu dôchodkov k 1. októbru tohto roka o 5 %. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu vlády, teraz poprosím pána poslanca Halmeša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu v gestorskom výbore. Máte slovo.

F. Halmeš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, k vystúpeniu na dnešnej schôdzi Národnej rady ma poveril Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, aby som predniesol v súlade s príslušnými právnymi normami spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona o jeho prerokovaní vo výbore. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa formálnoprávnu stránku požiadavky na predloženie takéhoto návrhu zákona na prerokovanie v Národnej rade. Obsahuje paragrafované znenie i dôvodovú správu. Na základe § 9 zákona č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. sa starobné dôchodky, invalidné dôchodky, čiastočné invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské a sirotské dôchodky zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom, a to pán minister podrobne rozoberal, preto tie kľúčové argumenty už nebudem opakovať. Chcem len skonštatovať, že zákonom ustanovené podmienky na to budú splnené za druhý štvrťrok 2001, pretože index rastu životných nákladov meraný rastom služobného indexu spotrebiteľských cien v období od júla roku 2000 do decembra 2001 bude podľa prognózy ministerstva práce približne 9,5 %. Takto uvádzaný nárast je pre rok 2001 pod hranicou zákonom ustanovenej podmienky výšky 10 % na zvýšenie dôchodkov roku 2001 a z toho dôvodu sa dá povedať, pravdepodobne nie je splnená podmienka valorizovať z titulu rastu životných nákladov. Chcem však aj v reakcii na vystúpenia už pri návrhu na skrátené legislatívne konanie povedať, že naozaj ani po tomto zvýšení, po tomto prípadnom zvýšení dôchodkov o 5 % nenastane reálny rast dôchodkov vo vzťahu k inflácii. Ja hovorím, že nenastane zvýšenie, tak...

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Halmeš, prepáčte, že vám skáčem do reči, ale toto je miesto na diskusiu, ak chcete reagovať na vystúpenia poslancov v rámci skráteného legislatívneho konania.

F. Halmeš, poslanec: Navrhované zvýšenie dôchodkov s účinnosťou 1. októbra 2001 o 5 % si vyžiada oproti schválenému rozpisu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2001 dodatočné náklady takmer 900 mil. korún. Návrh zákona prerokovala Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 20. 7. a nedospela k dohode z dôvodu rozdielneho stanoviska Konfederácie odborových zväzov.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z., odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 citovaného zákon v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1264 z 21. augusta prideliť vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2001 a úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 7. septembra a gestorský výbor v lehote do 11. septembra tohto roku. Prosím, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili traja páni poslanci. Za poslanecké kluby pán poslanec Kalman a pán poslanec Brocka a pán poslanec Mesiarik. Nech sa páči, pán poslanec Kalman za poslanecký klub HZDS. Pripraví sa za poslanecký klub KDH pán poslanec Brocka.

J. Kalman, poslanec: Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada. Opäť tu máme dôchodky, opäť sú tu veľké očakávania našej spoločnosti, opäť sa dá predpokladať šermovanie rôznymi za a proti. Opäť sa tu dá predpokladať argumentmi v podobe populizmu, v podobe reálnosti, v podobe nereálnosti a podobne. Chcem povedať, že ak by sme všetci dôsledne, mám na mysli predovšetkým v tomto prípade, pochopiteľne, vládu Slovenskej republiky, dodržiavali príslušné zákony, dodržiavali Ústavu Slovenskej republiky a dokázali si vytvoriť účelný systém, ktorý by sme dodržiavali, nemuselo by prichádzať k tomu, čomu sa hovorí populizmus, k tomu, čomu sa hovorí v tomto smere politické šarvátky, a k tomu, čomu sa bude hovoriť, že jedna strana hrá na to alebo na ono.

Dámy a páni, pravidelne pri prerokúvaní návrhov dôchodkov v doterajšom období poukazujú diskutujúci na sociálno-ekonomickú situáciu v našom štáte. Aj minulý rok o takomto čase sme predovšetkým funkcionári alebo poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, osobne aj ja, jednoznačne poukazovali na katastrofálny vývoj sociálno-ekonomickej situácie v Slovenskej republike, poukazovali sme na obavy, ktoré vyjadrovali rôzne renomované firmy a inštitúcie v zahraničí, poukazovali sme na skutočnosť, že v Slovenskej republike sa doslova plazí a rozširuje chudoba. Žiaľ, od minulého roku sa tento stav prehĺbil. Žiaľ, od minulého roku sa sociálno-ekonomická situácia našich občanov a predovšetkým najslabších sociálnych skupín, medzi ktorých patria prijímatelia rôznych dôchodkov, podstatným spôsobom zhoršila. Aj z tohto pohľadu musím hneď na začiatok konštatovať, že predložený návrh alebo predkladaný návrh nezodpovedá podmienkam a predovšetkým potrebám našich občanov, ktorých sa návrh dotýka. Nezodpovedá ďalšiemu predpokladanému vývoju našej spoločnosti do budúceho opätovného zvyšovania dôchodkov. Nechcem už zdôrazňovať, nakoniec sa tu už objavili pri predchádzajúcom bode pripomienky v tom smere, že sa neplní Ústava Slovenskej republiky, že sa neplnia predvolebné sľuby a že sa neplní Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v tejto oblasti.

Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som prv než prejdem k určitým argumentom, na základe ktorých budem chcieť skutočne obrátiť maximálnu pozornosť na rozhodovanie o ďalšom osude našich dôchodcov, prečítal jeden list, ktorý je veľavravný a ktorý je určitým vyjadrením predovšetkým tej kategórie, o ktorej rokujeme a budeme rokovať. Tento list, ktorý poslali predstavitelia Strany dôchodcov Slovenska, dostali pravdepodobne všetky politické strany, politické subjekty. Predpokladám alebo predpokladať teda možno aj jednotlivé poslanecké kluby. Budem čítať ten list, tak ako som ho dostal ja ako podpredseda strany pre sociálnu oblasť HZDS.

Vážený pán podpredseda, Ústredná rada Strany dôchodcov Slovenska s veľkými obavami konštatuje neustále odďaľovanie valorizácie dôchodkov všetkých druhov, ako aj návrh vlády Slovenskej republiky k 5-percentnému valorizačnému zvýšeniu dôchodkov v októbri roku 2001. Konštatuje, že zvýšenie valorizačného dôchodku na základe zákonnej valorizácie 7 % zvýšenia miezd ako ukazovateľa valorizácie nie je adekvátny ukazovateľu viac ako celoročnej inflácie, ktorá po zvýšeniach cien všetkých životných potrieb obyvateľstva, a teda aj dôchodcov presiahla 10 %. Prosím. Čítam to, čo je napísané. Navrhovaná 5-percentná valorizácia by bola pomocou pre dôchodcov vtedy, ak by v roku 2002 nedošlo k ďalšiemu zvýšeniu cien. Avizované zvýšenie cien elektrickej energie a plynu sa totiž prenesie na zvýšenie cien potravinárskych a spotrebiteľských služieb a zvýšenie ďalších poplatkov v roku 2002, čo by ďalej zasahovalo do životných potrieb dôchodcov.

Vážený pán podpredseda HZDS, je pritom zaujímavé, že za vašej vlády sme sa nikdy s problémami valorizácie nestretli, keď dochádzalo k striktnému dodržiavaniu valorizačného zákona, termínu jeho naplnenia. Každoročné návrhy valorizácie dôchodkov zo strany súčasnej vlády Slovenskej republiky, odďaľovanie termínov valorizácie zasahuje do myslenia našich dôchodcov a stresuje ich životnú situáciu. Žiaľ, občania dôchodkového veku, ktorí sa počas celého produkčného života podieľali na výstavbe Slovenska, plnili svoje povinnosti do zdravotného a sociálneho fondu, sú dnes odkázaní na solidárnosť spoločnosti. Sme presvedčení, že v našom návrhu nájdeme vaše pochopenie a podporu. Toľko, vážené dámy, vážení páni, z listu jednej politickej strany, ktorá obhajuje práva týchto dôchodcov.

Už dnes bolo hovorené o tom, koho sa vlastne dôchodky budú týkať. Dovoľte mi teda, aby sme si skutočne uvedomili, o čom rokujeme, predsa len povedať niektoré čísla. Počet poberateľov starobných dôchodkov, to sú čísla, ktoré sú oficiálne vydané ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny k 31. 12. 2000. Poberateľov starobných dôchodkov, vážené dámy a páni, je vyše 778 tis., invalidných dôchodkov takmer 225 tis., invalidných čiastočných dôchodkov vyše 65 tis., vdovských dôchodkov takmer 30 tis., vdoveckých vyše 3 tis., sirotských takmer 33 tisíc, ostatných 36. Summa summarum 1 403 967 poberateľov dôchodkov.

Vážené dámy a páni, budeme rozhodovať takmer o každom štvrtom občanovi Slovenskej republiky. To by sme si mali skutočne uvedomiť najmä v súvislosti s jeho súčasným sociálno-ekonomickým postavením a ďalším predpokladaným vývojom v našej spoločnosti. Bolo hovorené a poukazovali sme niekoľkokrát aj na súvislosti doterajšieho vývoja hodnoty dôchodkov, reálnej hodnoty dôchodkov.

Vážené dámy a páni, opäť si dovolím poukázať na niektoré čísla, ktoré nás možno predsa len privedú k tomu, aby sme racionálnejšie, ale predovšetkým razantnejšie a energickejšie rozhodovali o navýšení valorizácie oproti tomu, čo predkladá vláda Slovenskej republiky. Dovoľte mi pripomenúť, že v roku 1995 rast reálnej hodnoty dôchodkov bol 5 %. V roku 1996 opäť 5 %. V roku 1997 to bolo 2,8 % a v roku 1998 2,4 %. To znamená, že v predchádzajúcej vláde, a sú to opäť čísla, ktoré sú vybrané zo štatistiky súčasného ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, prišlo vlastne za štyri roky k 15,4-percentnému zvýšeniu reálnej hodnoty dôchodkov. Aký je vývoj po roku 1998? Tak v roku 1999 bol zaznamenaný pokles -5,1 %, v roku 2000 sa určitým spôsobom názory líšia. Vychádzam z toho, čo povedal tu prítomný pán minister Magvaši v minulom roku, keď dával návrh, respektíve pred návrhom do parlamentu sa vyjadroval, že je nutné zvýšiť dôchodky o 19,4 % vzhľadom na to, aký je rast životných nákladov a všetko, čo s tým súvisí. Viete veľmi dobre, že vtedajšia vláda predložila návrh na 7 %. Až tu v parlamente sa zvýšili dôchodky na 10 %. Z tohto pohľadu mi vychádza stále deficit 9,4 %. V roku 2001 tento návrh predpokladá 5-percentné zvýšenie dôchodkov.

Dámy a páni, ale už v čase, keď išiel materiál do tripartity, sa mnohí ekonomickí experti vyjadrovali, že je predpokladaný rast životných nákladov do konca tohto roku na úrovni 9,7 %. Dámy a páni, to bolo v čase, keď ešte neprišiel s bombastickým vyhlásením súčasný podpredseda vlády pre ekonomiku pán Mikloš, ktorý potom oznámil, že sa chystá razantné alebo drastické zvýšenie cien plynu, energie a všetkého, čo s tým súvisí, a preto aj obava z príslušnej strany, ktorú som citoval, je opodstatnená, pretože príde k podstatnému nárastu životných nákladov, k väčšiemu, ako je 9,7 %. Ak by sme napriek tomu brali len tých 10 percent, to znamená, že by sme sa dostali do -5 %. Ak si opäť tieto čísla spočítame, dámy a páni, za tri roky súčasnej vládnej koalície reálna hodnota dôchodkov klesne približne okolo 21 %. To je súčasná starostlivosť o dôchodcov, to je súčasný obraz toho, na akej úrovni títo naši ľudia žijú.

Vážené dámy a páni, veľmi často chodím po regiónoch Slovenskej republiky. Veľmi často sa stretávam aj s kategóriou dôchodcov a skutočne si myslím alebo dochádzam k záveru, že vládna koalícia vytvorila celoplošné laboratórium, v ktorom skúma, koľko niektoré sociálne skupiny nášho obyvateľstva vlastne vydržia. Je to drastické, je to nehumánne a nespravodlivé.

O tom, že je ťažko riešiť situáciu dôchodkov dôchodcov, o tom, že je zložité v zlej ekonomickej situácii hľadať spravodlivé riešenia, nakoniec potvrdzuje aj to, že súčasná vláda nemá jednotný systém hľadania alebo riešenia prístupu k valorizácii dôchodkov. Opäť mi dovoľte poukázať na niektoré súvislosti. Kým v roku 1999 pán minister Magvaši, tým vlastne vláda, predložili návrh v podobne 4-percentného zvýšenia plus určitá pevná suma, približne to bolo asi 6, 7 % v priemere, v roku 2000 už sú predložené tri alternatívy, 10, 5 a 3,5 % s tým, že znova poukazujem, že pán minister predtým vyhlasoval, že je nutné 19,4 % a je tu vlastne dané alibistické stanovisko ministerstva, nech rozhodne vláda a vláda sa opäť ukázala ako alibistická, pretože dopredu signalizovala, že poslanci navýšia to, čo rozhodla ona, a keďže ona rozhodla 7, poslanci potom z vládnej koalície navrhli 10. To znamená rozličný prístup k jednému, k druhému. Tento rok opäť rozličný prístup. Opäť sú tu tri alternatívy s tým, že dokonca, a to som, pán minister, absolútne prekvapený, že vôbec ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny uvažovalo s takou alternatívou, ako je 1,3 %.

Dámy a páni a pán minister, určite uznáte, takéto úvahy boli ešte predtým, než ste išli do Rady hospodárskej a sociálnej dohody, dokonca ten návrh tam je. Takže je dosť možné, že sme sa nepochopili. Takže v súčasnom období je opäť len jeden návrh na 5 %. Dámy a páni, aj to teda hovorí o tom, že nie je tu systém. Nepostupuje sa razantne, dôrazne. Je v tom obrovská neprehľadnosť. Je v tom obrovská zmätkovosť, ktorá vlastne smeruje v konečnom dôsledku k tomu, že sa zakrýva podstata a neplnenie, zakrýva sa neplnenie trebárs aj tých záverov a ustanovení, ktoré sú dané v ústave.

Dámy a páni, dovoľte mi ďalšie myšlienky, nad ktorými by sme sa mali skutočne zamyslieť. Ani v jednom z troch prípadov počas súčasnej vlády, ktoré som spomínal, neprišlo na zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody k dohode pri valorizácii dôchodkov. Materiál sa predkladá s rozdielnym stanoviskom Konfederácie odborových zväzov, ktorá požadovala minimálne valorizáciu na úrovni inflácie. Je to významný moment hlavne vtedy, keď si uvedomíme, aký dôraz bol zo začiatku kladený na sociálne partnerstvo súčasnej vládnej koalície.

Ďalší taký moment. Už včera pri jednom bode rokovania niektorí kolegovia poukazovali na zaostávanie niektorých ekonomických a sociálnych ukazovateľov vo vzťahu k roku 1989. Dámy a páni, pokles reálnej hodnoty dôchodkov v roku 2000 oproti roku 1989 je stále na úrovni 18,9 %. Dôchodcovia majú stále o takmer 20 % nižšiu životnú úroveň ako v roku 1989, opäť sú to oficiálne štatistické údaje. Už dnes bola diskusia o relácii priemerného vyplácaného starobného dôchodku k priemernej mzde v hospodárstve v Slovenskej republiky. Dámy a páni, tá bola v roku 2000 len 47,1 %. Opäť sa tu neplní programové vyhlásenie vlády. Opäť je tu tendencia zaostávania, ale čo je najpodstatnejšie, dámy a páni, je tu tvrdý rozpor s naším približovaním do Európskej únie. Ak si uvedomíme, že vývoj alebo úroveň dôchodkov v jednotlivých krajinách Európskej únie je od 70 až do 90 % vo vzťahu k mzde, kam chceme s našimi dôchodkami v roku 2004 - tak ako predstavitelia vlády hovoria -, ja by som bol veľmi rád, keby sme tam vstúpili v tomto roku, ak nie rýchlejšie - kam chceme s takýmito dôchodkami ísť? Aká úroveň dôchodcov a postavenie našich dôchodcov bude vo vzťahu k iným dôchodcom krajín Európskej únie? Budú naši dôchodcovia chodiť s nastavenými rukami okolo iných dôchodcov? Hovoríme o Európskej únii z pohľadu naháňania kapitol, hovoríme z rôznych politických prístupov, ale neberieme reálnosť približovania najmä z pohľadu sociálno-ekonomického. Stav, súčasná situácia v dôchodkovom zabezpečení, v úrovni dôchodkov, životnej úrovni samotných dôchodcov to jednoznačne potvrdzuje. Takže aj súvislosti s naším približovaním do Európskej únie je našou povinnosťou dbať o to, aby dôchodky reálne rástli, a nie zaostávali, dokonca mali klesajúcu tendenciu.

Dámy a páni, a skutočne si treba na záver postaviť otázku - je predložený návrh v súlade s ústavou, v súlade s potrebami našich občanov? Aj z tohto pohľadu chcem v mene Hnutia za demokratické Slovensko vyjadriť nespokojnosť s predloženým návrhom, nespokojnosť s jeho výškou, aj z tohto pohľadu, pochopiteľne, podporíme návrh, aby prešiel do druhého čítania, ale očakávame, že v rámci druhého čítania príde k razantnému navŕšeniu súčasne navrhovaného percentuálneho zvýšenia dôchodkov a ja sám alebo predstavitelia, alebo poslanci Hnutia za demokratické Slovensko predložia pozmeňujúci návrh, ktorý bude garantovať minimálne 2-percentný nárast, reálny nárast oproti predpokladanej inflácii v tomto roku.

Vážené dámy a páni, toľko z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kalmana šiesti páni poslanci. Posledná pani poslankyňa Kolláriková. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pani poslankyňa Keltošová. Tak do rozpravy s faktickými poznámkami zostali traja páni poslanci. (Hlas zo sály: Aj ja, aj ja.) Prosím, aby ste, bolo šesť pánov poslancov. V poriadku, pán poslanec Engliš, Hudec, Tóthová, Mesiarik, Kolláriková. (Hlas zo sály.) Pani poslankyňa, ešte je rozprava tých poslancov, ktorí boli písomne prihlásení. Ústne sa môžete prihlásiť až potom, keď vystúpi pán poslanec Mesiarik ako posledný.

Nech sa páči, pán poslanec Engliš.

A. Engliš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Kalman, vy ste v podstate potvrdili to, čo som ja v úvode povedal, že ide o likvidáciu dôchodcov, pretože keď sa za minulej vlády zvýšilo myslím 21 %, zvýšili dôchodky, reálne dôchodky, teraz došlo k poklesu. To som ja práve zdôvodňoval, a preto som povedal - hanba tejto vláde, keď hovorí, že bráni práva, ľudské práva, a pritom likviduje tých dôchodcov. Veľmi mi je čudné, keď sa k tomu vyjadril aj pán spravodajca a jeho vyjadrenie zastavil pán predseda Národnej rady, pretože on reagoval na moje vystúpenie s tým, že súčasný návrh jednoducho znižuje životnú úroveň dôchodcov, pretože nezabezpečuje ani to, čo im vlastne inflácia berie. Čiže podporujem akýkoľvek návrh na zvýšenie, ale nie taký, ktorý likviduje dôchodcov. Čiže minimálne aspoň to jedno, dve percentá nad infláciu alebo proste tak, ako to bolo u predošlej vlády. Keď ma tu spomenul pán minister ako odborárskeho bossa, tak navrhujem, aby sa zvyšovali reálne dôchodky, a nie aby sa znižovali, bohužiaľ. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hudec. Zapnite pána poslanca Hudeca.

I. Hudec, poslanec: Ďakujem za slovo. Bol som rád, že pán poslanec Kalman citoval z listu Strany dôchodcov, pretože pri mojom poslednom stretnutí s niektorými členmi tejto strany som zaregistroval veľmi zaujímavú poznámku. Ľutujem pána ministra, že musí predkladať takýto návrh almužny, ktorý dostanú dôchodcovia v podstate na zalepenie očí, pretože mnohí dôchodcovia, ktorí uverili sľubom v predvolebnej kampani pána Dzurindu, verili tomu, že aj privatizácia strategických podnikov má jednoznačný cieľ ozdraviť ekonomiku, ktorá bude potom posilňovať korunu a jednoducho nebude treba zvyšovať dôchodky, pretože reálne sa budú znižovať náklady na život a životná úroveň porastie bez toho, aby sa nominálne zvyšovali dôchodky. Žiaľbohu, dôchodcovia konštatujú, privatizácia strategických podnikov spolovice prebehla, ale opak je pravdou, nielenže nebadať zmeny v ekonomike, ktoré by smerovali a boli by viditeľné napríklad v znižovaní cien základných potravín, energie, služieb a iných životu absolútne potrebných vecí. Naopak, vysýchajú posledné zdroje, ktoré mohli natiecť do štátneho rozpočtu, ktorými sa mohli, ktorými sa mohli sanovať aj potreby, sociálne potreby tých, ktorí sú odkázaní len na dôchodok.

Toto je tiež politická pravda a každý štvrtý volič, občan volič musí túto pravdu zaregistrovať. Som rád, že Strana dôchodcov vyšla z anonymity, že už nie je ticho a že úvahy, ktoré prednášajú, veľmi kriticky hodnotia aj ich politické postoje mnohých členov v predošlých voľbách. Verím, že v tejto situácii nastane obrat aj vďaka tomu, že budú aj títo ľudia aktívnejšie vystupovať. (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mesiarik.

M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Kalman upozornil na jeden veľmi, by som povedal, vážny moment, a to je vlastne zlý systém valorizácie dôchodkov. Ak sa pamätáte, pred rokom sa hodne o tom tu hovorilo, pretože tento systém jednak dáva priestor na licitáciu, čo je skutočne nenormálne v takomto prípade, a tento systém nemôže v takejto podobe zabezpečiť reálnosť valorizácie alebo valorizáciu tak, aby dôchodky boli v reálnej hodnote minimálne zachované alebo aby stúpali.

Myslím si, že tento systém je zlý aj z toho hľadiska, že dáva možnosť špekulácii z časového hľadiska, ale aj z hľadiska vôbec výšky valorizácie. Ja som očakával, že po vlaňajšej diskusii vláda príde s určitým návrhom na zmenu systému tak, aby sme nemuseli licitovať a môcť sa tu v diskusii hádať, a keď k tomu zoberieme aj určitý náznak pána poslanca Kalmana, že v krajinách Európskej únie je to trochu inak, nenájdeme takéto prípady, že by sa takto licitovalo, je skutočne pravda, že bude potrebné, aby sme ešte snáď v tomto volebnom období našli silu k tomu, aby sme zákon v tejto oblasti upravili tak, aby sa nemuselo týmto spôsobom o tom rokovať. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Kolláriková.

M. Kolláriková, poslankyňa: Ďakujem. Súhlasím s kolegom, že dôchodky majú reálne rásť a mali by dosahovať aspoň 2-percentný reálny nárast oproti inflácii alebo mali by dosahovať aspoň úroveň inflácie. Veď teraz už vláda hovorí o tom, že sa budú zvyšovať ďalšie komodity, bude sa zvyšovať cena elektrickej energie, plynu a toto bude mať obrovský negatívny dopad na finančné pomery dôchodcov. Vláda to zdôvodňuje tým, že sa musíme dostať aj v tejto oblasti na úroveň Európskej únie. Ja sa pýtam predstaviteľov vlády, prečo sa nezamýšľa nad tým, čo urobiť s výškami dôchodcov, čo urobiť s našou ekonomikou, aby aj výška dôchodkov bola na úrovni Európskej únie. Ja viem, pán minister, že vy určite presadzujete alebo ste presadzovali vyšší nárast výšky dôchodkov, ale vo vláde sa rozhoduje a zrejme vás prehlasovali, pretože som presvedčená, že vy ako minister sociálnych vecí viete, ako žijú dôchodcovia. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kalman chce reagovať.

J. Kalman, poslanec: Ani jeden diskutujúci nevyvrátil moje tvrdenia, čo je dobrý signál k tomu, že sa dá racionálne rokovať pri druhom čítaní aj teraz, čo je dobrý signál k tomu, že sa asi predsa len všetci zamyslíme, dôsledne a skutočne v intenciách požiadaviek a očakávaní našich dôchodcov navŕšime v primeranom množstve návrh na valorizáciu oproti návrhu, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky. Ja ďakujem za vystúpenia kolegov.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, ako ďalší do rozpravy za poslanecký klub KDH pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister. Pôvodne som nechcel k tomuto vládou predloženému návrhu vystupovať, lebo je správne, že vláda tento návrh predkladá aj v skrátenom konaní, keďže podmienky na valorizovanie dôchodkov boli splnené, dôchodky zo zákona sa upravovať musia. Len zaujali ma vystúpenia mojich predrečníkov aj jedna informácia. Včera, aj keď tá ma len zaujala, nie prekvapila od poslanca zo Strany demokratickej ľavice, že som si povedal, že treba predsa len pár slov povedať.

Tá prvá poznámka na tých, ktorí hovoria, že málo sa zvyšujú a neskoro, tak len chcem pripomenúť diskusiu, keď sme rokovali o štátnom rozpočte na tento rok a v štátnom rozpočte neboli peniaze na valorizovanie dôchodkov ako mnohí, najmä opoziční poslanci kritizovali vlády, že nemá peniaze na valorizovanie dôchodkov. A my sme len pripomenuli, že ak budú zákonom splnené podmienky, tak vláda musí valorizovať dôchodky. Čiže to je jedna, by som povedal, aj keď možno nie dobrá správa pre mnohých dôchodcov, lebo čo je to zvyšovanie dôchodkov o 5 %. Ale ja si myslím, že aj dôchodcovia zodpovední a dobre informovaní vedia, aká je situácia v Sociálnej poisťovni alebo aká je situácia v slovenskej ekonomike a že aj tých 5 % prijmú nie s nejakým rúhaním, ale proste ocenia možnosti, v ktorých sa nachádzame, nielen táto vláda, ale celá spoločnosť.

Chcel by som povedať, že situácia v Sociálnej poisťovni je dlhodobo nepriaznivá, a to nie je výsledok pôsobenia len tejto vlády. Dlhodobo 20-percentná alebo vysoká nezamestnanosť na Slovensku, súčasný ekonomický rast alebo aj vyhliadky do budúcich rokov neukazujú, že by aj tá vláda budúca, ktorá vzíde po voľbách v roku 2002, že sa bude môcť správať inak ako táto vláda aj v otázke valorizovania dôchodkov. A preto by som chcel pripomenúť jeden názor, že ak by táto vláda nebola zodpovedná a vie, že v roku 2002 už v tejto konštelácii pokračovať vo vláde nebude, tak pokojne by mohla zvýšiť dôchodky aj o 10, 20 %, nie? Veď možno vy budete zháňať peniaze potom, respektíve zdroje aj v Sociálnej poisťovni alebo v štátnom rozpočte, lebo keď v Sociálnej poisťovni nebudú, zo zákona garantuje potrebné zdroje štátny rozpočet. (Reakcia z pléna.) Ale chcel by som pokračovať, ak dovolíte. V stanovisku ministerstva financií k tomuto vládou predloženého návrhu zákona o valorizovaní dôchodkov sa hovorí, že na tento rok, áno, nie sú peniaze v štátnom rozpočte, ale aby sa zmiernil ten nepriaznivý dopad na životnú úroveň dôchodcov z rastu životných nákladov, tak sa v budúcom roku uvažuje so sumou 3,7 mld. korún na zvyšovanie dôchodkov od 1. júla 2002 3,7 mld. korún. To znamená, že ak sa dnes zvyšujú o 5 %, a možno že nie o 5 %, ale možno že o viac, tak chcem len pripomenúť, že to s tými zdrojmi v tom budúcom roku ale v Sociálnej poisťovni i v tomto roku bude zase horšie. A preto tá reakcia na informáciu, ktorú som zachytil včera večer v relácii SITO, keď poslanec Andrassy, tento mladý muž, prezentoval informáciu, že klub Strany demokratickej ľavice bude navrhovať 8-percentné zvýšenie dôchodkov. Je z tej istej strany aj pán minister, je z tej istej strany i pani ministerka Schmögnerová a pani ministerka Schmögnerová hovorí o tom, že návrhmi, ktorými chceme znižovať daňové zaťaženie, aby bolo viac práce, aby bolo viac pracovných príležitostí, aby boli vyššie výnosy nielen Sociálnej poisťovne, ale aj štátneho rozpočtu, že tieto návrhy rozvracajú verejné financie, rozvracajú verejné financie. Pripomeniem, že 1 % valorizovania dôchodkov mesačne má dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne 60 mil. korún. Čiže od 1. októbra do konca roka 1 % je 180 mil. korún. Ak kolegovia zo Strany demokratickej ľavice navrhnú zvýšiť nie o 5, ale o 8 %, tak tento dopad dokonca roka, len do konca roka bude pol miliardy, presnejšie 540 mil. korún. Samozrejme, dopad na budúci rok bude 2,5 mld. To znamená, že zdroje, ktoré uvažuje ministerstvo financií, t. j. pod vedením pani ministerky Schmögnerovej, vlastne nebudú na valorizovanie dôchodkov v budúcom roku.

Ale ja nechcem strašiť dôchodcov, ja chcem skôr položiť otázku, teda položiť otázku pánu ministrovi, ako to s tými zdrojmi v skutočnosti je? Aby nám naozaj povedali, či máme aj navyše, lebo ja si myslím, že nielen poslanci za KDH, ale už to aj moji predrečníci povedali, že majú rovnako sociálne cítenie vyvinuté ako poslanci zo Strany demokratickej ľavice a že budú navrhovať vyššie zvyšovanie. A preto by som chcel poprosiť kolegu Andrassyho, aby so svojím návrhom vystúpil v druhom čítaní ešte predo mnou, lebo ak oni navrhnú o 8 , tak ja za klub poslancov KDH navrhnem o 10 %. Z jednoduchého dôvodu (potlesk), z jednoduchého dôvodu, z jednoduchého dôvodu pani ministerka Schmögnerová nás vyzvala, aby sme pri tomto návrhu, aby sme nelicitovali. Ja už som bol na rokovaní o poslaneckom návrhu, ktorý budeme možno aj dnes preberať. (Reakcie zo sály.) Budú tu teraz novely, poslanecké návrhy KDH novely zákonov o zamestnanosti a o daniach z príjmov. A my tam navrhujeme okrem iného znížiť daňové zaťaženie zamestnaných rodičov, ktorí sa starajú o nezaopatrené deti cez odpočítateľnú položku na deti. Ten dopad bude údajne miliarda, tak ja si myslím, že ak sú zdroje, a o nich ministerka financií vie v tomto zákone, tak my sa budeme usilovať o to, aby sa našli zdroje aj na tie naše návrhy. Ďakujem za vašu pozornosť a verím, že podporíte tento vládny návrh a prípadne aj tie moje poslanecké návrhy, ktoré budem prezentovať z dielne KDH. Ďakujem za vašu pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brocku 12 pánov poslancov, posledný pán poslanec Drobný. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pani poslankyňa Aibeková.

M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Brockovi, že má takú starosť, že ako si budeme počínať vo vláde po budúcich voľbách. Tým dal jasne najavo, že vie, že táto vládna koalícia už nepotiahne ďalej tú vládnu káru, ale bude ju musieť prevziať niekto iný.

Pán poslanec, vy vystupujete a tvárite sa, ako keby ste neboli vládny poslanec, ako keby ste už neboli členom tejto koalície a neniesli zodpovednosť aj za to vysoké percento nezamestnanosti, ktoré sa vám nedarí riešiť, ani za to, že vláda neodsúhlasila dostatočné finančné prostriedky do Sociálnej poisťovne. Pretože čo ste urobili? Za čo ste aj vy hlasovali, hoci teraz máte pripravený úplne iný návrh. Vy ste hlasovali a podporili ste zvýšenie odvodovej povinnosti pre občanov, ktorí sú zamestnaní alebo teda akýmkoľvek spôsobom sa podieľajú na vytváraní hodnôt, či sú to podnikatelia, alebo spolupracujúce osoby a tak ďalej. Bez mihnutia oka ste zvýšili toto percento. Ale štát si nezvýšil za tri roky, respektíve len veľmi nepatrne si zvýšil svoju odvodovú povinnosť. Ale zato nesiete zodpovednosť aj vy. Vy sa nemôžete teraz tváriť, keď ste vystúpili z SDK a ste členmi samostatného klubu KDH, že ste mimo tejto koalície. To predsa nie je možné. A tiež sa nemôžete tváriť, že sedíte v tomto parlamente iba tri roky, pretože vy ste ako opozičný poslanec vystupovali bez ohľadu na to, aké boli zdroje na dôchodky, vy ste vystupovali s úpravou dôchodkov a s navršovaním úpravy dôchodkov. Hoci jasne pán Kalman dokázal, že za našej vlády reálne rástla hodnota dôchodkov a za vašej vlády klesá reálna hodnota dôchodkov. (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Keltošová.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Musím oceniť vystúpenie pána poslanca Brocku v jednom. Urobil si dobrý taký mostík ku svojim návrhom z dielne KDH, len by som chcela upozorniť na určitú schizofréniu, pán poslanec, naozaj na jednej strane nemôžete hovoriť o tom, že vaše daňové návrhy, o ktorých ešte len budeme rokovať, vaše daňové návrhy vytvárajú toľko a toľko zdrojov a pracovných miest, pretože občania o tom zatiaľ málo vedia, odborníci o tom pochybujú, a pritom zároveň hovoriť o návrhu na valorizáciu dôchodkov s tým, že šetríme Sociálnu poisťovňu a odkiaľ nato vezme. Pán poslanec, vy viete veľmi dobre, že Sociálna poisťovňa je neúspešná pod novým manažmentom, mali sme to vo výbore, že klesá výber poistného. Ak klesá výber poistného oproti predchádzajúcim rokom, tak sa obávam, že aj tie vaše návrhy, čo ako dobre mienené, pokiaľ ide o daňové zaťaženie, respektíve zníženie daňového zaťaženia, budú znamenať zase len pokles výberu poistného pre Sociálnu poisťovňu.

A druhá poznámka, to už začala hovoriť aj pani kolegyňa Aibeková a iní predrečníci, naozaj štát je najväčším dlžníkom Sociálnej poisťovne. A ak sme hovorili už v rámci návrhu rozpočtu na tento rok o tom, že štát by mal upravovať základnú mieru minimálnej mzdy, z ktorej sa budú odvádzať za štátnych zamestnancov, za verejný sektor zdroje do Sociálnej poisťovne, keby sa to bolo urobilo tak, ako ste to sľubovali, tak dnes sme nemuseli licitovať, či to bude 5 %, 8 %, alebo 10 % momentálne. Je to nedôstojné.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som tiež veľmi rád, že pán poslanec Brocka tri roky v rámci svojho vládnutia a rok pred voľbami pochopil, že skončil, že jednoducho to sebavedomie, s ktorým vystúpil, pamätám si pred tromi rokmi, dnes ako sa stratilo absolútne a dnes je to úplne iný pán poslanec Brocka, ako to bol pred tromi rokmi. To je prvá poznámka. A veľmi to humorné nie je, pán poslanec.

Druhá moja poznámka bude súvisieť s vašou vetou, ktorú ste poznamenali, že dôchodcovia vedia, som si to tu napísal, že dôchodcovia vedia, aká je situácia v Sociálnej poisťovni a z tohto dôvodu by mali byť nejakým spôsobom lojálni k tomu, čo im tu predkladáte. No, vážený pán poslanec, dôchodcovia vôbec nemajú čo vedieť a vôbec sa nemusia zaujímať o to, aká je situácia v Sociálnej poisťovni. To je problém váš. To je problém váš a tento problém vy si musíte vyriešiť a potom si ich musí vyriešiť tá vládna garnitúra, ktorá príde po vás. Ale dôchodcovia predsa jednoducho musia mať jednu jedinú povinnosť, dôstojne žiť v tomto štáte za tie peniaze, ktoré vy ste im momentálne pridelili, táto vládna garnitúra za tieto tri roky. Preto hovorím o nešťastnej koalícii od začiatku do konca a vy ste stále jej súčasťou, pán poslanec Brocka, takže sa nevyviňujte a berte zodpovednosť za tieto tri roky. Je to nehorázne, čo ste povedali. Ďakujem za pozornosť.