Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalej vystúpi pán poslanec Tuchyňa, potom bude interpelovať pani poslankyňa Mušková.
Nech sa páči.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
členovia vlády,
svojou interpeláciou sa obraciam na ministra školstva. Vláda svojím programovým vyhlásením sa zaviazala, že sa bude usilovať o zavedenie jasných pravidiel pri podpore výkonnostného vrcholového športu vrátane jeho prehľadného financovania. Ministerstvo obrany vyčlenilo z rozpočtu nemalé čiastky financií na prípravu vrcholových športovcov, v roku 2000 konkrétne 57,7 mil. Sk, čo však je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, kde sa hovorí, že vláda podporí obmedzenie výdajov na tie oblasti v rezorte obrany, ktoré bezprostredne nesúvisia s jeho hlavným poslaním.
Preto sa obraciam na ministra školstva s týmito otázkami:
1. Akým spôsobom je zabezpečené financovanie výkonnostného a vrcholového športu a štátna športová reprezentácia?
2. Aké finančné prostriedky ministerstvo školstva účelovo vyčlenilo pre rezort obrany na oblasť športovej reprezentácie pre rok 2001 a počíta vyčleniť pre rok 2002?
3. Počíta ministerstvo školstva s novelizáciou zákona o telesnej kultúre alebo pripravuje nový zákon o športe a kedy bude predložený do parlamentu?
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková, môžete interpelovať. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážení členovia vlády,
som milo prekvapená, že tu je pán podpredseda vlády, pretože moja interpelácia smeruje práve na neho. Týka sa materiálu Národného programu boja proti drogám, ktorý ste predložili do Národnej rady a ktorý sa prerokoval na minulom pléne počas vašej neprítomnosti, hoci práve vy ste gestorom za vládu v tejto oblasti. Napriek tomu, že tento dokument tesnou väčšinou poslanci vládnej koalície zobrali na vedomie, chcem vás upozorniť, že v rozprave bol tento materiál viacerými poslancami kritizovaný. Predovšetkým poslanci poukazovali na formálnosť tohto materiálu, ktorý je vlastne iba skladačkou informácií z jednotlivých ministerstiev. Sú to iba lakonické konštatovania o úlohách, či boli alebo neboli splnené. Dokonca kolónka "nesplnené úlohy" neobsahovala ani termín splnenia, ani osoby, ktoré sú zodpovedné za plnenie týchto úloh. Z celého materiálu cítiť nezáujem zodpovedných, a teda predovšetkým vás o tak závažný problém, ktorý rezonuje v celej našej spoločnosti.
Pán podpredseda, ako chce vláda koordinovať túto problematiku, keď sa centrálne financie majú podľa tohto materiálu prerozdeliť na rezorty, ktoré, zdá sa, podceňujú prácu na tomto projekte? Ako príklad môžem uviesť ministerstvo školstva, ktoré ako program boja proti drogám uviedlo násilné zavedenie jogy do škôl, ktorá obsahuje jasné prvky hinduizmu, ktorého niektoré smery práve povoľujú užívanie drog.
Ďalšia moja otázka smeruje ku kontrole financií udeľovaných z protidrogového fondu vlády. Moja skúsenosť totiž svedčí o tom, že financie z tohto fondu smerujú nie na akcie proti drogám, ale, práve naopak, na akcie kde sa drogy propagujú. Bolo to tak napríklad aj 6. marca tohto roku, kde som sa zhodou okolností sama zúčastnila v Petržalke v Zrkadlovom háji, kde bol pozvaný známy propagátor drog z Čiech, na prednáške alebo na diskusnom fóre s mladými ľuďmi. Tento pán pred preplneným hľadiskom, mladými ľuďmi, vrelo odporúčal konzumáciu mäkkých drog a navádzal ich, ako majú postupovať pri presadzovaní ich legalizácie. A pán podpredseda, nebol to prvý ani ojedinelý prípad. Ja viem, že tento pán tam už bol najmenej tretíkrát. Pri mojom následnom zisťovaní, kto financuje toto fórum, mi bola podaná informácia, že práve váš vládny fond, za ktorý zodpovedáte vy. Pán podpredseda, aké opatrenia prijmete, aby sa podobné akcie za podpory vlády v najohrozenejšej oblasti Slovenska, v Petržalke, ale, samozrejme, ani nikde inde na Slovensku viacej nediali?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalej môže interpelovať pani poslankyňa Tóthová, pripraví sa pán poslanec Hoffmann ako posledný.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte, aby som interpelovala tu neprítomného predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu s otázkou: Aké opatrenia vyvodí voči členom vlády, ktorí nesplnili svoju zákonnú povinnosť, a to v zmysle § 131 zákona o rokovacom poriadku, a neboli prítomní na hodine otázok, a to hlavne tí, ktorí na základe vášho zmocnenia mali odpovedať aj na otázky položené poslancami iným ospravedlneným ministrom z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda vlády, neviem, či vás neznepokojuje, že vaše rozhodnutia členovia vlády takto ignorujú, čo bez sporu svedčí o tom, že súčasná vláda je už skutočne vo vysokom stupni deštrukcie.
Ďalšia moja interpelácia smeruje na tu neprítomného pána ministra vnútra. Už po dlhšie obdobie kladiem tak v tlači, ako aj tu v parlamente pri prvom čítaní zákona o vyšších územných celkoch otázku, ako je domyslená otázka prenosu kompetencie zo štátnej správy na orgány samosprávy, a to z pohľadu právneho postavenia občanov nášho štátu. V mnohých reláciách a vystúpeniach sa uvádza, že táto reforma sa robí v prospech občana, a preto by mali byť aj informácie vo vzťahu k občanovi vo vyššom rozsahu prezentované. O čo mi ide. Ak prenesieme oblasť individuálnej rozhodovacej činnosti o záležitostiach občanov z miestnych orgánov štátnej správy na vyššie územné celky, môžu nastať situácie, že pokiaľ dodnes rozhoduje v prvej inštancii okresný úrad a o odvolaní rozhoduje krajský úrad, v budúcnosti o odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho územného celku vzhľadom na to, že to bude prenesený výkon štátnej správy, bude rozhodovať ministerstvo. Myslím, že to nie je priblíženie rozhodovania o záležitostiach vecí občanov k sídlu a k občanom.
Ďalej, pokiaľ vyšší územný celok bude v prvej inštancii rozhodovať o veciach občanov, ak táto aktivita z orgánov štátnej správy sa prenesie ako originálna pôsobnosť, potom opravný prostriedok občan bude môcť dávať na súd. A že súdne konanie je veľmi zdĺhavé a že miesto 30 až 60 dní, čo sú lehoty na vybavenie odvolania v rámci správneho konania, to bude trvať jeden aj dva roky, o tom možno niet pochýb, niet pochýb za súčasného právneho stavu. Preto ja sa pýtam: Ako budú právne upravené tieto otázky, aby sa nezhoršila právna situácia občanov? Naviac, pokiaľ budú dávať opravné prostriedky na súd podľa súčasne platných právnych predpisov, budú musieť platiť súdne poplatky, čo v oblasti štátnej správy neplatia v takej výške. A naviac, čo je veľmi dôležité, podľa súčasnej platnej právnej úpravy, občan musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ ide o preskúmanie rozhodnutí takzvaných správnych orgánov. A VÚC-ky týmto pádom sa stanú správne orgány.
Vážený pán minister, preto vás žiadam, aby ste boli taký láskavý a odpovedali na tieto otázky, pretože to sú skutočne otázky, ktoré sa dotknú občanov, a aby ste sa už nehrali s tieňohrou 8 + 8, 12 + 12 alebo 3 + 1 + 12 a ďalšie variácie. Riešme vyššie územné celky v najlacnejšom a najlogickejšom variante, a to je variant 8 + 8.
Ďalej, dovoľte, aby som interpelovala ďalšieho tu neprítomného ministra, a to ministra spravodlivosti pána Čarnogurského. Nedávno som sa stretla so skupinou sudcov. Bola to jednak skupina sudcov z Čiech a jednak skupina sudcov zo Slovenska. Mimo iných otázok bola diskusia o vyšších súdnych úradníkoch. Pokiaľ si sudcovia z Čiech pochvaľovali inštitút vyššieho súdneho úradníka ako prvok, ktorý zrýchľuje súdne konanie a vymožiteľnosť práva,...
(Ruch v sále.)
Vítam vás, pán minister, práve k vám hovorím,
... tak slovenskí sudcovia si posťažovali, že tento inštitút zbytočne proste žiadajú, nie je u nás vytvorený a nevedia, kedy sa vytvorí.
Preto, vážený pán minister - kladiem vám otázku v rámci svojej interpelácie -, kedy predložíte zákon, ktorým by sa zriadil inštitút vyšších súdnych úradníkov s obdobnými kompetenciami, ako to je v Čechách? A, ako som povedala, tento sa osvedčil a sudcovia si ho veľmi pochvaľovali.
Ďalej, dovoľte mi, aby som opätovne interpelovala predsedu vlády pána Dzurindu, a síce s nasledujúcim problémom. Už vyše roka a pol na každom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, keď sa schvaľuje program, navrhujem do programu bod - správy vlády o dopadoch takzvaného ozdravovacieho ekonomického balíčka na sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva na Slovensku. Nerobím to z rozmaru, ale z jedného úplne pragmatického dôvodu. My v tomto parlamente prijímame sériu zákonov, ktorými sa zvyšuje finančná zaťaženosť občanov, zvyšujú sa súdne poplatky, budú sa zvyšovať poplatky za iné služby, spomína sa zvýšenie poplatkov za elektriku, plyn a podobne. Je predsa logické, že únosnosť má svoju hranicu. A ja sa osobne domnievam, že sociálne najslabšie vrstvy, ako sú dôchodcovia a mladé rodiny, už neunesú ďalšie zaťaženie. Preto je nezodpovedné pri hlasovaní o zákonoch nevedieť, aká je situácia vo vzťahu k občanom, či zákony, ktoré prijímame, nedostanú ich úplne na hranicu biedy, poprípade do úplne neudržateľnej situácie.
Preto, vážený pán predseda vlády, keďže poslanci vašej vládnej koalície vytrvalo odmietajú zahrnúť tento bod programu na rokovanie parlamentu, vás žiadam, aby ste ma informovali, akým spôsobom robíte prepočty alebo či ich máte urobené vo vzťahu k najslabším sociálnym vrstvám a ich ďalšej únosnosti, ďalšiemu finančnému zaťaženiu.
Ďalej, dovoľte, aby som sa veľmi stručnou interpeláciou obrátila na pána ministra zdravotníctva, keďže moja kolegyňa tu už ho interpelovala v podstatnom probléme. A ja mu položím len veľmi krátku otázku. Ak ma pamäť neklame, tak pán minister zdravotníctva pred hlasovaním parlamentu o zvýšení platov lekárov uviedol, že je finančné krytie pre takéto rozhodnutie. Ja vlastne na základe tejto jeho informácie som tiež za toto uznesenie hlasovala. Preto mu kladiem otázku: Aký podklad mala táto jeho informácia, z čoho vychádza a na základe čoho takto informoval parlament?
A posledná interpelácia sa týka ministra životného prostredia a táto interpelácia vyplýva z kontaktu so skutočne staršou občiankou, ktorá vytrvalo chodí do parlamentu so svojím problémom. Občianka sa volá Mária Kukanová a jej problém spočíva v tom, že príslušné orgány 80 - a drobné - metrov štvorcových rodinného domu prekvalifikovali v rozpore s platnými právnymi predpismi na dom súkromný, čo vlastne má pre ňu negatívne finančné dopady. Keďže nechcem v interpelácii všetkými faktografickými údajmi zaťažovať svojich kolegov, pán minister, k tejto mojej interpelácii vám priložím všetky materiály, ktoré som od občianky získala, s tým, že vás budem žiadať, aby ste mi dali vysvetlenie, ako je možný takýto lacný, nezákonný postup voči občianke nášho štátu.
Vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, ďakujem tým, ktorí venovali pozornosť mojim interpeláciám.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Samozrejme, pán minister Čarnogurský, môžete odpovedať hneď na interpeláciu pani poslankyne Tóthovej a potom bude interpelovať pán poslanec Hoffmann.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Pani poslankyňa Tóthová, chcel by som odpovedať alebo reagovať na vašu interpeláciu týkajúcu sa vyšších súdnych úradníkov. Z vašej interpelácie som vyrozumel, že zhodne, ako ste teda výslovne citovali českých kolegov, považujete inštitút vyšších súdnych úradníkov za dobrý inštitút, za užitočný. A v tom sa zhodujeme. Aj ja ho považujem za dobrý a užitočný a verím, že pomôže nášmu súdnictvu. Pani poslankyňa, iste viete, že inštitút vyšších súdnych úradníkov nebolo možné na Slovensku zaviesť pred novelou Ústavy Slovenskej republiky, a to z toho dôvodu, že Ústava Slovenskej republiky vo svojom teda pôvodnom znení alebo teda pred novelou prijatou tento rok zverovala všetko rozhodovanie sudcom. A z toho dôvodu nebolo možné zveriť časť rozhodovania vyšším súdnym úradníkom. V novele už táto dikcia, toto znenie Ústavy Slovenskej republiky bolo pozmenené tak, že Ústava Slovenskej republiky dovoľuje proste isté rozhodovania zveriť aj iným osobám než sudcom čiže vyšším súdnym úradníkom. Mimochodom, pani poslankyňa, vy ste za novelu Ústavy Slovenskej republiky nehlasovali, ale napriek teda vášmu hlasovaniu, novela bola prijatá a vďaka tomu, že bola prijatá, môžeme zaviesť vyšších súdnych úradníkov.
A chcem vás informovať, že návrh zákona o vyšších súdnych úradníkoch je v pokročilom štádiu prípravy, zrejme pôjde v krátkej dobe na medzirezortné pripomienkové konanie a potom do ďalšieho legislatívneho procesu. V návrhu rozpočtu, teda vo východiskách pre štátny rozpočet na budúci rok sa počíta s určitou finančnou čiastkou práve na zavedenie vyšších súdnych úradníkov. Pre budúci rok počítame približne 200 na súdoch Slovenskej republiky. Postupne budeme ich počet rozširovať aj podľa toho, ako získame skúsenosti s ich činnosťou a jednoducho ako sa aj organizácia súdov na to prispôsobí. Takže chcem vás ubezpečiť, že zákon o vyšších súdnych úradníkoch sa pripravuje a čo nevidieť, rádovo teda v mesiacoch niekedy na jeseň tohto roku príde do Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, pán poslanec Hoffmann, môžete interpelovať ako posledný.
Poslanec A. Hoffmann:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
interpelujem ministra výstavby a regionálneho rozvoja v súvislosti s poskytnutými finančnými prostriedkami z kapitoly ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Mám názor, že prostriedky poskytnuté z kapitoly ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja boli poskytnuté veľmi nerovnomerne vzhľadom na nerovnomernosť rozvoja jednotlivých regiónov a okresov našej republiky.
Nebudem hovoriť o absolútnych číslach, obmedzím sa na percentuálne vyjadrenie problému a na charakteristiku, ktorá najlepšie ukazuje spôsob prerozdelenia, to znamená výšku podielu na jedného obyvateľa. Pokiaľ ide o percentuálne vyjadrenie, to znamená, že zo 100 % obdržali z týchto fondov, ktoré predstavujú stavebné úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania, dotácie na výstavbu nájomných bytov, dotácie na výstavbu technickej vybavenosti, dotácie na programy štátnej pomoci, dotácie pre regionálne rozvojové agentúry a dotácie pre euroregióny, asi takéto čiastky: Z celkovej čiastky 100 % obdržal Bratislavský kraj 10,65 %, Trnavský kraj 16,26 %, Trenčiansky kraj 8,09 %, Nitriansky kraj 11,54 %, Žilinský kraj 16,34 %, Banskobystrický kraj 8,12 %, Prešovský kraj 19,25 %, Košický kraj 9,74 %.
Čo to predstavuje v číslach na obyvateľa, v čom je tá nerovnomernosť? Uvádzam príklad. Z týchto fondov na jedného obyvateľa ak pripadá v okrese Senec 2 920,20 Sk, v okrese Dunajská Streda 1692,29 Sk, tak v okrese Bratislava I len 165,15 Sk, v okrese Bratislava V len 177,88 Sk a v okrese Revúca v Banskobystrickom kraji 183,37 Sk. Pokiaľ ide o prepočet na obyvateľa príslušného kraja, tak je to v Bratislavskom kraji 967,57 Sk, v Trnavskom kraji 1198,47 Sk, v Trenčianskom kraji 540,16 Sk, v Nitrianskom kraji 656,54 Sk, v Žilinskom kraji 956,97 Sk a v Banskobystrickom kraji len 498,72 Sk, v Prešovskom kraji 993,72 Sk a v Košickom kraji 515,80 Sk. Pritom priemer republiky je 752,28 Sk na obyvateľa.
Moja otázka, pán minister, znie: Na základe čoho, akou metodikou, kto a prečo rozdelil tieto prostriedky tak nerovnomerne?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem na záver povedať, že, samozrejme, členovia vlády aj tí, ktorí predniesli svoje odpovede na dnešnej schôdzi ústne, podľa zákona o rokovacom poriadku sú povinní dať písomne odpoveď na interpelácie v stanovenej lehote, to znamená do 30 dní.
Vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Ďalej schôdzu bude viesť pán podpredseda Presperín.
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 941 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 941a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.
Vyzývam pána ministra, aby sa dostavil do rokovacej sály a predložil nám zdôvodnenie prerokúvaného návrhu.
Nech sa páči, pán minister.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je od roku 1991 druhou komplexnou novelou, ktorú pripravilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ktorá bola tentokrát vypracovaná predovšetkým s cieľom dosiahnutia kompatibility živnostenského zákona s dotknutými dokumentmi štátov európskych spoločenstiev.
Z vecného hľadiska sa doplnením aproximačnej časti zákona navrhuje zabezpečiť plnenia tých záväzkov Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú z asociačnej dohody a dotýkajú sa odstraňovania prekážok voľného pohybu osôb a voľného poskytovania služieb.
Vecný rámec navrhovaných zmien obsahuje aj ďalšie opatrenia. Tie vyplynuli zo záverov vykonanej analýzy pôsobenia doterajšieho zákona vo vnútroštátnom právnom prostredí a z námetov a podnetov reprezentatívnych zástupcov podnikateľskej sféry a dotknutých orgánov štátnej správy. Dotýkajú sa najmä úpravy vzťahu medzi doterajšou mierou štátnej ingerencie v živnostenskom podnikaní a mierou liberalizácie jeho podmienok, a to v prospech zjednodušenia výkonu štátnej správy na tomto úseku. Tento zámer sa najzreteľnejšie odráža vo výraznom znížení počtu reglementovaných živností, ktoré sú obsahom prílohovej časti zákona, keď sa ich počet znižuje zo 164 na 99 živností.
K ďalším úpravám zapadajúcim do rámca znižovania pôsobnosti orgánov štátnej správy patrí napríklad obmedzenie ich voľnej úvahy pri posudzovaní bezúhonnosti, úprava procesného postupu v konaní o udelenie koncesie umožňujúca skrátiť lehotu na vydanie koncesnej listiny zo 60 na 30 dní, odstránenie formálneho rozhodovania živnostenského úradu o právnych skutočnostiach, ktoré sa viažu na osobnú vôľu podnikateľa pri jeho dobrovoľnom zrušení živnostenského oprávnenia.
Osobitnou skupinou úprav sú zmeny, ktorých charakteristickým prvkom je liberalizácia podnikateľského prostredia. Sem možno zaradiť napríklad odstránenie niektorých povinností spojených s autorizáciou inšpekčných kníh alebo novú úpravu možnosti náhradného spôsobu preukazovania splnenia podmienok odbornej spôsobilosti pri remeselných živnostiach.
Úplne novým prvkom návrhu zákona, ktorým sa zabezpečuje kvalitatívne významný posun v chápaní účelu a poslania živnostenského zákona, je zakotvenie povinnosti pre vybranú skupinu podnikateľov, aby vykonávaním niektorých živností najmä osobného charakteru poverovali iba fyzické osoby spĺňajúce zákonom požadované kritériá odbornej spôsobilosti. Návrhom sa sleduje zámer postupnej diferenciácie osôb manažérov, ktorí sú nositeľmi živnostenského oprávnenia, od osôb, ktoré príslušný predmet podnikania osobne vykonávajú.
K ďalším navrhovaným úpravám zákona patria opatrenia, ktorými sa riešia praktické a aplikačné problémy uplatňovania platného zákona v praxi. A súvisia napríklad s problematikou zneužívania kritéria miestnej príslušnosti živnostenských úradov, s nesúladom zápisov určitých údajov v porovnaní so skutočnosťou, so všeobecnou finančnou nedisciplinovanosťou alebo s nesúladom živnostenského zákona s osobitnými zákonmi.
Nakoľko navrhované opatrenia smerujú k zjednodušeniu konania a liberalizácii podnikateľského prostredia, možno oprávnene očakávať, že účinky zákona sa pozitívne prejavia aj v spoločensky preferovanej oblasti zamestnanosti. Na základe uvedeného navrhujem návrh zákona schváliť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán minister, za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Pavlovi Prokopovičovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážení hostia,
dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 941), v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 941), v druhom čítaní.
Národná rada svojím uznesením číslo 1381 z 11. mája 2001 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie výborom s termínom do 11. júna 2001 nasledovne: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov s termínom do 12. júna 2001.
Uvedené výbory prerokovali vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 569 z 12. júna 2001. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali.
Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská k vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona, zaujali tieto stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona 6. júna 2001 a uznesením číslo 602 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona 6. júna 2001 a uznesením číslo 673 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval vládny návrh zákona 4. júna 2001 a uznesením číslo 293 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 5. júna 2001 a uznesením číslo 540 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplývajú nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru.
Vážené kolegyne, kolegovia, v spoločnej správe sú uvedené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých som hovoril pod bodmi 1 až 40. Teda ich nebudem všetky čítať. Všetci ich máte pred sebou. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať nasledovne: o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 31, 32, 33, 34, 35, 37 a 40 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a o bodoch 23, 30, 36, 38 a 39 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť.
Po rozprave budem odporúčať Národnej rade Slovenskej republiky, aby vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schválila so zmenami a doplnkami, tak ako budú schválené.
Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu, a hlásim sa ako prvý do rozpravy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, kto okrem pána poslanca Prokopoviča, ktorý vystúpi ako prvý v rozprave, sa hlási ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto viac. Uzatváram možnosť prihlásení sa do rozpravy ústne.
Dávam slovo jedinému prihlásenému do rozpravy poslancovi Pavlovi Prokopovičovi.
Nech sa páči.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
význam tohto zákona, ktorý teraz prerokúvame, zdôrazňuje aj na balkóne prítomnosť osôb, ktoré majú čo rozhodujúcim spôsobom povedať do živnostenského a podnikateľského hnutia na Slovensku a priamo sa aj podieľali na príprave tohto zákona - pán prezident Združenia podnikateľov Slovenska pán Pavlů, pán prezident Slovenského živnostenského zväzu pán Buben a riaditeľ živnostenského odboru ministerstva vnútra pán inžinier Dutko -, ktorým chcem v úvode svojho vystúpenia poďakovať za to, že našiel som u nich podporu, ochotu a snahu aj takýmto spôsobom prispieť k rozvoju živnostenského a podnikateľského stavu na Slovensku.
Vážené kolegyne, kolegovia, živnostenské podnikanie je síce iba jednou zo štyroch právnych foriem podnikania podľa Obchodného zákonníka, predstavuje však tú formu, ktorá je najrozšírenejšia a dotýka sa teda najväčšieho počtu podnikateľských subjektov. V číselnom vyjadrení podniká v Slovenskej republike so živnostenským oprávnením viac ako 270 tisíc fyzických osôb a 80 tisíc právnických osôb. Aj z tohto dôvodu považujem návrh zákona, ktorý je teraz predmetom nášho rokovania, za obzvlášť dôležitý. A aj ja osobne som mu venoval mimoriadnu pozornosť.
Na úvod konštatujem, že vypracovaná novela živnostenského zákona je predkladaná ako právna úprava, ktorá zapadá do procesu realizácie Národného programu na prijatie acquis communautaire na úseku vytvárania kompatibilného právneho prostredia v oblasti podnikania. Je vecnou reakciou na požiadavku prispôsobenia živnostenského zákona pravidlám štátov Európskej únie, a to najmä v oblasti vzájomného uznávania odbornej spôsobilosti. Novelizáciou sa zabezpečuje realizácia záväzkov Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú z uzatvorenej asociačnej dohody a dotýkajú sa odstraňovania prekážok voľného poskytovania služieb a voľného pohybu osôb.
Vecný návrh navrhovaných zmien sa však netýka iba prispôsobenia zákona právnym normám štátov Európskej únie, ale je značne širší. Z posúdenia jednotlivých položiek návrhu je zrejmé, že jeho účelom je vytvorenie liberálnejšieho a transparentnejšieho podnikateľského prostredia na strane jednej a zjednodušenie výkonu štátnej správy na strane druhej. Tento zámer sa najzreteľnejšie prejavuje napríklad v týchto vecných opatreniach: Po prvé, radikálne sa znižuje počet živností, na ktoré zákon vyžaduje splnenie podmienok odbornej alebo inej spôsobilosti, a to zo 164 na 100 živností. Ďalej, liberalizácia sa obzvlášť významným spôsobom dotýka aj živností, ktorých vykonávanie je viazané na štátne povolenie, koncesiu, kde sa ich počet znižuje zo 41 na 15 živností a súčasne sa zmenou procesného postupu skracuje aj lehota na jej udelenie zo 60 dní na 30 a to je, myslím, významná zmena lehoty v prospech podnikateľov.
Z ďalších opatrení podporujúcich a ozdravujúcich podnikateľské prostredie chcem vyzdvihnúť navrhnuté obmedzenie voľnej úvahy živnostenských úradov pri posudzovaní bezúhonnosti žiadateľov o živnostenské oprávnenie, ktoré sa dosiahne zavedením jednoznačnejších kritérií v zákone, čím sa súčasne zamedzí možnému spôsobu zneužitia tejto všeobecnej podmienky prevádzkovania živností.
Za vecne nenápadné, ale pre zjednodušenie vzťahu medzi podnikateľmi a orgánmi štátnej správy je to veľmi významné, považujem aj zavedenie inštitútu združených prevádzkarní do živnostenského zákona. Tento inštitút, po ktorom volali najmä podnikatelia využívajúci takzvaný priemyselný alebo továrenský spôsob výroby, im umožňuje odstrániť viacero procesných a administratívnych bariér súvisiacich s oznamovaním a dokladovaním bezúhonnosti a odbornej spôsobilosti osôb, zodpovedných zástupcov, s vedením inšpekčných kníh a zjednodušuje im tiež doterajší spôsob označovania ich prevádzkarní.
K uvedenému typu pozitívnych opatrení zaraďujem ja osobne aj osobitné vymedzenie priestorov a zariadení, ktoré súvisia s prevádzkovaním živností, nakoľko sa ním odstraňujú interpretačné nejasnosti doterajšej právnej úpravy.
V záujme zjednotenia dokladov preukazujúcich oprávnenie na podnikanie v praxi sa popri doterajších živnostenských listoch a koncesných listinách novelizáciou zavádza ako právne relevantný doklad aj výpis zo živnostenského registra. Som presvedčený, že táto vždy aktuálna listina napomôže mnohým podnikateľom vyhnúť sa pri uzatváraní svojich obchodno-záväzkových vzťahov mnohým sporným situáciám, a nesporne tak prispeje k ďalšiemu ozdraveniu podnikateľského prostredia.
Mimoriadne závažné zmeny doterajšej právnej úpravy predstavujú tie zmeny, ktoré sa dotýkajú preukazovania odbornej spôsobilosti v remeselných živnostiach. Tieto zmeny súvisia s postupným zapájaním reprezentatívnych podnikateľských subjektov do procesov ovplyvňujúcich živnostenské podnikanie. Mám tým na mysli pôsobnosť a úlohu živnostenskej komory. Ich podstatou je zverenie závažného rozhodovania o spôsobilosti osôb do rúk tých, ktorí z titulu svojho poslania majú dbať o riadne a odborné prevádzkovanie živností. Navrhnuté riešenie pritom nenarušuje systém školského vzdelávania, iba umožňuje prístup k vykonávaniu živností omnoho širšiemu okruhu osôb.
Novela zákona tiež rieši aj problematiku zverejňovania informácií o podnikateľoch, ktoré sú z hľadiska svojho obsahu, pokiaľ obsahujú ich osobné údaje, veľmi citlivou oblasťou. V tomto smere vítam rozdelenie živnostenského registra, ktorý je v súčasnosti verejným zoznamom, na jeho verejnú a neverejnú časť.
Živnostenský zákon ako verejnoprávna norma upravuje právne vzťahy najmä z verejných záujmov. Za jeden z prioritných verejných záujmov aj ja osobne považujem to, aby podmienky a povinnosti podnikateľov boli jasné, transparentné a zrozumiteľne upravené zákonom. Z tohto pohľadu vnímam ako výsostne aktuálne zvýraznenie požiadaviek na podnikateľov, aby sa opakované poskytovanie nekvalitných tovarov a služieb, neplnenie si svojich daňových, doplatkových, odvodových povinností z objektívnych príčin, ignorovanie povinných pracovnoprávnych vzťahov považovalo za také porušenie pracovných povinností, ktoré môže byť sankcionované, v prípade recidívy, častého opakovania až odobratím živnostenského oprávnenia. K takýmto povinnostiam, ktoré v žiadnom prípade neobmedzujú ani jedného poctivého podnikateľa, to chcem podčiarknuť, patrí aj povinnosť používať pri prevádzkovaní živnosti obchodné meno zapísané v živnostenskom registri alebo povinnosť preukazovať pôvod nadobudnutia tovaru a materiálu.
Z procesného hľadiska považujem za účelný návrh na zjednotenie miestnej príslušnosti živnostenských úradov pre fyzické osoby s miestnou príslušnosťou iných orgánov štátnej správy, najmä daňových úradov či orgánov na úseku zamestnanosti. Zavedenie trvalého bydliska týchto osôb ako kritéria príslušnosti k živnostenskému úradu súčasne zamedzí špekulatívnym prechodom týchto osôb z jedného úradu na druhý. Istou reštrikciou, s ktorou som sa však po úvahe stotožnil aj ja, je zavedenie povinnosti preukazovania právneho titulu užívania nehnuteľnosti, v ktorej sa zriaďuje prevádzkareň alebo miesto podnikania v prípadoch, ak ich adresy sú odlišné od miesta bydliska. Považujem to však za iba prechodné opatrenie, ktorého zavedenie má za cieľ odstrániť úmyselnú anonymitu niektorých "podnikateľov" z obvykle nekalými podnikateľskými zámermi. Jasné prvky liberalizmu však možno naproti tomu pozorovať v návrhu ustanovení, ktoré sa zaoberajú zánikom živnostenského opatrenia, a to najmä v prípadoch ohlasovacích živností, kde sa zrušuje inštitút rozhodovania úradu o tejto skutočnosti a nahradzuje sa jednoduchým ohlásením, a to podobne, ako je to v prípade začínania v tejto kategórii živnosti.
Podnikateľovi sa zákonom rozširuje aj jeho slobodná vôľa prerušiť prevádzkovanie živnosti bez potreby zrušenia živnostenského oprávnenia, to je veľmi dôležité, čo nepochybne privítajú najmä podnikatelia podnikajúci v sezónnych obdobiach.
Z výpočtu vecných opatrení je zrejmé, že novelizácia živnostenského zákona prinesie podnikateľom mnohé pozitívne prvky a umožní aj širšiemu spektru dosiaľ nepodnikajúcich osôb zapojiť sa do podnikania. Po odstránení niektorých nepresností, najmä legislatívnotechnického charakteru, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov a ktoré som vám pred chvíľou ako spravodajca predniesol, máme teda všetci spoločnú šancu prispieť schválením zákona k vytvoreniu lepších podmienok pre podnikanie v Slovenskej republike.
A ešte na záver dovoľte mi ešte jeden pozmeňujúci návrh po konzultácii s Úniou slovenských optikov, optimetristov, ako aj s predkladateľom zákona. Dospeli sme k názoru, že rozvoju podnikania v oblasti prevádzkovania očných optík napomôže preradenie očnej optiky z viazaných živností do remeselných. A teda dávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 941). Navrhujem, aby skupina 204 - výroba zdravotníckych výrobkov, presných a optických prístrojov a hodín - znela "výroba, opravy a montáž určených meradiel, overovanie určených meradiel, úradné meranie, výroba, oprava a úprava zdravotníckych pomôcok", ďalej, aby skupina 104 - výroba zdravotníckych výrobkov, presných a optických prístrojov a hodín - znela "výroba a oprava protektických výrobkov, výroba a opravy ortopedickej obuvi, hodinárstvo, očná optika".
Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás všetkých o podporu schválenia tejto novely zákona.
Ďakujem vám za pozornosť.