Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi za vyčerpávajúce záverečné slovo a reakcie na všetky vystúpenia pánov poslancov v diskusii o tomto bode programu.
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie, pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.
Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode, ktorým je
informácia ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky o ochrane Slovenskej republiky pred zavlečením choroby BSE.
Takto znie bod programu.
Pán minister, prosím, aby ste podali informáciu.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
vážení prítomní,
takto som si aj pripravil svoje vystúpenie ako informáciu a dokonca na základe ako oznámenia nepripravovali sme ani písomnú informáciu.
Ak si dobre pamätám, o opatreniach, ktoré prijala ústredná protinákazová komisia, osobitná komisia na ochranu proti BSE, ale aj štátna veterinárna správa, ministerstvo pôdohospodárstva, prípadne ďalšie dotknuté ministerstvá, som už v Národnej rade informoval alebo aspoň vo výbore Národnej rady, preto sa teraz sústredím len na opatrenia, ktoré sa rozpracovali po výskyte BSE a po zistení bovinnej spongifornej encefalopatie v Českej republike.
Predovšetkým Štátna veterinárna správa Slovenskej republiky na základe zákona číslo 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti nariadila dňom 12. 6. 2001 mimoriadne veterinárne opatrenia na zabránenie zavlečenia a rozšírenia BSE na územie Slovenskej republiky. V rámci zabezpečenia veterinárnej ochrany štátneho územia zakázala dovoz všetkých kategórií hovädzieho dobytka, embryí a vajíčok. Ďalej produktov z hovädzieho dobytka s obsahom špecifikovaných rizikových materiálov, ktorými sú hlava vrátane mozgu, očí, mandlí, žuvacích svalov, ďalej týmus, kosti chrbtice bovinných zvierat starších ako 12 mesiacov, tiež slezina a črevá bovinných zvierat všetkých vekových kategórií.
Ďalej zakázala dovoz všetkých druhov mäsovokostných múčok a krmív s ich obsahom. Vzhľadom na skutočnosť, že v Českej republike sa doposiaľ nevykonáva oddelený zber a spracovanie špecifikovaných rizikových materiálov, predpokladáme, že toto opatrenie bude mať dlhšiu platnosť. Zakázal sa dovoz krmív pre spoločenské zvieratá s obsahom živočíšnych bielkovín z vnímaných zvierat s výnimkou mlieka alebo vyrobených výhradne zo surovín, na ktoré sa nevzťahuje zákaz dovozu.
Povoľuje sa dovoz krmív vyrobených na báze mlieka, hydinové mäsá a rybích múčok. Z Českej republiky dňom 13. 6. je na územie Slovenskej republiky možné dovážať len produkty, ktoré neobsahujú špecifikované rizikové materiály uvedené vyššie. Je možné dovážať mlieko a mliečne výrobky spermu, kože a kožky, želatínu a kolagén vyrobený výhradne z koží a kožiek, pre ktoré platia rovnaké kritériá ako pre mlieko, tepelne spracovaný tuk bez obsahu proteínov a výrobkov z neho, dikalciumfosfát bez obsahu proteínov a tuku, opäť jeho nebielkovinový charakter zaručuje jeho bezpečnosť.
Dovoz komponentov na prípravu liekov a diagnostík je upravený osobitne. Pri dovoze sa vyžaduje európsky certifikát a dovoz diagnostík bude obmedzený len na tie, pri výrobe ktorých boli použité suroviny z hovädzieho dobytka mladšieho ako 12 mesiacov. Na realizáciu nariadených opatrení je nevyhnutné doplniť veterinárne podmienky na dovoz produktov vyňatých zo zákazu, dovozu o nasledovné záruky. Dovážené produkty neobsahujú špecifikované rizikové materiály, ak produkty boli získané z hovädzieho dobytka staršieho ako 30 mesiacov, zvieratá boli po zabití vyšetrené na BSE s negatívnym výsledkom.
Na hraničných veterinárnych staniciach Slovenskej republiky bola nariadená sprísnená kontrola uvedených komodít v obchodnom styku. Ako ste už iste informovaní z tlače, na Slovensko sa v posledných ôsmich rokoch doviezol živý hovädzí dobytok z Českej republiky v počte 11 931 kusov. Tento musí byť umiestnený spolu s potomstvom dovezeným v tele matky do trvalej karantény, z ktorej môže byť premiestnený len na zabitie. Všetok takýto dobytok musí byť po zabití vyšetrený na BSE. Stavy žijúcich zvierat a potomstva dovezeného v tele matky sú v súčasnom období spresňované orgánmi veterinárnej starostlivosti podľa chovateľov. Toto spresnenie bude ukončené do 18. júna tohto roka.
Štátna veterinárna správa Slovenskej republiky prostredníctvom orgánov veterinárnej starostlivosti vykonala v súvislosti s distribúciou a uvádzaním do obehu, predajom tovaru dovezeného z Českej republiky nasledujúce opatrenia. Vydalo sa, vydala 2 539 rozhodnutí pre dotknuté podnikateľské subjekty. Vykonala kontroly a previerky v 1 123 prevádzkárňach a skladoch, pozastavila distribúciu 105 druhov výrobkov v 11 prevádzkárňach a skladoch. Realizácia opatrení prebieha a bude ukončená rovnako k 18. 6. Všetky zistenia a závery budú predmetom celoslovenskej porady regionálnych štátnych veterinárnych lekárov. V Slovenskej republike je pripravený monitoring BSE zameraný na plošné vyšetrovanie všetkého hovädzieho dobytka staršieho ako 30 mesiacov. Laboratórna diagnostika je zabezpečená dvoma pracoviskami, a to Štátnym veterinárnym ústavom vo Zvolene a Neuroimunologickým ústavom Slovenskej akadémie vied v Bratislave. O začiatku realizácie tohto monitoringu vzhľadom na jeho finančné zabezpečenie rozhodne vláda Slovenskej republiky.
V Slovenskej republike je určené kafilerické zariadenie na oddelené spracovanie a bezpečné odstraňovanie špecifikovaných rizikových materiálov a kadáverov, ktorým je kafiléria v Nitre. V ostatných kafilerických podnikoch sa môžu spracúvať len živočíšne odpady zo zdravých zvierat.
Tiež treba informovať, že v tejto súvislosti sa robí osobitne previerka zo strany Štátnej veterinárnej správy na všetkých bitúnkoch v Slovenskej republike, a je ich viac ako 200, kde sa porážajú zvieratá. A bude sa musieť osobitne posúdiť schopnosť vlastníkov či prevádzkovateľov týchto bitúnkov oddeľovať špecifikované rizikové materiály pri porážkach hovädzieho dobytka. Tam, kde táto schopnosť nebude zabezpečená, jednoducho Štátna veterinárna správa zakáže prevádzku bitúnku.
Nakoniec je to úplne logické aj v súvislosti s ekonomizáciou tejto práce a prevádzky bitúnkov v celej Európe a vo vyspelých poľnohospodárskych a potravinárskych krajinách. Totiž zvieratá sa porážajú vo veľkých bitúnkoch s veľkou porážacou kapacitou, dostatočne vybudovaných z hľadiska ochrany životného prostredia, dostatočne kontrolovaných z hľadiska ochrany zdravia spotrebiteľa a, samozrejme, mäso z takto porazených zvierat sa potom predáva pre malé prevádzkarne, ktoré už nie sú tak finančne nákladné na prevádzku. Touto cestou sa budú musieť uberať aj poľnohospodári a potravinári na Slovensku. Táto cesta je totiž jediná ekonomicky únosná.
Chcem informovať o kvantifikácii nákladov na realizáciu opatrení zameraných na ochranu Slovenskej republiky pred zavlečením BSE pre rok 2001, ktoré sme prerokovali na porade ministerstva vedenia, ktoré však nie sú zatiaľ predložené na rokovanie vlády a neboli prerokované s ministerstvom financií.
Pre rok 2001 sa teda predpokladá vynaložiť 573 miliónov korún pravda vrátane investičných nákladov nevyhnutných na doriešenie financovania materiálneho a technického vybavenia aj pre taký krok, ako je oddeľovanie špecifikovane rizikových materiálov, ako je zvoz týchto materiálov a kadáverov, ako je prevádzka kafilérie, ktorá bude tieto materiály sprevádzať, pretože jednoducho produkty z tejto kafilérie sa nemôžu predávať, nemôžu byť predmetom obchodovania, ale sa jednoducho budú spaľovať v cementárňach.
Len na samotné vybavenie Štátnej veterinárnej správy alebo dovybavenie a na diagnostiku zvierat starších ako 30 mesiacov bude treba 105 miliónov korún. Na vybavenie Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho 9,1 milióna korún. Sú tu uvedené prepočty. Chcem zdôrazniť, že podľa smernice Európskej komisie sa všetky náklady v súvislosti s ochranou pred BSE, v súvislosti s likvidáciou, špecifikovanie rizikových materiálov, kadáverov a všetkého ostatného, čo súvisí s ochranou pred BSE vrátane, samozrejme, financovania kafilérií, vrátane úhrady nákladov pre prevádzkovateľov bitúnkov hradia zo štátnych zdrojov, respektíve v Európskej únii zo zdrojov Európskej komisie.
Situácia je o to zložitejšia, že na Slovensku máme kriticky nízke stavy hovädzieho dobytka. Napriek tomu, že je choroba BSE, opakujem, na Slovensku máme kritické stavy hovädzieho dobytka a nemôžeme si dovoliť vyvolať neriešením tohto problému a financovania nákladov na kontrolu BSE, na odstraňovanie a na financovanie všetkých opatrení súvisiacich s BSE vystavovať poľnohospodárov ďalšiemu riziku smerujúceho ku znižovaniu stavov dojníc ostatného hovädzieho dobytka.
Môžem vás ubezpečiť, že napríklad aj o chovných býkov, chovné zvieratá do výkrmu je zo Slovenska stále záujem, a teda nie je treba nejako sa obávať nezáujmu sveta o hovädzie mäso, o produkty z chovu hovädzieho dobytka, ale čo je veľmi dôležité, treba zabezpečiť zo strany štátu dôslednú kontrolu spracúvania, ale aj chovu hovädzieho dobytka a celého potravinového reťazca. Na toto sa aj vrátane ostatných opatrení, ktoré súvisia už s bežnou aplikáciou smerníc Európskej komisie, v kontrole potravinového reťazca dôsledne pripravujeme.
Ďakujem za vašu láskavú pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi za informáciu, ktorú predložil pánom poslancom.
Pani poslankyňa Tóthová faktická poznámka alebo chcete reagovať?
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci, ja by som rada reagovať niekoľkými vetami. Môžem ísť za pult? Je to možné?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nie je to možné. K tomuto bodu nie je rozprava.
Poslankyňa K. Tóthová:
Tak potom môžem dostať faktickú poznámku?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Áno, ďakujem.
Pán minister, ja som si s pozornosťou vypočula, čo ste spomínali. Slovensko, dúfam, že nebude mať výskyt tejto choroby. Ale mňa by zaujímala otázka, v minulosti sa očkovalo proti týmto chorobám - slintačke, krívačke a podobne. Aké sú dôvody, že sme od očkovania odstúpili. Ja viem, že tam niečo sa v tom mäse prejavuje a tak ďalej, ale keby ste poinformovali parlament, že aká je v tomto situácia. Prečo sa s tým prestalo a či sa bude.
Ďalej, pán minister, parlament požadoval aj presné vyšpecifikovanie tovarov, ktoré sa majú stiahnuť z obehu. To, čo ste povedali, je presne uvedené aj dnes v Novom Čase, čo sa teda nebude predávať a čo sa môže, teda čo sa nebude dovážať a čo sa môže, ale nie je zrejmé, že z predaja, čo treba stiahnuť a tie formulácie sú tak široké, že občania nemajú inštruktívny návod. Chystá sa ministerstvo na požiadavku, teda parlamentu bude musieť vláda dať túto informáciu, ale predtým chystá sa ministerstvo dať nejaké inštrukcie do predajní, aby sa predajcovia podľa toho zachovali?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, ďalším bodom programu je práve návrh uznesenia, ktorým Národná rada žiada vládu, aby vydala presný zoznam všetkých druhov potravín a tovarov, ktoré v súvislosti s výskytom BSE sa nesmú predávať v Slovenskej republike. Takže ďalší bod je o tom. Tak netreba o tom teraz diskutovať.
Ja by som nerád teraz otváral rozpravu o tomto bode programu. To je bod Informácia ministra o opatreniach vlády. Takže prosil by som, aby ste nekládli žiadne otázky pánovi ministrovi, aby sme nediskutovali. Takto to bolo doteraz v súlade s rokovacím poriadkom uplatnené vždy pri každom prerokúvaní informácií.
Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán minister,
výskyt BSE v Británii, ktorá je v podstate hniezdom tohto zla, sa časovo aj vecne v podstate prekrýva s ultrapravicovou politikou Margareth Thatcherovej, ktorá roztrieštila privatizáciou vlastné centrálne inštitúty a preniesla ich na nízku, teda na regionálnu úroveň právomoci. Vzhľadom na opakovanie tejto tendencie v podmienkach Slovenska, aké sú predstavy, aby sa vylúčil takýto stav opakovania centrálneho riadenia týchto vecí, pretože tie sa môžu riadiť výlučne centrálne, či to nazveme starou školou, alebo novou školou, to je úplne jedno? Je je jedna otázka.
Ďalej by ma nesmierne zaujímalo, aký je váš názor na výrok podpredsedníčky vlády pani Kadlečíkovej, ktorá sa vyjadrila pre verejnosť, že pripúšťa možnosť výskytu BSE rožného statku aj na Slovensku. Čo ju k takémuto názoru podnietilo?
A tretia vec. Nízke stavy hovädzieho dobytka, by som rád pripomenul roky 1991 - 1992, keď za trojlístka Čarnogurský, Džatko, Kršek, rožný statok z tohto štátu sa vyvážal ešte s tým, že sa poľnohospodárom doplácalo na to, aby sa zbavovali kráv a statku a prichádzalo sa k vybíjaniu a vyhlušovaniu základných stád Slovenskej republiky. My teraz žneme ovocie tejto doby.
Neviem, či na to zodpoviete. Ak nie, tak rád by som si aj mimo tribúny vypočul váš názor.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán minister. Na tie otázky, na ktoré je pripravený odpovedať. Potom odporúčam mimo prediskutovať s pánom ministrom, ak sú nejaké ďalšie otázky naňho.
Pán minister, máte slovo.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Veľmi stručne k očkovaniu. Proti BSE jednoducho nie je možné očkovať. Samozrejme, sú tu ostatné nebezpečné nákazy, ako pani poslankyňa už spomínala - slintačka, krívačka a prípadne mor ošípaných, teda klasický mor ošípaných alebo ostatné. Jednoducho riaďme sa pravidlami nie Európskej komisie, ktorá zakazuje, ale pravidlami WTO, ktorej sme členskou organizáciou, pretože očkovať nám nikto nezakazuje, len potom nielen produkty, napríklad chov ošípaných pri očkovaní proti klasickému moru ošípaných, nesmieme predávať, ale vzhľadom na to, že očkuje sa, očkuje sa v takýchto prípadoch živou vakcínou, je vylúčený obchod z takej krajiny aj takých tovarov, ako napríklad sú zrnoviny a ostatné produkty rastlinného pôvodu. Teda malo by to nedozerné následky na ekonomiku a na obchod s poľnohospodárskymi výrobkami a s tovarmi.
Ku slintačke a krívačke snáď len toľko, že Štátna veterinárna správa zabezpečila očkovaciu látku v prípade výskytu v blízkosti našich hraníc tohto ochorenia alebo nedajboh na území Slovenskej republiky zaočkovať vnímavé zvieratá, teda párnokopytníky, proti slintačke a krívačke v okruhu ochranného pásma, ktoré je 20 kilometrov od ohniska výskytu. Takže postupovali by sme, samozrejme, rozdielne, ako sa postupovalo vo Veľkej Británii a ako sa aj doteraz postupuje vo Veľkej Británii. Ale myslím si, že takto postupovali napríklad aj pri tlmení nákazy v Holandsku.
Ku kontrole celého potravinového reťazca a vôbec aj poľnohospodárstva. Myslím si, že štát má nezastupiteľnú úlohu, a aj preto prijímame osobitné opatrenia, my sme vypracovali novelu zákona o potravinách, vypracovali sme nový zákon o štátnej veterinárnej a potravinovej správe, kde sa práve sústreďuje táto kontrola, posilňuje tak, aby sa lepšie využili práve technické, technologické zariadenia, laboratórne prístroje a aby sme na základe ušetrených možno prevádzkových nákladov na budovy mohli zaplatiť aj viac ľudí v kontrole potravín, ale nakoniec je to v súlade aj s opatreniami, ktoré sa prijímajú aj v Európskej komisii, kde sa kontrola potravinového reťazca sústreďuje pod jedno alebo teda do jednej organizačnej štruktúry.
Neviem, či okrem Anglicka snáď jedna krajina je taká, ktorá nemá štátnu veterinárnu správu a štátny dozor nad kontrolou potravín a vracajú sa aj v tejto krajine späť k štátnej organizácii. Nakoniec nielen v súvislosti s BSE, ale aj v súvislosti so slintačkou a krívačkou prenikli informácie, že niekoľko týždňov bola slintačka a krívačka v Anglicku, zvieratá sa normálne porážali na bitúnkoch, prepravovali sa a nikto nebol schopní z veterinárov, ktorí dozorovali bitúnky, ktorí pracujú pre farmárov, ohlásiť výskyt tejto choroby a prijať opatrenia včas. Aj preto mal priebeh ochorenia takýto drastický priebeh a veľmi nepríjemný dosah na sociálne podmienky farmárov.
Ak pani poslankyňa, pardon, pani podpredsedníčka vlády Kadlečíková pripúšťa možnosť výskytu BSE aj na Slovensku, nečítal som toto jej vyjadrenie, samozrejme, vždy sa treba obávať, nakoniec aj v Českej republike sa potvrdilo a ja som mal obavy, čím to je, že neochorelo zviera z dovozu, pretože všeobecne sa predpokladalo, že sa môže výskyt BSE prejaviť práve u dovezených zvierat. Nakoniec sa zistilo, že v tomto poľnohospodárskom podniku, kde sa zistilo ochorenie BSE, sa porušovala disciplína a jednoducho skŕmovala sa kŕmna múčka a kŕmne prísady z dovozu podľa všetkého zo Spolkovej republiky Nemecko. To kladie zvýšené nároky aj na prácu Štátnej veterinárnej správy a na kontrolu aj jednotlivých chovateľov na zamedzenie krížovej kontaminácie krmív.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pán predseda, nech sa páči.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dnes by sme pravdepodobne mali rokovať o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskou chartou regionálnych a menšinových jazykov. Správa bola vypracovaná dnes, čiže zajtra uplynie 24-hodinová lehota. Pán minister zajtra odchádza na summit Európskej únie do Göteborgu, čiže ja odporúčam, aby sme o tomto bode po dohode aj s pánom ministrom, ktorý by mal byť prítomný, ja si myslím, že je potrebné, aby pri takom dôležitom bode bol prítomný minister zahraničných vecí, aby sme tento bod presunuli na utorok budúci týždeň a začali ako prvý bod o 13.00 hodine. Je všeobecná vôľa? Čiže nemusím dať o tom hlasovať? Čiže o tomto bode by sme rokovali v utorok o 13.00 hodine. V utorok začneme o 13.00 hodine.
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, ešte by som chcel upriamiť pozornosť na jednu zmenu v programe, ktorú treba vykonať, a to je presunúť body programu 30 a 31, sú to vládny návrh zákona o ochrane pred požiarmi a vládny návrh zákona o Hasičskom a záchrannom zbore až za návrhy zákonov o verejnej službe, o štátnej službe, o Zákonníku práce, pretože obsahom sú tieto návrhy zákonov previazané na niektoré ustanovenia už novonavrhovaných legislatívnych úprav v týchto návrhoch zákonov. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s presunutím rokovania týchto dvoch bodov programu, 30 a 31 hasiči, pretože súvisia a musíme schváliť najskôr Zákonník práce a až potom môžeme rokovať o nich.
(Všeobecný súhlas.)
Ďakujem pekne.
Teraz prosím pána ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana, aby za vládu Slovenskej republiky odôvodnil a uviedol
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Medzinárodným višegrádskym fondom,
ktorý prerokúvame ako tlač 960.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vláda Slovenskej republiky vám na schválenie predkladá Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Medzinárodným višegrádskym fondom. Tento fond vznikol ako výsledok dohovoru štyroch vyšehradských krajín v júni 2000 s cieľom vytvoriť nástroj, ktorý by prostredníctvom podpory spoločných projektov aktívne podporoval integráciu všetkých štyroch krajín a prispieval k ich vzájomnému zbližovaniu sa. Vytvorenie fondu bolo jedným z cieľov vyšehradskej spolupráce, ktorej obsah bol schválený na stretnutí predsedov vlád krajín V4 v Bratislave v máji 1999. Definitívne bol zámer potvrdený na stretnutí predsedov vlád v októbri 1999 a zároveň bol prijatý návrh poľskej strany, aby sekretariát fondu sídlil v Bratislave. Založenie fondu podporili aj prezidenti krajín V4 na svojom stretnutí 3. decembra 1999 v takzvanom tatranskom vyhlásení, v ktorom zdôraznili, že vytvorenie višegrádskeho fondu sa môže stať jedným z dôležitých nástrojov integrujúcim štyri štáty. Predmetom činnosti spoločného fondu je podpora spoločných projektov vyšehradských krajín v oblasti kultúrnych, vedeckých a vzdelávacích programov, cezhraničnej spolupráce, výmeny mládeže a športových kontaktov.
Nevyhnutným predpokladom na riadne fungovanie fondu bolo uzavretie predkladanej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Medzinárodným višegrádskym fondom. Účelom tejto medzinárodnej zmluvy je definovanie právneho postavenia, výsada imunít fondu ako medzinárodnej organizácie, ktorá sídli na území Slovenskej republiky. Keďže predmetná zmluva upravuje aj otázku oslobodenia fondu od daní, poplatkov a ciel, ide o zmluvu, na vykonanie ktorej je potrebný zákon. V súčasnosti je daná problematika upravená zákonmi Slovenskej republiky, ktoré obsahujú klauzulu, že v prípade, ak medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, upravujú danú problematiku odlišne ako ustanovenie zákona, postupuje sa v súlade s ustanoveniami týchto medzinárodných zmlúv. Predmetná zmluva má charakter prezidentskej zmluvy, a preto sa po odsúhlasení vládou Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu v súlade s článkom 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a na následnú ratifikáciu prezidentom Slovenskej republiky. Do zavŕšenia ratifikačného procesu sa zmluva vykonáva predbežne odo dňa jej podpisu, čiže 23. júna 2000.
Uzavretím tejto zmluvy a štvorstrannej medzivládnej dohody o zriadení Medzinárodného višegrádskeho fondu sa vytvoril právny rámec pre existenciu fondu, ktorý začal svoju činnosť v júni 2000 a v súčasnosti aktívne plní funkciu, pre ktorú bol vytvorený, čím plne potvrdzuje správnosť rozhodnutia predstaviteľov signatárskych štátov. Slovenská republika uzavretím tejto zmluvy, ktorá poskytuje fondu isté výsady a imunity, zároveň získala dôveru ostatných vyšehradských partnerov vkladanú do Slovenska pri rozhodovaní o výbere miesta sídla fondu. Jeho umiestnenie do Bratislavy aj potvrdzuje centrálnu úlohu Slovenskej republiky v rozvíjajúcej sa vyšehradskej spolupráci, pretože ide vlastne o jej jedinú inštitucionálnu formu a jedinú štruktúru, ktorú táto vyšehradská spolupráca má. Úspešná činnosť určite prispeje k prehĺbeniu vzťahov medzi Slovenskou republikou, Českou republikou, Maďarskou republikou a Poľskom v oblasti kultúry, školstva, vedy a mládeže, cezhraničnej spolupráce a podporuje tým realizáciu integračných cieľov Slovenskej republiky. Plnenie predkladanej zmluvy nezaťažuje štátny rozpočet Slovenskej republiky novými výdavkami. Chcel by som ešte povedať, že podobné zmluvy Slovenská republika uzatvorila s medzinárodnými organizáciami, ktoré majú svoje úradovne u nás na Slovensku s takými, akou je napríklad Európska banka pre obnovu a rozvoj, Medzinárodná organizácia pre priemyselný rozvoj, Medzinárodná organizácia pre migráciu, Svetová poštová únia, Medzinárodná finančná korporácia a podobne.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne a páni poslanci, na základe vyššie uvedeného žiadam Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Medzinárodným višegrádskym fondom.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister.
Teraz prosím pána poslanca Benčata, ktorého určil gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o prerokúvaní predloženej zmluvy a odporúčaní gestorského výboru.
Nech sa páči.
Poslanec J. Benčat:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Medzinárodným višegrádskym fondom (tlač 960).
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Medzinárodným višegrádskym fondom pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1113 z 3. mája 2001 číslo 1049/2001 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí zároveň určil Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky pripraviť správu o prerokovaní materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Termín na prerokovanie materiálu vo výbore určil do 12. júna 2001. Výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne podľa § 46 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Sú to: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 664 zo 6. júna 2001, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 136 z 31. mája 2001. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Medzinárodným višegrádskym fondom a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Medzinárodným višegrádskym fondom.
Spoločná správa o prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Medzinárodným višegrádskym fondom bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky číslo 137 zo dňa 6. júna 2001.
Vážený predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k uvedenému.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Pán poslanec Húska sa hlási do rozpravy. Pýtam sa, či sa ešte hlási niekto ďalej z prítomných poslancov do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je tomu tak, preto vyhlasujem možnosť ďalších ústnych prihlášok za skončenú.
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
chcem vopred povedať, že v základných črtách s týmto postupom a s dohodou súhlasím, že nám treba naozaj hľadať aj vzájomné styčné body v stredoeurópskom priestore, ale chcel by som napriek tomu upozorniť na niektoré skutočnosti, ktoré nám musia padnúť do očí, ktoré sú veľmi dôležité.
Po prvé. Podporujeme vytváranie nadštátnych fondov, podporujeme ich vo chvíli, keď zároveň vyhlasujeme a organizujeme rušenie vnútroštátnych fondov. A dôvody sa uvádzajú rôzne, ale v podstate sú to veľmi chabé dôvody a sú to dôvody, ktoré, bohužiaľ, vlastne sa ničím inším nedajú vysvetliť ako, ako snahou finančného centra, v danom prípade ministerstva financií, kontrolovať v podstate všetok obeh, a to v rámci štátneho rozpočtu. Lebo ako vieme, fondy sú práve preto určitou doplnkovou, komplementárnou formou financovania, lebo môžu nepracovať len v úzkom meradle jedného roku, teda v rozsahu štátneho rozpočtu, ale môžu pracovať aj mimo tohto úzkeho rozsahu, môžu si lepšie naplánovať akcie a postupy.
Čiže tieto dve skutočnosti sú, sú do očí bijúce a treba si to uvedomiť, že často v našej politike nemáme vôbec obranné reflexy, nemáme vôbec predstavy o tom, čo všetko sa deje. V koaličnej štruktúre niektoré sily mali nieže vlažný, ale nepriateľský postoj k štátu. Preto je celkom pochopiteľné, že sa takýmto spôsobom správajú.
Do tretice chcem povedať, že v tomto fonde - treba otvorene a realisticky povedať, že v ňom nič nenájdeme, čo doň nevložíme. A zároveň upozorňujem, že fond, medzinárodný fond má vždy aj určité výsady a potvrdzuje sa, že je to vždy určité odovzdávanie suverenity mimo svojho vlastného územia.
Tieto výhrady by sme mali mať na mysli, keď uvažujeme o týchto veciach a ani nie tak preto, aby sme odmietli, pretože si myslím, že to odmietnutie je naozaj nie rozumné. Veľmi primitívne formy postupného rozbíjania vlastného fondového hospodárstva, odstraňovanie fondového hospodárstva doma a v zahraničí nekritické prijímanie fondového hospodárstva nie je správne. Vážená vláda, vážená koalícia, vy teraz nesiete hlavný diel zodpovednosti za ďalšiu budúcnosť tohto štátu. Prosím, aby ste sa správali k tomuto štátu nie ako bezprizorní. Pretože nemôžeme ďalej pokračovať tak, že budeme postupne utlmovať a rušiť fondové hospodárenie, hoci vieme, že fondové hospodárenie je rozšírenie takzvaného stupňa voľnosti vo financovaní, vytvára manévrovací priestor, ktorého sa nie je dobre zbaviť doma, keď to uznávame vonku. Potom zároveň strážme, aby sme naozaj v tom fonde neboli len odovzdávatelia svojho podielu bez toho, aby sme ustrážili vzájomnú súčinnosť týchto štátov, v rámci ktorých je tento fond vytvorený.
Prosím, zamyslime sa nad postojmi ku rušeniu fondov doma, keď teraz schvaľujeme zmluvu o pristúpení.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie.
Pán spoločný spravodajca. Nie.
Odporúčam, páni poslanci, prerušiť rokovanie o tomto bode programu, budeme hlasovať o 18.00 hodine o všetkých doteraz prerokovaných bodoch programu schôdze.
Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi spoločnému spravodajcovi za uvedenie návrhov.
Páni poslanci, pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je
spoločná informácia ministra vnútra Slovenskej republiky, ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky, riaditeľa Slovenskej informačnej služby a podpredsedu vlády Slovenskej republiky Pála Csákyho o opatreniach na obmedzenie odchodu Rómov do zahraničia na základe zistení, ktoré predložil riaditeľ Slovenskej informačnej služby Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.
Pán podpredseda vlády, máte slovo.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážení hostia,
vzhľadom na to, že členovia Národnej rady Slovenskej republiky dostali túto správu v písomnej forme, dovoľte mi, aby som stručne uviedol túto správu.
Slovenská legislatíva uznala Rómov ako národnostnú menšinu od roku 1991. Pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 1991 sa k rómskej menšine prihlásilo iba 75 802 obyvateľov Slovenskej republiky. Podľa odhadov odborníkov sa však ich počet v Slovenskej republiky pohybuje okolo 400 tisíc. Prvé žiadosti slovenských Rómov o azyl boli zaznamená už v roku 1993 v Holandsku. Do štatistík žiadateľov sa však slovenskí občania začali dostávať až v roku 1998, keď bola zaznamenaná prvá migračná vlna Rómov do Veľkej Británie. Následne pokračovala druhá vlna rómskej migrácie do Belgicka, tretia migračná vlna zameraná na škandinávske krajiny, ktorá najviac zasiahla Fínsko, a štyri ďalšie migračné vlny zamerané na Belgicko. Postupne viedli tieto rozsiahle odchody k zavedeniu vízovej povinnosti voči občanom Slovenskej republiky zo strany Veľkej Británie, Írska, Fínska, Nórska, Dánska a Belgicka.
O migrácii Rómov v medzinárodnom meradle sa otvorene začalo hovoriť v roku 1999 práve po zavedení víz zo strany Veľkej Británie a následnej výraznej migračnej vlne slovenských Rómov do Fínska. Fínsko dokonca vyslalo na Slovensko pozorovateľov, ktorí sa mali oboznámiť so životnou úrovňou Rómov, predovšetkým na východnom Slovensku. V najväčšej miere však bolo migráciou slovenských Rómov postihnuté Belgické kráľovstvo, ktoré od roku 1998 ku dnešnému dňu zaznamenalo päť migračných vĺn. Predposledné dve sa skončili zavedením vízového režimu pre Slovenskú republiku, posledné údaje z mája roku 2001 však naznačujú klesajúci počet azylantov, čo môže byť dôsledkom zavedenia nových azylových pravidiel.
Činnosť Slovenskej informačnej služby od júna 1999, keď začala byť migrácia Rómov vysoko aktuálna, Slovenská informačná služby poskytla príjemcom zo zákona množstvo informácií o migrácii Rómov a jej pozadí. Tieto informácie však neboli takého charakteru, ktoré by mali dôkazovú hodnotu pred nezávislým súdom. Okrem toho od januára roku 2000 Slovenská informačná služby poskytuje príjemcom zo zákona v mesačných intervaloch analytické prehľady z odkrytých prameňov k rómskej problematike. Podľa získaných informácií sa na organizovanosti migrácie podieľajú najmä úžerníci, ktorí nabádajú Rómov k odchodom a poskytujú im pôžičky, ďalej obchodníci s falošnými cestovnými dokladmi. Informácie o uvedených osobách a formách ich pôsobenia poskytovala Slovenská informačná služba pravidelne ministerstvu vnútra a Prezídiu Policajného zboru.
Činnosť ministerstva zahraničných vecí v súvislosti s problematikou rómskej národnostnej menšiny a rómskej migrácie Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky vychádza a zabezpečuje plnenie úloh vlády uložených v uznesení číslo 294 z roku 2000 k rozpracovanej stratégii vlády na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny do súboru konkrétnych opatrení. Konkrétne diplomatické aktivity ministerstva zahraničných vecí sa realizujú na dvojstrannej a multilaterálnej úrovni. Diplomati ministerstva zahraničných vecí na medzinárodných fórach zameraných na ľudské práva a osobitne na problematiku rómskej národnostnej menšiny informujú o spôsoboch a postupoch riešenia rómskej problematiky a prezentujú výsledky dosiahnuté v Slovenskej republike v tomto procese. S cieľom zlepšiť informovanosť v zahraničí o postavení rómskej menšiny na Slovensku ministerstvo zahraničných vecí v spolupráci s Úradom vlády Slovenskej republiky pripravovalo informačný materiál o aktivitách vlády Slovenskej republiky pri riešení problémov rómskej menšiny v slovenskej a anglickej verzii, ktorý sa pravidelne aktualizuje. Prostredníctvom tohto materiálu, ktorý sa zasiela na všetky zastupiteľské úrady Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky v zahraničí prezentuje serióznu snahu vlády Slovenskej republiky riešiť rómsku problematiku a úsilie na postupnú zmenu sociálneho a ekonomického postavenia Rómov v súlade s vládnou stratégiou a riešenie problémov rómskej menšiny. Zdôrazňuje sa, že nie je možné akceptovať automatické spájanie otázky emigrácie Rómov s otázkou rasovej diskriminácie, čo nepriamo potvrdil aj komisár Európskej komisie pre rozširovanie Európskej únie Günter Verheugen počas jeho návštevy Slovenskej republiky vo februári 2001, ktorý vylúčil existenciu diskriminácie vychádzajúcu z právneho poriadku našej krajiny.
Činnosť ministerstva vnútra. Vzhľadom na zvýšený nárast žiadateľov o azyl v Belgicku štátnymi občanmi Slovenskej republiky rómskej národnosti bola v súlade so závermi porady konanej dňa 27. 4. 2001 u podpredsedu vlády Csákyho vykonaná porada prezidenta Policajného zboru dňa 30. 4. za účasti prvého viceprezidenta Policajného zboru, riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach a zástupcov riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove. Na porade boli uložené nasledovné úlohy. Po línii hraničnej a cudzineckej polície realizovať konkrétne opatrenia na sprísnenie kontroly cestovných dokladov na hraničných priechodoch pri odchode z územia Slovenskej republiky, ale aj pri príchode na územie Slovenskej republiky so zameraním na dodržiavanie povinnosti držiteľa cestovného dokladu vyplývajúce zo zákona číslo 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch. Po línii kriminálnej služby Policajného zboru pokračovať vo využívaní všetkých poskytnutých kriminálnych informácií a pokračovať v systéme priameho vybavovania a preverovania poznatkov, kriminálnych informácií konkrétnym pracoviskom podľa jeho obsahu s dôrazom na organizovanú trestnú činnosť.
Po línii určenej krajských riaditeľstiev Policajného zboru zvýšený dôraz položiť na výkon kontroly cestovných dokladov a vo vnútrozemí pre policajné služby podriadenosti určených krajských riaditeľstiev Policajného zboru v súlade s vyššie uvedenými úlohami pre službu hraničnej a cudzineckej polície, vykonávať kontrolu technického stavu motorových vozidiel a ostatných povinností prevádzkovateľa a majiteľa motorového vozidla a využívať všetky zákonné možnosti vytypovaných osôb, obmedziť, respektíve zabrániť ich ďalšej protispoločenskej činnosti.
Prijaté opatrenia Policajného zboru k azylovej turistike vychádzajú zo súčasnej platnej právnej úpravy bez zasahovania do občianskych práv a slobôd a na dodržiavanie občianskeho princípu. Spôsob riešenia rómskej emigrácie priamo súvisí s celkovým riešení rómskej problematiky. Toto riešenie musí vychádzať z komplexnej analýzy situácie rómskej menšiny a musí zahŕňať historické a kultúrne súvislosti, aspekty a odlišnosti rómskej populácie. Riešenie rómskej migrácie preto nie je otázkou jednotlivých opatrení, ale komplexného riešenia situácie rómskej menšiny.
(Hlasy v sále.)