Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za slovo.

Chcem sa pripojiť k pánovi Tatárovi, pretože hovoril o tom, ako treba naďalej bojovať proti ďalšej koncepcii v odvetví pôdohospodárstva. Ja nie som prekvapený tým, že hovoril o nejakých školách, ale najviac ma prekvapilo to, že nepodal žiadne riešenie, pretože ku každej koncepcii podáva riešenie také, že nehlasuje za ňu. Teraz nepovedal v závere, či bude za túto koncepciu hlasovať, alebo nebude. Na druhej strane pán poslanec Tatár, to je jedno, aká je to škola, ale rozhodujúce je, čo prinesie pre všetkých učiteľov a žiakov, ktorí do tej školy chodili a ktorí ju potrebujú. Výsledok je taký, že pre slovenských občanov vodné dielo Gabčíkovo aj ostatné diela sú vysokým, veľmi dôležitým majetkom, ktorý si musia chrániť ako oko v hlave. Voda tiež patrí medzi to, aby sme si to chránili ako zlato, ako diamanty a k tomu treba skutočne veľmi mnoho peňazí. Vy teraz vládnete, ja som myslel, že pomôžete ministrovi pôdohospodárstva v tom, ako tých 64,5 miliardy korún nazbierať v priebehu budúcich piatich rokov tak, aby ste položili aspoň nejaký základ tejto koncepcii. Ak ste ju teda neposlali kdesi preč ako tie predchádzajúce. Dúfam, že sa toho dočkáme a že aspoň teraz, keď budete robiť repliku na naše vystúpenia a poviete, ako treba túto koncepciu uviesť do života.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kvarda.

Poslanec J. Kvarda:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán kolega Tatár sa venoval ekonomike vo vodnom hospodárstve. Na podporu jeho vystúpenia by som rád odcitoval jednu myšlienku z tohto materiálu, kde sa píše, že nedostatok prostriedkov vyvolalo potrebu realizovať transformáciu majetku štátu v správe podnikov, vodární a kanalizácií a uskutočniť jeho bezodplatný prevod do vlastníctva obcí v zmysle uznesenia vlády číslo 35 zo dňa 17. 1. 2001. Všade v normálnej Európe to tak je. Nie z titulu nedostatku prostriedkov, ale z titulu toho, že obce a mestá sú zodpovedné za tieto služby a vodárne a kanalizácie majú byť v ich majetku.

Čo sa týka transformácie, ako to vláda pripravuje, skôr je to ako nútená správa, keď ten majetok, ktorý ešte obce ani nemajú, už povinne majú odovzdať do určitých vopred určených vodárenských spoločností bez toho, že by s týmto majetkom mohli v zmysle ústavy rozhodovať o tom, čo s tým teda urobia. A čo sa týka tej pitnej vody, tu často zaznieva myšlienka, že pitná voda bude ako strategická surovina, je strategickou surovinou a našťastie na Žitnom ostrove tejto vody je dostatok, ale keď je už reč o tom, kde treba budovať čističky odpadových vôd alebo kanalizačné systémy, tak tam najbližší bod je 50 a 100 kilometrov od tohto územia. Tak ja si myslím, že toľko je potrebné povedať na tému stará a nová škola.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Tatár.

Poslanec P. Tatár:

Ďakujem pekne za slovo.

Veľmi jasne som povedal, že ten materiál jednoducho je také stretnutie starých prístupov a nových prístupov. Výsledok nie je vopred známy, ale je sľubný a vyjadril som nádej, že skutočne ten výsledok sľubný aj bude. Varoval som pred nedostatkami, ktoré prinieslo to, čo som nazval starou školou. Stará škola napríklad je aj v tom, že jednoducho sa uchyľuje k tomu, že uráža osoby, nová škola by to nemala robiť. (Smiech.) Keď mám reagovať na pána Bindera, tak nielen v tomto. Samozrejme, on je reprezentantom starej školy, ale najmä v tom, že zanechala neuveriteľné dlhy. To riešenie je práve v tej časti, ktorá na nazýva zásady. Ja si myslím, že sú veľmi dobré a že ich treba čo najviac napĺňať a práve z tohto hľadiska som si dovolil vysloviť nádej, že takýto materiál je sľubný.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa najskôr pána navrhovateľa, či chce vystúpiť. Pardon, ešte pán spoločný spravodajca.

Nech sa páči.

Poslanec M. Topoli:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážená Národná rada,

naozaj veľmi úprimne hovorím, že som prekvapený, že materiál Koncepcia vodohospodárskej politiky sa prerokúva už štyri hodiny a že toľko ľudí vlastne k tomuto vystúpilo a toto v tomto parlamente nikdy nebolo. Nikdy sa o tomto nediskutovalo a toto považujem za veľmi správne, i keď jasná vec, že tie názory, na ktoré zareagujem v niektorých prípadoch, poviem. Čo sa týka veľkej vody, ja sa tomu nebudem venovať. Veľmi, veľmi široko to rozobral kolega poslanec Binder. Takže túto časť, snáď ešte tam treba povedať len jednu vec, že voda je aj nevyspytateľný nebezpečný živel, ktorý keď urobí škody, a robí ich pravidelne, dnes máme Ameriku a všade na svete sú tieto škody a naozaj zasahuje na životoch početné množstvo obyvateľov a zanecháva strašne katastrofálne škody, ktoré stoja veľké peniaze na to, aby sa naprávali.

Ale vo všetkých týchto vystúpeniach rezonovalo a dotýkali sme sa problémov, ktoré dnes vo vodnom hospodárstve sú. Naozaj vodné hospodárstvo je absolútne podvyživené. Situácia vo vodnom hospodárstve, osobitne budem smerovať na malú vodu, je taká, že vlastne úplne stagnuje, rozostavané stavby, ktoré sú rádove okolo 4 miliárd korún, z roka na rok sa predražujú. Predražujú sa tým, že sa stavajú veľmi dlho, niektoré veci tu boli spomenuté kolegom Sopkom, objekty čistiarní odpadových vôd Poprad, ktorá je taká najznámejšia a ktorá pri dokončení, pretože dokončiť sa bude musieť, bude z hľadiska svojej kapacity jednoznačne najdrahšia čistiareň, aká vôbec existuje, pretože všetky peniaze, keď sa zrátajú, tak to ide do miliardy, asi 200 miliónov korún. Na takúto čistiareň je dnes potrebných 250 miliónov korún, keby sa stavala za jeden aj pol, maximálne dva roky.

To je jeden fakt, ale to je práve problém, ktorý tu vôbec nebol spomenutý a môj kolega Jožko Zlocha bude určite teraz na mňa nahnevaný, ale, žiaľbohu, veľa, veľa problémov, ktoré dnes máme a budeme mať do budúcnosti, je práve kompetenčný problém vo vodnom hospodárstve. Kolega Zlocha tu spomenul vo svojom vystúpení aj to, že vlastne sústredenie štátnej správy nad vodným hospodárstvom pod ministerstvo pôdohospodárstva by bolo vlastne vedúcou úlohou alebo trojjediným spôsobom. Vôbec to nie je pravda a je to veľmi zle pochopené.

Odrazme sa ale od toho, o čom sme sa tu vôbec nebavili, a to sú smernice Európskej únie, pretože naše ambície do vstupu, trošku si o nich pohovorme, budem veľmi stručný, spomeniem len Rámcovú smernicu z roku 2000, z desiateho mesiaca, 21. 10. 2000, ktorá vlastne hovorí komplexne o tom, ako sa má vodná politika na jednotlivých územiach členských štátov vykonávať, a priamo táto smernica jednoznačne hovorí, že má byť vytvorený orgán, ktorý bude zabezpečovať, zastrešovať štátnu správu ako ústredný orgán, ktorý v tomto jednoducho bude mať. Čiže tu nejde o polemiku, či to chceme, alebo nechceme, smernica to jasne stanovuje.

Bol predložený a bol aj spracovaný materiál o analýze a týchto kompetenčných problémoch, ktoré boli prerokované vo výbore našom ako gestorskom výbore a vo výbore prešli, či opozícia, či koalícia, jednoznačne všetci zahlasovali za to, aby sa naozaj v tomto urobil nejaký krok dopredu. Nikto neberie, a nakoniec to je aj z logiky, že ak niekto zodpovedá za chod vodného hospodárstva, tak musí, ak štátnu správu môže vykonávať bezprostredne len ten, kto zodpovedá za využívanie príslušnej zložky životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia tu má jasnú kompetenciu, ktoré stanovuje limity, kontroluje ich plnenie, a to je jasné postavenie ministerstva životného prostredia.

Ja viem, že tu bude spor, ale jednoducho toto je zásadný problém, prečo dodnes nemáme najvyššiu právnu normu, ktorá by mala byť ekvivalentom Rámcovej smernice 2000, to je zákon o, teraz sa tomu hovorí zákon o nakladaní s vodami, ale je to v zásade zákon o vodách a potom z toho vyplývajúce ostatné smernice. Bez tohto sa jednoducho nemôžeme v tejto oblasti pohnúť.

Bolo tu v niektorom vystúpení kolegu poslanca hovorené aj o, o rekreačných účeloch. Vážení, smernica 76 o vode na kúpanie, respektíve na využívanie na kúpanie, kto si ju trošku pozrel, tak tu bude obrovský problém vôbec udržať nejakú našu vodnú nádrž na to, aby sa tam mohlo normálne s povolením hygienika kúpať. Ak táto smernica vstúpi do platnosti u nás.

Teraz trošku o problémoch, ktoré tu boli aj spomenuté. Ak máme hovoriť o koncepcii, ktorá hovorí o zdrojoch, ja tomu hovorím hrubé odhady, o tom sa nedá polemizovať, takisto nikto nemá dnes tú schopnosť, aby nejako presne odhadol požiadavky na vodu a vodné hospodárstvo, vodnú politiku ako takú, ten odhad 200 miliárd korún, ktorý tam je až do roku 2010 a 63 a pol miliardy korún investičných do roku 2005, to sú čísla, ktoré naozaj sú napočítané, dnes neuvažujú s dĺžkou, neuvažujú so stanovením prác, neuvažujú s infláciou, jednoducho sú to dané čísla, že v dnešnej dobe je potrebné toľkoto a toľkoto peňazí. Čiže veľmi priemerný človek vie, že keď to rozložíme na desať rokov, tak tá cifra bude niekoľkokrát vyššia. Samozrejme, každému je úplne jasné, že nie je možné, aby sa toto riešilo, ja neviem, zo štátneho rozpočtu, že viaczložkové krytie týchto peňazí musí byť.

Ale poďme trošku k tej problematike, to je prepojené priamo s transformáciou vodární a kanalizácií. A ja už som tu o tom raz hovoril. Tu je jeden, jeden, také nášľapné míny, ktoré tu sú, trošku aj v tých rizikových záležitostiach koncepcie naznačené, ale nie sú celkom jasne povedané. Slovensko má naozaj vybudované riadenie malej vody na úrovni skutočne, a to nehovorím ja, to hovoria ľudia, ktorí sem chodia z Európy, to hovoria dnes budúci strategickí partneri jednotlivých regiónov, má vybudované vodné hospodárstvo naozaj na úrovni európskej bez toho, že by sme mali mať nejakú nadsádzku. A teraz ide o to, a to je vlastne ten problém, kde odpoviem aj pánovi kolegovi Kvardovi, ide o to, že ministerstvo pôdohospodárstva ako ústredný orgán štátnej správy, ako zriaďovateľ štátnych podnikov vodární a kanalizácií sa nemôže zbaviť zodpovednosti za to, akým spôsobom transformácia prebehne a akým spôsobom bude potom vodné hospodárstvo ďalej zabezpečovať tak dôležité veci, ako je zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie čistenia.

Samozrejme, lebo voda je prirodzená danosť, nikto nemôže nariadiť, taký sa ešte nenarodil, že voda bude tam, kde my budeme chcieť. To je úplne jasné. A je rozložená tak, ako Slovensko je morfologicky, kde sú krasové útvary, je dostatok podzemnej vody, v nivách riek je takisto dostatok podzemnej vody a potom čím ďalej ideme na východ, tak sa dostávame do hydrologicky takých oblastí, kde je s týmto čím ďalej, tým väčší problém. Myslím teraz na podzemnú vodu.

A tu si treba uvedomiť, že transformácia jednoznačne zbytočne tri roky mešká a robí to obrovský problém, naozaj obrovský problém to robí teraz práve pri získavaní fondov ISPA, ktoré sú k dispozícii, pretože fondy ISPA však štátnemu podniku nikto jednoducho nedá a dnes je vo vláde materiál o transformácii, ktorý mení materiál z januára, ktorý, či prešiel neviem, naozaj, to som si nezisťoval, ale bol to ôsmy bod rokovania vlády, ktorý jednoznačne stanovuje šesť regionálnych vodárenských spoločností na základe toho istého systému, ktorý tu už rozprával a niekto si už vo faktickej poznámke vytvorenie štátnych akciových spoločností z podnikov a potom bezodplatný prevod akcií na jednotlivé obce a mestá. Ale aj tu si nerobme ilúzie, ako tu je aj naznačené v tej koncepcii, že, samozrejme, že tu lietajú strategickí partneri, najväčšie nadnárodné spoločnosti, ktoré sa zaoberajú okrem iného aj prevádzkovaním vodárenských systémov a ja ich mená nebudem hovoriť, ani to tu nepatrí, ale sú to rôzne spoločnosti. Sú to spoločnosti, ktoré idú veľmi tvrdo a nekompromisne na komplet celý majetok, teda infraštruktúru. My nemáme zákonnú normu na to, aby sme mohli nejakým spôsobom zakázať predaj infraštruktúry a táto vec sa stala na severnej Morave, kde vlastne dve spoločnosti kúpili kompletne všetko, aj rúry v zemi, aj všetky náležitosti, pretože obce a mestá im to predali. A ony s tými miliardami nemajú problém, zdanlivo to vyzerá veľmi dobre, ale ten ďalší vývoj, a to ďalšie, čo bude nasledovať, to je trošku zložitejšie.

Ak pripomeniem najväčší obchod, ktorý bol urobený v Prahe, kde kúpili 64 percent akcií pražských vodární a kanalizácií za 6 miliárd Kč, slovom a písmo 6 miliárd, o polovicu viac, ako ponúkali druhé firmy, o jednu polovicu tá firma, ktorá to kúpila, prevýšila tieto hodnoty. A, samozrejme, že nerobia to na pekné oči, ony tie peniaze veľmi rýchle potrebujú naspäť, ale strategický partner je nutný kvôli tomu, že on zabezpečuje jednoznačne pre tie spoločnosti krytie alebo garanciu úverov, lebo bez cudzích peňazí sa žiadny rozvoj vo vodnom hospodárstve do budúcnosti nebude dať robiť.

A na záver, pretože už dlho o tom diskutujeme, naozaj, ak táto koncepcia má byť koncepciou alebo len 25-stránkovým materiálom, o päť rokov sa bude zase rozprávať, že síce to bol pekne napísaný, ale nič ďalej sa z toho neurobilo, tak jednoznačne treba špecifikovať spôsob zabezpečenia financií, ktoré sú tam, to je úloha pre vládu, musí sa jasne stanoviť aj zodpovednosť, akým spôsobom, pretože ak sa bude preberať kapitola, ktorá, ktorá je v rámci našich ambícií do Európskej únie, tak bez týchto vecí, bez legislatívy, bez zabezpečenia tohto nikto, naozaj nikto nebude s nami diskutovať. Česi, ako viete, uzatvorili túto kapitolu, je to jedna z najťažších kapitol, a oni keď majú 76 percent odkanalizovaných obyvateľov a z toho majú 90 percent čistených, my máme 54 a máme tiež nejakých 90 percent čistených vôd, tak oni žiadajú 10-ročný odklad a bude ich to stáť v dnešných cenách 100 miliárd Kč. Takže už len toto porovnanie stačí na to, aby sme si uvedomili, koľko to bude znamenať. Nepoznám odvetvie, ktoré by bolo z hľadiska splnenia smerníc Európskej únie drahšie ako vodné hospodárstvo.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?

Nech sa páči.

Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:

Vážený pán predseda Národnej rady,

pán predsedajúci,

panie poslankyne, páni poslanci,

chcem poďakovať za záujem nielen diskutujúcich a tých, ktorí vystúpili v rozprave, ale aj za záujem celej Národnej rady o predkladaný materiál. Myslím si, že aj väčšina námetov zo strany pánov poslancov, pretože ak si zrekapitulujeme vystupujúcich, tak diskutovali len páni poslanci, panie poslankyne tentoraz zrejme počúvali.

Chcem poďakovať za podnety smerujúce ku skvalitneniu práce vodohospodárov. Nazdávam sa, že aj námety, ktoré predniesol ako prvý vystupujúci pán poslanec Binder v podstate za klub HZDS, svedčia o tom, že predniesol ich skúsený vodohospodár.

Predsa len mi dovoľte niekoľko poznámok k týmto námetom. Predovšetkým k financovaniu, pretože viacerí sa dotkli tohto problému, okrem pána poslanca Bindera pán poslanec Delinga, samozrejme, pán poslanec Topoli teraz v závere, ale napríklad aj pán poslanec Tatár. Obávam sa, že nie je možné v koncepcii presne vymedziť, z akých zdrojov budú kryté potreby vodného hospodárstva do roku 2005. Aj preto nie, že na Slovensku nemáme žiadnu štátnu plánovaciu komisiu, žiadny plánovací výbor, ktorý by rozhodoval o nakladaní s financiami najmä štátu, samozrejme, na nejaké dlhodobé obdobie a v podstate koncepcia je vždy a každá koncepcia krytá a konkretizovaná len zákonom o štátnom rozpočte na najbližší rok, teda na budúci rok. A vždy len na jeden rok.

Znamená to, že koncepcia nemôže ani si neosobuje nejak právo ani autori koncepcie a, samozrejme, ani ako predkladateľ, aby sme už v koncepcii povedali, že definitívne štát bude každý rok zabezpečovať takýto objem zdrojov a jednoducho, aby sme predurčovali Národnej rade v konečnom dôsledku, pretože Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje aj zákon o štátnom rozpočte, ako majú dotvoriť predkladané zákony o štátnom rozpočte. Pochopiteľne, že financovanie tak náročných programov či už vo výstavbe vodovodov a kanalizácií, v ochrane vôd, v ochrane vodných zdrojov, v realizácii programu protipovodňovej ochrany a v realizácii ďalších stavieb na vodných tokoch, vo financovaní revitalizácie, ale aj novej výstavby hydromelioračných zariadení, nemôže a ani nebude financované len zo štátneho rozpočtu.

Samozrejme, ale vítam návrh na doplnenie uznesenia Národnej rady k tejto koncepcii, ktorý hovorí o dopracovaní financovania vodohospodárskej koncepcie, či presnejšie jednotlivých akcií, ktoré nevyhnutne v záujme koncepcie treba realizovať. Chcem zdôrazniť, že nie už 40 a niečo miliárd korún na vodovody a kanalizácie, ale v podstate ani nie 130, ako vo svojom vystúpení deklaroval pán poslanec Zlocha, ale dohromady len na tieto stavby na malých vodách treba vynaložiť do roku 2010 200 miliárd korún, o tom hovoril aj pán poslanec Topoli. Samozrejme, že nie je to úloha ľahká ani úloha jednoduchá, ale do roku 2005 a zrejme aj neskôr spoliehame okrem zdrojov štátneho rozpočtu aj na zdroje Európskej únie a možno najmä na ne, ale, samozrejme, aj na zdroje, ktoré budú zabezpečovať nové vodárenské spoločnosti, ktorých akcionármi alebo podielnikmi, pretože nemusí to byť vždy akciová spoločnosť, môže to byť obchodná spoločnosť iného typu, budú po transformácii majetku súčasných štátnych podnikov vodární a kanalizácií obce.

Ak poznáte, a zrejme poznáte model financovania prostredníctvom fondov ISPA, od 50 do 75 percent rozpočtových nákladov či investičných nákladov sa môže kryť na jednotlivé stavby práve z tohto fondu. Ale nikde nie je povedané, že to bude 75 alebo 50 percent. Aj preto je ťažké presne vymedziť, že koľko to bude z fondov ISPA a koľko to bude z ostatných zdrojov. Prísľub do roku 2005 práve z týchto fondov je na objem asi 12,5 miliardy korún. Ak si zoberieme, že teda by to bolo tých 50 percent, ďalších 50 percent musí v podiele zabezpečiť štát, aj keď podľa pána poslanca Tatára je to financovanie podľa starej školy, a ďalších 50 percent musia zabezpečiť nové vodárenské spoločnosti obce.

Samozrejme, že predpokladáme aj financovanie zo zahraničných zdrojov. Netreba zakrývať, chodí tu dosť silných, možno povedať nadnárodných spoločností vodárenských i vodárensko-energetických, ktorí sa zároveň vo svojom programe zaoberajú aj výstavbou energetických diel a ktorí majú snahu vstúpiť do nových spoločností. Chcem zdôrazniť, že to bude predovšetkým vstup na základe rozhodnutia nových akcionárov, nových podielnikov vo vodárenských spoločnostiach a starostovia a primátori budú rozhodovať o tom, ako, akým spôsobom sa rozhodnú umožniť vstup zahraničného kapitálu, ale budú rozhodovať aj o tom, či vôbec rozhodnú o vstupe zahraničného kapitálu.

Chcem teda zdôrazniť, že nie je tu ani pri transformácii vodární a kanalizácií žiadny diktát, ale predovšetkým vytvorenie priestorov pre to, aby majetok vodární a kanalizácií v súčasnosti vo vlastníctve štátu mohli ako svoje vlastníctvo spravovať obce a mestá. Ak sme ale z pozície ministerstva pôdohospodárstva v tom prvom kroku navrhli po dohode so Združením miest a obcí Slovenska a s úniou miest vytvoriť 14 vodovodných spoločností, a vláda nakoniec aj prijala takéto uznesenie a hovorí sa o uznesení maximálne o 14, a teraz predkladáme variantne návrh na vytvorenie len 6, prípadne 8 vodárenských spoločností, má to svoj zmysel. Zmysel práve v tom, na čo viacerí páni poslanci upozorňovali, v prerozdelení regionálnych rozdielov na dosahoch do ceny vodného a stočného. Ak chceme, nechceme, najmenšie rozdiely vychádzajú práve pri šiestich vodárenských spoločnostiach.

Samozrejme, v konečnom dôsledku vždy rozhodnú mestá a obce ako, aká podoba novej vodárenskej spoločnosti, akú podobu novej vodárenskej spoločnosti si zvolia. Tiež však treba pamätať na to, že žijeme v období globálnych klimatických zmien, ktoré sa teda podľa odborníkov udejú za obdobie života jednej generácie, teda za veľmi krátke obdobie. A dnes dokonca ani nemôžeme s určitosťou povedať a predpokladať, či stredné Slovensko, súčasné územie, ktoré záso... alebo teda územie, ktoré v súčasnosti zabezpečuje, zabezpečujú Stredoslovenské vodárne a kanalizácie, bude zásobované z týchto zdrojov vody o nejakých 15 - 20 rokov alebo bude zásobované aj toto územie a možno ďalšie a ďalšie územia Slovenska, a nielen Slovenska práve z podzemných zdrojov Žitného ostrova.

Aj z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby si štát prostredníctvom ústavného orgánu, ktorý spravuje zdroje vody, a zdroje vody sú aj na základe ústavy vo vlastníctve štátu, ponechal vplyv a svojím spôsobom aj ovplyvňoval budúci vývoj vo vodárenských spoločnostiach. Bude sa tak diať na základe pripravovaného zákona o vodovodoch a kanalizáciách. Treba jednoducho rátať aj s určitou nevyhnutnou solidaritou obyvateľov tejto krajiny voči sebe navzájom. Aj obyvateľov tých miest a obcí, ktoré sú už napojené na dodávky vody z verejných vodovodov voči obciam, mestám či mestečkám, ktoré zatiaľ takúto možnosť nemali.

Aj preto nemôžem celkom súhlasiť s tvrdením, ktoré tu, alebo teraz s myšlienkou, ktorá tu zaznela, že obyvatelia miest nebudú ochotní podieľať sa na financovaní výstavby vodovodov v ďalších obciach, ktoré doteraz nie sú napojené. Jednoducho je povinnosťou, a to nezáleží na politickom tričku, ale všetkých politikov nejak pripravovať kroky k zásobovaniu obyvateľstva vodou tak, aby naozaj bola tu regionálna vyváženosť a nevyhnutný princíp solidarity či spoluúčasti.

Na základe toho nakoniec aj navrhujeme, aby aj Východoslovenské vodárne a kanalizácie boli transformované okrem časti Popradu a okolia Popradu, presnejšie Spiša, pretransformované do jednej vodárenskej spoločnosti. Veď už teraz sa budujú zo zdrojov Východoslovenských vodární a kanalizácií také stavby ako takmer 600-miliónová trasa vodovodu v okresoch Svidník, Stropkov, Bardejov, vodovod Svidník-Dvorianky.

Už teraz sa buduje trasa vodovodu od Košíc smerom na Východoslovenskú nížinu, najmä do okresu Trebišov, kde sa má napojiť približne 75 obcí, ktoré zatiaľ nemajú dostatok pitnej vody. Ale ak by sme len pre prípad ponechali svojmu osudu týchto 75 obcí na Východoslovenskej nížine v okolí Trebišova alebo v okrese Trebišov a čiastočne v okrese Košice-okolie, mohlo by sa sať, že jednoducho investície do zabezpečenia dodávok vody z verejných vodovodov do odkanalizovania obcí a do čistenia vôd by boli sociálne neúnosné. Jednoducho treba to mať na pamäti, hovoril tu o tom pán poslanec Sopko, že nie vždy sú občania najmä z ekonomických, finančných dôvodov ochotní a schopní napojiť sa aj na už vybudované trasy vodovodov a kanalizácií.

Opakujem teda, že investície do vodného hospodárstva musia byť sociálne únosné a pri transformácii vodární a kanalizácií musí pamätať na to nielen ministerstvo pôdohospodárstva a vodohospodári, nielen vláda, ale predovšetkým starostovia a primátori miest a obcí. Oni sa budú zodpovedať svojim občanom, svojim voličom takisto ako my, ako dopadne transformácia vodovodov a kanalizácií. A nie je jedno, či ceny vodného a stočného budú približne rovnaké v rámci celého Slovenska alebo v cenách za kubík dodanej odkanalizovanej vody budú rozdiely viac ako 20 korún.

Ak hovorím o výstavbe niektorých vodovodov a niektorých vodohospodárskych diel, pretože tu sa hovorí aj o tom, že a akosi málo investuje zo štátu, chcem zdôrazniť, že napríklad sa stavajú také stavby okrem už spomínaných na východnom Slovensku, ako je vodovod v ochrannom pásme jadrových elektrární, Jadrovej elektrárne Mochovce, kde sa už vlani na jeseň napojilo viac ako 30 obcí a kde sa v konečnom dôsledku má napojiť 130 obcí v okruhu 20 kilometrov okolo jadrovej elektrárne. Rovnako zo štátneho rozpočtu do 100-percentnej výšky sa financuje prepojenie vodohospodárskych sústav západoslovenskej a stredoslovenskej v časti alebo na trase Žiar nad Hronom, Hliník nad Hronom až po Hronský Beňadik. Len prvá etapa je schválená s rozpočtom viac ako 50 miliónov korún. Aj z týchto dôvodov sa pripravuje výstavba prepojenia Stredoslovenska a Západoslovenskej vodárenskej sústavy s južnou trasou cez Poiplie tak, aby aj v prípade znečistenia jedného zo zdrojov a nedajboh, ale rovnako sa môžu znečistiť aj spodné vody Žitného ostrova, boli obyvatelia za každých okolností zásobovaní a dodávka vody pre obyvateľov bola za každých okolností zabezpečená. Buduje sa zo štátnych prostriedkov vodovod Rimavská Sobota Chanala, kde takisto budú napojení obyvatelia obcí, kde je voda znečistená najmä dusičnanmi, ale financuje sa zo štátnych zdrojov a zo štátneho vodohospodárskeho fondu aj napríklad úprava vodných zdrojov v okolí Podbrezovej v Brusne či inde.

Spomínam tieto aktivity najmä z tých dôvodov, že treba vidieť, že aj v súčasnosti malým vodám, rozvoju vodovodov a kanalizácií venujeme pozornosť a nakonie svedčí o tom aj to, že predsa len 82,5 percenta obyvateľstva je napojených na vodovody a kanalizácie.

Spomínam to aj preto, že skutočne bude tu treba určitá symbióza, súhra viacerých zdrojov financovania štátnych zdrojov ISPY, z ISPY, a teda zdrojov z Európskej únie, ale aj zdrojov cudzích, prípadného vstupu zahraničného kapitálu a, samozrejme, aj úverov, pretože niektoré stavby, ako napríklad priemyselný park Záhorie a prepojenie západoslovenskej či presnejšie bratislavských zdrojov vody na Záhorie a na dodávku vody až do Malaciek sa financuje síce prostredníctvom štátneho podniku Západoslovenské vodárne a kanalizácie, ale z úverových zdrojov. V žiadnom prípade tu teda nemožno hovoriť o nejakej starej či novej škole, veď nakoniec aj Európska únia predpokladá financovanie aj zo štátnych zdrojov.

Hovorilo sa tu aj o ochrane vodných zdrojov a, samozrejme, nemožno ochranu zužovať len na ochranu zdrojov pitnej vody, ale na ochranu vody a kvality vôd. Všeobecne chcem upriamiť vašu pozornosť na stranu 9 koncepcie, kde sú uvedené hlavné dokumenty Európskej únie relevantné pre Slovenskú republiku a sú tu uvedené okrem Smernice 2000/60 EÚ Európskeho parlamentu a rady z 23. 10. 2000 aj čiastkové smernice pre oblasť kvality vôd, a to jednak povrchovej vody, dokonca vody na podporu života rýb. Tiež aj oblasť limitných hodnôt a emisií a ostatnú legislatívu a opatrenia jednoducho všetky tieto smernice koncepcia predpokladá, že sa rozpracujú na podmienky Slovenska, vodného hospodárstva Slovenskej republiky a v konečnom dôsledku ich uvedieme na základe tejto koncepcie do života.

Hovorí sa tu aj o smernici o ochrane pôdy pri použití kanalizačných kalov, ale aj kalov z vodárenských nádrží, teda hovorí sa aj o tom, na čo upozorňovali viacerí páni poslanci, a pokiaľ trochu poznám túto smernicu Európskej únie, ráta s tým, že kaly budú využité aj na poľnohospodárskej využitie. Veď nakoniec, a to by som chcel zdôrazniť, že samotné poľnohospodárstvo ako odvetvie prestáva byť odvetvím len vyrábajúcim potraviny a dotvárajúcim životné prostredie, prípadne prestáva mať len význam v krajinotvorbe, ale poľnohospodárstvo bude do budúcnosti zdrojom najmenej 50 percent energie, ktorá sa bude spotrebúvať na zemeguli, a najmenej 90 percent plastov sa bude vyrábať na základe bioproduktov. Takže je, samozrejme, možnosť využitia aj kalov na pestovanie najmä teda plodín na energetické využitie, prípadne na výrobu plastov.

Ak som spomínal financovanie, ja len zdôrazním, že, ale najskôr snáď k vystúpeniu pána poslanca Bindera i niektorých ďalších aj v súvislosti s Gabčíkovom.

Áno, financovanie dostavby Vodného diela Gabčíkovo bolo komplikované nedoriešenými vzťahmi medzi energetikmi a vodohospodármi, alebo ak chcete medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom pôdohospodárstva. Združenie Dunaj, ktoré bolo vytvorené a ktoré sa vytvorilo, nakoniec sa ukázalo, ja teraz nechcem súdiť z čej viny, ako nefunkčné, jednoducho stratilo schopnosť zabezpečovať financovanie dostavby Vodného diela Gabčíkovo, a tak chceme-nechceme, bolo treba možno aj dostatok občianskej statočnosti vtedajšieho riaditeľa Vodohospodárskej výstavby pána poslanca Bindera, ak zobral úver a presvedčil vládu o garancii za úver na dostavbu Vodného diela Gabčíkovo a Vodného diela Žilina.

Samozrejme, môžeme polemizovať o tom, či na Vodnom diele Gabčíkovo bolo treba z týchto zdrojov financovať areál alebo výstavbu areálu vodáckeho štadióna alebo vodáckeho kanála, či bolo treba až tak veľkoryso pristupovať k samotnému Vodnému dielu Žilina a obdobne. Faktom je, že štát zobral garanciu, vodné dielo, aj keď nie je dobudované ešte úplne, plní svoju funkciu, ale čo je dôležité, jednak štát doteraz zaplatil v rokoch 2000 a 2001 z titulu garancie 10,9 miliardy Sk, v roku 2000 z toho 5,8, ale vzťahy medzi energetikmi a vodohospodármi sa konečne podarilo doriešiť, vláda myslím si, že pred dvoma týždňami schválila materiál, na základe ktorého sa vytvorí samostatné vodné dielo, teda aj z energetickou časťou ako samostatný podnik s tým, že v podstate Vodné dielo Gabčíkovo sa postupne v priebehu roka 2002 začne samofinancovať a od roka 2003 sa bude už samofinancovať definitívne vrátane splácania úverov a vrátane dostavby stavieb, ktoré ešte treba realizovať.

Trvalo to dlho, ale rokovania boli naozaj veľmi komplikované a zložité a možno aj preto, že ešte stále si akosi niektorí neuvedomujú, že aj Slovenské elektrárne napriek tomu, že sú akciovou spoločnosťou, sú v podstate v štátnych rukách, a nie v žiadnych privátnych, hoci mnohí sa voči nim alebo zamestnaných v nich občas správajú alebo správali ako v privátnej firme.

Samozrejme, že nové vzťahy financovania vodných diel slúžiacich aj na výrobu energie treba riešiť aj na Váhu, veď v podstate okrem Váhu je už tu len Oravská priehrada a Dobšiná, ktorá je nezanedbateľná, ale Vážska kaskáda spolu s Oravskou priehradou dodávajú ďalších 10 percent elektrickej energie do siete Slovenských elektrární.

Samozrejme, že sa uvažuje aj o tom, že sa podobne ako v Gabčíkove vytvorí jeden podnik, jedna akciová spoločnosť, ktorá bude spravovať tak vodohospodársku časť, ako aj energetickú časť. Nechcem predbiehať a bude záležať, samozrejme, aj na politických rokovaniach nielen v koalícii, ale predovšetkým na pôde Národnej rady, pretože je správne, že aj Národná rada sa bude vyjadrovať k modelu transformácie Slovenských elektrární.

Ak sa tu hovorilo o spoplatnení sily vody a hydroenergetického potenciálu vody, chcem informovať, že návrh zákona o spoplatnení hydroenergetického potenciálu vody bol vypracovaný už v minulom roku, žiaľ, vzhľadom na to, že aj Slovenské elektrárne boli zadlžené, neboli schopné splácať úvery, ministerstvo financií zatiaľ nesúhlasilo s takýmto riešením, som presvedčený, že skôr-neskôr je to nevyhnutnosť, aby sa takýto zákon prijal.

Domnievam sa, že do budúcnosti na veľkých vodách , ak sa budú stavať vodné diela, opäť treba rátať predovšetkým s cudzími zdrojmi na ich výstavbu a, samozrejme, ak ide o verejnoprospešné funkcie, neviem, prečo sa toto slovo nepáči pánovi poslancovi Tatárovi, ale treba aj o nich hovoriť, svojím podielom sa bude alebo aspoň by sa mal podieľať aj štát, a to tak na Vodnom diele Sereď na Váhu, ako napríklad aj na Vodnom diele Slatinka. Môžeme mať akékoľvek názory, ale nakoniec vodohospodárske štúdie a na ministerstve životného prostredia rátajú s tým, že jednoducho do budúcnosti bude treba zlepšovať hydrologické pomery na rieke Hron nie kvôli Atómovej elektrárni v Mochovciach, ale aj kvôli tomu, aby vôbec na základe očakávaných klimatických zmien sa mohol život v rieke Hron udržať.

Teda netreba aj pri výstavbe vodných diel a vodohospodárskych diel brať do úvahy skutočne len ich ekonomické prínosy, ale aj ekologickú nevyhnutnosť, ktorú ako národohospodári musíme rešpektovať. Veď keď hovorím o tých ostatných prínosoch a nevyhnutnosti zlepšenia vodných pomerov na rieke Hron, aj rieka Hron preteká pomedzi strmé svahy Horehronia, ale preteká aj cez úrodné územia dolného Pohronia, ktoré bude treba nevyhnutne zavlažovať. Do budúceho obdobia, ak chce Slovensko zabezpečiť obrábateľnosť pôdy na súčasnej úrovni, treba zavlažovať najmenej 800 tisíc hektárov. V súčasnosti sú závlahy vybudované asi na 300 hektároch.

Nakoniec aj pán poslanec Binder sa vyjadroval aj k financovaniu vodného hospodárstva. Okrem spoplatnenia sily vody pripravujeme aj zákon, ktorý tu nie je spomínaný, pretože je spomínaný v koncepcii rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva, a to je zákon o rizikovom fonde. Budeme ho koncipovať ako jednotný tak, aby prispievateľmi do tohto fondu boli, samozrejme, odberatelia vôd, obce, podniky, podnikatelia, ale, pochopiteľne, aj štát. Obdobne sa rieši financovanie vodohospodárskych stavieb v susednom Rakúsku, kde nevyhnutná časť, nevyhnutná rezerva sa vždy ponecháva na krytie prípadných škôd či už z titulu živelných pohrôm, záplav, alebo sucha a časť sa vždy investuje do vodného hospodárstva. Myslím si, že takéto sústreďovanie zdrojov môže byť práve nápomocné pre budúci rozvoj vodného hospodárstva.

Niekoľko slov k hydromelioračným zariadeniam. V tomto roku sa urobili organizačné opatrenia, o ktorých sa hovorí aj v koncepciách tým, že sa vytvoril samostatný odštepný závod, ktorý postupne bude preberať majetok hydromelioračných zariadení do svojej správy.

Ďalším nevyhnutným krokom v tomto transformačnom procese je prevedenie správy majetku hydromelioračných zariadení na užívateľov požitkov efektu týchto stavieb, teda na poľnohospodárov. Bez ohľadu na to vlastníctvo pozemkov, zdôrazňujem na užívateľov poľnohospodárskej pôdy, kde sú hydromelioračné zariadenia vystavané a kde sú funkčné. Aj tu chcem zdôrazniť, že v roku 2000 sa na revitalizáciu a na novú výstavbu v oblasti hydromelioračných zariadení zo štátneho rozpočtu a Štátneho fondu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu vynaložilo 500 miliónov korún, teda nie malá suma, a v roku 2001 sa zo Štátneho fondu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu vynaloží 170 miliónov korún a ďalšie prostriedky zo štátneho rozpočtu. V tom nie sú zahrnuté dotácie na nákup zavlažovačov vo výške 300 miliónov korún, v tom nie sú zahrnuté dotácie na dodávku vody vo výške 160 miliónov korún, myslím závlahovej vody.

Nazdávam sa, že po ukončení transformačného procesu, pri ktorom treba rešpektovať záujmy štátneho Slovenského vodohospodárskeho podniku, teda záujmy štátu, ale nevyhnutne aj záujmy užívateľov pôdy sa vytvoria predpoklady na masívnejšie investovanie aj do tohto, do tejto časti majetku a do tejto časti vodného hospodárstva.

Chcem ešte zdôrazniť, že sa schváli vo vedení ministerstva pôdohospodárstva osobitný program integrovaného rozvoja poľnohospodárstva a vodného hospodárstva na Východoslovenskej nížine, ale napríklad aj osobitný program rozvoja poľnohospodárstva, vodného hospodárstva na Záhorskej nížine, na východe je to v spolupráci s Holandskom, na Záhorí v spolupráci s Japonskom. Aj tu sa teda hľadajú aj možnosti využitia zahraničných zdrojov i zahraničných skúseností.

Vážnym problémom, na ktorý upozornil pán poslanec Juriš, je revitalizácia Vážskej kaskády, ale aj zabezpečenie bezpečnej prevádzky vodných diel aj jednotlivých stupňov Vážskej kaskády. A nakoniec aj Mara na Liptove či Liptovská Mara už oslávila svoje štvrťstoročie, teda nielen my, ale aj vodné diela starnú a treba im venovať nevyhnutnú pozornosť.

Žiaľ, práve na túto činnosť sa zo štátneho rozpočtu nedostávajú prostriedky a zatiaľ sa neakceptuje návrh ministerstva pôdohospodárstva vyčleniť na tento program prostriedky získané z privatizácie.

Pán poslanec Juriš tiež hovoril o potrebe zvyšovania retenčnej schopnosti povodí aj v súvislosti s protipovodňovou ochranou. Chcem zdôrazniť, že realizujeme v súčasnosti opatrenia na jednotlivých riekach jednak zo zdrojov Slovenského vodohospodárskeho podniku, ale aj zo zdrojov štátneho rozpočtu a predovšetkým zo zdrojov Rozvojovej banky Rady Európy, predtým zo sociálnych fondov, a protipovodňové opatrenia sa realizujú v celkovom objeme takmer 2,5 miliardy korún.

Samozrejme, ak chceme predchádzať povodniam, predovšetkým treba zvýšiť retenčnú schopnosť v jednotlivých povodiach, ale aj napriek tomu, že Slovensko má pomerne značnú kapacitu retenčných nádrží, treba naďalej rátať aj s budovaním týchto. Nakoniec z hľadiska protipovodňovej ochrany sa uskutočnilo stretnutie ministrov, ktorí zodpovedajú za vodné hospodárstvo, okrem Slovenska z Ukrajiny, Rumunska a, samozrejme, z Juhoslávie a Maďarska ako krajiny organizátorskej, kde sa prijala deklarácia o spoločnom postupe pri ochrane vodohospodárskeho územia povodia Tisy. Do toho, samozrejme, patrí aj povodie Uhu, ale aj celá takmer Východoslovenská nížina a ďalšia oblasť v povodí prítokov Uhu aj zo slovenskej strany.

Pochopiteľne, že sa ráta aj so zalesňovaním, ale už aj tento námet pána poslanca Juriša poukazuje na to, že jednoducho ak hovoríme o zvyšovaní retenčnej schopnosti povodí, treba, aby vody boli spravované jedným rezortom. Aby všetky tri rozhodujúce zdroje - pôda, les, voda mali jedného správcu. Lebo opatrenia prijímané v rozvoji jedného odvetvia nevyhnutne majú dosah aj na rozvoj odvetvia iného. Samozrejme, ja si myslím, že to vystihol aj pán poslanec Topoli. Smerodatná by mala byť aj pre prerozdelenie kompetencií ministerstva životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva, presnejšie medzi tieto dva rezorty smernica Európskej únie, ale aj doterajšie skúsenosti.

Pán poslanec Ambróš hovoril o výstavbe malých vodných elektrární. Nazdávam sa, že Slovenský vodohospodársky podnik má rozpracovaný program. Má presne vymedzené profily na jednotlivých riekach, kde je možné budovať malé vodné elektrárne. Ale treba predovšetkým privátny kapitál, aby sa tejto úlohy a tejto funkcie ujal.

V tejto súvislosti snáď reakcia na pána poslanca Hofbauera z jeho faktickej pripomienky k vystúpeniu pána poslanca Bindera k výstavbe prečerpávacích nádrží. Domnievam sa, že je to vecou vyslovene energetikov, pretože sú to energetické diela a oni sa musia rozhodnúť, či potrebujú, alebo nepotrebujú ďalšie prečerpávacie nádrže. Myslím si, že aj Vodné dielo Žilina a ekonomické zámery rátali s tým, že práve dodávka vody v špičkách nadlepší ekonomiku a návratnosť investícií na výstavbu Vodného diela Žilina. Žiaľ, nie je zatiaľ nejaká veľká potreba dodávok vody v špičkách, ale opakujem, je to vyslovene vecou energetikov.

K tempám výstavby vodární a kanalizácií, o ktorých hovoril pán poslanec Zlocha som, myslím si, informoval aspoň o rozhodujúcich stavbách, ktoré sa realizujú, a snáď k tomu len treba dodať, že pre životné prostredie štátny rozpočet na rok 2000, neviem pravda, ako dnes dopadlo rokovanie vo vláde, navrhuje vyčleniť pre ministerstvo životného prostredia 2 miliardy Sk. Je to aj na krytie dlhov v životnom prostredí, ale, samozrejme, ak hovoríme o dlhoch v životnom prostredí a voči životnému prostrediu, tak je to aj výstavba a podpora výstavby čističiek odpadových vôd predovšetkým.

Pán poslanec Zlocha upozornil, že koncepcia, alebo teda zdôraznil, že koncepcia neráta s výstavbou nových vodárenských nádrží do roku 2005. Nazdávam sa, že aj keď treba rátať s globálnymi zmenami, o ktorých som už hovoril a o ktorých sa tu už hovorilo, do roku 2005 sa naozaj treba sústrediť na výstavbu vodovodných potrubí, ktoré zabezpečia využitie zásob vody v jestvujúcich vodárenských nádržiach. Je paradoxom, že štát vynaloží niekoľko miliárd korún na výstavbu vodárenských nádrží, napríklad aj vodárenská nádrž Málinec, ale ďalej sa nenašli možnosti na investovanie do výstavby prívodného radu z vodárenskej nádrže Málinec tak, aby sa mohlo, trebárs, zásobovať Poiplie, aby sa mohla zásobovať časť medzi Fiľakovom a Jesenským a ostatné regióny.

Ešte predsa len zareagujem na pána poslanca Sopka, keď hovoril o sociálnych problémoch. Nazdávam sa, že rozvoj vodného hospodárstva, a to nielen na malých vodách, ale rozvoj vodného hospodárstva a investovanie do vodného hospodárstva všeobecne, prináša aj prácu a vyššie príjmy pre obyvateľov tých regiónov, kde sa stavby realizujú. A práve ak si zoberieme aj napojenosť obyvateľov na verejné vodovody, tak najnižšia napojenosť je v oblastiach s najvyššou nezamestnanosťou. Domnievam sa, že aj tu je určitá zodpovednosť štátu, aby práve cez investovanie, presnejšie spoluinvestovanie do vodohospodárskych stavieb pomohol vytvárať nové pracovné miesta, pomohol zvýšiť príjmy, a tak riešiť aj sociálny problém.

Myslím si, že pánovi poslancovi Tatárovi dosť odpovedali páni poslanci vo faktických pripomienkach. O Slatinke som už tiež hovoril, k tomu, či býva starostova dcéra v novom byte, ktorý bol vystavaný pre obyvateľov presťahovaných zo zanikajúcej Slatinky, sa možno vyjadrí aj pán starosta zo Zvolenskej Slatiny.

V podstate sa nazdávam, že som vyčerpal problematiku, ktorej sa dotkli páni poslanci v rozprave ku koncepcii vodného hospodárstva.

Na záver chcem aj ja zdôrazniť, že skutočne na tom, ako ľudstvo vedelo hospodáriť so zásobami vody, sa rozvíjali a zanikali civilizácie. Aj Mojžiš kedysi doviedol izraelský národ do zasľúbenej zeme s bohatstvom vody a s bohatstvom lesov. Dnes je to púšť alebo polopúšť a potraviny sa vyrábajú len na zavlažovanej pôde. Vojny a ostatné problémy, ktoré prežívali obyvatelia tohto územia, spôsobili zničenie vodného bohatstva celého Arabského polostrova. Treba preto veľmi zvážiť, aké kroky, aké opatrenia a akú zodpovednosť zoberú na seba vodohospodári, ale aj štát. Bez ohľadu na to, či je v štáte trhové hospodárstvo, alebo akokoľvek sa bude vyvíjať ekonomika jednotlivých spoločenstiev tohto sveta.

Preto ešte raz ďakujem za vašu pozornosť, za podnetné vystúpenia a zdvorilo žiadam o podporu tohto materiálu pri jeho schvaľovaní.

Ďakujem. (Potlesk.)