Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec.

Pán poslanec bol jediný písomne prihlásený do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že k jeho vystúpeniu nie sú žiadne faktické poznámky. Sú? Ešte niekto okrem dvoch pánov poslancov? Vy sa hlásite s faktickou poznámkou alebo do rozpravy ústne? Pán poslanec Hofbauer, aj vy ústne. Teda s faktickou poznámkou sa hlási jeden pán poslanec Oberhauser. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Môže to ostať na tabuli, ja si potom spravím z toho už to, čo potrebujeme.

Nech sa páči, máš slovo.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja som si pozorne vypočul vystúpenie pána poslanca Bindera a mám splnomocnenie konštatovať za klub Slovenskej národnej strany, že sa zhodujeme s názormi, ktoré predniesol v oblasti vodohospodárskej politiky a koncepcie, ako bola predložená. Myslíme si, že táto koncepcia naozaj potrebuje hlbšie dopracovanie a vyriešenie niektorých kľúčových otázok, ktoré sa vlečú s vodohospodárstvom už veľmi dlhé obdobie a vlastne spôsobujú určité komplikácie ďalšieho rozvoja vodného hospodárstva na Slovensku a najmä starostlivosti o rozvoj v najbližšom období. Nie je totiž jednoznačne vyriešené tak financovanie z hľadiska už spomínaného využívania vodnej energie na energetické účely a nie sú doriešené aj otázky ďalšieho budovania vodného hospodárstva, či už ide o ochranu pred povodňami, alebo tiež v súvislosti s vodárňami a kanalizáciami s ich ďalším rozvojom na Slovensku. Štrukturálne zmeny, ktoré sa v súčasnosti realizujú cestou privatizácie aj presunu majetku na iné subjekty zo štátu, prinášajú úplne zásadné zmeny do celej štruktúry, a kým nebude dojasnené, ako tieto veci previazať s financovaním, tak môžu spôsobiť len ďalšie komplikácie v rozvoji vodného hospodárstva na Slovensku, a preto sa prikláňame k tomu, aby materiál ministerstva pôdohospodárstva, ktorý by bol zameraný na tieto transformačné zmeny, aby priniesol jednoznačné riešenia, ktoré by pomohli vodnému hospodárstvu na Slovensku do budúcnosti.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Páni poslanci sú prihlásení na svetelnej tabuli, ešte pred tým som urobil výnimku a prihlásil sa pán poslanec Zlocha, ktorý nie je teraz momentálne na tabuli, aj pán poslanec Sopko a Tatár, tak berme do úvahy, že ešte traja poslanci okrem tých štyroch, ktorí sú na tabuli, budú prihlásení do rozpravy ústne. Takže do rozpravy sa ústne hlásia: pán poslanec Delinga, pán poslanec Juriš, pán poslanec Ambróš, pán poslanec Zlocha, pán poslanec Sopko a pán poslanec Tatár. A okrem toho s faktickou poznámkou pán poslanec Hofbauer k vystúpeniu pána poslanca Bindera.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Zapnite pánovi poslancovi mikrofón.

Poslanec R. Hofbauer:

Áno, v predkladanom materiáli, o ktorom spomínal, hovoril aj pán poslanec Binder, postrádam postupné vytrácanie sa z roka na rok takého vodohospodárskeho a hydroenergetického fenoménu, ako sú prečerpávacie vodné elektrárne. Na Slovensku sú minimálne štyri veľmi významné lokality, ktoré sú neobíditeľné z hľadiska svojej výnimočnosti a aj v rámci európskych štruktúr sú v podstate ojedinelé, pretože nie všetky európske štáty disponujú takým fenoménom, ako je možnosť budovania, prevádzkovania prečerpávacích vodných elektrární. Spomeniem aspoň dve z nich, jedna na rieke Ipeľ pri obci Ďubákovo, ďalšia na Hrone pri obci Ostrá Lúka. Je to veľmi lacný zdroj a vykrýva špičkovú potrebu energie, ktorá je drahá, veľmi obťažne získateľná a obťažne nakupovateľná.

Ďalej tie úvahy o možnosti príchodu zahraničného kapitálu na výstavbu vodárenských a hydroenergetických stavieb sa mi javia ako dosť obťažné, pretože tieto vodárenské stavby majú multikomplexný vplyv nielen jednoúčelový, nielen na pitnú vodu alebo nielen na energiu, ale plnia celý rad funkcií, podobne ako to uvádzal pán poslanec Binder. Tieto rôznorodé funkcie vodohospodárskych diel sú malým príťažlivým magnetom pre prípadných možných zahraničných investorov, ktorí chú mať rýchly príjem a rýchly zisk. Takže v tom smere som značný skeptik, čo sa týka krytia týchto investičných počinov zahraničnými investormi.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec.

Ešte raz zopakujem poslancov, ktorí budú hovoriť v rozprave ústne. Poslanci Delinga, Juriš, Ambróš, Zlocha, Sopko, Tatár.

Dávam slovo pánu poslancovi Delingovi.

Poslanec P. Delinga:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

panie poslankyne, páni poslanci,

prerokúvame Koncepciu vodohospodárskej politiky, ktorú ako osobitný materiál predložila vláda do Národnej rady, čo avizovala pri prerokúvaní koncepcie rozvoja poľnohospodárstva a lesníctva. Z tohto pohľadu sa dá súhlasiť s tým, že voda ako naše národné bohatstvo, jej zdroje a hlavne jej význam pre ľudstvo a budúcnosť u nás v strednej Európe si zaslúži osobitnú pozornosť a osobitné postavenie venovať sa s plnou vážnosťou a dôsledkami tomuto koncepčnému materiálu.

Pri prerokúvaní tohto materiálu vo výbore pre pôdohospodárstvo, ale aj teraz v pléne sa javí jedna základná myšlienka, že v podstate heslovite koncepcia môže znášať aj prísnejšie kritériá, ale z hľadiska rozpracovania vecného a časového harmonogramu a z hľadiska naplnenia finančných tokov musím konštatovať, že je to síce koncepcia o vode, ale v týchto dvoch základných veciach na vode. To znamená, že nevieme a v týchto základných požiadavkách a v tomto základnom trende rozpracovania koncepcie do roku 2005 povedať z vládnych miest ani v parlamente, ako bude vyzerať následný proces prijímania legislatívy do oblasti koncepcie rozvoja vodného hospodárstva a hlavne riešenia už doteraz dosť výrazne nakopených kompetenčných sporov medzi ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom životného prostredia. Myslím si, že to je jedna zo základných funkčných priorít tejto koncepcie, ak ju schválime, a je nevyhnutné, aby sa s tým vláda popasovala a nepredložila takto otvorený problém do Národnej rady.

Koncepcia sa v určitých celospoločenských pohľadoch odvoláva na základný zákon nášho štátu na ústavu. To pokladám za veľmi správne, lebo ochrana vodných zdrojov patrí medzi základné práva nás všetkých a vieme veľmi dobre, že najmä novelizovaná ústava v tomto pohľade rozšírila pohľad, ale hlavne spôsob vykonania týchto základných premien vo vodnom hospodárstve, keď vo svojom novom odseku v § 44 zakotvila prijatie osobitných zákonov na ich realizáciu. A preto chcem položiť základný zmysel toho, že prijatá a navrhovaná koncepcia je postavená na vode, lebo nám nedáva základné kroky, keď budú prijaté osobitné zákony do príslušných oblastí vodného hospodárstva, do spravovania vodného hospodárstva, do privatizačných procesov vodného hospodárstva, do zabezpečenia finančných zdrojov, ale hlavne, kedy sa dozvieme, keď je možné v tejto koncepcii akceptovať a prijať finančné zdroje z Európskej únie. Je tam len jeden odsek, ktorý hovorí, že až sa u nás uskutoční transformácia vodární a kanalizácií, budeme môcť čerpať zdroje z Európskej únie, takže je to koncepčne dosť chabé a nie jasné.

Chcem v tejto súvislosti jednoznačne prízvukovať, čo je povedané v záverečnej vete, že program rozvoja vodného hospodárstva dosiahnutý v koncepcii vodohospodárskej politiky do roku 2005 je technicky a finančne veľmi náročný. Nuž ale kto sa má s technickou a finančnou náročnosťou vysporiadať, ak nie vláda Slovenskej republiky? A keďže dnes vládne táto vláda, koaličná vláda, bolo jej povinnosťou do koncepcie technickú a finančnú náročnosť aj v harmonograme a vo vecných problémoch obnažiť a prijať. Takže z tohto pohľadu by som chcel predložiť aj doplnok k návrhu uznesenia, ktorý je priložený k spravodajskej správe a ktorý čítal spoločný spravodajca v tom znení, že navrhujem, aby sa v bode B doplnilo uznesenie o ďalší podbod. To, čo je tam napísané, by bol bod 1 a ja navrhujem prijať ďalší bod 2, ktorý by bol takéhoto znenia: Ukladá sa vláde prijať časový harmonogram plnenia realizačných nástrojov vodohospodárskej politiky uvedený v koncepcii, a to v termíne do 31. 8. 2001.

Za veľmi vážnu situáciu z hľadiska vodohospodárskej koncepcie, ako obšírne povedal pán poslanec Binder, považujem aj to, aby sa koncepcia dopracovala k určitým strategickým, hlavne finančným nástrojom v oblasti meliorácií v našom štáte. Aj keď to predznačuje, ale najmä z hľadiska Východoslovenskej nížiny je skutočne veľmi potrebné, aby sa koncepčne doriešila starostlivosť a opatera tých vodohospodárskych melioračných zariadení, ktoré boli vybudované a ktoré slúžili k produkčnosti rozvoja nášho pôdohospodárstva a zabezpečenia jeho sebestačnosti a tejto funkcie.

Dovoľte mi, vážený pán minister, aby som vyjadril podporné stanovisko, ale zároveň aby som upozornil ctené plénum Národnej rady aj našich občanov na to, že vodné hospodárstvo potrebuje skutočne veľmi veľa pozitívnych krokov, a to už od dnešného dňa až po rok 2005.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec za vaše vystúpenie v rozprave. Žiadne faktické poznámky k vášmu vystúpeniu nie sú.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Juriš, po ňom pán poslanec Ambróš.

Poslanec A. Juriš:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

vážení hostia,

pôvodne som sa chcel prihlásiť do faktickej poznámky na dlhý a obsažný prejav pána poslanca Bindera, ale som si to rozmyslel, lebo tie dve minúty by mi bolo krátke, aby som sa k tým mnohým, mnohým názorom mohol vysvetliť, vyjadriť, samozrejme, že len k niektorým sa budem vyjadrovať. Pán Binder sa zmienil o zanášaní vodných nádrží na Váhu, na Vážskej kaskáde veľmi oprávnene, je to problém a ten problém budeme musieť my riešiť, i keď nám ten problém pripravili naši predchodcovia, pretože tie vodné nádrže skutočne už neplnia tú akumulačnú funkciu, ktorú by mali plniť, pretože sú na 50 i viac percent zanesené, a keby boli len zanesené bahnom, bolo by ako dobre, ale to bahno skutočne obsahuje veľké množstvo ťažkých kovov. Či už z Mikuláša z kožiarskych závodov, či už z Oravy ferozliatinové závody, to všetko je akumulované v Krpeľanoch, v Žiline dlho nebolo vybudované kalové hospodárstvo na čistiarne odpadových vôd, a najmä kvalitné, samozrejme, je tam množstvo chemických závodov, všetko, čo išlo, akumuluje sa v Hričovskej nádrži, no a v Trenčíne doteraz nemáme pravú stranu, ktorá je priemyselná časť Trenčína odkanalizovaná a vyčistená správne. Čiže Biskupická nádrž je skutočne veľmi zanesená a zanesená aj nedobrými chemikáliami. Preto toto bahno sa nedá bežne použiť späť na pôdu, inak živinami by to bolo dobré, obsahom humusových látok podobne, ale skutočne tie ťažké kovy sú. Áno, pravda je, že my máme aj ťažké kovy v bežných poľnohospodárskych pôdach, ktoré tam prišli priemyselnými hnojivami, najmä kadmium sme dovážali, určité druhy superfosfátu, kde bol prímes aj kadmium. Ďalej imisiami, samozrejme, ale aj závlahovou vodou, ktorú používame v aridných oblastiach, kde minerály zostávajú, voda sa odparuje, rastliny spotrebúvajú.

Čiže tu je v tej koncepcii trošku ako nedostatok ten, že nie je tam príliš zdôraznené, že mali by sme budovať malé vodné nádrže na prítokoch, aby sa nám tá kalová časť z tých potokov z menších riek nedostávala do tých veľkých vodných nádrží a malé vodné nádrže, ktoré by sme doslova budovali na každom potoku v každej dedine, ako by sa dalo povedať, má jednu ohromnú výhodu, že ten kal, ktorý príde z erózií či z lesnej, poľnohospodárskej pôdy, znova sa dá použiť na tieto pôdy, pretože nie sú znečistené tie kaly. A okrem toho skutočne my potrebujeme zadržať vodu v krajine, pretože globálne klimatické zmeny či chceme, lebo nie, prišli k nám a prichádzajú a budú prichádzať ešte silnejšie. Máme prípady, že už sme mali tropické búrky, trebárs Jarovnice. Na malom území spadne obrovské množstvo vody a, samozrejme, že tam nebudú stačiť hrádze alebo zvyšovanie hrádzí, budeme musieť krajinu pripraviť na toto. A zadržanie vody v krajine, tieto malé vodné nádrže nepotrebujú príliš veľké náklady, pretože tam môžu byť sypané hrádze, použitie nejakej fólie, akurát ten výpustný objekt je trošku náročnejší, že treba betón a nejaké to hradlo.

Samozrejme, že bolo by to zároveň pre krajinu prínosom, že by to bolo na rekreačné účely, protipožiarne, ale aj na závlahu, ryby by sa tam dochovali ako kvalitná potravina, čiže všeobecné tieto malé vodné plochy by sme mali budovať. A snáď aj také heslo, že čo dedina, to by mal byť rybník alebo malá vodná nádrž. Samozrejme, že do tých veľkých vodných nádrží by sme potom mali oveľa menej tých kalov, by to bolo efektívnejšie, aj tá prevádzka by bola lepšia.

Ďalej chcel by som povedať, že len spevňovanie hrádzí a zvyšovanie hrádzí, to je málo, pretože my potrebujeme zadržať vodu v krajine, aby rovnomerne odtekala. My máme niektoré naše rieky s príliš vysokou rozkolísanosťou hladín. Zoberme si prípady našich riek. Taký Hron napríklad je rieka, ktorá nerobí nejaké zvlášť veľké povodne, pretože je pomerne dobre zalesnené to povodie. Samozrejme, že zoberme si Ipeľ alebo východoslovenské rieky, ktoré skutočne majú odlesnené tie plochy, no a príde väčšia voda alebo topí sa sneh a je obrovská záplava.

Čiže aby nebola rozkolísanosť hladín riek, je oveľa lepšie zalesniť mnohé plochy alebo robiť také hydrotechnické opatrenia, zárezy do pôdy, aby vsakovala pôda, najmä v takých flyšových pásmach, kde nie je dobrá akumulácia vody, čiže nedá sa len myslieť na krajinu a vodu, len na vodné toky. Musíme sa na to dívať komplexne, ako sa hospodári v krajine. Sme svedkami za posledné roky, že na Ukrajine, Zakarpatskej alebo Podkarpatskej Ukrajine, sa vyrúbalo veľké množstvo lesov a spôsobuje to záplavy u nás, v Maďarsku. Čiže krajina je komplexne odlesnená a zároveň aj poškodzovaná.

Čiže na toto by sme mali počítať pri schvaľovaní rozpočtu, aby sme do fondu zveľaďovania lesa vedeli zase prisunúť potrebné prostriedky na zalesňovanie. Zoberme si len rok 2000, obrovské sucho, jarné zalesňovanie, veľmi málo účinné bolo, pretože veľké množstvo zalesnených plôch sa neujalo, alebo veľmi málo stromčekov. Treba to znova zalesňovať. Dali sa nejaké peniaze aj z tých škôd zo sucha, ale ten čas, to nám nenahradí, keď my teraz vysadíme les, ten les bude efektívny o 30, 40, 50 rokov, čiže my už teraz musíme na tom pracovať, aby sme tie globálne klimatické zmeny zachytili.

Ďalej by som chcel len jednu takú poznámku. Pán Binder spomínal tam rastlinnú amarantu ako veľmi dobrú rastlinu, ktorá dokáže pútať ťažké kovy a spomínal to, že sa podobá maku a prosu. To len semienko, treba povedať, dá sa použiť dokonca ako na potravinu, ale nie z tých plôch. Z tých plôch sa už nedá použiť na potravinu, pretože by tam tie ťažké kovy boli absorbované, čo je pochopiteľné. Takých rastlín je mnoho, ktoré sa dajú použiť, dokonca dajú sa použiť na energetické účely, rýchlorastúce vŕby na takýchto plochách by sa mohli pestovať a spaľovať ako štiepky. Čiže bolo by možné aj tieto plochy zužitkovať a skôr či neskôr budeme musieť tie vodné nádrže vyčistiť, aby boli funkčné a nájsť tie plochy, kde by sa mohol ten kal sústrediť a kde by sa takéto rastliny mohli pestovať. Ja si myslím, že skutočne treba veľmi podporiť tie myšlienky pána poslanca Bindera, že za vodu tie elektrárne by mali platiť. A veľmi prísne, a dokonca aj so spätnou platnosťou by mali niečo zaplatiť, pretože využívali energiu, predávali, nebudovali to oni, budovali len časť alebo vôbec nie, ale niekto druhý to musí splácať tie úvery a potom nie je dostatok peňazí na vodohospodárske účely, takže čím skôr by sa tento problém vyriešil, myslím si, že by bolo lepšie pre celé hospodárstvo, pre celú krajinu.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem vám za vystúpenie, pán poslanec.

Jedna faktická poznámka, pán poslanec Prokeš. Končím možnosť prihlásenia sa ďalších faktických poznámok.

Nech sa páči.

Poslanec J. Prokeš:

Na pána poslanca Juriša by som chcel mať len také dve krátke poznámky. Jedna sa týka toho, čo bolo zdôraznené už aj pánom Binderom, aj ním, čo je naozaj veľmi vážny problém, je to otázka splácania vodných diel z ekonomického prínosu, ktorý v dôsledku týchto diel získavame, ale pokiaľ bolo všetko štátne, tak vlastne to prechádzalo len z jedného vrecka do druhého a problém nebol. Ale v okamihu, keď hovoríme o privatizácii, už problém môže byť, hlavne teda Slovenských elektrární, ale druhá vec, druhá poznámka sa týka tej časti vystúpenia pána poslanca Juriša, keď hovoril o využití kalov, ktoré sú kontaminované na energetické účely. Ja by som rád upozornil na to, že pokiaľ sa táto kontaminácia bude dostávať do drevín, ktoré budeme spaľovať, tak dostaneme tú kontamináciu do vzduchu. Ona jednoducho nezmizne tým, že sa to bude spaľovať, tie ťažké kovy sa jednoducho dostanú do vzduchu. Takže si musíme skutočne uvedomiť, či naozaj bude riešený problém, o ktorom hovoríme, alebo nie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Reakcia na faktickú poznámku, pán poslanec Juriš.

Poslanec A. Juriš:

Ďakujem.

Tu by bola odborná polemika, to nie je potrebné. Každá taká stanica, ktorá bude spaľovať toto energetické médium, musím mať, samozrejme, čistiace zariadenie, ktoré bude zachytávať, a ťažké kovy sa skutočne dajú zachytávať, takže nie je to až taký problém.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec.

Páni poslanci, panie poslankyne, prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Pokračovať budeme o 14.00 hodine vystúpením pána poslanca Ambróša, po ňom vystúpi pán poslanec Zlocha, ďalej pán poslanec Sopko a pán poslanec Tatár. Tým môžeme rozpravu potom k tomuto bodu uzatvoriť. Vystúpenia pána spravodajcu a predpokladám aj pána ministra budú, samozrejme, po uzavretí rozpravy.

Ďakujem, prajem vám dobrú chuť.

(Po prestávke.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave.

Ako ďalší vystúpi pán poslanec Ambróš.

Poslanec L. Ambróš:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

prerokúvame jeden zo základných dokumentov, ktorý sa dotýka zložiek životného prostredia, prerokúvame vodohospodársku koncepciu Slovenskej republiky. Už doterajšia diskusia k tomuto bodu a musím pripomenúť, že najzávažnejšie sa dotkol tejto tematiky pán poslanec Binder, ktorý vystúpil ako prvý v rozprave. Spomenul celý okruh otázok, ktoré vlastne postihuje vodohospodárska koncepcia, respektíve mala by postihovať.

Tu na začiatok hneď chcem dať súhlasné stanovisko s pánom poslancom Binderom, že nám z výboru pre životné prostredie osobne chýba, že táto vodohospodárska koncepcia neobsahuje aj otázku energetického využitia vodného potenciálu Slovenskej republiky, pretože najslabším článkom tejto vodohospodárskej koncepcie je otázka zabezpečenia finančných zdrojov na tie akcie, ktoré si za cieľ vodohospodárska koncepcia dáva. Preto my neberieme tento návrh vodohospodárskej koncepcie ako uzatvorený dokument, ale máme záujem na tom, aby vodohospodárska koncepcia, tak ako bola predložená, bola východiskovým dokumentom, o ktorom sa bude viacej diskutovať, ktorá by sa mala stať prierezovou koncepciou. To znamená, že mali by sme záujem o to, aby sa tam zakotvili aj tie ďalšie atribúty, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia, ochrany zdravia ľudí, a ako už bolo spomenuté, aj otázka energetického využitia vôd.

Slovensko momentálne disponuje takým potenciálom vodných zdrojov, že by sme si mohli povedať, že vo vode Slovensko by mohlo byť Kuvajtom 21. storočia. A preto máme záujem na tom, aby koncepcia bola primerane dopracovaná aj významu vody, ktorý na svete, v Európe aj na Slovensku voda má. Generácia učiteľov pána Bindera a jeho generácia postavila na Slovensku veľké vodohospodárske diela. Naša generácia, generácia našich detí a vnukov bude musieť tieto vodohospodárske diela udržiavať v primeranom technickom stave a budeme musieť nájsť aj finančné zdroje na to, aby sme vedeli pokryť aj ďalší rastúci záujem o vodu nielen ako zdroj života, ale aj ako zdroj ekologickej stability území a obnoviteľný energetický zdroj. Preto máme záujem na tom, a je to vlastne aj predmetom programu Strany zelených, aby voda ako obnoviteľný energetický zdroj bola primerane využívaná, aby sme využili ten potenciál, ktorý má, a tu treba povedať, že za prioritné považujeme rekonštrukciu, obnovu a udržiavanie tých vodohospodárskych diel, ktoré už boli postavené a podľa toho technického stavu, v akom dnes sú, vlastne nie je možné, aby sme ich plne využívali.

Naším zámerom by malo byť, aby sme získali dostatok finančných prostriedkov na využívanie už existujúcich energetických zdrojov, ktoré máme, a ten návrh, ktorý predniesol pán poslanec Binder o vytvorení samostatného vodohospodárskeho energetického podniku, vlastne korešponduje s tým, že sme v štádiu, keď sa transformuje slovenská energetika. A preto by som chcel z tohto pohľadu plne podporiť tento názor, že pre dobré fungovanie vodohospodárskej energetiky je nevyhnutné, aby sa nielen získavali finančné prostriedky z vody, ale zároveň, aby sa do tejto oblasti aj peniaze vracali a aby vlastne nevznikali dlhy štátu, ktoré vznikať nemusia. My to považujeme za spojené nádoby.

A ďalšia oblasť, ktorá v doterajšom období nebola plne využitá, je otázka vlastne zabezpečenia, zabezpečenia územia proti povodniam. To je oblasť, v ktorej, samozrejme, zelení máme iný názor, ako má pán poslanec Binder, aspoň v niektorých častiach, nie sme za to, aby sa stavali ďalšie veľké vodné diela, aby sa začínali nové veľké investičné akcie, ale sme za to, aby sa vlastne finančné prostriedky využili na to, aby boli vyčistené povodia a dané do poriadku aj menšie vodné toky, ktorým sa v predchádzajúcom období nevenovala primeraná pozornosť. Ako už pripomenul môj kolega Anton Juriš, otázka zanášania vodných nádrží na Váhu je vlastne aj otázkou toho, že prítoky Váhu nemajú vybudované vodné nádrže, malé vodné nádrže, ktoré by zachytili tieto nánosy a zabránili tomu, aby sa zaniesli veľké vodné nádrže, aby sme potom za veľké finančné sumy museli tieto nádrže čistiť, aby sme mali problémy potom aj s bahnom z týchto veľkých vodných nádrží, pretože charakter toho bahna v týchto veľkých vodných nádržiach je vlastne taký, že s nimi nemôžeme nakladať inak ako s nebezpečným odpadom.

Čiže z nášho pohľadu koncepcia by mala byť dopracovaná ako prierezová koncepcia, kde by malo byť zapracovaných viacero atribútov z hľadiska ochrany životného prostredia, ďalej by tam mali byť zapracované veci, ktoré sa dotýkajú využitia energetického potenciálu v tom zmysle, že aj výbor pre životné prostredie konštatoval na svojom rokovaní, že máme záujem na tom, aby spolupráca v oblasti vôd medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom pôdohospodárstva sa dostala na vyššiu úroveň, ako tomu bolo doposiaľ. Je to v záujme Slovenska, je to v záujme zdravia našich ľudí a je to aj v záujme využitia toho potenciálu, ktoré Slovensko má. Z nášho pohľadu máme pripomienky k predloženej vodohospodárskej koncepcii, ale zároveň chcem povedať, že túto vodohospodársku koncepciu, ktorú ministerstvo pôdohospodárstva predkladá, podporujeme a že budeme za ňu hlasovať.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predseda Národnej rady,

pán minister,

vážená Národná rada,

je to možno zhoda okolností, že v programe tejto schôdze Národnej rady máme okrem vodohospodárskej koncepcie zaradený aj materiál - návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s protokolom o vode a zdraví, dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier. V článku 6 v tomto protokole sa hovorí, že cieľom protokolu je zabezpečiť dostatok a dostupnosť pitnej vody pre každého a zabezpečiť aj sanitáciu pre každého, to znamená odkanalizovanie a čistenie týchto vôd. Bolo by pravdepodobne veľmi dobré, keď by sme tieto materiály prerokúvali spoločne, pretože by sme si asi viac uvedomili dôležitosť vody ako takej.

Všeobecne sa hovorí, že voda je základom života a je to pravda. Tam, kde nie je voda, sú savany alebo púšte, tam sú problémy s hygienou, tam sú problémy so stravovaním a potom, samozrejme, je tam aj veľký výskyt ochorení alebo chorôb. Hovorí sa, že ak by ľudstvo zle nakladalo a zle hospodárilo s vodou, tak sa veľmi ľahko môže stať, že k tej tretine ľudstva, ktoré nemá dostatok vody alebo skôr má nedostatok vody, pribudnú ďalšie percentá a môže sa veľmi ľahko stať, že voda, využívanie vody sa stane zdrojom konfliktov nielen v jednotlivých krajinách, ale zrejme aj v medzinárodnej, ale aj medzi jednotlivými národmi.

Materiál koncepcia vodohospodárskej politiky si stavia niekoľko dôležitých cieľov. Jeden z nich je dostatočné množstvo a kvalita vody pre obyvateľov, ďalej dostatočné množstvo úžitkovej vody primeranej kvality, čistenie všetkej použitej a znečistenej vody pred jej návratom do vodného prostredia, dosiahnutie vysokého stupňa ochrany prírodného prostredia a dosiahnutie primeraného stupňa ochrany pred povodňami, samozrejme, aj dosiahnutie primeraného stavu zdrojov vody. Slovensko má jednu obrovskú výhodu, že vďaka svojej morfológii tu pramení veľké množstvo riek, pretekajú prakticky cez celé územie Slovenska a dĺžkou vodných tokov skoro 50 tisíc kilometrov patríme skutočne medzi krajiny, ktoré nemajú a ktoré by zrejme ani nemali mať problémy s vodou.

Vďaka tomu, že v minulosti sme sa k vode správali ako k niečomu, čoho máme veľa, neobmedzené množstvo, a s čím môžeme nakladať tak, ako chceme, sme sa dostali do situácie, že skutočne už začíname mať problémy. Problémy nie s množstvom, ale problémy s kvalitou vody. Určite si mnohí z vás ešte pamätajú, aká bola situácia napríklad na našom Váhu. Pod Ružomberkom to nebola voda, to bola stoka spenená, v ktorej prakticky všetko živé vyhynulo. Tí, ktorí pracovali na Gemeri alebo poznajú Gemer, tak zasa si dobre pamätajú, čo vytekalo z celulózok a z papierne v Gemerskej Hôrke a ako vyzerala a ako voňala rieka Nižná Slaná.

Skutočne vďaka novému prístupu k jednotlivým zložkám životného prostredia, určite aj vďaka činnosti rezortu životného prostredia, ktorý pripravil legislatívu a začal uplatňovať kontrolu a, samozrejme, aj sankcie voči znečisťovateľom sa situácia už dosť výrazne zmenila.

Samozrejme, dôležitá je tu aj spolupráca príslušných rezortov. Určite rezortu pôdohospodárstva, rezortu zdravotníctva, rezortu hospodárstva, ale, samozrejme, aj jednotlivých ekonomických subjektov. V mnohých potokoch a v mnohých riekach, kde už nebol život, dnes nájdeme ryby, nájdeme pstruhy, a dokonca nájdeme aj doklad vysokej čistoty vody, nachádzame rakov.

Určite je to doklad toho nového prístupu aj k technológiám a, samozrejme, aj k ochrane životného prostredia. Pri prerokúvaní tohto materiálu v našom výbore bolo konštatované, že nie je to tak zásluha rezortu životného prostredia, že je to vďaka tomu, že sa po roku 1989 výrazne znížila priemyselná produkcia a že sa teda už neprodukuje toľko plynných, kvapalných ani tuhých odpadov. Môžem vás ubezpečiť, že to nie je pravda, pretože stačí sa pozrieť do dokladov, ktoré sú uvedené v správe o stave životného prostredia, ktoré každým rokom dáva verejnosti na nahliadnutie alebo na preštudovanie rezort životného prostredia, je vidno, že tí, tí najväčší znečisťovatelia prosperujú veľmi dobre.

Svojho času, a teda ich produkcia škodlivín musela byť znížená len vďaka opatreniam, ktoré boli urobené. Svojho času sme robili také porovnania, napríklad dvadsať najväčších znečisťovateľov ovzdušia produkuje viac ako 80 percent alebo viac ako 90 percent škodlivín.

Samozrejme, ak sa urobia technické, technologické a organizačné opatrenia vo VSŽ Košice, v Slovnafte Bratislava, v príslušných cementárňach, chemických závodoch, v celulózkach a papierňach, tak ono sa to potom výrazne prejaví.

V štatistických údajoch, ktoré sú uvedené v tejto správe, je jednoznačne preukázané, že sa každým rokom znižujú metre a kilometre vodných tokov, ktoré boli zaradené do tých najhorších kategórií. Či už to bol piaty stupeň znečistenia, štvrtý a postupne každým rokom sa zvyšujú kilometre povrchových tokov, ktoré majú, ktorých kvalita vody sa zlepšuje.

Samozrejme, že odstrániť všetky tie nečistoty, ktoré boli vypúšťané do povrchových tokov, to je záležitosť nie roka, a nie desať rokov, ale určite niekoľkých desaťročí.

Vďaka takému zlému prístupu k ochrane životného prostredia a, samozrejme, aj k povrchovým tokom sa nám veľa škodlivín dostalo aj do pôdy a, samozrejme, aj do podzemnej vody. To je zasa otázka niekoľkých desaťročí, kým sa s touto otázkou vysporiadame.

Naša najväčšia zásobáreň podzemnej vody Žitný ostrov patrí takisto medzi tieto oblasti, kde sú vodné zdroje výrazne narušené. Hlavne prvé dva horizonty. Mnohí ľudia nevedia, že zo Žitného ostrova sa už voda vo väčšine prípadov čerpá z takzvaného tretieho horizontu, pretože tie prvé dva sú už výrazne presolené.

V úvodnej časti alebo v úvode som hovoril, aké ciele si dáva ministerstvo životného prostredia a jeden z nich je, že zabezpečí zdravú pitnú vodu. Je to presne v súlade s protokolom, ktorý by sme mali podpísať alebo ktorý by sme mali odsúhlasiť.

Podľa posledných údajov na Slovensku je 82,3 percenta obyvateľov zásobovaných vodou z vodovodov. Môžeme skutočne s pokojným svedomím povedať, že títo ľudia dostávajú zdravú pitnú vodu. Podľa rozborov vzoriek 98 percent vzoriek týchto vôd vyhovuje.

Horšia je situácia s odkanalizovaním, pretože len 54,7 percenta obyvateľov žije v domoch, ktoré sú napojené na kanalizáciu a kde splaškové vody sú čistené. A toto ja pokladám za pomerne veľké problémy, ktoré nás čakajú v súvislosti so vstupom do Európskej únie. Vieme dobre, že jednou z podmienok je, aby všetky obce s počtom obyvateľov nad dve tisíc mali zabezpečenú kanalizáciu a aby splaškové vody boli čistené. A pozrime sa teraz na to, aká je situácia na Slovensku, a teda, čo nás asi čaká. Tých 54,7 percenta, to sa, samozrejme, teda už či zásobovanie pitnou vodou, 82,3, alebo odkanalizovanie, to sa, samozrejme, v prvom rade týka miest. Všetky naše väčšie mestá, nakoniec aj menšie mestá, majú vodovody a majú zabezpečené aj odkanalizovanie.

Samozrejme, je možné diskutovať, či tá kanalizácia pracuje, alebo či tie technológie pracujú na dostatočne vysokej technologickej úrovni. Určite aj to bude problém, s ktorým sa bude treba vyrovnať, ale na Slovensku máme pomerne veľa obcí s počtom obyvateľov do 500. Je to 1 206 obcí. A toto je a zrejme bude veľký problém aj pre budúcnosť, pretože zabezpečenie pitnej vody hlavne pre vidiek bude zrejme ešte dlho problémom, pretože pomerne málo obcí s nižším počtom obyvateľov má vybudované vodovody, a teda využívajú vodu z miestnych zdrojov. Už či sú to studne kopané, alebo vŕtané, alebo sú to pramene a väčšina týchto zdrojov z hľadiska kvality nevyhovuje.

Zasa je to dôsledok nášho zlého prístupu k zdrojom vody, pretože určite aj vďaka výdatnému používaniu pesticídov a umelých hnojív v poľnohospodárstve tieto horizonty alebo voda v tých pripovrchových horizontoch je zlej kvality. Nie sú zriedkavé prípady, keď v tejto vode je obsah dusičnanov nie 50 mg/l, ako je horná hranica, ale dokonca niekoľko 100 mg. Boli dokonca zaznamenané prípady, kde z tejto vody urobené detské výživy, teda sunar, mali nepriaznivý vplyv na zdravie detí a v súčasnosti mladé rodiny si už musia zabezpečovať vodu, pokiaľ nechcú ohrozovať zdravie svojich detí, balenú, kupovanú v obchodoch a treba povedať, že nie lacnú.

Túto situáciu zrejme bude treba riešiť. Na Slovensku máme 366 obcí s počtom obyvateľov nad dve tisíc, a teda každá z týchto obcí by mala mať kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd. Podľa posledných štatistických údajov odkanalizovanie a čistenie týchto vôd je len v 340 obciach, ale môžem vás ubezpečiť, že v tom je niekoľko desiatok obcí, ktoré majú počet obyvateľov menší ako dve tisíc, teda bude treba zrejme vybudovať najmenej v 66 mestách alebo obciach nad dve tisíc kanalizáciu a čistiarne odpadových vôd. Treba si uvedomiť, že tieto práce nie sú lacné. Sú známe prípady dokonca z malých obcí, ako je napríklad Dolná Lehota z okresu Brezno, kde preinvestovali niekoľko desiatok miliónov korún. Nemajú stále v poriadku odkanalizovanie a čistenie a keď si človek vypočíta 2 870 obcí alebo nech 2 000 obcí krát niekoľko desiatok miliónov, tak nám vyjde skutočne veľká suma a taká suma, že človek sa až zarazí a začne uvažovať, že kde na to zoberieme peniaze.

Spomínal som, že je u nás veľa miest, ktoré síce majú technológiu alebo majú odkanalizovanie a majú aj technológie, ale častokrát nedokončené. Zasa uvediem len niekoľko príkladov. V Banskej Štiavnici na dokončenie čističiek odpadových vôd a kanalizácie potrebujú ešte 150 až 200 miliónov korún. V Poprade okolo 400 až 500 miliónov korún a tam kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd robia od roku 1990. V Humennom treba na dokončenie okolo 200 miliónov korún. V Banskej Bystrici takisto okolo 200 miliónov korún. V Krompachoch okolo 150 miliónov korún. Keď si to tak všetko spočítame, tak človek skutočne začne uvažovať, či v rámci predvstupovej stratégie do Európskej únie sa budeme vedieť s týmito problémami vysporiadať.

V správe je uvedených viacero zaujímavých údajov nielen ako ciele, ale aj o tom, keď ich budeme chcieť splniť, koľko asi na to budeme potrebovať. Uvádza sa, že na zabezpečenie vody, odkanalizovanie, na výstavbu vodných diel, na zníženie strát vo vodovodoch bude treba asi 130 miliárd korún. Keď sa človek dočíta o tom, že ako málo peňazí sa dáva do rezortu životného prostredia, samozrejme, aj rezortu pôdohospodárstva, tak ja by som sa rád spýtal, pán minister, odkiaľ zoberieme toľkoto peňazí, aby sme sa mohli s týmto problémom vysporiadať.

Uvádza sa v tomto materiáli, že na investičný rozvoj vodného hospodárstva do roku 2005 bude treba zabezpečiť 63,5 miliardy korún. Tých 130 je zrejme na kompletné vyriešenie problému, ale do roku 2005 treba 63,5 miliardy korún. Je možné vôbec takéto prostriedky zabezpečiť? Je možné sa spoliehať na to, že budeme mať prístup k rôznym fondom Európskej únie a že sa budeme môcť popasovať s týmto problémom? Mám trochu obavy, že v tomto materiáli v koncepcii vodohospodárskej politiky vychádzame z určitých zidealizovaných predstáv a že situácia naozaj nebude taká jednoduchá.

Treba skutočne zabezpečiť iný prístup k vode. Nielen k vodným zdrojom, ale, samozrejme, aj k ochrane vodných zdrojov a k ich využívaniu.

Pán poslanec Binder sa pozastavil nad tým vo výbore, že u nás klesla spotreba vody na jedného obyvateľa pod 100 litrov za 24 hodín. Dokonca hovoril okolo 80 litrov. Na prvý pohľad je to skutočne málo, ale zasa na druhej strane si bude treba uvedomiť, že nečaká nás žiadna ružová budúcnosť, aspoň nie zasa podľa určitých úvah, ktoré sú v tomto materiáli. Hovorí sa o tom, že bude treba zabezpečiť alebo vyriešiť otázku financovania využitia vody na energetické zdroje. S tým je možné, samozrejme, súhlasiť, pretože Slovenské elektrárne majú vlastne výrobný nástroj alebo surovinu výrobnú vodu, a ak to majú zadarmo, tak potom sú oproti iným, ktorí si musia za suroviny zaplatiť, zvýhodnení.

Slovenské elektrárne majú už teraz problémy s nákladmi a sú stratové. Ako ony situáciu budú riešiť zrejme tým, ak sa zvýšia poplatky alebo zavedú poplatky za využívanie vody z povrchových tokov, tak jednoducho si to započítajú do ceny energií a platiť bude za to občan. Hovorí sa o tom, že bude treba zreálniť aj ceny alebo poplatky za odber vody a využívania vôd, teda vodné a stočné. Zasa podľa údajov, ktoré sú k dispozícii, na Slovensku poplatky za vodu sa pohybujú podľa bývalých podnikov Vodárne a kanalizácie od 11,57 Sk za meter kubický do 20,09 Sk za meter kubický. To už je pomerne veľa peňazí. Okrem toho ešte treba uvažovať aj so stočným, to sa pohybuje od 11,19 korún do 15,16 korún.

Pripravuje sa privatizácia alebo odovzdanie Vodární a kanalizácií do majetku obcí. Obce sú chudobné a zrejme, keď budú chcieť, keď nebudú chcieť vyrábať stratu, tak si vypočítajú skutočné náklady a zasa to bude musieť zaplatiť občan. Ak teraz máme najväčšie náklady vo Východoslovenskej vodárenskej sústave. To je viac ako 20 korún. V niektorých regiónoch napríklad v okrese Banská Bystrica je to výrazne menej. Tam využívajú hlavne podzemné vody. Ale ak sa zvýši vodné, ja neviem ešte o 10 korún, tak si to môžeme veľmi ľahko vypočítať, koľko budeme platiť za mesiac a koľko budeme platiť za rok a či si to bude môcť dovoliť každá rodina. Samozrejme, že je možné šetriť. To je samozrejmé. A je možné úplne ináč pristupovať k používaniu vody v našich bytoch, ale v žiadnom prípade nebude možné žiť bez vody. A to je jedno či na vidieku, či v mestách a, samozrejme, že nebude možné bez vody pracovať ani v poľnohospodárstve alebo v pôdohospodárstve a ani vo viacerých priemyselných podnikoch. Napríklad samotní poľnohospodári sú jedni z najväčších využívateľov povrchovej vody a tej úžitkovej vody, používajú ju na zavlažovanie a zasa sa to odrazí na jednotkovej cene v jednotlivých produktoch, zasa potom na to bude doplácať nikto iný, len občan.

Ja za seba môžem povedať, že som bol najskôr trošku prekvapený, ale myslím si, že je to reálna situácia. Do roku 2005 sa nepočíta s budovaním žiadnej ďalšej povrchovej nádrže, z ktorej by sa vyrábala pitná voda. Na Slovensku týchto povrchových nádrží, ak sa nemýlim, máme sedem a podľa údajov v nich je zabezpečených 145 miliónov metrov kubických vody. Najviac je to, samozrejme, na Starine 45 miliónov korún. Rozhodujúce množstvo vody na pitie sa však využíva z podzemných zdrojov. Podľa čerstvých údajov zo Slovenského hydrometeorologického ústavu vo vodovodoch je viac ako 86 percent vody z podzemných zdrojov, a teda len niečo okolo 14 percent z povrchových zdrojov. Mám aj údaje o tom, koľko tejto vody sa využíva z jednotlivých vodných nádrží. Ako príklad vám môžem povedať, že len napríklad Starina, naša najväčšia vodná nádrž, je využívaná na menej ako 50 percent.

Teda predpokladám, že rezort pôdohospodárstva sa rozhodol riešiť priamo prívody a rozvody vody v jednotlivých obciach finančnými prostriedkami, ktoré sa nebudú dávať na výstavbu týchto veľkých vodných nádrží. Pretože ak som spomínal, že zásobovanosť je u nás len 82,3 percenta, zásobovanosť vodou z vodovodov a že prevažne obce na vidieku, teda malé obce nemajú vodu, práve tieto obce sú závislé od pomoci štátu. To sú obce, ktoré častokrát nemajú peniaze ani na základnú činnosť či na verejné osvetlenie, alebo na vyplácanie platov pracovníkom obecných úradov, a nieto ešte na to, aby sa zmohli na vybudovanie, vybudovanie pomerne drahých vodovodných sietí, a nehovorím už o kanalizáciách.

Je vcelku samozrejmé, že naša snaha vstúpiť do Európskej únie musí byť podložená aj našou snahou prispôsobiť sa podmienkam Európskej únie. A, samozrejme, aj podmienkam trhovej ekonomiky. Z týchto údajov, o ktorých som hovoril a ktoré sú uvedené v koncepcii, vyplýva, že skutočne sa chceme v týchto oblastiach prispôsobiť Európskej únii. Ale zostáva tu ešte jeden problém. Zrejme podmienkam Európskej únie bude treba prispôsobiť aj príjmy občanov Slovenskej republiky. Ak budú u nás priemerné platy okolo 11 tisíc korún, podľa údajov zo štatistiky máme dokonca niektoré kraje, kde sú výdavky nižšie, ako sú príjmy na obyvateľa, tak potom skutočne každé zaťaženie bude znamenať len ťahanie peňazí z vreciek občanov, a zrejme z vreciek tých najchudobnejších. Preto bude treba zvažovať a zvoliť si zrejme aj vhodný prístup, ako tieto dôležité problémy vyriešiť.

Hovoril som, že sa musíme prispôsobovať podmienkam Európskej únie, ale neviem zasa, či by sme to mali robiť tak, ako to urobilo ministerstvo životného prostredia v roku 1997, keď sprísnilo normu na obsah arzénu v pitných vodách na jednu stotinu gramu na liter a odrazu sme s hrôzou zistili, že na Slovensku pomerne veľké množstvo obyvateľov pije zdravotne závadnú vodu. To nie je len prípad Veľkej Mane a Kmeťova, ale vďaka pánovi podpredsedovi už je problém vyriešený, ale podpredsedovi Národnej rady, ale zrejme aj pánovi ministrovi, ale prichádza nám tu pomerne veľa problémov hlavne na strednom Slovensku a v oblastiach, kde v minulosti bola významná banícka činnosť, keď sa zistili, potvrdili zvýšené obsahy nielen arzénu, ale aj ďalších kovov, či už je to nikel, kobalt, olovo, kadmium a niektoré ďalšie a ďalšie prvky.

Z toho dôvodu bude treba zrejme k riešeniu celej tejto problematiky pristupovať s rozvahou a, samozrejme, okrem tých dvoch zdrojov zo spoplatnenia hydroenergetického potenciálu riek, ale aj zo zvýšenia poplatkov za vodné a stočné bude treba hľadať ešte aj niektoré iné zdroje. Samozrejme, bude treba urobiť poradie naliehavosti riešenia týchto problémov. Spomínal som, že považujem za klad, že už nechceme silou-mocou stavať ďalšie vodné nádrže, ktoré sú využívané nedostatočne, ale zrejme sa chceme venovať viac budovaniu prívodov vody do jednotlivých regiónov a potom rozvodov vody v jednotlivých obciach.

Rezort pôdohospodárstva by zrejme mal zvážiť aj možnosť výberu a návrhov technológií na čistenie odpadových vôd, pretože moje poznatky boli také, že mnohí podnikatelia, ktorí chceli presadiť či svoje technológie, alebo svoje výroby, výrobky, alebo projekty, prichádzali so síce modernými, ale s predraženými technológiami a mnohé obce sa dodnes nevedia pozbierať z investícií, ktoré v minulých rokoch urobili.

Napriek tomu, čo som povedal, by som bol veľmi rád, pán minister, aby ste tieto moje pripomienky nebrali, akože chcem poškodiť tento materiál. Práve naopak. Ja zdôrazňujem, voda je život a vodu, ktorú chceme dať občanom Slovenskej republiky, musíme zabezpečiť, aby bola v dostatočnom množstve a aby bola čistá, zdravotne nezávadná a aby sme potom použitú vodu vedeli aj dostatočne vyčistiť pred vypustením do recipientov. Je to jeden z cieľov, ktorý v tejto koncepcii je. Ja prajem rezortu pôdohospodárstva, aby sa mu v spolupráci s rezortom životného prostredia, samozrejme, aj s hospodárskymi rezortmi a rezortom zdravotníctva podarilo tieto problémy vyriešiť a tieto ciele, ktoré sú tu uvedené, splniť.

Ďakujem za pozornosť.