Úterý 12. června 2001

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, sú tri faktické poznámky. Ako posledná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do faktických poznámok.

Dávam slovo Dušanovi Jarjabkovi ako prvému poslancovi s faktickou poznámkou.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

Mňa slová pána poslanca Hofbauera nútia sa zamyslieť nad takou malou úvahou. Načo vlastne je všetko toto dobré? Prečo tu vlastne sedíme, prečo tu strácame čas? Prečo sa nevenujeme nejakej zmysluplnejšej činnosti? Prečo sme si na začiatku programu tejto schôdze napríklad zrušili všetky tie body programu, ktoré mali hovoriť o istých daňových úľavách pre obyvateľov, ktoré mali hovoriť o nových daňových zákonoch?

Hovorili sme o tom, že nemáme čas. Tak ale na toto, aby sme tu sedeli, máme čas! Znovu, už neviem po koľkýkrát, sa zaoberáme nejakou fiktívnou vinou kohosi, jedného z nás, poslanca, kolegu. A, pochopiteľne, je nám to všetkým trápne, či si to priznáme, alebo nie. Tu sú kdesi korene, kde môžeme hľadať, prečo tento parlament má takú autoritu, akú má, prečo má takú dôveryhodnosť obyvateľstva Slovenskej republiky, akú má, prečo poslanci slovenského parlamentu div že sa nemusia pomaly hanbiť za to, že sú poslancami, a robíme si to všetko sami. Ja sa pýtam, po koľkýkrát tu budeme dnes takto sedieť, koľko takýchto nezmyselných odvolaní, pán predseda, nás ešte čaká, čo chcete pripraviť tomuto parlamentu, a dokedy tu vlastne budeme takto strácať čas a hanbiť sa?

Ja sa za vás hanbím. Ale pretože ste poslanec, tak to môžem povedať takto iba "neverejne". Ja sa skutočne hanbím, že som v tejto chvíli tu v tejto miestnosti a že sa "zabávam" za drahé peniaze takýmito hlúposťami.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Húska má slovo.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Nadviažem na slová pána poslanca Hofbauera tým, že ukážem na tú stránku, ktorá spochybňuje voľbu týchto metód. Keď chceme niekoho ohlupovať, tak zvolíme podľa možnosti seriál, pretože seriálom je to najvhodnejšie takýmto spôsobom robiť. Celý postup je vlastne kriminalizačný seriál, ktorý sústavne vyberá vinníkov a pre nich zostavuje zoznam vín, ktoré sú, samozrejme, nepresvedčivé a ktoré nemožno dokázať. A týmto postupom stráca vierohodnosť aj samotný parlament, lebo sa prepožičiava na takýto spôsob.

Mne je jasné, že samotné politické rozdelenie a zápas opozície a koalície je už v politike taký, ale musí každý politik si klásť aj otázku miery. Akou mierou môžem takto postupovať? Jednoducho nie je možné sa pokúsiť urobiť nevierohodný kriminalizačný seriál v parlamente a tým spôsobom sa pokúsiť zničiť protivníka. Potom navodzujete na základe princípu príčinnosti a kauzality to, že sa celý čas potom večer trasiete, alebo vo svojich snoch sa trasiete nad tým, čo ak sa vám to tiež prihodí.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

chcem konštatovať, že dnes je už zrejmé, že súčasná vládna koalícia mala na obdobie svojho vládnutia premyslené len dve agendy, a to agendu vypracovania čiernych kníh a kriminalizácie opozície. Program hospodárskeho rozvoja pre túto krajinu nemala, nepracuje na ňom a ani ho nemá.

Je neuveriteľné, že osoba, teda svedok, ktorá v jednom konaní svojou výpoveďou nepresvedčila súd, sa objavuje ako kľúčová osoba aj v ďalšom návrhu smerujúcom proti poslancovi Krajčimu. Pán poslanec Krajči je totiž v žalúdku tejto vládnej koalície a postupnými pokusmi sa ho snaží očierňovať. A bolo to tak aj s neodôvodnenou kauzou neúspešného očierňovania v súvislosti s referendom.

Ja ako právnik jednoznačne konštatujem, že Ústavný súd, keď otázku štvrtú považoval za nesúladnú s ústavou a kontradiktórnu s iným právnym predpisom, vtedajší minister vnútra, ktorým bol pán poslanec Krajči, nemal inú možnosť, jedine štvrtú otázku nedať do referenda. V štátnej správe totiž platí jednoznačná zásada, že akty, ktoré sú vyhlásené kompetentným orgánom za nezákonné alebo protiústavné, nemožno realizovať v praxi. A vy to veľmi dobre viete, že to bola čisto vymyslená kauza.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej pán poslanec Cuper vystúpi v rozprave.

Ako posledný pán poslanec Krajči.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predsedajúci,

milé dámy,

vážení páni,

mne prerokovanie tlače 261, ktorou znova žiadate vydať poslanca Gustáva, pardon, 861, prepáčte, ktorou ste sa rozhodli znova vydať poslanca Gustáva Krajčiho na trestné stíhanie, mne toto celé divadlo pripadá ako istá paródia, ktorou sa vraciate do čias spred troch rokov.

Malo to začať veľkým treskom, prerokovaním programu ekonomických a sociálnych opatrení, ako to nazval pán poslanec Brocka, ktorý má však riešiť závažné sociálne, ekonomické problémy, v ktorých sa slovenská spoločnosť nachádza. Nakoniec to pokračuje, alebo skončíme zasa v tom bahne, ktoré ste začali víriť v začiatkoch svojej vlády. Pán Brocka, fyzici hovoria, že po veľkom tresku nenastalo bahno, ale akýsi plynný stav. Takže v danom prípade je všetko po starom. Aj pán predsedajúci sa dokonca vrátil práve včas, aby viedol vydávanie na trestné stíhanie, lebo pokiaľ ma pamäť neklame, viedol všetky rokovania o vydávaní na trestné stíhanie poslancov Hnutia za demokratické Slovensko.

Začnem jednou otázkou na pána predsedajúceho, pána Sopka. Pán Sopko, tak ako kedysi vyslanec, alebo zvláštny spravodajca výboru pre ľudské práva, alebo časti jeho správy, ktorá sa zaoberá výkonom justície, alebo spravodlivosti, pán Cumaraswamy, ktorý vášmu straníckemu kolegovi pánu poslancovi Oroszovi položil svojho času v ústavnoprávnom výbore otázku, či toto plénum, rozumej parlament alebo jeho výbory, boli sme tam zástupcovia ústavnoprávneho výboru, má aj súdne právomoci. Ja sa vás tiež chcem opýtať, či toto plénum má súdne právomoci. Iste vaša logická odpoveď by mala znieť, že toto plénum súdne právomoci nemá. Preto je takmer absolútne zbytočne si tu klásť otázky viny alebo trestu, alebo zodpovednosti, trestnoprávnej zodpovednosti, lebo my jednoducho nemáme zákonnú, ani morálnu, ani etickú kvalifikáciu na to, aby sme sa hrali na sudcov.

Neviem prečo, pán predseda, ste sa ujali tejto úlohy, že predsedáte tomuto zvláštnemu kolégiu, ktoré už tri roky terorizuje vašich straníckych protivníkov v tomto parlamente. Ja vám chcem povedať, že jednoducho ste vymysleli istú filozofiu, ktorú redaktor TV Naša košickej televízie pán Schutz jednoducho pomenoval asi takto: "Podľa môjho názoru väčšina Slovákov si myslí, že Hnutie za demokratické Slovensko je teroristickou organizáciou." A vy sa snažíte už 3 roky dokázať, že naozaj Hnutie za demokratické Slovensko bolo teroristickou organizáciou a jednotliví jeho členovia sú nič iné ako zločinci a tobôž ak ide o poslancov najvyššieho rangu, z tých musíte vyrobiť vzorových zločincov.

Na to ste prispôsobili, pán predseda, celú mašinériu. Vymysleli ste na rôznych inštitúciách rôzne stupne realizácie tejto mašinérie. Budem sa jej trocha venovať, pretože pani poslankyňa Keltošová tu rozobrala všetky skutkové náležitosti aj historické súvislosti daného problému.

Pán Pittner, škoda, že tu nie je, pretože som sa ho chcel opýtať, prečo vlastne Mária Terézia zriadila mravnostnú políciu. Určite by to vedel, lebo mala podozrenie, že jej manžel František Lotrinský mal rád ženy, a preto vo všetkých krajších barmankách alebo čašníčkach videla možné potenciálne svoje konkurentky. Preto dokonca zakázala pracovať ženám ako čašníčkam. Aj vy ste mali túto tendenciu, pán predseda Sopko, vidieť vo všetkých poslancoch opozície, takmer vo všetkých poslancoch opozície zločincov. Ja si myslím, že to je zvrhlá teória. Vysvetľuje to iba to, že časť Demokratickej strany, ktorá ako prvá opustila vašu potápajúci sa loď, pretože zistila, že sa naozaj potápa, tá časť vládnej koalície rozvinula teóriu, že tvoríte novú revolúciu. No ak tvoríte novú revolúciu, pán Sopko, ja vám odporúčam, aby ste si preštudovali Višinského teóriu súdnych dôkazov, pretože celá tá obžaloba, ktorú ste predniesli na pána poslanca Gustáva Krajčiho ako bývalého ministra vnútra, je ničím iným ako teóriou Višinského, jeho teóriou súdnych dôkazov, ktorý tvrdil, že v revolučnom právnom vedomí a revolučnej trestnoprávnej teórii je možné postaviť trestné dôkazy aj na indíciách.

Takže toto sú vaše indície alebo toto sú indície nejakej pani Škarbovej alebo ďalších dám z toho osobitného Pittnerovho komanda, ktoré zorganizoval po voľbách na to, aby údajne bojovalo s organizovaným zločinom. Organizovaný zločin kvitne ďalej a zatiaľ tak za pána Pittnera, žiaľbohu, ako to vyzerá, aj za pána nového ministra Šimka bude toto zvláštne Pittnerovo komando bojovať aj naďalej iba s poslancami Hnutia za demokratické Slovensko. Želám vám, pán poslanec Šimko, aj vášmu špeciálnemu komandu, aby ste ešte dlho bojovali proti poslancom Hnutia za demokratické Slovensko.

Ale ja chcem pánovi Pittnerovi, škoda, že tu nie je, pripomenúť, že v každom civilizovanom štáte také komando nie je podriadené ani tak ministrovi vnútra, lebo zrejme zistili v demokratických štátoch, že každý minister vnútra môže mať tendenciu, alebo aspoň poniektorí, a zrejme pánovi Pittnerovi bola táto vlastnosť podozrievavosť a, samozrejme, tiež tendencia zneužívania moci vlastná.

Ďakujeme vám, vážení páni poslanci, že ste to konečne pochopili a pán Pittner už nie je ministrom, i keď sme sa vám to snažili nahovoriť už oveľa skôr.

Ja som bol v Portugalsku a tam mi povedali, že boj proti organizovanému zločinu riadi na generálnej prokuratúre, čo má povahu verejného ministerstva, nie jeden človek, ani nie generálny prokurátor, ale jeho širšie kolégium. Tomu zodpovedá aj takéto komando, ktoré je u nás podriadené ministrovi vnútra, teda verejnému ministrovi - pán Klemens tam bol, takže to počul, aj tie organizačné záležitosti môže potvrdiť. Toto organizované Pittnerovo komando na ministerstve vnútra, je na čase, aby ste, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, aby ste sami z vládnej koalície, buď vy, alebo spoločne s opozíciou, umožnili kontrolu tohto komanda a poprípade hľadali aj iné organizačné uplatnenie tohto špeciálneho komanda.

Časy, keď by ste náhodou, ako už tu bolo pánom Hofbauerom povedané, mohli sa zodpovedať raz vy za to, čo robíte nedemokratické a ako znásilňujete a zneužívate právo v tomto štáte, nie sú tak ďaleko. Nemyslím si, že by prospievalo tomuto štátu, pán poslanec Sopko, aby sme v nenávisti pokračovali aj naďalej. Som ďaleko od toho, aby som bol v politike za takéto princípy. Ale jednoducho, ak nejaké vyšetrovateľky, ako pani Škarbová, pán Šátek alebo ďalší, zneužívajú právo, konajú svojvoľne, protiprávne, a to nie sú iba oni, ale sú to aj páni prokurátori, ako Lauko, Szegegy, na šťastie Barila pochopil, že je v tom súkolí, ktoré má byť zneužívané na terorizovanie poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, a prestal byť lojálny takýmto metódam, ktoré od neho vyžadovalo Pittnerovo komando tak voči poslancovi Krajčimu, ako poslancovi Lexovi alebo ďalším. Jednoducho mali by ste o tom rozmýšľať a prestať s takouto politikou. Demokraticky tváriacej sa vláde to nepristane.

V konečnom dôsledku máte tu napísané, že - to som chcel prečítať pánovi Pittnerovi z programového vyhlásenia vlády - "vo vzájomnej komunikácii polície a celého rezortu ministerstva vnútra s médiami a verejnosťou pôjde o prelomenie bariéry nedôvery a odstránenia pocitu strachu z činnosti polície. Zároveň vláda chce aktivizovať občanov na zvýšenie ich vzájomnej zodpovednosti za ochranu života, zdravia, majetku zákonnými spôsobmi".

Ja viem, pán Ivor a jeho "ponedeľníčky" dôveru voči slovenskej polícii v nijakom prípade nezvýšili. Nezvýšite dôveru voči slovenskej polícii ani týmto spôsobom. Preto my poslanci opozície vás vyzývame, aby ste sa prestali hrať na sudcov a počítať s tým, že sa vám náhodou podarí presvedčiť na niektorom stupni súdnej moci ľudí, ktorí budú ochotní zhltnúť tieto indície ako priame dôkazy. Teória trestného práva je postavená, alebo teória trestnej zodpovednosti, pán Sopko, je postavená na priamych dôkazoch, nie na indíciách alebo na nepriamych dôkazoch, ako uvádzajú vyšetrovatelia.

Ja viem, že vy ste si už zvykli na to, že vám tu pán minister vnútra, alebo ako prednedávnom pán minister spravodlivosti predkladajú ako na bežiacom pase návrhy na vydávanie na trestné stíhanie, a v tej súvislosti sa chcem zmieniť nielen o Pittnerovom trestnom komande, ktoré je v tomto súkolí nedemokratických inštitúcií tohto štátu, ktoré zneužívate, nie v súlade s právom a ústavou tohto štátu, ale chcem povedať, že sa vytvorili ďalšie takéto centrá, ako je v Banskej Bystrici, kde sa vytvorilo centrum pod vedením pána ministra spravodlivosti Čarnogurského, ktoré si zobralo na mušku terorizovať a zastrašovať sudcov.

Pred týždňom ste bez akéhokoľvek zaváhania vydali jedného sudcu na trestné stíhanie, pána Cimermana, ktorého pán minister terorizuje už vyše roka. Nedostáva plat, nedovolí mu súdiť. Samozrejme, aby z toho nejako vykorčuľoval, pretože ten človek určite raz vyhrá proces na Medzinárodnom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, tak sa zorganizoval pohon na tohto človeka cez vyšetrovacie orgány. Vy ste jednoducho na základe indícií odhlasovali vydanie pána Cimermana na trestné stíhanie. Pán minister si hladkal brucho a odišiel. V tejto politike pán minister spravodlivosti Čarnogurský pokračuje i naďalej.

Ja sa pýtam, akým právom a tým, ktorí zahlasovali na môj návrh, aby sa len predsa tá správa o stave súdnictva dostala na prerokovanie tejto schôdze, ja sa pýtam najmä poslancov Strany demokratickej ľavice, prečo pán Orosz bol zásadne znova proti tomu, aby pán minister túto správu na rokovanie predložil. Stav slovenskej justície nie je taký, aby sme túto správu neprerokovali, keď sme ju žiadali ešte v roku 1999. To chcete naozaj, aby pán Čarnogurský rozvrátil celú justíciu, aby zastrašil sudcov, aby len predsa nejaký, zrejme skúšate, aby nejaká kauza, ktorá je zorganizovaná na poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, len predsa cez niektoré súdne orgány prešla, aby ste mali diskreditačný materiál pre budúce voľby? V danom prípade je vaša politika veľmi krátkozraká a smiešna.

Chcem teda záverom povedať, tak ako moji kolegovia predrečníci, že je najvyšší čas, aby ste sa zamysleli na tým, že budeme tu ešte rok, že za tie tri roky ste stihli iniciovať toľko trestných stíhaní, ktoré sa v nijakom, ani v tom najnedemokratickejšom parlamente neudiali za celú históriu, a to kvôli histórii treba povedať, a to ste sa snažili svetu nahovoriť, že ste vláda, ktorá, alebo že ste nastolili vládu, ktorá zaviedla na Slovensku právny štát a demokratické princípy.

Pán Krajči je vašou obeťou politického teroru jednoducho preto, že bol ministrom vnútra Slovenskej republiky, že vie o organizačných bezpečnostných štruktúrach tohto štátu viacej ako možno my iní poslanci, práve preto sa dostal do nemilosti pána Čarnogurského aj pána Pittnera. Ja som už na tejto pôde niekoľko ráz zdôrazňoval, že už pri prvej kauze pána Krajčiho, a to bolo to zmarené referendum, som bol svedkom dokonca toho, ako pán minister Čarnogurský organizoval medzinárodnú blamáž pána ministra, aby tým diskreditoval Hnutie za demokratické Slovensko a jeho vládu. Nechal si nás potupne predvolať pred amerických senátorov a im verejne klamal, a to z toho miesta treba povedať, že zákon o vykonaní referenda hovorí o tom, že otázky do referenda pripravuje Ústredná referendová komisia. Nie je to tak, znova opakujem pre tých, ktorí sú menej učenliví, že zákon o vykonaní referenda túto právomoc aj za vašej vlády dáva ministrovi vnútra. Je to § 30 zákona o vykonaní referenda.

Klamal vás niekoľkokrát. A nebyť toho, že tu bola amnestia a súdy, ktoré majú čo robiť a majú bojovať proti organizovanému zločinu a rozhodovať spory, občianskoprávne a obchodné, by sa boli zaoberali touto nezmyselnou kauzou, ktorú ste vyprodukovali vy, ktorá mala slúžiť na diskreditovanie Hnutia za demokratické Slovensko a jeho politikov, a ktorú sa pán Čarnogurský snažil presadiť na pléne Organizácie o bezpečnosti a spolupráci. Vtedy som mal pocit a povedal som mu: Pán Čarnogurský, nepatríte ako politik za tú tabuľku, na ktorej je napísané Slovak Republic, pretože jednoducho vy za každú cenu sa chcete dostať k moci a vám je jedno cez koho, ak to nejde cestou voličov občanov Slovenskej republiky, tak potom aj za pomoci zahraničných tútorov.

Dostali ste sa k moci, vážení páni vládnej koalície. Doviedli ste tento štát na pokraj katastrofy, sociálnej biedy. Väčšina občanov v tomto štáte žije horšie ako v niektorých rozvojových krajinách. To je výsledok vášho vládnutia. A nemyslíte si, že si zabezpečíte víťazstvo v budúcich voľbách diskreditáciou opozície. Občania vám to spočítajú.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Faktické poznámky - päť pánov poslancov. Ako posledný pán poslanec Pavol Kanis. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Prvý - pán poslanec Roman Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán poslanec Cuper sa zmienil o slávnych svedkoch. Mňa by teda skutočne zaujímalo, pán predseda mandátového a imunitného výboru, koľko tých káuz ešte je pripravených v rukáve týchto svedkov Tökölyovcov, pretože oni ich môžu vyprodukovať takmer neobmedzený počet, a nakoniec to aj otvorene priznali.

Takže koľkokrát nás tu ešte budete otravovať so svojou správou z mandátového a imunitného výboru, v ktorom vôľa na prijatie uznesenia bude čím ďalej, tým nižšia, odhadujem, ale vaša húževnatosť stále štandardná. Zodpovedajúca vašim parametrom. Takže koľko času tu ešte do konca funkčného obdobia takýmto nezmyselným spôsobom máme premárniť na základe vašich stupídnych návrhov, ktoré tu my máme prerokúvať a odhlasovať?

Veď vy tu kradnete čas poslancom. Kradnete čas občanom tohto štátu. A miesto toho, aby sme prerokúvali závažné materiály a dôležité ekonomické materiály, ktorých je tu ináč ako šafránu, tak sa zaoberáme štvrtým, piatym, šiestym, pätnástym, tristošesťedsiatym piatym, tisícpäťstým odvolávaním a rušením poslaneckej imunity poslancov HZDS. To mienite donekonečna pokračovať s touto politickou paranojou? Vy si skutočne myslíte, že úspešné voľby sa dajú dosiahnuť politickou hystériou, politickou nenávisťou a politickým špinením? To skutočne vychádzate z hypotézy, že občania tohto štátu nemajú pamäť a nevidia, akým spôsobom sa im žije v súčasnosti oproti obdobiu pred štyrmi rokmi? Však dajte len jednu anketu: Ktorému občanovi sa vodí lepšie okrem stúpencov privatizácie strategických podnikov? Odhadujem, že skoro nikomu. Okrem, samozrejme, stúpencov vládnej koalície.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Húska má slovo.

Nech sa páči.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Nadväzujem na slová pána poslanca Cupera. Hlavne chcem viacej zvýrazniť samotný fakt pokusu o diskreditovanie. Chcem upozorniť na to, že tento postup bol vlastne sústavne používaný ani nie tak preto, aby sa našli dôkazy, aby sa udržal ohienok tzv. kriminálnych káuz, ale aby sa predovšetkým demonštrovalo právo terajšej moci robiť vlastne všetko.

Lebo všimnite si, vážení kolegovia, akým spôsobom sa argumentovalo, že ani nejde tak pri výbušninovom postupe vstupu do domu pána Mečiara o to, či ide o taký alebo onaký stupeň nezákonnosti, ale ide o to, aby sa demonštrovala vymožiteľnosť práva. Vážení, všimnite si i túto argumentáciu. Aj tu vymožiteľnosť práva sa rozumie právo mocných obviňovať donekonečna bez podstatnej argumentácie svojich protivníkov. Tento postup je jednoducho naozaj chorý a zanáša do slovenskej politickej praxe také maniere, z ktorých sa budeme lízať ešte veľmi, veľmi dlho.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Páni poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Obdobne ako dosiaľ poslanci, ktorí vystúpili, aj ja nadviažem na slová pána poslanca Cupera, ktorý poukázal na permanentnosť týchto osočovaní. Totiž aj v správe mandátového a imunitného výboru na strane 3 si treba povšimnúť časť z výpovede Jána Tökölyho, ktorý sa, čítam, vyjadril, že "takýchto podnetov má viacej, len ich nebude podávať naraz, pretože nevie, aký bude konečný výsledok. A ak sa jedna vec skončí, tak predloží ďalšiu".

Vážení, toto je inými slovami povedané, máme tu takýchto výmyslov veľa, budeme ich uplatňovať až do volieb, aby sme očierňovali Hnutie za demokratické Slovensko, a budeme ich za sebou predkladať preto, lebo sme si vedomí, že sú to bubliny. Budú praskať. A keďže prasknú, my musíme hneď nafúknuť ďalšiu bublinu.

Vážení, tieto slová pána Jána Tökölyho sú jasným dôkazom špinavosti celej tejto kauzy. A keď pozrieme, na čom stojí dôkazný materiál, tak znovu budem citovať z predmetného materiálu, že "utajený svedok", teda nevieme kto, "potvrdil výpoveď jedného zo svedkov", teda svedecká výpoveď sa nezakladá na pravdivosti, na preukázaných skutočnostiach, ale na výpovedi utajeného svedka o tom, že došlo k odovzdaniu peňazí Jozefovi Tökölymu, a nikto nevie potvrdiť, akou cestou mali ísť pánovi Krajčimu.

Vážení, tak toto je skutočne bublinová konštrukcia!

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Pán poslanec Cuper tu hovoril o vašej ideológii. Ja by som ho chcela doplniť, že áno, že je to ideológia a výrazne sa podobá ideológii vlády spred revolúcie, ktorá sa vyznačovala bojom proti triednemu nepriateľovi. Vy ste si za triedneho nepriateľa, bohužiaľ, vybrali opozíciu, a to predovšetkým HZDS, a všetkými spôsobmi, najmä nedemokratickými, ale aj nezákonnými, sa ho snažíte likvidovať. Zabezpečili ste si v médiách cenzúru. Vo verejnoprávnej televízii sa oproti minulému volebnému obdobiu opozícia prezentuje absolútne minimálne, a aj to v negatívnom smere. Povyhadzovali ste z práce každého, koho ste upodozrievali, že sympatizuje s HZDS. Semtexom, ako to už bolo povedané pred chvíľou, ste vyhadzovali do vzduchu dom nášho predsedu a pod samopalmi ste ho predvádzali pred vyšetrovateľa. Likvidujete, bohužiaľ, poslancov tak, ako to už mnohokrát v tomto parlamente prebehlo, a ešte po troch rokoch vládnutia hrdo deklarujete, že vy s opozíciou nechcete mať absolútne nič spoločné. Tak ako vo voľbách ste sa nevedeli postaviť za niečo, ale boli ste proti. A na škodu celého Slovenska v tom pokračujete, a dokonca aj medzi sebou sa hádate a celá spoločnosť na Slovensku je vlastne toho zrkadlom.

Chcela by som vás teda poprosiť, skončite, pretože skutočne do volieb je veľmi krátky čas, a myslím si, že máme úplne iné povinnosti voči občanom, ako sa tu hádať a niekoho tu diskriminovať a likvidovať.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ešte, pán poslanec Cuper, ty si bol prihlásený ešte.

(Reakcia poslanca.)

Pardon. Pán poslanec Pavol Kanis, potom pán poslanec Cuper.

Nech sa páči, pán poslanec Kanis má slovo.

Prosím, zapnite mikrofón.

Nech sa páči.

Poslanec P. Kanis:

K tomu, čo hovoril pán poslanec Cuper, chcel by som povedať iba toľko, že, pán poslanec, aj s podporou poslancov SDĽ prešla vaša požiadavka, aby pán minister spravodlivosti podal tu správu o stave súdnictva.

Po druhé, keď ste tu spomenuli Višinského metódy, tak môžem dosvedčiť, že nie je novou politickou kultúrou, ak sa Višinského metódy uplatňujú aj voči ministrom, a môžem to povedať z vlastnej skúsenosti, kde už prešlo, akoby stačí vysloviť podozrenie a kúpiť pár predajných novinárov, aby psychickým terorom dohnali ministra k tomu, že odstúpil. To je druhá pripomienka.

Tretia pripomienka, keď som tu počul meno vyšetrovateľa Šáteka, budem veľmi očakávať, čo pán generálny prokurátor sprostredkuje parlamentu na základe toho, že mu bola podaná informácia od inšpekcie Policajného zboru o úniku informácií z vyšetrovateľských štruktúr. Zaujíma ma to aj preto, ako pán vyšetrovateľ Šátek môže sprostredkovať niekomu názor o tom, ako padne minister Kanis. Veľmi ma zaujíma, v ktorom termíne to bolo povedané.

A po štvrté, keďže mám takéto osobné skúsenosti, nebudem hlasovať za zbavenie imunity poslanca Krajčiho. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Chcem reagovať. Chcem sa poďakovať mojim kolegom. A chcem reagovať na pána poslanca Kanisa.

Pán poslanec, ja som sa poďakoval všetkým poslancom, ktorí hlasovali za zaradenie. To je po prvé.

Po druhé, my sme to neboli, kto sme to iniciovali, pán minister, tlak na tvoje odstúpenie. Boli to vaše vlastné rady. Takže treba sa pozrieť do nich.

Ja mám s týmito niektorými pánmi, ako je pán Šátek alebo ďalší, tohto osobitného Pittnerovho komanda aj vlastné skúsenosti z toho, čo sme absolvovali po únose pána Michala Kováča mladšieho. Akými spôsobmi nás už vtedy opozícia v divadle, ktoré má príznačný názov Stoka, konfrontovala s týmito ľuďmi, ktorí tam tvrdili bez akýchkoľvek dôkazov, že, samozrejme, jediný, kto dal príkaz na zavlečenie Michala Kováča mladšieho, je pán Mečiar, a kto to zrealizoval, je pán Lexa. Bez toho, žeby boli nejaké vyšetrovacie dôkazy. Ja som si tam vtedy s pánom Slobodníkom užil.

Môžem to dokumentovať iba na jednom príklade. Bol tam zrejme istý príslušník Slovenskej informačnej služby a povedal, že obdivuje našu odvahu, že sme tam vôbec prišli, do toho militantného prostredia ideologicky spracovaného proti Hnutiu za demokratické Slovensko. Už vtedy. Vtedy sa tvorila táto nemožná, ak by som to slušne nazval, psychóza. Táto filozofia zničiť politického protivníka za každú cenu, aby sme sa dostali k moci. Čo to má spoločné s demokraciou, pán Kanis, ja sa pýtam? A obdobne sa pýtam, čo je to za filozofia zničiť týmto spôsobom ministra?

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Posledný rečník v rozprave k tomuto bodu programu je pán poslanec Gustáv Krajči. Dávam mu slovo.

Zároveň chcem požiadať všetkých poslancov, predsedov jednotlivých poslaneckých klubov a oznámiť im, že po vystúpení a po uzavretí rozpravy, samozrejme, aj po vystúpení pána spravodajcu, pokiaľ bude záujem z jeho strany, budeme hlasovať o jednotlivých zákonoch, ktoré sme prerokovali v prvom čítaní, postupne tak, ako boli zaradené do programu. Žiadam teda pánov poslancov, panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, pretože budeme hlasovať.

Nech sa ti páči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

v prvom rade chcem poďakovať, že tento bod bol zaradený na rokovanie dnešnej schôdze, pretože sa už odkladá tretíkrát z jednej schôdze na druhú a je veľmi nepríjemné, keď človek vždy vyčkáva, aký výsledok vyjde z hlasovania v tejto Národnej rade, pretože najhorší je samotný strach ako smrť sama. Takže preto je lepšie, keď sa rozhodne, aby som vedel, ako sa zariadiť ďalej, pretože od februára 1999 som permanentne v napätí, jedna kauza strieda druhú a jednoducho vyčkávam, ako to bude pokračovať ďalej.

Po druhé, mrzí ma však, že nie sú tu páni poslanci, ktorí budú rozhodovať v tejto závažnej veci, pretože si myslím, že naozaj zbytočne je presviedčať poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, pretože to vyzerá ako hra na jednu bránku, keď vystupujú poslanci HZDS, dokonca si faktickými ďakujú za to, že vystúpili, ale ľudia, ktorí budú o tom rozhodovať, sa v podstate do diskusie nezapájajú a je im zrejme jedno, ako hlasovanie dopadne, pretože možno už sú pre nich nejaké inštrukcie, neviem.

Keď som sa pripravoval na toto vystúpenie, tak som sa trošku zaoberal aj tým, čo im povedať, a myslel som si, že niektorých dokonca aj presvedčím. Dokonca som si pripravil citát z Listu apoštola Pavla Rímskym, ktorý hovorí v kapitole XI v žalme 8: "Dal im Boh ducha omámenia, oči, aby nevideli, uši, aby nepočuli, až do dnešného dňa." Myslel som si, že dnešný deň o niečom rozhodne, že budú chcieť počuť aj iné argumenty ako tie, ktoré boli vznesené dosiaľ. Ale, žiaľ, nestalo sa tak.

Chcem povedať aj druhú vec, že v podstate tieto metódy politickej likvidácie opozičných politikov nie sú výmyslom tejto vládnej koalície, to by sme im veľmi lichotili, tieto metódy sú známe už z predchádzajúcich systémov, vlastne odvtedy, ako vznikli samostatné politické strany, ktoré odvtedy medzi sebou súperia, tak sa likvidovali a takýmto spôsobom, žiaľbohu, musím povedať, že takýto spôsob likvidácie je charakteristický pre totalitné systémy, a preto by som bol nerád, keby sme aj o dnešnom systéme mohli hovoriť ako o systéme totality.

Dovoľte mi teda, aby som sa vrátil k podstate veci, a to k tomu, čo je predmetom dnešného rokovania, a to je otázka zbavovania imunity vo veci ďalšieho podania zo strany vyšetrovateľa. Správu mandátového a imunitného výboru máte pred sebou, ja som veľmi rád, že som bol pozvaný do imunitného výbor, kde som povedal svoje argumenty, v podstate sú v tejto správe, že poslanci, ktorí v tomto výbore sedia, sami pochopili, že tie argumenty, ktoré sú predkladané, sú postavené absolútne na vode, sú vyfabrikované a smerujú k tomu, aby naozaj znepríjemňovali život mne ako poslancovi HZDS.

Predovšetkým je tu otázka, že tento prípad nadväzuje na prípad predchádzajúci a presne vidno ten istý rukopis, presne vidno ten istý scenár, a dokonca ešte aj tých istých svedkov, ktorí znovu vykonštruovali určitý príbeh. A dokonca je to tak nedôsledne spracované, že niektoré veci si navzájom odporujú.

Napríklad to, že keď som nastúpil ako minister v auguste 1996, tak prvý prípad sa mal stať v nie presne určený deň v mesiaci auguste, to znamená dva dni do konca augusta, a bolo povedané, že nie je presne určený deň mesiaca augusta. Snaha bola jedine tá, posunúť toto obdobie spáchania tzv. trestného činu do obdobia, keď som vykonával funkciu verejného činiteľa, teda ministra vnútra, aby sa to mohlo deklarovať. Ja si myslím, že to je z veľkej časti práca predchodcu, alebo už bývalého ministra pána Pittnera, ktorý sa snažil takýmto spôsobom upútať na seba pozornosť.

Ja som bol vo funkcii ministra dva roky a skutočne som si z tejto funkcie neodniesol ani generálske hodnosti, ani som si neodniesol žiadne výhody, skôr naopak. Odniesol som si balík problémov len preto, že som kritizoval aj ľudí, ktorí v Policajnom zbore nerobili dobré meno tomuto zboru, či už to bol pán Pipta, ktorý sa neskôr stal prezidentom Policajného zboru len preto, že inšpekcia mu nedokázala trestné činy, o ktorých som niekoľkokrát už hovoril a jednoducho sa tieto spisy dnes už stratili a práve tým bol pán Pipta aj vyhovujúci pre pána Pittnera, a preto takto bola postavená táto konštrukcia. Takže práve za to, že som bol dôsledný aj vo funkcii ministra vnútra, myslím si, že dnes sa mi to vracia, ale s odstupom času som hrdý na to, že mnohí ľudia už pochopili, že nie je všetko tak, ako sa to hovorí.

Bol som v mandátovom a imunitnom výbore, keď vyšetrovateľ Halabuk zdôvodňoval tento prípad, a veľmi ma zaujala pasáž, myslím, že si spomeniete, ktorí ste boli, aj pán Sopko tam bol, keď som spochybnil svedka a pán Halabuk povedal, že predsa, pán Krajči, keď to tak berieme, tak ten svedok je dôveryhodnejší ako vy, lebo vy máte záznam v registri trestov z roku 1977 - čo už je dávno premlčané a zahladené -, ale tento svedok ešte nebol odsúdený. Síce bol vo vyšetrovacej väzbe, v súčasnosti je v súdnom konaní na Okresnom súde v Poprade, ale pán vyšetrovateľ Halabuk aj napriek tomu povedal, že je dôveryhodnejší, ako som ja. A pritom som sa dozvedel vzápätí, že pán vyšetrovateľ Halabuk bol trestne stíhaný a odsúdený súdom v Bratislave za ublíženie na zdraví, kde bol odsúdený podmienečne, ale aj napriek tomu zostal v Policajnom zbore ako jeden zo slabých vyšetrovateľov v Petržalke, bol vytiahnutý za odmenu do zvláštneho tímu vyšetrovania odboru závažnej trestnej činnosti. A to ešte nebolo všetko. Aby to bolo ešte výhodnejšie pre neho a pre jeho rodinu, tak aj jeho manželku vytiahli do tohto tímu, kde pracuje ako občianska pracovníčka. Je teda samozrejmé, že tento vyšetrovateľ sa musí snažiť preukázať niektoré veci aj za cenu toho, že to nie je podložené, aj za cenu toho, že sa použijú všetky páky a možnosti, ktoré existujú, vrátane médií na to, aby človeka takýmto spôsobom diskreditovali.

Takže, žiaľbohu, aj takáto je skutočnosť. A je mi nepríjemné o tom hovoriť, pretože najlepšie by bolo, keby ste vy mali možnosť sa o tom presvedčiť. Bol by som rád, keby sa napríklad zo strany poslancov inicioval poslanecký prieskum na odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, kde by ste sa tieto skutočnosti dozvedeli, ale okrem mňa nikto nemal záujem sa tam dostať. A ja keď som išiel na poslanecký prieskum na tento odbor, tak o týždeň na to mi odobrali cestovné doklady, pretože som bol trestne stíhaný.

Takže takáto je pravda, takáto je skutočnosť, o týchto tímoch, ktoré boli zriadené. A ako fungujú, nikto nevie, pretože vy sa tam nejdete pozrieť, akým spôsobom fungujú, nás tam nepustia, resp. nám nedajú údaje. A týmto spôsobom sa stalo to, čo sa stalo, a, žiaľ, došlo to až do takéhoto štádia, že dnes sa dozvedáme takéto skutočnosti.

Je paradoxom, že v tejto snemovni sú sústavne predkladané návrhy len na niektorých ľudí, len niektoré mená. Zoberme si taký Ivan Lexa, ten bol zbavovaný v 12 skutkoch. Keď dnes čítam tieto skutky, tak sú to absolútne banality, z ktorých je obviňovaný, a len preto, aby sa tento človek musel zlomiť, aby musel opustiť republiku, aby tu nemohol byť, aby nemohol povedať tie skutočnosti, ktoré možno vie, aj o tých privatizéroch, ktorí si tu dnes pokojne sedia v týchto laviciach, aby nemohol hovoriť o tých veciach, o ktorých množstvo informácií má. Takže takéto sú skutočnosti a takéto sú praktiky.

Chcel by som povedať niečo aj ku svedkovi Jánovi Tökölymu. Svedok Ján Tököly prvýkrát napísal Ladislavovi Pittnerovi z vyšetrovacej väzby v Levoči, kde sedel pre trestný čin, alebo z podozrenia z trestného činu, aby som mu neublížil, ešte nie je odsúdený, § 250 - podvodu. Podviedol niekoľko ľudí v obrovských sumách a dnes ešte súdne konanie pokračuje, ale vtedy písal pánovi ministrovi Pittnerovi z väzenia takýto list: "Podávam trestné oznámenie na Gustáva Krajčiho a zároveň Vám chcem pripomenúť, že o trestnej činnosti Gustáva Krajčiho som Vás informoval v lete 1997. Keďže došlo k dôležitým skutočnostiam, ktoré mi zabránili ďalej sa s Vami kontaktovať, robím to až teraz a žiadam Vás, aby ste urobili kroky voči Gustávovi Krajčimu."

To je list, ktorý je založený v trestnom spise a ktorý som mal možnosť vidieť pri tej prvej kauze GOLDFIN INVEST, čo znamená, že buď Ján Tököly pracoval s Ladislavom Pittnerom už v roku 1997 a potom je otázka ako, buď to bol teda jeho agent a spolupracovník, ktorý takýmto spôsobom sa do prostredia vtieral, a keďže sa situácia zmenila, ako píše, tak je potrebné, aby niektoré informácie boli pripravené. Čiže mne z toho vychádza, že celé toto bolo skutočne organizované z jedného centra.

Potom sa pán Tököly dostal, samozrejme, z väzby von a stal sa z neho hlavný svedok vo všetkých kauzách, ktoré nasledujú. Podľa policajných zdrojov sa voči Jánovi Tökölymu vedie trestné stíhanie od roku 1998 za podvod podľa § 250 ods. 1, 3 a ďalšie trestné stíhanie v roku 1999 za rovnaký skutok. Prípadmi sa zaoberalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, kde existujú záznamy o šetrení voči Tökölymu, ako aj konateľovi firmy, kde je explicitne uvedené, že tento človek má sklony k podvodom.

Samozrejme, že keď som na to upozornil vyšetrovateľa a žiadal som, aby bol prešetrený zdravotný stav alebo psychický stav svedka pána Tökölyho, vyšetrovateľ zamietol túto skutočnosť a jednoducho pokračoval vo vyšetrovaní prvej kauzy, kde iste viete, že vlastne 24. januára 2000 prišla žiadosť do parlamentu o zbavenie imunity poslanca, dnes už máme 12. júna 2001, a v podstate prípad nie je ukončený, pretože ho prokurátor vrátil späť vyšetrovateľovi na došetrenie.

Takže ako sa potom môže človek očistiť, čo je najčastejší argument, ktorý tu zaznieva z časti poslaneckej snemovne, veď my nesúdime, my len vydávame poslanca, aby ho mohli odsúdiť. Tak aká je tu potom možnosť očistiť sa, keď vlastne vyše roka trvá ešte proces vyšetrovania a vždy sa to vracia späť, kde jednoducho nie sú dôkazy? Čiže vlastne po určitom čase sa to ukončí a človek nemá možnosť ani sa očistiť, tak ako vy tu hovoríte, že choďte sa niekde očistiť. A to je ten najväčší problém, že tu nejde o očistenie a počúvanie dôkazov, ale tu ide o to, aby sa jednoducho tieto kauzy využili politicky a aby sa jednoducho tieto kauzy stali určitým spôsobom meradlom a prostriedkom na zmenu verejnej mienky.

Keď som tak o tom uvažoval dlhšie, čo vlastne môže priniesť táto rozprava, tak som bol presvedčený o tom, že naozaj je veľmi ťažko presvedčiť niektorých ľudí, pretože ako poznám aj jednu poslankyňu, ktorá tu sedí, tak povedala, že ona nemôže veriť človeku, ktorý bol raz ministrom vnútra. No tak myslím si, že keď je to tak, potom zrejme sa už nedá veriť ani Pittnerovi, ani Šimkovi, pretože kto raz bude minister vnútra, tak ten je už asi nedôveryhodný človek.

Ale aj napriek tomu, aby som to trošku odľahčil, pripravil som si jednu bájku, ktorú napísal Ezop, a týka sa zovšeobecnenia ľudovej múdrosti, ktorá hovorí o tomto prípade, ktorý existuje. Táto bájka sa volá Vlk a jahňa:

Vlk videl jahňa piť pri potoku vodu, zachcelo sa mu jahňacinky, a tak si hľadal dôvod, aby mohol jahňa zožrať. Stál síce povyše, ale vyrútil sa na jahňa, že mu múti vodu a on sa vraj nemôže z nej napiť.

"Pijem len končekmi pyskov", hovorí jahňa, "a navyše nemôžem ti mútiť vodu, lebo stojím nižšie ako ty."

Keď vlk videl, že s touto zámienkou nepochodil, nedal sa odradiť a pokračoval: "A minulého roku si nagrobianilo môjmu otcovi."

"Veď som ešte ani na svete nebolo," odpovedalo mu nevinne jahňa.

"Aj keby si malo tisíc výhovoriek," povedal napokon vlk, "aj tak ťa zožeriem."

Takže z toho plynie jedno poučenie, ktoré z každej bájky vyplýva, že ani najspravodlivejšia obrana pred ľuďmi, ktorí si raz zaumienili konať zlo, nič nepomôže.

To znamená, že keď sa tu dohodlo a keď ste sa už raz rozhodli, že budete hlasovať v záujme straníckych záujmov, nepomôžu žiadne rozpravy, a preto ja viac rozprávať nebudem. Chcem vám len poďakovať, že ste si ma vypočuli a že tento bod bol zaradený na dnešný program schôdze.

Ďakujem. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP