Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.
Prosím teraz pána predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť Vladimíra Palka, aby podal správu o výsledku prerokovania daného návrhu.
Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec V. Palko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie vojenskej poľnej nemocnice do mierovej misie OSN vo Východnom Timore.
Návrh na vyslanie vojenskej poľnej nemocnice Armády Slovenskej republiky do mierovej misie Organizácie Spojených národov UNTAET vo Východnom Timore pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1079 zo dňa 23. apríla 2001 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ktorý určil, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch a zároveň predložil návrh uznesenia Národnej rady.
Oba výbory súhlasili s návrhom a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa článku 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila s návrhom súhlas. Súčasťou správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý máte pred sebou.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi spravodajcovi.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.
Ďakujem pánovi spravodajcovi.
Budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom, ktorým je návrh na voľbu sudcov bez časového obmedzenia a potom bude, aby ste vedeli, čím budeme ešte pokračovať, návrh na voľbu sudcov na štvorročné volebné obdobie a potom správy mandátového a imunitného výboru, spoločná správa tam ešte nie je.
Takže podľa programu pokračujeme teraz
návrhom na voľbu sudcov bez časového obmedzenia (tlač 1021).
Ďalším bodom programu bude
návrh na voľbu sudcov na štvorročné volebné obdobie (tlač 1065),
preto navrhujem, aby obidva návrhy uviedol pán minister naraz s tým, že bude k nim, samozrejme, zlúčená rozprava a o každom návrhu budeme hlasovať osobitne.
Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s tým, aby bola spoločná rozprava a potom aby sme hlasovali osobitne.
(Reakcia z pléna.)
Keby ste dávali pozorom, ja som hovoril, že tam ešte nie je spoločná správa. Takže o tomto rokovať nemôžeme.
Spravodajca nie je, pán poslanec?
Však on tu bol, pred chvíľočkou som ho ešte videl.
Ale nie je, pán poslanec. Ak tu je, tak príde na prerokovanie. Samozrejme. Takže istota je guľomet, už dopredu vyzývam pána poslanca Kresáka, aby ako spravodajca prišiel. Ak by, samozrejme, nemohol on, tak alternátor vždy je pán predseda výboru Orosz.
Takže, pán minister, nech sa páči.
Návrh na voľbu sudcov bez časového obmedzenia sme dostali ako tlač 1021 a návrh na voľbu sudcov na štvorročné volebné obdobie ako tlač 1065.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som uviedol návrh na voľbu sudcov bez časového obmedzenia. Ide o skupinu 19 sudcov s tým, že pôvodne 20 sudcov bolo zvolených 9. júla 1997 do funkcie sudcu na štvorročné volebné obdobie. Jeden sudca z tejto skupiny sa funkcie vzdal, a preto dnes predkladám 19 kandidátov.
Zámerom tohto materiálu je umožniť funkčne mladým sudcom, ktorí k výkonu svojho povolania pristupujú zodpovedne a s vážnosťou a spĺňajú tiež zákonom stanovené predpoklady naďalej vykonávať spoločensky významnú a náročnú prácu. Funkcia sudcu vyžaduje nielen vysokú znalosť práva tak hmotného, ako i procesného, ale i schopnosť uniesť psychickú zodpovednosť za osudy účastníkov o právach a povinnostiach, o ktorých sudca rozhoduje.
Profesionálna a morálna pripravenosť kandidátov sa sleduje celé štvorročné volebné obdobie. Hodnotenia predsedov príslušných súdov, ale aj odvolacích senátov sudcovských rád a Združenia sudcov Slovenska umožňujú vytvoriť si obraz o každom adeptovi na sudcovské povolanie bez časového obmedzenia. Majú možnosť bezprostredne posúdiť dodržiavanie procesných zásad, znalosť právnych predpisov, ako aj schopnosť prípady skutkovo a právne analyzovať. Morálny profil, vystupovanie pri výkone povolania i v súkromí je v centre pozornosti pracovného kolektívu aj širokej verejnosti.
Štvorročné volebné obdobie bolo pre týchto sudcov príležitosťou dokázať svojim nadriadeným, ale aj občanom, že na výkon tohto povolania sú dostatočne pripravení nielen z odbornej stránky, ale aj z hľadiska dodržiavania morálnych princípov. Možno konštatovať, že kandidáti, ktorých v tomto materiáli predkladám, sa vo funkcii sudcu osvedčili. S výnimkou jednej sudkyne, ktorá je sudkyňou krajského súdu, pôsobia všetci navrhovaní kandidáti na súdoch prvého stupňa. Spĺňajú predpoklady na výkon funkcie sudcu uvedené v § 5 ods. 3 a § 6 zákona číslo 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých predpisov.
Dovoľujem si podotknúť, že ide o poslednú skupinu sudcov, ktorá bude pred nadobudnutím účinnosti novely Ústavy Slovenskej republiky 1. júla 2001 ustanovená do funkcie bez časového obmedzenia voľbou v zákonodarnom zbore. Poznamenávam, že podľa § 154b ústavy, teda presnejšie schválenom v novele ústavy, potom po prvom júli bude prezident vymenúvať sudcov na návrh Súdnej rady aj na prevolenie, čiže nie prevolenie, ale premenovanie, ktorí boli pôvodne zvolení na štyri roky. Vzhľadom na to, že do 9. júla ešte Súdna rada Slovenskej republiky zriadená novelou ústavy ešte nebude zriadená, zákon máme pripravený, prakticky je v závere medzirezortného pripomienkového konania, proste z toho dôvodu je potrebné predložiť tento návrh na prevolenie týchto sudcov ešte doterajším spôsobom, aby nedošlo k situácii, že 9. júla im vlastne skončí sudcovská funkcia uplynutím času a nebudú ešte právne a inštitucionálne prostriedky na to, aby mohli byť ustanovení do funkcie na ďalšie obdobie.
Voľba navrhovaných kandidátov nezaťaží štátny rozpočet, pretože nejde o nových sudov, ale o plynulé pokračovanie výkonu sudcovského povolania. Vláda schválila predložený materiál 16. mája tohto roku. Navrhujem zvoliť navrhovaných kandidátov do funkcie sudcu bez časového obmedzenia.
A hneď by som povedal aj úvodné slovo k návrhu na voľbu sudcov na štvorročné obdobie. Ide o väčšiu skupinu kandidátov, 51 kandidátov.
Hlavným poslaním súdov je dôsledne realizovať ústavné právo občanov na súdnu ochranu. Je totiž základným predpokladom uplatňovania ostatných ústavou garantovaných ľudských práv. To však môžu zabezpečiť len personálne dostatočne obsadené súdy a vysoká odborná a morálna úroveň členov sudcovských kolektívov. Snahou ministerstva spravodlivosti je dosiahnuť tento cieľ aj voľbou justičných čakateľov, ktorí splnili poslednú zákonom stanovenú podmienku, t. j. zložili odbornú justičnú skúšku. Z dôvodu, že niektorí z nich pôsobia vo funkcii justičného čakateľa šesť až sedem rokov a doteraz vzhľadom na nedostatok voľných miest a finančných prostriedkov rezortu nemohli byť navrhnutí na voľbu do funkcie sudcu, považujem za potrebné v súčasnosti vyriešiť aj problém ich postavenia.
Situácia v personálnom obsadení súdov sa zmenila odchodom niekoľkých sudcov z justície, ktorí sa vzdali funkcie. Výkon funkcie sudcu skončili po priznaní starobného dôchodku alebo boli z funkcie Národnou radou Slovenskej republiky odvolaní. Náhradou za nich má byť 51 kandidátov, ktorých návrhy na voľbu do funkcie sudcu na štvorročné volebné obdobie obsahuje predkladaný materiál a dodatok k nemu. Je to teraz v jednom, pardon. Navrhovaní kandidáti preukázali nielen odborné vedomosti, ale počas výkonu čakateľskej praxe si dostatočne osvojili aj zásady sudcovskej etiky, čím dávajú záruku, že dodržiavanie právnych predpisov, ako aj morálnych noriem považujú za rovnako dôležité.
Som presvedčený, že po získaní praktických skúseností sa zaradia medzi tých sudov, ktorí svoje povolanie vykonávajú s pocitom zodpovednosti voči občanom a s vedomím, že svojou prácou prispievajú k dodržiavaniu zákonnosti a ochrane zákonných práv. Všetci kandidáti spĺňajú podmienky stanovené v § 5 zákona číslo 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrhy boli prerokované v príslušných sudcovských radách s pozitívnym stanoviskom.
Dovoľujem si podotknúť, že ide o kandidátov, ktorí budú do nadobudnutia účinnosti novely Ústavy Slovenskej republiky 1. júla tohto roku poslednou skupinou ustanovenou do funkcie sudcu na časovo obmedzené obdobie štyroch rokov voľbou v zákonodarnom zbore. Ide o najväčšiu skupinu sudcov, kandidátov na sudcov, ktorú som ja predkladal doteraz počas výkonu svojej funkcie a pravdepodobne aj viac rokov dozadu. Je to veľká skupina odborne zdatných kandidátov. A som presvedčený, že budú posilou pre justíciu Slovenska a že budú posilou na ochranu práv a slobôd občanov Slovenskej republiky.
Voľba kandidátov nezaťaží štátny rozpočet, pretože kandidáti na voľbu do funkcie sudcu sú náhradou za sudcov, ktorí skončili výkon funkcie, resp. im funkcia sudcu zanikla. Vláda Slovenskej republiky predložený materiál schválila 6. júna tohto roku.
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni poslanci,
v súlade s navrhovaným uznesením odporúčam zvoliť navrhovaných kandidátov do funkcie sudcu na štvorročné volebné obdobie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Návrhy na voľbu sudcov prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru, jeho predsedu poslanca pána Orosza, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania návrhov vo výbore.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi stručne uviesť tlač 1021 - návrh na voľbu sudcov bez časového obmedzenia. Tento návrh vlády Slovenskej republiky bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor tento materiál prerokoval a prijal k nemu 11. júna uznesenie, v ktorom sa konštatuje, že ústavnoprávny výbor súhlasí s návrhom na voľbu sudcov bez časového obmedzenia, ktorí sú obsiahnutí v tlači 1021, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky týchto sudcov zvoliť do funkcie sudcu bez časového obmedzenia, a to verejným hlasovaním. Ide o 19 sudcov, ktorí sú vymenovaní v tlači 1021 a sú tam aj ich základné charakteristiky.
Toľko v tejto chvíli, myslím, postačuje ako informácia o rokovaní výboru.
Čo sa týka tlače 1065, ide o návrh na voľbu sudov na štvorročné volebné obdobie. Ide o materiál, ktorý tiež prerokoval len ústavnoprávny výbor. Prijal k nemu uznesenie číslo 630 z 11. júna 2001. V tomto uznesení vyjadril súhlas s návrhom na voľbu sudcov na štvorročné volebné obdobie, na všetkých 51, ktorých mená sú obsiahnuté v tejto tlači. Zároveň odporúča Ústavnoprávny výbor Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť tieto osoby do funkcie sudcu na štvorročné volebné obdobie, a to verejným hlasovaním.
Toľko z mojej strany, pán podpredseda. Môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán predseda. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o oboch bodoch, ktoré boli prerokované. Písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa teda, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
ďakujem zatiaľ pánovi ministrovi aj pánovi predsedovi ústavnoprávneho výboru.
Pristúpime ďalej k rokovaniu o
správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru, odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 27. novembra 2000, evidovanej pod číslom ČVS: VKE-16/OVOZTČ-2000 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač 861. Správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výboru a jeho zisteniach spolu s návrhom uznesenia Národnej rady uvedie predseda výboru poslanec Viliam Sopko.
Prosím ho, aby sa ujal slova.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia poslanci,
žiadosť o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady pána Mgr. Gustáva Krajčiho predložil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky vyšetrovateľ Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru dňa 27. novembra 2000 pod číslom ČVS: VKE-16/OVOZTČ-2000. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 888 z 30. novembra 2000 pridelil uvedenú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby podľa § 141 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku žiadosť prerokoval a aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o zistení výboru spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa na svojej schôdzi dňa 7. decembra 2000 oboznámil so žiadosťou vyšetrovateľa z 27. novembra 2000 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady pána Mgr. Gustáva Krajčiho a konštatuje, že v predmetnej žiadosti je uvedený popis skutku, právna kvalifikácia a dôkazy takto:
V presne nezistenom dni v mesiaci november alebo december 1996 Mgr. Gustáv Krajči, v tom čase zastávajúci funkciu ministra vnútra Slovenskej republiky, ponúkol prostredníctvom Jozefa Tökölyho, narodeného 24. marca 1952, v tom čase zamestnaný ako občiansky pracovník vo funkcii vodič-kuriér na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky v Bratislave, podnikateľovi a konateľovi firmy VDP, spol. s r. o., Spišská Nová Ves Jánovi Tökölymu, narodenému 28. februára 1964, možnosť podnikať s prepadnutými vecami, motorovými vozidlami, ktoré boli zaistené Policajným zborom Slovenskej republiky a ktoré boli prepadnuté alebo mali prepadnúť v prospech štátu, a prostredníctvom Jozefa Tökölyho odovzdal Jánovi Tökölymu zoznam motorových vozidiel zaistených Policajným zborom Slovenskej republiky do konca roku 1996 na území Slovenskej republiky, za ktorý požadoval zaplatiť 140 tis. Sk., ale Ján Tököly im vyplatil iba 40 tis. Sk.
V mesiaci marec 1997 Jozef Tököly oznámil Jánovi Tökölymu, že Gustáv Krajči požaduje za kladné rozhodnutie v ich prospech zálohu na províziu vo výške 900 tis. Sk, a tak dňa 14. marca 1997 vybral Ján Tököly zo svojho osobného účtu vedeného v Investičnej a rozvojovej banke v Bratislave sumu 1 800 tis. Sk a toho istého dňa odovzdal Jozefovi Tökölymu vo vile ministerstva vnútra v Bratislave-Lamači 900 tis. Sk, ktoré boli určené Gustávovi Krajčimu. Následne na to založil Ján Tököly spolu so svojimi spoločníkmi obchodnú spoločnosť TMT, spol. s r. o., Košice s predmetom podnikania predaj motorových vozidiel a po založení predmetnej spoločnosti dostal ubezpečenie od Gustáva Krajčiho, že sa pripravuje zákon, ktorý by mal byť schválený začiatkom roku 1997 a ktorý umožní, aby ministerstvo vnútra mohlo vo výberovom konaní vybrať obchodnú spoločnosť, ktorej by bolo umožnené podnikať s prepadnutými vecami. Výška provízie bola stanovená dohodou na 15 % z ceny každého vozidla, za ktorú bude spoločnosť TMT, spol. s r. o., Košice nakupovať od ministra vnútra. K realizácii podnikateľského zámeru nedošlo a ani k vráteniu peňazí.
Právna kvalifikácia skutku je uvedená ako trestný čin prijímania úplatku podľa § 160 ods. 2 a ods. 3 Trestného zákona. Ako dôkazy sú uvedené výpovede svedkov a listinné dôkazy.
Na schôdzi Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky sa so súhlasom výboru podľa § 57 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku zúčastnil vyšetrovateľ Policajného zboru pplk. Mgr. Jozef Halabuk, ktorý predložil žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mgr. Gustáva Krajčiho. Vyšetrovateľ k predloženej žiadosti v odpovedi na otázky členov výboru v rozprave uviedol tieto skutočnosti:
Vo veci boli vypočutí oznamovateľ, svedkovia a ďalší utajený svedok, ktorý potvrdil výpoveď jedného zo svedkov o tom, že došlo k odovzdaniu peňazí Jozefovi Tökölymu a že k odovzdaniu peňazí malo dôjsť vo vile Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Lamači. Jozef Tököly všetko popiera, nič si nepamätá, v tejto vile sa nezdržiaval, ani tam nikdy nechodil. Je však preukázané, že do tej vily chodil a že tam aj dva roky býval aj s osobným tajomníkom pána Krajčiho v čase, keď bol poverený výkonom funkcie ministra vnútra.
Čo sa týka finančných prostriedkov, je preukázaný výber z účtu vedeného v Investičnej a rozvojovej banke, je potvrdené ďalším svedkom, že peniaze boli vybrané a boli odovzdané Jozefovi Tökölymu. Uvedené finančné prostriedky podľa výpovede svedka Jána Tökölyho mali ísť pánovi Krajčimu. Na otázku, či sa dostali peniaze pánovi Krajčimu, odpovedal, že ako vyšetrovateľ sa musí držať toho, čo tvrdí svedok a čo je tiež uvedené v žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
V prípade oboch menovaných, Jána a Jozefa Tökölyovcov, ide o nevlastných bratov, medzi ktorými nie sú v tomto období dobré vzťahy, tie sú narušené predovšetkým z dôvodov, ktoré sú predmetom oboch predložených žiadostí o vydanie súhlasu na trestné stíhania poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Gustáva Krajčiho.
Trestné stíhanie v predmetnej veci bolo začaté 7. júla 2000 na základe podnetu Jána Tökölyho, ktorý sa súčasne vyjadril, že takýchto podnetov má viacej, len ich nebude podávať naraz, pretože nevie, aký bude konečný výsledok, ak sa jedna vec skončí, tak predloží ďalšie.
Toto všetko sú skutočnosti, ktorými sa musí vyšetrovateľ zaoberať, a pritom nemôže svedka nútiť, aby vypovedal aj o iných veciach. Ako listinné dôkazy uviedol vyšetrovateľ výberové listiny z banky, zoznam motorových vozidiel, ktoré vypracovala firma Auto Danubius, v objekte ktorej sú uskladnené zaistené motorové vozidlá z celej Slovenskej republiky. Je preukázané, že tento zoznam bol aj v kancelárii ministra vnútra, že tam bol zaevidovaný ako obyčajná písomnosť. Ako sa k zoznamu dostal Jozef Tököly, nie je preukázané. Dvaja svedkovia potvrdili, že za tento zoznam zaplatil 40 tis. Sk, zoznam je opatrený pečiatkou "Prísne tajné".
Vyšetrovateľ hovoril ďalej o stave vyšetrovania v predošlej veci, je to kauza GOLDFIN INVEST, spol. s r. o., v tom zmysle, že ako vyšetrovateľ vec ukončil oboznámením s návrhom na podanie obžaloby a vec odstúpil Krajskej prokuratúre v Bratislave a zatiaľ nemá o stave veci žiadne informácie.
Ďalej v odpovedi na otázky členov výboru uviedol, že obchodná spoločnosť TMT, spol. s r. o., Košice bola založená. Je potvrdené konateľom tejto spoločnosti, že Ján Tököly mal záujem obchodovať v tejto oblasti. K dôveryhodnosti svedka Jána Tökölyho sa vyjadril v tom zmysle, že je to podnikateľ, ktorý nemá v registri trestov žiadny záznam. Bol vo vyšetrovacej väzbe, ale okresný súd ho oslobodil spod obvinenia. V predošlej veci, v kauze GOLDFIN INVEST bol Jozef Tököly stíhaný, ale prokurátor stíhanie zastavil. Išlo o nepriame úplatkárstvo, na ktoré sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula. Ján Tököly v tejto veci stíhaný nie je. Utajený svedok je tiež podnikateľ a nemá záznam v registri trestov. V tejto veci, o ktorej teraz výbor rokuje, zatiaľ nie sú Ján a Jozef Tökölyovci stíhaní.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 141 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku umožnil poslancovi Mgr. Gustávovi Krajčimu účasť na schôdzi výboru a umožnil mu vyjadriť sa k žiadosti. Poslanec Mgr. Gustáv Krajči k tejto žiadosti uviedol toto:
Upozornil na skutočnosť, že popis skutku v časových súvislostiach, aj zainteresované osoby uvádzané v tejto žiadosti, je takmer zhodný ako v predošlej žiadosti, ktorú výbor prerokoval v máji tohto roku. Do funkcie ministra vnútra nastúpil v piatok 26. augusta 1996, a teda v čase, keď ešte celkom nevnikol do systému administratívnej práce ministerstva, už údajne vedel o zozname zadržaných motorových vozidiel.
Ďalej upozornil na uvádzanú skutočnosť, že úplatok bol údajne odovzdaný vo vile Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Lamači v mesiaci november a december. V čase, keď nastúpil do funkcie ministra vnútra, bol v tejto vile umiestnený Úrad inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Táto vila bola obsadená minimálne do konca roku 1996 a až v roku 1997 po vykonaní určitých technických opatrení bola táto vila k dispozícii pre normálnu prevádzku. Vyšetrovateľ teda mohol zistiť, že v čase, ktorý je uvádzaný v žiadosti o vydanie súhlasu na jeho trestné stíhanie, sa vo vile nikto nezdržiaval a zvlášť žiadna z osôb uvádzaných v žiadosti a ani on ako minister vnútra.
Ďalej upozornil na to, že aj v tomto prípade vystupuje ten istý svedok a predpokladá, že aj utajovaný svedok je ten istý. O zadržaných motorových vozidlách uviedol, že on ako minister vnútra v novembri a decembri 1996 vôbec nevedel, že takéto motorové vozidlá vôbec existujú. Upozornil však v tejto súvislosti na skutočnosť, že v tomto čase inšpekcia Policajného zboru preverovala určité svoje poznatky o údajnom podvode terajšieho prezidenta Policajného zboru pána Piptu, ktorý súvisel so zadržanými motorovými vozidlami, ktoré boli umiestnené vo firme Auto Danubius. Postupom času sa ako minister dozvedel o existencii zadržaných motorových vozidiel a potom inicioval ich využívanie v štátnej správe alebo v Policajnom zbore, ktorý má nedostatok motorových vozidiel. Aj v zahraničí je takáto prax, že zadržané vozidlá môžu po jednom roku prepadnúť v prospech štátu a používajú sa na účely štátnej správy. To sa podarilo na prelome roku 1997 a 1998, keď novelizovaný zákon číslo 171 o Policajnom zbore a od roku 1998 sa použili všetky tieto vozidlá na účely štátnej správy. Tieto informácie uviedol preto, aby upozornil na to, že bolo teda absurdné, aby mohol existovať aj nejaký iný model predaja týchto motorových vozidiel.
K dôveryhodnosti Jána a Jozefa Tökölyovcov uviedol, že Jozef Tököly bol jeho šofér, pozná ho od mladosti, a preto ho vzal so sebou na ministerstvo. Ján Tököly je jeho nevlastný brat a nevie, aké sú medzi nimi vzťahy. Keď pri konfrontácii pri vyšetrovaní toho prvého prípadu už spomínanej kauzy GOLDFIN INVEST počul obhajca, čo je všetko schopný Ján Tököly povedať, tak požiadal o vyšetrenie jeho psychického stavu, aby sa na základe toho dalo povedať, či sú jeho výpovede hodnoverné. Tento návrh na doplnenie vyšetrovania bol vyšetrovateľom zamietnutý, tak ako aj iné návrhy podávané v tejto súvislosti.
Ďalej na základe impulzu vyšetrovateľa vysvetlil poslanec Gustáv Krajči svoj záznam v registri trestov na porovnanie svojej dôveryhodnosti s dôveryhodnosťou Jána Tökölyho. Upozornil na skutočnosť, že účel, ktorý sa sleduje návrhom na jeho trestné stíhanie, sa už v podstate dosiahol zverejnením celej tejto kauzy v tlači.
V závere svojho vystúpenia na základe ďalšej otázky určeného výboru uviedol, že vila Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Lamači bola minimálne do konca marca v užívaní inšpekčnej služby a že po tomto termíne vilu využívali traja zamestnanci sekretariátu ministra, ktorí ju využívali len občas, lebo inak boli ubytovaní v ubytovni Policajného zboru. Ďalej uviedol, že Jozef Tököly po voľbách v roku 1998 začal maródovať a dnes je invalidný dôchodca.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokovaní žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky dôsledne rešpektoval skutočnosť, že nie je oprávnený rozhodovať o otázke viny poslanca z trestného činu, ani o tom, či si za svoj čin zaslúži zákonný trest. Takáto kompetencia patrí podľa článku 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky výlučne súdu.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na základe žiadosti vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na trestné stíhanie, ďalej na základe vyjadrenia vyšetrovateľa a vyjadrenia poslanca Mgr. Gustáva Krajčiho a na základe výsledkov rozpravy hlasoval najskôr o návrhu uznesenia výboru, ktorý predložil člen výboru Ivan Gašparovič, v ktorom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona o rokovacom poriadku nevydala súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mgr. Gustáva Krajčiho. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pri hlasovaní o tomto návrhu neprijal platné uznesenie.
Ďalej mandátový a imunitný výbor hlasoval o návrhu uznesenia výboru, ktorý predložil predseda výboru, v ktorom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mgr. Gustáva Krajčiho. Mandátový a imunitný výbor pri hlasovaní o tomto návrhu opätovne neprijal platné uznesenie.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady uložil predsedovi výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady správu o výsledku zistení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti uvádzam, že Národná rada Slovenskej republiky môže vydať súhlas alebo odoprieť súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Ako som už uviedol, Mandátový a imunitný výbor Národnej rady neprijal v tejto veci platné uznesenie.
Navrhujem preto, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave hlasovaním rozhodla, či podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mgr. Gustáva Krajčiho na základe žiadosti vyšetrovateľa z 27. novembra 2000. Neschválenie tohto návrhu znamená, že Národná rada Slovenskej republiky odopiera vydať súhlas na trestné stíhanie poslanca Mgr. Gustáva Krajčiho.
Predkladám preto Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh uznesenia, ktorý prečítam.
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru, odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 27. novembra 2000, evidovanej pod číslom ČVS: VKE-16/OVOZTČ-2000 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky:
Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mgr. Gustáva Krajčiho na základe žiadosti vyšetrovateľa z 27. novembra 2000."
Prosím, pán predsedajúci, aby ste k tomuto bodu rokovania otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi poslancovi Sopkovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov. Súčasne vás prosím, pán predseda mandátového výboru, aby ste plnili aj funkciu spravodajcu k tomuto bodu programu.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa preto, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Podľa poradia pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Husár, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Cuper, posledný pán poslanec Krajči, tak ako mi oznámil pán predseda poslaneckého klubu. Páni poslanci, panie poslankyne, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Dávam slovo pani poslankyni Keltošovej, aby vystúpila v rozprave k tomuto bodu.
Nech sa páči.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som na úvod uviedla stručnú chronológiu kriminalizácie poslanca Krajčiho tak, ako od novembra 1998 táto jeho kriminalizácia prebiehala.
Už v novembri 1998 vtedajší minister vnútra pán Pittner v médiách verejne informoval o tom, že budú vznesené obvinenia voči niektorým poslancom HZDS a títo budú trestne stíhaní. V tomto období na záver roku 1998 vytvára sa na ministerstve vnútra špecializovaný útvar Policajného zboru, ktorý riadi pán Šátek, bývalý vyšetrovateľ prípadu zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Pán Šátek bol prepustený z Policajného zboru za porušenie služobnej prísahy, keď vynášal informácie z trestného spisu. Za tento skutok bol z Policajného zboru prepustený, ale zároveň na záver roka 1998 bol znovu vymenovaný do funkcie riaditeľa odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti a zástupcu riaditeľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností.
Chcem upozorniť, že v čase, keď bol pán Šátek v novembri 1998 vymenovaný do týchto funkcií, tieto odbory a sekcie ešte tabuľkovo na ministerstve vnútra neexistovali. Odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti rieši výlučne politické kauzy bývalých funkcionárov HZDS a jednoznačne ide o spolitizovanie Policajného zboru. Tento odbor je zameraný na kriminalizáciu bývalých funkcionárov a členov HZDS.
V júni 2000 opozičný poslanec náš pán Krajči chcel vykonať na tomto odbore poslanecký prieskum, ktorý však bol zo strany ministra vnútra, bývalého ministra vnútra, pána Pittnera zablokovaný s tým, že mu neumožnil overiť si činnosť tohto orgánu.
Chcem vás informovať, že vyšetrovatelia v tomto odbore sú špeciálne vyberaní po celom Slovensku s tým, že majú nadštandardné ohodnotenie, najvyššie platové zaradenie, 100-percentnú výšku odmien, mimoriadne povýšenia, čím je jasne preferované politické postavenie týchto vyšetrovateľov v štruktúre Policajného zboru na úkor radových policajtov. Mnoho vyšetrovateľov tohto odboru pochopilo, že sú zneužívaní politicky a odišli z vyšetrovacích tímov. Uvediem len pánov Chromčok, Krivák, Zedníček, Gališín, Juhász, Gamec, Ivan a ďalší.
Politické kauzy sa naďalej riešia za účasti pána Šáteka, vyšetrovateliek pani Škarbovej, Hezounovej, Halabuka, Molnára. A v súčasnosti bol odbor doplnený novými vyšetrovateľmi z celého Slovenska. Kauzy Lexa, Krajči, Mečiar dozoruje jeden prokurátor pán Serbin, ako by nebolo na Slovensku viac schopných prokurátorov. Na prokuratúre vykonávajú politický dozor nad kauzami pán Lauko, čo je zástupca generálneho prokurátora, a pán Segeš, riaditeľ trestného úseku Generálnej prokuratúry.
Prvýkrát v histórii Národnej rady zbavovala poslanca Krajčiho imunity dňa 24. 2. 1999 Národná rada v kauze tzv. zmareného referenda 1997, hoci v tom čase platila amnestia udelená Vladimírom Mečiarom, čo neskôr potvrdil aj Ústavný súd svojím rozhodnutím číslo ÚS 30/99. Súčasne bol poslanec Krajči zbavovaný imunity aj vo veci vyplatenia odchodného bývalému štátnemu tajomníkovi ministerstva vnútra pánovi Polkovi. V tejto veci Národná rada nedala súhlas na trestné stíhanie pána Krajčiho a Ladislav Polka vyhral svoj spor na súde, čím sa potvrdila nezmyselnosť postupu vyšetrovateľa. V kauze referendum 1997 rozhodoval Okresný súd Bratislava I, ktorý vydal oslobodzovací rozsudok dňa 26. 6. 2000. Tento rozsudok bol potvrdený aj Krajským súdom v Bratislave dňa 11. 9. 2000, keď dozorujúci prokurátor po preskúmaní zistil, že rozhodnutie súdu je v súlade so zákonom a stiahol svoju sťažnosť.
O netrpezlivosti predstaviteľov súčasnej koalície zbaviť poslanca Krajčiho imunity svedčí aj to, že zbavovanie imunity sa uskutočnilo v čase, keď bol pán Krajči na liečebnom pobyte, bol práceneschopný, musel tento pobyt prerušiť. Keďže Národná rada vydala súhlas na trestné stíhanie pána Krajčiho v kauze referendum, a ako som už povedala, Okresný súd Bratislava I vydal oslobodzovací rozsudok, ktorý bol potvrdený aj krajským súdom, bolo treba vykonštruovať a predložiť do Národnej rade ďalší prípad tzv. úplatku za vybavenie licencie na obchodovanie so štátnymi dlhopismi pre firmu GOLDFIN INVEST, spol. s r. o.
Všetky skutočnosti nasvedčujú tomu, že tento skutok bol vykonštruovaný a mal smerovať ku kompromitácii osoby pána Krajčiho. V návrhu vyšetrovateľa sa uvádza, že skutok sa mal stať v presne nezistenom čase v mesiaci august 1996. Krajči však nastúpil do funkcie ministra presne 28. augusta 1996. Touto formuláciou sa snažilo dosiahnuť to, aby skutok spadal do obdobia, keď Krajči bol ministrom, a teda išlo o verejného činiteľa. Keďže skutok sa mal stať v auguste 1996 a Krajči v čase spáchania skutku by nebol ministrom, išlo by o skutočnosť, že trestný čin je premlčaný. Preto tá snaha vyšetrovateľa a svedka posunúť to do obdobia výkonu verejnej funkcie. Keď prišiel návrh vyšetrovateľa na zbavenie imunity v kauze tzv. úplatku, bol Krajči už trestne stíhaný za tzv. trestný čin marenia referenda z roku 1997, a preto sa premlčacia lehota na neho nevzťahovala. A to bol účel celej hry.
Teda hlavný svedok Ján Tököly nie je stíhaný, lebo vtedy dávanie úplatku nebol trestný čin. Jeho brat Jozef Tököly, šofér, ktorý mal prevziať úplatok, nie je stíhaný, lebo prokurátor zrušil stíhanie ako nezákonné z dôvodu premlčacej lehoty. Stíhaný je len poslanec Krajči.
Vyšetrovateľ v rámci vyšetrovania vypočul svedkov. Bola vykonaná konfrontácia. 12. 9. 2000 boli so spisom oboznámené dotknuté osoby a spis bol odoslaný s návrhom na podanie obžaloby. Do dnešného dňa sa však nič neudialo a obžaloba nebola podaná na súd. Tým, že vyšetrovanie je vedené smerom, aby bol skutok situovaný do obdobia, keď Krajči vykonával funkciu verejného činiteľa, čiže ministra, vzniká zákonná možnosť vyššej trestnej sadzby. Hlavný svedok však vo vyšetrovacom spise uviedol: "Krajčiho som osobne poznal zo Spišskej Novej Vsi, keď sa však stal ministrom vnútra, ja som sa s ním osobne nestretol." Dňa 20. 6. 2000 na základe uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť vykonal poslanec Krajči poslanecký prieskum na odbore vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Toto sa stretlo s nevôľou predstaviteľov ministerstva vnútra, a tak 1. 8. 2000 mu odobrali cestovné doklady, diplomatický pas na žiadosť sekcie vyšetrovania, proti čomu sa Krajči odvolal a cestovné doklady mu boli vrátené až 12. marca 2001.
Dňa 30. 11. 2000 sa objavila v Národnej rade ďalšia žiadosť vyšetrovateľa o zbavenie imunity poslanca Krajčiho. Predseda Národnej rady pridelil žiadosť mandátovému a imunitnému výboru, ktorý zasadol 7. 12. 2000 a vypočul si vyšetrovateľa, ktorý znovu nepredložil žiadne relevantné dôkazy v tejto kauze, ktorá sa dotýka toho, že svedok Ján Tököly dal úplatok svojmu bratovi Jozefovi Tökölymu za to, že môže podnikať s prepadnutými vecami, motorovými vozidlami, o ktorých tu už bola reč. Hlavným svedkom aj ďalšími svedkami sú tie isté osoby ako v prvej kauze úplatku.
Obdobne ako v prvom prípade Ján Tököly nie je trestne stíhaný, lebo dávanie úplatku v tom čase nebolo trestným činom. Jozef Tököly, šofér, nie je trestne stíhaný, lebo sa na neho vzťahuje premlčacia lehota. Stíhaný v prípade zbavenia imunity bude znova len a len poslanec Krajči.
Toto je plán realizovaný odborom pre vyšetrovanie obzvlášť závažnej trestnej činnosti na kompromitáciu poslanca Krajčiho až do volieb roku 2002. Žiaden súd nie je schopný rozhodnúť do volieb 2002, a teda očistenie sa pred súdom nie je možné. V tomto vidíme podstatu politického zneužívania Policajného zboru.
A na záver niekoľko slov o hlavnom svedkovi. Ján Tököly, narodený 28. 2. 1964, trvale bytom Letanovce, okr. Spišská Nová Ves, kde sa vôbec nezdržiava, je rozvedený a žije so svojou družkou v Šali. Bol vyučený v odbore elektro v Železničnom učilišti Čierna nad Tisou. Po roku 1989 sa začal venovať podnikaniu, predaju zeleniny, a založil firmu VDP, spol. s r. o. Bol zapletený do rôznych podvodov. Vymámil od ľudí rôzne finančné sumy, ktoré nevrátil. Je trestne stíhaný za trestný čin podvodu podľa § 250 Trestného zákona. V roku 1998 bol umiestnený v predbežnej vyšetrovacej väzbe v Levoči. Trestné konanie pokračuje na Okresnom súde v Poprade. Podvodmi vylákal od občanov niekoľko miliónov Sk. Známe sú prípady Bytové družstvo v Spišskej Novej Vsi 2 mil. korún, obyvateľka Iliašoviec Klára G. 51 tis. korún plus neuhradená mzda, obyvatelia Gánoviec cca 500 tis. korún.
Tak ako v predchádzajúcich prípadoch, verím, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že nedáte súhlas na vydanie a zbavenie imunity na trestné stíhanie nášho poslanca pána Krajčiho, za čo vám vopred ďakujem. (Potlesk.)