Piaty deň rokovania

48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

16. mája 2001

 

 

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

otváram piaty rokovací deň 48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali podpredsedovia Národnej rady Marián Andel a Igor Presperín, poslanci Imrich Andrejčák, Jozef Brhel, Milan Cagala, Aloj Engliš, Robert Fico, Ján Jasovský, Miroslav Kotian, Jozef Zlocha a Gustáv Krajči. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Vojtech Tkáč.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva (tlač 910) v druhom čítaní.

Pán minister už sedí na mieste určenom pre navrhovateľov, prosím aj spravodajcu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Do rozpravy je ešte ústne prihlásená pani poslankyňa Tóthová ako posledná.

Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

vážený pán minister,

dovoľte mi, aby som v rozprave vystúpila k prerokovávanej problematike, reagovala na stanovisko pána ministra, ktorým uviedol druhé čítanie a, samozrejme, reagovala aj na jeho názory počas rokovania vo výbore, ktorého som členka a ktorý je gestorský, t. j. vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.

Na úvod chcem povedať, že moja reakcia bude trošku obšírnejšia, pretože Slovenská republika v tejto otázke podpísala medzinárodnú dohodu publikovanú v Zbierke zákonov, ktorá vlastne upravila postavenie tejto mimovládnej organizácie, jej špeciálny charakter a za Slovenskú republiku v tom čase s vysokým komisárom OSN som túto zmluvu uzatvárala ja. A pri tej príležitosti som sľúbila vysokému komisárovi Falovi, že urobím všetko pre to, aby nezávislosť tohto strediska bola zachovaná. Nezávislosť od vládnej moci, aby toto stredisko nebolo pod politickými vplyvmi, a toto budem plniť či budem poslankyňa, alebo aj v budúcnosti, keď by som aj poslankyňou nebola a na ktoromkoľvek poste pôsobila.

Dovolím si pripomienky k vystúpeniu, úvodnému vystúpeniu pána ministra Čarnogurského. Hovorí, že vlastne toto stredisko treba reorganizovať, pretože nesplnilo podmienky a úlohy, ktoré by malo plniť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, takýmto vyjadrením sa dostávame do situácie, že vláda Slovenskej republiky alebo respektíve jej minister si dovolí hodnotiť činnosť nezávislého subjektu, nezávislej mimovládnej organizácie, a keď sa jej činnosť nepáči, tak zákonom ide proste zasahovať do činnosti. Chcete väčší dôkaz podriadenia strediska tejto vládnej moci? Myslím si, že netreba a navyše je to absolútna nepravda a aby pán minister nepovedal, že je to názor správnej rady alebo poslankyne Hnutia za demokratické Slovensko, alebo aby nepovedal, že sú to názory, pretože máme písomné doklady o tom, stredisko dostalo veľa takýchto avíz, že sú to názory niektorých mimoriadnych organizácií, ktoré sympatizujú s týmto strediskom, tak si dovolím prečítať pripomienky Združenia sudcov Slovenska, ktoré podpísal pán doktor Rohárik a myslím si, že o objektívnosti ich stanoviska nemal by mať pochýb tento parlament a určite nebude mať pochyby zahraničie, ktoré bude o ňom informované.

Dovolím si citovať stanovisko Združenia sudcov Slovenska. Navrhovaný spôsob kreovania správnej rady strediska je v absolútnom rozpore s účelom existencie strediska, ktoré mení na inštitúciu plne závislú od mocenských orgánov štátu a vylučuje akékoľvek úvahy o nezávislosti tejto inštitúcie.

Vážený pán minister, je mi známe, že vy otvoríte rozpravu, pretože poslanec vládnej koalície dá pozmeňujúci návrh, pretože už sú veľmi negatívne odozvy, niektoré aj zo zahraničia, určitým spôsobom vnímali túto skutočnosť nie s odobrením pri rokovaní s komisárom Rady Európy zástupcovia, takže chápem, že to, čo sa dá zachrániť ešte pozmeňujúcim návrhom, rýchlo budú poslanci vládnej koalície žehliť a vy budete musieť vystúpiť, aby ste otvorili rozpravu. Preto vás prosím a žiadam, aby ste sa vyjadrili, v čom sa Združenie sudcov mýli, podpísané pánom doktorom Rohárikom, ktorého si vy vysoko vážite, viackrát ste v tomto parlamente prezentovali, že je to dobrý odborník, nezávislý sudca a ja plne s tým súhlasím. Tak buďte tak dobrý sa vyjadriť, že prečo, v čom sa mýli Združenie sudcov, keď hovorí, že navrhovaná legislatívna úprava je v absolútnom rozpore s účelom existencie strediska, a v čom sa mýlia sudcovia, keď hovoria, že sa stane po prijatí takého zákona inštitúciou plne závislou od mocenských orgánov štátu. Verím, že naberiete odvahu a budete odpovedať na túto moju otázku, za čo vám už vopred ďakujem. Vopred mu ďakujem. Keď dostal vďaku, myslím si, že tým som ho ešte viac zaviazala, aby odpovedal. Bolo by nezdvorilé, keď poslanec poďakuje a pán minister by sa absolútne na to vykašlal.

Ďalej mi dovoľte, aby som sa vyjadrila k vašej úvahe, že podklady, ktoré ste dostali o práci strediska, sú absolútne negatívne a uvádzali ste správu z roku 1995.

Po prvé chcem vám pripomenúť, že už šesť rokov uplynulo a vy ste sa teraz zobudili? Veď tam máte zástupcu, ktorého ste vymenovali a nikdy ste cez neho netlmočili svoju nespokojnosť. To je po prvé. Po druhé chcem vás ubezpečiť, že národné stredisko sa s týmto stanoviskom komisie zaoberalo, osobne sme komunikovali s vysokým komisárom vtedajším, už nie Lasom, už nie Falom, ale pánom Ajala Lasom, ktorý pochopil, keď sme vysvetlili, že vlastne skupina, ktorá prišla, bola uvedená do omylu, pretože jej bolo tlmočené, že, samozrejme, mimovládnymi organizáciami, že vlastne stredisko by malo robiť nejakú samaritánsku službu pre tých, ktorých sú ľudské práva poškodené a malo by viesť veci až dokonca, teda nejaké advokátske služby.

Ak toto bolo vysvetlené vysokému komisárovi, pochopil, že vlastne došlo k zlej informácii a celé závery boli uložené a ministerstvu zahraničných vecí nebol daný žiadny záver z tejto, z tejto akcie. Navyše by som vám chcela povedať, že táto správa bola vážnym dôvodom na prerokúvanie ďalšej činnosti v správnej rade strediska a boli prijaté určité kroky, ktoré presne definovali aktivitu strediska vrátane povinnosti riaditeľa na každom sedení správnej rady informovať o akciách, o ich úspešnosti a podobne.

Ďalej by som sa chcela vyjadriť k stanovisku spravodajcu, ktorý pri rokovaní s komisárom Rady Európy uviedol, že táto negatívna správa bola dôvodom pre ukončenie financovania strediska OSN. Toto je veľké klamstvo, pretože financovanie strediska bolo dohodnuté zahraničím hneď pri podpisovaní dohody, ktorá vyšla v Zbierke zákonov, a prosím pána spravodajcu, aby si to prečítal, pretože tam je jasne stanovené, kedy sa končí financovanie strediska a vláda Slovenskej republiky sa zaviazala, že tým dňom to, pani poslankyňa má v rukách, tak by som poprosila poslancov, pokiaľ by aj vo faktickej poznámke boli láskaví, odcitovať číslo právneho predpisu, čím by dokumentovali pravdivosť mojich slov.

Po tretie ma veľmi mrzí, že sa v diskusiách nehovorilo o kladoch a proste o legislatívnom aj stvárnení tohto zákona, ale vyšlo najavo to, čo je pravým dôvodom predloženia tohto legislatívneho návrhu. A síce nespokojnosť, povedal to aj pán minister vo svojom úvodnom prejave, povedal to aj pán spravodajca pri stretnutí s komisárom Rady Európy, nespokojnosť s tým, že v správnej rade sú už dávno zvolení, ale dnes v pozícii troch poslancov za HZDS členovia správnej rady.

Vážení, títo členovia rady nie sú za politický subjekt. Nemožno preto hovoriť, že je to nenáležité, aby jeden politický subjekt mal troch zástupcov a iný politický subjekt nemá. Z parlamentu bol vždy jeden zástupca, v minulosti to bol pán poslanec, dnes exposlanec Bárány, dnes sudca Ústavného súdu, a keď sa parlament nominoval, bol poslancom opozície. Keď odišiel z Národnej rady, už nemohol byť nominovaný za Národnú radu, vtedy došlo k novej nominácii a znovu bol nominovaný poslanec opozície. Teda je ako nominant Národnej rady a ďalší poslanci HZDS vlastne sú členmi správnej rady ako nominanti iných inštitúcií, prípadne ako volení ešte v minulosti, keď poslancami Národnej rady za HZDS neboli.

Vážení, z týchto vašich pripomienok veľmi trčí vaše politické kopýtko, ktorým chcete nasmerovať a ušiť správnu radu podľa vašich politických chúťok. Preto je mi veľmi ľúto, pretože v správnej rade boli takí ako pán Demeš a vtedy vládna moc ani nikto nenamietal, že je výrazným exponentom vtedajšej opozície, dnes vládnej koalície, bol, bola pani doktorka Baricová, ktorá bola za súdnictvo, spomínaný pán Bárány, pán doktor Findra za prezidentskú kanceláciu, dnes je tam pán Sirotňan, bol tam pán doktor Kľučka, dnes člen Ústavného súdu, sudca Ústavného súdu, teda vaše reči o nekvalite správnej rady sú veľmi nekorektné, pretože ide o ľudí, ktorí vždy požívali v spoločnosti určitú autoritu, takže vaše pripomienky, že musíte meniť správnu radu, pretože robí hanbu v zahraničí, vážení, to sú absolútne nenáležité zdôvodnenia. Znovu hovorím, že trčí politické kopýtko.

Toto stredisko totiž spolupracuje s významnými mnohými zahraničnými organizáciami, s Radou Európy, s ktorou každoročne organizuje akciu, ktorá nemá obdobu s inými asociovanými krajinami. Na týchto akciách sa zúčastňovali zástupcovia Rady Európy a pán direktor, riaditeľ politického direktoriátu pán Lamor, ktorý pre tlač, a môžeme to dokumentovať, vysoko sa vyjadroval pozitívne o aktivitách Národného strediska pre ľudské práva. Ďalej Humanitarianent, ďalej Unitedom, Helpom, Internacionálom, Kanceláriou vysokého komisára pre utečencov Unicefom a ďalšími, nechcem tu rozvádzať, môžeme doložiť, respektíve budeme o tom hovoriť, ktorí všetci sa pozitívne vyjadrovali o aktivitách Národného strediska.

Ďalej by som sa chcela zastaviť pri vyjadrení pána ministra Čarnogurského vo výbore pre ľudské práva pri odôvodňovaní tohto zákona, teda súvisí to s týmto zákonom, že doslova citujem: Národné stredisko sa nestalo kryštalizačným jadrom ľudských práv. A keď sme chceli vedieť, čo to je, tak dal prípad, že sa nevyjadrilo k únosu Kováča mladšieho, že sa nevyjadrovalo ku Gauliederovi a podobne.

Vážený pán minister, ja som rada, že sa nevyjadrovalo, Národné stredisko pre ľudské práva nikdy sa nevyjadrovalo a podľa názoru väčšiny členov správnej rady aj väčšiny mimovládnych organizácií sa nemá čo vyjadrovať k sporom, ktoré sú na súde a majú rozhodnúť nezávislé súdy. Je len zlou zvyklosťou ministerstva spravodlivosti a jeho vedúceho úradu, že dáva stanoviská do veci, ktoré prebiehajú na súdoch a súdy majú nezávisle rozhodnúť o týchto kauzách.

Pán minister, tento váš zorný pohľad, uhol pohľadu je veľmi nesprávny a škodí nezávislosti ministerstva a škodil by aj nezávislosti Národného strediska pre ľudské práva, preto ma požiadali členovia správnej rady, aby som tlmočila, že sú radi a sú hrdí na to, že Národné stredisko pre ľudské práva nikdy nešlo do káuz, ktoré boli prerokúvané na súde a ktoré prípadne mali politickú, politickú dimenziu v tlači, čo o tých kauzách, ktoré ste uviedli, skutočne platí. Pri tejto otázke sa chcem verejne ospravedlniť predsedovi výboru pre ľudské práva a národnosti, pretože som si poplietla, že tento výrok bol jeho, a nie pána ministra. Dnes som si to overila z našich záznamov, pretože pán poslanec Nagy, dovoľte mi, aby som sa vám ospravedlnila, že som vám dala výrok, ktorý nebol vaším a kritizovala som vás.

Ďalej by som sa chcela vyjadriť k myšlienke pána ministra Čarnogurského, že stredisko nenadviazalo na činnosť iných mimovládnych organizácií a že nemá podporu a vy ste citovali, že máte podporu 50 mimovládnych organizácií. Pán minister, na Slovensku je 1 200, pardon, 12 599 mimovládnych organizácií. Keď máte 50, je to omrvinka z veľkého balíka, ale chcem vás uistiť, že tu mám celý fascikel stanovísk mimovládnych organizácií, ktoré vlastne, keď začal tento zákon a dostalo sa do verejnosti, že taký váš rezort pripravuje, vyjadrili nespokojnosť a podporu Národnému stredisku pre ľudské práva a nebudem čítať všetky, ale zinformujem o kolektívnych, kde vysoko prekračuje vašich uvedených 50. Z kolektívnych by som dala stanovisko podpísané predsedníčkou Miladou Vembou, ktorá v mene 180 kolektívnych organizácií, teda organizácií, ktoré sú združené u nich, oceňuje spoluprácu so strediskom a vyslovuje podporu uchovania nezávislosti a vyjadruje nesúhlas s takýmto legislatívnym návrhom.

Ďalej by som vám chcela prečítať stanovisko 20, prepáčte, hneď to bude, 29 organizácií, ktoré spoločne vyhlásili nespokojnosť s vašimi 180 a 29 je už vysoko nad 200. Tu je celá listina, pán minister, všetci zástupcovia, predsedovia to podpísali. Samozrejme, aj mládežníci, Elsa, ktorí spolupracujú, mladí ľudia s národným strediskom. Ďalej nesúhlasia s vaším návrhom, ďalej menšiny Rómovia, Občianske združenie za emancipáciu a integráciu Rómov a ďalšie - Únia žien, ktorá tiež je jedna z najväčších ženských organizácií, a množstvo ďalších, ale nechcem trpezlivosť poslancov akosi skúšať, ale chcem urobiť záver, že z toho, čo má stredisko vo vzťahu k tomu, čo ste vy prezentovali, je neporovnateľné a myslím si, že väčšina, môžem vyhlásiť jednoznačne, drvivá väčšina mimovládnych organizácií s takýmto postupom vlády, že vstupuje zákonom do štatútu a mení zloženie správnej rady, to je absolútne neprijateľné.

Ďalej by som sa chcela vyjadriť k vášmu často opakovanému argumentu, žiaľ, musím to urobiť, že chcete, toto musíte urobiť zákonom, museli ste pristúpiť k tomuto zákonu, pretože ste nemohli urobiť finančnú kontrolu z Najvyššieho kontrolného úradu. Tak chcem nadviazať na slová pani poslankyne Aibekovej, ktorá vám zdôvodnila, prečo nemohla správna rada súhlasiť, a chcem potvrdiť, že všetko, čo bolo povedané, je pravdou, a ďalej chcem vás upriamiť na parížske princípy, ktoré boli prijaté Hospodárskou a sociálnou radou OSN číslo nebudem a schválené rezolúciou Komisie OSN pre ľudské práva číslo 1992/1954 ako princípy pre štatúty národných inštitúcií pre ľudské práva a tento materiál bol následne schválený rezolúciou Valného zhromaždenia OSN číslo 48/134 z 20. decembra 1993.

Vážení, čiže to nie je materiál, čo si nejaká skupinka len prijala, a je to nejaké odporúčanie, to je materiál schválený a platný a tieto princípy v časti zloženie a garancie nezávislosti pod bodom 2 uvádzajú, že účelom financovania by malo byť umožniť týmto inštitúciám, aby mali svojich vlastných zamestnancov a priestory a boli takto nezávislé od vlády a ďalej, aby nepodliehali jej finančnej kontrole, ktorá by mohla ovplyvňovať ich nezávislosť.

Vážený pán minister, čiže vy požadujete niečo, respektíve vy požadujete od správnej rady Národného strediska pre ľudské práva, aby konala v rozpore s týmto materiálom, ktorý je pre ňu záväzný, pretože toto je materiál špeciálne šitý na medzinárodnej úrovni pre mimovládne, pre mimovládnu organizáciu, prosím vás pekne, buďte tichšie tam, pre mimovládnu organizáciu, ktorá má charakter postavenia Národného strediska. A takáto inštitúcia v každom štáte je len jedna a pre tieto inštitúcie, pretože sú vytvorené vo viac ako 50 krajinách, boli vytvorené na medzinárodnej úrovni aj špeciálne pravidlá, pán minister. Tak ja by som bola veľmi rada, keby ste sa skutočne vyjadrili k tomu, či naša vláda, ktorá prijala novelu ústavy a dáva prioritu medzinárodným zmluvám a dohodám, ku ktorým pristúpila slovenská vláda, čo v tomto prípade je, či to budete rešpektovať, alebo hneď budete porušovať novelu ústavy, ktorou sa toto zakotvilo.

Ďalej vám chcem povedať, že o tejto situácii Národné stredisko už informovalo zahraničie. Bol poslaný list generálnemu tajomníkovi OSN Kofi Ananovi, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva Meli Robinsomovi, veľvyslancovi Holandského kráľovstva...

(Hlas z pléna.)

... tak je to žena, áno, čiže Robinsomovej, áno, Robinsom, dobre, nebudem robiť koncovku, veľvyslancovi pánovi Sotersovi, list riaditeľovi...

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Páni poslanci, prosím vás, nevyrušujte pani poslankyňu. Pani poslankyňa, nenechajte sa vyrušovať, pokojne to prečítajte.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ja to prečítam tak, ako boli adresované obálky, dobre? A riaditeľovi Medziinštitucionálnej spolupráce a vonkajších vzťahov Jangovi, list asistentovi osobitného spravodajcu OSN pre nezávislosť súdnictva a právnikov pánovi Meinovi, list veľvyslancom akreditovaným v Slovenskej republike, nebudem ich všetkých čítať, list predsedovi vlády Holandského kráľovstva, pretože bol donárom pri financovaní, ďalej list predsedovi vlády Švédskeho kráľovstva, ďalej to bol list na podporu mimovládnych organizácií, ktoré majú obdobné stanovisko. List predsedom vlád členských krajín Európskej únie a list predsedovi Úradu OSN pre Európu vo Viedni pánovi Arlakimu. Ďalej z týchto došli už odpovede. Nebudem vás s nimi zaťažovať, ale dovolím si aspoň jednu odpoveď prečítať, ktorá, podľa môjho názoru, je najzávažnejšia, pretože je to odpoveď pána Briana Burdekina, ktorý je špeciálny poradca pre národné inštitúcie, teda pre tieto národné strediská on je špeciálny poradca pri vysokom komisárovi pre ľudské práva OSN. Čiže je to osoba nanajvýš akceptovaniahodná, pretože práve táto problematika je v jej kompetencii.

Prečítam vám časť, ktorá sa týka toho financovania, čo vy požadujete. Píše, aj keď nie som odborník na slovenské právo, teda čítam preklad, mám všeobecné znalosti všeobecných údajov, na ktoré odkazujete. V roku 1991 som pomáhal pripravovať princípy OSN, to sú tieto parížske princípy, týkajúce sa štatútov národných inštitúcií, na ktoré sa odvolávate, ktoré boli potom prevzaté komisiou OSN pre ľudské práva v roku 1992 a Valným zhromaždením v roku 1993. Máte v podstate pravdu vo svojom tvrdení, že tieto medzinárodné štandardy zdôrazňujú nevyhnutnosť nezávislosti národných inštitúcií pre ľudské práva, ktoré boli založené legislatívou.

Ďalej píše, že by sa rád zúčastnil na Slovensku, aby sa osobne oboznámil s danou situáciou, a čo je veľmi dôležité, aby som vám zo záveru teda prečítala, tento náš list poslal, teda on sa obrátil na pána Mortonna Kiaeruma, ktorý je vlastne riaditeľom pre koordináciu týchto národných stredísk a píše: Poslal som kópiu tohto listu riaditeľovi Dánskeho centra pre ľudské práva a koordinátorovi Európskej skupiny národných inštitúcií, rozumejme národných inštitúcií pre ľudské práva, pánovi Mortonnovi Kiaerumovi. Dáva nám naňho fax a podobne. Vážení, čiže touto záležitosťou sa zrejme už budú zaoberať v Centre národných stredísk pre ľudské práva.

Dovoľte mi, aby som pokračovala vo svojom stanovisku. Tu boli z tohto miesta tlmočené myšlienky, že Národné stredisko sa bráni kontrole, lebo tam zrejme sú nejaké nedopatrenia, a preto správna rada nechce. Nie. Správna rada nemôže súhlasiť s kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu, ale správna rada každoročne dbala, aby bol urobený audit, čo je metóda kontroly v týchto národných strediskách aj v iných krajinách. V súčasnosti správna rada chce požiadať o kontrolný audit navyše, aby proste preukázala, že žiadne obavy z kontroly toto stredisko nemá.

A ak dovolíte, dala by som vám ďalšiu informáciu, že v čase, keď sa striedal predseda správnej rady doktor Králik, ktorý, Juraj Králik, ktorý vám taktiež nie je neznámou osobnosťou, bol veľvyslancom dlhé roky v Ženeve a je považovaný za mimoriadne schopného diplomata, keď on odchádzal z postu predsedu správnej rady a preberal správnu radu dnes už nebohý pán doktor Oláh, ktorý bol sudcom mestského súdu, tak sa traja členovia správnej rady obrátili na Najvyšší kontrolný úrad, pretože títo ľudia si žiadali kontrolu, pán doktor Králik chcel aj doktor Oláh mať okrem auditu ešte aj kontrolu urobenú. Obrátili sa na Najvyšší kontrolný úrad a v tom čase Najvyšší kontrolný úrad odmietol urobiť kontrolu práve vzhľadom na tieto parížske princípy, takže, pán minister, vaše vyjadrenia, že tu sa bránime kvôli rôznym vzťahom, ktoré vy tu zavlečujete, ktoré so zákonom nemajú nič spoločné, sú scestné, pretože národné stredisko skutočne sa žiadnej kontrole nebráni, ale má povinnosť rešpektovať dokumenty medzinárodné a medzinárodnú zmluvu, na základe ktorého bolo vytvorené a vždy budem toto obhajovať.

Ďalej mi dovoľte, aby som sa vyjadrila k vlastnému legislatívnemu problému predloženého návrhu.

Vážený pán minister, vaša doložka zlučiteľnosti je zlá, pretože hovorí len o právnych normách Európskej únie a my robíme aproximáciu práva nielen k právu Európskej únie, ale aj k materiálom Rady Európy. To bolo viackrát zdôraznené, a pokiaľ by vaši odborníci na aproximáciu vyhotovili kvalitnú doložku o aproximácii, tak by museli jednoznačne napísať, že tento legislatívny návrh nie je kompatibilný s materiálmi Rady Európy. Čiže namietam nekvalitu a zavádzajúcu doložku zlučiteľnosti.

Ďalej namietam bod 1 článku I, kde dávate národnému stredisku povinnosť zo zákona vypracúvať a uverejňovať správu o stave dodržiavania ľudských práv. Národné stredisko totiž robí každý rok, robilo pre svoju potrebu takúto správu, ale správu, ktorá má byť verejne verifikovaná, nemôže robiť, pretože nie je to v dohode, ktorá bola uzavretá s OSN a ďalej nemá na to kapacity finančné a ľudské.

Ďalej mi dovoľte, aby som uviedla, že v dohode o zriadení tohto strediska je jasne povedané, že stredisko po vyjdení zákona, ktorým sa vlastne zriadi, je nezávislé tak ekonomicky, teda je politicky aj právne nezávislé, to znamená, že právne nemôžete zasahovať do postavenia, prevádzkovo a právne nezávislé. To znamená, vy nemôžete zasahovať do prevádzky strediska, vy nemôžete úlohy ukladať stredisku, čo v tomto návrhu robíte, zákonom ukladáte úlohu, a nemôžete zasahovať právne. Toto stredisko má mimoriadne postavenie a má také, ako majú tieto národné strediská vo vyše 50 štátoch.

Ďalej vás chcem upozorniť na článok 29 ústavy, okrem novely ústavy, že politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti a iné združenia, toto tiež patrí do skupiny iných združení, sú oddelené od štátu. To znamená, vážený pán minister, veľmi veľa, a ak tomu nerozumiete, možno Ústavný súd a zahraničie vám to priblíži.

Ďalej mi dovoľte, aby som sa vyjadrila aj o pozadí tohto legislatívneho návrhu a kde vlastne vznikla, kto bol inšpirátorom takýchto snáh.

Vážení, okrem politického, že teda strany, vláda, vládna moc by mala rada svojich zástupcov podľa svojej chuti v Národnom stredisku, a preto aj kreovala návrh zákona tak, že väčšina členov bude vymenovaná zástupcami mocenských orgánov štátnej moci, teraz poslanecký návrh, teda ďalšia zmena, ktorá o chvíľu tu príde, to zmierňuje, nič nenapraví na podstate, že sa ide zákonom do tohto strediska, ale je veľmi zaujímavé, kto bol takým rozdúchavateľom tohto ohňa.

No od roku 1999 ide táto akcia a začali sme registrovať pokusy podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva Pála Csákyho, ktorý prejavil určitú snahu zasahovať do nezávislosti strediska. Viacerí členovia správnej rady už vtedy boli upozornení, že ide o snahu ovládnuť Slovenské národné stredisko a že za touto snahou významne stojí Strana maďarskej koalície. Kancelária podpredsedu vlády pre ľudské práva, teda Csákyho, už v liste z 25. marca z roku 1999 začala sa starať do toho, aký počet má mať správna rada Slovenského národného strediska pre ľudské práva a začala vyvíjať snahu určiť aj v platnom štatúte, ako má byť zloženie urobené. Čiže sa nepáčilo zloženie, ktoré bolo dohodnuté s vysokým komisárom Falom, pretože na to ja mám dokumenty, že takto bolo zloženie dohodnuté, že tí a tí majú navrhovať členov, ale toto bola tu snaha od pána Csákyho. Môžeme to dokumentovať listom Kancelárie podpredsedu vlády Slovenskej republiky zo dňa 25. marca 1999.

Ďalej je veľmi pozoruhodné, že na program schôdze Výboru pre ľudské práva a národnosti na jej 11. schôdzu sa dostalo posudzovanie a vlastne hodnotenie činnosti zástupcu národného strediska za Národnú radu Slovenskej republiky. Podľa štatútu totiž každý vymenovaný člen len čo je kooptovaný do správnej rady, stáva sa nezávislý od inštitúcie, ktorá ho kooptovala. A naraz tu sa išlo, výbor pre ľudské práva začal posudzovať a na to si vyžiadal správu o činnosti strediska a vlastne začal ho hodnotiť. Čiže on si mohol pozrieť správu a mohol vyjadrovať, ako členovia, ako poslanci, ale výbor, aby kontroloval činnosť správnej rady, to je neslýchané.

Totiž jasné je, že tieto organizácie nezastupujú, čiže zástupca Národnej rady už nie je kontrolovateľný Národnou radou, pretože po kooptácii, ako som povedala, je nezávislý. A ten, kto vvymenoval, má jedinú možnú funkciu, a to odvolať svojho člena, pokiaľ sa nestotožňuje alebo nepáči sa mu jeho aktivita v správnej rade Národného strediska. Ale to sa nestalo. Začala sa kritika celej správnej rady a jej zloženia.

Vážení, toto je bezprecedentný nátlak na nezávislosť strediska. Ďalej, že o takúto snahu išlo, môžeme dokumentovať listom výboru Národnej rady zo dňa 14. 4. 1999. Ďalej je veľmi zaujímavé, že na koordinačnej porade zase u pána Csákyho 10. januára 2000 bolo jedným z bodov programu riešenie problematiky postavenia Národného centra pre ľudské práva. Vážení, čo má orgán vlády, podpredseda vlády hodnotiť činnosť nezávislej mimovládnej organizácie. Môžeme to dokumentovať. Máme k dispozícii zápisnicu z tejto porady zo dňa 10. 1. 2000, kde bola predložená situačná správa o stave Národného centra pre ľudské práva. No akú kvalitu mala táto situačná správa, ja o tom pomlčím, ale len vás upozorním, že názov celej správy ani neuvádza zákonom stanovený a presný názov strediska tejto inštitúcie. Tak keď sa ani presne neuvedie názov inštitúcie, tak ako asi vyzerá hodnotenie jej činnosti.

Ďalej je veľmi zaujímavé, že na ďalšej koordinačnej porade 31. 1. 2000 znova od pána podpredsedu Csákyho sa pánovi Hrabkovi ukladá do 15 dní predložiť návrh novely zákona znovu o centre ľudských práv. Čiže určuje sa návrh zákona, ale znovu nekvalifikovane a prečo sa to robí na úrovni podpredsedu vlády, keď dohoda jasne hovorí o právnej nezávislosti strediska. A aká snaha je pána podpredsedu Csákyho, dokumentuje list pánovi Čarnogurskému, pardon, nie, prepáčte, to príde neskôr, ale v auguste 2000 predkladá minister spravodlivosti Ján Čarnogurský na skrátené pripomienkové konanie z vlastnej iniciatívy tento návrh.

Vážení, ja som robila legislatívu od roku 1992 v Slovenskej republike a pred tým som bola členkou legislatívnej rady federálnej vlády, ktorú viedol pán Rychetský. Ale nikdy sme nemali termín skrátené pripomienkové konanie. Pripomienkové konanie sa skracovať neskracuje. Podľa zákona máme len skrátené konanie v parlamente. Ale že sa takto rýchlo urýchľuje predloženie tohto zákona, tiež o všeličom hovorí.

V januári 2001, konkrétne 30. januára 2001 pán podpredseda vlády posiela list pánovi Čarnogurskému, kde urguje, čo je s návrhom zákona a kedy bude predložený na rokovanie vlády. Opätovne môžeme tento list predložiť a dokumentovať túto mimoriadnu, mimoriadnu aktivitu pána podpredsedu vlády. Ja to všetko tu uvádzam, lebo pán podpredseda vlády pre masmédiá sa vyjadril, že z jeho strany akože nič a tak ďalej.

Ďalej na pravidelnej koordinačnej porade znova pána Csákyho bola daná úloha informovať podpredsedu vlády a vyhľadať argumenty v prospech štátu, aby štát tento zákon mohol predložiť do parlamentu a ho obhájiť. No už je tu situácia, že sa cíti, že tie argumenty nie sú, ale, vážení, ja sa pýtam Národnej rady, či prv musia existovať argumenty a až potom sa vypracúva nejaké riešenie prostredníctvom zákona. A nie vypracujeme zákon a potom rýchlo zvoláme koordinačnú poradu, kde uložíme úlohu pod bodom číslo 5, aby sa teda vyhľadali argumenty v prospech tohto. Znovu môžem dokumentovať záznamom z pravidelnej koordinačnej porady pána podpredsedu vlády. Z uvedeného je zrejmé, že informácie, ktoré dostali viacerí členovia správnej rady a boli upozornení, že táto snaha ovládnuť národné stredisko ide od SMK, je pravdepodobne nie ďaleko od pravdy a aktivita, s akou sa pán predseda výboru pre ľudské práva a národnosti angažoval, mňa osobne ako členku tohto výboru o tejto skutočnosti presviedča.

Dovoľte mi, aby som na záver uviedla, že Národné stredisko pre ľudské práva odmieta byť závislé od politickej moci. Či dnes, alebo v budúcnosti. Ďalej chcem povedať, že stredisko odmieta, aby sa aj v budúcnosti takéto zákony využívali, pretože pri zmene vlády na základe tohto zákona môže byť znova stredisko úplne inak kreované a úplne inak zložené. Neviem, či si to uvedomujete, ale je to fakt a ja tlmočím názor, že stredisko odmieta byť predmetom takých mocenských manipulácií a byť vlastne tak ako to združenie sudcov, kde sú akosi právnici a vedia, vidia do veci, nazvali to zoštátnením strediska. Ja odmietam všetky ďalšie mimoúvahy pri tomto zákone, ale neodmietam o nich diskutovať na pôde akejkoľvek, pretože pán minister vo výbore pre ľudské práva začal s rôznymi súvislosťami, ja sa im nebránim. Samozrejme, pán minister, aj v súvislosti s vašou osobou a rodinnými príslušníkmi, ale nie v súvislosti so zákonom, s čím sa chce zakryť podstata tohto zákona. Podstata, že súčasná vládna moc vstupuje do mimovládnej sféry, že tak významné stredisko, ako je stredisko pre ľudské práva, chce zoštátniť.

Ďalej upozorňujem, že tento legislatívny návrh je v rozpore s medzinárodnými dokumentmi, že jeho doložka aproximácie nie je pravdivá, že je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a že je v rozpore s novelou, ktorá nadobudne účinnosť, teda novelou ústavy od 1. júla. Preto ja tento legislatívny návrh nemôžem podporiť, a ak poslanci vládnej koalície chcú zažiť alebo chcú pomôcť, aby došlo k ďalšej medzinárodnej hanbe, pretože toto bude hanba, to je niečo, čo nie je prijateľné, tak, prosím, zvážte si. Ale komu záleží na zachovávaní ústavy a medzinárodných zmlúv, ktoré ste tu pri prijímaní ústavy deklarovali, tak tento legislatívny návrh nemôže podporiť.

Ja vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásili ôsmi poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Posledná je pani poslankyňa Podhradská.

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Chcem doplniť pani poslankyňu Tóthovú a podčiarknuť jednu významnú skutočnosť, pretože povedala veľa argumentov, hovorila dosť dlho a mohli by zaniknúť podstatné súvislosti. Podľa článku 3 písm. d) dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Organizáciou Spojených národov o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktorá bola zverejnená v Zbierke zákonov pod číslom 29 v roku 1995, sa vláda Slovenskej republiky zaviazala, že zabezpečí právnu a prevádzkovú nezávislosť Slovenského národného strediska. Teda je to platný záväzok pre Slovenskú republiku. Sú iba dva možné výklady, prečo predkladá minister spravodlivosti takúto novelu zákona. Alebo jeho úradníci neovládajú právne predpisy, ktoré zaväzujú Slovenskú republiku, alebo nevedia si presne vyložiť pojmy, ktoré sú všeobecne známe, alebo to vedia a úmyselne chcú spolitizovať ďalšiu veľmi významnú inštitúciu, ktorá má chrániť demokraciu Slovenskej republiky. Táto politická moc už dobyla Ústavný súd a účelovou, krvavou novelizáciou Ústavy Slovenskej republiky posunula Slovenskú republiku do veľmi nepríjemnej situácie. Toto je ďalší krok, ktorým sa účelovo chystá ovládnuť jeden veľmi významný inštitút, našťastie chránený medzinárodným právnym dokumentom a medzinárodnou organizáciou, na svoju veľmi krátkozrakú potrebu.

Pán podpredseda, chcem sa spýtať ešte na jednu vec v tejto súvislosti. Mali sme podľa prijatého programu hovoriť a prerokúvať body 9, 10, tak je to napísané aj v programe. Neviem, prečo sa urobila zmena, na základe čoho.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Tóthová veľmi správne poukázala na to, čo mňa veľmi mrzí, že predseda parlamentného výboru pre ľudské práva, národnosti a tak ďalej, nebudem hovoriť celý názov, skutočne neovláda dokumenty, ktoré súvisia s predkladaným bodom rokovania. Pretože, ak by ovládal a mal pred sebou dohodu, ktorá bola podpísaná medzi OSN a vládou Slovenskej republiky, tak by netvrdil to, že finančné prostriedky boli zrušené, pretože bola nejaká kritika. Nie je to pravda, článok 3 bod c) jasne hovorí, že po uplynutí 24 mesiacov potom prejde financovanie na vládu, dokonca sa má upravovať aj rozpočet podľa devízových kurzov, takže preto to nie je na každý rok rovnaká suma. Takisto tu zavádzal nielen Národnú radu, ale aj niektorých medzinárodných zástupcov, že správna rada je spolitizovaná.

Pán predseda výboru, keby vy ste si pozreli poriadne dokumenty, tak by ste vedeli, že naozaj bol pôvodne za Národnú radu pán poslanec Bárány. Keby nebol prešiel do inej funkcie, je dodnes v tej správnej rade a ja som nastupovala ako opozičná poslankyňa na návrh predsedu parlamentu, pretože pán Gašparovič, keď ma vymenoval, ešte nebola vytvorená naša vláda. Pán poslanec Kandráč v tom roku, keď bol za právnickú fakultu, tak nebol členom HZDS. Bolo to dva roky predtým, ako sa stal členom HZDS.

Takže nemáte overené skutočnosti a pani poslankyňa Tóthová bola vymenovaná hneď v roku 1994 správnou radou, v ktorej som ja ani pán Kandráč ešte členmi neboli. Takže žiadne politické ovplyvňovanie tam nebolo. Mňa nikdy nezaujímalo ani nezaujíma, aké politické presvedčenie majú členovia správnej rady.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a vítam vás na dnešnom rokovaní, dúfam, že dnes bude rokovanie také pokojnejšie, ako bolo včera.

K pani poslankyni Tóthovej by som chcela povedať alebo len pridupľovať niektoré veci. Áno, vracia sa nám sem ten bývalý režim, žiaľ, a považujem ako za pikantériu, že práve pri prerokúvaní tohto zákona je prítomný pán minister Čarnogurský ako predkladateľ. Pán minister, vy veľmi dobre viete, kam siahali hry ŠtB v predchádzajúcom režime. Že to boli práve mimovládne organizácie, že to boli práve rôzne hnutia a rôzne spolky od zelených cez nábožensky veriacich a podobne, ktorých rozpracúvala ŠtB. Že si tam dávala svojich ľudí, že sa zavierali a prenasledovali, a to isté dnes chcete robiť vy. A mám na tieto svoje tvrdé slová, ktoré hovorím, desiatky príkladov, lebo to nie je len Stredisko pre ľudské práva, to je aj Únia žien napríklad a všade vyhlasujete o tom, aký je dôležitý mimovládny sektor. Áno, mimovládny sektor, ale ten, ktorý udržuje táto vláda, ktorý udržuje pri živote a dáva mu financie a dáva mu granty. Pozrite sa na jednotlivé mená. Ako jedna osoba figuruje v dvoch, troch, štyroch, piatich mimovládnych organizáciách, len aby ste mohli peniažky spätným tokom dostať znovu do svojich vreciek. A že v tejto situácii si ešte podpredseda vlády sem pozve pána Gilla Roblesa ako komisára pre ľudské práva Rady Európy, to vám je len na hanbu. Tento komisár chodí do konfliktných krajín, ako je Macedónsko, Juhoslávia, Čečensko. Vy nás ťaháte na Balkán svojou zvrhlou politikou.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Chcem podporiť stanovisko pani poslankyne Tóthovej pri obrane zachovania nezávislosti vedenia národného strediska a jeho dozornej rady. Všetka táto snaha je, bohužiaľ, naozaj taká, že vlastne si terajšia štátna moc, vládna moc osvojuje normalizačné maniere. Spôsoby, akým sa pokúša pochodovať cez inštitúcie a vyčistiť ich od politicky inak zmýšľajúcich ľudí a urobiť vlastne z nezávislých inštitúcií bezmocných pritakávačov terajšej moci. Sú veľmi nesprávne. Rád by som pri tom upozorniť, že sa to deje v situácii, keď klientelizmus prepojený s terajšou vládnou mocou úplne kvitne. Pripomeňme si ten škandál, ako boli postúpené skoro pol miliardy korún Slávia Capitalu za takzvanú poradu o predaji telekomunikácií. Čo sa deje pri privatizácii sporiteľne, kde sporiteľňa, ktorá má desaťnásobnú úložku od obyvateľstva, bola za jednu desatinu v podstate predaná cudzej firme. A ak toto chcete uskutočniť nielen v privatizačnom sektore, ale aj v politicky neodvislom treťom sektore, kde ste vždy mali navrch, tak to je pokus o monopolné postavenie.