Poslanec L. Orosz:
Áno, ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil na rokovaní slovenského parlamentu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o tlač 969.
Ako vyplýva už z názvu zákona, nejde len o novelu Trestného zákona, ale aj o novelu ďalšieho trestnoprávneho kódexu - zákona o trestnom konaní súdnom, teda Trestného poriadku a zákona o priestupkoch.
Môžem konštatovať, že tento návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a tiež v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti, ktoré sú ustanovené, resp. určené v legislatívnych pravidlách.
Treba povedať, že každý zásah do základných trestnoprávnych kódexov, či už ide o Trestný zákon alebo o Trestný poriadok, je vždy mimoriadne závažným legislatívnym krokom so závažnými dôsledkami pre spoločenský život. Z hľadiska požiadaviek na stabilitu základných trestnoprávnych kódexov nie je práve najlepšie, že v tomto volebnom období sa zasahuje do nich už tretí raz a naviac je pripravovaná aj celková rekodifikácia trestného práva.
Treba v tejto súvislosti povedať, že tieto slová nejdú len na vrub vláde Slovenskej republiky, ale aj poslancom. Pokiaľ ma moje poznámky neklamú, tak posledné dve novelizácie Trestného zákona vznikli z poslaneckých iniciatív. A najmä vo vzťahu k tej poslednej, k takzvanému farmárskemu zákonu nie sú zatiaľ podľa mojich informácií pozitívne odozvy z praxe orgánov činných v trestnom konaní. Na druhej strane je potrebné povedať, že život v súčasnosti je veľmi dynamický a vyžaduje pohotové legislatívne reakcie na elimináciu konaní, ktoré vykazujú určitý stupeň spoločenskej nebezpečnosti.
V tejto súvislosti chcem oceniť, že vláda Slovenskej republiky veľmi pohotovo reaguje novelou Trestného zákona na rozšírený výskyt trestných činov, ktoré sú rasovo motivované. Myslím si, že sa žiada oceniť aj pomerne pohotovú reakciu vlády Slovenskej republiky a spracovateľského rezortu na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, a to v niekoľkých oblastiach. Je tu reakcia na posilnenie právnej ochrany voľne žijúcich živočíchov a voľne žijúcich rastlín, na ktoré reagovala Ústava Slovenskej republiky a na ktoré reaguje príslušné ustanovenie novely Trestného zákona.
Takisto v novele Trestného poriadku sa reaguje na zmenu článku 17 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa dotýka ústavnej lehoty od zadržania, resp. zatknutia osoby podozrivej zo spáchania trestného činu po rozhodnutie súdu o vzatí tejto osoby do väzby, prípadne o jej prepustení na slobodu. V tejto súvislosti si dovolím poznamenať, že pri príprave novely Ústavy Slovenskej republiky sa uvažovalo aj o inom riešení v súvislosti s tou lehotou pre rozhodnutie súdu. Tam je vytvorená podľa mňa možnosť aj na to, aby sa v rámci tejto lehoty rozhodlo aj v druhej inštancii. O tom možno diskutovať, i keď súhlasím s tým, že možno je predčasné siahnuť k tomuto kroku, ale zrejme v druhom čítaní môžeme aj o tejto alternatíve diskutovať.
Novela Trestného poriadku reaguje tiež na zrušenie práva prezidenta republiky udeľovať milosť, resp. amnestiu vo forme abolície, to znamená, nariaďovania, aby sa trestné konanie nezačalo, resp. sa v ňom nepokračovalo.
Obdobne reaguje tento návrh na ratifikáciu viacerých medzinárodných dokumentov, osobitne na ratifikáciu Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou vo vzťahu k právu odmietnuť vypovedať pred štátnym orgánom z dôvodu spovedného tajomstva, ktoré patrí osobám povereným pastoračnou starostlivosťou.
V tejto súvislosti sa chcem opýtať pána ministra, z akých dôvodov zatiaľ nebola vatikánska zmluva publikovaná v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čo, ako vieme, je predpoklad jej plnej vnútroštátnej záväznosti.
V predloženej novele budú nesporne aj veci, ktoré vyvolajú rozsiahlu diskusiu a možno i rozdielne názory počas rokovania, či už v rámci prvého čítania, či už v rámci druhého čítania. Je tam viacero vecí, ktoré môžu takúto diskusiu vyvolať. Len ako príklad uvádzam zmenu ustanovenia o výške škody, ktorá je jedným zo znakov objektívnej stránky trestného činu. Ako vieme, momentálne je táto výška stanovená platným Trestným zákonom na výšku 8 tisíc korún. Novelou sa znižuje na výšku minimálnej mzdy. Toto určite vyvolá zvýšenú zaťaženosť súdov.
Na diskusiu o všetkých týchto a ďalších otázkach, o ktorých som nehovoril ani ja, ani pán minister v úvodnom slove, sa určite vytvorí priestor v rámci druhého čítania, ak Národná rada podporí môj návrh na to, aby sa tento návrh prerokoval v rámci druhého čítania. Myslím si, že sú vytvorené všetky predpoklady na to, aby sme tak rozhodli, a myslím si, že je v tejto novele mnoho vecí, ktoré je potrebné veľmi promptne riešiť. Teda budem predkladať v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku návrh, aby sa po rozprave odporučilo tento vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Ďalej v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1077 z 23. apríla 2001 budem odporúčať prideliť tento vládny návrh zákona na prerokovanie nasledovným výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre kultúru a médiá, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a takisto výboru pre ľudské práva a národnosti. V súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky ďalej budem navrhovať, aby úlohu gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, a zároveň budem odporúčať, aby výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 11. júna tohto roku a gestorský, teda ústavnoprávny výbor aby ho prerokoval v lehote do 12. júna 2001.
To je v tejto chvíli, pán podpredseda, všetko z mojej strany, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov do rozpravy, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
(Ruch v sále.)
Pán poslanec, pokoj.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník a o zmene a doplnení zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 989. Návrh na pridelenie tohto návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1095.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie pán minister spravodlivosti.
Nech sa páči.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
predkladám ďalší dôležitý zákon v systéme právneho poriadku Slovenskej republiky, takzvaný zákon kódexového typu čiže zákonník, a síce Obchodný zákonník, novelu Obchodného zákonníka.
Predkladám návrh zákona, ktorým sa dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
Predkladaný materiál bol pripravený v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2001 v spolupráci so slovenskými odborníkmi pôsobiacimi v oblasti aplikácie a teórie obchodného práva a bol prekonzultovaný s expertmi Európskej únie v rámci twinningového projektu.
Predložený návrh zákona vychádza predovšetkým z potreby implementovať jednotlivé obchodné smernice európskych spoločenstiev tak, ako sa Slovenská republika zaviazala v Národnom programe pre prijatie acquis communautaire. Z uvedených dôvodov sú v predloženom návrhu zapracované všetky platné obchodné smernice z kapitoly 5 - Právo obchodných spoločností. Tým sa Slovenská republika čiastočne vysporiadala aj s povinnosťou harmonizovať slovenský právny poriadok s obchodným právom európskych spoločenstiev. Cieľom aproximácie právnych predpisov týkajúcich sa obchodných spoločností je zabezpečiť vyšší štandard ochrany záujmov tretích osôb, najmä akcionárov a veriteľov.
Návrh zákona vychádza z potreby zabezpečiť úplnú implementáciu medzinárodnoprávneho záväzku vychádzajúceho zo znenia článku 45 ods. 1 a článku 69 a článku 70 Asociačnej dohody a tiež transformovať do slovenského právneho poriadku záväzky, ktoré vyplývajú pre členské štáty zo znenia článkov 43 - 48 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre oblasť obchodného, konkrétne firemného práva.
Na zabezpečenie účelu novely bolo potrebné legislatívne premietnuť dôsledky zmeny Obchodného zákonníka do civilného procesného práva, zmeniť úpravu cenných papierov a upresniť jeden z možných spôsobov výkonu exekúcie voči obchodnému podielu spoločníka.
Ďalšou úlohou, s ktorou sa novela Obchodného zákonníka musela vysporiadať, bolo vyriešiť veľké množstvo drobných aplikačných problémov, ktoré majú bezprostredný dopad na akcionárov, štatutárne orgány, veriteľov a v konečnom dôsledku zaťažujú súdy na Slovensku. Z uvedeného dôvodu sa návrh novely sústredil na zabezpečenie ochrany veriteľov a iných tretích osôb v obchodnom styku, najmä s kapitálovými spoločnosťami, ďalej na stabilitu vymenovania osôb do riadiacich funkcií obchodných spoločností, na druhej strane na posilnenie ochrany spoločníkov kapitálových spoločností pred možným zneužívaním mocenského postavenia štatutárnymi orgánmi, prípadne aj dozornými orgánmi kapitálových spoločností, pretože doterajšia právna úprava nerieši uvedené vzťahy jednoznačne, a tak napomáha nárastu sporov v agende obchodného súdnictva.
Všetky zmeny týkajúce sa obchodných spoločností boli primeraným spôsobom premietnuté aj do ustanovení Obchodného zákonníka o družstvách.
Novela tiež vo všeobecných ustanoveniach upresnila zodpovednosť za škodu a platnosť úkonov vymedzených iba pre podnikateľov pred vydaním oprávnenia na podnikanie a dotkla sa ustanovení o obchodnom mene.
Úplne novým spôsobom zabezpečuje ochranu tretích osôb, pretože podnikatelia budú mať povinnosť na obchodnej korešpondencii uvádzať vždy svoje identifikačné údaje. Ak tak neurobia, môže im byť uložená súdom donucovacia pokuta až do výšky 100 tisíc korún.
Okrem uvedených vecí sa predkladaný materiál zaoberá upresnením niektorých všeobecných ustanovení obchodných záväzkových vzťahov, ďalej sprísnením podmienok tichého spoločenstva a úpravy ich vzájomného vzťahu a tiež navrhuje nový prístup k úprave obchodného zastúpenia v súlade s európskym právom.
Predkladaný materiál bude mať dopad na štátny rozpočet vo výške 23 mil. korún a na zvýšenie počtu zamestnancov súdov. Navrhujeme posilniť každý registrový súd o dvoch pracovníkov, to znamená celkovo o 16 zamestnancov, najmä vzhľadom na zavedenie personálne a materiálno-technické zabezpečenie, dobudovanie a riadnu činnosť zbierky listín všetkých obchodných registrov na úrovni štandardov členských štátov Európskej únie. Tiež skrátenie lehoty na vydávanie a distribúciu Obchodného vestníka ministerstva spravodlivosti z dvojtýždňovej periodicity na jednotýždňovú si vyžiada uvedené peňažné prostriedky zo štátneho rozpočtu.
Nakoľko ministerstvo spravodlivosti musí dodržať technologické lehoty potrebné na stavebné dobudovanie vhodných a dôstojných priestorov zbierky listín, bola účinnosť návrhu zákona posunutá na 1. január budúceho roku, hoci sa Slovenská republika v pozičnom dokumente pre kapitolu 5 - Právo obchodných spoločností zaviazala odstrániť prekážky podnikania pre občanov z členských štátov Európskej únie k 1. júnu 2001.
Trochu azda na vysvetlenie. Z tejto novely a, samozrejme, aj zo smerníc Európskej únie, ktoré zapracúvame do tejto novely, vyplýva, že na všetkých registrových súdoch čiže na okresných súdoch v sídle kraja, čiže na ôsmich súdoch na Slovensku je potrebné vybudovať prakticky osobitnú miestnosť alebo osobitné oddelenie, kde bude uložená zbierka listín v súlade s týmito smernicami Európskej únie. Je to čiastočne odlišná zbierka alebo čiastočne odlišný obsah každého jednotlivého spisu, ako je oficiálny spis na registrovom súde pre firmy, a to z toho dôvodu, že celkový spis o firme obsahuje aj údaje, ktoré nemôžu byť publikované alebo teda široko prístupné, naproti tomu ale zase iné údaje je potrebné široko sprístupniť. Toto si vyžaduje isté technické riešenie, to znamená prakticky na každom z týchto ôsmich okresných súdov vybudovať osobitnú miestnosť, technické zabezpečenie na rozmnožovanie a podobne, čo si, samozrejme, vyžaduje určitý čas.
Azda na ospravedlnenie alebo, ako to vezmeme, uvediem toľko, že technické vybavenie týchto miestností, konkrétne teda kopírky, rozmnožovacie stroje a nejaké ďalšie technické zariadenie, je plánované už asi dva roky z programu PHARE a je aj schválené. A v súčasnosti je vypísaný súbeh na dodávateľa týchto technických zariadení. A je to z programu ešte roku 1998, z programu PHARE. No isté meškanie termínov ide takpovediac ruka v ruke.
Ale hovorím, to uvádzam len na okraj, novela Obchodného zákonníka ako celok znamená splnenie našich záväzkov voči Európskej únii a zároveň aj takpovediac vyčistenie našej rokovacej pozície s Európskou úniou o vstupe do Európskej únie v kapitole Právo obchodných spoločností. Z týchto dôvodov navrhujem, aby ste posunuli tento návrh zákona do ďalšieho čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie tohto vládneho návrhu.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor a ktorý je predseda tohto výboru, pánu poslancovi Oroszovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som opätovne v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil na rokovaní Národnej rady v rámci prvého čítania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník a o zmene a doplnení zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že tento návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, všetky náležitosti, ktoré sú tu obsiahnuté, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Málokedy sa stáva v histórii parlamentov, že minister predkladá za sebou zmeny 4 kódexov, dá sa povedať, lebo ten prvý obsahoval zmenu dvoch kódexov. Toto je ďalšia zmena kódexu platného Obchodného zákonníka. O chvíľu budeme prerokúvať aj novelu Občianskeho súdneho poriadku. V tejto súvislosti nie je potrebné nejako osobitne zdôrazňovať význam rokovania Národnej rady o tomto bode programu.
Ide o rozsiahlu novelizáciu platného Obchodného zákonníka, ktorá, ako nás pán minister informoval a ako je obsiahnuté aj v dôvodovej správe, bola dlhodobo a, ja si myslím, aj starostlivo pripravovaná. Jej cieľom je okrem iného rozsiahla implementácia viacerých smerníc Európskej únie, predovšetkým do oblasti práva obchodných spoločností. Zároveň návrh reaguje aj na viaceré aktuálne otázky aplikačnej praxe.
V celkovom kontexte si myslím, že schválenie tejto novely Obchodného zákonníka by mohlo byť významným prínosom pre stabilizáciu právneho poriadku Slovenskej republiky v oblasti právneho prostredia obchodných spoločností a mohlo by byť aj určitým príspevkom k rozvoju podnikania a investovania Slovenskej republiky. Do istej miery by nepriamo táto novela mohla pôsobiť aj na skrátenie lehôt na riešenie obchodných sporov.
Vychádzajúc aj z toho, čo som povedal, vychádzajúc z obsahu tejto novely, budem vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, že po rozprave odporučí tento vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1095 z 24. apríla 2001 odporúčam, aby tento vládny návrh zákona bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Zároveň v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby úlohu gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej odporúčam, aby výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 11. júna 2001 a gestorský, teda ústavnoprávny výbor ho prerokoval v lehote do 12. júna 2001.
To je všetko z mojej strany, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Tkáč ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený minister,
vážený pán spravodajca,
dámy a páni,
nechcem narušiť hokejovú idylu v parlamente Slovenskej republiky, ale nedá mi, aby som nepovedal niekoľko poznámok k tomu, čo je predmetom dnešného rokovania.
Chcem povedať predovšetkým to, že pozitívne hodnotím tento návrh, ja si myslím, že posúva krokmi dopredu obchodné právo, ale tie poznámky by som chcel povedať v podstate asi v takom zmysle, čo spadá aj na vládu, v ktorej som ja pôsobil, a čo nie je teda len proti tejto vláde.
Chcem povedať, že od roku 1990 ešte v čase federálnej legislatívy existoval, povedal by som, hospodárskoprávny či obchodnoprávny boom v legislatíve, to znamená, že bolo prijatých asi 600 právnych noriem, dosť často federálnej kompetencie, z hľadiska ekonomickej reformy, teraz to nespájam s reformou sociálnou, ale išlo aj o vážne zásahy do takzvaného hospodárskeho práva. Transformoval sa na právo obchodné v tom čase, zrušila sa arbitráž, prešli tieto spory do pôsobnosti súdov. Chcem povedať, akoby nejako ustrnula postupne, a to znovu opakujem bez ohľadu na vládu, ktorá je pri moci, nejako tá, povedal by som, obchodná reforma v tomto zmysle. Preto ja si myslím, že z pohľadu reformátorov tento návrh zákona má reformné prvky, že to musím uvítať a pri dosť všeobecnej absencii reformy zákonov to je pozitívne.
Ja sa vrátim k jednej téme, že pre mňa ako aj človeka, ktorý z legislatívou žije viac rokov, je naozaj nepochopiteľné, čo, znovu opakujem, platí aj pre našu vládu, že je paradox, keď Obchodný zákonník v podstate spravuje legislatívne ministerstvo spravodlivosti. To nie je absolútne konfrontačné, čo hovorím, práve naopak. A keď si spočítate všeobecne, a to znova opakujem už od roku 1990, legislatívnu produkciu ministerstiev hospodárstva, to znamená tak federálneho alebo teda úradu podpredsedu vlády pre federálne hospodárske veci až po súčasnosť, tak zistíte, že tá legislatívna produkcia je mizerná. Dokonca existujú teraz prehľady v oblasti hospodárskej legislatívy, kde sa ministerstvo hospodárstva dostáva doslova na čelo pelotónu neplničov hospodárskej legislatívy z hľadiska aj prístupového procesu.
V čom je príčina. Je tých príčin podľa mojej mienky viacej a ja tu znovu opakujem, že si myslím, že toto ministerstvo v podstate z hľadiska štruktúry ústredných orgánov štátnej správy zbytočné, a to aj z pohľadu sociálnej legislatívy riešenia takých závažných prvkov alebo teda fenoménov spoločnosti, akým je nezamestnanosť. Ja som ešte pomaly nestretol na rokovaní o nezamestnanosti ministra hospodárstva alebo, nedajboh, štátneho tajomníka. Namojdušu, mám ako človek, ktorý je v parlamente, problém, keby som mal vymenovať štátnych tajomníkov ministerstva hospodárstva. V podstate o nich neviem a neviem, či aj pán minister niečo o nich vie, ale to súvisí potom aj s tým legislatívnym ťahom na bránku z hľadiska plnenia úloh. Dnes sme mali výbor pre európsku integráciu. Pani poslankyňa Keltošová si vyžiadala opätovnú inováciu materiálov. Je krásny piktogram v tomto prehľade neplnenia úloh z plánu legislatívnych úloh vlády aj z hľadiska prístupového procesu. Myslím, že to má značku vybuchujúceho granátu. A ministerstvo hospodárstva suverénne vedie v tomto zmysle.
Chcem tým povedať, že naozaj je na čase všeobecne sa zaoberať kompetenciami takejto inštitúcie, a pritom nepodceňujem ministerstvo spravodlivosti ani v minulosti, ani dnes, chráň Boh, ale je tu otázka, že je nevyhnutné mať aj v ekonomickej oblasti systémový pohľad, a to platí aj pre ekonomických reformátorov, a potom sme svedkami toho, že v podstate, tak ako od deväťdesiatych rokoch tu dominuje, povedal by som, daňová a finančná legislatíva, ministerstvo hospodárstva, ako keby ani nebolo z hľadiska, zoberte si pripomienkové konania z hľadiska toho, čo to pomôže hospodárstvu, aký je optimálny variant daňového príspevkového poistného zaťaženia subjektov štátu, zamestnancov, zamestnávateľov či občanov. Neexistujú ani také veci, ktoré aj Klausova vláda zobrala z bývalého režimu, keď si spomínate, to je napríklad správa o hospodárskej situácii krajiny, štátu. Ešte za pána ministra Dybu tie správy fungovali, tak ako existuje určitá rutinná prax ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že existuje správa o sociálnej situácii obyvateľstva, má vlastnú periodicitu, má obrovskú vypovedaciu schopnosť, a je tu aj určitá stopa do histórie štátu, krajiny podľa mojej mienky pre budúcnosť. A tá správa o hospodárstve je naozaj veľmi dôležitá. Ministerstvo hospodárstva, aj fungovanie štátneho tajomníka či ministrov vo vláde, namojdušu, neviem, čo robí.
Chcem tým povedať, že aj tá všeobecná legislatíva v oblasti obchodného práva potom súvisí s tým, akým spôsobom sa riadi zahraničná obchodná činnosť, a či v procese prístupu do Európskej únie by obchodná diplomacia mala mať svoje miesto alebo či bude naháňať kšefty tým, kto sú obchodní diplomati, nechcem pourážať tých, ktorí sa snažili, alebo či bude naháňať kšefty, s prepáčením za výraz, súkromným firmám, do ktorých skutočne vládu žiadneho štátu nič nemá byť. Iná otázka je, čo majú robiť v oblasti cestovného ruchu napríklad z hľadiska naháňania alebo teda fungovania dobre fungujúcich cestovných kancelárií, ktoré nepotrebujú štát. Veľký biely otec aj v tejto súvislosti čo má ísť do súkromnej firmy a hľadať tam pracovné príležitosti či zdroje na úvery a investície? To je veľmi vážna otázka, ktorá má dopad, samozrejme, systémový aj do obchodného práva z hľadiska obchodnej legislatívy a do vymedzenia deľby právomoci medzi ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom hospodárstva, ak ministerstvo hospodárstva chce preukázať svoju životaschopnosť alebo teda vôbec to, že má svoje opodstatnenie v systéme ústredných orgánov štátnej správy.
To sú otázky, ktoré evokuje táto pozitívna novela podľa mojej mienky. A nemalo to byť, znova opakujem, na kritiku tohto postupu. Ale keďže sme v čítaní, kde máme hovoriť aj o všeobecných súvislostiach tak, je to v rokovacom poriadku, myslím si, že by sme sa mali tejto problematike venovať.
A ja už len čakám na takého reformátora, ktorý príde s tým, že naozaj bude fúzovať určité typy ministerstiev a že keď, ja už sa tu opakujem, v Luxemburgu je ministerstvo práce a financií, čo je fantastická vec podľa mojej mienky, a riadil to dlho terajší predseda vlády pán Juncker, že aj otázka zamestnanosti a otázka práce tvorby nových pracovných miest bude konečne záberom aj ministerstva hospodárstva.
Ale ministerstvo je na to ministerstvom, že predovšetkým aj z hľadiska teórie riadenia, aj z hľadiska štátnej teórie plní nástroj normatívneho riadenia štátu. Všetky ostatné záležitosti sú v trhovej ekonomike podružné podľa mojej mienky, pretože minister hospodárstva nemôže byť dobre informovaný námestník nejakej súkromnej firmy alebo štátnej firmy, dajme tomu, že o všetkom vie, čo sa v tých firmách deje, pozná toky hospodárstva v štáte. Alebo čo má chodiť do Malajzie predávať traktory? "Vot éto vapros." A toto si dovolím povedať v súvislosti s dobrým návrhom zákona, ktorý máme na stole.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tkáč bol jediný prihlásený do rozpravy.
S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Keltošová a pán poslanec Hofbauer.
Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
ja len chcem doplniť pána poslanca Tkáča. Tento zoznam, o ktorom hovoril, mal v rukách. A naozaj najviac nesplnených legislatívnych úloh tam má ministerstvo hospodárstva, či ide o zákony, či ide potom nadväzne o nariadenia vlády a ešte ďalej vyhlášky. Pochopiteľne, keď nie je zákon, ťažko sa robí vyhláška k tomu. Je to vážny problém. My sme naozaj dnes žiadali na integračnom výbore, aby zoznam, ktorý sme dostali v marci, bol znovu inovovaný, pretože nám záleží, aby legislatívna tvorba prebiehala v súlade s našimi záväzkami voči Európskej únii.
Ja len trochu odbočím ešte k ministerstvu spravodlivosti. Aj v súvislosti s inými typmi legislatívnych návrhov ja som hovorila pánovi ministrovi pred chvíľou, že napríklad zákon o rodine, ktorý je tak často diskutovaný v médiách, ktorý má byť súčasťou Občianskeho zákonníka, vzhľadom na posun termínov Občianskeho zákonníka nebude v tomto volebnom období. A ja sa nazdávam, že tento zákon o rodine, ktorý platí od roku 1963 a je v gescii ministerstva spravodlivosti, by mal byť vyňatý a predložený do vlády a ďalej aj do parlamentu. Ja si skutočne myslím, a to aj za bývalej vlády bol problém, že nemusí ministerstvo spravodlivosti gestorovať ešte napríklad aj sociálnoprávne úpravy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Myslím, že pán poslanec Tkáč opomenul pri ministerstve hospodárstva osobu, ktorá je evidentne známa - pán Benčúrik, chlapčúrik vážiaci asi 40 kg aj s topánkami a vo veku asi 20 rokov. To je najznámejšia osoba hneď po ministrovi. Ale nakoniec nečudo, že ten stav je taký, aký je, pretože tie čistky personálne, ktoré tam boli urobené po jednotlivých ekonomických ministerstvách, tak sú bezprecedentné a mediálna sféra sa zaužívala do formy, že ministerskí úradníci, to sú najväčší darebáci. Dámy a páni, kvalifikovaný ministerský úradník je po troch rokoch systematickej práce na ministerstve na úrovni referenta. A potom môže postupovať vyššie. Ale u nás je to vylúčené, pretože prídu voľby a tam sa vymení od ministra až po vartáša všetko. Potom tie ministerstvá tak aj vyzerajú. Skúste ísť na ministerstvo financií a spomenúť komukoľvek počnúc od ministerky napríklad problematiku dlhovej služby. Personál utečie a ministerka omdlie.
Takže to sú úplne normálne stavy, ktoré sú v rezorte dopravy a spojov i v rezorte hospodárstva. Ale potom hovoriť o tom, že sa blížime k nejakým métam Európskej únie, dovoľte, to je smiešne, pretože to, čo nám tu v tejto snemovni predvádza minister Harach, tie svoje traktáty pedagogického charakteru, keď si poslaneckú snemovňu mýli s posluchárňou, kde môže rozprávať čokoľvek, kedykoľvek, akokoľvek dlho a poslucháči mu nemôžu odporovať, lebo ich vyhodí zo skúšky, tak to, čo nám tu predvádza, je v podstate obraz biedy týchto hospodárskych ministerstiev. Potom sa neslobodno čudovať, že štátna kasa je prázdna.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chceš sa vyjadriť?
Nech sa páči.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Chcel by som reagovať na diskusný príspevok pána poslanca Tkáča. Pán poslanec, vy ste vo svojom príspevku nastolili a spomenuli témy a problémy, ktoré sú reálne existujúce problémy a témy v obchodnom práve alebo, širšie by sa dalo povedať, v súkromnom práve. Chcel by som oceniť vecný spôsob, akým ste tieto problémy nastolili, pretože naozaj tu nejde o nejaké stranícko-politické súperenie, tu ide o vecné riešenie reálne existujúcich problémov. Tieto problémy sú predmetom tak viac-menej akademických diskusií alebo teoretických diskusií. A, samozrejme, názory na ich konkrétny spôsob riešenia sa líšia a v tomto smere sa aj môj názor pravdepodobne líši od vášho, ak som vyrozumel, že ste sa prihovárali za to, že Obchodný zákonník by mal patriť do rezortu ministerstva hospodárstva. Ide skutočne o širší problém.
A teraz by som naozaj bol nerád, keby to vyznelo tak, že si proste silou-mocou chránim pre ministerstvo spravodlivosti aj to, čo by mi, dajme tomu, vecne akože nepatrilo. Mám na mysli Obchodný zákonník alebo obchodné právo. Ale v tom sa zhodneme, samozrejme, že Obchodný zákonník je súčasťou súkromného práva. A je veľmi úzka väzba medzi Obchodným zákonníkom a Občianskym zákonníkom. Pravdu povediac, pri koncipovaní civilnej rekodifikácie na začiatku tejto vlády bol aj publikovaný článok podpredsedu vlády Fogaša, dnešného predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky Mazáka o koncepcii tejto rekodifikácie. A tá koncepcia je ambiciózna v tom smere, že chcela ako zjednotiť celé súkromné právo do jednej právnej normy, čiže aj Obchodný zákonník a Občiansky zákonník a Zákonník práce, zákon o rodine prípadne ešte nejaké normy menšie.
Trošku predbehnem. Vidíme, že je to príliš ambiciózna predstava. Jednoducho stav civilnej právnej vedy na Slovensku zatiaľ skôr neumožňuje takýto široký záber, ale v každom prípade je potrebné, aby sa aspoň základné inštitúty civilných kódexov, a to znamená v prvom rade Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka, čo najviac priblížili alebo boli až zhodné, keby dokonca aj boli v rozličných zákonoch, alebo eventuálne keby platili podporne. To znamená, keďže základnou súkromnou normou je Občiansky zákonník, to znamená, aby aspoň niektoré inštitúty, povedzme Občianskeho zákonníka platili aj v obchodnom práve, napríklad dĺžka premlčania, spôsob úpravy právnych úkonov, náležitosti právnych úkonov, forma právnych úkonov a podobné a podobné takéto všeobecné právne inštitúty.
A, pán poslanec, už aj z tohto dôvodu je potrebné, aby Obchodný zákonník a Občiansky zákonník boli pod jedným ministerstvom, pretože to je najlepšia praktická záruka, aby zbližovanie týchto zákonníkov, a to znamená zjednocovanie takýchto základných právnych inštitútov, bolo naozaj čo najdokonalejšie. A preto si myslím, že aj Obchodný zákonník naozaj patrí na ministerstvo spravodlivosti, pretože zasa túto úlohu zjednocovania civilného práva objektívne najlepšie môže plniť ministerstvo spravodlivosti, a to absolútne bez ohľadu na to, kto je ministrom spravodlivosti, pretože v týchto veciach, samozrejme, vlastne ďaleko dôležitejšiu úlohu hrá odborný aparát ministerstva, ktorý je v tejto oblasti, samozrejme, najlepšie vybudovaný, a to rokmi a desaťročiami na ministerstve spravodlivosti, a nie na ministerstve hospodárstva. Takže ten systémový pohľad z mojej strany je takýto, že práveže Obchodný zákonník patrí na ministerstvo spravodlivosti.
Pokiaľ ste spomínali, že ustrnula obchodná reforma, dávam vám čiastočne za pravdu. Ale, pán poslanec, ja som sledoval ako sa rodila táto novela. A rok alebo vyše roka sa na nej pracovalo so zapojením skutočne najlepších odborníkov na Slovensku, ktorí pre oblasť obchodného práva sú, aj so zapojením twinningových partnerov z Nemecka a z Rakúska. A napriek tomu príprava tejto novely trvala tak dlho, pretože sme museli zapracovať cez túto novelu do slovenského právneho poriadku určité právne inštitúty alebo právne systémové prístupy zo smerníc Európskej únie, ktoré, samozrejme, vychádzajú síce prevažne z kontinentálneho európskeho práva, ale predsa len prevažne z iných právnych systémov. Mám na mysli, čo ja viem, nemecký, francúzsky, možno čiastočne anglický. A to proste objektívne vyvolávalo problémy už, povedzme, len aj voľbou vhodnej terminológie a zosúladením tejto novej terminológie s existujúcou terminológiou civilného práva na Slovensku. A preto to trvalo tak dlho.
A preto, a teraz už predbieham, najmä v druhom čítaní budem veľmi nabádať aj pri prerokúvaní vo výboroch, aby, no minimálne a keď, tak veľmi-veľmi-veľmi-veľmi starostlivo boli podávané prípadné doplňujúce návrhy a pozmeňujúce návrhy, aby nedošlo ani k terminologickým nezhodám medzi týmito starostlivo a veľmi dlho a mnohostrane zvažovaným termínom, ktoré sa touto novelou vnášajú, a existujúcou terminológiou civilného práva.
Toľko len na vysvetlenie k širšej problematike tejto novely. Myslím si, že práve o týchto všeobecných otázkach je dobré hovoriť tuná v prvom čítaní, keď ešte nie sme zavalení tými konkrétnymi pozmeňujúcimi návrhmi a, povedzme, až detailmi, ale máme skôr taký všeobecný pohľad na problém ako novely ako takej, tak aj Obchodného zákonníka a civilného práva ako celku.
Chcel by som oceniť ešte raz tento príspevok a prosím ešte raz, keby bol návrh zákona posunutý do ďalšieho čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Pán spoločný spravodajca si nežiada vyjadriť sa k rozprave.
Na základe dohody poslancov prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k ďalšiemu prerokúvaniu bodu programu 48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 990. Návrh na pridelenie tohto návrhu zákona máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1096.
Prosím teraz pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
predkladám dnes štvrtý, posledný zákon kódexového typu na prerokovanie tejto snemovni.
Predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, mimo plánu legislatívnych úloh.
Občiansky súdny poriadok je základným formálnym prameňom civilného procesného práva. Tento zákon v súčasnej dobe už nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú kladené na takýto právny predpis v oblasti civilného procesu. Moderný právny styk si vyžaduje nevyhnutnú úpravu intenzívne vznikajúcich, doposiaľ nevyužívaných foriem právnych vzťahov a v neposlednom rade aj zmeny v postavení navrhovateľa a odporcu v sporových veciach, ktoré sa vyznačujú nezriedka zneužívaním nedostatkov v platnom Občianskom súdnom poriadku, napríklad pri doručovaní súdnych písomností, a takýmto spôsobom spôsobujú predlžovanie súdnych konaní.
Základným zámerom predkladanej novelizácie Občianskeho súdneho poriadku je zrýchlenie a zefektívnenie civilného súdneho konania bez ujmy na ústavnosti a zákonnosti jeho priebehu, odstránenia prekážok postupu konania, ktoré vyplývajú z postavenia právnických osôb, a napokon vyriešenia niektorých problémov, ktoré definovala právna, najmä súdna prax.
Osobitnou skutočnosťou, ktorú je potrebné vyriešiť v súčasnosti, je potvrdenie všeobecnej prvostupňovej príslušnosti okresných súdov a čo najširšie odbremenenie krajských súdov od prvostupňovej rozhodovacej činnosti.
Jednoznačným dôsledkom predkladaného návrhu bude presunutie pôsobenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z odvolacej oblasti do sféry zjednocovania výkladu právneho poriadku Slovenskej republiky.
Kategóriou, ktorá spôsobuje zbytočné predlžovanie sporov, je vyriešenie otázky nezávislosti sudcov. Aj v tejto časti je návrh predkladaný tak, že sa tu premieta snaha o čo najrýchlejšie vyriešenie uvedenej otázky, a to tak, aby súčasne bola zaistená právna istota účastníkov zákonného sudcu a na druhej strane aby neutrpela ústavná zásada prerokovania veci bez zbytočných prieťahov.
Návrh zákona v ďalšom obsahuje progresívnu úpravu poučovacej povinnosti. K zrýchleniu konania prispejú aj ustanovenia o doručovaní písomností súdu, ktoré boli často zneužívané účastníkmi konania a fakticky blokovali úspešné ukončenie sporu, najmä tým, že účastníci sa pomerne úspešne a ľahko mohli vyhýbať doručeniu písomností súdu sebe, a tým blokovali ďalší postup súdneho konania.
Zmena účastníkov konania dosiaľ nie je v Občianskom súdnom poriadku výslovne upravená. Pri riešení tejto problematiky postupujú súdy nejednotne. Vzhľadom na to a na fakt, že ide o problematiku pre prax a spoločenské vzťahy veľmi potrebnú, predkladáme návrh ustanovenia o zmene účastníkov konania.
V návrhu novely sú spojené čiastkové novely Občianskeho súdneho poriadku týkajúce sa noviel Obchodného zákonníka a zákona o obecnom zriadení. Vzhľadom na toto spojenie je pre časť ustanovení novely Občianskeho súdneho poriadku účinnosť ustanovená osobitne. Inými slovami, základ celej tejto novely Občianskeho súdneho poriadku bol vypracovaný teda dávnejšie a prešiel pomerne zdĺhavým schvaľovacím procesom, myslím, predtým, než prišiel sem do tohto parlamentu, a medzitým boli pripravené novela Obchodného zákonníka, ktorú som predkladal pred chvíľou, a novela zákona o obecnom zriadení, ktorá má tiež určité ustanovenia týkajúce sa občianskeho súdneho konania.
Preto, aby sa novely Občianskeho súdneho poriadku, vlastne tri novely, nepredkladali roztrieštene, tieto ustanovenia týkajúce sa Občianskeho súdneho poriadku z novely Obchodného zákonníka a z novely zákona o obecnom zriadení sme dali do tejto novely. Proste tie tri novely Občianskeho súdneho poriadku sme zjednotili do jednej, a to do tejto. Ale vzhľadom na to, že tie dve novely sú úzko viazané na, myslím, dve kategórie ustanovení týkajúce sa Občianskeho súdneho poriadku, sú veľmi naviazané jednak na Obchodný zákonník a jednak na zákon o obecnom zriadení, preto je potrebné, aby vstúpili do účinnosti súčasne, či s Obchodným zákonníkom alebo so zákonom o obecnom zriadení, preto je účinnosť niektorých ustanovení tejto novely rozdielna, teda nie jednotná, ale tam je istá roztrieštenosť. Ale to je minimálny ústupok takpovediac spoločnému predloženiu ucelenej novely Občianskeho súdneho poriadku.
Ďakujem.