Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy. Končím všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k vystúpeniu pani poslankyne.
Nech sa páči, máte slovo, pán minister.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Áno, ďakujem.
Tie otázky, ktoré kládla pani poslankyňa, mi dávajú príležitosť, aby som poukázal práve na to, čo som aj v úvodnom slove povedal, že tento vládny návrh zákona o ochrane pred požiarmi nemožno izolovane posudzovať, že treba zároveň prerokovať aj vládny návrh zákona o Hasičskom a záchrannom zbore.
O čo tu ide. Terajší stav je naozaj stavom, ktorý vznikol pred pár rokmi a ktorý vlastne rozbil líniové riadenie Hasičského zboru. Každý kraj, každý okres má svoje izolované riadenie, v dôsledku čoho sa stáva to, že ak treba presunúť z kraja do kraja v prípade mimoriadnych udalostí požiarnu techniku, tak spôsobuje to nesmierne problémy, lebo nie každý kraj je vybavený a už tobôž nie každý okres vhodnou najmä výškovou hasičskou technikou. Z tohto dôvodu my navrhujeme, aby sa opäť vrátilo k tomu systému, ktorý sme svojho času ešte začiatkom deväťdesiatych rokov mali, že líniové riadenie Hasičského zboru bude centrálne, to znamená, že nebudú rozhodovať krajské úrady alebo, ak by zostali, okresné úrady o tom, ktorý Hasičský zbor a akým spôsobom bude posúvaný, ale bude o tom rozhodovať centrálne vedenie tak, ako je to v prípade Policajného zboru, kde na čele polície je policajné prezídium. Z tohto dôvodu potom je pre nás jedno, aké bude územnosprávne členenie, pretože ani Policajný zbor nie je povinný kopírovať územnosprávne členenie. A aj preto sme si mohli dovoliť redukovať 79 okresných riaditeľstiev polície na 56. A redukciu budeme robiť ďalej. A takisto pokiaľ ide o kraje, vôbec nebudeme zvažovať, či dvanásť alebo osem, ale pôjdeme na tri plus jedna krajské riaditeľstvá polície. A takýmto spôsobom pôjdeme, aj pokiaľ ide o riadenie hasičov.
Čiže nám tu práve ide o úsporu nákladov, o využitie techniky, o bezproblémovosť jej presúvania. A bude to riešiť, tak ako ste povedali, pani poslankyňa, tá špecializovaná štátna správa pre oblasť tohto komplexného integrovaného záchranného systému alebo teda v tom užšom slova zmysle pre Hasičský a záchranný zbor.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán spoločný spravodajca...
(Hlasy z pléna.)
Pani poslankyňa, všeobecnú rozpravu som skončil, pán minister mal len vystúpenie ako záverečné slovo. K tomu vy nemôžete mať...
(Neustále hlasy z pléna.)
Pani poslankyňa, ja som skončil všeobecnú rozpravu, tým pádom nie je možné reagovať na pána ministra, ktorý vystupuje a má záverečné slovo.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Ďakujem pekne.
Budeme pokračovať ďalším návrhom, prvým čítaním, a to je prvé čítanie
o vládnom návrhu zákona o Hasičskom a záchrannom zbore.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 973. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1087.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona uvedie pán minister vnútra.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
aj vypracovaním a predĺžením návrhu zákona o Hasičskom a záchrannom zbore sa naplnila úloha, ktorá vyplynula nielen z programového vyhlásenia vlády z novembra 1998, ale aj z nadväzného súboru opatrení vlády, ktoré prijala na skvalitnenie systému ochrany pred požiarmi v auguste 1999.
Zvyšujúci sa počet požiarov, rozsiahlych živelných pohrôm, rôznych najmä dopravných havárií a iných mimoriadnych udalostí a súvisiaca zložitosť záchranných prác si vyžaduje profesionalizovať tieto činnosti pod jednotným velením a s kompatibilnou technikou, výzbrojou a výstrojom. Nárast záchranárskych činností odôvodňuje potrebu účelnejšej organizácie riadenia, ako aj efektívnejší systém materiálno-technického zabezpečenia navrhovaného Hasičského a záchranného zboru.
Z týchto skutočností sa vychádzalo pri príprave vládou schváleného legislatívneho zámeru i predloženého návrhu na zriadenie jednotne organizovaného a riadeného Hasičského a záchranného zboru s vymedzením postavenia úloh i právnych vzťahov jeho príslušníkov v rámci služobného pomeru. Z takéhoto riešenia vyplynula aj zmena názvu tohto zboru, ktorá už bola zohľadnená i v novele ústavy z 23. februára tohto roku.
Navrhuje sa, aby Hasičský a záchranný zbor tvorili prezídium zboru, krajské riaditeľstvá a okresné riaditeľstvá zboru. Tieto riaditeľstvá by tvorili sústavu špecializovanej miestnej štátnej správy, podobne ako je to pri Policajnom zbore. Ide o riešenie, ktoré bolo akceptované aj v návrhu reformy verejnej správy.
V súvislosti s vykonaním zásahu sa v návrhu zákona navrhuje zachovať terajšie oprávnenia príslušníkov tohto zboru. Ide najmä o oprávnenie vstupovať na pozemok do objektov a zariadení, nahliadnutie do príslušnej dokumentácie. Novo sa upravuje právo otvoriť byt alebo iný uzavretý priestor za účelom vykonávania zásahu, ktorý neznesie odklad a kde je dôvodná obava, že je ohrozený ľudský život, zdravie alebo hrozí značná škoda na majetku. Toto oprávnenie je však podmienené prítomnosťou nezaujatej osoby a oznamovacou povinnosťou Policajnému zboru.
V druhej časti návrh zákona rieši služobný pomer príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Pri jej spracúvaní sa vychádzalo z potreby zachovania inštitútu hodností a rovnošiat. Zavádza sa tiež možnosť prepožičiavania hodností. Zachováva sa aj inštitút rekondičného pobytu, ktorý sa predlžuje na dva týždne, avšak výrazne sa sprísňujú podmienky na jeho poskytnutie. Novo sa zavádza vyrovnávací príspevok pre tých príslušníkov, ktorí podľa rozhodnutia posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia stratili dlhodobú spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu alebo akúkoľvek funkciu v zbore. Vyrovnávací príspevok sa poskytne len v prípade, ak je príslušník starší ako 50 rokov a v zbore odpracoval viac ako 20 rokov. Pokiaľ ide o platové náležitosti príslušníkov zboru a ich zabezpečenie v chorobe alebo pri ošetrovaní člena rodiny, vychádzalo sa v tejto oblasti z návrhu zákona o štátnej službe.
Aj otázky konania vo veciach služobného pomeru, riešenia a porušenia disciplíny, majetkového priznania, týždenného služobného času, dovolenky, kolektívneho vyjednávania i ďalšie sa v návrhu zákona navrhujú riešiť zhodne ako vo vládou schválenom návrhu zákona o štátnej službe.
Návrh zákona predpokladá aj začlenenie Mestského požiarneho zboru mesta Košíc do Hasičského a záchranného zboru, s ktorým je už predbežne dohodnutá aj delimitácia jeho majetku. Uvažovalo sa aj so začlenením Mestského požiarneho zboru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Orgány samosprávy tohto mesta však nesúhlasili s prechodom svojho Mestského požiarneho zboru do Hasičského a záchranného zboru, a to i napriek stanoviskám, ktoré uplatnili k tejto otázke ministerstvo vnútra, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vrátane ministerstva financií.
Návrh zákona nezakladá nové požiadavky na pracovné sily oproti doteraz platnej právnej úprave. V tejto súvislosti sa však poznamenáva, že na základe poznatkov a záverov plynúcich z prerokovanej správy k prípadu rozsiahleho lesného požiaru v Národnom parku Slovenský raj koncom októbra minulého roku vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 47 zo 17. januára tohto roku schválila návrh na postupné zvýšenie početných stavov jednotiek Zboru požiarnej ochrany v rokoch 2002 - 2006 o 130 funkčných miest ročne. Súvisiace údaje z hľadiska dopadu na štátny rozpočet v roku 2002 a 2003 sú podrobne uvedené v prílohe číslo 1 k dôvodovej správe. Pokiaľ ide o rok 2002, zvýšené nároky na štátny rozpočet sú vyčíslené v sume 263,8 mil. korún.
Na základe uvedených skutočností, ako aj v súlade so súvisiacim uznesením vlády číslo 313 zo dňa 11. apríla tohto roku odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky predkladaný návrh zákona o Hasičskom a záchrannom zbore prijala na ďalšie ústavné prerokovanie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, pánu poslancovi Viliamovi Sopkovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Hasičskom a záchrannom zbore ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.
Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený 23. apríla tohto roku, čím boli splnené podmienky určené § 72 zákona o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.
Ako spravodajca Národnej rady k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Je naprosto správne konštatovanie, že zriadenie jednotne organizovaného Zboru požiarnej ochrany pôsobiaceho pri zdolávaní požiarov, poskytovaní pomoci pri haváriách, živelných pohromách aj iných mimoriadnych udalostiach sa osvedčilo. Ale rovnako sa preukázala opodstatnenosť úprav pracovnoprávnych vzťahov, ktoré sú poznačené charakterom a potrebou zabezpečenia nepretržitého výkonu veľmi náročnej aj veľmi rizikovej služby. Návrh komplexne upravuje služobný pomer príslušníkov zboru s prihliadnutím na to, že ide o osobitnú skupinu zamestnancov štátu, s čím veľmi úzko súvisí aj ohodnotenie výkonu ich práce. Rovnako je správne, že sa prehodnotil doterajší systém riadenia organizácie a financovanie zložiek Zboru požiarnej ochrany a po uvážlivom posúdení sa navrhuje nový princíp jednotne organizovaného a samostatne pôsobiaceho zboru pri ochrane životov, pri ochrane zdravia občanov, aj pri ochrane majetku pred požiarmi a inými mimoriadnymi udalosťami.
Predpokladám, že prípadné zmeny na spresnenie návrhu budú predložené v rozprave najmä v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého čítania a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady, čím dôjde k dopracovaniu a skvalitneniu tohto návrhu.
Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o Hasičskom a záchrannom zbore prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady aj v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1087 z 24. apríla 2001 prideliť v druhom čítaní tento návrh zákona na rokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali do 11. júna 2001 a gestorský výbor do 12. júna 2001.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, aby ste k tomuto bodu rokovania otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Dostal som písomnú prihlášku pani poslankyne Angelovičovej do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete vystúpiť.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi zaujať stanovisko k predloženému vládnemu návrhu zákona o Hasičskom a záchrannom zbore.
Zbor požiarnej ochrany v súčasnosti vykonáva širokospektrálnu záchranársku činnosť. Je to najmä hasenie požiarov a záchrana ľudí a majetku pri požiaroch, záchrana ľudí a majetku pri povodniach, poskytovanie pomoci pri dopravných nehodách, záchrana ľudí vo výškach a pred vodnými hĺbkami a poskytovanie technickej pomoci pri ohrozovaní života ľudí v stave tiesní. Na vykonávanie činností okrem potrebnej technickej výbavy sú v Zbore požiarnej ochrany zavedené činnosti, ktoré umožňujú poskytovať pomoc v akejkoľvek situácii. Je to najmä lezecká činnosť, potápačská záchranná služba, letecká požiarna záchranná služba a požiarna záchranná služba. Využívanie uvedených činností potvrdzujú aj štatistické údaje o výjazdoch jednotiek Zboru požiarnej ochrany. Ja ich uvádzať nebudem, pretože sú prístupné širokej verejnosti. Vzostupný trend pokračuje už viac rokov, preto sa navrhuje v novej právnej úprave zmena názvu na Hasičský a záchranný zbor.
Návrh zákona o Hasičskom a záchrannom zbore vytvára podmienky na zlepšenie ohodnotenia práce požiarnikov, po novom hasičov, čo má aj svoju logiku a svoje opodstatnenie, pretože to vyplýva z ich povolania a funkcie hasiť. Prijatím zákona sa súčasnému Zboru požiarnej ochrany odstránia značné problémy pri odbornom riadení, ale najmä finančnom zabezpečení jednotiek Zboru požiarnej ochrany, tak ako sme to počuli aj od pána spravodajcu. Zákon o Hasičskom a záchrannom zbore rieši postavenie, úlohy zboru a štátnu službu jeho príslušníkov. Znenie jednotlivých ustanovení vychádza z návrhu zákona o štátnej službe, tak ako to uviedol aj vo svojom úvodnom vystúpení predkladateľ pán minister.
Prijatie zákona o Hasičskom a záchrannom zbore umožní vhodne doriešiť aj transformovanie záchranných brigád CO na civilnú zložku, a tým splniť podmienku jednotného velenia Armády Slovenskej republiky, ktorá je podmienkou vstupu do NATO.
Na záver môjho krátkeho vystúpenia dovoľte mi požiadať vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mene príslušníkov požiarnej ochrany o podporu predloženého vládneho návrhu zákona o Hasičskom a záchrannom zbore a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť, skončila som.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani poslankyne sa s faktickou poznámkou prihlásil jeden poslanec.
Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Vážená pani poslankyňa,
ja som vám chcel povedať, že vo svojom vystúpení ste zabudli doplniť návrh zákona aj o povinnosť budúcich hasičov Slovenskej republiky, aby hasili ten požiar, ktorý na Slovensku Miki Dzurinda vyvolal svojou nezodpovednou ekonomickou politikou, aby sa konečne pamätalo aj na to, že občan Slovenskej republiky sa utápa v biede. Takže aj tam bude mať zrejme nový Hasičský zbor dosť veľa práce. Takže bude treba zriadiť osobitnú zložku v rámci požiarneho zboru - hasenie vlády Mikuláša Dzurindu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Chcete reagovať, pani poslankyňa Angelovičová? Nebudete. Ďakujem.
Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Tóthová ako jediná. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu programu.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia,
vážení páni ministri.
Na úvod chcem povedať, že osobne vítam predloženie vládneho návrhu zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, ktorý vlastne dáva podmienky pre lepšie ohodnotenie príslušníkov teraz Hasičského zboru, pretože ozaj ide o veľmi namáhavú, rizikovú a záslužnú prácu.
Dovoľte však, aby som sa vyjadrila k legislatívnemu návrhu, ktorý toto vlastne upravuje. Predložený legislatívny návrh má aj priloženú vyhlášku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá podľa legislatívnych pravidiel, keď dopĺňa zákon, je povinnou súčasťou predloženého legislatívneho návrhu.
A chcem nadviazať na slová, ktoré tu pred chvíľou povedal pán minister pri predložení zákona o ochrane pred požiarmi, keď som namietala inštitucionálne stvárnenie štátnej správy v predloženom legislatívnom návrhu.
Pán minister doslova povedal: "Vraciame sa k centrálnemu vedeniu, pretože toto," povedal, "je lepšie." A uviedol, že budú tri kraje, v rámci ktorých sa toto hospodárne vyrieši.
Vážený pán minister, ja neviem, či si nečítate návrhy, ktoré predkladáte, alebo vaši podriadení vás informujú zle, pretože vyhláška, ktorá je priložená k zákonu o Hasičskom a záchrannom zbore, hovorí vo svojom § 2 - "Sídla a územná pôsobnosť krajských riaditeľstiev zboru", teda tých orgánov, o ktorých ste sa pred chvíľou vy vyjadrili, že budú tri, a v zmysle tohto paragrafu odseku 2: "Sídlom Krajského riaditeľstva zboru v Bratislave je Bratislava. Sídlom Krajského riaditeľstva zboru v Trnave je Trnava. Sídlom Krajského riaditeľstva zboru v Trenčíne je Trenčín. Sídlom Krajského riaditeľstva zboru v Nitre je Nitra. Sídlom Krajského riaditeľstva zboru v Žiline je Žilina, sídlom Krajského riaditeľstva zboru v Banskej Bystrici je Banská Bystrica, sídlom Krajského riaditeľstva zboru v Prešove je Prešov, sídlom Krajského riaditeľstva zboru v Košiciach je mesto Košice." Pokiaľ ma matematický základ môj neklame, je to osem krajských riaditeľstiev, hoci vy ste tu pred chvíľou deklarovali tri. Ale to nie je prvý prešľap.
Ďalší prešľap je, že ako člen vlády ste odsúhlasili do tohto parlamentu návrh zákona o vyšších územných celkoch, ktorých má byť dvanásť. Tak neviem, či teda bude osem alebo tých dvanásť, alebo tie tri, ktoré ste povedali.
Vaše vystúpenie a vaše predložené legislatívne návrhy jasne dokumentujú absolútny chaos vo vládnej koalícii, kde, ako pred chvíľou som povedala, pravá ruka nevie, čo robí ľavá, jeden smer nevie, čo presadzuje druhý smer. A naviac, predkladáte do parlamentu legislatívne chaotické veci, ako by ste si neuvedomovali, že právo je významný nástroj riadenia spoločnosti. A aké sú chaotické vaše právne predpisy, také chaotické je aj riadenie tejto spoločnosti. A, žiaľ, obeťou sú občania, ktorí sa čím ďalej, tým viac dostávajú na hranicu biedy vďaka takémuto chaotickému riadeniu spoločnosti.
Nemám viac čo k tomu dodať, ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou nereaguje nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, máte možnosť.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Ďakujem za slovo.
Vážená pani poslankyňa,
naozaj je v tom chaos, čo som si od vás vypočul, pretože vy hovoríte o troch rôznych veciach. Hovoríte o vyšších územných celkoch, ktoré súvisia so samosprávou, hovoríte o krajských riaditeľstvách, tak ako sú v návrhu. A mňa chcete dať do konfrontácie s týmto návrhom, hoci ste pravdepodobne prepočuli, keď som povedal, že máme zámer, pokiaľ ide o organizáciu polície aj Hasičského zboru, postupovať tak, že v zmysle zákona nemusíme rešpektovať územnosprávne členenie a budeme vychádzať z takej organizácie, ktorá je pre účely polície a pre účely hasičov optimálna. Čiže z tohto hľadiska ja neruším koncepciu dvanástich vyšších územných celkov, neruším koncepciu ôsmich krajov, ktoré sú teraz, ale idem tou cestou, ktorú som v úvodnom slove povedal, optimalizovať výkon toho riadenia tak, že zavádzame líniové riadenie, nie rozbité riadenie podľa jednotlivých okresov a krajov, že bude jedna centrála, pokiaľ ide o riadenie polície a pokiaľ ide o riadenie hasičov. Čiže toto je potom iný pohľad na tú vec, než aký ste tu vo svojej diskusii povedali. Ale ja pripúšťam jedno, ja som nie odborník na hasičov, obdivujem vašu odbornosť v tejto oblasti.
A pokiaľ ide o tie ostatné náležitosti, verte mi, že budeme postupovať tak, aby každý výkon bol optimálny z hľadiska vynakladania nákladov a z hľadiska funkčnosti. To, čo samospráva robí, treba čo najviac priblížiť občanovi. To, čo robí polícia, treba sfunkčniť natoľko, aby nebolo zbytočne veľa riadiacich článkov, ktoré urobili ten chaos, aký sme tu mali po roku 1996.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Ďakujem.
(Hlasy z pléna.)
Pani poslankyňa, pán minister zaujal stanovisko k rozprave. Vy ste nechali, len sa mi zdá, zapnutú signalizáciu, že ste sa prihlásili.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 974 a rozhodnutie pána predsedu na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom ako číslo 1084.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie pán minister vnútra.
Nech sa páči.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, ktorý predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, bol vypracovaný ministerstvom vnútra na základe vyhodnotenia skúseností z doterajšieho plnenia úloh civilnej ochrany, ktoré boli získané kontrolnou činnosťou ministerstva vnútra, ako aj zo záverov celoslovenského seminára ku skúsenostiam z uplatňovania zákona.
Odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona je rozvedené v dôvodovej správe, no i tak mi dovoľte pred jeho prerokovaním uviesť nasledovné.
Návrh zákona detailnejšie vymedzuje niektoré pojmy a konkretizuje vzájomné vzťahy medzi jednotlivými subjektmi, ktoré sa podieľajú na plnení úloh civilnej ochrany. Do § 3 bol zaradený odsek 20, ktorý definuje pojem "osoba prevzatá do starostlivosti", a v nadväznosti na to bolo tiež upravené znenie § 16 ods. 1 písm. f), v ktorom sa upravuje povinnosť právnických osôb týkajúca sa zabezpečovania špeciálnych prostriedkov individuálnej ochrany pre tieto osoby prevzaté do starostlivosti.
Návrh zákona taktiež zosúlaďuje preukazovanie príslušnosti k civilnej ochrane a označovanie stavieb so ženevskými konvenciami a dodatkovými protokolmi k nim.
V praxi sa ukázalo nedostatočným vymedzenie problematiky vyhlasovania a odvolávania mimoriadnej situácie. Predovšetkým nebolo jednoznačné, za akých okolností sa mimoriadna situácia vyhlasuje. Novým znením ustanovenia § 3a sa tento problém odstráni.
V ustanovení § 12 sa mení povinnosť ministerstva vnútra vykonávať vedeckovýskumnú a vývojovú činnosť na povinnosť zabezpečovať túto činnosť, najmä z dôvodu finančnej, materiálovej a odbornej náročnosti.
K zmenám dochádza aj pri tvorbe jednotiek civilnej ochrany, kde sa oproti doterajšiemu stavu navrhuje, aby okresný úrad rozhodoval len o tvorbe jednotiek civilnej ochrany pre potreby územia. Jednotky civilnej ochrany pre potreby obcí, ako aj pre potreby iných právnických a fyzických osôb sa budú zriaďovať na základe ich vlastných potrieb, čo je v súlade aj s ich zodpovednosťou za plnenie úloh v civilnej ochrane vymedzenou najmä v ustanoveniach § 15 a § 16.
V § 25 sa novo ustanovuje povinnosť pre fyzické osoby poskytovať potrebné priestory a prostriedky na núdzové ubytovanie osobám postihnutým mimoriadnou udalosťou, ako aj osobám, ktoré vykonávajú záchranné, lokalizačné a likvidačné práce.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
na základe uvedeného si vás v súvislosti s predmetným návrhom zákona dovoľujem požiadať o vyslovenie súhlasu s jeho postúpením na ďalšie legislatívne konanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, pani poslankyni Olge Szabó.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa O. Szabó:
Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda,
vážení páni ministri,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila pri prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (tlač 974), ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 23. apríla 2001, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 citovaného zákona, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.
Ako spravodajkyňa Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vážená Národná rada, v navrhovanej právnej úprave sa má vyriešiť najmä vymedzenie činnosti po vyhlásení mimoriadnej situácie, ubytovanie a umiestnenie osôb podieľajúcich sa na vykonávaní záchranných, lokalizačných a likvidačných prácach na území, na ktorom vznikla mimoriadna udalosť, vymedziť pojmy tak, aby jednoznačne vyjadrovali, čo sa nimi rozumie, a doladenie niektorých vzťahov medzi subjektmi podieľajúcimi sa na plnení úloh civilnej ochrany.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pánovi ministrovi a pani spravodajkyni.
Teraz pristúpime k ďalšiemu prvému čítaniu, a to o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 969. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1077.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol vypracovaný mimo plánu legislatívnych úloh vlády na tento rok.
Návrhom zákona, ktorý vláda schválila 11. apríla tohto roku, sa upravujú tieto ustanovenia Trestného zákona a poriadku:
1. Sú to trestné činy korupcie.
Zmeny, ktoré sú uvedené v návrhu, sú reakciou na monitorovanie Slovenskej republiky ohľadom plnenia dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, ako aj na ratifikáciu Trestnoprávneho dohovoru o korupcii a vládou schválený Národný program boja proti korupcii. Čiže, inými slovami, týmto návrhom zákona plníme svoje povinnosti, ktoré pre nás vyplynuli z ratifikácie tých medzinárodných dohovorov.
2. Je to trestný čin neoprávneného obstarania telefónnej karty vzhľadom na jeho problémovú aplikovateľnosť.
Toto ustanovenie bolo obsiahnuté v novele, ktorú som predložil v roku 1999. V priebehu parlamentného prerokúvania tejto novely došlo k istým zmenám a proste istým diskusiám okolo nej. Čiže teraz navrhujeme znenie, ktoré bude bezproblémové z hľadiska aplikovateľnosti.
3. Týka sa to trestných činov vyzvedačstva, ohrozenia štátneho a služobného tajomstva vzhľadom na prebiehajúci legislatívny proces o novom zákone o ochrane utajovaných skutočností.
Čiže najmä terminológia a skutková podstata v Trestnom zákone sa prispôsobuje alebo bude v súlade s terminológiou používanou v novom zákone o ochrane utajovaných skutočností.
4. Je to úprava ustanovení, ktorých zmenu si vyžiadalo uzavretie Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, a to ohľadom článku 8 zmluvy, ktorý upravuje právo odmietnuť vypovedať pred štátnymi orgánmi Slovenskej republiky z dôvodu spovedného tajomstva a tajomstva informácie zverenej osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou.
5. Sú to skutkové podstaty trestných činov upravujúcich rasovo motivované skutky.
Pri týchto dochádza k dvom zmenám. Popri rase sa doplnil do skutkových podstát nový znak - príslušnosť k etnickej skupine. A skutkové podstaty sa upravujú tak, aby mohli byť postihované aj rasové útoky na blízke osoby príslušníkov inej rasy a ľudí s protirasistickou angažovanosťou, aj keď sú rovnakej rasy ako páchateľ.
Opäť k týmto ustanoveniam. Viedla nás k tomu určitá neistota, ktorá sa prejavovala pri rozhodovaní súdov, pri aplikovaní rasového motívu ako motívu podmieňujúceho použitie prísnejšej trestnej sadzby.
6. Dopĺňa sa nový trestný čin sexuálneho násilia, keďže platné znenie Trestného zákona neumožňuje dostatočný postih násilných sexuálnych praktík nespočívajúcich v súloži, čo bolo doterajším znakom znásilnenia.
7. Navrhuje sa zmena ohľadom posudzovania škody v trestnom konaní, a to znížením hranice spôsobenia škody, ktorá musí byť spôsobená, aby došlo k spáchaniu trestného činu, a to z dvojnásobku na jednonásobok výšky minimálnej mesačnej mzdy čiže v súčasnosti z 8 800 korún na 4 400 korún.
Tiež dochádza k novému spôsobu vyčíslenia škody pri trestných činoch týkajúcich sa životného prostredia.
8. Napokon, vládny návrh zákona reaguje na poslednú novelu Ústavy Slovenskej republiky.
Dochádza k predĺženiu lehôt zadržania a k vypusteniu práva prezidenta Slovenskej republiky nariadiť, aby sa trestné konanie nezačínalo alebo aby sa v ňom nepokračovalo - abolícia.
Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že prijatie tohto vládneho návrhu zákona je dôležité a z pohľadu úpravy určitých zmien aj nevyhnutné, najmä zmeny a doplnky navrhované v súvislosti so zmenou Ústavy Slovenskej republiky a s prebiehajúcim legislatívnym procesom týkajúcim sa vládneho návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností.
Na záver mi teda dovoľte požiadať vás o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie tohto vládneho návrhu.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a ktorý je predsedom tohto výboru, pánu poslancovi Ladislavovi Oroszovi.
Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.